Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204681
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321204681.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. C. XXXX/XX, D., prechodne bytom E. XX, F., zastúpenej A. G. H., E. X, F., proti manželovi
I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XX XXX J., Chorvátska republika, zastúpenému spoločnosťou
AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o., Sliačska 1/A, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej B. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní
manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/156/2021-67 zo dňa
8.2.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 8.2.2022 Okresný súd Bratislava III rozviedol manželstvo navrhovateľky uzavreté
dňa 30.12.1994 v Poprade, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveril na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky a upravil práva a povinnosti rodičov k dieťaťu určením
vyživovacej povinnosti otca vo výške 250 eur mesačne, určením, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú
dcéru zastupovať a spravovať jej majetok, a stanovením rozsahu styku otca s maloletou. Súčasne súd

zamietol vzájomný návrh otca maloletej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo
účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel, je trvale a hlboko rozvrátené, účastníci nežijú v
spoločnej domácnosti, finančne spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a nemajú záujem na jeho

obnovení. Preto súd ako nefunkčné manželstvo účastníkov konania rozviedol, keď dospel k záveru, že
nie je možné predpokladať, že by mohlo dôjsť k obnoveniu vzťahu medzi manželmi. Za príčinu rozvratu
manželstva súd ustálil odlišné názory účastníkov na spoločné manželské a rodinné spolužitie, obavy
navrhovateľky z pokračovania domáceho násilia, pretrvávajúce nezhody o starostlivosti o spoločné deti,
citové odcudzenie, známosť navrhovateľky. Čo sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
voči mal. na čas po rozvode manželstva, súd zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o

mal. doposiaľ riadne stará, maloletú má zverenú neodkladným opatrením do svojej osobnej starostlivosti
a zverenie do jej starostlivosti doporučila aj kolízna opatrovníčka. Súd nevyhovel návrhu otca v časti
zverenia vzhľadom k tomu, že doposiaľ nie je zrejmé, z čoho otec žije, keď bolo uvedené jeho práv.
zást., že je nezamestnaný a bez príjmu, pričom ako vyplýva z výpisu z obch. registra, otec skončil vo
svojej obchodnej spoločnosti dňa 8.3.2021. Právna zást. otca tiež nevedela súdu uviesť, kde a v akých
podmienkach žije otec so synom v J. a potvrdila, že mal. dcéra nikdy nežila s otcom v Chorvátsku.

Taktiež matka na pojednávaní uviedla, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére.
Otec sa na pojednávaniach nezúčastnil, mal preukázateľne vedomosť o pojednávaní a súhlasil, aby súdpojednával v jeho neprítomnosti. Preto súd zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matke, keď kolízny
opatrovník robil šetrenie v ich domácnosti a zistil, že sú u nej vytvorené podmienky na výchovu maloletej,
a preto nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, keď podmienky,

v ktorých aktuálne žije, neboli súdu známe a otcova právna zást. nevedela uviesť, aké má manžel
navrhovateľky ukončené vzdelanie, ani to, aký vlastní majetok a žiadne listinné dôkazy na preukázanie
otcových zárobkových a majetkových pomerov neboli založené do spisu, napriek výzve súdu. Preto súd
s prihliadnutím na vek mal. B. a jej odôvodnené potreby, dospel k záveru, že primerané výživné je 250
eur mesačne a túto povinnosť platiť uložil otcovi. Pri určovaní výživného súd prihliadol na vek maloletej

B. vyše 12 rokov, ako aj skutočnosť, že ju živí matka a otec si riadne pravidelne mesačne neplní svoju
vyživovaciu povinnosť, darčeky maloletej dcére nezakupuje /naposledy rok 2018/ a taktiež prihliadol na
vývoj životných nákladov, zvýšené ceny energií. Súd vzal do úvahy aj zistenú skutočnosť zo založeného
výpisu z obchodnej spol. K., C., H. XX, F. K. G. C., C., L. XX, F., že otec podnikal a bol spoločníkom do
8.3.2021, kedy následne už nie je uvedený ako spoločník, teda z neznámych dôvodov sa vzdal príjmu,
ktorý dosahoval ako podnikateľ. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k celkovej starostlivosti matky o

maloletú, je zákonnou povinnosťou otca vyvážiť všestrannú matkinu starostlivosť finančným plnením.
Čo sa týkalo úpravy styku, súd zistil, že rodičia sa nevedia na styku dohodnúť, a preto vzal do úvahy
záujem maloletej dcéry na stretávaní s otcom a doporučený styk kolíznym opatrovníkom považoval za
primeraný veku maloletej, a preto ho upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko
je v záujme maloletej. Vzájomný návrh otca z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol.

3.Protitomutorozsudkupodalmanželnavrhovateľkyvzákonnejlehoteodvolaniesnávrhomnazrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
Primárne namietal, že mu súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jeho
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti

poukazoval na to, že jeho právny zástupca dňa 7.2.2022 v ranných hodinách požiadal súd o odročenie
pojednávania nariadeného na deň 8.2.2022 z dôvodu pozitívneho výsledku jeho vyšetrenia na
COVID-19, pričom bol informovaný o prijatí jeho žiadosti súdom a táto bola zaevidovaná v elektronickom
súdnom spise. Napriek tomu súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 8.2.2022 konštatoval, že sa právny
zástupca odvolateľa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil a pojednávanie realizoval.

Odvolateľ má za to, že mu takýmto spôsobom bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo
porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie, nakoľko následkom tohto konania nemal možnosť
oboznámiť sa s potvrdeniami o príjme matky, dokladom predloženým podľa obsahu zápisnice kolíznym
opatrovníkom a predkladanými výpismi z obchodného registra.
Namietal tiež, že podľa odôvodnenia rozsudku vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletou bez

prítomnosti matky, o jeho vykonaní nebol otec vopred informovaný, z pohovoru nie je vykonaný
zvukový záznam ani zápisnica, preto sa s ním nemohol oboznámiť, rovnako ako s nájomnou zmluvou
predloženou matkou.

4. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom maloletej, keď

sa uspokojil iba s tvrdením matky, že maloletá odmieta vypovedať, matka napriek výzve súdu
nedokladovala svoje majetkové pomery a nie je ani zrejmé, či súdu na jeho žiadosť bol predložený výpis
z účtu v M..
Súd podľa odvolateľa nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď v rozpore so skutočnosťou
konštatoval, že otec bol spoločníkom obchodnej spoločnosti G. C., C. a že bol spoločníkom K., C.

do 8.3.2021, pričom skúmal výlučne účastníctvo otca v týchto spoločnostiach, hoci je zrejmé, že
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti K., C. bola aj matka. Matka súdu zamlčala, že je živnostníčkou
a zaoberá sa predajom nehnuteľností, nesprávne sú aj zistenia týkajúce sa prispievania otca na výživu
maloletej a o tom, že matka nebráni otcovi v styku s maloletou.
Odvolateľ namietal nesprávnosť vyhodnotenia jeho majetkových a príjmových pomerov a nepravdivosť

tvrdení matky o tom, že bola týraná a že on je užívateľom drog, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nesúlad jeho odôvodnenia s predloženými dôkazmi a vyjadreniami účastníkov, ako aj nesprávnosť
právnehoposúdeniavecisúdomprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinností,spochybňoval
aj matkou tvrdené mesačné náklady na maloletú, ktoré neboli v konaní preukázané.

5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
s tým, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre spravodlivé rozhodnutie a tieto aj správne vyhodnotil.
Poukazovala na to, že odvolateľ dňa 24.11.2011 výslovne súhlasil s rozvodom manželstva a nesúhlasil
iba s dôvodmi, ktoré ona uvádzala.Potvrdila, že jej súdom bola uložená povinnosť zabezpečiť prítomnosť dcéry na deň 8.2.2022, avšak
dcéra odmietla vypovedať a v jej silách nebolo dcéru k tomu nútiť, preto súd na základe jej informácie
od vypočutia maloletej upustil.

Uvádzala, aké sumy otec na výživu dcéry uhradil (dňa 11.8.2021 sumu 200 eur, dňa 16.10.2021 sumu
100 eur) a dôvody prenajatia si väčšieho bytu, za ktorý uhrádza mesačne 600 eur. Aj preto uzatvorila
zmluvu s realitnou spoločnosťou, z tejto činnosti však v roku 2020 nemala žiaden príjem a v roku 2021
príjem 900 eur, pričom v čase vyhlásenia rozsudku jej zisk ešte nebol známy.

6. Podľa článku 6 základných princípov Civilného mimisporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.,
CMP), súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný
na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania
nenavrhli.

Podľa článku 8 základných princípov CMP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak

zákon neustanovuje inak.

Podľa článku 11 základných princípov CMP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto
zákona (ods. 1). Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli

získanévrozporesozákonom,ibaževykonaniedôkazuzískanéhovrozporesozákonomjeodôvodnené
uplatnením čl. 2 ods. 1 (ods. 2).

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 183 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z.), pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana
alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivožiadať,abysanapojednávanínechalizastúpiť(ods.1).Odadvokátamožnookremdôvodov,

ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú
zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu (ods. 2). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na
všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na
ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4).

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti námietky odvolateľa
týkajúcej sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces, ktoré (právo) je súčasťou ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.

8. Súdne konanie vo veciach mimosporových, medzi ktoré sa zaraďuje aj konanie o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, je upravené ustanoveniami
procesného predpisu – Civilného mimosporového poriadku a subsidiárne Civilného sporového poriadku
všeobecne ako konanie verejné, ústne, v ktorom právo účastníka osobne sa zúčastniť prejednávania

veci, oboznámiť sa so všetkými vykonávanými dôkazmi a vyjadrovať sa ku všetkým okolnostiam prípadu
predstavuje jeho základné procesné právo realizované na pojednávaní nariadenom súdom.
Procesný predpis (procesné predpisy) za účelom umožnenia realizácie tohto práva obsahuje
podrobnejšiu úpravu nariaďovania, priebehu i odročovania pojednávania a v rámci tejto úpravy aj postupsúdu pri žiadosti účastníka o odročenie pojednávania, možnosť, ale aj povinnosť súdu pojednávanie
odročiť, ak účastník alebo jeho zástupca o odročenie pojednávania požiada z preukázaného dôležitého
dôvodu a včas.

9. V danom prípade podľa obsahu spisového materiálu právna zástupkyňa odvolateľa – jediná
spoločníčka a konateľka k zastupovaniu účastníka splnomocnenej advokátskej kancelárie AK
LITVÁKOVÁ A SPOL, s.r.o. elektronickým podaním doručeným súdu dňa 7.2.2022 o 10.40 hod.
požiadala súd prvého stupňa o odročenie pojednávania nariadeného na deň 8.2.2022 o 13.15 hod.

z dôvodu jej pozitívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19, ktorý súčasne dokladovala, zreteľných
symptómov ochorenia a s deklarovaným záujmom predísť šíreniu tohto ochorenia.

10. Napriek tomu, že sa žiadosť o odročenie pojednávania dňa 7.2.2022 dostala do dispozície súdu, súd
na pojednávaní konanom dňa 8.2.2022 konštatoval, že sa právna zástupkyňa otca nedostavila a svoju
neúčasť neospravedlnila, vyhlásil uznesenie o tom, že sa bude pojednávať v neprítomnosti otca a jeho

právnej zástupkyne, realizoval pojednávanie s prítomnými účastníkmi konania a rozhodol vo veci samej.

11.NakoľkopreukázanéochorenienaCOVID-19jepodľaustálenejsúdnejpraxedôležitýmdôvodompre
odročenie pojednávania, prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti právnej zástupkyne odvolateľa
(odvolateľ s pobytom v inom štáte záujem na osobnej účasti na pojednávaní neprejavil a možnosť

spravodlivo požadovať od jeho zástupkyne, aby sa dala zastúpiť iným advokátom súd prvého stupňa
neposudzoval) v danom prípade napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom, ktoré pochybenie
v záujme zachovania dvojinštančnosti konania nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa vec opätovne prejedná na pojednávaní
realizovanom so zachovaním procesných práv účastníkov konania a vec rozhodne po vysporiadaní sa
so všetkými ich nie zjavne nerelevantnými argumentami.

13. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000 eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).