Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623204276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7623204276.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová v spore žalobcu: A. B., C. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Martinom Čemanom,
advokátom, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 241 430, proti žalovaným: 1/ E. B., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XX, adresa na doručovanie: I. XX, XXXXX D. G. J., K. C., 2/
L. L., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX F., 3/ F. N., C. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX O. A., 4/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXXX, XXX XX P., K.
C., právny nástupca po neb. Q. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O.
XXX/X, XXX XX H., K. C., 5/ R. S. N., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. O. XXXX/X, XXX XX T.,

adresa pre doručovanie: U.. XX, XXXXX M., G. O. C., 6/ C. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
O. XXXX/X, XXX XX T., 7/ S. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX W. W., 8/
V. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX D., K. C., 9/ F. U., C. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. H. XXXX/XX, XXX XX O. G. B., t.č. bytom O., M. XXX, K. C., 10/ O. U., C. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX O. G. B., o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v
listine o vydedení zo dňa 10.01.2019 nie sú dané a závet poručiteľa X. B. je v časti, ktorá odporuje právu
žalobcu podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, ako zákonného dediča neplatný, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 10.01.2019, ktorou poručiteľ X.
B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, vydedil žalobcu a aj jeho potomkov, nie sú dané.

II. Súd žalobu o určenie, že závet poručiteľa X. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
spísaný dňa 04.10.2021 v časti, ktorá odporuje právu žalobcu podľa ustanovenia § 479 Občianskeho
zákonníka, ako zákonného dediča je neplatný, zamieta.

III. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.08.2023 podal žalobca na tunajší súdu žalobu, v ktorej žiadal, aby súd určil, že listina o
vydedení poručiteľa X. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, posledne bytom Q. U.
XXXX/XX, XXX XX O. G. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX, spísaná formou notárskej zápisnice notárom
JUDr. Ľubomírom Ondovom dňa 10.01.2019, pod spisovou značkou N 42/2019, Nz 622/2019, NCRIs
644/2019, ktorou bol vydedený žalobca je neplatná a že závet poručiteľa X. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXX, posledne bytom Q. U. XXXX/XX, XXX XX O. G. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX,
spísaný formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom dňa 10.01.2019, pod spisovou

značkou N 42/2019, Nz 622/2019, NCRIs 644/2019 je neplatný v časti, ktorá odporuje právu žalobcu
podľa ustanovenia § 479 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako zákonného dediča. Súčasne
žalobca žiadal priznať voči žalovaným právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.2. Konštatoval, že poručiteľ X. B., zanechal závet a listinu o vydedení spísané pred notárskym úradom v
O. G. B., D. XX dňa 10.01.2019 JUDr. Ľubomírom Ondovom - notárom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
sp. zn. N 42/2019, Nz 622/2019, NCRIs 644/2019. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX ako vdovec. Mal

dvedetiatosynaA.B.,žalobcuaE.B.,žalovaného1.Účastníkmidedičskéhokonaniasúokremžalobcu
a žalovaného 1 aj žalovaná 2 (sestra poručiteľa), žalovaná 3 (neter poručiteľa), pôvodne žalovaný
4 (synovec poručiteľa), žalovaná 5 (neter poručiteľa), žalovaný 6 (synovec poručiteľa), žalovaný 7
(synovec poručiteľa), žalovaný 8 (synovec poručiteľa), žalovaná 9 a 10 (netere poručiteľa). V konaní
o dedičstve vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves povereným súdnym komisárom JUDr.

Ľubomírom Ondovom, notárom, pod sp. zn. 9D/244/2021, 11Dnot 287/2021 zistil, že poručiteľ zomrel so
zanechaním závetu a listinu o vydedení, ktoré boli spísané formou notárskej zápisnice pred notárskym
úradom v O. G. B., D. XX dňa 10.01.2019 JUDr. Ľubomírom Ondovom - notárom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, sp. zn. N 42/2019, Nz 622/2019, NCRIs 644/2019, ktorým závetom poručiteľom všetok svoj
majetok odkázal svojej manželke (matke žalobcu) Y. B., C. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX
a vydedil jeho a žalovaného 1, pričom on namietol vydedenie. Konajúci notár ako súdny komisár konanie

o dedičstve vedené pod sp.zn. 9D/244/2021 uznesením zo dňa 20.06.2023 prerušil a odkázal ho, aby v
lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia, t.j. do 20.08.2023, vrátane, podal žalobu na
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, o určenie dedičského práva.
Dôvody vydedenia žalobcu uvedené v listine o vydedení sú, že trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý
záujem, ktorý by ako jeho potomok mal prejavovať, neposkytuje poručiteľovi pomoc, ktorú od žalobcu

ako od dieťaťa možno požadovať. Žalobca už viac ako desať rokov s poručiteľom neudržiava žiadny
kontakt. Žalobca nenavštevuje poručiteľa a to ani pri sviatkoch, neposkytujú poručiteľovi žiadnu pomoc,
pričom túto pomoc poručiteľovi poskytuje len jeho manželka. Žalobca sa vôbec nezaujíma o osobu
poručiteľa, nezaujíma sa ani o poručiteľov zdravotný stav, ani či potrebuje poručiteľ nejakú pomoc.
Poručiteľ nemá vedomosť o tom ako žije žalobca, nemá na neho žiaden kontakt ani telefonický,

za uvedené obdobie sa žalobca s poručiteľom nesnažil skontaktovať. Tento stav trvá desať rokov
minimálne. Poručiteľ ďalej uviedol v listine o vydedení, že teda žalobca nemá záujem o jeho osobu, a
preto má za to, že nie je morálne, aby bol jeho dedičom.
K uvedeným dôvodom uviedol, že je pravdou, že počas obdobia od roku 2008 do roku 2019 sa stretával
s poručiteľom menej ako predtým, ale minimálne trikrát za rok a niekedy aj viac sa s poručiteľom stretával

a aj spolu telefonicky hovorili. Niekoľkokrát do roka teda reálne aj navštívil poručiteľa u neho doma
v rámci návštevy. Je pravdou, že koncom roka 2007 ich vzťahy ochladli kvôli tomu, že sa rozviedol
so svojou manželkou L. B., C. F., pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 07.11.2007
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/180/2007 zo dňa 31.10.2007 a v roku 2010
sa odsťahoval do Ružomberka, následkom čoho vzťahy zo strany poručiteľa a aj matky ochladli a

dávali mu najavo, že spravil chybu a že nie sú na jeho strane a teda dôvodom prečo sa nestretával s
poručiteľom bolo, že zo strany poručiteľa, ako aj jeho manželky (teda matky žaloby) došlo k odcudzeniu
voči nemu. Vždy si však našiel čas sa aspoň niekoľkokrát do roka stretnúť s poručiteľom ohľadne toho
ako sa má a aké má problémy, ale počas celého obdobia mu boli adresované výčitky a odcudzenie
a teda sa nestretávali tak ako tomu bolo počas žalobcovho manželstva keď býval v tesnej blízkosti

poručiteľa a tak ako by to žalobca chcel. Mal teda za to, že nie je pravdou, žeby sa s poručiteľom
počas celého obdobia nestretávali alebo nekomunikovali. Poručiteľ nebol odkázaný na pomoc a v rámci
spoločného hospodárenia si vzájomne pomáhali s manželkou. Napriek tomu, že sa pokúšal opätovne
zlepšiť vzájomné vzťahy, tieto pokusy neboli úspešné, nakoľko poručiteľ aj jeho matka trvali na tom, že
spravil chybu svojím rozvodom, odsťahovaním sa a začatím nového života s jeho družkou W. J., s ktorou

žije doteraz. Počas tohto obdobia od spísania závetu a listiny o vydedení, resp. aj predtým a potom sa
poručiteľstretávalajsdcéroužalovanéhovprvomradeB.F.(neterou)akojehovnučkou,ktorápracovala
v O. G. B. a býva v F. G. H.. Po smrti matky žalobcu v decembri 2019 sa ich vzťahy s poručiteľom ako
otcom obnovili, a to potom, čo sa opätovne snažil s poručiteľom zblížiť a začali sa stretávať častejšie.
O závete a listine o vydedení sa žalobca dozvedel počas predbežného prejednania dedičstva, nakoľko

za života poručiteľa nikdy neriešil majetkové veci a bol prekvapený dôvodmi vydedenia, ktoré sa podľa
neho nezakladajú na pravde. Predtým vedel, že bol už v minulosti vydedený jeho brat žalovaný 1 z
dôvodu, že mal dlhy a exekúcie, ale o svojom vydedení vedomosť nemal.

3. Ako prvý dôvod vydedenia poručiteľom je dôvod, že v rozpore s dobrými mravmi mu nebola

poskytnutá z jeho strany potrebná pomoc v chorobe alebo v závažných prípadoch (§ 469a ods. 1
písm. a) Občianskeho zákonníka). Skutková podstata tohto dôvodu vydedenia vyžaduje, aby poručiteľ
bol na pomoc odkázaný. Okrem tejto odkázanosti musí existovať na strane potomkov vedomosť o
tejto odkázanosti a objektívna možnosť pomoc poskytnúť v kumulácii v rozpore s dobrými mravmi.K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, alebo sa ocitol v ťažkej situácii.
Potreba pomoci potomkov závisí aj na tom, či neexistuje iná osoba, od ktorej možno očakávať
poskytnutie takejto pomoci, ktorá osoba túto pomoc aj poskytuje. Ďalej uviedol, že poručiteľ mu nikdy

neoznámil potrebu nejakej pomoci a hospodárili spoločne s manželkou bez nejakej odkázanosti na tretie
osoby.Posmrtimatkyaopätovnomstretávanísporučiteľomnezistilnejakézávažnézdravotnéproblémy
poručiteľa a v prípade potreby pomoci sa mu vždy snažil pomôcť alebo v prípade urgentných záležitostí
suseda poručiteľa H. P..

4. Druhý dôvod vydedenia v listine o vydedení poručiteľ uviedol neprejavenie opravdivého záujmu
o neho (§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka). Skutková podstata uvedeného dôvodu
vydedenia vyžaduje aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu ani takémuto dôvodu nestačí subjektívny pocit poručiteľa. O
neprejavenieopravdivéhozáujmuoporučiteľasanejednávprípade,aknezáujempotomkabolvznačnej
miere vyvolaný samotným poručiteľom. Otázku, či potomok o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem,

ktorý by ako potomok prejavovať mal, treba posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
tak ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Mal za to, že v rámci možností a aktuálneho
vzťahu medzi ním a poručiteľom navštevoval poručiteľa a teda nie je pravdou, žeby sa nestretávali alebo
nemal na neho poručiteľ kontakt. Nevedel si vysvetliť prečo poručiteľ uviedol nie pravdivé okolnosti
v listine o vydedení. Vydedenie ako prísne formálny inštitút je možné len so zákonných dôvodov a

ktoré sa musia zakladať na pravdivých údajoch. Mal za to, že v tomto prípade je vydedenie v rozpore
so zákonom nakoľko neexistovali dôvody na jeho uskutočnenie a to má za následok jeho neplatnosť.
Uvedená neplatnosť sa dotýka následne aj samotného závetu, keďže je v ňom opomenutý napriek § 479
Občianskeho zákonníka. Súčasne poukázal na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka s tým, že
relatívnu neplatnosť závetu nerozporuje a je toho názoru, že závet je relatívne neplatný pre opomenutie

neopomenuteľného dediča a vzhľadom na jeho plnoletosť mu správne má patriť štvrtina jeho zákonného
dedičského podielu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023 upravil petit žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd
rozhodol, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 10.01.2019, ktorou poručiteľ X.

B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, vydedil žalobcu a aj jeho potomkov, nie sú dané
a aby súd určil, že závet poručiteľa X. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, spísaný
dňa 10.01.2019 v časti, ktorá odporuje právu žalobcu podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka,
ako zákonného dediča, je neplatný. Súčasne žiadal voči žalovaným 1-10 priznať právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva v zmysle § 137 písm. c) CSP z dôvodu, že v prípade úspechu v tomto konaní môže ako dedič
realizovať svoje zákonné dedičské právo, v opačnom prípade je toto ohrozené. Je zákonným dedičom
po poručiteľovi, pričom z tohto dôvodu je v predmetom spore aktívne legitimovaný.

6. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že súhlasí s jej obsahom, uznáva

nároky žalobcu a nepozná žiadne iné skutočnosti, ako sú uvedené v žalobe.

7. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že sa vzdáva nároku na dedičstvo v prospech
žalobcu A. B. s tým, že má vedomosť o tom, že jej brat X. B. spísal závet, v ktorom vydedil svojich dvoch
synov A. a E. a takisto ich potomkov. So svojím bratom bola v pravidelnom telefonickom a občasnom

osobnom kontakte a je jej známe, že po smrti jeho manželky ho začal jeho syn A. B. navštevovať,
dokonca ho vzal na návštevu aj k sebe do C., teda nie je pravda, že neboli v osobnom kontakte a že sa
jeho syn oň nezaujímal. Takisto ju brat niekoľkokrát oboznámil s tým, že sa chystá z toho dôvodu zmeniť
závet, avšak k danej veci sa nedostal kvôli Covidu i svojmu zhoršenému zdravotnému stavu.

8. Žalovaná v 3. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že sa vzdáva nároku na dedičstvo
v prospech žalobcu A. B. s tým, že nemá vedomosť o predmetnej veci, ani o tom, že jej ujo X. B. spísal
záver a vydedil svojich dvoch synov A. a E.. S nebohým X. bola len v občasnom telefonickom kontakte,
nestretávali sa.

9. Žalovaná v 5. rade uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, že k samotným dôvodom vydedenia žalobcu
a obsahu závetu sa nevie vyjadriť. Na základe jej vedomostí o vzťahoch medzi zomrelým X. B. a
žalobcom, ktoré sú jednostranné, nevie skutočnosti uvedené v žalobe ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ak
žalobca preukáže, že dôvody na jeho vydedenie nie sú právoplatné, nenamieta návrhy žaloby, tedazneplatnenie vydedenia a zrušenie platnosti závetu. S návrhom čo do rozhodnutia o nároku na náhradu
trov nesúhlasila. Ak by sa aj preukázalo, že sú dôvody vydedenia neprávoplatné, ujma žalobcovi nebola
spôsobená žalovanou stranou, ktorá postupovala v súlade so závetom zomrelého a pokynmi notára,

ktorý viedol dedičské konanie.

10. Žalovaný v 6. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že k samotným dôvodom vydedenia
žalobcu a obsahu závetu sa nevie vyjadriť. Na základe jeho vedomostí o vzťahoch medzi zomrelým
X. B. a žalobcom, ktoré sú jednostranné, nevie skutočnosti uvedené v žalobe ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

Ak žalobca preukáže, že dôvody na jeho vydedenie nie sú právoplatné, nenamieta návrhy žaloby, teda
zneplatnenie vydedenia a zrušenie platnosti závetu. S návrhom čo do rozhodnutia o nároku na náhradu
trov nesúhlasil. Ak by sa aj preukázalo, že sú dôvody vydedenia neprávoplatné, ujma žalobcovi nebola
spôsobená žalovanou stranou, ktorá postupovala v súlade so závetom zomrelého a pokynmi notára,
ktorý viedol dedičské konanie.

11. Žalovaný v 7. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nemá žiadne vedomosti
o dôvodnosti alebo nedôvodnosti skutočností, ktoré žalobca uvádza v žalobe. On dlhé roky nebol
v žiadnom kontakte so žalobcom, ani s neb. X. B.. Nemá žiadnu vedomosť o vzťahoch žalobcu a
poručiteľa, nemá vedomosť ani o dôvodoch vydedenia a ani nevedel, že poručiteľ vôbec nejakú listinu o
vydedení spísal, resp. že spísal závet. Tieto skutočnosti sú pre neho neznáme. On v dedičskom konaní

po poručiteľovi X. B. nemá záujem ani nič dediť.

12. Žalovaný v 8. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že bol určený ako dedič po
zomrelom X. B. z titulu procesného nástupníctva po svojej matke, sestre poručiteľa, pani F. B., tak
vzhľadom ku smrti svojej matky a nie príliš aktívnym väzbám so zomrelým strýkom, nemal o tomto, ani

o žalobe bližšie informácie. S osobou zomrelého X. B., ani s jeho synom, žalobcom, nebol v žiadnom
blízkom kontakte, o ich väzbách, vzťahoch a ani o žiadnych iných osobných skutočnostiach z ich života,
mu nie je nič bližšie známe. Osobne nevie o žiadnych skutočnostiach, ktoré by viedli k dôvodom pre
vydedenia a z toho dôvodu sa k danej veci nevie bližšie vyjadriť. Jediné, čo mu je známe a čo sa
dozvedel od svojej tety L. L. je skutočnosť, že druhý žalovaný mal nejaké dlhy a pre tieto mal byť

vydedený, túto skutočnosť však má iba z počutia a bližšie informácie k predmetu tohto konanie nevie.
Keď bol vyrozumený o svojom dedičskom práve, kontaktoval osobu žalobcu a tomuto udelil plnú moc pre
zastupovanie jeho osoby v dedičskom konaní, kedy zároveň do tejto plnej moci uviedol, že sa vzdáva
svojho dedičského podielu práve v prospech osoby žalobcu, preto je pre neho veľmi zarážajúce, že
ho žalobca označil ako osobu žalovanú a žiada po jeho osobe úhradu nákladov konania. Vzhľadom

ku skutočnosti, že mu nie sú známe žiadne vzájomné vzťahy zomrelého ani žalobcu, tak sa svojho
dedičského podielu výslovne vzdal, a to v prospech žalobcu, a preto i v tomto konaní súhlasí, aby bolo
vyhovené žalobcom navrhovanému petitu vo výroku a/ a výroku b/. Nesúhlasil však, aby jeho osobe
bola uložená povinnosť náhrady trov konania, lebo svojho nároku a výslovne zdal v prospech žalobcu.
Svojím konaní nezadal akúkoľvek príčinu pre tento súdny spor.

13. Žalovaná v 9. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že sa vzdáva nároku na dedičstvo
v prospech žalobcu A. B.. Nemá vedomosť o predmetnej veci, ani o tom, že jej ujo X. B., spísal závet
a vydedil svojich synov A. a E.. S ich otcom nebola v styku, nestretávali sa, takže k danej veci sa nevie
vyjadriť. Nepozná žiadne iné skutočnosti k žalobe.

14. Žalovaná v 10. rade O. U. vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že sa vzdáva nároku na
dedičstvo v prospech žalobcu A. B.. Nemá vedomosť o predmetnej veci, ani o tom, že jej ujo X. B. spísal
závet a vydedil svojich synov A. a E.. S ich otcom nebola v styku, nestretávali sa, takže k danej veci
sa nevie vyjadriť.

15.Žalobcavreplike zodňa23.11.2023kvyjadreniamžalovaných2,3,5,6,8,9,10uviedol,žežalovaný
2. uviedol, že sa vzdáva nároku na dedičstvo v prospech žalobcu a nepoprel jeho žalobné nároky. Ďalej
uviedol skutočnosti, že má vedomosť, že po smrti manželky poručiteľa začal poručiteľa navštevovať,
dokonca ho vzal na návštevu aj k sebe do C., čiže nie je pravda, že neboli v osobnom kontakte a že

som sa o neho nezaujímal. Tým pádom žalovaný 2. súhlasil s dôvodmi, prečo žiadal, aby súd rozhodol
v jeho prospech ohľadne žalovaného nároku a uznal jeho nárok.Žalovaný 3. uviedol, že sa vzdáva nároku na dedičstvo v prospech neho a nepoprel jeho žalobné nároky.
Tým pádom žalovaný 3. súhlasil s dôvodmi, prečo žiadal, aby súd rozhodol v prospech jeho ohľadne
žalovaného nároku a uznal jeho nárok.

Žalovaný 5. uviedol, že nemá žiadne vedomosti ohľadne tvrdení uvedených v žalobe a nepoprel ich
s poukazom, že ak preukáže, že dôvody na jeho vydedenie nie sú právoplatné, nenamieta návrhy
žaloby a.) a b.), teda zneplatnenie vydedenia a zrušenie platnosti závetu spísaného dňa 04.10.2021.
Ohľadne trov konania navrhol, aby bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania. K tomu on a priori nemá výhrady, avšak momentálne zotrváva na tom svojom návrhu aj v

časti trov konania práve s poukazom na to, že žalovaný 4. nesúhlasí s jeho nárokom a práve z dôvodu
jeho žiadosti o preukázanie jeho žalobných nárokov je nutné vykonať dokazovanie v tomto smere a
pokračovať v súdnom konaní a nie je možné ukončiť konanie rozsudkom pre uznanie alebo súdnym
zmierom. V prípade súhlasu s jeho žalobnými nárokmi zo strany žalovaného 4. by bolo možné uzatvoriť
súdny zmier, resp. rozsudok pre uznanie a v takom prípade by nežiadal svoj nárok na náhradu trov
konania od žalovaného.

Žalovaný 6. uviedol, že nemá žiadne vedomosti ohľadne tvrdení uvedených v žalobe a nepoprel ich s
poukazom, že ak preukáže, že dôvody na jeho vydedenie nie sú právoplatné, nenamieta návrhy žaloby
a.) a b.), teda zneplatnenie vydedenia a zrušenie platnosti závetu spísaného dňa 04.10.2021. Ohľadne
trov konania navrhol, aby bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
K tomu on a priori nemá výhrady avšak momentálne zotrváva na tom svojom návrhu.

Žalovaný 8. uviedol, že nemá žiadne vedomosti ohľadne tvrdení uvedených v žalobe a nepoprel ich a
uviedol, že sa vzdal svojho nároku na dedičské konanie v prospech neho. Nesúhlasil s náhradou trov
konania, pričom on a priori netrvá na náhrade trov konania. Osobu žalovaného 8. nemohol opomenúť
v žalobe nakoľko všetci účastníci dedičského konania sú zo zákona v nerozlučnom procesnom
spoločenstveakožalovanástranaanemôžetedažalovaťlenniektoréhoznichalevšetkých,inakbybola

žaloba zamietnutá. Vzhľadom na nerozlučnosť tohto procesného spoločenstva musia všetci žalovaní
súhlasiť so žalobou a uznať jeho nárok, čo sa týka trov konania tam videl priestor na korekciu návrhu.
Žalovaný 9. uviedol, že sa vzdáva nároku na dedičstvo v prospech neho a nepoprel jeho žalobné nároky.
Tým pádom žalovaný 9. súhlasil s dôvodmi, prečo žiadal, aby súd rozhodol v prospech jeho ohľadne
žalovaného nároku a uznal jeho nárok.

Žalovaný 10. uviedol, že sa vzdáva nároku na dedičstvo v prospech neho a nepoprel jeho žalobné
nároky. Tým pádom žalovaný 10. súhlasil s jeho dôvodmi a uznal jeho nárok.

16. Súd vlastným šetrením zistil, že žalovaný v 4. rade Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol
rozsudkom Okresního soudu v Karviné - pobočka v Havířově sp.zn. 122 Nc 1305/2023-36, 122 P a Nc

348/2023 zo dňa 04.01.2024, právoplatným dňa 24.01.2024, vyhlásený za mŕtveho, pričom súd určil, že
deň XX.XX.XXXX platí za deň smrti Q. B., narodeného XX.XX.XXXX. Oznámením povereného súdneho
notára Mgr. Petra Vlčková, notárka so sídlom v Havířově, nám. Republiky 1521/1b, bolo oznámené, že
dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené na Okresnom súde v Karviné pod sp.zn. 36D/2411/2023
a bolo zastavené bez určenia dedičov - právnych nástupcov podľa § 154 ods. 1 zákona č. 292/2013

Sb. O zvlášních řízeních soudních, lebo poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty. Súdny notár
JUDr. Ľubomír Ondov so sídlom v O. G. B., D. XX oznámením zo dňa 21.08.2024 uviedol, že bol zistený
príbuzný nebohého Q. B. a to F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. K. XXXX, P.. Poverený notár F. A.
B., notárka so sídlom v Havířově, nám. Republiky 1521/1b podaním zo dňa 23.09.2024 oznámila, že
poručiteľ - žalovaný v 4. rade bol ku dňu smrti rozvedený a bezdetný. Rodičia poručiteľa zomreli pred

poručiteľom - matka Y. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX a otec poručiteľa Q. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
JedinýmzistenýmsúrodencomporučiteľajepozostalýbratF.B.,nar.XX.XX.XXXX,G.P.XXXX,P.,K.C..

17.Uznesenímsp.zn.11C/59/2023-146zodňa24.09.2024,právoplatnýmdňa09.10.2024,súdrozhodol
o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného v 4. rade neb. Q. B., zomr. XX.XX.XXXX a

to F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXXX, XXX XX P., K. C..

18. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach.

19. V predmetnej veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, naposledy na deň 26.02.2025.

20. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1., 6. a 10. rade,
výsluchom svedkýň R. H., H. P., W. J. a B. F., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to závetom a
listinou o vydedení poručiteľa X. B. spísanými pred notárskym úradom v O. G. B., D. XX dňa 10.01.2019JUDr. Ľubomírom Ondovom - notárom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. N 42/2019, Nz 622/2019,
NCRIs 644/2019, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 20.06.2023, sp.zn. 9D/244/2021-128, rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.: 1C/180/2007 zo dňa 31.10.2007, emailovou komunikáciou

medzi A. B. a R. S. N., ako i obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

21. Žalobca na podanej žalobe zotrval, konštatoval, že dôvody na jeho vydedenie zo strany poručiteľa
v rozhodnom období neexistovali. Uviedol, že všetko to začalo tým, že sa v roku 2007 rozviedol. Po
rozvode bolo ešte všetko v poriadku, riadne sa s rodičmi navštevovali. Problém začal až v roku 2008,

kedy si našiel priateľku, pričom on novú známosť považoval za nový začiatok, nový štart do života.
Matka tento vzťah a partnerku neakceptovala, nechala sa počuť, že do ich domu jeho priateľka nevkročí.
Týmto spôsobom ovplyvnila následne aj otca. Napriek uvedenému však s oboma rodičmi boli v kontakte,
chodil ich navštevovať i z toho dôvodu, že bývali na tej istej ulici. Vzťahy sa neprerušili, avšak pri
týchto návštevách mu rodičia adresovali samé výčitky. V tom období pracoval v Žiline, takže do práce
dochádzal. Priateľka žila v C., preto bola situácia obtiažna. V roku 2010 kúpil v C. byt, do ktorého sa

následne nasťahoval. Vtedy nastalo peklo, rodičia zintenzívnili výčitky, vyčítali mu, že ich nechal samých.
Toto však nebolo pravdou, pretože dcéra s bývalou manželkou ostali bývať v O. G. B. na tej istej ulici
ako rodičia, takže vždy keď prišiel k dcére, navštívil aj rodičov. Zase to však bolo len o ďalších výčitkách.
Rodičia mu vyčítali, že ich nechal samých, že odišiel za priateľkou, že nemajú pomoc, pričom v tom
čase boli sebestační, jeho pomoc nepotrebovali. Priateľka mala 3 deti, takže rodičia mu vyčítali najmä

to. S priateľkou sú spolu doteraz. Až do roku 2019 bol s rodičmi v pravidelnom kontakte, zvyčajne išlo
o kontakt osobný, pretože telefóny mu potom prestali brať. Otec sa rozhodol spísať závet a listinu o
vydedení spolu s matkou z toho dôvodu, že brat mal dlhy, báli sa, že by mohli prísť o byt, takže to
urobili tak, aby si majetok zachránili navzájom. Po smrti matky chcel otec závet a listinu o vydedení
zmeniť, všetko chcel odkázať jemu, prišlo však covidové obdobie, takže to nestihol. Mal dokonca termín

u notára. Mame v roku 2018 diagnostikovali rakovinu a vyčítala mu ešte aj to. Pri každej návšteve vypili
najprv kávu a potom prišla spŕška výčitiek. Matka ovplyvnila i otca a keďže nemohla prísť k rodičom jeho
priateľka, návštevy rodičov sa obmedzili tak na 2-3-krát do rok. V O. G. B. bol do roku 2010, takže s
rodičmi sa stretávali na každodennej báze a keď nie, tak každý druhý deň, pretože pracoval. Otec mal na
neho telefonický kontakt, telefonovali si spolu pravidelne, minimálne raz týždenne. Tento bol ovplyvnený

mamou. Rodičia ani nechceli vedieť kde býva, ako býva, za celé obdobie ho nenavštívili. Otec mal do
roku 2019 tzv. starecké choroby, mal vysoký tlak, cukrovku, zle sa mu chodilo. Bol však sebestačný,
dokázal vždy okolo seba všetko sám urobiť. Od neho rodičia žiadnu pomoc prijať nechceli, nevyžadovali
ju, radšej si zavolali taxík pri potrebe odvozu k lekárovi, akoby poprosili jeho.

22. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dlhodobo viac ako 23 rokov žije v Čechách a
už v roku 2019, kedy otec spisoval závet na Slovensku nežil. U seba aj dôvod na vydedenie od otca
chápal, pretože žil s mužom a mal dlhy, nepochopil však, prečo rodičia resp. otec vydedil brata. On
mal problematický vzťah s rodičmi už odkedy sa oženil, od roku 1992, matka mu vyčítala, že si berie
manželkuzdediny.PojehoodchodedoČiechvroku2001,saichkontaktyúplneprerušili.Niejepravdou,

že by brat rodičov pred rokom 2019 nenavštevoval, nebol s nimi v kontakte, pretože oni ako súrodenci
v kontakte boli, brat ho vždy pravidelne informoval o tom, aká je situácia, ako sa majú rodičia, čo sa s
nimi deje. Otca navštevovala aj jeho dcéra.

23. Žalovaný v 6. rade konštatoval, že o kauze nič nevie, keď sa aj s ujom kontaktovali, o ničom takom

mu nehovoril. Bol pozvaný k notárovi na dedičské konanie. Tento ho poučil, že môže dedičstvo prijal
alebo vzdať sa ho, ale nemôže sa ho vzdať v prospech nejakej konkrétnej osoby. Postupoval vždy v
súlade s pokynmi notára, dedičstva sa nevzdal. O okolnostiach predchádzajúcich spísania závetu a
listiny o vydedení nič nevedel, nevedel ani, že niečo také spísané bolo.

24. Žalovaná v 10. rade uviedla, že o predmete sporu nič nevie, s rodičmi žalobcu neboli v kontakte. Aj
keď sa stretli v meste, iba zdvorilostne pohovorili ako sa majú, pozdravili sa.

25. Svedkyňa R. H. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná od roku 1973, kedy sa spolu s jeho
rodičmi nasťahovali do spoločnej bytovky. Keď pije kávu, sedí pri okne, teda vtedy videla, že žalobca

prichádza do bytu ku svojím rodičom. Mala vedomosť o tom, že žalobca chodil navštevovať svojich
rodičov i otca, a to aj počas celého obdobia odkedy sa odsťahoval. Potom sa odsťahoval mimo Spišskú
Novú Ves, nechodil tak často ako predtým z roboty, ale minimálne 3-krát do roka k rodičom chodil.
Chodil tiež pri príležitostí jubileí, mením, narodenín rodičov, ak bol Spišský trh rovnako chodil a vždysa u rodičov zastavil. Asi tak cca rok pred smrťou poručiteľa, asi v júni 2020, počas školského roku jej
búchal chlapček, že je cítiť plyn. Vtedy chodila postupne po poschodiach, kde bolo ten plyn najviac cítiť
až k otcovi žalobcu. Tento trocha popíjal a vtedy jej ukazoval nejaký zošitok, kde mal čosi poznačené a

povedal jej, že už musí s bytom urobiť poriadok a prepísať ho na syna A.. Neevidovala žiadne obdobie,
kedy by žalobca nenavštevoval rodičov resp. otca, neevidovala v návštevách žiaden výpadok. Obaja
manželia B. boli sebestační, sami si varili, vozili nákupy na vozíčku, akým konkrétne spôsobom však
hospodárili uviesť nevedela.

26. Svedkyňa H. P. uviedla, že je susedou žalobcu 30 rokov, býva na prízemí, rodina žalobcu na 1.
poschodí nad ňou. Najprv, kým bol žalobca ženatý chodil aj s manželkou k rodičom takmer každý deň
resp. podľa toho ako pracoval. Potom sa s manželkou rozviedol, avšak býval vo vedľajšom činžiaku,
takže chodil rovnako často i ďalej. Následne si našiel priateľku, ale stále býval v meste, takže rodičov
navštevoval. Keď sa však rozhodol odsťahovať z mesta ku svojej priateľke, matka žalobcu z obavy, že
ichnebudenavštevovaťmunapísaladosťostrýlistvktoromjehonovúpriateľkudourážala.Napriektomu

však jeho návštevy u rodičov neskončili, navštevoval ich minimálne 2 až 3-krát ročne, ale určite chodil aj
častejšie. Matka žalobcu jej hovorila, že A. k nej prišiel, ale že už má novú rodinu, žije s cudzími ľuďmi,
takže ani nemajú spoločné témy na rozhovor. Niekedy zase povedala, že prišiel, vypil kávu, vyfajčil
cigaretu a odišiel. Raz k nej prišla s tým, že sa dozvedela, že syn je na internete na pokeci, takže či
ho nevie vyhľadať, rodičia žalobcu totiž nemali internet a ona áno. Vyhľadala ho, boli tam aj fotky jeho

priateľky s rodinou. Potom ju matka žalobcu požiadala, či by nemohla synovi napísať list, čo ona z jej
profilu odmietla, ale zaregistrovala ju. Ona mu následne list napísala, písala ho z jej počítača a keď ho
písala, tak jeho obsah aj rozprávala. Dosť v ňou urážala priateľku žalobcu, že si našiel ženu s deťmi, že
si mohol nájsť niekoho tu, s jedným dieťaťom, bolo to škaredé. Rodičia žalobcu boli sebestační, matke
žalobcu sa síce snažila ponúknuť pomoc, keďže mala rakovinu, chodila na ožarovanie do Popradu i

do Prešova, táto to však odmietala. Otec žalobcu ťažšie chodil, avšak aj keď im pomoc ponúkla napr.
aj s upratovaním, tak túto odmietli. Hovorila jej, že aj syn A. jej ponúkol pomoc i vnúčatá, ona však
túto pomoc odmietla. Celkom pred koncom, pred smrťou matky žalobcu, pred sviatkami boli pomôcť s
upratovaním vnúčatá od brata. Ona to síce prijala ale na silu, hnevala sa, na čo jej boli pratať. Bola hneď
pri prvej návšteve žalobcu u otca po smrti matky, stretnutie prebehlo úplne normálne, otec mu povedal,

aby si urobil kávu, aby sa posadil. Po smrti manželky bol poručiteľ u syna asi týždeň, hovoril jej, že ho
viackrát syn k sebe volal ale on ísť nechcel. Registrovala, že si často spolu aj telefonovali resp. žalobca
volal otcovi. Pred smrťou matky žalobcu, bola táto hospitalizovaná v nemocnici a volala ju k sebe. Ona
sa k nej na druhý deň dostavila. Celý rozhovor bol o pohrebe, o zabezpečení vecí s tým súvisiacich a
zároveň ju táto žiadala, aby jej manželovi dohovorila resp. pripomenula, že má zmeniť závet, lebo taká

bola ich dohoda. Mala vedomosť o tom, že kvôli dlhom brata žalobcu najprv vydedili iba jeho brata E.,
potom závet zrušili, nevydedili nikoho a následne zase spísali závet a vydedili oboch synov lebo si neboli
istí či E. má ďalej dlhy a nechceli aby ich otec o prišiel bývanie. Matka sa bála, aby žalobca nechcel
od otca nejakú výplatu dedičského podielu, preto napísali závet na obidvoch. Na smrteľnej posteli jej
však prízvukovala, aby pripomenula otcovi žalobcu, že má závet a listinu o vydedení zrušiť. Ona mu to

pripomínala, ale tento popíjal, bol nespoľahlivý, najprv chcel počkať za ukončením dedičského konania
po nebohej manželke, keď už toto ukončené bolo, tak zase prišla corona a bol s tým problém. Potom
si telefonicky dohodol termín u notára na spísanie listiny o zrušení listiny o vydedení, ale už to nestihol.
Dokonca nevedela, či otec žalobcu listinu o vydedení odvolal resp. či u notára bol či nebol. Žalobca
chodil navštevovať rodičov aj pred smrťou matky a následne navštevoval otca i po smrti matky.

27. Svedkyňa W. J. - partnerkou žalobcu konštatovala, že vzťah so žalobcom má od roku 2008, od roku
2010 žijú v spoločnej domácnosti. Odkedy partner rodičom oznámil, že majú vzťah, títo ju odvrhli, nikdy
s ním neboli stotožnení. Ona sa s jeho rodičmi nestretávala, s matkou vôbec, s otcom po smrti matky
žalobcu 1-krát. Partner chodil za rodičmi pravidelne, minimálne 2 až 3-krát do roka i viac. Ona chodila s

ním, počas jeho návštevy sa poflakovala po meste, dala si kávu. Rodičia žalobcu mali zodpovedného,
milujúceho syna a takto ho odvrhli. Otec žalobcu bol solídny pán, po smrti manželky chcel byť so synom
v kontakte. Bol dokonca u nich na návšteve, vzťahy sa začali vylepšovať. Žalobca mal záujem o častejší
kontakt s otcom, chodil za ním, mali dobrý vzťah. Ona obdŕžala od matky žalobcu prvotný email, ak
by mala uviesť jeho obsah, bolo to veľmi nevhodné. Návštevy partnera u rodičov trvali rôzne, raz to

bola pol hodina, raz hodina, podľa toho, ako ho títo prijať chceli, bol pre nich nevítanou návštevou. Od
začiatku vzťahu so žalobcom neregistroval žiaden výpadok v jeho kontaktoch s rodičom. Spočiatku si aj
telefonovali, písali, mali aj inú formu kontaktu ako osobnú, následne sa toto vytratilo. Ostal už iba kontakt
osobný. Žalobca však počas celého obdobia rodičov navštevoval.28. Svedkyňa B. F. konštatovala, že žalobca je bratom jej otca, Y. a X. B. boli jej starými rodičmi, s tými
bola v pravidelnom kontakte, navštevovala ich. Stará matka rozprávala o okolnostiach ohľadne dedenia

a prosila ju, aby dohliadla na to, že ak jeden z nich zomrie, aby sa dalo všetko do poriadku, aby dedili deti
i vnúčatá. Pýtala sa na to starého otca, tento povedal, že je všetko v poriadku, že je všetko vyriešené.
K starým rodičom chodila na meniny, narodeniny, na Vianoce, na sviatky chodili vždy na P.. Vedela o
vzťahu starých rodičov a žalobcu. So starou matkou bola veľmi komplikovaná komunikácia, táto bola
striktný a zásadový človek. Žalobca sa snažil, vždy keď mohol starých rodičov navštevoval. Starí rodičia

mu nezakazovali aby ich navštevoval, ale ako človek cítil, že tam nie je vítaný. Mala vedomosť o tom, že
žalobca starých rodičov navštevoval, nevedela však ako často to bolo, ale starý otec im opakovane pri
návštevách povedal, že bol Peťo alebo že zavolal Peťo, bolo to v období rokov 2009-2019. Oni sami sa
museli na návštevu k starým rodičom najprv telefonicky ohlásiť, čo bolo to asi z toho dôvodu, že starý
otec pil, tak aby sa stará mama vedela nejako zariadiť. Starý otec sa nikdy nesťažoval, že ho žalobca
navštevuje málo. Starí rodičia boli sebestační, nikdy od nikoho pomoc nepotrebovali, ani nežiadali, u

nich bolo stále upratané, navarené, starý otec bol výrobný kuchár. Aj keď im pomoc núkali, túto odmietali.
Starý otec jej sám povedal, že okrem návštev od žalobcu medzi nimi v období pred rokom 2019-2009
prebiehala i telefonická komunikácia.

29. Zo závetu a listiny o vydedení súd zistil, že poručiteľ X. B. zanechal závet a listinu o vydedení

spísané pred notárskym úradom v O. G. B., D. XX dňa 10.01.2019 JUDr. Ľubomírom Ondovom -
notárom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. N 42/2019, Nz 622/2019, NCRIs 644/2019. Závetom
všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok odkázal svojej manželke Y. B. a listinou o vydedení vydedil
oboch synov A. B. a E. B. (žalobcu i žalovaného 1) z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a) a
b) Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia žalobcu uvedené v listine o vydedení sú, že trvalo

neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomok mal prejavovať, neposkytuje
poručiteľovi pomoc, ktorú od neho ako od dieťaťa možno požadovať. Žalobca už viac ako desať rokov
s poručiteľom neudržiava žiadny kontakt, a nenavštevuje poručiteľa a to ani pri sviatkoch, neposkytuje
poručiteľovi žiadnu pomoc, pričom túto pomoc poručiteľovi poskytuje len jeho manželka. Žalobca sa
vôbec nezaujíma o osobu poručiteľa, nezaujíma sa ani o poručiteľov zdravotný stav, ani či potrebuje

poručiteľ nejakú pomoc. Poručiteľ nemá vedomosť o tom ako žije žalobca, nemá na neho žiaden kontakt
ani telefonický, za uvedené obdobie sa žalobca s poručiteľom nesnažil skontaktovať. Tento stav trvá
desať rokov minimálne. Poručiteľ ďalej uviedol v listine o vydedení, že teda žalobca nemá záujem o jeho
osobu, a preto má za to, že nie je morálne, aby bol jeho dedičom. Konštatoval, že závet robí slobodne, z
vlastného rozhodnutia, pri plnom vedomí a v zdravom duševnom stave, vedomý si právnych následkov

spísania závetu a trvá na ňom napriek tomu, že bol poučený o nárokoch jeho neopomenuteľných
dedičov. Závet je opatrený vlastnoručným podpisom poručiteľa.

30. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2023, sp.zn. 9D/244/2021-128 súd zistil, že po vyhlásení
listiny o vydedení a závetu žalobca namietol dôvody vydedenia. Konajúci notár ako súdny komisár

odkázal žalobcu na uplatnenie svojho dedičského práva na súde, pričom zároveň určil lehotu v trvaní
dvoch mesiacov na podanie žaloby o určenie dedičského práva, t.j. do 20.08.2023, vrátane.

31. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/180/2007 zo dňa 31.10.2007 súd zistil,
že manželstvo žalobcu so L. B. bolo rozvedené a na čas po rozvode bola uzavretí rodičovská dohoda

ohľadne rodičovských práv k mal. dieťaťu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2007.

32. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva
tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o
dedičské právo.

33. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo dobrým mravom.35. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

36. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto

dôvodov.

37. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice

38. Podľa § 469a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

39. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko

robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

40. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

41. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti (t.j. určenie existencie, platnosti či neplatnosti zmlúv a iných právnych úkonov
považovaných v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka za právne skutočnosti) iba za predpokladu,

že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä predpisu hmotného práva. Vzhľadom k tomu, že
žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo
dňa 10.01.2019, ktorou poručiteľ X. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX, vydedil žalobcu a aj jeho potomkov,
nie sú dané, teda z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa všeobecných ustanovení
§ 39 Občianskeho zákonníka, je na mieste podanie určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C. s.

p. za predpokladu, že je daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

42. Vzhľadom na sporné skutkové okolnosti medzi účastníkmi dedičského konania, na ktorých závisí
rozhodnutie o dedičskom práve, keďže súdny komisár nemá v nesporovom konaní z procesného

hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, uložil tento uznesením vydaným v súlade s ust. §
194 ods. 1 C.m.p. dedičovi, ktorého dedičské právo sa mu javilo ako menej pravdepodobné (žalobcovi),
podať žalobu o určenie dedičského práva. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení v jeho 1.
výroku považoval súd za preukázanú, pretože bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené a jeho
právne postavenie neisté a rovnako by bolo neisté i postavenie žalovaných, takže rozhodnutím o žalobe

sa definitívne odstráni spornosť ohľadne dedičského práva žalobcu, resp. platnosti listiny o vydedení
poručiteľa (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/26/2011).

43. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

44. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany , ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.45. Súd pri vecnom posúdení merita sporu vychádzal prioritne z ustanovenia § 150 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Toto zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to

povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, povinnosť predložiť skutkové tvrdenia
pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť "úplne" je logickým doplnením povinnosti tvrdiť "pravdivo". Znamená
to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či
strana sporu úmyselne klamala alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila (tvrdenia boli
nepravdivé objektívne). Nesplnenie tejto povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť

(uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci (pozri
Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H.Beck v Prahe, 2016, s. 569).

46. S bremenom tvrdenia súvisí posúdenie dôkazného bremena, ktoré je súčasťou zisťovania
skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri k tomu II.ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu a

interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. V
rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto
tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho
tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu
zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom pre správne uplatnenie zodpovednosti

účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým vedie priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia
vo veci samej. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (porov. Števček, M. a kol.: Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 570, 696).

XX. Nespornou skutočnosťou v konaní bola existenciu závetu a listiny o vydedení N 42/19, Nz 622/19,
NCRIs 644/19 zo dňa 10.01.2012 poručiteľa X. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX, pričom jediná závetná
dedička manželka poručiteľa, poručiteľa neprežila (zomrela dňa XX.XX.XXXX). Listinou o vydedení

došlo k vydedeniu žalobcu a žalovaného v 1. rade. Nespornou bola rovnako existencia prebiehajúceho
dedičského konanie po poručiteľovi sp.zn. 9D/244/2021, 7Dnot 312/2022 s tým, že notár po uplatnení
námietky absolútnej neplatnosti závetu odkázal žalobcu na uplatnenie svojho práva súdnou žalobou.

48. Za spornú skutočnosť súd považoval, naplnenie dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a) a písm. b)

3 Občianskeho zákonníka na vydedenie žalobcu poručiteľom.

49. Vydedenie (exheredatio) je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju
vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj
dedičsky podiel. Vydedenie je vlastne odňatie dedičského práva dedičovi, ktoré by mu inak podľa

zákona patrilo, na základe právneho úkonu poručiteľa. Vydedenie sa najčastejšie vykonáva spísaním
listiny o vydedení, ktorá môže byť spísaná spolu so závetom v jednej listine. Prejav vôle o vydedení
potomka je v takom prípade súčasťou závetu alebo môže byť napísaný v samostatnej listine. Z
formálneho hľadiska musí tento prejav vôle poručiteľa obsahovať rovnaké náležitosti ako závet. Pokiaľ
ide formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie, platia tu ustanovenia § 476 a §

480 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu
a možnosť zrušenia závetu. Listina o vydedení môže byť okrem iného zriadená i vo forme notárskej
zápisnice (§ 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka). Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti
uvedené v ustanovení § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem formálnych náležitostí však musí
listina o vydedení nevyhnutne obsahovať konkrétny dôvod vydedenia. Poručiteľ musí konkrétny dôvod

vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo
prípadnému sporu. Bez uvedenia tohto dôvodu by bola listina o vydedení absolútne neplatná (§ 39
Občianskeho zákonníka). Dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka je
potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v
čase spísania listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada, ak ju poručiteľ nezobral do úvahy

(poručiteľ môže do doby svojej smrti listinu o vydedení zrušiť alebo zmeniť). Dôvody vydedenia sa musia
vždy tykať samotného priameho potomka poručiteľa.50. Poručiteľ v listine o vydedení konkrétne vymedzil dôvod vydedenia žalobcu s odvolaním sa na
naplnenie dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a) a písm. b) Občianskeho zákonníka s tým, že tento mu
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných

prípadoch a trvalo oň neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, tak ako je
to uvedené v bode 29 odôvodnenia rozsudku.

51. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi v jeho chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch
(§ 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka ) ako dôvod vydedenia nastáva za podmienky,

ak takáto pomoc bola naozaj potrebná a ak takéto konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasne treba posúdiť, či poskytnutie
takejto pomoci bolo zo strany dediča objektívne možné (napr. nemoc, invalidita, pobyt vo väzení). O
neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej
miery vyvolaný samotným poručiteľom (neposkytnutie pomoci nemôže byť dôvodom vydedenia, ak
poručiteľ potrebnú pomoc výslovne odmietol). Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie

neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do
akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba
postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pre
platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je totiž
nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku

choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou,
požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje
základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené
potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc
poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi

zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom (por. Uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republikyzo16.07.2008,sp.zn21Cdo3772/2007).Vprípade,žeporučiteľpomoczostranyvydedeného
potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z
dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti
s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc.

XX. Z výsledkov vykonaného dokazovania predovšetkým z výsluchu žalobcu a svedkýň H. P. a B.
F. mal súd preukázané, že poručiteľ žil v čase spísania listiny o vydedení v spoločnej domácnosti s
manželkou Y. B.. Obaja rodičia žalobcu boli sebestační, vedeli si zabezpečiť všetky základné životné
potreby, nákupy, zdravotnú starostlivosť, bolo u nich stále upratané, navarené. Napriek ponuke pomoci

od susedov, vnučky či samotného žalobcu, nikdy od nikoho pomoc nepotrebovali, nežiadali, túto prijať
odmietali. Ako to vyplýva z výpovede vnučky poručiteľa, pomoc s upratovaním prijali iba preto, že im táto
bola výslovne nanútená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v čase spísania listiny
o vydedení poručiteľom u žalobcu dôvod na vydedenie v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka neexistoval.

53. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním
bežné príbuzenské vzťahy. Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa

trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré sa
v spoločnosti ustálili. Jedným z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať,
je to, či mal potomok poručiteľa reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné

príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzensky
vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, ak
ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj podstatne prispel. Záujem,
ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem,

dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by
neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú
záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať
mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorýmpotomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu
potomka k rodičom (prarodičom atď.), t.j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej
slušnosti (por. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 15.05.2007, sp.zn. 21 Cdo 688/2006).

54. Čo sa týka dôvodu vydedenia žalobcu poručiteľom podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, v listine o vydedení poručiteľ uviedol, že žalobca trvalo viac ako desať rokov neprejavuje
o neho opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomok mal prejavovať, neposkytuje mu pomoc, ktorú
od neho ako od dieťaťa možno požadovať. Neudržiava s ním žiadny kontakt, nenavštevuje ho a to

ani pri sviatkoch, neposkytuje mu žiadnu pomoc, túto mu poskytuje len jeho manželka. Žalobca sa
vôbec nezaujíma o osobu poručiteľa, nezaujíma sa ani o jeho zdravotný stav, ani či potrebuje nejakú
pomoc. Uviedol dokonca, že ani nemá vedomosť o tom ako žalobca žije, nemá na neho žiaden kontakt
ani telefonický, za uvedené obdobie sa s ním tento nesnažil skontaktovať. Vykonaným dokazovaní
však rovnako ako u dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka neboli preukázané
skutočnosti svedčiace o dôvodnosti vydedenia žalobcu z dôvodu neprejavovania opravdivého záujmu o

poručiteľa. Práve naopak, rovnako ako žalobca i žalovaný v 1. rade potvrdil kontakt žalobcu s rodičmi,
resp. samotným poručiteľom s tým, že žalovaný v 1. rade potvrdil, že práve od brata dostával informácie
o živote rodičov on sám. Rovnako v konaní vypočuté svedkyne v zhode konštatovali, že žalobca bol s
otcom v kontakte osobnom i telefonickom, navštevoval ho osobne minimálne 3-krát do roka i napriek
vzdialenosti jeho bydliska od bydliska rodičov. Napriek tomu, že žalobca sa stal objektom odmietania

zo strany rodičov, tento kontakt s nimi neprerušil, o rodičov sa zaujímal, ponúkal im v prípade potreby
pomoc. Z výsluchu svedkýň vyplynulo, že to bola práve matka žalobcu, ktorá pre nesúhlas s partnerským
vzťahom syna, tohto odmietala, neustále mu vyčítala, že ich opustil a žije s inou rodinou a týmto smerom
ovplyvňovala i poručiteľa. Súd teda v tomto kontexte konštatuje, že ani druhý z dôvodov vydedenia
žalobcu sa nenaplnil, tento o rodičov záujem mal a to i napriek pasivite z ich strany. Bolo by v rozpore s

dobrými mravmi i so zákonom, ak by súd dôvody vydedenia akceptoval, napriek tomu, že je evidentné,
že tieto v čase spísania listiny o vydedení neexistovali.

55. Z vyššie uvedených dôvodov teda súd konštatuje, že žalobe vo výroku I. je možné vyhovieť,
vzhľadom k tomu, že dôvody na vydedenie žalobcu v čase spísania listiny o vydedení neexistovali.

56. Na záver súd uvádza, že z výpovede svedkyne H. P. - susedy poručiteľa i B. F. - vnučky poručiteľa
vyplynulo, že listina o vydedení bola poručiteľom a rovnako i jeho manželkou zriadené iba z dôvodu
obavy o majetok, konkrétne o ich byt, vzhľadom na dlhy a s tým súvisiacich exekúcií brata žalobcu.
Manželkaporučiteľaisamotnýporučiteľvšaklistinuovydedeníplánovalizrušiť,kčomuvšakvkonečnom

dôsledku nedošlo.

57. Čo sa týka druhého navrhovaného výroku žalobného návrhu, tu je súd nútený konštatovať
nedostatok naliehavého záujmu na jeho určení, čo bolo dôvodom na jeho zamietnutie. Fakt, že poručiteľ
opomenulvzáveteneopomenuteľnýchdedičovspôsobujejehorelatívnuneplatnosť(§40aObčianskeho

zákonníka) a keďže relatívnu neplatnosť závetu možno v dedičskom konaní neopomenuteľnými dedičmi
kedykoľvek až do jeho skončenia namietať, na túto súd resp. v tomto prípade poverený súdny komisár
musí prihliadnuť a ich povinný podiel zistený z majetku existujúceho ku dňu smrti poručiteľky prepočítať.
Navyšev tomtoprípadevšakvyhovenímžalobevjejprvomvýrokusúdkonštatovalabsolútnuneplatnosť
právneho úkonu - listiny o vedení, takže konštatovaná neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) čo

spôsobuje, že na absolútne neplatný úkon sa hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Keďže závetná
dedička poručiteľa neprežila nastupuje dedenie zo zákona.

58. Z uvedeného dôvodu teda súd vzhľadom na nedostatok právneho záujmu na rozhodnutí o výroku
II. žalobného petitu, tento ako nedôvodný zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

61. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.62. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

63. O trovách konania rozhodol súd rozhoduje v zásade podľa úspešnosti v spore. V tomto prípade bol
žalobca úspešný čo do výroku I. žaloby a žalovaní čo do výroku II. žaloby. Keďže žiadna zo sporových
strán náhradu trov konania nežiadala, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a žiadnej

zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.