Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/165/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217003
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123217003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti
žalovanému: Lu-Sy s.r.o., IČO: 54 531 683, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 5, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 30.
apríla 2024 č. k. 59C/13/2023-176

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil,
že darovacia zmluva zo dňa 29.6.2023, ktorou spoločnosť Sy-Lu s.r.o. so sídlom v Košiciach, Moldavská
cesta 1163/5, IČO: 52 209 334, previedla motorové vozidlo značky Mini one Mini /RA31/31 VIN:D. AB
hatchback, 3-dverové, typ motora W10B16A, modrej metalízy svetlej, na žalovanú obchodnú spoločnosť
Lu-Sy s.r.o. so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 1163/5, IČO: 54 531 683, je voči žalobcovi právne
neúčinná (výrok I.). Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok II.).

2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že: (2.1.) rozsudkom Mestského súdu Košice z 26. júla
2023 č. k. K2-12C/52/2020-220 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice zo 4. augusta
2023 č. k. K2-12C/52/2020-231 bolo rozhodnuté, že spoločnosť Sy-Lu s.r.o., IČO: 52 209 334, je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 7.000 eur s príslušenstvom, (2.2.) žalovaný je podľa NEV Údaje o vozidle k
9.4.2024 aktuálnym vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Mini Mini ONE MINI/RA31/31 VIN:D.
AB hatchback, 3-dverové, typ motora W10B16A, modrá metalíza svetlá, evidenčné číslo vozidla E., rok

výroby 2004 (ďalej aj „motorové vozidlo“), (2.3.) medzi Sy-Lu s.r.o. a žalovaným bola dňa 29.6.2023
uzavretá darovacia zmluva, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva z dlžníka
ako darcu na žalovaného ako obdarovaného k motorovému vozidlu, (2.4.) F. G. je spoločníkom a
štatutárnym orgánom žalovaného a tiež spoločnosti Sy-Lu s.r.o., IČO: 52 209 334, ktorá podľa výpisu
z finstat.sk mala ku dňu 2.1.2024 nedoplatok na preddavku poistného voči Union vo výške 1.147,76
eur a dlh na sociálnom poistení k 28.12.2023 v sume 1.778,44 eur, pričom podľa účtovnej závierky
tejto obchodnej spoločnosti zostavenej k 31.12.2021 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po

zdanení predstavoval sumu - 35.243 eur, (2.5.) vo veci vedenej na súde pod sp. zn. K2-12C/52/2020
spoločnosť Sy-Lu s.r.o. požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov s tvrdením, že je vo finančnej
tiesni, nemá finančnú hotovosť na zaplatenie súdneho poplatku a nemá ani hnuteľný či nehnuteľný
majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť, (2.6.) v konaní sp. zn. K2-12C/52/2020 vtlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov, zo dňa 13.12.2023 spoločnosť Sy-Lu s.r.o. uviedla, že má vlastné imanie -76.336
eur, disponuje zostatkom na účte v banke vo výške 1.083,76 eur, má úver v H. H. 25.000 eur so splátkou

540,10 eur mesačne a voči veriteľom má dlhy 2.687,49 eur, Sociálnej poisťovni dlhuje čiastku 1.828,44
eur a zdravotnej poisťovni sumu 840 eur.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 42a ods. 1 a 4, § 42b ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka
súd dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, lebo je veriteľom dlžníka Sy-Lu

s.r.o., voči ktorému má pohľadávku vo výške 7.000 eur s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté
doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Mestského súdu Košice z 26. júla 2023 č.k. K2-12C/52/2020-220
v spojení s opravným uznesením zo 4. augusta 2023 č.k. K2-12C/52/2020-231, pričom odporovaciu
žalobu podal žalobca v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej od urobenia úkonu, ktorému sa
odporuje – písomnej darovacej zmluve uzavretej dňa 29.6.2023. Zo zistenia, že predmetom darovacej
zmluvy bol záväzok Sy-Lu s.r.o. (dlžníka žalobcu) previesť bezodplatne na žalovaného vlastnícke právo

k motorovému vozidlu, súd vyvodil, že vzhľadom na bezodplatnosť odporovaného právneho úkonu
nepochybne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a keďže z odporovaného právneho úkonu mal prospech
žalovaný ako obdarovaný, preto je v spore pasívne legitimovaný.

4. Následne prvoinštančný súd pristúpil k výkladu zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“.

Odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax prezentovanú rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. lVCdo/1/2022, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že: „Vymáhateľná
pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní“, usúdil, že žalobcovi postačuje existencia pohľadávky,
ktorúmožnoúspešnevymáhaťvzákladnomsúdnomkonaní,atakoujenepochybnepohľadávkažalobcu

7.000 eur s príslušenstvom. Uviedol pritom, že dôvodom pre nepripustenie žaloby nie je iba predpoklad,
že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi v budúcnosti nebude úspešne judikovaná, za súčasnej situácie,
že odporovacia žaloba je prípustná i bez judikovanej pohľadávky, z ktorej môže žalovanému vzniknúť
povinnosť hradiť trovy konania.

5. Súd vyhodnotil ako irelevantný aj odkaz žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/237/2017 a 6Cdo/253/2012, ktoré predchádzali rozhodnutiu sp. zn. IVCdo/1/2022
s odôvodnením, že rozhodnutím sp. zn. lVCdo/1/2022 došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu o tejto otázke. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že podľa R 71/2018 patria do pojmu „ustálená
rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia

najvyššiehosúdu,ktorésú(akojudikáty)publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto

názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo 158/2017, 4Cdo 95/2017, 5Cdo
87/2017, 6Cdo 21/2017). Dodal, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017 z
31. októbra 2017: „S prihliadnutím na čl. 3 Základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia

Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.“

6. Zo zistenia, že sporný právny úkon bol uskutočnený medzi dlžníkom žalobcu, ktorý je právnickou
osobou a žalovaným, ktorý je právnickou osobou a F. G. je konateľom dlžníka žalobcu a je zároveň aj
konateľom žalovaného, súd prvej inštancie vyvodil, že konanie dlžníka žalobcu a žalovaného ukracuje

uspokojenie pohľadávky žalobcu, lebo žalovaný, ktorého v tomto spore zaťažovala povinnosť tvrdenia i
dôkazná povinnosť na vyvrátenie domnienky, že úmysel dlžníka nemohol ani pri náležitej starostlivosti
poznať, bol v tomto smere nečinný a v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne relevantné
tvrdenia a neponúkol na tieto tvrdenia nadväzujúce dôkazy. Žalovaný v prípadnom exekučnom konaní
proti dlžníkovi bude povinný strpieť exekúciu na predmet plnenia z odporovanej darovacej zmluvy.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a keďže z obsahu spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257CSP, úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému s tým, že o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP, vytýkajúc predčasnosť a nepreskúmateľnosť záverov súdu prvej inštancie. Navrhol
zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8.1. Napadnutý rozsudok žalovaný označil za nezákonný, z dôvodu jednostranného hodnotenia
vykonaných dôkazov v prospech žalobcu za neobjektívny, a preto arbitrárny a súčasne za nedostatočne
odôvodnený, zmätočný a nepreskúmateľný, lebo z dôvodov rozsudku nevyplýva ako súd dospel k
záveru, že úkon dlžníka ukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Súdu prvej inštancie žalovaný v tejto
súvislosti vytkol, že nezdôvodnil, či skutočne došlo k ukráteniu veriteľa, akým spôsobom a v akej výške,
neuviedol, na základe akých skutočností mal za preukázané ukrátenie pohľadávky žalobcu, ani akými

úvahamidospelkzáveru,žedošlokzmenšeniumajetkudlžníkadotakejmiery,ženiejemožnéuspokojiť
pohľadávku žalobcu a ani neuviedol, aké dôkazy boli žalobcom produkované s cieľom preukázať čo i
len čiastočné ukrátenie veriteľovej pohľadávky.

8.2. Namietol správnosť záveru súdu, že pre konanie o odporovacej žalobe postačí, ak ide o pohľadávku,

ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Súd sa podľa názoru žalovaného
dostatočne nevysporiadal ani s existenciou ostatného majetku dlžníka a možnosťou uspokojenia
následných pohľadávok v budúcnosti. Zopakoval, že nestačí iba poukázať na existenciu pohľadávky, ale
je potrebné ju aj preukázať, a pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/52/2020 pohľadávka žalobcu
preukázaná nebola, nie sú naplnené zákonné predpoklady na rozhodnutie o neúčinnosti právneho

úkonu voči žalobcovi. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby predmetným
úkonom došlo ku kvalifikovanému ukráteniu na majetku dlžníka, lebo prevod motorového vozidla
ohrozenie uspokojenia žalobcovej pohľadávky nepredstavuje. Zdôraznil, že žalobca predloženými
dôkazmi nepreukázal kvalifikované skrátenie dlžníkovho majetku, ani čiastočné ohrozenie uspokojenie
jeho tvrdenej pohľadávky, pričom k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa ani nemohlo dôjsť,

nakoľko dlžník vlastnil napriek odporovateľnému právnemu úkonu majetok postačujúci na uspokojenie
veriteľa, čo je zrejmé z uznesenia Mestského súdu Košice zo dňa 4.9.2023 č. k. K2-12C/52/2020-276,
ktorým súd na návrh žalobcu zriadil v prospech žalobcu záložné právo k v uznesení špecifikovaným
hnuteľným veciam vo výlučnom vlastníctve Sy-Lu s.r.o. a aj žalobca uviedol, že hodnota zabezpečených
hnuteľných veci predstavuje sumu 10.500 eur, čo prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu uplatnenú vo

výške 7.000 eur s príslušenstvom v spore sp. zn. 12C/52/2020, a teda žalobca mal vedomosť o tom,
že dlžník má majetok, z ktorého môže byť jeho pohľadávka uspokojená. Doplnil, že z tvrdení žalobcu,
ani listinných dôkazov nevyplynulo, o koľko sa mal majetok dlžníka zmenšiť, a teda koľko predstavuje
tá pomyselná časť, o ktorú by sa v prípade úspechu odporovacej žaloby mal žalobca voči žalovanému
možnosť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.

8.3. Akcentoval, že účelom prevodu motorového vozidla na žalovaného bola podnikateľská činnosť -
donášková služba, pre ktorú je motorové vozidlo nevyhnutnosťou a teda cieľom bolo použitie vozidla na
dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov a vôbec nešlo o zmenšenie majetku dlžníka
a k ohrozeniu tvrdenej pohľadávky žalobcu. Súdu v tejto súvislosti žalovaný vytkol, že sa v rozsudku

nevysporiadal s obranou žalovaného, že ak dôjde k neúčinnosti právneho úkonu, žalovanému bude
zabránené použiť motorové vozidlo, ktorým zabezpečuje dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie svojich
zdaniteľných príjmov a odignoroval skúmanie zásady a požiadavku proporcionality, tak vo vzťahu k
majetku dlžníka ako aj vo vzťahu k tvrdenej pohľadávke veriteľa. Podčiarkol, že dlžník Sy-Lu s.r.o.
nie je evidovaný v žiadnom registri exekúcií, svoje záväzky si podľa možnosti plní, naďalej sa venuje

obchodnej činnosti s cieľom dosiahnutia zisku a aj keď má dlhy v Sociálnej poisťovni a zdravotnej
poisťovni, tieto predstavujú iba niekoľkomesačné oneskorené zaplatenie odvodov, ich výška nie je
vysoká a spoločnosť sa postupne snaží svoje dlhy splácať. Preto neexistuje ani odôvodnený predpoklad,
z ktorého by bolo zrejmé, že prípadná exekúcia by bola ohrozená. Nakoniec dodal, že dlžník sa do
nepriaznivej ekonomickej a finančnej krízy dostal v dôsledku pandémie COVID-19, čo bolo objektívnou

príčinou jeho slabšieho výsledku hospodárenia.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný iba účelovo tvrdí, že nie je splnená
podmienka odporovateľnosti, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne verifikované, žeprevod motorového vozidla ohrozil uspokojenie pohľadávky žalobcu a boli naplnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby súd rozhodol o neúčinnosti právneho úkonu. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

9.1. Zdôraznil, že už vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na hnuteľné veci v
prevádzke dlžníka v konaní sp.zn. 12C/52/2020 žiadal, aby bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie
aj na motorové vozidlo a v tejto časti zabezpečovacie opatrenie nariadiť nebolo možné iba preto, lebo

motorové vozidlo bolo následne prevedené na žalovaného odporovaným právnym úkonom. Upozornil,
že žalovaný v odvolaní odporuje tvrdeniam samotného dlžníka v konaní sp.zn. 12C/52/2020 a v odvolaní
zo dňa 21.9.2023 proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 4.9.2023 sp.zn. 12C/52/2020 o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

9.2. Zopakoval, že dlžník žalobcu je podľa vykonaného dokazovania vo veľmi nepriaznivej ekonomickej

a majetkovej situácii, čo vyplýva aj z verejne prístupných informácií (register účtovných závierok, finstat),
naviac dlžník sám predložil do konania sp.zn. 12C/52/2020 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,
kde priznal veľmi nepriaznivú ekonomickú a majetkovú situáciu a na podklade tejto žiadosti mu súd aj
oslobodenie priznal. Doplnil, že ak sám žalovaný v odvolaní uviedol, že dlžník sa snaží postupne splácať
svoje dlhy vo výške rovnajúcej sa de facto výške pohľadávky žalobcu, sám priznáva, že spoločnosť

nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohla takúto sumu vyplatiť. Podľa názoru žalobcu
neobstojí ani argument žalovaného, že účelom prevodu motorového vozidla mala byť ekonomická,
podnikateľská činnosť - donášková služba, ktorej nevyhnutnosťou bolo práve motorové vozidlo, ktorý
toto svoje tvrdenie nepreukázal.

10. Ďalšie vyjadrenia strán v odvolacom konaní strany sporu nepredniesli.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP),

v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nemožno považovať
za opodstatnené.

12. Súd prvej inštancie vo svojom procesnom postupe nepochybil a správne vec posúdil po skutkovej i

právnej stránke. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver. Súd zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa
relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom

aplikovanej právnej normy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa posúdenia odvolacieho súdu spĺňa
zákonnépožiadavkynariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiavzmysle§220ods.2CSPanemožno
ho považovať za nepreskúmateľné a arbitrárne alebo porušujúce právo žalovaného na spravodlivý
proces.

13. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia
veci. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP,
alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebožebypoužitézákonnéustanovenianesprávnevyložil,akžalobevyhovelvychádzajúczúsudku,že
v prejednávanej veci boli preukázané všetky predpoklady pre úspešné odporovanie darovacej zmluve.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol
súd prvej inštancie, ktorý žalobcovi a aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu
sporu uplatnili a realizovali všetky svoje procesné práva.14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods.
2 CSP) a dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu
prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z

hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma
procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). Preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam žalovaného (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), so zreteľom na to, že odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre
rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

rozhodnutia,ktorésavrámcikonaniaoopravnomprostriedkupreskúmavalo(por.napr.IV.ÚS350/2014,
IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd dodáva nasledovné:

16. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte s odvolacími
námietkami žalovaného má za to, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

18. V prvom rade odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného založenú
na tvrdení, že rozsudok je arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, zmätočný a nepreskúmateľný, ktorej
dôvodnosť by z podstaty veci bránila prieskumu napadnutého rozsudku z hľadiska ďalších relevantných
odvolacích námietok žalovaného.

18.1. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18.2. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí bezpochyby medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ale neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS
76/07). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by
zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06).

18.3. Súdna prax (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, II. ÚS
302/2019-44, NS SR sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) sa ustálila v závere, že

za nepreskúmateľné možno považovať také súdne rozhodnutie, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok
a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v
ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodované
alebo ako bolo rozhodnuté, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne
závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku

jednoznačné. Pod tejto pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, keď súd vydá rozhodnutie,
ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá
možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor súdujavila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý
dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

18.4. Súdna prax je jednotná i v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená
na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčích nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také
vady možno považovať prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované,
prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli

v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého
odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe
a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide o
právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby.

18.5. V danom prípade z obsahu súdneho spisu a rozsudku súdu prvej inštancie žiadne z uvedených

pochybení vytknúť nemožno, a preto odvolacia námietka žalovaného spočívajúca na tvrdení
vady nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti zmätočnosti a nedostatočnom odôvodnení rozsudku nie je
opodstatnená. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho
viedlikrozhodnutiu.Náležitezhodnotilskutkovýstav,ktorývyplynulzdokazovania,aprisvojomprávnom
závere, podrobne a presvedčivo odôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal s podstatnými

námietkami žalobcu i žalovaného. V bodoch 25. až 28. sa dostatočne zaoberal argumentáciou
žalovaného k výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka, v bodoch 32. až 34. zreteľne uviedol, na základe
akých skutkových záverov a úvah dospel k záveru o úmysle dlžníka žalobcu ukrátiť namietaným
právnym úkonom uspokojenie jeho pohľadávky a v bode 35 a 36. sa dôsledne vysporiadal aj s obranou
žalovaného založenou na argumente, že v prípade vyhovenia odporovacej žalobe bude žalovaný znášať

trovy odporovacieho konania, ak by aj súd pohľadávke žalobcu nevyhovel a žalobca by judikovanú
pohľadávku nemal, a preto pripustenie odporovacej žaloby bez existencie exekučného titulu popiera
zmysel odporovateľnosti. Súd v tejto súvislosti správne konštatoval, že dôvodom pre nepripustenie
odporovacej žaloby, z ktorej môže žalovanému vzniknúť povinnosť hradiť trovy konania, nie je iba
samotný predpoklad, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi v budúcnosti nebude úspešne judikovaná.

18.6. V korelácii s uvedeným odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie nemožno považovať
ani za svojvoľné, pretože súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval kautely určujúce minimálnu mieru
racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Odvolací súd pritom

dáva do pozornosti, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná a z hľadiska odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), resp. písm. b) CSP nie je významný subjektívny názor odvolateľa
(žalovaného) tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim
je výlučne zistenie (záver) odvolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ako vyplýva aj z

judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. m.m. I.
ÚS 188/06). Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), resp. b) CSP, teda
nemožno považovať jednak to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa a ani
skutočnosť, že odvolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu

nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi.

19. Žalovaným v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého

súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. V zmysle žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods.1 písm. h) CSP je nesprávnym právnym posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávneho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

20. Ani tieto odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom prípade naplnené.

21. Predmetom sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným
- darovacej zmluvy zo dňa 29.6.2023, ktorou dlžník žalobcu - spoločnosť Sy-Lu s.r.o. previedla
motorové vozidlo na žalovanú obchodnú spoločnosť Lu-Sy s.r.o., v situácii ak konateľom dlžníka žalobcu

a žalovaného je totožná osoba - F. G. a dlžník žalobcu nevlastní iný v spore preukázaný majetok.

22. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne skutkové zistenia súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f)
CSP tvrdiac, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/52/2020 pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi Sy-Lu
s.r.o. preukázaná nebola, pričom v tejto súvislosti spochybňoval (iba) správnosť záveru súdu, že pre
konanieoodporovacejžalobepostačí,akideopohľadávku,ktorúmožnoúspešnevymáhaťvzákladnom

súdnom konaní. Poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný v odvolaní namietol nesprávnu
aplikáciu použitej právnej normy na daný skutkový stav veci, a to vo vzťahu k žalovaným tvrdenej
absencii materiálnej podmienky neúčinnosti právneho úkonu spočívajúcej v kvalifikovanom zmenšení
majetku dlžníka voči veriteľovi žalobcovi.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto odvolacie námietky žalovaného prezentované v rámci
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) nie sú opodstatnené.

24. Súd pri rozhodovaní aplikoval správne ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka,

umožňujúce veriteľovi domáhať sa na súde určenia, že právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú jeho
vymáhateľnú pohľadávku (alienatio in fraudem creditorum), boli súdom vyhlásené za právne neúčinné.
Správne pritom vychádzal z premisy, že z ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
predpokladom uplatnenia odporovacieho práva je: a) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, b) ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi právnym úkonom dlžníka.

25. Vo vzťahu k prvému predpokladu odporovateľného práva súd správne vychádzal z rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá sa ustálila v interpretácii, podľa ktorej „Vymáhateľná pohľadávka
v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať v základnom súdnom konaní.“ V tejto súvislosti prvoinštančný súd náležite poukázal na

rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.5.2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022, v ktorom
najvyšší súd (o.i.) uviedol: „12. V otázke výkladu zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“,
dochádza k názorovému rozporu a to, či sa ňou má rozumieť žalovateľná pohľadávka (reprezentovaný
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/99, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ročník 2001 pod č.44 alebo

vykonateľná pohľadávka, ktorý preferuje vec prejednávajúci senát 6C v súlade s predchádzajúcim
rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní v tejto veci sp. zn. 6MCdo/18/2011. 13. V rozhodnutí najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/102/99, ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu jeho
uverejnením v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (R 44/2001) bolo vyslovené, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká

pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V odvodnení rozhodnutia
najvyšší súd uviedol, že k tomuto záveru dospel systémovým prístupom k interpretácii použitého slova
„vymáhateľný“, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového
významu textu tejto právnej normy. Vymáhateľný je, podľa Slovníka slovenského jazyka vydaného vo
vydavateľstve SAV Bratislava v roku 1965 alebo podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vydaného

vo vydavateľstve Veda v roku 1989, taký, „ktorý možno na základe právneho nároku žiadať, získať,
vydobyť a pod.“, teda „čo možno vymáhať“; naproti tomu vykonateľný je podľa prvého z uvedených
slovníkov taký, „ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný“, pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné
spojenia „konateľná listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok“. To, že zákonodarca použil
termín „vymáhateľná pohľadávka“ celkom vedome, svedčí aj dikcia druhej vety ustanovenia § 42a

ods. 1 Občianskeho zákonníka (kde stanovuje, že: „Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti
dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený“), potom
rovnaká dikcia sa objavuje aj v ustanovení § 350 ods. 1, 2, či v ustanovení § 845 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kde by nemalo byť sporné, že tam uvedené pohľadávky nemožno vymáhať pred súdom vzákladnom konaní a nie až v konaní o výkon rozhodnutia (kde by to možné bolo) a nakoniec takúto
dikciu obsahuje celý rad ustanovení Obchodného zákonníka (§ 584 ods. 2 „...vymáhať nárok na plnenie
záväzku...“, § 586 „...splnenie týchto záväzkov vymáhať..“ a § 599), či zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v ustanovení § 15 ods. 1 hovorí o „vymáhateľnej pohľadávke“,
ale ustanovenie § 23 ods. 3 už o „vykonateľnej pohľadávke“. Všeobecne je uznávané, že ak zákon
použije rôzne výrazy, myslí tým rôzne predmety, vzťahy, či situácie. ... 19. Veľký senát predovšetkým
zdôrazňuje,žekzmenejudikatúrynajvyššiehosúdusamusípristupovaťlenvtedy,aksatýmnezasahuje
do princípu právnej istoty, v nevyhnutnej miere a ak sú pre zmenu dané predpoklady. Zmena judikatúry

je nevyhnutná aj v prípade, ak treba zmeniť nesprávny právny názor. V danej veci však o takýto prípad
nejde. Dôsledkom takejto interpretácie je potom záver vyslovený v druhej vete tohto uznesenia veľkého
senátu, teda že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka
je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní.“

25.1. Súd adekvátne vychádzal z úsudku, že týmto rozhodnutím - prostredníctvom uznesenia Veľkého

senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2023 sp.
zn. 1VCdo/1/2022, došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu o tejto otázke. Správne
preto ako nenáležitý súd vyhodnotil odkaz žalovaného na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/237/2017 a
6Cdo/253/2012, ktoré predchádzali rozhodnutiu sp. zn. IVCdo/1/2022.

26. So zreteľom na zmysel odporovateľnosti, ktorým je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa
pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i
k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka, prvoinštančný súd aj otázku splnenia
druhého predpokladu odporovateľnosti, a to ukrátenie veriteľa, posúdil správne a v súlade s judikatúrou
najvyšších súdov, v ktorej stabilne dominuje nazeranie, v jadre ktorého je téza, že k ukráteniu veriteľa

nemôže dôjsť, ak následkom dlžníkovho právneho úkonu nebolo zmenšenie majetku, pretože za
prevedené majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná
náhrada.

26.1. Prvoinštančný súd taktiež správne postupoval ak: (a) vychádzajúc zo zistenia, že potom

ako rozsudkom Mestského súdu Košice z 26. júla 2023 č. k. K2-12C/52/2020-220 v spojení s
opravným uznesením bola spoločnosti Sy-Lu s.r.o. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000
eur s príslušenstvom, bola dňa 29.6.2023 uzavretá medzi dlžníkom žalobcu spoločnosťou Sy-Lu
s.r.o. a žalovaným darovacia zmluva, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva
z dlžníka ako darcu na žalovaného ako obdarovaného k motorovému vozidlu, (b) že spoločníkom a

štatutárnym orgánom Sy-Lu s.r.o. a aj žalovaného je F. G., súd zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku
odporovaného právneho úkonu zisťoval v tom smere, či aj napriek vykonaniu tohto (bezodplatného)
právneho úkonu zostal dlžníkovi taký majetok, z ktorého by žalujúci veriteľ mohol uspokojiť svoju
vymáhateľnú pohľadávku. Adekvátne pritom vzal na zreteľ, že samotná príčina uvedeného stavu je pre
záver o (ne)naplnení kumulatívnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu irelevantná. Správne

potom súd uzavrel, že medzi ukrátením veriteľa a odporovaným právnym úkonom existoval vzťah
bezprostrednej príčinnej súvislosti, a to za stavu, ak dlžník žalobcu, potom, ako žalobca v konaní sp.zn.
12C/52/2020 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na hnuteľné veci v prevádzke
dlžníka a aj na označené motorové vozidlo, toto bolo následne prevedené na žalovaného odporovaným
právnym úkonom.

26.2. Žalovaný nedôvodne v odvolaní namietol, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal
kvalifikované skrátenie dlžníkovho majetku, ani čiastočné ohrozenie uspokojenie jeho tvrdenej
pohľadávky s argumentom, že dlžník vlastnil napriek odporovateľnému právnemu úkonu majetok
postačujúci na uspokojenie veriteľa, čo mal žalovaný za zrejmé z uznesenia Mestského súdu Košice zo

dňa 4.9.2023 č. k. K2-12C/52/2020-276. Na tomto mieste je odvolací súd v zhode so žalobcom v jeho
vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že žalovaný touto argumentáciou v odvolaní odporuje tvrdeniam
samotného dlžníka žalobcu v konaní sp.zn. 12C/52/2020 a v odvolaní zo dňa 21.9.2023 proti uzneseniu
Mestského súdu Košice zo dňa 4.9.2023 sp.zn. 12C/52/2020 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia,
v ktorom dlžník uviedol nasledovné: „Žalobca navrhuje zriadiť záložné právo na hnuteľnú vec, a

to vzduchotechnika Alteko s klimatizáciou, ku ktorej v tomto konaní nepreukázal, že bol vôbec jej
vlastníkom. Táto klimatizácia patrí majiteľovi budovy (teda prenajímateľovi), v ktorej sa nachádza naša
prevádzka, nakoľko klimatizácia je súčasťou technického zariadenia samotnej budovy. Pokiaľ ide o
ostatné hnuteľné veci, a to Salat baru G/N s dvomi dverami 12x GN 1/4, a mraznička 500 zn. ZanussiZFC S1400 WA, tieto sa nachádzali v prevádzke v čase prevzatia tejto prevádzky cca apríl 2019 avšak
boli nefunkčné, a preto boli vyhodené (fotografie v spise), pizza peci HENDI 4 (32 cm) sa v prevádzke
v čase jej prevzatia nenachádzala, 15 stolov a 60 stoličiek zn. STOLMER Hades, veľký plynový sporák

zn. Gusztrometal GT 4SE, ohrievač vody- bojler zn. Ariston 100, mini chladnička Zanussi, používaním
stratili svoje pôvodné vlastnosti, opotrebovali sa, stali sa nefunkčnými, nakoľko už pri prevzatí prevádzky
mali svoj vek a boli používané. V súčasnosti nie sme vlastníkom žalobcom označených hnuteľných vecí,
a tieto ani neeviduje vo svojom majetku, keďže išlo o hmotný majetok krátkodobej spotreby podliehajúci
opotrebovaniu.“

26.3. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako správny aj záver súdu prvej inštancie, že
žalobcom označená bezodplatná scudzovacia zmluva (platná darovacia zmluva) smerovala k ukráteniu
žalujúceho veriteľa za stavu (v odvolaní žalovaným nespochybňovanom), ak spoločnosť Sy-Lu s.r.o.
podľa výpisu z finstat.sk mala ku dňu 2.1.2024 nedoplatok na preddavku poistného voči Union vo
výške 1.147,76 eur a dlh na sociálnom poistení k 28.12.2023 v sume 1.778,44 eur, vo veci sp. zn.

K2-12C/52/2020 spoločnosť Sy-Lu s.r.o. požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov s tvrdením, že
je vo finančnej tiesni, nemá finančnú hotovosť na zaplatenie súdneho poplatku a nemá ani hnuteľný
či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a zároveň v tlačive pre
dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov, zo dňa 13.12.2023 Sy-Lu s.r.o. uviedla, že má vlastné imanie -76.336 eur, disponuje

zostatkom na účte v banke vo výške 1.083,76 eur, má úver v H. H. 25.000 eur so splátkou 540,10
eur mesačne a voči veriteľom má dlhy 2.687,49 eur, Sociálnej poisťovni dlhuje čiastku 1.828,44 eur a
zdravotnej poisťovni sumu 840 eur. Nemožno preto prisvedčiť žalovanému v odvolaní, že neexistuje
odôvodnený predpoklad, z ktorého by bolo zrejmé, že prípadná exekúcia by bola ohrozená, lebo dlžník
žalobcu nie je evidovaný v žiadnom registri exekúcií, svoje záväzky si podľa možnosti plní, naďalej

sa venuje obchodnej činnosti s cieľom dosiahnutia zisku a aj keď má dlhy v Sociálnej poisťovni a
zdravotnej poisťovni, tieto predstavujú iba niekoľkomesačné oneskorené zaplatenie odvodov, ich výška
nie je vysoká a postupne sa snaží svoje dlhy splácať, pričom dlžník sa do nepriaznivej ekonomickej
a finančnej krízy dostal v dôsledku pandémie COVID-19, čo bolo objektívnou príčinou jeho slabšieho
výsledku hospodárenia.

27. Odvolací súd pripomína, že prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje ochrana veriteľovi
pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či
ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.
Právnym následkom odporovateľnosti je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí iba voči

ukrátenému veriteľovi. To znamená, že relatívne neúčinný právny úkon je ako taký platný, nastávajú
podľa neho všetky účinky spájané s platným právnym úkonom, iba vo vzťahu medzi účastníkmi (teda
vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovaným právnym
úkonom) sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k onomu právnemu úkonu nedošlo. To, že právny
úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané

právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu (žalovaného). Iba v
pomere medzi veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevádzanej veci)
sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba
v tomto vzťahu, nenastali. Dôsledkom rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie,
že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný (§ 42a Občianskeho zákonníka), nie je, že by na

osobu, v prospech ktorej bol urobený právny úkon, neprešlo právo vykonávané takým úkonom, t.j. v
prejednávanej veci vlastnícke právo k motorovému vozidlu.

27.1. V korelácii s uvedeným preto správnosť záveru súdu o splnení zákonných predpokladov
odporovania podľa posúdenia odvolacieho súdu nie je spôsobilá spochybniť ani odvolacia námietka

žalovaného, že určením neúčinnosti právneho úkonu žalovanému bude zabránené použiť motorové
vozidlo, ktorým zabezpečuje dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov.
Žalovaný tak neopodstatnene namietol i to, že súd odignoroval skúmanie zásady proporcionality vo
vzťahu k majetku dlžníka a k tvrdenej pohľadávke veriteľa. Relevanciu nemožno priznať ani námietke
žalovaného, že účelom prevodu motorového vozidla na žalovaného bola podnikateľská činnosť -

donášková služba, pre ktorú je motorové vozidlo nevyhnutnosťou a teda cieľom bolo použitie vozidla na
dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov a vôbec nešlo o zmenšenie majetku dlžníka
a k ohrozeniu tvrdenej pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný naviac toto svoje tvrdenie v spore ničím
nepreukázal, ako to správne uzavrel i súd prvej inštancie.28. Námietka žalovaného v odvolaní spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení podmienky
kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka v kontexte s deklarovaným stavom dlžníka žalobcu je

tak nedôvodná. Vyhodnotenie uvedených okolností dáva totiž aj podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačný obraz o tom, že dlžník žalobcu v rozhodnom čase nedisponoval majetkom, z ktorého by
žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku vo výške 7.000 eur s príslušenstvom.

29. S ohľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú,

preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane akcesorického
výroku II. o trovách konania a v odvolaní procesne úspešnému žalobcovi priznal podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, a tak
mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).