Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010018.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/
Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 18. 2.
2025 sp. zn. 2PP/1/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 9. 4. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 0T/101/2014 zo dňa 16. 10. 2024, právoplatným dňa 25. 10. 2024.

Súd I. stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s
návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie, hodnotením odsúdeného ústavom na výkon trestu,
hlásením zmien z ÚVTOS Želiezovce, nariadením výkonu trestu odňatia slobody, odpisom registra

trestov odsúdeného, lustráciou ZVJS, lustráciou v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/101/2024 zo dňa 16. 10. 2024.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého
trestu dňa 13. 01. 2025, avšak nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, keď plnením povinností
a správaním nepreukázal polepšenie a ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Dospel teda k záveru, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného

prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Poukázal na odpis registra trestov,
z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti a dvakrát mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade odsúdenia Okresným súdom Nové Zámky sp. zn.
0T/37/2020 bola odsúdenému ponúknutá šanca zmeniť svoj doterajší spôsob života, bol podmienečne
odsúdený so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, počas ktorej sa opätovne dopustil trestnej
činnosti, preto mu bol následne dňa 15. 7. 2021 nariadený výkon trestu. Na základe všetkých

uvedených skutočností zastal názor, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život počas skúšobnej doby,
keďže v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho
života. Naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom. Vysvetlil, že vo všeobecnosti poskytuje osobnosť
viacnásobných recidivistov iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili.
Dodal, že ani predchádzajúca opakovaná izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone

trestu odňatia slobody nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok.Súd I. stupňa svoj názor oprel tiež o hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa
ktorého sa odsúdený páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj
k jej páchaniu, pričom riziko recidívy je u neho stredné a resocializačná prognóza je menej

priaznivá, ako aj o záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho podmienečné prepustenie neodporúča.
S poukazom na predložené hodnotenie odsúdeného mal súd I. stupňa za to, že odsúdený plnením
povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie v takej miere,
aby bolo možné konštatovať, že je u neho podmienečné prepustenie na mieste. Odsúdený disciplinárne
odmenenýanidisciplinárnepotrestanýnebol.Dodal,žepodmienečnéprepusteniejenamiestelenvtedy,

keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie významné okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko recidívy odsúdeného. Dospel k záveru,
že uvedený predpoklad odsúdený nespĺňa a jeho podmienečným prepustením by bol zmarený účel
výkonu trestu.
Súd I. stupňa skúmal aj možnosti podmienečného prepustenia s nariadením probačného dohľadu
nad odsúdeným v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Tr. zák. za súčasného ustanovenia primeraných

obmedzení alebo povinností v zmysle § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. a mal za to, že ani uložené primerané
obmedzenia či povinnosti by nedávali záruku, že odsúdený by po podmienečnom prepustení z výkonu
testu odňatia slobody viedol riadny život s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, ako aj skutočnosti
zistené o osobe odsúdeného, jeho resocializačnú prognózu, ktorá je menej priaznivá. Zvýraznil, že
v tomto smere zohráva významnú úlohu aj jeho život pred nastúpením do výkonu trestu, okolnosti

spáchanej trestnej činnosti a opakované páchanie trestnej činnosti, pričom ani deklarovaná snaha
odsúdeného viesť riadny život, pracovať a starať sa o svoju rodinu, nebola pre súd relevantnou
skutočnosťou odôvodňujúcou iné rozhodnutie vo veci.
Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok súd I. stupňa návrh odsúdeného na jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, pričom túto do dňa
konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou

podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený sa v podanom návrhu na
podmienečné prepustenie domáhal prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/101/2024 zo dňa 16. 10. 2014, právoplatným dňa 25.
10. 2024, vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na formálne a materiálne podmienky
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na zmysel podmienečnéhoprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, správne konštatoval, že odsúdený splnil formálnu
podmienku, t. j. lehotu na podmienečné prepustenie, ktorú mal splnenú po výkone polovice uloženého
trestu, t. j. ku dňu 13. 01. 2025, keďže výkon trestu začal dňa 13. 10. 2024 a predpokladaný koniec

má 13. 04. 2025.

Na rozdiel od záveru súdu I. stupňa je však nadriadený súd toho názoru, že odsúdený splnil jednu
z materiálnych podmienok, keď svojím správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody preukázal
svoje polepšenie, poukazujúc najmä na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplýva, že toho času nie je

síce pracovne zaradený, avšak iba z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných príležitostí.
Do výkonu činností so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného zameraných na udržiavanie
čistoty ubytovacích priestorov sa zapája, správanie a vystupovanie v ústave je na požadovanej úrovni,
plní príkazy a nariadenia príslušníkov zboru. Na základe uvedeného, aj za situácie, že doposiaľ
nebol disciplinárne odmenený, nadriadený súd konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností možno
usudzovať jeho snahu o polepšenie sa.

Krajský súd súhlasne so súdom I. stupňa dospel k záveru, že u odsúdeného nebolo doposiaľ
preukázané splnenie druhej z materiálnych podmienok, že sa môže od neho dôvodne očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde
nadriadený súd posudzoval (nielen subjektívne) všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho

osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu
a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, na spáchaný skutok a tiež na to, či sa zbavil
všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, dopúšťal sa rôznorodej

trestnej činnosti už ako mladistvý, opakovane sa dopustil prečinu krádeže, prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia, prečinu zatajenia veci ako i zločinu vydierania. Dvakrát mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, trikrát mu bol výkon trestu podmienečne odložený, pričom v
jednom prípade sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bol mu nariadený výkon
trestu. V štyroch prípadoch odsúdenia sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený. Je teda zrejmé,

že napriek výkonu nepodmienečných trestov slobody sa opakovane dopúšťal ďalších protiprávnych
konaní, za ktoré bol odsúdený a v prípade podmienečného odsúdenia sa dopustil páchania trestnej
činnosti počas plynutia skúšobnej doby.

Nadriadený súd zohľadnil pri posudzovaní prognózy jeho ďalšieho života pri prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody aj hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,
z ktorého vyplýva, že odsúdený sa páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje
na kritický postoj k jej páchaniu. Riziko recidívy trestnej činnosti je u menovaného odsúdeného
stredné, resocializačná prognóza je menej priaznivá a ústavou nebolo odporučené jeho podmienečné
prepustenie.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na formálne a materiálne podmienky pri podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ale aj na zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorého podstatou nie je to, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu
vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po odpykaní si stanovenej doby,

bez ohľadu na účel trestu.

Poukazujúc na horeuvedené skutočnosti, krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že v prípade
odsúdeného, napriek jeho snahe o nápravu v ústave, ešte nemožno konštatovať, že si dôsledne
uvedomil následky svojho konania a čiastočný výkon trestu, ktorý aktuálne vykonáva, mal na neho

dostatočný prevýchovný vplyv. Na tomto mieste nadriadený súd taktiež dáva do pozornosti, že práve
podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám
svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti, pričinil o to, že výkon podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Uvedené môže dosiahnuť iba vedením riadneho
života a s ohľadom na vyššie uvedenú genézu trestnej činnosti odsúdeného je nutné konštatovať, že ani

predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu nemala doposiaľ na
neho dostatočný preventívny a výchovný účinok. Odsúdený už bol niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia
slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu
so zákonom nedostane, čo sa neudialo.V závere nadriadený súd len dopĺňa, že súd I. stupňa správne prihliadol na ustanovenie § 66 ods.
2 Tr. zák., v zmysle ktorého skutočnosť do ktorého ústavu na výkon trestu je odsúdený zaradený (z

hľadiska vonkajšej diferenciácie trestu odňatia slobody podľa § 48 Tr. zák., teda či ide o minimálny
stupeň stráženia, stredný stupeň stráženia alebo maximálny stupeň stráženia) je nevyhnutné hodnotiť
v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie odsúdeného vo výkone trestu a jeho pomer k práci, ktorý
sa javí ako poctivý, je výrazom jeho skutočného polepšenia, a či teda je možné od neho očakávať,
že v budúcnosti bude viesť riadny život. Zaradenie páchateľa do príslušného stupňa stráženia súvisí

so závažnosťou spáchaného trestného činu, čo je vyjadrené prísnejšími zákonnými podmienkami
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u tých páchateľov, ktorí sa dopustili
závažnejšieho trestného činu. Na tento účel je preto dôležité hodnotiť aj závažnosť trestného činu, a to
najmä motív a spôsob prevedenia činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a charakterové vlastnosti
osoby odsúdeného s prihliadnutím na to, či páchateľ vedie protispoločenský, parazitný život, alebo či
inak žije riadnym životom. Osobitný význam pre posúdenie závažnosti spáchaného trestného činu má

okolnosť, že ide o páchateľa recidivistu, čo je i osoba odsúdeného.

S poukazom na uvedené skutočnosti, i s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu,
v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, nadriadený súd dospel k záveru, že
bude potrebné, aby na odsúdeného naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia

slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože vzhľadom
na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, nie sú splnené podmienky na jeho podmienečné
prepustenie ani pri prípadnom uložení skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho správaním. Je
nevyhnutné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený
odsudzujúcim rozhodnutím, aby mohol uložený trest naplniť svoj výchovný a preventívny účel.

Na podklade vyššie uvedeného a po zohľadnení všetkých skutočností dôležitých na rozhodnutie,
bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.