Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203683.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Andrea Hadnagyová, a sudkýň:
JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Janka Benkovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyBratislava,sosídlomVazovova7/A,Bratislava,dieťarodičov–matka:D.C.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Martina Mrázová, advokátka

so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, a otca: G. H. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, XXXX,
J.,Rakúskarepublika,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaníotcaprotiuzneseniuMestskému
súdu Bratislava II., č. k. 37P/174/2024-26 zo dňa 16. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „Civilný sporový poriadok“), § 2 ods. 1, ods. 2, § 360, § 367 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že vzhľadom k
podanému petitu návrhu, tento posúdil v nasledovnom znení I. ako uloženie výchovného opatrenia podľa
§ 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, II. návrh na zákaz
priblíženia sa k maloletému dieťaťu voči osobe K. L., III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na
zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alt. na úpravu styku s maloletou

na dva po sebe nasledujúce víkendy každý mesiac, od piatka od 15:00 do nedele do 18:00, začínajúc
3. piatok januára 2025 (nepárny) a matka by potom mala maloleté dieťa počas nasledujúcich dvoch
víkendov, pričom by sa striedali v tomto vzore, tiež v utorok a vo štvrtok od 15:00 do 18:00 počas týždňov
medzidvomaposebenasledujúcimivíkendmi.OkresnýsúdBratislavaIIIrozsudkom,č.k.51P/263/2015
– 1203 zo dňa 02.07.2020, rozhodol tak, že manželstvo rodičov maloletej rozviedol, maloletú na čas
po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 1.100,- eur
mesačneaupravilstykotcasmaloletoutak,žejeoprávnenýstretávaťsasmaloletoukaždýpárnytýždeň
v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý nepárny
týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., s výnimkou školských prázdnin, ktoré upravil
osobitne, zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Po podaní odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 11CoP/47/2021 – 1456 zo dňa 28.2.2022,

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o výživnom a styku otca s maloletou zmeniltak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 600 eur mesačne a v napadnutej časti vo
výroku o styku otca s maloletou zmenil úpravu styku iba v časti letných školských prázdnin.

3. Otec sa v predmetnom konaní návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude
maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, resp. bude upravený jeho styk
s maloletou. Vo veci samej, t.j. vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletej na
čas po rozvode bolo rozhodnuté rozsudkom, č. k. 51P/263/2015-1203 zo dňa 02.07.2020, o odvolaní
proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodoval odvolací súd rozsudkom, č. k. 11CoP/47/2021

zo dňa 28.02.2022, ktorý ohľadom zverenia a úpravy styku otca s maloletou potvrdil zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti návrh otca zamietol.
Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá bezodkladnú potrebu jeho nariadenia
a zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá má rada oboch rodičov, obaja sú
spôsobilí maloletú vychovávať, avšak boli medzi nimi časté dlhodobo konfliktné vzťahy. Vykonané boli
dve znalecké dokazovania, rodičia sa zúčastnili mediačného konania i psychologického poradenstva

a bola snaha sanovať rodičovskú rolu oboch rodičov, avšak neúspešne. Počas psychoterapie vyplynulo,
že komunikácia medzi rodičmi bola plná nedôvery, obviňovania, kritiky a neaktívneho počúvania
sa navzájom, kde nebol možný konštruktívny dialóg a vzájomné pochopenie. Primárnym rodičom
starajúcim sa o maloletú od jej narodenia bola matka, ktorá má lepšie osobnostné predpoklady pre
výkon starostlivosti o maloletú a lepšie zaisťuje potreby maloletej vrátane plnenia povinnej školskej

dochádzky. Maloletá bola právoplatným súdnym rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky,
teda o maloletú je postarané, pričom druhému rodičovi bol styk upravený, ktorý je realizovaný, preto nie
je daná naliehavosť na opätovnú úpravu.

4. Nebola zistená taká podstatná zmena, ktorá by bola dôvodom na zmenu úpravy výkonu rodičovských

právapovinnostívočimaloletejotcomnavrhovanýmneodkladnýmopatrením.Dôkazypredloženéotcom
boli nepresvedčivé, nerelevantné a nepreukázali žiadne nebezpečenstvo zo strany partnera matky
voči maloletej, s ktorým matka a maloletá žijú v spoločnej domácnosti. Otec nepreukázal žiadnymi
dôkazmi nové skutočnosti, ktoré by mali byť podkladom na zmenu posledného súdneho rozhodnutia,
taktiež nepreukázal, že by bola bezpečnosť a zdravý vývoj maloletej ohrozené, nepreukázal podozrenie

z údajných mafiánskych praktík matky a jej partnera, ani údajné kriminálne správanie voči jeho osobe,
rovnako nepreukázal ani tvrdenú poruchu osobnosti u matky. Otcom tvrdené nezodpovedné správanie
matky nemohli byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže toto správanie matky už
bolo posúdené v predošlom súdnom rozhodnutí, a preto nemôže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia
neodkladným opatrením. Situácia v rodine maloletej sa nezmenila, medzi rodičmi pokračuje animozita

a naďalej medzi sebou majú nevyriešené vzťahové problémy, teda žiadna zmena v ich vzájomnom
správaní nebola zistená, preto nie je ani dôvod na novú úpravu pomerov neodkladným opatrením.

5. Pokiaľ sa otec domnieva, že starostlivosť matky o maloletú nie je plnohodnotná, čo žiadnym
dôkazom nepreukázal, ide o jeho domnienky, ktoré nie sú ničím podložené, pričom mu nič nebráni, aby

kontaktoval pediatra a informoval sa o zdravotnom stave maloletej a jej stravovacích návykoch, resp.
môže prekonzultovať svoje domnienky o nedostatočnej podpore maloletej matkou v škole s triednou
učiteľkou, sociálnymi pracovníkmi a pod.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi striedavú
osobnú starostlivosť oboch rodičov tak, že otec bude mať maloletú v starostlivosti posledné 2 týždne
mesiaca, začínajúc v nedeľu druhého týždňa od 18:00 hod. a končiac v nedeľu štvrtého týždňa o 18:00
hod., matka bude mať maloletú v starostlivosti prvé 2 týždne mesiaca, začínajúc v nedeľu štvrtého

mesiaca o 18:00 hod. a končiac druhú nedeľu nasledujúceho mesiaca o 18:00 hod., pričom výživné
určenénebude.Alternatívnenavrhol,abyodvolacísúdrozhodolojehostykusmaloletoutak,žemaloletá
bude v starostlivosti otca dva po sebe idúce víkendy každý mesiac, od piatka od 15:00 hod. do nedele do
18:00 hod., začínajúc tretím piatkom v každom mesiaci. Matka bude mať maloletú počas nasledujúcich
dvoch víkendov. Styk otca s maloletou bude upravený aj v utorky a štvrtky od 15:00 hod. do 18:00 hod.

počas týždňov medzi dvoma po sebe idúcimi víkendmi a v predchádzajúce stredy pred tretím piatkom
od 15:00 hod. do 18:00 hod.7. Dôvodil, že návrh podal z dôvodu jeho cestovania do Čile za svojím otcom, ktorý je po
cerebrovaskulárnej príhode, pričom takto bude zachovaný pravidelný kontakt s maloletou. Otec
chce zabezpečiť, že napriek nevyhnutnej ceste bude zabezpečená pohoda a stabilita maloletej

prostredníctvom konzistentného a štruktúrovaného styku. Vykonaním znaleckých psychologických
posudkov by bol zabezpečený prístup k spravodlivosti a transparentnosti, čím by bola obom stranám
poskytnutádôveruvhodnotiaciproces.Odbornícibudúzodpovednízavykonanierozhovorusmaloletou,
pozorovanie jej interakcií s oboma rodičmi a hodnotenie jej emocionálnej, psychologickej a fyzickej
pohody. Ich zistenia poskytnú náhľad do situácie maloletej a pomôžu súdu prijať rozhodnutie, ktoré

skutočne odráža najlepší záujem maloletej.

8. Vzhľadom na históriu znepokojujúceho správania partnera matky, vrátane predchádzajúcich prípadov
agresie, manipulácie a psychologického poškodenia, ktoré boli nasmerované na maloletú a otca,
na pretrvávajúce problémy, vrátane manipulácie, častých zmien bydliska a ďalších činov, ktoré
vytvorili destabilizujúce prostredie pre maloletú je nevyhnutné, aby súd zvážil obmedzenie alebo

úplné odstránenie vplyvu partnera matky zo života maloletej. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
neúplného zváženia súčasných faktorov sa opieral o zastarané a nepresné skutočnosti, čím ignoroval
naliehavú potrebu upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Od roku 2015 matka systematicky
a nezodpovedne zanedbávala maloletú, čím ohrozila jej výchovu, zdravie, výživu, emocionálnu stabilitu
a celkový vývoj. Poskytované jej bolo nestabilné emocionálne prostredie, podporovala nedostatočnú

vzdelávaciu konzistenciu, vytvárala poškodzujúce rodinné dynamiky a aktívne prekáža v rozvoji
vzťahu medzi otcom a maloletou, navyše matkina sociopatická tendencia, kompulzívna neúprimnosť
a manipulátorské správanie pôsobia destabilizujúco na maloletú. Obaja znalcii, t. j. Mgr. Gabiel
Hrustič v rámci 2016 a PhDr. Daniela Čechová, PhD. v marci 2020 prehliadli dôkaz o matkinom
kriminálnom a nemorálnom správaní, vrátane jej histórie zanedbávania, zneužívania rodičovskej

alienácie a iných správaní, ktoré ohrozujú pohodu maloletej. Uprednostňovali sa záujmy matky pred
záujmami maloletej, a tým, že súd prvej inštancie rozhoduje v prospech matky, zlyháva vo svojej
povinnosti chrániť maloletú a zabezpečiť jej bezpečnosť, stabilitu a zdravý vývoj. Predložené dôkazy
boli zabezpečené v slovenskom jazyku, pričom videá obsahovali slovenské titulky, aby sa zabezpečila
súladnosť s procesnými požiadavkami. Z dôkazov v mnohých incidentoch jasne preukázali psychické

týranie, zanedbávanie a manipuláciu maloletej. Dňa 20.09.2024 matka fyzicky zadržiavala maloletú,
aby jej zabránila v kontakte s otcom, čím porušila súdne rozhodnutie, priamo ohrozila emocionálnu
a psychickú pohodu maloletej. Svedkovia, vrátane riaditeľa školy, mohli potvrdiť tieto činy, ktoré maloletej
spôsobili vážne emocionálne utrpenie. Trauma spôsobená týmito udalosťami mala negatívny dopad na
jej psychické zdravie, čím matka vytvorila nebezpečné a nestabilné prostredie.

9. Zamietnutie obvinení z mafiánskych praktík bolo hrubým podcenením nátlakového a manipulatívneho
správania matky a jej partnera. Toto správanie zahŕňa nielen agresívne konfrontácie, ale aj skutočnosť,
že maloletá je využívaná ako prostriedok v ich sporoch, čím je opakovane vystavená týmto praktikám
a škodlivým vplyvom je uvádzaná do emocionálnej tiesne. Tieto činy sa vykonávajú pred maloletou,

sú psychicky zneužívajúce a škodlivé pre jej vývoj. Matka bráni otcovi v kontakte s maloletou, pričom
jej partner mal voči nemu agresívne správanie, zastrašoval ho, a taktiež fyzicky útočil, vo vzťahu
otca s maloletou eskaluje napätie, čo pripomína koordinované úsilie typické pre mafiánske aliancie,
opakovane ignorujú súdne rozhodnutia a pokúšajú sa ich podkopať, čím ukazujú neúctu voči autorite.
Otca s maloletou prenasledovali vo vozidle dňa 07.02.2024, matkina agresívna konfrontácia 20.09.2024

predstavovala formu obťažovania s účelom zastrašenia a kontrolovania situácie, maloletou manipulujú,
pričom si ju kupujú drahými darčekmi na získanie jej priazne. Správanie matky maloletého dieťaťa, ako aj
jej súčasného partnera, vykazuje dlhodobo znepokojujúce prvky, ktoré majú charakter manipulatívnych,
zastrašujúcich a agresívnych praktík. Tieto vzorce konania sú systematické a vedú k vytvoreniu
toxického, destabilizujúceho a emocionálne nebezpečného prostredia pre maloletú. Sústredené prejavy

emocionálnej nestability, impulzivity, pomstychtivosti, ako aj preukázaná tendencia manipulovať a
diskreditovať druhého rodiča poukazujú na osobnostné narušenie matky a zlyhávanie v napĺňaní
rodičovskej zodpovednosti v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

10. K dispozícii sú viaceré dôveryhodné dôkazy, vrátane odborných psychologických posudkov (aj zo

zahraničia), videozáznamov, svedeckých výpovedí a lekárskych správ, ktoré jednoznačne preukazujú
rodičovskú alienáciu, verbálne a emocionálne útoky matky voči otcovi v prítomnosti maloletého dieťaťa,
ako aj aktívne podkopávanie jeho rodičovskej autority. Tieto formy správania sú škodlivé z hľadiskapsychického vývoja maloletého dieťaťa najmä pokiaľ ide o budovanie zdravého vzťahu k obom rodičom,
rozvoj emocionálnej stability a schopnosť vytvárať bezpečné medziľudské väzby.

11. Podľa zistení zo správy rakúskych a čilských psychológov matka vykazuje znaky hraničnej,
histriónskej a manipulatívnej poruchy osobnosti, pričom jej správanie je charakteristické výraznou
emocionalitou, nízkou empatiou, dominanciou a obmedzenou ochotou ku kooperácii. Psychologické
hodnotenie vykonané slovenskou odborníčkou, PhDr. Danielou Čechovou, PhD., síce identifikovalo
niektoré pozitívne osobnostné črty, avšak v zásadných bodoch nekorešponduje s reálnym správaním

matky, čo potvrdzuje rozpor medzi prezentovaným a skutočným správaním v kľúčových situáciách
týkajúcich sa starostlivosti o maloletú. Partner matky, ktorý je aktívne prítomný v živote maloletého
dieťaťa, vykazuje správanie s črtami narcizmu, agresie a manipulácie. Jeho zásahy do výmeny rodičov
a snahy o odcudzenie dieťaťa od otca predstavujú ďalší faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje psychickú
pohodu maloletého dieťaťa a porušuje princípy rodičovskej neutrality a rovnováhy.

12. Správa kolízneho opatrovníka, vypracovaná dňa 17.12.2024, nevykazuje znaky objektívnosti,
dôslednosti a komplexného hodnotenia situácie. Príliš sa opiera o subjektívne vyjadrenia matky
a neposkytuje nezávislú verifikáciu jej tvrdení. Chýbajú hĺbkové analýzy v oblasti výživy, zdravia,
psychologickej pohody, sociálnych väzieb, ako aj každodennej dynamiky domácnosti. Dôležité faktory
ako minulé presuny, konflikty, zmeny v bývaní a výchovné rozhodnutia boli zo správy úplne vynechané.

Navyše, nebolo zohľadnené stanovisko maloletého dieťaťa ani vstupy nezávislých odborníkov.

13. Zdravotný stav maloletého dieťaťa bol v posledných mesiacoch podrobený vyšetreniam, ktoré
preukázali výživové nedostatky, pretrvávajúcu leukopéniu a známky zanedbania starostlivosti. Napriek
odporúčaniam pediatričky na doplňujúce krvné testy a kontrolu výživy boli tieto podnety matkou

ignorované alebo bagatelizované. V niektorých prípadoch (napr. predpísanie antibiotík) došlo k zásahom
partnera matky, ktorý však nie je pediatrom dieťaťa, čím došlo k prekročeniu štandardného postupu
lekárskej starostlivosti.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že výhradná starostlivosť matky nezabezpečuje

stabilné, bezpečné a podporujúce prostredie potrebné pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Súčasná
situácia zvyšuje riziko rozvoja emocionálnych porúch, nízkej sebaúcty a deformačných vzorcov
správania. Striedavá osobná starostlivosť doplnená o zákaz kontaktu partnera matky s maloletou, sa
preto javí ako rozumné, primerané a nevyhnutné opatrenie na zabezpečenie duševného a telesného
blaha dieťaťa. Tento návrh vychádza z rozsiahlych a dôveryhodných dôkazov a je plne v súlade s

princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť nadradený nad osobné záujmy rodičov alebo iných
osôb v ich okolí.

15. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vzhľadom na neopodstatnený návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vzhľadom na absenciu preukázania naliehavého právneho

záujmu a absenciu základných náležitostí odvolania navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca odmietol.
V prípade, ak odvolanie otca odvolací súd neodmietne, navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Odvolanie otca nespĺňa formálne ani
materiálne náležitosti odvolania a absentujú odvolacie dôvody. Neuviedol žiadne právne, ani skutkové
pochybenia pri rozhodovaní súdu prvej inštancie a svoje odvolanie postavil iba na základe subjektívnych

názorov a postojov otca. Tieto subjektívne názory nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi iba
opisom udalostí a vyfabulovanými udalosťami v snahe matku a jej partnera vykresliť v čo najhoršom
svetle a navodiť stav nebezpečenstva, ktoré údajne maloletej má pri matke hroziť. Tieto obvinenia
sú neopodstatnené, vyfabulované a urážlivé, pričom takýmto spôsobom sa snaží pomstiť a maloletú
využíva ako nástroj pomsty voči matke v snahe jej akokoľvek ublížiť. Do dnešného dňa sa totiž

nevysporiadal so skutočnosťou, že si našla nového partnera.

16. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd
vykonal dôkladné preskúmanie všetkých predložených dôkazov, vrátane predložených dokumentov
a videozáznamov, uznal procesné porušenia súdu prvej inštancie a zabezpečil riadne vyhodnotenie

dôkazov, zamietol návrh matky na zamietnutie odvolania, pretože je založené na emocionálnych
dôvodoch namiesto podstatných právnych argumentov a vydal rozhodnutie, ktoré uprednostňuje
psychické,emocionálneafyzickéblahomaloletej,pričomsazabezpečí,ževšetkyrelevantnéskutočnosti
budú riadne zohľadnené. Podané odvolanie spĺňa všetky zákonom stanovené formálne aj vecnénáležitosti a je založené na dôvodných a relevantných námietkach voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie. V odvolaní jednoznačne poukazuje na závažné procesné pochybenia, najmä na nedostatočné
zhodnotenie podstatných dôkazov, vrátane dokumentov, elektronickej komunikácie a videozáznamov,

ktoré boli súdom neprijateľne zľahčované alebo úplne ignorované.

17. V rámci konania boli predložené objektívne a relevantné dôkazy, ktoré preukazujú dlhodobo sa
opakujúce a znepokojujúce vzorce správania matky a jej partnera. Tieto dôkazy zahŕňajú napríklad
videozáznamy zobrazujúce správanie matky a jej partnera v prítomnosti maloletého dieťaťa, emailovú a

elektronickú komunikáciu, ktorá dokladá neustále a odôvodnené obavy otca o fyzické a psychické blaho
maloletého dieťaťa, odborné psychologické posudky, ktoré poukazujú na potrebu zásahu zo strany súdu
na ochranu emocionálnej stability a vývoja maloletého dieťaťa, ako aj právne dokumenty preukazujúce
porušenia rozhodnutí súdu zo strany matky a jej aktívne obštrukcie voči výkonu rodičovských práv otca.
Dôrazne sa ohradzuje voči tvrdeniam, že by jeho konanie bolo motivované pomstou voči matke, alebo že
by využíval maloletú ako nástroj konfliktu. Odmieta akékoľvek obvinenia o manipulácii s cieľom poškodiť

matku kvôli jej novému vzťahu. Rešpektuje jej právo na osobný život a slobodu výberu partnera, avšak
oprávnene vyjadruje obavu z negatívneho vplyvu správania matkinho partnera na maloletú, keďže tento
sa správa manipulatívne a zastrašujúco voči otcovi, a to aj v prítomnosti dieťaťa.

18. Poukazuje na trvajúci manipulatívny charakter správania matky, ktoré sa nezhoduje s tvrdeniami

uvedenými v jej vyjadreniach, pričom v praxi často uplatňuje stratégie vyvíjania psychologického
tlaku a ovládania dieťaťa prostredníctvom zámerne navodzovaných emocionálne vypätých situácií.
Typickým príkladom je opakované cestovanie na miesta spojené so spoločnou rodinnou minulosťou
– napr. lyžiarsky výlet do Kaprunu od 24.02.2025 do 01.03.2025, kde predtým absolvovali výlet ešte
ako rodina vo februári 2015, alebo dovolenka s maloletou v Dubaji dňa 30.12.2024, čo je miesto

so silným emocionálnym významom pre oboch rodičov, ktorí sa tam prvýkrát stretli. Počas týchto
výletov boli úmyselne navštívené miesta, ktoré súviseli so začiatkami vzťahu matky a otca, pričom
sa matka snažila o rekreáciu týchto spomienok v prítomnosti nového partnera a maloletého dieťaťa.
Cieľom týchto výletov nebolo blaho dieťaťa, ale posilnenie vlastnej emocionálnej narácie a symbolického
"prepisovania" histórie, čím sa posilňuje narušenie identity dieťaťa a zároveň dochádza k oslabovaniu

väzby medzi dieťaťom a otcom. Z uvedeného konania matky vyplýva zámerné vyvolávanie emocionálne
náročných situácií, ktoré u dieťaťa spôsobujú zmätok, stres a nútia ho zaujímať postoj voči rodičom,
čím sa neprípustne zneužíva jeho citová väzba a vnímanie minulosti. Matka týmto konaním napĺňa
prvky psychologickej manipulácie s cieľom dosiahnutia vlastnej emocionálnej validácie a kontroly nad
situáciou.

19. Ďalším príkladom takéhoto konania je zámerná aktivácia zážitkov spojených s otcom – napríklad
snowboardovanie, ktoré predstavuje spoločný koníček otca a maloletej – bez vlastnej aktívnej účasti
matky, pričom do tejto činnosti bol opakovane zapájaný nový partner matky. Vytváraním tých istých
aktivít, aké boli pôvodne spojené s otcom, matka cielene narúša originálne väzby medzi maloletou

a otcom, čím sa snaží nahradiť otcovu úlohu v emocionálnej štruktúre dieťaťa svojím partnerom.
Takéto správanie je v rozpore s princípom rodičovskej neutrality, ako aj so zásadou najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa podľa § 5 Zákona o rodine. Dochádza k neprípustnému zneužívaniu
maloletého dieťaťa ako nástroja pre emocionálne potreby rodiča, pričom sa preukázateľne nerešpektujú
jeho emocionálne hranice, vývojové potreby a právo na stabilné, bezpečné a vyrovnané prostredie.

Z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie nezohľadnil závažné dôkazné materiály,
nesprávne posúdil psychologické kontexty konania matky a neprimerane zľahčil riziká spojené s jej
správaním. Ignorovaním týchto aspektov došlo k procesnému pochybeniu, ktoré má priamy dopad na
ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa. Odvolanie otca preto nie je len dôvodné, ale aj nevyhnutné
na zabezpečenie adekvátnej súdnej ochrany maloletého dieťaťa v zmysle jeho základného práva na

zdravý vývin a rodinnú rovnováhu.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5, písm. b/ Civilný mimosporový poriadok) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľ
– otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového
poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštanciebezviazanostidôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),sprihliadnutímnaprípadné
vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného

mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané otcom v odvolaní
nie sú spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho
potvrdiť ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

21. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

23. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahu a dôvodov odvolania otca) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým

uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s
takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami otca, pre

úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

24. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku

toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon
ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie 329
ods. 1 veta prvá Civilného poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje

opodstatnenosťnávrhu,aspoňosvedčené.Posúdenie,čiakedyjedanánaliehavápotrebabezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať
všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie
neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba
bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia

je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo ak
maloletým deťom hrozí závažná ujma.

28. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že nie je daná potreba nariadenia
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, ktorým by došlo k zmene zverenia maloletej do

striedavej osobnej starostlivosti rodičov resp. bol zmenený už upravený styk otca s maloletou, keď
výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III, č. k. 51P/263/2015 – 1203 zo dňa 02.07.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 11CoP/47/2021 – 1456 zo dňa 28.02.2022. Pre takýto postup súdu v zmysle návrhu otca totižabsentuje nutnosť neodkladnej a rýchlej úpravy z dôvodu už existujúcej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na základe právoplatného rozhodnutia súdu po riadne vykonanom
dokazovaní. Inak povedané, skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nenasvedčujú, že by v prípade absencie ním navrhovanej zmeny aktuálnej úpravy vznikla na
právach maloletej nenapraviteľná ujma.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej
bol upravený vyššie citovaným rozsudkom vo veci samej, ktorým o.i. bola maloletá zverená do osobnej

starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletou každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do
18.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo
štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., ako i počas školských prázdnin.

30.Otecsadomáhalnariadenianeodkladnéhoopatreniaprimárnezdôvodu,žematkaneustáleporušuje
a ignoruje súdne rozhodnutia, používa agresiu a mafiánske praktiky, zároveň zapája jej partnera,

aby sa mu vyhrážal a zastrašoval ho, čo ohrozuje blaho maloletej. Tu odvolací súd uvádza, že
vzhľadom na vyššie uvedené zistenia možno konštatovať, že situácia v rodine maloletej je vo veci
samej zastabilizovaná už citovaným právoplatným rozsudkom. Preto vychádzajúc z vyššie uvedených
teoretických východísk a okolností v predmetnej veci je odvolací súd rovnakého názoru ako súd prvej
inštancie, že otec neosvedčil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že život a zdravie maloletej,

jej psychický, fyzický a sociálny vývin si vyžadujú okamžitú ochranu a zásah súdu nariadením ním
navrhovaného neodkladného opatrenia (zmena zverenia, alt. rozšírenie úpravy styku otca s maloletou).
Tvrdenia, ktorými otec zdôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nestačia na osvedčenie
podmienok uvedených v ustanovení § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. V konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž súd rozhoduje v krátkych lehotách aspoň na základe

osvedčeného skutočného stavu a zasahuje iba v prípade, ak má dostatočne osvedčenú existenciu
nevyhnutnosti okamžitého zákroku, čo však nie je uvedený prípad. Zisťovanie skutočného stavu,
v predmetnej veci najmä či osobná starostlivosť matky o dieťa je naďalej v najlepšom záujme maloletej,
alebo aktuálne je pre dieťa vhodnejšia striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, vyžaduje vykonanie
dokazovania, ktoré výrazne presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Otecjevšakoprávnenýpodaťnávrhnazmenuprávoplatnéhorozhodnutiaoúpravevýkonurodičovských
právapovinností,aksadomnieva,žeodčasuposlednéhorozhodnutiasapreukázateľnezmenilipomery
na strane matky, otca, resp. maloletej natoľko podstatným spôsobom, že si nová úprava vyžaduje
osobitné posúdenie. V takomto konaní súd vykoná riadne dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného
sporového poriadku, pričom zohľadní aktuálny stav veci, vývojové potreby maloletej a jej najlepší záujem

ako primárne hľadisko rozhodovania.

31. Opakujúce sa obvinenia otca týkajúce sa používania mafiánskych praktík matkou, ktoré obvinenia
matka naviac dôrazne popiera, však nie sú osvedčením toho, že by sa maloletá v súčasnej dobe
nachádzala v situácii ohrozujúcej jej život, zdravie a priaznivý vývoj. Otcom namietané správanie matky,

ktoré by malo zodpovedať mafiánskym praktikám, však odvolací súd nezistil, pričom ide iba o otcom
subjektívne vyhodnotené konanie, ktoré by mala naviac potvrdzovať expertízna analýza odborníkov na
psychológiu z Rakúska a Čile, ktorá však odvolaciemu súdu nie je známa, pričom ani nie je zrejmé
akými odborníkmi a za akých okolností mala byť vykonaná. Taktiež nie je zrejmé, za akých okolností
vznikli otcom vyhotovené videozáznamy, resp. čo ich vyhotoveniu predchádzalo, Na jednej strane otec

spochybňuje riadne vykonané a zdôvodnené znalecké dokazovanie, na druhej strane poukazuje ako
na releventnú expertíznu analýzu odvolaciemu súdu neznámych odborníkov (nezapísaných v zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti SR), ktorej závery ani nie je možné podrobiť bližšiemu preskúmaniu.

32. Otec odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia aj prípadným rozšírením styku s

maloletou počas bežného roka, avšak túto nevyhnutnosť navyše ničím neodôvodnil. Z obsahu spisu
odvolací pritom nevyhnutnosť rozšírenia úpravy styku počas bežného roka nezistil. Preto ani v tejto
časti nebola osvedčená nutnosť pre okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Navyše
otcom navrhovaná rozšírená úprava styku by znamenala podstatný zásah do skôr nastavenej úpravy
styku (po riadne vykonanom dokazovaní) a to bez osvedčenia takej zmeny pomerov, najmä na strane

maloletej, ktorá by záver o nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy odôvodňovala. Z obsahu spisu takýto
záver nevyplynul. Pokiaľ otec namieta, že styk s maloletou nie je pravidelne realizovaný v rozsahu
určeným súdnym rozhodnutím, uvedené je potrebné zabezpečiť prostredníctvom výkonu rozhodnutia.33. Odvolací súd tiež dopĺňa, že nezhoda o vhodnosti rozsahu styku nad rámec súčasnej realizácie
nie je dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu formou neodkladného opatrenia. Otec v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že súčasná realizácia styku (hoci pre neho

vnepostačujúcomrozsahu)bymohlaohroziťzdravýpsychickývývinmaloletej.Otecnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia tiež odôvodnil jeho odcestovaním do Čile, čím si zachová pravidelný kontakt
smaloletouanaprieknevyhnutnejcestebudezabezpečenápohodaastabilitamaloletejprostredníctvom
konzistentného a štruktúrovaného styku. Z uvedeného však nemožno vyvodiť ako by toto vycestovanie
malo mať negatívny vplyv na riadny vývoj maloletej, čo napokon otec ani netvrdil.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na procesný inštitút neodkladného opatrenia nie je
možné vykonať dokazovanie otcom navrhovaným vykonaním znaleckých psychologických posudkov
(vykonanie rozhovoru s maloletou, pozorovanie jej interakcií s oboma rodičmi a hodnotenie jej
emocionálnej, psychologickej a fyzickej pohody). Ak sa otcom uvádzaná situácia v rodine nezmení,
pričom otec naďalej zotrvá na zmene výchovného prostredia maloletej, môže podať návrh na začatie

konania vo veci samej, v ktorom všetky otcom tvrdené dôvody na zmenu zverenia maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, bude potrebné v rámci riadneho dokazovania preukazovať a
vyhodnotením dokazovania zistiť, či sú spôsobilé privodiť zmenu výchovného prostredia, a najmä či je
zmena zverenia v záujme maloletej. Tu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poznamenáva,
že otec poukazoval aj na skutočnosti, ktoré však už boli zohľadňované v konaní vo veci samej (najmä

otcom namietané nevhodné vzorce správania matky, tiež skutočnosť, že matka od r. 2015 systematicky
a nezodpovedne zanedbáva maloletú, čím ohrozuje jej výchovu, zdravie, výživu, emocionálnu stabilitu
a celkový vývoj), pričom rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III preskúmal aj Krajský súd v Bratislave
ako odvolací súd. To, že sa s uvedenými závermi otec nestotožňuje, nie je relevantné pre rozhodnutie
v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pričom otec mohol využiť zákonom prípustné opravné

prostriedky, ktoré však nemožno nahradiť inštitútom neodkladného opatrenia.

35. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca o nesprávnosti skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že otcom v odvolaní navrhované vykonanie a
hodnotenie dôkazov presahuje rámec osvedčovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a prináleží až ku konaniu vo veci samej. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nepovažuje za
relevantné ani otcovo subjektívne, ničím neosvedčené hodnotenie správy kolízneho opatrovníka zo dňa
17.12.2024 ako postrádajúce objektivitu a dôkladnosť.

36. Na základe uvedeného ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

37. Odvolací súd tak posúdením všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že otec v návrhu

neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na strane maloletej. Takéto skutočnosti odvolací súd nezistil ani preskúmaním obsahu spisu. Za
súčasného stavu konania považuje odvolací súd existujúci stav zachovávajúci tak rodičovské práva
otca, ako i potrebnú ochranu záujmov maloletej za vyhovujúci. Na základe uvedeného, keďže neboli
splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem maloletej

ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil, keď odvolacie
argumenty otca vyhodnotil ako neopodstatnené.

38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §

52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).