Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Richard Bureš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8T/15/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010158
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8720010158.28
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovanej A. B. pre pokračovací
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 4. júla
2023 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná
A. B. C. D. E. F. G. H. E. , I. B., nar. XX.X.XXXX v Poprade – Spišskej Sobote,
trvale bytom J., C. A. XX, živnostníčka,
j e v i n n á , ž e
A. B. pôsobiaca ako pomocná opatrovateľská sila v rodine v Rakúsku, v období od začiatku roka 2009
do konca roka 2010 opakovane, neoprávnene použila bankovú kartu vydanú vo Volksbank Eferding
Grieskirchen, reg. Genossenschaft mit beschränkter Haftung, 4070 Eferding, ku kontu č. 3061850000
vedeného na meno G. K., trvale bytom Siernerstr. XX, XXXX L. M. N., I., ako aj bankovú kartu vydanú
v Raiffeisenbank Region Eferding eGen, Bankstelle Hartirchen, Aschacherstr. X, XXXX J., ku kontu č.
1.1414.358 vedeného na mená G. K. a O. K., kde za pomoci týchto bankových kariet neoprávnene a
bez povolenia uskutočnila platby za nákupy v supermarketoch pre svoju vlastnú potrebu, pričom s týmito
bankovými kartami A. B. mohla disponovať v súvislosti s vykonávaním opatrovateľskej činnosti, no len za
účelom vykonávania nákupov dennej spotreby domácnosti, v ktorej vykonávala opatrovateľskú činnosť,
kde týmto konaním spôsobila majiteľovi týchto bankových kariet G. K. škodu vo výške 19.900,- eur,
t e d a
neoprávnene si obstarala platobnú kartu a túto použila, pričom činu sa dopustila závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
pokračovací zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím
ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona
a za to jej u k l a d á :
Podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenej, aby poškodenej O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XX, XXXX L. an der Donau, Österreich nahradila spôsobenú škodu vo výške 19.900,- eur.
Naproti tomu
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovanú A. B. C. D. E. F. G. H. Q. , I. B., nar. XX.X.XXXX v Poprade – Spišskej Sobote, trvale
bytom J., C. A. XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 16/19/7706 zo dňa 25.2.2020, pre
skutok, ktorý mala spáchať tak, že
A. B. pôsobiaca ako pomocná opatrovateľská sila v rodine v Rakúsku, opakovane zneužila vysoký vek,
zdravotný a psychický stav G. K., trvale bytom Siernerstr. XX, XXXX L. M. N., I., o ktorého sa ako
opatrovateľka starala, kde tomuto v jeho domácnosti opakovane, nepravdivo tvrdila, že podáva zvýšené
pracovné výkony, ako aj skutočnosti, že potrebuje finančné prostriedky pre svoju chorú dcéru, čím
v dôsledku týchto nepravdivých tvrdení A. B. priviedla G. K. do omylu, kde na základe týchto skutočností
jej menovaný v období od mesiaca september 2010 do mesiaca december 2012 opakovane vyplácal
mzdu navýšenú celkom o sumu 7.059,- eur, ako aj v období od mesiaca august 2011 do mesiaca
december 2012 opakovane akceptoval uskutočňovanie príliš navýšených výberov z vkladnej knižky č.
4397978 vystavenej v I. I. O. O., Bankstelle Hartkirchen, Aschacherstr. 1, 4081 J. na meno G. K., ako
aj z presne nestotožneného konta vedeného v presne nezistenej banke na meno Otto Fuhs v sume
celkom 33.801,85 eur, pričom týmto konaním sa A. B. obohatila na majetku G. K. a tomuto spôsobila
škodu vo výške spolu 40.860,85 eur,
čím mala spáchať
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
o d ô v o d n e n i e :
Súd vykonal dokazovanie a zistil a rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po preskúmaní obžaloby samosudca podľa § 353 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 písm. j) Trestného
poriadku pod č. k. 8T/15/2020 – 1001 dňa 13.3.2020 vydal trestný rozkaz v ktorom uznal vinu obvinenej
za obidva skutky uvedené v obžalobe a za to jej uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods.
1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s probačným dohľadom
nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného
dohľadu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona
obvinenej zároveň uložil povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, spočívajúcu v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obvinenej, aby poškodenej O. P., nar. XX.X.XXXX, nahradila spôsobenú škodu vo výške 60.760,85 eur.
Uvedený trestný rozkaz účinne v zákonnej lehote napadla odporom obžalovaná. Súd nariadil vo veci
hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní prokurátor a ani obžalovaná nechceli konať a dohode o vine treste. Po
prednese obžaloby prokurátorom obhajca s podanou obžalobou nesúhlasil s tým, že obžalovaná na
poškodeného nevykonávala žiaden nátlak, zo skutku v bode 1 obžaloby nevyplýva žiadne protiprávne
konanie obžalovanej a skutok v bode 2 obžaloby nespáchala.
Po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásila, že je nevinná.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a k veci nevypovedala.
Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku samosudca prečítal jej výpovede z prípravného konania.Z prečítaných výpovedí obžalovanej z prípravného konania možno v súlade s obžalobou uviesť, že v
priebehuprípravnéhokonaniakskutkom,ktorésújejkladenézavinunajprvodmietlavypovedat'.Neskôr
uviedla, že zo skutkov, pre ktoré jej bolo vznesené obvinenie, sa necíti byt' vinná. Uviedla, že poškodený
p. K., čo sa týka všetkých finančných záležitostí, si všetko riešil sám. Ona nikdy sama nepoužívala
žiadnu bankomatovú kartu ani vkladné knižky, bez jeho doprovodu. Všetkých nákupov a návštev bánk
sa zúčastňovali s poškodeným. Tiež uviedla, že všetky zvýšenia jej mzdy boli uskutočnené oficiálnou
cestou nahlásením oblastnej zdravotnej poisťovni. Uviedla, že miesto v rodine poškodeného jej bolo
ponúknuté jej inštruktorkou opatrovateľského kurzu, síce neovládala jazyk, ale podmienkou bolo mat'
vodičský preukaz a byt' nefajčiarkou. Túto ponuku prijala a o jej spôsobilosti pre vykonávanie činnosti
rozhodol p. K.. Ona sa starala o manželku p. K., ktorá bola ležiaca, v jej náplni práce bolo kŕmenie,
kúpanie, denná hygiena, prebaľovanie, denná činnosť, nočné vstávanie, podávanie liekov aj injekcií. V
opatrovaní sa striedala s ďalšou opatrovateľkou v 14-dňových turnusoch. Výplatu jej odovzdával osobne
p. K., vždy doma, nikdy nie v banke. Peniaze jej dával v zalepenej obálke a vždy sa jej poďakoval za
opatrovanie manželky. S kolegyňou sa stretávala málo, nakoľko keď odchádzala, ona tam ešte nebola a
ked' prišla, tak tam ona už nebola. Informácie si podávali cestou telefonicky alebo písomne. Na nákupy s
p. K. chodievali vždy v piatok, keď si tento vybavil náležitosti v banke v susednom mestečku Hartkirchen.
Nákupy boli väčšinou dvojtýždňové a neboli limitované žiadnou finančnou čiastkou. Za nákup zaplatil p.
K. buď v hotovosti alebo kartou. Bločky o nákupoch odkladali, ale nikto ich od nich nežiadal, nikto z rodiny
sa o tieto záležitosti nestaral. Taktiež robila sprievodcu p. K. pri návšteve lekárov, spolu chodievali do
autoservisu, navštevovali zoologické záhrady, kúpaliská, divadlá, výstavy, trhy talianskej kuchyne, kde
si p. K. objednával kvalitné vína, pričom objednávky boli vždy okolo 1.000,- €, nakúpil si kvalitné syry,
olivy aj ryby. R. K. striktne dodržiaval denný program, vstával o 04.00 hod., pravidelne cvičil, pravidelne
vyzdvihoval dennú tlač, odhrňoval sneh a podobne. S jazdou na vozidle prestal vtedy, keď spôsobil
malú nehodu a poškodil vozidlo, pričom toto sa snažil pred všetkými utajiť. Ona potom tieto namáhavé
činnosti prevzala za neho, keďže bol dýchavičný. On si veľmi ťažko priznával, že niečo nezvládne,
nikdy sa na nič nesťažoval, ťažko niesol smrť svojej dcéry, ktorá zomrela na rakovinu. Keď ona už bola
zdatnejšia v jazyku, veľa sa rozprávali. Večery zvykli tráviť spoločne s bývalou ošetrovateľkou, ktorá
bývala v dome a ktorú mal strašne rád. S jeho rodinou mala čisto pracovný vzťah, jej súkromie bolo
jej súkromím, pričom lepšie vychádzala s mladšou dcérou p. K., ktorá sa k nej správala vrúcnejšie a
cenila si jej prácu a spôsob opatrovania matky. Táto chodievala denne na návštevy a keď nemohla, tak
aspoň zatelefonovala. Poprela, aby na p. K. naliehala na zvýšenie mzdy, toto bolo zo strany p. K. na
báze dobrovoľnosti a oficiálnou cestou. Dňa 20.03.2009 mala jej dcéra ťažkú autonehodu, z toho dôvodu
oznámila p. K., že bude musieť odísť, odcestovala autobusom a vrátila sa až o 18 dní. Poprela, aby robila
nejaké výbery z vkladnej knižky, všetky finančné náležitosti si p. K. riešil sám a nemá predstavu, kde
by p. K. mohol peniaze dať. Uviedla, že každá z opatrovateliek si riešila mzdu individuálne, ale poprela,
aby za týmto účelom naliehala alebo vplývala svojou rodinnou situáciou a deťmi na p. K.. Všetko bolo na
báze dobrovoľnosti, finančné otázky si p. K. riešil sám. Poprela, aby nákupy vykonávali samostatne, aj
aby mali prístup k platobným kartám alebo vkladnej knižke. Uviedla, že nemala dôvod, aby pri stretnutí
s rodinnými príslušníkmi v decembri r. 2012 sľúbila vrátenie finančných prostriedkov.
V ďalšej výpovedi obvinená uviedla, že p. K. vykonával v hotovosti aj väčšie platby, napr. zakúpil novú
kosačku, umývačku riadu, vyplatil asfaltový koberec cesty k domu svojej dcéry v dĺžke asi 500 metrov,
platil všetky opravy, kúpil si nový telefón s faxom, načúvacie strojčeky, elektronickú zväčšovaciu lupu,
objednal záhradnícku firmu na úpravu živého plota, nechal zrezať dva veľké ihličnaté stromy, ktoré
ohrozovali dom, nechal vyčistiť odkvapy a iné. Taktiež uviedla, že dostávala nižšiu mzdu, ako bola p.
K. poukazovaná z poisťovne, čo zistila pri vyúčtovaní k dani zo mzdy. Keď to povedala p. K., tento
sa len pousmial. Na Vianoce dostala darček v hodnote 100,- € a na narodeniny topánky v hodnote
25,- €. V ďalšej časti svojej výpovede sa vyjadrila k jednotlivým príjmovým položkách na jej osobných
účtoch. Po oboznámení s časťou výpovede svedkyne L. J. uviedla, že skutočne sa uskutočnilo stretnutie
pred Vianocami r. 2012, priznala, že bola šokovaná z toho, z čoho ju obvinili, ale poprela, aby sľúbila
uhradenie sumy 30.000,- € a za tým účelom si mala vybavovať úver na Slovensku. Zhodne vypovedala
aj k oboznámenej časti výpovede svedkyne O. O..
Okresná prokuratúra Záznamom o prijatí trestnej veci z cudziny prevzala uvedenú trestnú vec spolu
s prekladom do Slovenského jazyka a uložila vyšetrovateľovi začať trestné stíhanie. Z prekladu prijatej
trestnej veci /z č. l. 81-123/, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že príslušnými
orgánmi Rakúskej republiky bol vypočutý poškodený G. K.. Menovaný (nar. roku 1927, zomrel v roku
2015) v rámci podaného trestného oznámenia vypovedal, že v ich domácnosti boli zamestnané dve
opatrovateľky zo Slovenska od r. 2008, a to z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho manželky. Išlo oobv. A. B. a O. O., ktorá nastúpila 14 dní skôr. Obidve opatrovateľky boli vyplácané v hotovosti a 14 -
dňových intervaloch pri ich výmene. Jedna opatrovateľka prišla, druhá odcestovala domov. Na začiatku
boli zabezpečované potreby pre ich domácnosť na základe quickkarty oboch opatrovateliek. Nevie
presne obdobie, ale zrazu A. B. chcela platiť nákupy pre domácnosť nie quickkartou, ale bankomatovou
kartou. Obom opatrovateľkám odovzdal jeho kód bankomatovej karty. Takto mali neobmedzený prístup
na jeho konto. Taktiež A. B. ho žiadala v r. 2009 o zvýšenie mzdy, lebo podľa jej názoru, podávala vyšší
výkon ako bolo dohodnuté v zmluve. Taktiež ho viackrát žiadala o peniaze, avšak dôvody, načo tieto
potrebovala, ani výšku sumy, ktorú jej dal, už uviesť nevedel. Taktiež uviedol, že nemal prehľad o tom,
koľko peňazí bolo vybrané z jeho konta, a to až do podania trestného oznámenia. Nevedel sa vyjadriť , či
opatrovateľky nakupovali nejaké veci, ktoré potom brali domov. On nikdy nerobil nákupy za vysoké sumy.
Opatrovateľky k Vianociam alebo narodeninám dostali vecné alebo finančné dary, pričom na Vianoce
dostaliviac,akonanarodeniny,jednalosaočiastkyod300,-€do900,-€.Vr.2011vytvorilfondsosumou
vo výške asi 65.000,- €, aby bol dostatok peňazí v čase jeho pobytu v nemocnici, keď opatrovateľky
ostávali u neho doma a starali sa o domácnosť. Nikdy nekontroloval, koľko peňazí opatrovateľky vybrali
z účtu, občas kontroloval výpisy z účtu, avšak keď nevidel, napriek okuliarom na čítanie, boli mu výpisy
predčítavané opatrovateľkami.
Súd prečítal aj výpovede O. P., dcéry neb. G. K., ktorá bola vypočutá taktiež príslušnými orgánmi
Rakúskej republiky, a to ešte pred odovzdaním veci na trestné stíhanie do Slovenskej republiky, ale
aj po príslušnom procesnom postupe výpovede vykonané v prípravnom konaní na základe dožiadaní
o právnu pomoc do Rakúska. Svedkyňa-poškodená vo svojich výpovediach uviedla, že uviedla, že v
apríli r. 2008 boli jej otcom zamestnané dve opatrovateľky zo Slovenska, pričom O. O. nastúpila dva
týždne pred obv. A. B.. Tieto boli zamestnané z dôvodu opatrovania jej matky, ktorej zdravotný stav si to
vyžadoval. Po smrti jej matky v r. 2010, ostali tieto opatrovateľky v domácnosti jej otca, keďže opateru
si začal vyžadoval aj on z dôvodu vysokého veku a zdravotného stavu. Obe opatrovateľky boli riadne
nahlásené v oblastnej zdravotnej poisťovni, mali k dispozícii svoju izbu a k nákupom používali quickkarty.
V roku 2009 však toto bolo zmenené, opatrovateľky začali používať normálnu bankomatovú kartu. K
dôvodom zmeny sa vyjadriť nevedela. V auguste 2011 ju a jej manžela otec požiadal o kontrolu na účte.
Zistili, že v tom čase bol stav na účte 65.000,- €, čo jej otec zdôvodňoval tým, že musel ísť na 14 dní
do nemocnice a potreboval pokryť splatné faktúry na tých 14 dní. Po pobyte v nemocnici bola uvedená
suma prevedená z konta na vkladnú knižku. V decembri 2012 bol poisťovňou omylom znížený plat O.
O., načo táto vyzvala obvinenú, aby si to s rodinou zamestnávateľa vybavila. A. B. požiadala o rozhovor
s rodinou, pričom tento sa uskutočnil v polovici decembra 2012 za účasti A. B., svedkyne-poškodenej O.
P., jej manžela a sestry O. A.. Pri tomto rozhovore bola A. B. viditeľne rozrušená, priznala, že od ich otca
dostala viac peňazí ako jej prináležalo, poukazovala na výpisy z regionálnej poisťovne s tým, že dostala
brutto sumu. Následne po tomto rozhovore boli presvedčení, že pri výplatách a finančnom hospodárení
nebude všetko v poriadku, preto nasledujúci pondelok v spoločnosti otca navštívili regionálnu zdravotnú
poisťovňu a požiadali o všetky výpisy a podklady. Pri tom zistili enormne vysokú chýbajúcu sumu na
konte a vkladnej knižke, pričom chýbalo okolo 65.000,- €. Na základe toho zapojili do veci právnika.
Koncom decembra 2012 A. B. dôveryhodne a v slzách sľúbila, že pomocou úveru jej otcovi vráti sumu
35.000,- €. Potom sa menovaná ešte zastavila v dome jej otca okolo 10.1.2013, kedy si prišla pre svoje
veci a bola prekvapená, že zo strany banky ešte nepotvrdili prevod sumy 35.000,- €. Poukázala tiež
na doklady, ktoré boli súčasťou trestného oznámenia, ktoré na základe plnej moci podal ich právny
zástupca. V ďalšej výpovedi svedkyňa - poškodená vysvetlila jednotlivé položky k predloženým listinným
dokladom. Ďalej k týmto dokladom uviedla, že na nákupy v domácnosti bola vyčlenená položka 400,-
€ mesačne. Z predložených dokladov je však zrejmé, že od r. 2009 bolo nakúpené priemerne za sumu
1.228,- € mesačne, v r. 2010 priemerne za sumu 1.174,- € mesačne a takto po odrátaní vyhradených
nákladov za toto obdobie vznikla škoda vo výške 19.957,- €. Ako ďalší príklad uviedla, že v mesiaci
júl 2010 bolo na nákupy použité 1.625,35 € a napríklad dňa 30.07.2010 počas štyroch hodín bolo
v supermarketoch minuté 602,95 €.
Poškodená k tomu ďalej uviedla, že podľa vyjadrenia jej otca, obvinená A. B., na základe jej naliehania,
poznala kódy oboch opatrovateliek.
Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ žila jej matka, tak existovali tri kontá, matka mala svoje konto,
otec svoje a bolo aj spoločné konto. Počas života matky boli vykonávané výbery cez bankomatovú kartu
patriacu matke, po jej smrti už len cez bankomatovú kartu otca. Z konta matky boli vykonávané nákupy
a toto konto bolo poriadne vyplienené. Bolo tiež zistené, že peniaze, ktoré boli z konta prevedené na
vkladnú knižku v sume 65.000,- €, z týchto zmizla asi polovica. O týchto hovorila s obvinenou a táto
sľúbila tieto vrátiť prostredníctvom úveru v sume 30.000,- €. Doniesla aj tlačivo z banky za účelompotvrdenia príjmu, ale nakoniec žiaden úver nevybavila, žiadosť stiahla. V ďalšej časti výpovede sa
vyjadrila poškodená k okolnostiam uzatvorenia zmluvy s oboma opatrovateľkami po smrti matky, uviedla,
že mali príjem 800,- € za 14 dní, k tomu ubytovanie, stravu a cestovné. Taktiež sa vyjadrila k pracovným
povinnostiam opatrovateliek, zdravotnému stavu otca po smrti jeho manželky, pričom poukázala na
zdravotný posudok, ktorý bol predložený s trestným oznámením. S poukazom aj na závery posudku
uviedla, že jej otec sám nevybavoval nič, vždy bol v sprievode opatrovateľky, pričom pokiaľ išlo o
výbery z bankomatu, tak tento určite sám neobsluhoval, keďže mal problémy s očami, jednak potreboval
pomoc pri platbe kartou. Uviedla, že k výpovedi pripojila zoznam výberov z konta aj vkladnej knižky s
vyznačením, ktorá z opatrovateliek vtedy bola v rodine. Uviedla tiež, že p. O. síce dobre vychádzala s
jej otcom, avšak bola rázna a nedovolila mu žiadne vybočenia. Ak mal vstávať ráno, tak zahlásila, že
vztyk a muselo sa to. Obvinená nebola taká dôsledná, vedela okolo jej otca chodiť, často operovala
tým, že má tri deti, že potrebuje viac peňazí, aj keď jej dcéra mala dopravnú nehodu. Vedela od jej otca
vytiahnuť peniaze. Poukázala tiež na skutočnosť, že jej otec mal problém so zmenou meny zo šilingov
na euro, nebol si vedomý hodnotových rozdielov. Ďalej vypovedala, že keďže existovali tri kontá, tak
existovali aj tri bankomatové karty. Ku všetkým kartám vedeli prístupové kódy obidve opatrovateľky, hoci
ani ona sama ich nevedela. Jej otec svojim deťom nedovolil, aby vedeli o jeho finančnej situácii, aj keď
mal doma výpisy z účtov, nedovolil im ich skontrolovať.
K osobe L. J. poškodená uviedla, že sa jedná o prvú opatrovateľku jej matky, ktorá ju opatrovala od
januára 2006 do februára 2008. Táto ukončila prácu pri opatrovaní jej matky z finančných dôvodov,
ukončila štúdium a našla si iné zamestnanie. Keďže však pracovala v Linzi, bývala v Českých
Budějoviciach, dohodla sa s jej rodičmi o prenájme jednej izby. V tejto sa zdržiavala od pondelka do
štvrtka, kedy pracovala, v ostatnom čase cestovala do miesta bydliska. V dome jej rodičov bývala aj
po smrti jej matky, dokonca aj po smrti jej otca v r. 2015. Po skončení opatrovateľskej činnosti však už
nevykonávala pre jej rodičov opatrovateľskú činnosť. S jej matkou L. J. nemala žiaden vzťah, keďže
matka trpela alzheimerom, s otcom vychádzala veľmi dobre, ten si ju vážil, keďže mala medicínske
vzdelanie. Doposiaľ aj ona má s ňou dobrý vzťah, občas sa stretnú na kávu, ale bližšie vzťahy
neudržiavajú. V čase, keď L. J. vykonávala opatrovateľskú činnosť, mala k dispozícii predplatenú
dobíjateľnú platobnú kartu so zostatkom 400,- €. Nemala k dispozícii vlastnú kartu, nepoznala kódy.
Ak boli nutné vyššie výdaje, vykonali nákup spoločne s jej otcom. Hneď po tom, čo p. J. ukončila
opatrovateľskú činnosť, nastúpila A. B.. Domnieva sa, že p. J. s týmito udalosťami nemôže mat' nič
spoločné, aj keď jej otec ponúkol nejaké peniaze, táto to stále odmietla prijať.
Na hlavných pojednávaniach súd vypočul aj obžalobou navrhnutých svedkov.
Podrobne sa k veci vyjadrila svedkyňa S. L. J.. Vypovedala, že obžalovaná nastúpila na opatrovania do
rodiny K. po nej. Ona v roku 2008 odišla do iného zamestnania, ale u pána K. ostala bývať. Pamätala si,
že pred Vianocami ju zavolala dcéra pána K., či môže prísť prekladať pani B. čo od nej chcú. Povedali jej,
že chýba veľa peňazí na účtoch, tak jej to prekladala, že chcú, aby vrátila nejakú čiastku, ktorá očividne
chýba, chceli, aby záväzne povedala, kedy to vráti, alebo kedy príde. V podstate hneď musela pani B.
ukončiť pracovný pomer a odísť. Obžalovaná reagovala prekvapene, prečo tam prišla práve ona. Bola
tam ešte pani P. s manželom a ich právny zástupca. Zápis sa z toho nerobil. Od obžalovanej žiadali vrátiť
30.000 eur, i keď chýbalo viacej, ale toľko im stačilo. Svedkyňa ďalej uviedla, že k účtom prístup nemala,
ani k platobným kartám, mala iba dobíjaciu kartu Quick, ktorá bola na 14 dní dobitá na 200 eur, veľké
nákupy robili v piatok, vtedy platil pán K. väčšinou kartou, aj v hotovosti. Túto sumu ona vyúčtovávať
nemusela, dalo sa tou kartou iba platiť. Svedkyni bolo známe, že musela obžalovaná, aj pani O. R. K.
pomáhať, museli zadávať PIN kód kvôli jeho slabému zraku. Inak s prácou pani B. bola rodina spokojná.
Na otázky svedkyňa odpovedala, že peniaze z účtu a vkladných knižiek odchádzali použitím platobnej
karty. Na stretnutí sa k jeho predmetu pán K. nevyjadroval. V čase, keď tam obžalovaná pracovala,
poškodený bol už starší človek, horšie videl, horšie počul, ale bol sebestačný, niekedy mu bolo treba
pomôcť s obliekaním. Na stretnutí obžalovaná povedala, že sa poinformuje, či jej neposkytnú úver. Na
žiadosť rodiny sa jej na to po novom roku opýtala, pričom jej telefonicky oznámila, že jej úver neposkytnú.
Svedkyňa O. O. pracovala od roku 2008 spolu s obžalovanou v jednej rodine, kde sa striedali na
dvojtýždenné turnusy. Zistila, že obžalovaná dosahovala vyšší zárobok ako ona, čo zistila rodina, o čom
všakonapredtýmnevedela.Vyjadrilasatak,žeichpacientjejdávalviacakojej,čojeajpredmetomtohto
súdneho konania. Ona nebola priamym svedkom toho, aby obžalovaná kradla peniaze. Po oboznámení
sa s predmetom trestného stíhania uviedla, že nevedela, že pani B. používa kartu pána K. a že chodili
vyberať nejaké peniaze do banky. V čase, keď tam bola obžalovaná, tak ona tam nebola. Zistila, žeobžalovaná má o 700 eur od nej vyššiu výplatu, a keď sa opýtala rodiny prečo, začalo vyšetrovanie.
Oni následne zistili, že bol veľký výber v banke, aj to, kto bol v tom čase na turnuse. Potom si ich
v decembri zavolali a povedali, čo sa stalo. Pri nákupe potravín chodievala svedkyňa, podobne ako
jej kolegyňa spolu s pánom K., ktorý dobre nevidel, mal platobnú kartu pri sebe a ona naťukala PIN
kód. Sám túto kartu používať nemohol. Pri stretnutí s obžalovanou tejto vytkla, že zneužila starého
pána, že ako ho vedela opantať, že mala takú výplatu. To nevedela ešte aj o tom, že vyberala peniaze
z vkladnej knižky. Na stretnutí rodiny za prítomnosti právnika aj všetkých opatrovateliek navrhovali
obžalovanej, aby niečo vrátila, pýtali sa jej, prečo to robila, boli to veľké peniaze, to boli tie výbery
kartou. Obžalovaná sa vtedy vyjadrila, že ona o žiadnych peniazoch nevie, a nevie, kde ich starý pán
dával. Rodina žiadala od nej 20.000 alebo 30.000 eur, dali jej nejaký čas, aby to nedali na súd. Myslí
si, že sľúbila, že si zoberie pôžičku a peniaze vráti. Nevie, či prejavila nejakú ľútosť. Počas stretnutia na
obžalovanú zo strany rodiny nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Zať poškodeného vtedy pred nimi povedal, že
majú dôkazy z banky. V rokoch 2008 – 2012 bol pán K. úplne pri vedomí, mal výpadky, že niečo zabúdal,
ale z cesty nerozprával. Finančné záležitosti si pán K. vybavoval sám, nedovolil to ani svojim dcéram,
pozerať do svojich papierov, on si viedol svoju agendu sám. Každý nákup bol vykonávaný za prítomnosti
pána K., vždy išli do obchodu autom, ktoré riadila ona, po nákupe vytiahol kartu, vložil ju do prístroja
a ona naťukala PIN kód, ktorý jej dal. Ona osobne nikdy nevyberala peniaze kartou z bankomatu, a ani
z vkladnej knižky. Ona o existencii vkladnej knižky nevedela.
V pozícii svedka vypovedala na hlavnom pojednávaní aj T. H. – sestra obžalovanej, s ktorou má dobrý
vzťah. Ona bola v tom čase tiež opatrovateľkou v Rakúsku dokonca bola niekoľkokrát za ňou aj v rodine
K.. Takto sa dozvedela, že pán K. bol svojhlavý, nedal si do ničoho rozprávať, ani jeho dcéry nemohli nič,
čopovedaltobolo,nemohlizasahovaťdojehorozhodnutí.Ovyššíchpríjmochsvojejsestrysadozvedela
od pani J.. Sestre poradila, aby si to dala papierovo do poriadku. Je jej známe, že ostatné kolegyne
s požiadavkou vyššieho zárobku u pána K. nepochodili. Svedkyni menovaný pripadal, keď bol úplne ako
uviedla „fit“. Ďalej uviedla, že jej sestru hneď obvinili z krádeže. Sestra bola z toho v šoku a nešťastná.
Zaujala postoj, že nemá čo vrátiť, keď nič nevzala. Svedkyňa si myslí, že jej sestra peniaze nevzala. Jej
sestra v tom období nemala finančné problémy, brala rakúske prídavky, čo nie je zlý peniaz. Myslí si tiež,
že obvinenie jej sestry je následkom závisti, čo si myslí aj z toho dôvodu, že pani O. sa vyjadrila, nech
vráti jej sestra aspoň tie peniaze, ktoré zarobila navyše ako ona. Svedkyňa nemá vedomosť, kde mohli
peniaze zmiznúť, podotkla však, že pán K. bol štedrý, mal dobrý vzťah k deťom. Čo sa týka autonehody
dcéry obžalovanej, tak za to bolo vyplatených z poistky 20.000 eur. Nikto nechcel veriť, že mohla dostať
takúto vysokú poistku a možno si mysleli, že tie peniaze vzala jej sestra poškodenému.
Svedok U. B. žil s obžalovanou ako druh a družka po dobu štyroch rokov. Pričom sa rozišli pred piatimi
rokmi. K trestnému stíhaniu obžalovanej sa, ako uviedol, vyjadriť nevedel. Oni žili síce spolu, ale každý
z nich mal svoju prácu, boli spolu počas jedného mesiaca týždeň alebo dva týždne. K finančnej situácii
obžalovanej v rokoch 2009 – 2012 uviedol, že v tom čase spolu neboli, obžalovaná sa starala o svoju
mamu,akoajojejmamu,žilispoluinaTelgárteivHranovnici.Vakejfinančnejsituáciibolaona,onnevie,
a ani ho to nezaujímalo, nakupovali spolu, ona mala svoje deti, on svoje. Ona nakupovala svojim deťom
za svoje. Do domácnosti nakupovali spoločne. Nevšimol si, aby v tom čase obžalovaná disponovala
nejakou vyššou čiastkou. R. G. K. spoznal na pohrebe pani K.. O jeho majetkových pomeroch vedomosť
nemá. O finančných problémoch bývalej družky vedel, ale nič bližšie, o tom sa dopočul, keď bol na prvej
výpovedi. Vie o tom, že dcéra pani B., A., mala dosť vážny zdravotný problém následkom úrazu pri
autohavárii, nevedel však o tom, či mala jej matka v súvislosti s tým nejaké zvýšené náklady.
Z dôvodu uplatnenia kontradiktórnosti trestného procesu súd opatrením v zmysle § 28 ods. 5
Trestného poriadku ustanovil prekladateľku a požiadal ju, aby preložila obžalobu, vydaný trestný rozkaz
s odporom ako opravným prostriedkom voči tejto forme súdneho rozhodnutia, zápisnice o hlavných
pojednávaní 22.6.2020, zo 7.9.2020 a 8.10.2020, ako aj samotné opatrenie o ustanovení prekladateľky
a taktiež žiadosti, či by poškodená pani O. P. bola schopná sa zúčastniť na hlavnom pojednávaní
v sídle procesného prvostupňového súdu. Uvedené spisové dokumenty boli pani poškodenej po
uskutočnení prekladov doručené. Čo sa týka jej prípadnej účasti na hlavnom pojednávaní sa poškodená
vyjadrila, že pre vypočúvanie je samozrejme k dispozícii. Žiada však, aby sa tento úkon vykonal
prostredníctvom videokonferencie. Vzhľadom k tomu, že v tom čase prebiehala pandémia COVID-u
chcela sa dlhej ceste vyhnúť, aj s ohľadom ku skutočnosti, že predtým prekonala ťažké ochorenie
a musí byť opatrná. Súd tieto argumenty bezvýhradne akceptoval a na prítomnosti poškodenej na
hlavnom pojednávaní počas priebehu konania nikdy netrval. Videokonferencia je určite použiteľnýmprocesným prostriedkom získania dôkazov v konaní pred súdom, v rámci Európskej únie ako aj vo
vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky sú prijaté príslušné procesné pravidlá, súd však
považoval za primerané vykonávať dôkazy formou vydania Európskeho vyšetrovacieho príkazu, čo je
v rámci Európskeho spoločenstva štandardným prostriedkom výkonu vyšetrovacích opatrení (smernica
2014/41/EÚ, implementovaná Slovenskou republikou Zákonom o európskom vyšetrovacom príkaze
v trestných veciach č. 236/2017 Z. z. s prílohami prijatý Národnou radou Slovenskej republiky v znení
zákona č. 150/2022).
Rešpektujúc vyššie označenú právnu úpravu vydal zákonný sudca dňa 4.6.2021 Európsky vyšetrovací
príkaz, ktorý spolu s povinnými prílohami po ich pretlmočení zaslal Štátnej prokuratúre Wels v Rakúskej
republike, v ktorom požiadal o výsluch svedkyne – poškodenej pani O. P.. V prvom rade predmetom
výsluchu boli odpovede na otázky, ku ktorým sa uvedená osoba vyjadrovala ešte v roku 2016. Súd
tak rozhodol vzhľadom na dlhší čas, ktorý ubehol od tohto výsluchu, taktiež aj vzhľadom na zmenu
právnej úpravy pri výkone právnej pomoci medzi štátmi Európskej únie, ale aj kvôli tomu, aby tento
dôležitý dôkaz sa javil ako autentický, ktorý bol vykonaný príslušným súdom Slovenskej republiky
v rámci hlavného pojednávania. Na výsluchu, ktorý sa konal dňa 29.11.2021 sa svedkyňa – poškodená
vyjadrila aj k dôkazom vykonaným na hlavných pojednávaniach, kde bola vypočutá obžalovaná a všetci
navrhovaní svedkovia.
Dňa 29.11.2021 zaslalo Riaditeľstvo Krajinskej polície Horné Rakúsko Štátnej prokuratúre Wels správu
vypracovanú Úradníkom exekutívy, ktorý vykonal výsluch pani Evy Lindiger. Štátna prokuratúra Wels
zaslala túto správu konajúcemu súdu, ktorý požiadal o jej preklad. Ten bol doručený súdu dňa 14.2.2022,
pričom z výsluchu svedkyne vyplýva, že bola rakúskymi orgánmi pred výsluchom riadne poučená
v súlade s požiadavkami, ktoré obsahoval týmto súdom vydaný Európsky vyšetrovací príkaz.
Na položené otázky uviedla nasledovné: R. B. pracovala od 2.4.2008 ako opatrovateľka pri našej
mame, ktorá trpela na Azheimerovu chorobu. Po smrti našej mamy 5.9.2010 prevzala potom opateru o
nášho otca (G. K.), ktorý medzitým tiež zdravotne bol na tom dosť zle. 28.12.2012 bol tento pracovný
pomer ukončený. Jej povinnosťou bolo viesť domácnosť, opatrovať mamu a pomôcť jej pri jedení. Otec
zvládal starostlivosť o svoje telo ešte sám. Keď chcela alebo musela ísť nakupovať, mohla používať
auto. Pracovnú zmluvu s opatrovateľkou uzavrel môj otec. Jej nové nastavenie po smrti jeho manželky
(mojej mamy) sme upravili ja a môj manžel. Pre obidve opatrovateľky bol stanovený rovnaký plat. Za
účelom nového prihlásenia v zdravotnej poisťovni v Eferdingu šiel však môj otec s nami. Môj otec si
zaznamenával termíny vždy do kalendára, ktorý však na konci roka vyhodil. Môžem podať prehľad o
prítomnosti od 10. augusta 2011 do decembra 2012. Tento znie nasledovne: 10.08.2011 - 23.08.2011,
07.09.2011 - 20.09.2011, 05.10.2011 - 18.10.2011, 02.11.2011 - 15.11.2011, 30.11.2011 - 13.12.2011,
28.12.2011 - 10.01.2012, 25.01.2012 - 14.02.2012, 07.03.2012 – 20.03.2012, 04.04.2012 - 17.04.2012,
02.05.2012 - 15.05.2012, 29.05.2012 - 12.06.2012, 27.06.2012 - 10.07.2012, 25.07.2012 - 07.08.2012,
22.08.2012 - 04.09.2012, 19.09.2012 – 02.10.2012, 17.10.2012 - 30.10.2012, 14.11.2012 - 27.11.2012,
12.12.2012 - 27.12.2012.
Ďalej v tejto veci poškodená udávala:
Naša rodina bola s prácou pani B. spokojná. Mzdu vyplácal môj otec v hotovosti. Nikdy som žiaľ nebola
pri tom. Môj otec mal viaceré zdravotné problémy. Bol hluchý na jedno ucho v dôsledku zranenia vo
vojne. Jeho schopnosť vidieť bola v dôsledku degenerácie makuly veľmi obmedzená. Knihy už viac
nemohol čítať, športové aktivity u neho už neboli možné. Počas prechádzok niekedy aj spadol. Raz
museli mu dokonca zašívať čelo. Aj srdcová slabosť mu dávala zabrať. Trpel dýchavičnosťou. Po
smrti jeho manželky upadával stále viac. Boli potrebné aj viaceré hospitalizácie (operácie prostaty a
kolena). V stacionárnej starostlivosti v nemocnici bol od 30.05.2011 do 11.06.2011, od 01.09.2011 do
09.09.2011, od 29.09.2011 do 20.10.2011 /rehabilitačný pobyt/ od 19.09.2012 do 11.10.2012. Často
bol deprimovaný. Hovoril, že sa nedokáže už z ničoho tešiť. Návštevy lekárov sa stávali častejšími. Pri
výberoch v banke potreboval pomoc. Opatrovateľky museli zadať kód a výšku vyberanej sumy, to už
sám nedokázal. Vyšetrovanie kontrolou kamerových systémov sa neuskutočnilo. Že pani B. dostáva
viac, sa rodina dozvedela v decembri 2012. Iná opatrovateľka to už zjavne vedela dlhšie. Trvala na tom,
že nás pani B. o tom informuje. Môj otec rozprával, že pani B. naňho naliehala platiť jej viac, pretože vraj
pracuje viac. Že viac pracovala, nemohol nikto z rodiny potvrdiť. Prehovorila ho tiež, dávať jej aj ďalšie
peniaze, pretože má deti. On bol toho názoru, že to bolo beztak len 2000 do 3000 šilingov. V tom čase
už nerozoznal hodnotu peňazí. 16.08.2011 vložil môj otec zo splatného úveru sumu vo výške 64.000,-
EUR na sporiteľnú knižku. Vklad na sporiteľnú knižku sa v priebehu jedného roka scvrkol na 29.485,-
EUR. Môj otec nič drahé nekupoval, ani nedal niečo väčšie v dome opravovať. Bola som vtedy v bankea hovorila som s pracovníkmi banky. Nevedeli potvrdiť, že pani B. vybrala peniaze z vkladnej knižky.
Bola ale pri tom, pretože viezla môjho otca do banky. Aké nákupy boli realizované, neviem povedať. Môj
otec nebol tak často už pri nakupovaní. V každom prípade však obidve opatrovateľky nakupovali cez
bankomatovú kartu. Čo sa nakupovalo, otec určite už nechápal. V roku 2008 mohli opatrovateľky minúť
na domácnosť 400,- EUR. Výdavky za nákupy neboli bez limitu. V roku 2009 obom opatrovateľkám
môj otec oznámil na naliehanie pani B. kódy bankomatových kariet. Výdavky na domácnosť stúpli hneď
skokom. V tom roku dosiahli priemerne výšku 1.288,- EUR za mesiac. V roku 2010 dosahovali výdavky
za nákupy priemerne 1.177,- za mesiac. Otec určite nepochopil ohromné výdavky za nákupy. Nevedel
nám povedať, čo sa kupovalo. Bežné fixné náklady dosahovali ročne približne 20.000,- EUR bez platov
opatrovateliek a bez peňazí na domácnosť. Bežné fixné náklady v rokoch 2008 – 2012 boli vždy 20.000,-
EUR. Dodatočne bola kúpená nová kosačka na trávu. Pani B. udala, že bola vymenená tiež stará
myčka riadu. Sluchový strojček a elektrická lupa bola hradená zdravotnou poisťovňou. Raz skracovala
záhradníckafirmaživýplot.Jedensedliakzrezaldvastromyzatringeld.Môjmanželichrozpílilnamenšie
kusy a odviezol preč. Že sa navštevovali talianské trhy a nakupovalo sa za okolo 1000,- EUR, o tom
neviem nič. V našom okolí sa nenachádzajú žiadne talianske trhy. Len raz som stornovala otcovu drahú
objednávku vína, pretože ma na to upozornila jedna z opatrovateliek. Pani B. vypovedala na súde, že
môj otec vraj zaplatil za asfaltový koberec dlhý 500 metrov vedúci až k môjmu domu. Táto výpoveď
nezodpovedá pravde. Vjazd od obecnej cesty k môjmu domu je dlhý 90 metrov. Asfaltový koberec šiel
len po vchod k domu môjho otca. To je presne 57 metrov. Tieto výdavky, o ktorých viem, nezdôvodňujú
vysoké výbery z vkladnej knižky. Môj otec bol vlastne veľmi šporovlivý človek a nemíňal veľa peňazí na
seba. Ja ani moja sestra, ako aj ani vnúčatá nedostávali nikdy drahé darčeky. Opatrovateľky disponovali
bankomatovými kartami, ktoré boli používané pri platení za nákupy. Po výpisy z účtov si chodil otec do
banky. Uchovával si ich v obale na spisy, ako aj sporiteľnú knižku. Sám ich už nedokázal čítať, pretože
jeho schopnosť vidieť bola už veľmi zlá. Mne nikdy nedovolil, aby som mu ich prečítala. Keď sme odhalili
s mojou sestrou celý rozsah škody, dala som zablokovať bankový účet. V prítomnosti advokáta sme
navrhli pani B., aby napravila škodu. Tvárila sa, ako keby bola rozumela a priniesla nám formulár z jej
banky na Slovensku, ktorý sme vyplnili. Potom si to však rozmyslela ináč a tak som podala na polícii
trestné oznámenie kvôli podvodu.
Na položené otázky svedkyňa – poškodená poskytla tieto odpovede:
K bodu 1
To súhlasí, že pani B. v období od septembra 2010 do 2012 vylákala od môjho otca oveľa vyšší plat tým,
že tvrdila, že robila viac ako jej kolegyňa a tiež že potrebuje viac peňazí pre svoju chorú dcéru.
K bodu 2.
Nútila môjho otca k tomu, aby už viac nepoužíval Quick funkciu bankomatových kariet. Takto už neboli
výbery a platby viac limitované. Kvôli svojej zníženej schopnosti vidieť doklady o nákupoch už viac
nevedel prečítať. Okrem toho už nevedel rozlíšiť Euro a Šilling. Tiež už tak často nebol pri tom, keď sa
robili nákupy. Nevedel povedať, čo sa nakúpilo. Pri výberoch z bankomatu museli opatrovateľky zadávať
kód a tiež výšku výberu. Toto už sám nedokázal. Deficity môjho otca si pani B. určite všimla. Tak bol
tento starý muž (môj otec) zneužitý a podvedený.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 22.6.2020 som vyrozumela, že obhajca sa vyjadruje
v zmysle „nevinná“. Tomu nerozumiem. Po smrti mojej mamy radili sme môjmu otcovi prevziať
opatrovateľky pre seba. Nechcel to na žiaden pád. Obával sa, že nebude môcť utiahnuť mzdy, pretože
polovica dôchodku jeho zosnulej manželky padla. Po dlhšom dohováraní sa nechal prehovoriť. Môj
manžel a ja sme mu prepočítali, že so svojím dôchodkom a opatrovníckou dávkou by mal vyjsť.
Samozrejme, že sme počítali s rovnakým platom pre obidve opatrovateľky. Keď pani B. opäť nastúpila
do služby, šla s mojim otcom hneď do Eferdingu a dohodla vyššiu mzdu bez nášho vedomia. On tú
zmluvu podpísal. V tom čase už žiaľ nemal dostatočné poňatie o peniazoch a dalo sa ho ľahko ovplyvniť.
Ako to potvrdil mesiace neskôr neurologicko-psychiatrický posudok, ktorý bol vyžiadaný súdom. To si
všimla aj pani O. ako jej raz chcel zaplatiť 1300,- EUR. Povedala mu, že je to akosi priveľa a rozdiel
mu vrátila. O tomto ma informovala.
Pani B. neinformovala rodinu nikdy, keď sa niečo udialo alebo keď sa minulo príliš veľa peňazí. Hoci to
bola jej povinnosť. Každá opatrovateľka takto postupovala, len pani B. nie.
Pani B. dostala so svojou mzdou a „darčekom” vo výške 2.000 EUR za štrnásť dní 3.300 Eur protiprávne,
bez toho aby sa k tomu pripočítalo jedlo a bývanie, pretože toto bolo vždy grátis. To protirečí z nášho
pohľadu akejkoľvek úmernosti.
Ešte raz uvádzame, pre nás to nie je v poriadku a považujeme to za zámer pre podvod.Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 7.9.2020 preberám, ako som už uviedla v bode 1.1.13,
neviem potvrdiť, že pani B. vyberala peniaze zo sporiteľnej knižky. Zmizlo však veľa peňazí zo sporiteľnej
knižky. Podľa výpovede môjho otca na polícii pani B. požadovala od neho neustále nejaké peniaze.
Koľko to bolo, nevedel povedať v dôsledku svojho zdravotného stavu. Ako už bolo uvedené, chýbalo
mu už akékoľvek poňatie o reálnych peniazoch.
Svedecká výpoveď pani T. H. je pre mňa nepochopiteľná z nasledujúceho dôvodu: Vypovedala, že vraj
dcéra pani B. dostala od poisťovne 20.000 EUR kvôli ťažkému úrazu pri autonehode. Uviedla, že vraj
naša rodina predpokladala, že pani B. tieto peniaze vylákala od nášho otca. To nie je pravda. O tejto
sume som sa po prvýkrát dozvedela z prečítanej zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 7.9.2020.
K zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 8.10.2020 udávam, že som svoj názor nezmenila a
požadujem dať vykonať eventuálne vypočutie cez videokonferenciu. Ešte raz chcem uviesť, že by
sa malo konať vypočutie cez videokonferenciu. Ak by však postačoval terajší výsluch s policajným
úradníkom, tiež s tým súhlasím.
Súd potom prečítal listinné dôkazy v spise obsiahnuté. Z prekladu prijatej trestnej veci na /č. l.
81-123/ vyplýva, že trestné orgány Rakúskej republiky vykonali v roku 2013 rozsiahle dokazovanie
vprejednávanejtrestnejveci,vktorombolvypočutývtomčasežijúcisvedok–poškodenýpánG.K.,pani
O. P., kde boli predložené aj doklady o výplatách obžalovanej, porovnania jej zárobkov so svedkyňou
O. O. za obdobia, v ktorých mali byť skutky obžalovanou spáchané a stav konta k 31.12.2021. Neskôr
orgány prípravného konania Slovenskej republiky, a to prokurátorka Okresnej prokuratúry a na základe
jej pokynov príslušný vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade dožiadaniami
adresovanými príslušným orgánom Rakúskej republiky získavali vtedy platným zákonným spôsobom
cestou dožiadaní výsledky právnej pomoci.
Súčasťou prevzatého spisu s cudziny bol aj neurologicko-psychiatrický posudok na pána G.
K. vypracovaného odborným lekárom N. O. N. dňa 8.2.2013 zo záverov ktorého vyplýva, že
vyšetrovaná osoba je schopná komunikovať, aj porozumieť. Schopnosť porozumieť je obmedzovaná
nedoslýchavosťou. Čo sa týka osoby, času, miesta a situácie je relatívne dobre orientovaný. Ukázali
sa obmedzenia vo výkone pamäti. Aj vzťah k peniazom je skoro neexistujúci. Je potrebná podpora
predovšetkým pre finančné záležitosti, pre správu majetku a zastupovanie na úradoch. Zrejme na
podklade tohto posudku bolo vydané uznesenie Okresného súdu Eferding o určení správcu na
zabezpečenie zastupovania G. K. pred úradmi.
Pre rozhodnutie vo veci je dôležitý preklad Doplňujúcej správy Štátnej prokuratúry Wels z 22.3.2015 ku
žiadosti o právnu pomoc Okresnej prokuratúry Poprad /resp. jej preklad č. l. 347-592 spisu/. V tomto
dokumente sa okrem výpovede poškodenej pani O. P., ktorej obsah je uvedený v odôvodnení tohto
rozsudku vyššie, nachádzajú aj listiny, ktoré súd prečítal a týkajú sa konta 1.424.142 O. K. za mesiace
jún a júl 2010 a konta 1.414.358 Otto a O. K. za mesiace jún a júl 2010. K tomu boli uvádzané nákupy
v rôznych supermarketoch, a to za rok 2010 realizované bankovou kartou G. K. vo H. a bankovou kartou
O. K. a G. K. v Raiffeisenbanke. Malo ísť o škodovú sumu 19.957 eur, z toho bola odrátaná suma 9.600
eur na domácnosť za dva roky.
Z prezenčnej listiny od 10.8.2011 do decembra 2012 vyplýva, že otec poškodenej uskutočnil výber
z konta a vkladnej knižky dňa 16.8.2011 uložil na vkladnú knižku (výnos z cenných papierov) 64 000
eur. Postupne sú tam uvádzané výbery, ktoré uskutočňovali pani B. a pani O. bankokartou, kde sú
uvedené presné dátumy a hodiny výberov, prípadne prenosov na konto. Zrátaním týchto súm, ktoré
mala takýmto spôsobom získať práve obžalovaná B. bola vyrátaná škoda vo výške 33.801,85 eur, ktorá
suma je uvedená aj v skutkovej vete 1/ obžaloby. Celkovo bolo za časový úsek 17 mesiacov vybratých
67.800 eur. Vo výpovedi poškodenej je položená otázka ňou samou, čo sa stalo so zvyšnou sumou
33.801,85 eur? Podobnú sumu však tvoria po zrátaní výbery peňazí v hotovosti, a to B. XX.XXX,XX
a O. 15.330,63, čo sa rovná 33.998,15 eur. Zhodou okolností podobná suma 33.801,85 eur spolu so
sumou 33.998,15 eur tvorí spolu 67.800 eur. K zvyšnej sume 33.801.85 eur sa vyjadrila poškodená
s tým, že ich otec si sám vyzdvihoval výpisy v banke a odkladal ich do zakladača. Na tento zakladač
a vkladnú knižku mal svoje určené miesto v suteréne. V obývačke mal čítací prístroj. Jeho schopnosť
vidieťboladosťobmedzená,moholčítaťvýpisylenpomocoušpeciálnehoprístroja,ktorýveľmizväčšoval
texty. Výpisy z konta boli určite prístupné, tieto si kvôli čítaniu nosil do obývačky. Najväčšia škoda, ako
uvádzala vo svojej výpovedi pani P. ďalej vznikla nákupmi v rokoch 2009 a 2010, pani B. vymámená
a neprimerane vysoká mzda od roku 2010 do roku 2012 a peňažné dary od augusta 2011 do konca 2012.
Potvrdené môžu byť sumy 19.900 eur prostredníctvom nákupov, z ktorých bolo odpočítaných 9.600 eur
pre domácnosť, za roky 2009 a 2010 (výpisy z konta 2009 a 2010) v origináloch. Ďalej ide o sumu33.800 eur – chýbajúca suma z vkladnej knižky, hoci otec mohol pokryť svoje výdaje na opatrovanie
a aktuálne výdaje v každom prípade so svojej penzie (dôkazom je overená kópia vkladnej knižky) a
napokon suma 7.059 eur navýšená mzda pre pani B., od septembra 2010 do konca roka 2012, keď
dostávala brutto mzdu, tak je škoda ešte vyššia, mzdové lístky sú v originály. Celková škoda takto činila
minimálne 60.700 eur. Pani B. bola za prítomnosti ich právnika konfrontovaná s obvineniami. Chcela
podľa týchto tvrdení vrátiť peniaze, ktoré zmizli z vkladnej knižky. Jej manžel aj vyplnil formulár pre
slovenskúbanku,ktorámalaposkytnúťúver.AvšakpaniB.sitorozmyslelaaničnezaplatila.Potvrdila,že
siniekedynechalavyplatiťbruttomzdu.Pripodanívýpovedebolaveľmiprekvapená,žepeniazezbanky,
ktorými mala vrátiť peniaze neboli prevedené. Odkedy ona spravuje peniaze, všetky výdaje sú prísne
kontrolované, nebolo potrebné nič vyberať z knižky. Začiatkom roka 2011 si nechala pani B. svoju mzdu
pri prvej príležitosti zvýšiť bez ich vedomia. Otcovi prepočítala výšku škody, ktorá vznikla, do šilingov
a bol z toho veľmi nešťastný. On si určite zamenil šilingy s eurami, a ani nemal potuchy o aké sumy
v skutočnosti išlo. Pani B. podľa poškodenej vedela, ako má otca ovplyvniť, ako na neho naliehať, aby
jej dal peniaze. Manipulovala ho trikom ľútosti. Väčšinou boli v tejto hre deti, ktoré jej spôsobovali vysoké
náklady. Jednoducho využila, že otec nemá žiadny vzťah ku peniazom a je aj duševne obmedzený.
V spise sa ďalej nachádzajú mzdové listy O. O. a A. B., vkladná knižka Reiffeisen bank označená
Elfriede, konto G. K. H., výplaty dôchodkov, výpisy z účtov K. G. a Elfriede a účet K. G. od obdobia
roku 2008.
Ďalšie dokazovanie sa sústredilo na podrobné preverenie majetkových pomerov obžalovanej A. B..
Konkrétne zoznam vozidiel subjektu. Tu sa zistilo, že obžalovaná vlastnila od 2.9.2009 osobné motorové
vozidlo Vokswagen Golf plus a od 16.3.2011 vozidlo Škoda Fabia. Výpis z účtu patriacej obžalovanej
z Tatrabanky a.s. svedčí o skutočnosti, že obžalovaná mala v tomto peňažnom ústave osobný účet,
kde sú uvedené aj vklady na účet z bánk Rakúskej republiky. Ďalej bol zistený účet z H. A., L. pobočka
Poprad, nástupníckou organizáciou je Prima banka Slovensko a. s. Ďalej súd zistil, že Uni Credit Bank,
G. B., R. B., A. A., L.. R. v bankom systéme neevidujú na obžalovanú žiadne informácie. To isté sa týka
aj VÚB banky a všetkých ďalších bankových inštitúcii pôsobiacich na území Slovenskej republiky (B.
B., V. B., K. B., W. B., U. B., F., L. B. S., G. L. a D. B., L., X. B., A.). R. B. A., L. na žiadosť vyšetrovateľa
oznámila informácie o finančných transakciách na účte vedenom na meno A. B., nar. XX.XX.XXXX
k položkám označeným ako zahraničná platba, nebolo však možné bližšie identifikovať vkladateľa,
nakoľko po piatich rokoch boli uvedené dokumenty skartované. Na podobnú žiadosť adresovanú Tatra
banke a.s. boli oznámené dátumy zúčtovania transakcií za obdobie od 18.7.2011 do 6.11.2013.
Ďalším dožiadaním o právnu pomoc adresovanú príslušným orgánom Rakúska dňa 28.8.2018 v spojení
s ďalším Európskym vyšetrovacím príkazom z 29.11.2018 sa na základe predložených výsledkov tohto
úkonu zistilo, že v rokoch 2009 až 2013 nemala vtedy obvinená A. B. v Rakúsku žiadne bankové účty.
Ostatné otázky sa týkali názoru poškodenej ani O. P. na pôsobenie svedkyne L. J. v kritickom čase, proti
ktorej neboli vznesené žiadne negatívne pripomienky, podľa nej s týmito trestnými činmi ona nemala
nič spoločné.
Tak ako je už uvedené vyššie, súd počas dokazovania oboznamoval svedkyňu- poškodenú pani P. so
všetkými uskutočnenými výsluchmi svedkov s tým, že menovanej umožnil sa k týmto dôkazom, po ich
úradnompretlmočenívyjadriť.TaktosúdpostupovalajvprípadevýpovedesvedkaU.B..Ktejtovýpovedi
sa pani poškodená vyjadrila v nemeckom jazyku, z ktorého prekladu vyplýva, že by chcela na základe
oboznámenej výpovede niektoré skutočnosti poopraviť. Podľa toho, mal pán U. B. o financiách pani B.
veľmi dobré informácie. Pritom citovala pani O. O., ktorá im rozprávala, že U. videl, že Silvia ide domov
vždy s veľkými sumami peňazí a že ich rodina si má dávať pozor, aby nestratili rodičovský dom. Žiaľ sa to
dozvedeli príliš neskoro, v opačnom prípade by bola škoda nižšia. Silvia síce vyhlásila, že je pripravená
im vrátiť 30 000 eur, avšak ukončila s nimi akýkoľvek kontakt, po tom, čo dala výpoveď u otca. Pán B.
tiež povedal, že ich otca poznal zbežne. To nesúhlasí. Dlhý čas A. privážal a opäť odvážal a po pohrebe
ich matky v dome otca aj dokonca prenocoval. Ešte dodala, že ak by peniaze vrátila, celá záležitosť by
bola bývala vybavená. S jej starostlivosťou boli spokojní.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, i v ich vzájomnom súhrne podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a vo veci rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad pod č. k. 2 Pv 16/19/7706 – 24 dňa 25.2.2020 podala na A. B.
obžalobu pre skutky, ktoré mala spáchať tak, že v bode 1/ A. B. pôsobiaca ako pomocná opatrovateľská
sila v rodine v Rakúsku, opakovane zneužila vysoký vek, zdravotný a psychický stav G. K., trvale
bytom A.. XX, XXXX L. M. N., I., o ktorého sa ako opatrovateľka starala, kde tomuto v jeho domácnosti
opakovane, nepravdivo tvrdila, že podáva zvýšené pracovné výkony, ako aj skutočnosti, že potrebuje
finančné prostriedky pre svoju chorú dcéru, čím v dôsledku týchto nepravdivých tvrdení A. B. priviedla
G. K. do omylu, kde na základe týchto skutočností jej menovaný v období od mesiaca september 2010
do mesiaca december 2012 opakovane vyplácal mzdu navýšenú celkom o sumu 7.059,- eur, ako aj
v období od mesiaca august 2011 do mesiaca december 2012 opakovane akceptoval uskutočňovanie
príliš navýšených výberov z vkladnej knižky č. 4397978 vystavenej v I. I. O. O., Bankstelle Hartirchen,
Aschacherstr. 1, 4081 J. na meno G. K., ako aj z presne nestotožneného konta vedeného v presne
nezistenej banke na meno Otto Fuhs v sume celkom 33.801,85 eur, pričom týmto konaním sa A. B.
obohatila na majetku G. K. a tomuto spôsobila škodu vo výške spolu 40.860,85 eur,
vbode2/A.B.pôsobiacaakopomocnáopatrovateľskásilavrodinevRakúsku,vobdobíodzačiatkuroka
2009dokoncaroka2010opakovane,neoprávnenepoužilabankovúkartuvydanúvoVolksbankEferding
Grieskirchen, reg. Genossenschaft mit beschränkter Haftung, 4070 Eferding, ku kontu č. 3061850000
vedeného na meno G. K., trvale bytom Siernerstr. XX, XXXX L. M. N., I., ako aj bankovú kartu vydanú
v Raiffeisenbank Region Eferding eGen, Bankstelle Hartirchen, Aschacherstr. X, XXXX J., ku kontu č.
1.1414.358 vedeného na mená G. K. a O. K., kde za pomoci týchto bankových kariet neoprávnene a
bez povolenia uskutočnila platby za nákupy v supermarketoch pre svoju vlastnú potrebu, pričom s týmito
bankovými kartami A. B. mohla disponovať v súvislosti s vykonávaním opatrovateľskej činnosti, no len za
účelom vykonávania nákupov dennej spotreby domácnosti, v ktorej vykonávala opatrovateľskú činnosť,
kde týmto konaním spôsobila majiteľovi týchto bankových kariet G. K. škodu vo výške 19.900,- eur,
pričom uvedenými skutkami tak spôsobila G. K. celkovú škodu vo výške 60.760,85 eur,
teda v bode 1/ pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla
iného do omylu, alebo využila niečí omyl a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu, v bode 2/
neoprávnene si obstarala platobnú kartu a túto použila, pričom činu sa dopustila závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas, čím mala spáchať v bode 1/ pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona a v bode 2/ pokračovací zločin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona.
Čo sa týka skutku v bode 1/ obžaloby, súd mal nepochybne preukázané, že obžalovaná v období, ktoré
je v skutku ustálené od mesiaca september 2010 do mesiaca december 2012 pôsobila ako pomocná
opatrovateľská sila v Rakúsku v rodine pána G. K.. Celkovo na tomto poste pracovala od marca 2008
až do decembra 2012. Po nástupe sa striedala so svedkyňou O. O. pri opatere o pani K., ktorá v roku
XXXX zomrela. Po tejto udalosti ostali tieto opatrovateľky v domácnosti G. K., ktorý vzhľadom na vysoký
vek a zdravotný stav taktiež vyžadoval aj on. V decembri 2012 zistila svedkyňa O. O., že jej zárobok bol
okolo 800 eur aj s cestovným a zárobok A. B. bol okolo 1.400 eur. Takýto stav bol ešte za života pani K..
V obžalobe uvedená navýšená suma 7.059.- eur za vyplatenú mzdu obžalovanej sa pred súdom
preukázala na základe predložených a súdom prečítaných originálov mzdových listov. Túto skutočnosť
ani obžalovaná nenamietala, pričom aj pred poškodenou nepriamo potvrdila, že niekedy si nechala
vyplatiť brutto mzdu. Úlohou dokazovania bolo zistiť, či uvedená suma bola vyplatená obžalovanej
na základe toho, že zneužila vysoký vek, zdravotný a psychický stav pána G. K., o ktorého sa
starala, kde mu mala v jeho domácnosti opakovane nepravdivo tvrdiť, že podáva zvýšené pracovné
výkony, ako aj skutočnosti, že potrebuje finančné prostriedky pre svoju chorú dcéru, čím mala priviesť
pána G. K. do omylu, na základe čoho jej uvedenú sumu – navýšený plat vyplatil. Ďalej súd skúmal
v zmysle výpovede poškodenej pani O. P., či podľa nej uvedená neprimerane vysoká mzda bola od jej
otca obžalovanou „vymámená“. Z prečítanej výpovede neb. pána G. K. takto obžalobou formulované
skutočnosti nevyplývajú. Menovaný sa vyjadril, že A. B. ho žiadala v roku 2009 o zvýšenie mzdy,
lebo podľa jej názoru podávala vyšší výkon ako bolo dohodnuté v zmluve. Taktiež ho viackrát žiadala
openiaze,avšakdôvody,načotietopotrebovala,aanivýškusumy,ktorújejdalužuviesťnevedel.Ktejto
otázke sa vyjadrila aj poškodená - pani O. P., ktorá uviedla, že obžalovaná vedela okolo otca chodiť,
často operovala tým, že má tri deti, že potrebuje viac peňazí, aj keď jej dcéra mala dopravnú nehodu.
Vedelaodjejotcavytiahnuťpeniaze.Uvedenúskutkovúokolnosťjepodľanázorusúdupotrebnéuzavrieť
tak, že pani poškodená sa vyjadrila výstižne, že peniaze vedela obžalovaná od pána K. „vymámiť“, a to
zrejme aj nad rámec zistení strán tohto trestného konania. Samotný obsah slova „vymámený“ nemusí
ešte evokovať trestnoprávnu rovinu prejednávanej veci.Súd však musí zaujať stanovisko k tomu, či tieto tvrdenia obžalovanej ohľadne zvýšených pracovných
výkonov a že potrebovala finančné prostriedky pre svoju chorú dcéru boli nepravdivé. Na tomto mieste
súd uvádza, že žiaden dôkaz počas dokazovania nepreukázal nepravdivosť týchto tvrdení.
Dôležitejšie je však zistiť a ustáliť, či tieto tvrdenia boli spôsobilé v kritickom období vzhľadom na všetky
okolnosti na strane v tom čase poškodeného, uviesť ho do omylu. Tu sa už dostávame do právnej roviny,
nakoľko k navýšenej mzde sa mala dostať obžalovaná tým, že na škodu cudzieho majetku mala seba
obohatiť tým, že mala uviesť niekoho do omylu, alebo využila niečí omyl a mala spôsobiť na cudzom
majetku škodu. S ohľadom na prvú časť skutku 1/ obžaloby možno uzavrieť, že v tom čase poškodený
pán G. K. aj podľa neurologicko-psychiatrického posudku bol schopný v čase jeho vypracovania (február
2013) schopný komunikovať a porozumieť, miestne aj časovo bol dobre orientovaný. Preto podľa názoru
súdu mohol po požiadaní obžalovanou o zvýšenie odmeny takúto odmenu zodpovedne dohodnúť. So
zvýšenou odmenou súhlasil. V spisovom materiály sa nenachádza dôkaz o tom, že by obžalovaná pri
dohodovaní zvýšenej odmeny vykonávala akýkoľvek nátlak na pána K.. Vzhľadom na závery uvedeného
posudku preto obžalovaná ani nemohla opakovane zneužiť vysoký vek, zdravotný a psychický stav G.
K.. Z toho vyplýva, že v tom čase poškodený pán G. K. nebol uvedený obdobia do omylu.
Druhá časť skutku v bode 1/ obžaloby sa týka obdobia od mesiaca august 2011 do mesiaca december
2012, kedy v tomto období mala obžalovaná podvodným konaním a spôsobom takým istým, ako mala
nadobudnúť navýšenú mzdu na základe jej nepravdivých tvrdení mal poškodený G. K. opakovane
akceptovať uskutočňovanie príliš navýšených výberov z vkladnej knižky č. 4397978 presne opísanej
v skutkovej vete obžaloby, ako aj z presne nestotožneného konta vedeného v presne nezistenej
banke na meno G. K. v sume celkom 33.801,85 eur. Treba skonštatovať, že v spise sa nachádzajú
v prezenčnej listine výbery od 10.8.2021 do decembra 2012, ktoré realizovali opatrovateľky pani B.
a pani O. v jednotlivých obdobiach. Tam bola správne položená otázka, čo sa stalo so zvyšnou sumou
33 801,85 euro. Pani poškodená nedokázala túto skutočnosť preukázať. Uvedená suma preukázateľne
chýba, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že výdaje za opatrovanie a aktuálne výdaje mohol pán K.
pokrývať zo svojej penzie. I keď doklady boli predložené pani poškodenou s osobitnou starostlivosťou,
nebolo však zrejme možné predložiť všetky relevantné doklady, nakoľko sa zistilo, že pán G. K.
aj podľa svojich tvrdení nikdy nekontroloval, koľko peňazí opatrovateľky vybrali z účtu. Záznamy
o prítomnosti opatrovateliek sa zaznamenávali do kalendárov, ktoré však pán G. K. po skončení roka
vyhadzoval. Občas výpisy kontroloval aj to skôr spôsobom, že mu ich predčítavali opatrovateľky. Známa
a preukázaná je aj okolnosť, že nedovolil svojim deťom, aby vedeli o jeho finančnej situácii, aj keď
mal doma výpisy z účtov, nedovolil im ich skontrolovať. V obžalobe uvedená formulácia podľa ktorej
mal opakovane akceptovať G. K. aj z presne nestotožneného konta uskutočňovanie príliš navýšených
výberov v presne nezistenej banke, nemá žiadnu dôkaznú váhu a nemožno ju žiadnym dôkazom
preukázať. Nebolo teda preukázané, že by obžalovaná realizovala výbery z vkladnej knižky vedenej na
pána G. K.. V tomto ohľade správne poukázal obhajca na tvrdenie pani poškodenej P., ktorá vo svojej
výpovediuviedla,žečosatýkaotcovejvkladnejknižky,bankovéúradníčkyjejpovedali,ženikdynevideli,
že by nejaká Slovenka sama vyberala peniaze. Tieto peniaze si vyberal pán K. osobne pri prepážke,
kde prevzal sumu vyplatenú v hotovosti.
Uvedené úvahy vedú k jednoznačnému záveru, a to z podobných dôvodov týkajúcich sa prevzatej
obžalovanou navýšenej mzdy, že nebolo preukázané žiadne podvodné konanie zo strany obžalovanej,
nebolo preukázané, že by sa obžalovaná obohatila na úkor iného na základe uvedenia iného do omylu
atýmsanaškoducudziehomajetkuobohatila.Rovnako sanemohladopustiťanikvalifikovanéhozločinu
podvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákona,keďbolaobžalovanáztohožeuvedeným
konaním mala spôsobiť na cudzom majetku značnú škodu prevyšujúcu 26.600 eur.
Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd zo skutku v bode 1/ obžaloby obžalovanú podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku v plnom rozsahu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
K úplne opačným záverom dospel súd pri posudzovaní skutku v bode 2/ obžaloby. Bolo dostatočne
preukázané, že obžalovaná v tej istej pracovnej pozícii od začiatku roka 2009 do konca roka 2010
opakovane použila bankové karty presne v obžalobnom skutku opísané, kde za pomoci týchto kariet
uskutočnila platby za nákupy v supermarketoch pre vlastnú potrebu, nad rámec povolenej dennej
spotreby domácnosti. Zistilo sa nepochybne výpoveďami poškodených a svedkov, že opatrovateľky mali
bankové karty k dispozícii. Z výpovede poškodenej pani P. v prípravnom konaní je zrejmé, že predložila
príslušným orgánom Rakúskej republiky presný zoznam nákupov za obdobie pokrývajúce tento skutok
za jednotlivé mesiace ešte aj s mesačným priemerom. Opatrovateľky mali na pokyn pána K. bankové
karty k dispozícii aj s kódmi, ktoré im sám oznámil, pričom k tomu malo dôjsť na základe naliehania paniB.. Toto tvrdil pán G. K. a zdôraznila to aj pani poškodená P.. Uvedené zoznamy možno považovať za
dôveryhodné,nazákladenichbolavyrátanáškodazrejmevzaokrúhlenomčíselnomvyjadrení.Uvedené
položky pani poškodená aj bližšie vysvetlila vo svojej výpovedi. Pritom poukázala aj na zvlášť vypuklé
prípady nákupov za mesiac júl 2010, prípadne za jeden deň konkrétne 30.7.2010. Rozhodne nešlo iba
o nákupy potravín. Z bankomatových kariet mohli opatrovateľky vyberať kedykoľvek jednorazovo 400
eur. Takto potom sa zistila škoda v sume 19.957 eur a ako už bolo uvedené po odrátaní sumy 9.600 eur
na domácnosť. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že uvedené nákupy boli realizované
iba obžalovanou A. B. nakoľko v prípade jej kolegyne pani O. sa takéto výbery nezistili. Možno ich teda
považovať za neoprávnené, nad rámec dovoleného limitu. K tomu treba ešte pripomenúť, že aj vtedajší
druh obžalovanej svedok U. B. sa podľa tvrdenia svedkyne O. O. pýtal obžalovanej, kde berie toľko
peňazí, keď si mohla dať 2.000 eur na účet a v peňaženke mať ešte obnos 1.200 eur. K uvedenému
ešte možno podotknúť, že na stretnutí s rodinou K. došlo zo strany obžalovanej k určitej sebareflexii,
keď si najprv uvedomila, že mala spôsobiť škodu, ktorú ako sama uviedla bola v tom čase ochotná
uhradiť. Našiel sa aj spôsob úhrady. Táto počiatočná snaha však nebola dotiahnutá do konca, pričom
obžalovaná, ak by konala, ako sľúbila, mohla sa vyhnúť trestnému oznámeniu. Z postupu rodiny K. je
zrejmé, že voči obžalovanej postupovali trpezlivo, seriózne, bez nátlaku, za účasti právnika a všetky
potrebné podklady pre dokazovanie, ku ktorým sa mohli dostať, mali spracované s najvyššou možnou
dôslednosťou.
Na základe uvedeného súd právne kvalifikuje konanie obžalovanej ako pokračovací zločin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného
zákona, pretože si obstarala platobnú kartu a túto použila, pričom činu sa dopustila závažnejším
spôsobom konania – po dlhší čas. Pod týmto pojmom treba rozumieť pokračovanie v trestnej činnosti
po dobu viacerých mesiacov, spravidla 6 mesiacov. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke
právo, najmä výkon vlastníckeho práva slúžiaci na využívanie tohto platobného prostriedku. Skutok bol
spáchaný v priamom úmysle.
Na záver k skutkovým zisteniam súd uvádza, že výpovede poškodených a svedkov považuje súd za
hodnoverné, až na jednu výnimku, a to výpoveď svedka U. B.. Z priebehu konania pred súdom bolo
nanajvýš zrejmé, že sa chcel vyhnúť vypočúvaniu v pozícii svedka, a keď sa už dostavil, jeho výpoveď
nesie minimálne známky porušenia prísahy svedka v časti „a vedome nič nezamlčím“. Pani poškodená
O. P. po oboznámení sa s jeho výpoveďou uviedla, že uvedený svedok dlhý čas obžalovanú privážal
a odvážal do miesta pracoviska a musel byť dobre informovaný o jej finančných pomeroch.
V prípravnom konaní boli podrobne skúmané aj majetkové pomery obžalovanej, k tomu súd uvádza, že
v období šetrenia tejto záležitosti sa nezistili nejaké veľké zmeny alebo prírastky na jej majetku, alebo
bankových účtoch. Stala sa síce vlastníčkou dvoch motorových vozidiel hodnota ktorých sa nezistila.
Obžalovaná je hodnotená z miesta bydliska pozitívne. Súdne trestaná nebola. V registri priestupkov má
tri záznamy z oblasti dopravy.
Pokiaľ súd rozhodol o vine obžalovanej, je jeho povinnosťou uložiť zákonný a spravodlivý trest. Za
tým účelom súd prihliadal na zásady ukladania trestov, pričom prihliadal na požiadavky individuálnej
a generálnej prevencie, osobu obžalovanej, spôsob spáchania činu a jeho následok, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a možnosti jej nápravy. Takto zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že
obžalovaná pred spáchaním činu viedla riadny život a zároveň aj okolnosť priťažujúcu, že spáchala
viac trestných činov (§ 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, s prihliadnutím na rovnosť týchto
okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.). Trest bol uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
(sadzba je od 2 rokov do 8 rokov) s podmienečným odkladom výkonu trestu na primeranú skúšobnú
dobu, (ktorá je od 1 roka do 5 rokov).
Pri rozhodovaní o náhrade škody súd zistil, že nárok na náhradu škody uvedený v odsudzujúcej časti
tohtorozsudkubolriadneavčasuplatnenýapretosúdrozhodol,žeobžalovanámusíuhradiťpoškodenej
strane škodu vo výške 19.900 eur.
neoprávnene si obstarala platobnú kartu a túto použila, pričom činu sa dopustila závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas,Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.