Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. júl 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214202894
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7214202894.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX/X, D., žalobkyne v 2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, D., obaja právne
zastúpení JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému v 1. rade:
F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., žalovanej v 2. rade: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, D., žalovanému v 3. rade: I. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, všetci právne zastúpení JUDr.
Rolandom Kovácsom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 30, Košice v konaní o návrhu na zriadenie
vecného bremena spočívajúcom v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje vecné bremeno k nehnuteľnosti – pozemku, parcela registra „C“ č. 37/2 – záhrady o výmere

757 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 379, F. H. D. I., obec D. – C., katastrálne územie C., spočívajúce
v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu Dielu 1s výmerou 126
m2 podľa pripojeného geometrického plánu č. 36/2022 zo dňa 7.9.2022, vypracovaného vyhotoviteľom
GEOREAL – F. D., so sídlom Barčianska č. 68, Košice, IČO: 34861530, úradne overeným Okresným
úradom Košice, katastrálnym odborom, dňa 7.9.2022 pod č. 61/1381/2017, ktorý je súčasťou rozsudku,
v prospech vlastníkov nehnuteľnosti – stavby súpisné číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. 407,
F. H. D. I., obec D. – C., katastrálne územie C., postavenej na pozemku – parcela registra „C“ č. XX/X –

zastavané plochy a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 479, pre okres Košice
II, obec D. – C., katastrálne územie C..
II. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamieta.
III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinný zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu
za zriadenie vecného bremena vo výške 5.253,19 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.1.2014 domáhali voči žalovaným zriadenia
vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, cez parcelu č. XX/

X vo vlastníctve žalovaných, zapísanú na LV č. XXX, v prospech žalobcov ako vlastníkov rodinného
domu, súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX, pre katastrálne územie C., a to domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XX/X, D. F.
A. J. K. C. L. XXX, M. D. N. N. A. O. N. X. P.. O. Q. F. Q. F. L. XX/X, R. M. J. H. N. XXX S., J. K. C. L.
XXX, D. F. A. F. O. A. S. F. D. I. F., D. F. L. XX/X. O. T. U., O. N. L., D. Q. P. F. K. F. L. XX/X P. G., V. G.
XX.X.XXXX K. H. K. N. Q. S. O. N. X. P. M. O. N. X. P. G., H. D. V. N. Q. O. N. X. P. Q. U. L. F. L. XX/X

M. W. N. X. X,XS., O. M. A. P. G. L., D. K. S. P. F. K. Q. F., F. L. XX/X, D. G. V. Q. N. F. X. D., F. H. K.
N.. G. X.X.XXXX N. H. K. N., H. N. D. – K. S., P. H. U. Q. – A. P. G. K. F. L. XX/X, N. D. V. J. U., O. G.
N. K. D. D. F. L. XX/X, V. S. Q. F. K. Q. F. W. F. L. XX/X. O. Y., O. G. D. N. W. D. K., M. Y. I. K. A. I. A.
F. S. D. I. P. G. F. W. F. O. L. XX/X. C. J. G. XX.X.XXXX F. O. H. Q. Q. F. W. I. F. L. XX/X a zároveň imnavrhli možnosť zmluvne si dohodnúť a vymedziť prístupovú cestu. Žalovaní odpovedali listom zo dňa
11.3.2013, v ktorom uviedli, že „sú ochotný znášať prechod cez ich pozemok pešo, avšak nie vozom.“
Žalobcovia tiež uviedli, že pod vplyvom čoraz častejšej a viditeľnej nevôle žalovaných s využívaním

ich pozemku, sa rozhodli riešiť svoju situáciu súdnou cestou. V tejto súvislosti dali súdu do pozornosti
list žalovaných zo dňa 28.6.2011, v ktorom stanovili za dočasný prístup na svoju parcelu tzv. mýtne,
a to čiastku 100 eur. Podľa žalobcov, žalovaní bránením prístupu k ich domu, pod rôznymi zámienkami
a neadekvátnymi finančnými požiadavkami, ohrozujú aj prípadný zásah hasičov alebo záchranárov.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.3.2014 žalobcovia oznámili súdu, že žalovaní v 1. a 2.

rade kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2013 previedli na svojho syna I. F. G. podiel o veľkosti 1 k parcele
č. XX/X J. K. C. L. XXX, J. D. G. K. Q. F. N. I. F. G. do konania ako žalovaného v 3. rade a tiež
navrhli pripustiť s tým súvisiacu zmenu žaloby. Súd uznesením z dňa 23.4.2014, č. k. 37C/20/2014-36
pripustil podľa vtedajšej právnej úpravy, ust. § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aby do konania
na strane žalovaných vstúpil I. F. G. ako žalovaný v 3. rade a uznesením zo dňa 16.12.2015, č. k.
37C/20/2014-128 súd pripustil podľa vtedajšej právnej úpravy, ust. § 95 Občianskeho súdneho poriadku

navrhovanú zmenu žaloby.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
5. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.5.2014
tak, že žalobu považoval za nedôvodnú tvrdiac, že žalovaní nikdy žalobcom nebránili v prechode cez ich
pozemok. Žalovaný v 3. rade potvrdil, že na časti parcely č. XX/X H. šírke 2,5 m poskytujú bezodplatne

od roku 1980 žalobcom prístup k ich rodinnému domu. Ďalej uviedol, že podľa územného plánu platného
od roku 1993 je naplánovaná cesta, ktorá by umožňovala prístup k domu žalobcov, avšak k jej realizácii
doposiaľ nedošlo, v dôsledku čoho žalobcovia naďalej využívajú na prechod k svojmu domu parcelu č.
XX/X. Žalovaný v 3. rade uviedol, že po zahájení rekonštrukcie domu žalovaných, obmedzili žalobcom
užívanie ich pozemku autom, nakoľko to malo za následok otrasy domu, poškodzovanie fasády domu

aodkvapov,pričomžalobcoviavyužívalitútočasťpozemkuajakoparkoviskopreautá.Naprejazdautom
stanovili žalobcom podmienku oslovenia, keďže vzniknuté škody žalobcovia vždy popierali a nepriznali.
V mimoriadnych situáciách podľa žalovaného v 3. rade bude žalobcom prejazd umožnený. Tiež uviedol,
že žalovaní tolerujú a budú aj naďalej tolerovať obmedzený prechod žalobcov k ich rodinnému domu,
pokiaľ nebude realizovaný prístup tak, ako je to plánované v územnom pláne obce Lorinčík. Žalovaný

v závere uviedol, že svoje vlastné bývanie vyriešil nadstavbou rodičovského domu, že tým mu vznikla
potreba mať vlastný dvor, preto aj od svojich rodičov, žalovaných v 1. a 2. rade, odkúpil polovicu parcely
č. XX/X.
6. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
13.10.2016tak,žesožalobouvyjadrilinesúhlas.Podľažalovanýchvdanomprípadeniejesplnenájedná

z hmotnoprávnych podmienok úspešnosti žaloby o zriadenie práva cesty, a síce že prístup vlastníka nie
je možné zabezpečiť inak. Svoju argumentáciu odôvodnili tým, že žalobcovia majú zabezpečený prístup
k svojmu domu cez pozemok žalovaných už od 80-tych rokov, na základe uzavretej dohody, že v situácii,
kedy žalovaní nikdy žalobcom nebránili a ani nikdy brániť nebudú v prechode cez ich pozemok, nie je
dôvod po 30 rokoch tohto nemenného stavu, aby súd svojou intervenciou zriadil v prospech žalobcov

právo vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu. Podľa žalovaných jediným dôvodom podania
žaloby na súd je dosiahnutie zápisu do katastra nehnuteľnosti.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.1.2018, upraveným na pojednávaní dňa 7.5.2018,
žalobcovia navrhli pripustiť zmenu žaloby dôvodiac tým, že pri vypracovaní geometrického plánu
a znaleckého posudku č. 1/2018 bola stanovená nielen všeobecná hodnota vecného bremena

spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, ale aj uloženia inžinierskych sietí. Súd na pojednávaní
konanom dňa 7.5.2018, v prítomností sporových strán, uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil
zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že na pozemku parcela registra „C“ č. XX/X J. K. C.
L. XXX D. Z. C., D. N. Q. H. N. X, X M. X P. Q. F. E. F. L.XX/XXXX K. F. N. V., F. F. M. U. I. Q. W. F.
P. „W.“ L. XX/X J. vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu a o uloženie inžinierskych

sietí cez parcelu č. XX/X N. vyznačenom rozsahu dielu č. 1 v prospech vlastníkov stavby, rodinného
domu súp. č. 122, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie C., stojaci na parcele č. XX/X J. na
LV č. XXX katastrálne územie C.. Žalobcovia v 1 a 2 rade sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť
žalovaným v 1, 2 a 3 rade jednorazovú finančnú odplatu vo výške 540 eur, do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 14.1.2019, č. k. 37C/20/2014-278 tak, že žalobu
zamietol a žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd tak
rozhodol na základe zistenia, že v danom prípade nebola splnená jedná z hmotnoprávnych podmienok
úspešnosti žaloby o zriadenie práva cesty, a síce že prístup vlastníka nie je možné zabezpečiť inak.Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia ako vlastníci mali zabezpečený prístup k svojej stavbe,
a to trvaním obligačného práva, založeného na dohode sporových strán z roku 1980. Za nedôvodnú súd
považoval žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho

v uložení inžinierskych sietí cez parcelu č. XX/X, vychádzajúc z toho, že zriadenie vecného bremena -
uložením inžinierskych sietí, nepatrí medzi prípady v ktorých by zákon dal oprávnenie súdu na zriadenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
9.Rozsudoksúduprvejinštancienapadližalobcoviavčaspodanýmodvolaním.KrajskýsúduvKošiciach
uznesením zo dňa 28.9.2020, č. k. 5Co/335/2019-360, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie
v rozsahu návrhov strán sporu, zaujať stanovisko, či žalobcovia majú prístup zabezpečený inak a
vyhodnotiťdohodu-prehláseniežalovanéhov1.rade,okolnosti,zaktorýchdohoda-prehlásenievzniklo
(rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), vyhodnotiť konanie žalovaných (postavenie
brány, prekážok pred vchod - žalovaní umiestnili do prechodu cez ich parcelu, paletu s betónovou
dlažbou a staré motorové vozidlo, ako fyzickú prekážku prejazdu cez ich pozemok, zaobstaranie si

strážneho psa, ublíženie psa vnukovi žalobcov), až následne vo veci nanovo rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, z akých skutkových okolností súd vychádzal, ako podradil skutkový stav
pod právnu normu, na základe ktorej vyvodil právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
10. V zmysle ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak bolo rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi
jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ktorého
neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý
adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo
aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť

ukladázákon,opačnýprístupužsámosebepredstavujeporušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,
ako aj práva na spravodlivý proces.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav: Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pre
katastrálne územie C., ako dom Q. L. XXX, postavený na parcele č. XX/X (výpis z LV č. XXX na č. l.

8). Žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pre katastrálne
územie C., ako parcela registra “C“ parcela č. 37/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1061 m2
(výpis z LV č. XXX na č. l. 9). Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX, pre katastrálne územie C., ako parcela registra “C“ parcela č. XX/X – J. H. N. XXX S., O. N. X.
M. X. P. N. N. F. 1 M. O. N. X. P. N. N. F. 1 (N. J. C. L. XXX K. L. C. XX). F. L. XX/X M. F. L. XX/X N. P. F.

L. XX/X – C. H. N. XXX S. M. F. L. XX – J. H. N. XXXX S., D. V. J. K. C. L. XXX M. M. N. U. F. V. N. O.
N. X. M. X. P. N. N. F. X/X, O. N. X. P. N. N. F. X/X M. S. G., K. XX.XX.XXXX N. N. F. X/X (N. J. C. L. XXX
K. L. C. X). N. Q. Q. J. M. N. F. Q., K. J. G. F. Q., J. K. C. L. XXX (L. C. X) V. N. E. F. L. X-X/XX, D. G.
D. P. F. F. L. XX/X M. L. XX K. F. L. XX/X H. N. XXX S. N. F. O. N. X. M. X. P., F. L. XX/X H. N. XXXX S.
N. F. O. N. X. P. M. F. L. XX/X H. N. XXXX S. N. F. S. G. (E. F. K. L. C. X). G. XX.X.XXXX V. K. H. K. N. D.

– C. (T. C. H.), N. F. F. H. X. D., U. G., J. Z. O. N. 1. rade a žalobcu v 1. rade, ktorej obsahom bol súhlas
žalovaného v 1. rade s užívaním cesty v šírke 2,5 m na pozemku žalovaného v 1. rade, v prospech
žalobcu v 1. rade a jeho rodiny, a to do doby, kým nebudú mať riadny prístup na svoj pozemok (listina zo
dňa 16.4.1980 označená ako „Dohoda“ na č. l. 13). Z tejto dohody zrejme vychádzal aj ObNV Košice –
Nové Mesto, odbor výstavby, pri svojom rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 5.5.1980 (č. l. 15) a pri

vydaní stavebného povolenia dňa 22.7.1980 (č. l. 16), v ktorých rozhodnutiach je uvedené, že stavebník
(žalobca v 1. rade) bude mať do vybudovania novej komunikácie prístup na svoju parcelu č. XX/X W.
F. L. XX/X.
XX. F. F. L. XX – J. H. N. XXXX S. Q. Q. F. L. XX/X – C. H. N. XXX S., D. K. J. D. J. Q. N. [. K. J. K. XXX/
XX K. XXX/XX, Q. G. XX.X.XXXX, O. N. X. M. X. P. G. V. Q. N. F. X/X D. W., O. N. X. P. N. F. X/X D. W.

M. S. G. N. F. X/X D. W. (N. O. N. J. H. F. J. G. XX.X.XXXX K. L. C. XXX, K. J. K. XXX/XX K. XXX/XX
K. L. C. XXX). K. G. D. J. M. N. F. Q. D. F. L. XX/X M. F. L. XX, M. Y. K. J. G. Q. N. [. K. J. K. XXX/XX
M. K. XXX/XX Q. G. XX.XX.XXXX. J. F. L. XX N. F. L. XX/X H. N. XXXX S., D. N. Q. Q. O. N. X. P., F.
L. XX/X H. N. XXX S., D. N. Q. Q. O. N. X. M. X. P. M. F. L. XX/X H. N. XXXX S., D. N. Q. Q. S. G. (N.
O. N. J. H. F. J. G. XX.X.XXXX K. L. C. XXX, K. J. K. XXX/XX K. XXX/XX K. L. C. XXX). N. N. N. P. G.

O. a žalovaných v 1. a 2. rade sa aktívne zapájal otec žalobkyne v 2. rade a žalovaného v 1. rade, ktorý
pre nich zabezpečoval potrebné povolenia a projekt rodinného domu. Stavebné povolenia boli vydané
v rovnakom čase tak pre výstavbu domu žalobcov ako žalovaných, pričom aj výstavba rodinných domov
sa začal v rovnaký deň. Aj po osadení bránky prejazd motorovým vozidlom cez pozemok žalovanýchvyužíva syn žalobcov. Iná časť parcely L. XX/X M. tá, ktorá je doposiaľ využívaná žalobcami na prístup
k ich rodinnému domu, sa nevyužívala za týmto účelom (výpoveď žalovanej v zápisnici o pojednávaní
zo dňa 19.1.2017 na č. l. 173). Žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/XX

evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX (výpoveď žalovanej v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.1.2017
na č. l. 173 a list vlastníctva č. XXXX na č. l. 189). Žalovaní nikdy žalobcom nenavrhli uzavretie nájomnej
zmluvy k časti parcely č. XX/X, využívanej žalobcami na prístup k ich rodinnému domu. V roku 2011
žalovaní žiadali od žalobcov mesačné uhrádzanie sumy 100 eur za užívanie časti ich parcely č. XX/X.
U. požiadavka vyplynula zo situácie, keď žalobca v 1. rade ako novozvolený starosta odmietol vyplatiť

žalovanému v 1. rade, ktorý funkciu starostu obce zastával pred žalobcom v 1. rade, odstupné (výpoveď
žalovanej v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.1.2017 na č. l. 173).
13. Žalovaní obmedzovali žalobcov v prejazde motorovým vozidlom k ich rodinnému domu, a to
zaparkovaním svojho motorového vozidla pred garážou, k prístupovej ceste. Diaľkové ovládanie
posuvnej brány žalobcovia obdŕžali od žalovaných až na základe výkonu rozhodnutia súdnym
exekútorom. Žalovaní žiadali za užívanie ich časti pozemku žalobcami sumu 100 eur mesačne.

Žalobcovia na to nepristúpili, na čo žalovaní reagovali, že žalobcom garantujú iba prechod pešo,
bicyklom, nie však autom. Parcela L. XX/X A. P. H., D. J. J. G. O. M. D. M. F. V., D. U. N. K. F. L. XX/X.
H. Q. P. K. N. P. XXXX, F. G. Q. P. G.. H. P. XXXX G. P. XXXX O. N. L. F. L. XX/X N. N. O. K. F. D. Q.
P. G., M. M. F. V. M. F.. O. Q. N. F. L. XX/X, D. A. F. F. D. F. L. XX/X. F. L. XX/X K. F. D. N. D.. J. \. Q. K.
F. N. N. I. subjektov. Rovnako ako dom žalobcov sú situované aj viaceré ďalšie rodinné domy. V čase

výstavby rodinného domu žalobcov bol v platnosti územný plán, ktorý rátal s výstavbou komunikácie.
Takáto možnosť bola v čase plynofikácie obce, avšak pre nesúhlas niektorých ľudí, k tomu napokon
nedošlo (výpoveď žalobkyne v 2. rade v zápisnici o pojednávaní zo dňa 31.10.2016 na č. l. 157).
14. Ohliadkou parcely č. XX/X K. S. Q. Q. J., O. U. F. L. XX/X A. F. F. D. F. L. XX/X, K. D. A. F. P. G.
O. Q. L. XXX, O. I. F. L. XX/X U. O. F. D. I. P. G. J. N. D., N. J. N. D. D. V. H. F. L. XX/X M. L. XX/

X A. W. XX S., X. F. W. K. F. L. XX/X A. X,XX S. F. L. XX/X N. L., D. žalobcovia využívajú na prístup
k svojmu rodinnému domu, je zo severnej strany ohraničená oplotením po celej dĺžke a z južnej strany je
ohraničená rodinným domom žalovaných v dĺžke 16,5 m a oplotením v dĺžke 20m, ktoré bolo žalovanými
osadené v roku 1986 (zápisnica z ohliadky zo dňa 18.1.2017 na č. l. 170).
15. Žalobcovia predložili súdu súkromný znalecký posudok č. 1/2018, vyhotovený znalcom I. S. N.,

W., vyhotoveným na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu a uloženia
inžinierskych sieti podľa geometrického plánu č. 13/2013. Z predloženého znaleckého posudku súd
zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena bola znalcom stanovená dvojako. Jednak pre celý
pozemok - pás dielu č. 1 podľa geometrického plánu š. 13/2013 vo výške 3.500 eur a jednak s ohľadom
na dohodu zo dňa 16.4.1980 vo výške 540 eur, pričom znalcom stanovená hodnota sa týka pásu v

šírke 0,455 m. Znalec zistil, že šírka pasu dielu č. 1 podľa geometrického plánu č. 13/2013 je širšia
ako sa uvádzalo v dohode zo dňa 16.4.1980, t. j. 2,5 m. Odplatný pás 0,455 m je rozdielom medzi
priemernou šírkou 2,955 m pásu dielu č. 1 a šírkou 2,5 m z dohody zo dňa 16.4.1980. Znalec tento
postup stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena zdôvodnil požiadavkou zadávateľa, žalobcu
v 1. rade, zohľadniť spôsob rozdelenia pozemkov v roku 1979 a dohodu o prístupe z roku 1980, ktoré

neobsahujú žiadnu čiastku za právo užívania s tým, že akceptácia dohody by znamenala bezodplatné
užívanie pásu v šírke 2,5 m (znalecký posudok L. X/XXXX K. L. C. XXX).
16. Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu pešo, uloženia
inžinierskej siete a zriadenia ochranného pásma inžinierskej siete vo vyznačenom rozsahu na pozemku
parcelné číslo D. W. XX/X, O. N. X. P. K. N. Q. J. F. L. XX/XXXX, D. F. N. J. I. N. B.. Znalec stanovil

všeobecnú hodnotu vecného bremena uloženia a užívania inžinierskych sieti a práva prechodu pešo vo
výške 5.253,19 eura (Znalecký posudok č. 44/2022 na č. l. 420).
17. Geometrickým plánom č. 36/2022 zo dňa 7.9.2022, vypracovaného vyhotoviteľom E. – F. D., Q.
Q. V. L. XX, D., I.: XXXXXXXX, Z. H. H. Z. D., D. H., G. X.X.XXXX F. L. XX/XXXX/XXXX, V. J. M. N.
F. B. N. V. K. F. L. XX/X, M. Y. N. P. G. L. X Q. N. XXX S., D. F. B. A. N. E. F. E. J. Y., L., V. L. (E. F.

L.XX/XXXX K. L. C. XXX).
18. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo

patria určitej osobe.
Podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru
o dôvodnosti podanej žaloby, avšak nie v celom rozsahu uplatneného nároku.
20. Žalobcovia sa podanou žalobou, v znení zmeny pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 7.5.2018, domáhali voči žalovaným zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí cez parcelu L. XX/X N. N. O. G. Y., O. F. F. A. I. A. S.
F. D. Q. – P. G., F. K. F. L. XX/X, D. sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi.

21. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie
sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vecné bremeno je
spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo s určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom
k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti,
ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi

nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa
zdržať (non facere), c) niečo konať (facere).
22. Na to, aby bola žaloba o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena úspešná, musí okrem
všeobecnýchnáležitostíspĺňaťzákladnéhmotnoprávnepodmienky.Základnéhmotnoprávnepodmienky
úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok vyplývajú z ustanovenia § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka, a síce, na zriadenie práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: a)
vlastníkstavbyniejesúčasnevlastníkompriľahléhopozemku,ktorýumožňujeprístupkstavbezverejnej
komunikácie, b) prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda
slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať
prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie.

23. Pre rozhodnutie o zriadení nevyhnutnej cesty podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka je taktiež rozhodné, na aký účel slúži stavba, ku ktorej má byť zriadená cesta v čase
vyhlásenia rozsudku v súlade so stavebnými predpismi. Tým bude určený aj rozsah práva cesty, ktorý
je potrebné uviesť v rozhodnutí (napr. akými vozidlami a v ktorú dobu možno užívať cestu). Z hľadiska
rozsahu práva cesty je preto dôležitá hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania.

24. Pod pojmom "priľahlý pozemok" má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý
pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp.
k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj
vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník
stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce

obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k
verejnej komunikácii.
25. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok,
ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala
do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez

cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda
čo najhospodárnejšia (najkratšia)a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol
zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej
komunikácii (ceste).
26. Pokiaľ ide o aktívnu a pasívnu legitimáciu strán v takomto súdnom spore je potrebné uviesť, že

ak medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku nedôjde k dohode o zriadení práva
nevyhnutnej cesty, o zriadení tohto práva vo forme vecného bremena môže rozhodnúť iba súd. Súd
tak môže rozhodnúť iba na základe žaloby vlastníka stavby, v prospech ktorého môže súd zriadiť právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalovaným je
potom vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená.

27. Pri aplikácii ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné rešpektovať niektoré
zásady, ktoré vyplývajú nielen z tohto ustanovenia, ale aj z právneho poriadku SR. Súd pri rozhodovaní
o zriadení práva nevyhnutnej cesty postupuje tak, že nevyhnutná cesta môže viesť iba cez pozemok;
nesmie viesť cez susednú stavbu, zriadenie nevyhnutnej cesty je ultima ratio, keď prístup k stavbe sistavebník nemôže zabezpečiť inak (na výšku nákladov alebo hľadisko pohodlnejšieho prístupu k stavbe
sa neprihliada), ak je ku stavbe možný prístup z viacerých pozemkov, je potrebné zvážiť a zdôvodniť, cez
ktorý z nich bude nevyhnutná cesta vedená, pokiaľ vlastník pozemku nevyhnutnú cestu iba trpí, prípadne

udelí s užívaním obyčajný súhlas, nie je to na prekážku zriadenia nevyhnutnej cesty, nevyhnutnú
cestu treba trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku čo najmenej obťažovala, ak sa vlastník
stavby vlastným zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe (napr. pri realizácii stavby), nemožno mu
právo nevyhnutnej cesty priznať; platí tu zásada, že nikto nesmie mať výhodu zo svojej nepoctivosti
(nemo turpitudinem suam alegare potest), pokiaľ vlastník pozemku ponúka vlastníkovi stavby odpredaj

pozemku za trhovú cenu, nemožno nevyhnutnú cestu zriadiť a vecné bremeno nevyhnutnej cesty možno
zriadiť iba odplatne.
28. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy aj skutočnosť, že v prípade zriadenia
nevyhnutnej cesty ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Musí preto vždy prihliadať na
spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla
zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Pri určení rozsahu a spôsobu výkonu vecného

bremena, ktorý nebol určený právnou skutočnosťou, ktorá ho založila, je potrebné vychádzať z toho,
že týmto výkonom nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou
zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. Súd
musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať o to, aby vlastník
pozemku bol obmedzený čo možno najmenej. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na

základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší
alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam.
29. Pokiaľ ide o prvú hmotnoprávnu podmienku, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu, ktorý je postavený na parcele č. XX/
X, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa v 2. rade, a ktorá parcela zároveň obklopuje rodinný dom

žalobcov, avšak parcela č. XX/X K. O. F. D. N. D.. V. F. F. D. F. L. XX/X, K. D. A. F. P. G., A. F. L.
XX/X, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní, z ktorého pozemku sa možno dostať na verejnú
komunikáciu. Týmto je nepochybne daný prvý zákonný predpoklad v zmysle ustanovenia § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka.
30. Pokiaľ ide o druhú podmienku, z doteraz vykonaného dokazovania pre súd vyplynul záver, že aj

v tomto prípade možno konštatovať splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky. Súdom nebolo zistené,
že by žalobcovia mohli na prístup k svojmu rodinnému domu využiť iný pozemok. Žalovaná v 2. rade
síce uviedla, že žalobcovia vlastnia parcelu č. 37/3, ktorá parcela je priľahlým pozemkom k parcele č.
XX/X, K. D. F. A. F. P. G. O., J. D. A. T. F. N. N. F. B. (F.. Q.: A. Q. H. F. L. XX/X N. vlastníctve I. G. B.
a S. B.), cez ktoré pozemky by žalobcovia mohli mať prístup k verejnej komunikácii. Žalovaná v 2. rade

však opomenula zásadnú skutočnosť, že ňou uvedené parcely nemôžu zabezpečiť žalobcom prístup
k verejnej komunikácii, nakoľko tam žiadna verejná komunikácie nie je.
31. Podľa žalovanej v 2. rade žalobcovia majú teoretickú možnosť prístupu z verejnej komunikácie
k svojmu rodinnému domu aj z parcely č. XXX/XX, D. A. O. F. Q.. N. F. F. L. XXX/XX, R. K. C. N. L.
XXXX, Q. A. H. H. F. N. N. XXXXX S., J. D. F. A. S. Q. G. K. N. D.. K. Y. S. A. N. F. U., O. H. Y., O. O.

N. X. P. A. C. A. J. XXX F. Q., J. F. H. N. XX/XXXX, S. F. L. XXX/XX M. F. L. XX/X, K. D. F. A. F. P. G. O.
Q., M. Y. N. J. D. S. J. K. ]. M. J., F. L. XX, R. M. H. F. N. N. XXXX S. K. C. N. L. XXX, D. N. A. S. E., T.
F. L. XX/X, R. M. H. F. N. N. XXX S. K. C. N. L. XXX, N. N. I. G. B. M. S. B. M. F. L. XX/X N. N. O..
32. Na základe uvedeného je potom potrebné konštatovať, že žalobcovia nemajú iný možný prístup
zverejnejkomunikácieksvojmurodinnémudomu,akocezparceluč.37/2vpodielovomspoluvlastníctve

žalovaných.
33. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobcovia mali prístup k svojmu rodinnému domu z verejnej
komunikácie na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy).
34. Za takéto obligačné právo nebolo možné podľa názoru súdu považovať dohodu uzavretú dňa
16.4.1980 na ObNV Košice – Lorinčík, v prítomnosti predsedu ObNV X. D., za účasti žalovaného v 1.

rade a žalobcu v 1. rade, ktorej obsahom bol súhlas žalovaného v 1. rade s užívaním cesty v šírke 2,5
m na pozemku žalovaného v 1. rade, v prospech žalobcu v 1. rade a jeho rodiny, a to do doby, kým
nebudú mať riadny prístup na svoj pozemok.
35. Žalovaný v 1. rade sám, teda nie aj žalovaná v 2. rade ako bezpodielová spoluvlastníčka, ktorá
bol účastníčkou tejto dohody, dal žalobcovi v 1. rade súhlas žalobcom s užívaním cesty v šírke 2,5 m

na parcele č. XX/X, na vopred neurčitý čas, a to do doby, kým nebudú mať žalobcovia riadny prístup
na svoj pozemok. Z uvedených okolností uzavretia dohody je zrejmé, že žalovaný v 1. rade neprejavil
vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, ale len súhlasil s tým, aby žalobcovia
ako vlastníci stavby bez prístupu k verejnej komunikácii, užívali jeho nehnuteľnosť – pozemok, s cieľomzabezpečenia prístupu žalobcom z verejnej komunikácie k ich rodinnému domu. Žalobcom tak nevzniklo
žiadne vynútiteľné právo umožňujúce prechod, či prejazd pozemkom žalovaných. Žalovaný v 1. rade
ako bezpodielový spoluvlastník zaťaženého pozemku, bez účasti žalovanej v 2. rade ako bezpodielovej

spoluvlastníčky zaťaženého pozemku, v podstate neformálne deklaroval žalobcovi v 1. rade ako
bezpodielovému spoluvlastníkovi stavby – rodinného domu, že cez jeho pozemok môže rodina žalobcu
v 1. rade mať dočasne zabezpečený prístup k ich rodinnému domu, pretože žalovanému v 1. rade to
v tom čase neprekážalo, a to z dôvodov rodinných väzieb na žalobcov, ako aj z dôvodov, že pôvodnú
parcelu č. XX, kupovali spoločne do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 1. a 2. rade, žalobkyňa v 2.

rade a S. G. (poznám. súdu: brat žalobkyne v 2. rade a žalovaného v 1. rade), pričom vo veci výstavby
rodinných domov žalobcov a žalovaných v 1. a 2. rade sa aktívne zapájal otec žalobkyne v 2. rade
a žalovaného v 1. rade, ktorý pre nich zabezpečoval potrebné povolenia a projekt rodinného domu.
36. Žalovaní prechádzanie cez svoj pozemok len trpia a žalobcom udelili len jednoduchý súhlas, ktorý
môže byť kedykoľvek odvolaný, čo sa aj do istej miery stalo. V konaní z vykonaného dokazovania vyšlo
najavo, že žalovaní sťažovali žalobcom prístup k ich nehnuteľnosti, keď napríklad od žalobcov žiadali za

užívanie prístupovej cesty (časti parcely č. XX/X) Q. XXX R. S., D. H. F. W. G. F. L. XX/X posuvnú bránu
a bráničku, pričom žalobcom neodovzdali kľúče od posuvnej brány, čím žalobcom znemožnili prístup
k domu aj motorovým vozidlom, ktorí prístup bol dovtedy možný. Žalovaní posuvnú bránu osadili v roku
2014 po podaní žaloby žalobcami na súd. Žalovaní neodovzdali diaľkové ovládanie od posuvnej brány
ani na základe nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým im bola takáto povinnosť uložená, urobili

tak až v rámci výkonu rozhodnutia. Žalovaní znemožňovali žalobcom prejazd motorovým vozidlom
zaparkovaním motorového vozidla pred garážou. Ďalším prípadom sťažovania prístupu je aj vypúšťanie
psa žalovanými práve do tej časti parcely č. XX/X, D. Q. O. M. A. S. F. W. J. N. D. D. I. P. G., L. N. F. D.
M. N. Q. D. N. K. O. K. K. K. H., D. Q. U. O. F. N. H. Q. D. J. Q. F. O. K. I. F., F. L. XX/X tak, aby nedošlo
k stretu strážneho psa žalovaných so žalobcami, a to v záujme ochrany života a zdravia žalobcov. Za

tohto stavu nie je možné konštatovať, že by žalobcovia mali zaistený prístup ku svojmu rodinnému
domu. Práve v takom prípade je možné zriadiť právo nevyhnutej cesty, inak by totiž žalobcovia boli
v neistote ohľadne prístupu, ktorý by mohli žalovaní kedykoľvek znemožniť tým, že by súhlas odvolali. V
tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu ČR uvedený v rozsudku z 30. 8. 2005,
sp. zn. 25Cdo/2317/2004, v zmysle ktorého podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané

aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí. V takom prípade je
vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému môže vlastník pozemku
kedykoľvek zabrániť, preto sú dané podmienky na zriadenie vecného bremena.
37. Riadiac sa uvedenými úvahami súd považoval za dôvodné zriadenie vecného bremena spočívajúce
v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v prospech žalobcov v rozsahu,

ako je špecifikovaný výrokom tohto rozsudku s odkazom na geometrický plán vyhotovený N. E. – F. D.,
Q. Q. V. L. XX, D., I.: XXXXXXXX, riadne úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom, dňa 7.9.2022 pod č. XX/XXXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť písomného vyhotovenia
rozsudku.
38. Za nedôvodnú súd považoval žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného

bremena spočívajúceho v uložení inžinierskych sietí cez parcelu č. 37/2. V závere o nedôvodnosti žaloby
v tejto časti súd vyšiel z toho, že súd podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka môže svojim
rozhodnutím zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu len v troch prípadoch, a to pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby a ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a

prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie vecného bremena s iným obsahom,
uložením inžinierskych sietí, nepatrí medzi prípady v ktorých by zákon dal oprávnenie súdu na zriadenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to ani za použitia analogickej aplikácie ust. § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že rozhodnutie o zriadení vecného
bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu dosiaľ

nebol. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do
hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti, pričom
k takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktorý výnimočne dovoľuje súdu z podnetu
navrhovateľa zasiahnuť do súkromných práv a povinností. V iných prípadoch, než ktoré sú upravené
v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno a to ani vtedy keby vzhľadom na

okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 22Cdo1438/2004). Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované
zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobe v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sietí, nie je možné vyhovieť.39.Napriektomu,žezákonvustanovení§150oods.3Občianskehozákonníkavysloveneneustanovuje,
že súd zriadi vecné bremeno za náhradu, je z kontextu zrejmé, že zriadenie vecného bremena
obmedzuje vlastníka pozemku a preto sa súd zaoberal aj určením náhrady za zriadené vecné bremeno.

Súd priznáva náhradu aj bez návrhu vlastníka pozemku, vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
sp.zn. 22Cdo 1897/2004, podľa ktorého má dotknutý vlastník právo na poskytnutie náhrady priamo
z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd bez toho, aby bolo potrebné toto právo konštituovať
predpisom nižšej právnej sily. Výška odplaty za vecné bremeno cesty musí byť primeraná ujme, ktorú
vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v prospech vlastníka stavby utrpí a to aj tým, že

v dôsledku právnej vady spravidla klesne cena zaťaženého pozemku aj stavby na ňom zriadenej a že
jeho vlastník bude obmedzený v užívaní pozemku výkonom práva cesty, bude narušené jeho súkromie.
40. Žalobcovia pôvodne žiadali zriadiť vecné bremeno bez náhrady. V priebehu konania však žalobcovia
navrhli v rámci navrhovanej zmeny žaloby jednorazovú finančnú náhradu vo výške 540 eur, vychádzajúc
pritom z predloženého znaleckého posudku č. 1/2018. Z predloženého znaleckého posudku súd zistil,
že všeobecná hodnota vecného bremena bola znalcom stanovená dvojako. Jednak pre celý pozemok -

pás dielu č. 1 podľa geometrického plánu š. 13/2013 vo výške 3.500 eur a jednak s ohľadom na dohodu
zo dňa 16.4.1980 vo výške 540 eur, pričom znalcom stanovená hodnota sa týkala pásu v šírke 0,455
m. Znalec zistil, že šírka pasu dielu č. 1 podľa geometrického plánu č. 13/2013 je širšia ako sa uvádzalo
v dohode zo dňa 16.4.1980, t. j. 2,5 m. Odplatný pás 0,455 m je rozdielom medzi priemernou šírkou
2,955 m pásu dielu č. 1 a šírkou 2,5 m z dohody zo dňa 16.4.1980. Znalec tento postup stanovenia

všeobecnej hodnoty vecného bremena zdôvodnil požiadavkou zadávateľa, žalobcu v 1. rade, zohľadniť
spôsob rozdelenia pozemkov v roku 1979 a dohodu o prístupe z roku 1980, ktoré neobsahujú žiadnu
čiastku za právo užívania s tým, že akceptácia dohody znamenala bezodplatné užívanie pásu v šírke
2,5 m.
41. S takto stanovenou výškou náhrady sa žalovaní nestotožnili a predložili súdu znalecký posudok

č. 44/2022, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena uloženia a užívania
inžinierskych sieti a práva prechodu pešo vo výške 5.253,19 eura.
42. Súd pri určení výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena, vyšiel
práve zo záverov znaleckého posudku predloženého žalovanými v priebehu konania.
43. Súd sa nemohol stotožniť so stanovením náhrady za zriadené vecné bremeno vo výške 540 eur,

pri stanovení ktorej znalec vychádzal zo zadania žalobcu v 1. rade, podľa ktorého mal znalec zohľadniť
dohodu zo dňa 16.4.1980, a to v tom zmysle že nakoľko obsahom predmetnej dohody nebola žiadna
čiastka za užívanie časti pozemku žalovaných, mal žalobca v 1. rade za to, že užívanie časti pozemku
žalovaných v šírke 2,5m je bezodplatné. Takýto prístup nie je možné označiť inak ako vypočítavý,
amorálny, v rozpore s dobrými mravmi. Na jednej strane žalobcovia argumentovali tým, že dohoda zo

dňa 16.4.1980 im nezabezpečuje prístup k ich rodinnému domu. No v prípade náhrady za zriadenie
vecného bremena z tejto dohody vychádzali, a to v tom zmysle, že im zabezpečuje bezodplatné užívanie
pásu o šírke 2,5m na pozemku žalovaných.
44. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nevychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2018 je, že znalec
v predmetnom znaleckom posudku nebral do úvahy aj zníženie hodnoty stavby, rodinného domu

žalovaných,pritomjenepochybné,ževdôsledkutzv.právnejzávady–právacestysvedčiacejvlastníkovi
pozemku, spravidla klesne cena nielen zaťaženého pozemku, ale aj stavby na ňom zriadenej a vlastník
pozemku bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude rušené jeho súkromie
a podobne.
45. Rovnako sa nie je možné stotožniť so záverom znalca, že cez parcelu č. 37/2 nie je možný prejazd

motorovým vozidlom pre úzke vrátka na bránke. Tento záver znalca v podstate spochybnila jednak
samotná žalobkyňa v 2. rade, keď v rámci svojej výpovede uviedla, že prístup autom je obmedzený
iba v prípade, ak majú žalovaní pred garážou zaparkované svoje auto a jednak žalovaná v 2. rade,
ktorá v rámci svojej výpovede uviedla, že predmetnú časť parcely č. 37/2 využíva na prejazd motorovým
vozidlom syn žalobcov aj po osadení bránky.

46. Všeobecnú hodnotu vecného bremena stanovenú znalcom v znaleckom posudku č. 244/2022 vo
výške 5.253,19 eura súd považoval za primeranú a spravodlivú s ohľadom na to, že žalovaný v 1. rade
dal žalobcovi v 1. rade a jeho rodine obmedzený súhlas na užívanie časti parcely č. XX/X, a to do doby,
kým nebudú mať riadny prístup na svoj pozemok, v ktorom prípade sa vychádzalo z toho, že v územnom
pláne H. C. V. vybudovanie verejnej komunikácie aj z opačnej strany pozemku, na ktorom stojí dom

žalobcov, k čomu však doposiaľ nedošlo. V dôsledku umožnenia prístupu žalobcom k ich rodinnému
domu, žalovaní časť svojej parcely č. XX/X, využívanej žalobcami, oddelili oplotením v roku 1984 po
dokončení stavieb rodinných domov žalobcov a žalovaných, čím defacto prišli o túto časť pozemku,
ktorú nemôžu za daných okolností nijako využiť. Žalobcom tak za tohto stavu zostalo v podstate iba holévlastníctvo, s obmedzenými možnosťami realizovať oprávnenia vlastníka podľa ust. § 123 Občianskeho
zákonníka. Hodnotu vecného bremena stanovenú znalcom vo výške 5.253,19 eura súd vnímal ako
primeranú aj z hľadiska kompenzácie za zníženie hodnoty nehnuteľností žalovaných, keďže v dôsledku

právnej závady – práva cesty, nepochybne klesla cena nielen zaťaženého pozemku, ale aj rodinného
domu žalovaných.
XX. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu súd o veci rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

49. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena aj v

rozsahu, ktorý súd zamietol. Žalobcovia nemali plný úspech vo veci, keďže súd zriadil vecné bremeno
za náhradu vo výške 5.253,19 eura, pričom žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena najprv bez
náhrady a následne navrhli náhradu vo výške 540 eur, preto súd rozhodoval o náhrade trov konania v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Pomer úspechu a neúspechu nie je možné kvantifikovať, preto
súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.