Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Odi/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122205598
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122205598.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,

Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúp. spoločnosťou ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária s.r.o., Floriánska č. 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946
868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D. – B. E. F. B., v konaní o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa oddlženie žalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX na základe uznesenia Okresného súdu
Košice I, sp.zn. 26OdK/186/2021 zo dňa 11.08.2021, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov
v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2022 žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre
nepoctivý zámer. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal

dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať
návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a
schopností.

2A.Uviedol, že oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia mu vyplýva z ust. § 166f ods.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej „ZKR“). Spor medzi stranami konania, opísaný v žalobe, je sporom vyvolaným osobitnou povahou
konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený
Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 26OdK/186/2021 (ďalej „konkurz“).
2B.Žalobca uviedol, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 1428400553, ktorú
uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 uzavretej medzi spoločnosťou G. H., I. ako
postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom. Konkurz na majetok

žalovaného vedený Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26OdK/186/2021 bol vyhlásený dňa
18.08.2021. Žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil. Následne – dňa 29.10.2021 bol
konkurz pre nedostatok majetku zrušený. Žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený
ani v časti svojho nároku. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnilzákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu),
§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu

poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods.
1 ZKR.
2C.Žalobca tvrdil, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase
pred vyhlásení konkurzu hradil pohľadávku žalobcu mesačnými platbami nasledovne: dňa 11.09.2020

v sume 52,30 EUR a dňa 11.12.2020 v sume 27,59 EUR. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom
zrážok zo mzdy a teda je zrejmé, že žalovaný je zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim (podľa
žalobcovi dostupných informácií má žalovaný mesačný príjem cca 600,- EUR) na hoci len čiastočnú
úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol
aj naďalej v malých mesačných dávkach vo výške 20,- – 30,- EUR uspokojovať pohľadávku žalobcu a
ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný

však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov.
2D.Pre dôkladné zistenie príjmov žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovaného
a jeho platobná schopnosť/neschopnosť. Z predmetného listinného dôkazu sa preukážu skutočnosti

proklamované žalobcom a to, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov
voči svojim veriteľom, teda, že žalovaný mohol, hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov
a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy
žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť. Ďalej žalobca na preukázanie svojich
tvrdení navrhol, aby súd vykonal dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia

informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i informácie, či žalovaný v čase pred podaním návrhu
nepreviedol svoje nehnuteľnosti alebo či po oddlžení nenadobudol nejaké nehnuteľnosti. Žalobca
navrhol,abysúdvykonaldopytnapredmetnýúradzaobdobie4rokypredpodanímnávrhunavyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného a dva roky po oddlžení žalovaného. Žalobca navrhol vykonať dopyt
aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či žalovaný vlastnil

pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho
prevodu, alebo odhláseniu z evidencie. Žalobca navrhol vykonať dopyt aj na Centrálny register účtov
za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na meno žalovaného, po ktorom vykonaní
žalobca žiada vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaný evidovaný osobný účet
za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovaného za obdobie rok pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe
ktorého dôkazu bude preukázaný poctivý/nepoctivý zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a
majetková situácia. Žalobca navrhol pripojenie celého konkurzného spisu za účelom oboznámenia sa
so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami.
2E.Žalobca ďalej uviedol, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na

preukázanie poctivého zámeru, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca
eviduje voči žalovanému. Žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú snahu riešiť svoje dlhy,
ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval.
2F.Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú
neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň

jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú
neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotkol,
že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska
naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie
týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď

skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len
na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné
preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav
platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje

dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva.
Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a
rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať zapoctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným.
Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto

konanie nemôže požívať právnu ochranu. Rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam
allegare potest“, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania.
Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy rozumieme také správanie sa subjektov práva,
ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo
vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje

istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku
poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. Filozofický sa tak inštitút zákazu zneužitia práva
hlási k aristotelovskej slušnosti ako korektívu príliš tvrdej aplikácie zákona. Konanie opísané vyššie by
sa mohlo hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie práva, ale ako i konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné poskytnúť právnu ochranu, ale naopak odoprieť, ktorý
postup je právne záväzný v dôsledku ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Žalobca

súdu zaslal rozpis platieb žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, z ktorého
dôkazu je zrejmé a preukázané, že žalovaný v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok disponoval príjmom postačujúcim hoci aj na len čiastočnú úhradu svojich dlhov. Žalobca
poukázal na to, že ust. § 166g ods. 2 ZKR uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v
prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento

prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámer a teda dôvodnosť podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach
uspokojovať a riešiť svoje dlhy.
2G.Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava, sp. zn.
36Odi/1/2019 zo dňa 06.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2019, na právoplatné

rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8Odi/1/2018-133 z 18.10.2018, na uznesenie Okresného
súdu Trnava, sp. zn.: 25K/15/2015, ako aj na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z. a mal za
to, že ak dlžník, v danom prípade žalovaný disponuje dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len
sčasti plniť svoje záväzky a uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, nemal by využiť právny inštitút
oddlženia, ale mal by využiť formu splátkového kalendára a týmto preukázať svoj poctivý zámer. V

opačnom prípade nemožno hovoriť o poctivom zámere dlžníka.
2H.Žalobca mal tiež za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú
na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak
by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil

inštitút splátkového kalendára (§ 168 a nasl. ZKR), ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký
právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému
uspokojeniu veriteľov. Uviedol, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou
na povolenie splátkového kalendára.
2I.Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník

poctivý zámer nemá. Poukázal na ust. § 166g ods. 1 ZKR a tvrdil, že predpokladom poctivého
zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh
v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené
podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca
predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na

zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe
tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú
opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z
tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli
ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť

svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca mal za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu
dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne
a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ
nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či
dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

2J.Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností
Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhláseniekonkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by
pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím

inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to
žalobca preukázal vyššie.
2K.Žalobca opätovne uviedol, že oddlženie je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre
špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej

pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť.
Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má
dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v
konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce
z oddlženia. Žalobca mal za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. S
poukazom na citované zákonné ustanovenie je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po

podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu
riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na
to, aby mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaný tak naplnil skutkovú
podstatu nepoctivého zámeru, keď neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli
vyššie citované zákonné ustanovenie. Žalobca navrhol za účelom preukázania aj vyššie uvedených

skutočností ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom
zistenia príjmu žalovaného aj za obdobie po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
a to za obdobie pol roka po rozhodnutí o oddlžení za účelom preukázania, že žalovaný po oddlžení
disponoval príjmom, z ktorého by mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, tým
prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a tým preukázať svoj poctivý zámer, tak ako to má na mysli

ZKR. Žalobca navrhol na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe doplniť dokazovanie
výsluchom žalovaného.
2L.Žalobca uviedol, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne
zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaný má a mal finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov
voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ho súd zbavil

všetkých jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaný podaním vyhlásenia
o platobnej neschopnosti navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na
konkurz. Zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Preukázateľne tak naplnil podmienku podľa
ust. § 166g ods. 1 ZKR, ust. § 166g ods. 2 písm. f) ZKR nebol platobne neschopný a ust. § 166g ods. 3

písm. e) ZKR úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
2M.Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného.

3.Žalovaný sa k žalobe písomne na výzvu súdu nevyjadril. Na pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že
nemal nepoctivý zámer pri oddlžení, na účet mu mesačne prichádzalo necelých 400,-EUR.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2023 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obdo/74/2021 zo dňa 20.10.2022 a zotrval na doposiaľ uvedených tvrdeniach.

5.Na pojednávaní dňa 23.02.2024 právny zástupca žalobcu poukázal na vymeriavací základ žalovaného

v mesiaci august v roku 2021, teda v mesiaci, kedy žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý
bol vo výške 1 425,57 EUR. V nasledovnom mesiaci vymeriavací základ žalovaného presahuje sumu
1 496,85 EUR. Takisto aj v predchádzajúcich mesiacoch, teda pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného, žalovaný dosiahol príjem s vymeriavacím základom nad sumu
1 000,- EUR. Mal teda za to, že žalovaný sa nenachádzal v takej finančnej situácií, ktorá by mu

neumožňovala splácať svoje jednotlivé záväzky aspoň čiastočne v postupnej miere tak, ako tomu bolo
do oddlženia jeho osoby. Žalovaný dosahoval pravidelný mesačný príjem, ktorý vo viacerých mesiacoch
presiahol dvojnásobok sumy minimálnej mesačnej mzdy, ktorá vlastne v roku 2021 dosahovala len sumu
623,- EUR. Uvedené potvrdzuje práve argumentáciu prezentovanú zo strany žalobcu. Zo životopisu
žalovaného vyplýva, že žalovaný mal dosahovať čistý mesačný príjem len vo výške 800,- EUR. Táto

informácia je nepravdivá, neodzrkadľuje reálny stav veci a to s poukazom na oznámenie Sociálnej
poisťovne. Tvrdil, že platobná neschopnosť žalovaného pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok musí byť trvalá. Nesmie byť len čiastočná a nesmie byť len prechodná. Aj v prípade
pokiaľ žalovaný dosahoval v určitých mesiacoch nižší príjem mal za to, že tento príjem nedosahovalgenerálne a je potrebné prihliadať na poctivý zámer žalovaného v komplexe práve už uvádzaných
okolností. Žalovaný doposiaľ neprezentoval žiadne tvrdenia, nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by
bolo možné vyvodiť jednak, že pred podaním návrhu na oddlženie jeho osoby sa nachádzal v tak

nepriaznivej finančnej situácii, ktorá by mu neumožňovala ani čiastočne uhrádzať svoje záväzky, že by si
túto situáciu nespôsobil sám, že by nastali objektívne také okolnosti, ktoré by mu splácanie jednotlivých
pohľadávokneumožňovaloanivminimálnejsymbolickejmiere.Rovnakožalovanýneprezentovalžiadne
tvrdenia a nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že po podaní návrhu na oddlženie,
teda po oddlžení jeho osoby by mal poctivý zámer, mal by snahu riešiť si svoje záväzky v medziach

svojich možností a schopností. Žalovaný je osobou, ktorá žalobcu ani za účelom svojich záväzkov
nekontaktoval a napriek tomu, že v súčasnej dobe dosahuje opätovne pravidelný stabilný mesačný
príjem, je zamestnaný a disponuje týmto príjmom v celom rozsahu.

6.Na pojednávaní dňa 23.02.2024 žalovaný uviedol, že toho času je dočasne práceneschopný a ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

7.Žalovaný, hoci bol na pojednávanie dňa 18.02.2025 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

9.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: spis Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/186/2021, list zo dňa 25.05.2022 adresovaný
žalovanému (Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom), Zmluvu o úvere
z 25.06.2014 uzavretú medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou G. H., I. (IČO: 31 340 890) ako

veriteľom, Dôvodovú správu k zmene zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 2Odi/2/2021-77, Rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 36Odi/1/2019-79, Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3CoKR/23/2020, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo
dňa 20.12.2018 uzavretú medzi spoločnosťou G. H., I. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
Navrhol tiež súdu vyžiadať správu zo Sociálnej poisťovne o príjmoch žalovaného a zistiť na polícii, či

je alebo bol žalovaný vlastníkom motorového vozidla a na Úrade geodézie, kartografie a katastra, či je
alebo bol žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti.

10.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

11.Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, že
úver nebol riadne splácaný, že žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu a že bol oddlžený
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Odk/186/2021 (uznesením sp. zn.
26Odk/186/2021-22 zo dňa 11.08.2021).

12.Sporné medzi stranami je, či žalovaný mal pri svojom oddlžení poctivý zámer a teda či sú splnené
podmienky na zrušenie jeho oddlženia.

13.Nebolo medzi stranami sporné a zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Odk/186/2021, ako aj zo Zmluvy o úvere z 25.06.2014 a

Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018 (uzavretej medzi postupcom G. H., I.
a postupníkom BENCONT COLLECTION, a.s.) vyplýva, že žalobca je veriteľom žalovaného.

14.ZozoznamuveriteľovzostavenéhožalovanýmvkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.
zn. 26Odk/186/2021 súd zistil, že žalovaný mal v čase podania návrhu na konkurz viacerých veriteľov.

15.Výpisom z Centrálneho registra exekúcií mal sú preukázané, že v čase podania návrhu na konkurz
mal žalovaný niekoľko exekúcií (pod sp. zn. 307EX 584/20 a EX 3/2016).

16.ZospisuOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.26OdK/186/2021súdzistil,žeuznesenímOkresnéhosúdu

Košice I, sp. zn. 26OdK/186/2021-22 zo dňa 11.08.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A.
B., nar. XX.XX.XXXX, a že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdudňa 03.08.2021. Žalovaný vyhlásil v návrhu, že je platobne neschopný, že sa do tohto stavu nepriviedol
úmyselne a pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením.
16A.Zpredmetnéhospisuboloďalejzistené,žesprávcazverejnilvobchodnomvestníkuč.208/2021dňa

28.10.2021 oznámenie o zrušení konkurzu v konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/186/2021 z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

17.Z dokladov predložených súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/186/2021 bolo
zistené, že zo zoznamu majetku žalovaného vyplýva, že nevlastní a posledné tri roky nevlastnil majetok

väčšej hodnoty. Podľa životopisu žalovaný bol v od mája 2010 do decembra 2010 zamestnaný na
dohodu ako operátor výroby v spoločnosti Študentské centrum, spol. s r.o., od februára 2011 do júla 2011
bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, od augusta 2011 do októbra 2012 bol dobrovoľne
nezamestnaným, od novembra 2012 do decembra 2012 bol zamestnaný v spoločnosti JOFEX CZECH
Weldhunters s.r.o. na dohodu ako operátor výroby, od januára 2013 do augusta 2014 bol zamestnaný
v spoločnosti JOFEX CZECH Weldhunters s.r.o. ako operátor výroby, od septembra 2014 do januára

2015 bol zamestnaný v spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. ako operátor výroby, od januára 2015 do marca
2016 bol zamestnaný v spoločnosti MANPOWER SLOVENSKO s.r.o. ako operátor výroby, od marca
2016 do októbra 2016 bol zamestnaný v spoločnosti ManpowerGroup Slovensko s.r.o. ako operátor
výroby, od novembra 2016 do januára 2017 bol zamestnaný v spoločnosti JOBELSA SLOVENSKO s.r.o.
ako operátor výroby, od februára 2017 do februára 2018 bol zamestnaný v spoločnosti LOOK SERVICE

s.r.o. ako operátor výroby, od februára 2018 do júla 2019 bol zamestnaný v spoločnosti U.S.Steel
Obalservis s.r.o. ako operátor výroby, v auguste 2019 bol zamestnaný v spoločnosti MERKURY SHOP
s.r.o.nadohoduakooperátorvýroby,odseptembra2019jezamestnanývspoločnostiMERKURYSHOP
s.r.o. ako operátor výroby (od januára 2020 do februára 2020 pracoval v spoločnosti MERKURY SHOP
s.r.o. na dohodu ako operátor výroby). Nikdy nebol samostatne zárobkovo činnou osobou.

17A.Žalovaný má iba základné vzdelanie.
17B.Uviedol, že je rozvedený a deti nežijú s ním. Jeho čistý mesačný príjem je asi 800,- EUR. Tvrdil, že
sa zadlžil keď bol ženatý. Pracoval iba on, manželka bola na materskej dovolenke. Bývali v podnájme.
Mali veľa výdavkov, ktoré nezvládal platiť, preto sa zadlžili. Po rozvode ostal na všetko sám. Nebol už
schopný splácať dlhy, preto sa rozhodol pre osobný bankrot. V čase podania návrhu bol zamestnaný.

Z príjmu platil výživné v sume 160,- EUR mesačne. Exekútorom uhrádzal sumu 299,- EUR mesačne.
Mesačne na nájomné dával 150,- EUR, na stravu potreboval 200,- EUR, na ošatenie 15,- EUR, na
telefón 15,- EUR a na iné výdavky okolo 25,- EUR.

18.Listom zo dňa 25.05.2022 adresovaným žalovanému (Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru

a komunikáciu s veriteľom) mal súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného o preukázanie poctivého
zámeru pri oddlžení a o komunikáciu so žalobcom. Žalovaný bola požiadaný o vyjadrenie vo veci
možnosti plnenia záväzku voči žalobcovi. Na tento list žalovaný nereagoval.

19.ZoznámeniaÚradugeodézie,kartografieakatastrasúdzistil,žežalovanýniejeanebolvrozhodnom

období vlastníkom nehnuteľnosti.

20.Z oznámenia polície bolo zistené, že žalovaný nie je a nebol v rozhodnom období vlastníkom ani
držiteľom motorového alebo prípojného vozidla.

21.Z oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalovaný mal v roku 2020 vymeriavací základ
na odvod poistného v priemere vo výške 1 034,- EUR. V roku 2021 mal vymeriavací základ na odvod
poistného v priemere vo výške 984,- EUR s tým, že v auguste 2021 (v čase vyhlásenia konkurzu) tento
bol vo výške 1 425,- EUR a v septembri 2021 vo výške 1 496,- EUR . V mesiaci december 2021 a
v roku 2022 za prvé štyri mesiace mal vymeriavací základ na odvod poistného približne vo výške 0,-

EUR, v mesiaci máj 2022 ho mal vo výške 491,- EUR, v mesiaci september 2022 vo výške 14,40 EUR,
v mesiaci október 2022 vo výške 48,- EUR. Následne mal vymeriavací základ na odvod poistného (do
konca roka 2023) v priemere vo výške 815,- EUR.

22.Podľa ust. § 166f ZKR: (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušeníoddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou,
aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu
nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti

dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva
voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,
obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka. (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší

takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do
šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

23.Podľa ust. § 166g ZKR: (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu
neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol
veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v
prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol
do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol
platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania
sadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehalnato,žesvoje

dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu
riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu
sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas

neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej
odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal
zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum
hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka,
ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo

pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má
iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,
má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť,
ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu

na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. (6) V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo
v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré
upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

24.Podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

25.Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.26.Podľa ust. § 153 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

27.Je nepochybné, že žalobca je veriteľom žalovaného a že bol dotknutý oddlžením, preto má právo
domáhať sa v zmysle ust. § 166f ZKR zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

28.Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Uviedol len,
že nemal nepoctivý zámer pri oddlžení. Po vyhlásení konkurzu sa so žalobcom nekontaktoval a na jeho

výzvu neodpovedal.

29.Súd má za to, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, tak ako to vyhlásil v
návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že mal dostatočný príjem na úhradu
aspoň časti svojich záväzkov. Žalovaný vo svojom životopise uviedol informácie o príjme, na základe

ktorých sú dané pochybnosti o jeho platobnej neschopnosti. Žalovaný je osobou v produktívnom veku
a ako sám uviedol od roku 2010 skoro nepretržite vykonáva zárobkovú činnosť (bol zamestnaný) so
stabilným príjmom, a to ako súd zistil vo vyššej výške, ako to pôvodne deklaroval v písomnom návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Pre súd je zásadné, že ide o stabilný a pravidelný príjem a jeho možnosti a
schopnosti sú také, že je (bol pri podávaní návrhu) podľa názoru súdu schopný čiastočne plniť svoje

dlhy. Napriek tomu žalovaný od postúpenia pohľadávky žalobcovi nepoukázal žalobcovi žiadne ani
čiastočné úhrady. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z. je významným predpokladom na
možnosť uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú.
Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len
z vyhlásenia dlžníka podľa § 167a ods. 1 písm. e) ZKR), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru

dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola), tak tomu je v danom konaní. Treba
pripustiť, že súd pri „ex ante“ kontrole pri vyhlasovaní konkurzu nemá reálnu možnosť skúmať platobnú
schopnosť, nemá možnosť posúdiť reálne schopnosti a možnosti navrhovateľa plniť dlhy a musí sa
uspokojiťsnavrhovateľomtvrdenoupravdivosťouaúplnosťouinformáciinímposkytnutých(najmäojeho
finančnej, majetkovej situácii), pričom nemožno vylúčiť jeho nepoctivý zámer pri takomto úkone, najmä

ak má byť „oddlžením“ zbavený všetkých svojich dlhov, je teda „motivovaný“ uviesť (prípadne zamlčať)
také informácie ktoré povedú k oddlženiu ako tie ktoré nepovedú. Súd má len malú možnosť zistiť
objektívnu situáciu navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého
zámeru na veriteľoch dlžníka. Keď žalobca predložil dôvodné pochybnosti o platobnej neschopnosti
žalovaného, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok na vyhlásenie

konkurzu a tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalobca vzniesol dôvodnú pochybnosť o
platobnej neschopnosti žalovaného. Platobnú neschopnosť fyzickej osoby definuje § 3 ods. 2 ZKR ako
stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná
neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať
stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp.

prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný je zárobkovo činnou osobou, keď vo svojom životopise
uviedol, že je od roku 2010 až doposiaľ zamestnaný (len na veľmi krátky čas nezamestnaný). Mal tak
dlhodobo stály príjem z pracovnej činnosti (bez ohľadu na posudzovanie jeho výšky). Žalovaný v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak mohol, mal možnosť (čo je zásadné) disponovať finančnými
prostriedkami na plnenie (aspoň čiastočné) svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich

záväzkov (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku,
alebo dobrovoľnými úhradami) by bol schopný splácať aspoň čiastočne svoje záväzky. Napriek tejto
skutočnosti sa žalovaný rozhodol riešiť svoju situáciu formou oddlženia v konkurze s tým, že sa vyhne čo
i len aj čiastočnému splácaniu dlhov. Uvedené tak preukázateľne dôvodne spochybňuje poctivý zámer
žalovaného a jeho úprimnú snahu o riešenie dlhov. Žalovaný neuviedla a predovšetkým nepreukázal

také skutočnosti, ktoré by, a to treba zdôrazniť, objektívne znemožňovali uspokojenie jeho záväzkov.

30.Žalovanému záväzky vznikli v čase, keď vykazoval príjem, z ktorého bolo možné záväzky vypriadať.
Žalovaný tak neučinil, neuviedol dôvody akceptovateľné pre takéto správanie, preto mu nepatrí ochranavoči veriteľom, ktorých poškodil a následne účelovo podal návrh na oddlženie, aby sa tak zbavil svojich
dlhov,ajnapriekskutočnosti,žejehopríjemumožňovalaumožňujesplateniejehozáväzkov.Akžalovaný
disponuje majetkom alebo stálym príjmom je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov

a len v prípade ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byt' dlžníkovi umožnené
oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Predpokladom
platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj
záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku
je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne,

nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného. Treba
dodať, že okrem vyhlásenia o tom, že je platobne neschopný žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu
taktiež uviedol, že „má poctivý zámer uspokojiť svojich veriteľov a vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností a schopností“. Ide o všeobecné „formulárové, predtlačené“ vyhlásenie
navrhovateľa (žalovaného). Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nekonkretizoval
toto svoje „formálne“ vyhlásenie, neuviedol akým spôsobom mal skutočný a úprimný záujem uspokojiť

svojich veriteľov, akú konkrétnu snahu vynaložil na riešenie svojho dlhu, aké konkrétne boli a sú jeho
možnosti a schopnosti riešenia (uspokojenia) dlhov, resp. aké sú hranice jeho možností a schopností,
ktoré by mu bránili v tom, aby čo len čiastočne pristúpil k splácaniu dlhov. Ak žalovaný disponoval
stálym príjmom z pracovnej činnosti bolo jej prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a
len v prípade, ak by bolo uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo mu byť umožnené

oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný neuviedol,
žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že uspokojovanie jeho záväzkov bolo a je pre neho objektívne
nemožné. Žalovaným v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvádzaná ťažká životná a finančná situácia
je podľa názoru súdu spôsobená predovšetkým jeho konaním a musí sám niesť za ňu aj následky,
zodpovednosť a neprenášať toto na ťarchu veriteľov a ich uspokojovania. Žalovaný v životopise

pripojenom k návrhu na vyhlásenie konkurzu len všeobecne uviedol, že po rozvode bol na všetko
sám a už nie je schopný všetko posplácať, preto sa rozhodol pre osobný bankrot. V prípade ak sa
žalovaný slobodne rozhodol svoju finančnú situácia riešiť napr. úvermi, tak si musel byť vedomý, že
je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Z návrhu a ani z následného konania
(nekonania) žalovaného však toto nevyplýva. Z celkového skutkové stavu skôr vyplýva jeho neochota

plniť záväzky ako objektívna nemožnosť ich plnenia. Oddlženie nie je právnym nástrojom, ktorý by mal
automaticky a vo všeobecnosti slúžiť na zbavenie sa dlhov pre všetkých aj nezodpovedných a finančne
nedisciplinovaných dlžníkov, ale iba pre tých, ktorý sa do zlej finančnej situácie dostali z objektívnych
dôvodov a nie spôsobom života „na dlh“.

31.Po vyhlásení konkurzu žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia
svojho dlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer a úprimnú snahu žalovaného
uspokojiť veriteľov a riešiť svoj dlh. Súd mal za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu,
primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou
žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu

riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne
by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok
ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Nie
je možné sa zbaviť pochybnosti, že žalovaný sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť
svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusel uhradiť svojim veriteľom

ani časť ich pohľadávok. Treba zdôrazniť, že oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia
sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav
žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav,
keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť
z iných dôvodov. Ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však

ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ust. § 1 ods. 2 veta prvá zákona.
Formou plnenia záväzkov je v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka aj čiastočné plnenie záväzku a
zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom
§ 566 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, je možné dospieť k tvrdeniu, že
platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote

splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti
predpokladanú § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, resp. § 167g ods. 2 písm. f) ZKR. Skutočnosť, že dlžník,
napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa
svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedenýmkonaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je
zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti
byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu

ochranu. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení
exekúcie. Následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie, napr. mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník
znova v plnom rozsahu disponovať. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného by
bolo, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich
možností. Z konania žalovaného takáto snaha vôbec nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky

nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že
existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia
dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej
podaniu návrhu na konkurz. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu
o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá
uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako

aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len
orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovanú vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala
nevymáhateľnou, ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich
záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov

umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto
úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý
zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

32.Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich

veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal
v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili
žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili.
Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal čiastočne splácať svoje záväzky voči
veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia žalovaný evidentne poškodil svojich veriteľov, keď po oddlžení

nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej
neschopnosti. Jedinou osobou, ktorá má všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch dlžníka
je dlžník samotný. Vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti vo fáze do rozhodnutia o oddlžení
je nepreskúmateľné tak Centrom právnej pomoci ako aj konkurzným súdom. V prípade ak aj dlžník
platobne neschopný nie je, podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti vyvolá účinky spojené s

týmto vyhlásením, a teda súd považuje dlžníka za platobne neschopného. Žalovaný neodôvodnene
neuhrádzal svoje záväzky a v návrhu vyhlásil svoju platobnú neschopnosť aj keď platobne neschopný
nebol. Podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti tak žalovaný konštruoval taký skutkový stav, kedy
je konkurzný súd povinný nahliadať na dlžníka, bez ďalšieho, ako na platobne neschopného. Platobná
neschopnosť je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd mohol

vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Pri poznaní skutkového stavu veci nie je možné vylúčiť, že jeho
(formálne) vyjadrenie v návrhu je úmyselne nesprávne a zavádzajúce. Bez takého vyhlásenia by nebol
žalovaný oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následne byť oddlžený. Všetky vyššie
uvedené skutočnosti odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých
samostatných dôvodov.

33.Nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút
oddlženia. Žalovaný má a mal finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom.
Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ho súd zbavil všetkých
jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaný podaním vyhlásenia o platobnej

neschopnosti navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na konkurz. Zo
správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu svoj dlh riešiť
v medziach svojich možností a schopností. Preukázateľne tak sú naplnené podmienky ust. § 166g ods.
1 ZKR. Žalovaný nemal poctivý zámer, nakoľko z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať,
že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, ust. § 166g

ods. 2 písm. f) ZKR nakoľko v čase podania návrhu nebol žalovaný platobne neschopný (opak nebol
preukázaný), pričom o tom s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť a ust. § 166g ods. 2 písm. h)
ZKR nakoľko zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.34.K procesnej obrane žalovaného je nutné ešte dodať, že v prípadoch uvedených v § 166g ods. 2
ZKR sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanom, aby súdu

hodnoverne preukázal, že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácií nekonal s nepoctivým zámerom.
Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní uvedené nepreukázal, neuviedol také objektívne dôvody,
ktoré by mali za následok takú jeho finančnú a majetkovú situáciu, aby nebol schopný a nebolo v jeho
možnostiach čiastočné plnenie záväzkov. Na druhej strane tvrdenia žalobcu boli v konaní dostatočne
hodnoverne preukázané podloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nevyvrátil.

35.Žalovaný teda nepreukázal súdu existenciu poctivého zámeru pri podaní návrhu na konkurz, preto
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer
podľa § 166g ods. 1 a ods. 2 písm. f) a h) ZKR.

36.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

38.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).