Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201169
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122201169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenému: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
vydanie bezdôvodného obohatenia 603,17 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa

24. mája 2022, č.k. 8Csp/15/2022-137 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky zamieta.

Mení rozsudok vo výroku I. tak, že určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 14.1.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

Mení rozsudok vo výroku II. o trovách konania v tejto časti konania tak, že žalobca má nárok voči

žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., IV., VII. a VIII.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Žalobu o určenie že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.1.2016 je
bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a.

II. V tejto časti konania je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 603,17 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 603,17 €, od 9.2.2022 do zaplatenia sumy 603,17 € a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.IV. V tejto časti konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
14.01.2016, uvedená v časti VIII. Vyhlásenie klienta, bod 7., písm. b), v znení: „Osobné údaje Klienta
uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami
k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko,
za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia

rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je
10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas
je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od
udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu
Spoločnosti.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VI. V tejto časti konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
14.01.2016, uvedená v časti IX. Zmluvne´ podmienky, bod 9. Následky nesplácania spotrebiteľského

úveru a zmluvná´ pokuta, ods. 9.1, v znení´: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou
jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej
pokuty sa rovná priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne,

pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády Z.z.“, je
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VIII. V tejto časti konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1
až 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,

§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 603,17 eur s úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia

a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 14.1.2016
(ďalej len „zmluva“). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej aj len „CFH“) zanikla dňa

1.1.2018 rozdelením, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 3.000,- eur, s mesačnou splátkou vo výške
109,02 eur, počtom splátok 360, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20 %, RPMN 20 %, priemernou
RPMN 18,09 % a odplatou vo výške 26,72 %. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril
ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného, ako dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom

na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru [§ 9 ods. 2 písm. f)], ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 9 ods. 2 písm. k]. Zmluva o poskytnutí úveru neobsahuje
vyššie uvedené náležitosti, a preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež
úrok vo výške 20 % ročne je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatný. Naobdobný spotrebiteľský úver v období 01/2016 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 9,51
%, t.j. viac ako dvojnásobne nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Bezdôvodné obohatenie
predstavuje sumu vo výške rozdielu medzi platbami žalobcu v celkovej výške 3.603,17 eur a výškou

úveru 3.000,- eur, teda 603,17 eur. Splátku na istinu uhradil dňa 10.5.2017. O tom, že sa právny
predchodca žalovanej na jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od E. F. G. G. C. H.. Žalobca
v ďalšom uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. VIII. Vyhlásenie
klienta, bod 7. písm. b) v znení: „Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej
osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia
kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných
záväzkovKlientaposplatnosti.Platnosťsúhlasuje10rokovoddoručenianávrhunauzatvorenieZmluvy,
pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku
predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a
to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ Považoval za neprijateľné, ak dodávateľ

spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ
udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov po doručení
návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas ďalej trvá. Ukladanie
takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Takýto súhlas formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý

a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane
osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej
viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je
teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 14.1.2016 obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v

časti IX. Zmluvne´ podmienky, bod 9. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná´ pokuta,
ods. 9.1, v znení´: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient
povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z
dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom

omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády Z.z.“ Neprijateľnosťˇ tejto zmluvnej podmienky videl v
tom, že dodávateľ s ním zmluvnú pokutu individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluvná podmienka
žalovanému umožňuje napriek možnosti zosplatnenia celého úveru podľa bodu 9.2 Zmluvy, úrokov

z omeškania podľa bodu 9.3 Zmluvy, od neho požadovať ďalšiu sankciu, ktorú ako spotrebiteľ vo
formulárovej zmluve ani nemohol odmietnuťˇ.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril
so žalovaným dňa 14.1.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,- eur s uvedením fixnej úrokovej sadzby vo výške
20 %, výšky mesačnej splátky v sume 109,02 eur, počtom pravidelných splátok 36, termínom konečnej
splatnosti 20.1.2019, RPMN a odplaty vo výške 20 %, celkovej výšky nákladov 927,72 eur a celkovej
čiastky 3.924,72 eur. Priemerná hodnota RPMN pre obdobné úvery činila 18,09 % a najvyššia prípustná
výška odplaty činila 26,72 %. Z prehľadu úhrad súd prvej inštancie zistil, že žalobca uhradil žalovanému

sumu vo výške 3.603,17 eur, pričom dňa 11.5.2017 uhradil sumu vo výške 1.977,56 eur. Z Prehlásenia
E. F. G. G. C. H. vyplýva, že na uvedené združenie sa obrátil žalobca so žiadosťou, že potrebuje
poradiť so zmluvou, ktorú uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Dňa 13.10.2021
im predložil zmluvu, pričom ho informovali o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a taktiež o tom, že
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa údajov NBS bola priemerná úroková miera

spotrebiteľských úverov so splatnosťou od jedného do piatich rokov poskytnutých rezidentom eurozóny
v januári 2016 v sadzbe 9,51 % p.a..

6. K dobe trvania zmluvy súd poukázal na čl. III. zmluvy, v ktorom je uvedené, že doba trvania zmluvy
je do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR, ktorý v uznesení zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 2Cdo/69/2020, uviedol, že predmetné ustanovenie [§
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.] je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetnéustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti (t.j. k dobe trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale
len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade
s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice. V posudzovanej veci je uvedený termín prvej splátky ako aj
poslednej splátky, z čoho možno vyvodiť záver aj o dobe trvania zmluvy.

7. V súvislosti s namietanou absenciou uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN súd poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/183/2020, zo dňa 24.2.2021, v zmysle ktorého z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí
spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
alebo predpoklady pre jej výpočet. Zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v

zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť
gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.

8. Súd však dospel k záveru, že dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov
NárodnejbankySlovenskabolapriemernáúrokovámieraobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchúveroch

poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2016 pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov na
úrovni 9,51 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 20 % ročne uvedená v zmluve dvojnásobne prekračuje
priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam
v mesiaci január 2016. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika,
čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou

dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o
úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi
neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
3Co/114/2014,zodňa5.11.2014.Dohodnutáúrokovásadzbavovýške20%ročnejevrozporesdobrými

mravmi,apretovtejtočastijezmluvavzmysle§41Občianskehozákonníkaneplatná.Nazákladevyššie
uvedeného mohol žalovaný od žalobcu požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a
predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný.

9. Keďže mal za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 3.603,17 eur, súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 603,17 eur predstavujúcej rozdiel medzi plnením žalobcu a poskytnutou
sumou, teda sumu bezdôvodného obohatenia žalovaného v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania, na ktoré má nárok podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od 9.2.2022 vo výške v
zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

10. K časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených
vyššie, súd prvej inštancie uviedol, že žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) Civilného sporového
poriadku (ďalej aj len „CSP“) nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Následne skúmal, či napadnutá zmluvná

podmienka je neprijateľná. V čl. VIII. bod 7. písm. b) zmluvy je predformulovaný súhlas s poskytnutím
osobných údajov. Konštatoval, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemožno považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať
do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov

bližšie neurčenému počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti,
komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas, konštatoval neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom
daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta.
Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na to či vôbec dôjde k uzavretiu zmluvy a klient ho síce

môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo
formepísomnéhooznámeniaoodvolanísúhlasuspoločnosti.Ukladanietakýchtopovinnostíspotrebiteľa
nemá oporu v žiadnom zákone. Okrem toho doba 10 rokov považoval za zjavne neodôvodnenú
a presahujúcu účel spracúvania. Súd dodal, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená akoneprijateľná aj rozhodnutím SOI č. P/0331/07/11 z 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21 z
24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku

11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017.

11. Rovnako súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku upravenú v čl. 9
bod 9, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Mal za to, že sa

jedná o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania
s plnením peňažnej pohľadávky má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Hoci znenie
zmluvnej podmienky upravujúce zmluvnú pokutu vychádza z ustanovenia § 3a nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., súd mal za to, že nezohľadňuje už spomínaný úrok z omeškania, resp. akékoľvek iné
plnenia ako sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov. Takto dohodnutá
zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom stanovenú sankciu, a preto nemôže požívať právnu

ochranu. Uvedená zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu
Skalica, sp.zn. 9Csp/85/2020, zo dňa 12.7.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp.zn.
26CoCsp/51/2021.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti výroku I. o zamietnutí žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a proti
súvisiacemu výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Poukázal na správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úroku pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

Z tohto dôvodu preto v predmetnej zmluve absentuje úroková sadzba ako obligatórna náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. a z tohto dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov. Za nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva obsahuje dobu
trvania zmluvy aj všetky predpoklady pre výpočet RPMN. K dobe trvania zmluvy poukázal na bod 8.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom poukázal súd na čl. III. zmluvy, v ktorej je uvedené, že

doba trvania zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy a súčasne poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/69/2020 zo dňa 30.11.2021, pričom v posudzovanej
veci je uvedený termín prvej splátky a poslednej splátky, z čoho možno vyvodiť záver aj o dobe
trvania zmluvy. K predpokladom použitým na výpočet RPMN súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021, ktorý uviedol, že z ustanovenia zákona

č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny
matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet. Tento
názor však zo Smernice EP a Rady 2008/48/ES, ani zo zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva. Názory
obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa súd prvej inštancie opiera, sú podľa
názoru žalobcu v rozpore s úniovým, ale aj vnútroštátnym právom, preto navrhol, aby sa od týchto

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR odklonil. K predpokladom použitým na výpočet RPMN poukázal aj
na bod 3. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, podľa ktorého Článok 4 ods. 2
Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu
tejto percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto

výpočtu, a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, takáto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy
dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa
nákladov úveru spracovaná jasne a zrozumiteľne a v zmysle uvedeného ustanovenia. Z tohto rozsudku
Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nie len úroveň RPMN
a môže obsahovať aj matematický vzorec, ale musí obsahovať aj premenné použité na výpočet RPMN

s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité na výpočet RPMN. Podľa spôsobu výkladu
smernice súdom prvej inštancie by zmluva nemusela obsahovať ani výšku úveru, ktorú by si spotrebiteľ
mohol zistiť výpočtom z výšky splátky, frekvencie splátok a úrokovej sadzby. K aplikačnej praxi poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove týkajúce sa predpokladov RPMN. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

14. Zároveň uviedol, že v nadväznosti na jeho odvolacie námietky podáva podnet na prejudiciálne
konanie, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ s otázkou:Či článok 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (ďalej len „Smernica“) sa má
vykladať v tom zmysle, že jednotlivé tam uvedené náležitosti, ktoré úverová zmluva uvádza, musia byť
v úverovej zmluve explicitne vyjadrené, ako Smernicou vymedzené legálne definované pojmy, ktoré

sú pre veriteľa záväzné, alebo postačuje, ak obsah týchto smernicou vymedzených pojmov vyplýva z
celého textu úverovej zmluvy bez toho, aby veriteľ v úverovej zmluve tieto Smernicou vymedzené pojmy
explicitne uviedol slovami, ktoré požiadavky Smernice na pojmy vymedzené v Článku 10 Smernice
vyjadrujú a ak spotrebiteľ chce zistiť, či úverová zmluva predpísané náležitosti obsahuje, má si ich v
úverovej zmluve nájsť, odvodiť, alebo vypočítať sám.

15. Proti výrokom III., IV., VII. a VIII. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný
odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení.
Nesprávne právne posúdenie veci súdom odôvodnil tým, že súd posúdil primeranosť výšky úrokov úveru
len vzhľadom na ich konkrétne číselné vyjadrenie bez ohľadu na individuálne okolnosti prípadu, pričom
nevzal do úvahy ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí finančných prostriedkov požadovať. Stanovenie
percentuálnej hranice nemá oporu v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky. Zákonodarca
stanovil ako objektívne kritérium pre posúdenie primeranosti úveru údaj o RPMN, nie úrokovú sadzbu,
nakoľko úroková sadzba nezohľadňuje ďalšie plnenia, ktoré si okrem úrokov veriteľ môže s dlžníkom
dohodnúť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/171/2019 zo dňa 28.4.2020,

ktoré vyvracia názor, že prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. S poukazom na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a vykonávací predpis nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v § 1a ods. 1 uviedol, že zákonodarca
týmto ustanovením stanovil strop možnej odplaty za poskytnutie úveru. Pojem odplata v sebe zahŕňa
dojednané úroky a poplatky, ktoré dlžník zaplatí veriteľovi nad rámec istiny. Najvyššia prípustná výška

odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre uvedenú zmluvu bola stanovená na 26,72 %, pričom
zmluvne dojednanú odplatu predstavuje úrok vo výške 20 %, ako jedinú odplatu pre veriteľa. Takto
dohodnutý úrok je v súlade s dobrými mravmi, ako aj v súlade s ustanoveniami o najvyššej prípustnej
odplate. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke týkajúcej sa zmluvnej pokuty uviedol, že v prejednávanom
prípade súd nevyhodnotil predložené dôkazy správne, keď opomenul znenie časti IX. bod 9.3 zmluvy

Úrokzomeškania.Zmluvnápokutaaaniúrokzomeškanianemohlibyťukladanésúčasne,atedasúdom
uvedený tzv. dvojitý postih bol v prejednávanom prípade vylúčený. Úrok z omeškania bol dohodnutý až
ako tzv. následná sankcia, a to exaktne v zmysle ustanovenia § 3a ods. 3 nariadenia. V súlade s ust. § 3a
ods. 3 nariadenia bol úrok z omeškania dojednaný tak, že si ho žalovaný mohol uplatniť až ako následnú
sankciu po tom, čo by zmluvná pokuta dosiahla výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, resp.
v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že primeranosť odplaty nemožno

stotožňovať s primeranosťou úroku, pretože odplata zahŕňa vrátane úroku aj iné zložky, ktoré sú
ponúknuté spotrebiteľovi, ten ich akceptuje a za ich protiplnenie je ochotný uhradiť určitú sumu. Výška
odplaty je regulovaná § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška
úroku je regulovaná dobrými mravmi cez § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka zmluvnej
pokuty, stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie. Zo zmluvy a napadnutého ustanovenia vôbec

nevyplýva, že úrok z omeškania bol dojednaný tak, že si ho žalovaný mohol uplatniť až ako následnú
sankciu po tom, čo by zmluvná pokuta dosiala výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Zmluvná
pokuta a úrok z omeškania boli práve podľa napadnutého ustanovenia zmluvy ukladané súčasne a
teda súdom uvedený dvojitý postih ako neprijateľný je správny. Ak žalovaný ako dodávateľ nepredložil
v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej

stránke, ani po právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý
prezentuje žalovaný. V snahe získať úver žalobcovi nezostávalo iné, ako predtlač zmluvy podpísať, bez
možnosti ju odmietnuť, čo nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný
prejav vôle spotrebiteľa. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že zmluvná pokuta
bola dojednaná individuálne, pričom poukázal na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1

a čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je požiadavkou zákona č. 129/2010
Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere vyjadrovala osobitne dobutrvania zmluvy aj termín konečnej splatnosti, nakoľko ust. § 9 ods. 2 písm. f) vyjadruje iba požiadavku na
uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemusí byť v zmluve uvedená ani
konkrétnym dátumom. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa 21.4.2022,

uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne k požiadavke uvedenia predpokladov
pre výpočet RPMN. K údajnému rozporu v zmluve dohodnutého výroku s dobrými mravmi uviedol,
že nie je objektívne možné požadovať od veriteľa, aby v 14. deň mesiaca január poznal, aký bude
priemer úrokových sadzieb za celý mesiac január a tomu prispôsobil výšku úroku. Z tohto dôvodu
zákonodarca stanovil pojem percentuálna miera nákladov, odplata, najvyššia prípustná výška odplaty

a v troch právnych predpisoch ustanovil presné podmienky ako má veriteľ určiť maximálnu hodnotu
odplaty, ktorej primárnou zložkou je úrok pre poskytnutý úver. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2019 zo dňa 16.12.2019 uviedol, že je potrebné pri posúdení dojednanej
výšky úrokov prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, pričom v prípade spotrebiteľskej zmluvy je touto
okolnosťou najmä výška odplaty pre spotrebiteľský úver.

18. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.11.2022, č.k. 16CoCsp/10/2022-214 rozhodol tak, že
zmenil rozsudok vo výroku I. tak, že určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 182680507
zo dňa 14.1.2016 je bezúročný a bez poplatkov. Zmenil rozsudok vo výroku II. o trovách konania v tejto
časti konania tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v
rozsahu 100 %. Tretím výrokom potvrdil rozsudok vo výroku III. a výroku IV. Ďalším výrokom priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 11. decembra 2024, č.k. 7Cdo/65/2023-309 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 28. novembra 2022, č.k. 16CoCsp/10/2022-214 a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia bod 13 uviedol, že odvolací súd vo svojej výrokovej časti
opomenul rozhodnúť o napadnutých výrokoch VII. a VIII. Z obsahu odôvodnenia bodu 39. vyplýva, že
argumentácia odvolacieho súdu sa vzťahuje k napadnutému výroku VII. súdu prvej inštancie, absenciu
rozhodnutia o odvolaní žalovaného vo výroku odvolacieho súdu však existenciou iba samotného
odôvodnenia nemožno procesne zhojiť. Krajskému súdu v Prešove uložil povinnosť opätovne prejednať

a rozhodnúť o podanom odvolaní žalovanej proti zamietavým výrokom VII. a VIII.

20. Po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, Krajský súd v Prešove (ďalej len
„odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie,
opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Rozsudok vo výroku V., ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 182680507 zo dňa 14.1.2016 uvedená v časti VIII. Vyhlásenie klienta, bod 7.,

písm. b) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v súvisiacom výroku VI. o trovách konania v tejto časti
nebolpredmetomodvolaciehoprieskumu,pretoženebolodvolanímnapadnutý(§379CSP)anadobudol
v uvedenom rozsahu právoplatnosť.

22. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca dňa 14.1.2016 uzatvoril s predchodcom

žalovaného štandardnú formulárovú zmluvu o splátkovom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase
účinného zákona č. 129/2010 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 9 ods. 2 upravoval náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

23. K absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého zmluva musí

obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v bode 9 rozhodnutia, podľa ktorého
v posudzovanej veci je uvedený termín prvej splátky, ako aj poslednej splátky, z čoho možno
vyvodiť záver aj o dobe trvania zmluvy. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorýv uznesení zo dňa 30.11.2021, sp.zn. 2Cdo/69/2020, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022, pod č. 16, uviedol, že predmetné ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Náležitosti uvedené
v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy
a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá. Ust. § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje

povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti, t.j. k dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru osobitne, ale len
vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade
s Článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Za týchto okolností v kontexte aj so závermi Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-677/23 možno konštatovať, že dĺžku trvania zmluvy v prejednávanej veci si
môže spotrebiteľ bez ťažkosti s istotou určiť na základe vyššie uvedených okolností, teda na základe

splatnosti prvej splátky, 20.2.2016, celkového počtu splátok 36 a termínu konečnej splatnosti dňa
20.1.2019.

24. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto právneho predpisu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy bol uvedený i výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských
úveroch.

25. Čo sa týka náležitostí uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, je potrebné
prisvedčiť žalobcovi, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.1.2016 neobsahuje náležité
informácie o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá
sa na predmetnú úverovú zmluvu vzťahuje.

26. Ak zákon vyžadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov
vypočítanú podľa vzorca uvedeného v prílohe k zákonu, je nepochybné, že spotrebiteľ mal byť
oboznámený nielen s ročnou percentuálnou mierou nákladov, ale aj s matematickým výpočtom,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť

správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.9.2018, vydaný vo
veciC-448/17,vktoromSúdnydvorEÚuviedol,žeČlánok4ods.2Smernice93/13samávykladaťvtom
zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru
nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie
je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu,

táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s
otázkou,čijepodmienkauvedenejzmluvytýkajúcasanákladovúveruvypracovanájasneazrozumiteľne
v zmysle uvedeného ustanovenia.

28. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti dodal, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa

musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie
je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž
nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku.

29. Súdny dvor EÚ už pritom v súvislosti so Smernicou 87/102 rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany
spotrebiteľa sledovaný touto Smernicou pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby
sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy, článok 4 uvedenejSmernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku.

30.VsúladesČlánkom4ods.1a2Smernice87/102musíbyťzmluvaoúvereuzavretápísomne,pričom
písomné vyhotovenie musí obsahovať uvedenie RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže
byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods.
4 písm. a) spresňuje, že sa musí vypočítať v dobe uzatvárania zmluvy. Táto informácia pre spotrebiteľa
o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca, má

preto podstatný význam.

31.Vdôsledkutohoneuvedenie,resp.nesprávneuvedenieRPMNvzmluveoúvere,môžepredstavovať
rozhodujúci prvok v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je
podmienka tejto zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle Článku
4 Smernice 93/13. Ak to tak nie je, tento vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto

podmienky v zmysle článku 3 tejto Smernice. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať
za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v
dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

32. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

7Cdo/183/2020 z 24. februára 2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod č. 86, podľa ktorého z ustanovenia § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej
zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpokladov pre

jej výpočet.

33. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom rozhodol vo veci C-677/23 z 23. januára 2025, na základe
predloženej prejudiciálnej otázky Krajským súdom v Prešove tak, že určil, že Článok 10 ods. 2 písm. c)
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, zmenou Smernice komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra
2011 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku
trvania zmluvy pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť
túto dĺžku. Článok 10 ods. 2 písm. g) Smernice 2008/48 zmennej Smernicou 2011/90 sa má vykladať
v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia

byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

34. So zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 z 23. januára 2025,
odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 182680507 zo dňa 14.1.2016

neobsahuje náležité informácie o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN), ktorá sa na predmetnú úverovú zmluvu vzťahuje.

35. Predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet
RPMN a tento vzorec je uvedený v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa § 2 písm. i) zákona

č. 129/2010 Z.z., ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa §
19. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v rozhodnom čase, celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

36. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej,

transparentnej a jasne označenej podobe, pričom tieto údaje nie sú skutočnými predpokladmi pre
výpočet RPMN, ale sú len všeobecným rámcom, ktorý sa používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov. Za takýchto okolností je potrebné konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa
požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v zneníplatnom ku dňu uzavretia zmluvy a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súdny dvor EÚ vo veci C-677/23 v bode 59., konštatoval, že
uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne

vypočítalRPMN,aaknie,uplatniťsvojepráva,najmäprávonaodstúpenieodzmluvystanovenévčlánku
14 Smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade
porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo
vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice.

37. S poukazom na citovaný rozsudok samotné uvedenie výšky RPMN nie je postačujúce. Keďže v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy, následkom už absencie jednej z povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uvedených v tomto
ustanovení spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, odvolací súd výrok I.
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti určenia spotrebiteľského úveru za
bezúročný a bez poplatkov, zamietol, mení tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu.

38. Keďže žalobca z titulu zmluvy o splátkovom úvere uhradil sumu prevyšujúcu istinu úveru, na ktorú
v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovanému nevznikol nárok, súd prvej inštancie mal
správne postupovať tak, že žalobe vyhovie aj vo vzťahu k požadovanému určeniu úver za bezúročný

a bez poplatkov. Avšak súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne rozhodol, ak výrokom III.
zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 603,17 eur ako rozdiel medzi
poskytnutým úverom 3.000,- eur a zaplatenými platbami žalobcom 3.603,17 eur spolu s úrokom z
omeškania.

39. Čo sa týka odvolania žalovaného vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti IX,
bod9ods.9.1.zmluvy,odvolacísúdkonštatuje,žezákladnoucharakteristikouneprijateľnýchpodmienok
je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že
dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní
je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy,

na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo
iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

40. Vo vzťahu k výroku VII., ktorým súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku týkajúcu sa
zmluvnej pokuty dohodnutej v časti IX. Zmluvné podmienky, bod 9. ods. 9.1 odvolací súd uvádza, že

pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej
zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti

účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by mali byť vyvážené. Odvolací súd nepospochybňuje, že
zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje
dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť a ďalej plní reparačnú funkciu, lebo jej zmyslom
je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany
dlžníka a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Uvedené však neznamená, že

výška zmluvnej pokuty môže byť dohodnutá ľubovoľne, ale zvlášť v prípade spotrebiteľskej zmluvy
(čo bezpochyby je aj prejednávaný prípad) musí zodpovedať maximálnej výške stanovenej právnym
predpisom, a to konkrétne ustanovením § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súdenom spore dojednaná zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká, pretože len jej výška dohodnutá v zmluve o úvere predstavuje maximálnu výšku

všetkých sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pričom nezohľadňuje
ani len úroky z omeškania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdieľa výklad citovaného
ustanovenia § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka tak, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred

vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Primeranosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty
je potrebné skúmať objektívne, pričom v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá
bez ohľadu na výšku úrokov z omeškania. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnympredpisom stanovenú sankciu a potom nemôže ani požívať právnu ochranu z hľadiska právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Po zohľadnení uvedeného odvolací súd dospel k záveru zhodnému
so súdom prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností

spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

41. V prípade súdom prvej inštancie určenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné prihliadať
nielen na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca bránil, že je v súlade
s právnou úpravou, ale aj na charakter jej dojednania, cieľ sledovaný dodávateľom, či postavenie

zmluvných strán pri jej dojednaní. Je nepochybné, že charakter dojednania tejto zmluvnej podmienky
smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri úrokoch z omeškania) pre neplnenie si zmluvných
záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom
rade ide o dojednanie predložené v podobe formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciu
dispozíciuovplyvniťkontraktačnýproces.Napokonideodojednanie,ktorésivyhradilsamotnýdodávateľ
v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako

náprotivok voči výhodám dodávateľa. Odvolací súd má za to, že takto formulované ustanovenie
vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvnej pokuty je spôsobilé privodiť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

42. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces a o nesprávnom

právnom posúdení vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza, že v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne
dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Súd jasne konštatoval, že predmetnú zmluvnú podmienku je potrebné
považovať za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly o nerovnováhe práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné a zjavne

neodôvodnené. Navyše neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky už bola právoplatne vyslovená
napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/15/2022 zo dňa 5.9.2022, pričom žalovaný
v rámci odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9CoCsp/55/2022
uvedenú zmluvnú podmienku ani nenapadol, neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyslovil aj Okresný
súd Skalica v rozsudku sp.zn. 9CSp/85/2020 zo dňa 12.7.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26CoCsp/51/2021 zo dňa 2.3.2022, Okresný súd Prešov v rozsudku
sp.zn. 11Csp/13/2023 zo dňa 20.10.2023, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Prešove sp.zn.
11CoCsp/12/2024 zo dňa 28. 11.2024.

43. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné,

aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

44. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

45. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

46. Žalobca v podanom odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania na Súdny dvor EÚ s otázkou: Či článok 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES (ďalej len „Smernica“) sa má vykladať v tom zmysle, že jednotlivé tam uvedené náležitosti, ktoré
úverová zmluva uvádza, musia byť v úverovej zmluve explicitne vyjadrené, ako Smernicou vymedzené
legálne definované pojmy, ktoré sú pre veriteľa záväzné, alebo postačuje, ak obsah týchto smernicou
vymedzených pojmov vyplýva z celého textu úverovej zmluvy bez toho, aby veriteľ v úverovej zmluvetieto Smernicou vymedzené pojmy explicitne uviedol slovami, ktoré požiadavky Smernice na pojmy
vymedzené v článku 10 Smernice vyjadrujú a ak spotrebiteľ chce zistiť, či úverová zmluva predpísané
náležitosti obsahuje, má si ich v úverovej zmluve nájsť, odvodiť, alebo vypočítať sám.

47. Vzhľadom na vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 677/23 z 23.
januára 2025, odvolací súd návrh žalobcu zamietol. Súdny dvor EÚ v citovanom rozsudku dal odpoveď
na žalobcom predložené otázky, preto odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

48.Vychádzajúczuvedenéhoodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzust.§388CSProzsudokvovýroku,
ktorým žalobu o určenie, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 182680507 zo dňa 14.1.2016
je bezúročný a bez poplatkov, zamietol, ako v súvisiacom výroku o trovách konania v tejto časti zmenil
tak, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vzhľadom na úspech v tejto časti priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň v zmysle ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku

o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie a v súvisiacom výroku o trovách konania v tejto
časti, ako aj vo výroku VII., ktorým súd prvej inštancie určil podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty za
neprijateľnú a v súvisiacom výroku o trovách konania v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

49. Podľa § 453 ods. 1, ods. 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa

primerane použijú na dovolacie konanie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu
súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania
a o trovách dovolacieho konania.

50.Otrováchodvolaciehoadovolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§453ods.1,ods.3a§396ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca vzhľadom na úspech v odvolacom konaní má nárok
vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).