Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202551
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424202551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E. F., zastúpená splnomocnencom:
JUDr. Anna Kohajdová, advokátka, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, a otca: B. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E. F., t.č. E. XX, E. F., zastúpený splnomocnencom: KATONA LEGAL,
s.r.o., so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/82/2024-159 zo dňa 23.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. N a r i a ď u j e vykonať opravu výroku napadnutého rozsudku v časti označenia splnomocneného
zástupcu otca.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k.
8P/106/2022 - 75 zo dňa 14.10.2022 v časti o výživnom na maloleté dieťa tak, že výživné na maloletého

zvýšil zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, počnúc od 13.06.2024 (výrok I.), zročné
výživné na maloleté dieťa za obdobie od 13.06.2024 do 31.10.2024 v sume 100,12 eur otcovi uložil
povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), zmenil rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 8P/106/2022 - 75 zo dňa 14.10.2022 v časti o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom tak, že otcovi umožnil stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16:00 hodiny
do nedele do 16:00 hodiny a každý nepárny týždeň od stredy od 15:30 hodiny do štvrtka do 08:00
hodiny, kedy otec odovzdá dieťa v predškolskom zariadení (výrok III.). Ďalej otcovi umožnil stretávať sa

s maloletým počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 09:00 hodiny do soboty
do 18:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkého piatku od 09:00 hodiny do
Veľkonočného pondelka do 18:00 hodiny a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hodiny
do 15.07. do 18:00 hodiny a od 01.08. od 09:00 hodiny do 15.08. do 18:00 hodiny (výrok IV.). Vo zvyšku
zostal rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8P/106/2022 - 75 zo dňa 14.10.2022 o styku otca
s maloletým nezmenený (výrok V.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok VI.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa čl. 5, § 24 ods. 4, 5, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5,
§ 75 ods. 1 veta prvá ,§ 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3, čl. 12
ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného a návrhotca na zmenu opravy styku je dôvodný. Konštatoval, že na strane rodičov a maloletého dieťaťa došlo
k zmene pomerov. Maloletý navštevuje materskú školu, je o dva roky starší s čím sú spojené zvýšené
náklady na oblečenie, stravu, obuv a materskú školu. Maloletý má tiež atopický ekzém. Na stravu ustálil

výdavky 150,- eur mesačne, na oblečenie 40,- eur mesačne, hygiena, drogéria, lieky 40,- eur mesačne,
školné v materskej škole 31,- eur mesačne, strava v materskej škole 25,20 eur mesačne, na výlety a
hračky 20,- eur mesačne, bývanie 111,77 eur mesačne. Matka je zamestnaná, poberá mzdu priemerne
mesačne 663,95 eur netto, prídavok na maloleté dieťa v sume 60,- eur mesačne, býva sama s maloletým
v jednoizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Jej mesačné náklady sú nájomné 146,- eur, plyn 15,-

eur, elektrina 30,- eur, internet a TV 23,- eur, poistka Uniqua 6,26 eur, pripoistenie 3,27 eur (39,27 eur
ročne), ďalšie výdavky sú na stravu 250,- eur mesačne, oblečenie 50,- eur mesačne, hygienické potreby
a lieky 50,- eur mesačne, hypotekárny úver z Tatrabanky 163,40 eur mesačne, životná poistka 35,- eur
mesačne a dochádzanie do práce 30,80 eur mesačne (0,77 eur x 2 za 20 dní). Vyživovacia povinnosť
matke nepribudla. Otec je zamestnaný so zárobkom v priemere mesačne 1 374,62 eur netto, býva
v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky. Mesačné náklady na

rodinný dom činia okolo 210,- eur a pozostávajú z platieb elektrickej energie, plynu, vody a úhrady
hypotéky vo výške 700,- eur mesačne, ktorú platí manželka otca. Vlastní tiež dvojizbový byt v Rumunsku
v E., obývaný matkou otca, ktorá mu nájomné neplatí. Otec vlastní aj trojizbový byt v E. F. E. E. G.,
ktorý momentálne nie je prenajatý, pričom bol prenajímaný za 620,- eur mesačne, z čoho zaplatil byt aj
hypotéku. Má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Manželka

otca je už zamestnaná so zárobkom 1 700,- eur mesačne. Vzhľadom na otcov príjem, ale aj na ďalšie
majetkové pomery (vlastníctvo dvoch bytov) mal za to, že otec je schopný platiť zvýšené výživné na
maloletého vo výške 250,- eur mesačne, s ktorou otec súhlasil a bol schopný už v tejto výške v mesiaci
júl 2024 zaplatiť výživné na maloletého, a aj matka tiež s touto výškou výživného súhlasila. V prípade
zmeny úpravy styku mal súd prvej inštancie za preukázané, že obaja rodičia vedia maloletému napĺňať

jeho potreby a majú aj dostatočné rodičovské kompetencie. Maloletý má s otcom dobrý vzťah, k otcovi
sa teší a po stretnutí sa nesťažoval, že by mu bolo u neho zle, čo potvrdila aj matka. Výhradu matky,
že maloletý prišiel od otca smädný alebo hladný uviedol, považoval za rovnakú ako tvrdenie otca, že
maloletý prišiel od matky nenajedený, čo by však malo byť predmetom komunikácie rodičov. Súd prvej
inštancie preto rozšíril styk otca s maloletým aj na prespanie, ktoré už bolo odskúšané a zaužívané, a

takisto aj na jarné prázdniny, veľkonočné sviatky a letné prázdniny, ktoré doteraz upravené neboli a je v
záujme maloletého, aby mohol s otcom tráviť aj sviatky, či prázdniny. Vo zvyšku, pokiaľ ide o vianočné
sviatky, zostal styk otca s maloletým nezmenený.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie v zmysle ust. § 62 CMP,
pretože súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a žiadala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil v zmysle jej podaného návrhu.

5. K výške výživného uviedla, že otec sa okrem bežného výživného na žiadnych mimoriadnych
výdavkoch nepodieľa, ani sa o nič také nezaujíma. Žiadala zvýšenie výživného na 300,- eur v zmysle
návrhu. K rozšíreniu styku uviedla, že maloletý ešte nie je pripravený na prespávanie u otca, pretože
nedodržiava režim maloletého. Maloletý chodí spať kedykoľvek, potom príde domov a vôbec ju nevníma,
neposlúcha, je unavený a mrzutý. U otca sa nedodržiava hygiena u maloletého tak, ako je potrebné, aj

vzhľadom na jeho ekzematickú pokožku. Zároveň sa otec nestará riadne o jeho pitný režim, a mimo jeho
dní sa otec takmer s maloletým nekontaktuje, pričom keď sa s ním spojí videohovorom cez messenger,
tak ho nevníma a rozpráva sa pri tom s ostatnými členmi svojej domácnosti. Namietala šetrenie pomerov
na strane otca, ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.10.2024. Zároveň sa súd prvej
inštancie podrobne nezaoberal ani tým, že otec zjavne prenajíma byt v E. F., keď z predloženého

inzerátu, ktorý bol uverejnený na facebookovom profile manželky otca je zrejmé, že nie od januára 2024
je byt voľný, ale už od novembra 2023, čo nesedí s jeho výpoveďou na informatívnom stretnutí, kde
tvrdil, že bol byt prenajatý od augusta do decembra 2023 za 450,- eur a na pojednávaní dňa 23.10.2024
už pripustil, že bol prenajatý za 620,- eur. Zároveň neobstojí tvrdenie, že ho nechce prenajímať z dôvodu
potrebných investícií, pretože z uverejnených fotografií je zrejmé, že ide o kompletne zrekonštruovaný

byt, ktorý je po vytepovaní sedačky úplne vhodný na prenajímanie. Súd prvej inštancie opomenul
zaznamenať do zápisnice z pojednávania zo dňa 23.10.2024, že aj kolízna opatrovníčka navrhovala,
aby si súd vyžiadal potvrdenie z firmy H.. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tým, z akého dôvodu saotcovi znížil príjem a ani tým, že manželka otca je v riadiacej pozícii vo firme I. J., v ktorej otec maloletého
pracuje.

6.Kodvolaniumatkysavyjadrilkolíznyopatrovník,ktorýsapridržiavalsvojichtvrdeníanavrholrozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom
rozsahu ako vecne správny. Uviedol, že stretávanie s maloletým od septembra roku 2024 funguje

v zmysle uznesenia č.k. 7P/82/2024 - 123 zo dňa 12.09.2024. Maloletý bez problémov prespáva u
nich, je u neho rád a nespozoroval na maloletom negatívny vplyv v súvislosti s prespávaním u neho
a neprítomnosť matky, čo potvrdila matka na informatívnom stretnutí zo dňa 30.07.2024. Tvrdenia matky
o nedodržiavaní hygieny maloletého, či pitného režimu dieťaťa považoval za absurdné. S maloletou
dcérou z manželstva bol dokonca ma materskej dovolenke, o dieťa sa dokáže riadne postarať aj sám,
preto matkine tvrdenia sú len klamstvá pre obmedzenie jeho styku s maloletým. Vzťah medzi nimi je

možné budovať cez zážitky a má rovnako právo na vytvorenie zážitkov s maloletým počas jarných
prázdnin, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin. Zvýšené výživné vo výške 250,- eur mesačne
považoval za dostatočné pre maloletého, ktorý má 5 rokov, pričom matka na pojednávaní zo dňa
23.10.2024 navrhovala túto sumu. Pokiaľ matka namietala, že sa súd nezaoberal vlastníctvom jeho bytu
v E. F., poukázal na napadnutý rozsudok, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie určil výživné nielen

vzhľadom na jeho príjem, ale aj na ďalšie majetkové pomery, a to vlastníctvo dvoch bytov, pričom jeden
z bytov vlastní v Rumunsku, v ktorom ale býva jeho matka, a táto je na invalidnom dôchodku, žiadne
nájomné mu neplatí. Ak matka ďalej tvrdila, že nemá riadnu predstavu, kde sa realizuje styk s maloletým,
uvedené označil za klamstvo, pretože presne vie, kde býva so svojou rodinou a ako vyzerá ich dom, ako
aj izba maloletého, pretože matka rodinný dom navštívila a izbu maloletého si sama obhliadla. file_0.jpg

file_1.wmf

8. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
v celom rozsahu.

9. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, v ktorom potvrdila, že s prespatím nebol problém, ale po návrate
sa dieťa zle správa, je unavené a nerešpektuje ju, nerobí čo mu povie napr. neprezlečie sa, nechce

sa umyť a pod. Je rozdiel s prespatím jednej noci a celého týždňa. Upozornila otca, aby dodržiaval
u maloletého poobedný spánok, načo povedal, že pôjde spať, keď bude chcieť. O dodržiavaní hygieny
rozprával maloletý, že otec ho tak neumýva. Otec sľúbil, že pomôže, ak bude treba zaniesť maloletého
do škôlky a keď ho požiadala, povedal že ho nezoberie, lebo on nebude svoju dcéru ráno tak skoro budiť,
pričomonisúdvajanadcéruamajúmožnosťsarozdeliť,keďžemajúdveautá.Tiežprichorobnostinemá

záujem ostať s maloletým, a povie že je zdravý aj po potvrdení od pediatra. Čo sa týka letných prázdnin,
keďže sa na otca nevie spoľahnúť, tak si všetko musí zorganizovať dopredu. Výdavky na oblečenie začal
otec riešiť asi od októbra a to tak, že kúpil nejaké oblečenie, ktoré má len u neho napriek tomu, že vždy,
keď tam prespal mu oblečenie pripravila aj navyše. Čo sa týka logopédie, dieťa k logopédovi začalo
chodiť po rozhovore s pediatričkou, kedy navrhla, že môže začať, lebo bol predpoklad, že začne lepšie

rozprávať v škôlkarskom kolektíve. Otec nechcel priznať vlastníctvo bytu v Rumunsku, tváril sa akoby
to nebol jeho majetok, lebo je to v zahraničí, byt v E. F. priznal. Tvrdenie, že nevie, kde sa styk realizuje,
nie je presný. Otec býva síce v E., ale presnú adresu nevie, lebo túto informáciu nepotrebovala, keďže
dieťa vždy vráti. Potvrdila, že raz bola pozvaná na návštevu, ale nevie, kde presne v E. bývajú, lebo z
jednej návštevy si to nepamätá, keďže otec ich odviezol aj doviezol, ale v prípade potreby si adresu vie

zistiť z údajov, ktoré uviedol počas súdnych pojednávaní.

10. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky sa vyjadril otec, ktorý súhlasil s názorom kolízneho
opatrovníka a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Čo sa týka vyjadrenia kolízneho
opatrovníka zo dňa 15.01.2025 poukázal na vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa

31.01.2025. K vyjadreniu matky zo dňa 27.01.2025 poukázal na vyjadrenie k odvolaniu matky zo dňa
03.01.2025. Uviedol, že poobedný spánok s maloletým dodržiava, avšak maloletý má už skoro šesť
rokov a nie vždy sa mu podarí zaspať. K výhradám o dodržiavaní hygieny, považoval tvrdenie matky
za absurdné, pričom ho neinformovala o žiadnej špeciálnej starostlivosti, dokonca raz matka zabudlamaloletému pobaliť krém na ekzém, a keď sa na to opýtal, tvrdila, že ho môže natrieť akýmkoľvek
dostupným krémom. Viackrát jej tiež ponúkol, že si chorého maloletého vezme, matka však nemala
záujem o žiadny kompromis. Má záujem byť s maloletým aj počas letných prázdnin 4 týždne, čo matka

zase odmieta. Chce maloletého zobrať na dovolenku, či výlet cez prázdniny, čo zvykol spomenúť aj
maloletý a na čo sa teší aj on.

11. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne správne.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky a dospel k záveru, že tieto nie sú
opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v uvedených výrokoch.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletému rozhodnuté
v konaní vedenom na Okresnom súd Nové Zámky pod sp. zn. 8P/106/2022, v ktorom konaní bola
rozsudkom č. k. 8P/106/2022-758 zo dňa 14.10.2022 schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky od

01.08.2022, pričom obaja rodičia maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok, a otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého v sume 200,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 01.08.2022 (výrok I.). Rodičia sa dohodli na úprave
styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý
párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod (výrok II.), ďalej každý nepárny

týždeň v mesiaci v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod (výrok III.) a počas vianočných sviatkov
každý nepárny rok dňa 25.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny rok dňa 26.12. od 9.00 hod.
do 19.00 hod. 7P/82/2024 (výrok IV.). Otec bol oprávnený prevziať maloleté dieťa v určený čas v mieste
bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase bol povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska
odovzdať (výrok V.). Matka bola povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas

v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať (výrok VI.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Matka poberala v tom čase rodičovský príspevok 383,- eur mesačne a prídavky
na dieťa. Otec v tom čase mal príjem 1 404,05 eur mesačne a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, ktoré uzavrel dňa 13.05.2022.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

18. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú

mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávnenéhobezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby

spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

19. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších

zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným

majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa
preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať
dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

20. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení

zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na

zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s

uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters Kluwer, rok 2014, str. 110), ale

zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

22. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.23. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena

tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď

sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu

pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu
pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

25. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový

základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

26. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

27. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

28. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

29. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

30. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom

dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces

dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

31. Súd prvej inštancie zisťoval podstatnú zmenu pomerov v súvislosti s dôvodnosťou návrhu matky na

zvýšenie vyživovacej povinnosti a skonštatoval zmenu pomerov na strane maloletého, na strane matky,
ale aj na strane otca a to nielen v prospech zvýšenia vyživovacej povinnosti, ale aj s prihliadnutím na
majetok otca a jeho vyživovaciu povinnosť k dieťaťu z aktuálneho manželstva.

32.Knámietkematkyoneskúmanízníženiapríjmunastraneotcaodvolacísúduvádza,žeideozníženie

príjmu o minimálnu sumu a aj za prípadného zohľadnenia príjmu otca z nájmu nehnuteľnosti (bytu) vo
výške približne 620,- eur (viď č.l. 154), čo ale aktuálne nebolo preukázané, zvýšené výživné na maloleté
dieťa zodpovedá schopnostiam otca a potrebám dieťaťa. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na
Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej pri príjme otca (1 374,62 eur mzda + 620,- eur
nájom bytu) výživné na maloleté dieťa predstavuje sumu 240,- eur, pričom predmetná metodika má

odporúčací charakter a pri ustálení vyživovacej povinnosti je potrebné zohľadniť aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otca, či jeho ďalšie povinnosti pri realizácii styku a podobne. Odvolací súd poukazuje na
zmenu pomerov nielen na strane dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, ale aj na zvýšenie
príjmu matky z pôvodných 383,- eur na aktuálny príjem matky 663,95 eur, ktorej pomery sa teda tiežzmenili a zlepšili, pričom vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má aj matka. Ani odvolací súd nepovažoval
návrhmatkynadoplneniedokazovaniadopytomnasprávcubytuzapotrebný,pretožeakobolouvedené,
pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti otca boli zohľadnené globálne jeho majetkové pomery, teda aj ďalší

byt otca, ktorý môže využívať na prenájom, keďže bytové pomery má nateraz zabezpečené v dome
manželky.

33. Preto považuje odvolací súd zvýšenie výživného na maloleté dieťa na sumu 250,- eur za správne
a odvolacie námietky matky týkajúce sa preverovania príjmu z prenájmu bytu a mierneho zníženia príjmu

otca za neopodstatnené a nepotrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, čo ale bolo zo strany
súdu prvej inštancie splnené.

34. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti vrátane
závislého výroku o zročnom výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

35. Pokiaľ ide o rozšírenie styku otca s maloletým, odvolací súd zistil, že naposledy bol styk otca
s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. rozsudkom č. k. 8P/106/2022-758
zo dňa 14.10.2022, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa rodičia dohodli na úprave
styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý
párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Ďalej otec bol oprávnený

stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok a štvrtok od 15.00 hod.
do 18.00 hod. Počas vianočných sviatkov otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý
nepárny rok dňa 25.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny rok dňa 26.12. od 9.00 hod. do 19.00
hod. 7P/82/2024. Otec bol oprávnený prevziať maloleté dieťa v určený čas v mieste bydliska matky a
po ukončení styku v určenom čase bol povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať. Matka

bola povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho
otcovi odovzdať.

36. V priebehu konania o zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktoré začalo na základe návrhu matky, podal
otec návrh dňa 22.07.2024 o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že

žiadalrozšíreniestykusmaloletýmnakaždýkalendárnypárnytýždeňodsobotyod09:00hod.donedele
do 18:00 hod., pričom na pojednávaní upresnil svoj petit tak, že žiadal upraviť tento styk na každý párny
kalendárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od
15:30 hod. do štvrtka do 15:30 hod., potom počas sviatkov a prázdnin, počas jarných prázdnin striedavo,
každý párny kalendárny rok od pondelka od 09:00 hod. do soboty do 18:00 hod., počas veľkonočných

prázdnin každý nepárny rok od Veľkého piatku od 09:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod. a
každý párny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00
hod. Počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od
09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. Počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 18:00 hod.
do 25.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 09:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod.

37. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/82/2024 - 123 zo dňa 12.09.2024 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým každý párny týždeň od soboty od 09:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že si
maloleté dieťa prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a odovzdá ho späť matke v určenom

čase v mieste jej bydliska (výrok I.). Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a
odovzdať mu ho a otcovi uložil povinnosť dieťa matke včas vrátiť (výrok II.).

38.Zobsahuspisubolozistené,ženainformatívnomstretnutírodičovdňa09.07.2024sarodičiadohodli,
že do najbližšieho informatívneho stretnutia sa bude otec stretávať s maloletým každý párny víkend

od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod., pričom styk počas pracovného týždňa zostane
nezmenený podľa posledného rozsudku. Taktiež sa dohodli, že otec pomôže s nosením maloletého do
škôlky. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 30.07.2024 otec uviedol, že maloletý u neho dvakrát
prespal a prebehlo to bez problémov. Matka uviedla, že si na maloletom nevšimla, že by prespatie
u otca malo na neho negatívny vplyv. Maloletý sa jej nesťažoval a bol s prespaním spokojný. Matka

napriek tomu s prespatím maloletého u otca nesúhlasila, mala o otcových schopnostiach postarať sa
o maloletého pochybnosti.39. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na

udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať
styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri
ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno

nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.

40. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, ktorá musí byť
v záujme maloletého dieťaťa. Súd je povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Teda v prípade

potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl.
9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené
od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi
rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

41. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné pri
rozhodovaní súdom zohľadniť viaceré kritériá, a to najmä existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a
jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných
väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie
dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,

prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva dieťaťa č. 14 z 29. 5.
2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým hľadiskom (General comment No.
14 on the right of the child to have his or her best interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/
GC/14; k tomu porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].

42. Matka v odvolaní namietala pri rozšírení styku najmä skutočnosť, že u otca nebolo vykonané
šetrenie v jeho domácnosti. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že šetrenie nie je
jediný a najrelevantnejší dôkaz, pričom matka nespochybňovala bytové podmienky otca, v ktorých už
maloletý aj absolvoval prespatie. Na informatívnom stretnutí rodičov matka k bytovým podmienkam otca
neuvádzala žiadne skutočnosti. Námietky sa týkali najmä schopností otca sa o maloletého postarať.

Tieto však odvolací súd považuje sa nerelevantné a poukazuje na skutočnosť, že v starostlivosti otca je
aj ďalšie dieťa pochádzajúce z manželstva otca a doteraz nenastala žiadna pochybnosť o nedostatku
v starostlivosti nielen o maloletého, ale aj o dieťa otca pochádzajúce z jeho manželstva. Rozšírená
úprava styku už prebehla a to nielen na základe dohody rodičov, ale aj nariadeného neodkladného
opatrenia, teda tento priebeh sa stal postupne zaužívaným a samotná matka na informatívnom stretnutí

rodičov uviedla, že prespatie u otca nemalo na maloletého negatívny vplyv a bol spokojný. Na záver
odvolací súd dodáva, že matka priznala, že domov otca navštívila, dokonca si obhliadla samotnú detskú
izbu maloletého, bola teda s bytovými podmienkami na strane otca už dlhodobo oboznámená.

43. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a má zato, že rozšírenie

styku maloletého s otcom je v záujme maloletého a nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal mať pochybnosti
o schopnostiach otca postarať sa o maloleté dieťa. Sám maloletý je vo veku, kedy už vie vyjadriť sám
názor, ktorý uviedol, že k otcovi sa teší a je o neho riadne postarané. Rozšírenie styku počas prázdnin je
štandartnéazohľadňujeajprávodruhéhorodičatráviťsdieťaťomvoľnéchvíle,čidovolenkyprávepočas
prázdnin. Námietky matky vyjadrujúce pochybnosť otca sa o dieťa postarať by mali relevanciu aj počas

bežného styku, čo ale nebolo preukázané, preto nie sú dôvodné ani z hľadiska rozšírenia styku počas
prázdnin. V uvedenom smere je povinnosťou matky otca informovať o zdravotnom stave, či potrebách
dieťaťa, tak aby bol zabezpečený najlepší záujem dieťa a bolo spokojné po všetkých stránkam nielen
u matky, ale aj počas starostlivosti otca.

44. Odvolací súd teda námietky matky týkajúce sa rozšírenia styku otca s maloletým, posúdil ako
nedôvodné.45. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým a výroku
týkajúce sa ho úpravy styku počas jarných prázdnin ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2
CSP.

46. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy
odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a
s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že rodičovský vzťah je jedným z najdôležitejších spoločenských
vzťahov, ktorý formuje osobnosť dieťaťa. Akákoľvek deformácia tohto vzťahu v mladom veku dieťaťa
je následne len ťažko reparovateľná, navyše, je sprevádzaná s vážne negatívnym dopadom na život
dieťaťa. Rodičia musia vzájomne spolupracovať pri výchove dieťaťa a akékoľvek odmietanie spolupráce
či dokonca manipulácia dieťaťa musí byť nevyhnutne vnímaná ako závažný nedostatok vo výchove

rodiča, ktorý nie je možné zvrátiť slovným vyjadrovaním o sledovaním najlepšieho prospechu dieťaťa.
Sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd
nie je schopný usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy,
či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj z
uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch
rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k
osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť
riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť
tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa

(čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť
vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa)

48. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

49. V súlade s § 224 CSP odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie opraviť výrok napadnutého rozsudku
v časti označenia splnomocneného zástupcu otca, keď súd namiesto ,,KATONA LEGAL, s.r.o., so sídlom
G. Czuczora 4, Nové Zámky, uviedol ,,KATONA - Advokátska kancelária s.r.o., M. Matunáka 11, Nové

Zámky“.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jehoodovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).