Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824203894.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.
XXXX/XX, XXX XX F., pr. zast.: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20B,
911 01 Trenčín, IČO: 42 378 443, proti žalovanému: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX, XXX
XX H. I., pr. zast.: JUDr. Peter Ďurmek, advokát so sídlom Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad

Bebravou, IČO: 42 150 515, o zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. februára 2025, č.k. 21C/68/2024-112, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia
a zároveň rozhodol, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok za žalobu vo výške 80,- eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému - C. K., L., so sídlom K. M. X, XXX XX E. E., IČO: XX XXX XXX, a to do 30 dní
odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia o jeho vrátení. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie I. I. zapísané v časti C ako ťarcha spočívajúca v práve prechodu cez pozemok C
KN parc. č. 172 v prospech žalovaného G. C. a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %. Dňa 16.01.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu
označené ako späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že z „Oznámenia“ žalovaného sa žalobca

dozvedel novú skutočnosť, t.j. že žalovaný darovacou zmluvou zo dňa 06.12.2024 previedol parcelu reg.
„E“ č. 200 o výmere 4905 m2 na svojho syna D. C. do jeho výlučného vlastníctva. Na základe tejto novej
skutočnosti, ktorá nastala až počas súdneho sporového konania, t.j. po podaní žaloby, berie žalobu v
celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Poukázal na to, že žalovaný až cca pol roka po podanej
žalobe v tejto veci zapríčinil, že došlo k zmene vlastníckeho práva k priľahlej parcele k parcele, pre
ktorú bolo zriadené vecné bremeno, pričom tento stav bol v čase podania žaloby iný a žaloba sa javila v

tom čase dôvodne, t.j. žalovaný bol vlastníkom parc. reg. „E“ č. 200. Po zmene vlastníctva parc. č. 200
spôsobeného vo výlučnej kompetencii žalovaného - darovanie, bez možnosti toto ovplyvniť zo strany
žalobcu, došlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktoré viedli žalobcu k vyššie uvedenému procesnému
úkonu. Nakoľko žalobca vzal žalobu účinne späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
alebo pojednávanie vo veci samej, súd prvej inštancie konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nebol
podľa zákona potrebný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262

ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca žalobou žiadal o zrušenie vecného bremena zapísaného
na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. I. I., nakoľko žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parc. reg.„E“ č. 200, ktorá priamo susedí s parcelou žalovaného, pre ktorú je zriadené vecné bremeno, ktorého
zrušenia sa žalobca domáhal touto žalobou. Žalobca vzal podanú žalobu späť z dôvodu, že žalovaný
už nie je vlastníkom parc. reg. „E“ č. 200, pričom k tejto skutočnosti došlo až v priebehu konania, čím

žalovaný z procesného hľadiska zavinil späťvzatie žaloby a zastavenie konania, a preto súd rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v stanovenej lehote žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). O vrátení súdneho
poplatku žalobcovi rozhodol súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch

(zák. č. 71/1992 Zb.).

2. Proti uzneseniu o výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania zmenil tak,
že žiadnej strane náhradu trov konania neprizná. Poukázal na to, že v písomnom oznámení zo dňa
19.12.2024, žalovaný ešte pred podaním žaloby na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu oznámil,

že pozemok parc. registra „E“ č. 200 je na neho evidovaný iba formálne (keďže synovi žalovaného by ho
pôvodnýmajiteľnikdyzadohodnutýchpodmienoknepredal)atedaževskutočnostihokúpilacelúkúpnu
cenu zaplatil syn žalovaného p. D. C.. Žalovaný si myslel, že po takomto vysvetlení nebude žalobca
podávať žalobu na súd. Ak napriek tomu žalobca žalobu podal a hoci žalovaný opätovne vo vyjadrení
k žalobe uvádzal, že v skutočnosti pozemok kúpil a celú kúpnu cenu zaplatil jeho syn, ktorý je ochotný

túto skutočnosť dosvedčiť na súde, žalobca nezobral žalobu späť. Aj napriek opakovaným vysvetleniam
žalovaného, aby zabránil vzniku trov konania, žalobca žalobu podal, čím zavinil vznik trov konania.
Preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil procesné zavinenie späťvzatia žaloby a teda zastavenia
konania. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy
na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú

zodpovednosť. Aj napriek tomu, že žalobca od začiatku vedel, že pozemok je na žalovaného napísaný
iba formálne a dočasne a že žalovaný kúpnu cenu nezaplatil (ale to bol syn žalovaného), podal žalobca
žalobu na súd, čím zavinil vznik súdnych trov.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti
- o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné
v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené a výrok o vrátení súdneho poplatku neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní.

8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej
úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesno-právny úkon je prejavom
autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v

dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.11. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žaloba bola podaná na súde prvej
inštancie dňa 18.07.2024. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu proti žalovanému došlo v dôsledku,
že žalovaný darovacou zmluvou zo dňa 16.12.2024 previedol svoje vlastnícke právo k parcele reg. „E“

č. 200 o výmere 4905 m2 na svojho syna D. C. do jeho výlučného vlastníctva, teda došlo k zmene
vlastníckeho práva k priľahlej parcele k parcele, pre ktorú bolo zriadené vecné bremeno s tým, že stav
v čase podania žaloby bol iný, ktorú skutočnosť žalobca ovplyvniť nemohol.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša

trovy žalovaného žalobca.

13. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný v danom spore procesne zavinil zastavenie
konania voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie o procesnom zavinení na zastavení konania
považuje odvolací súd za správne. Žalovaný namietal, že z procesného hľadiska zastavenie konania
nezavinil. V tomto prípade však s jeho námietkou nemožno súhlasiť. K späťvzatiu žaloby došlo práve
pre správanie sa žalovaného po začatí konania. Výsledkom správania sa žalovaného bolo, že žalobca

nemal dôvod zotrvávať ďalej na podanej žalobe proti žalovanému práve z dôvodu zmeny vlastníckych
vzťahov, ktorá nastala pričinením žalovaného po začatí konania. Nie je pritom právne významné, či by
v prípade prejednania veci bol nárok žalobcu z hmotnoprávneho hľadiska dôvodný. Tak ako už bolo
uvedené, v danom prípade sa zavinenie na zastavení konania berie výlučne z procesného hľadiska.

15. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že z procesného
hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §

251 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, by patrila náhrada trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, avšak zo spisu nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu
v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).