Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123366912.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zast.:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO : 36 864 455 proti
žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 2.009,15 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 13C/46/2024-105 zo dňa 3. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o čiastočnom zastavení konania ostáva nedotknutý.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 419,85
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 385,- Eur od 03.04.2023 do zaplatenia
a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 34,85 Eur od 28.08.2024 do
zaplatenia zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.589,30 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.589,30 Eur od 03.04.2023 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 34,85 eur od 03.04.2023 do 27.08.2024, všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na
náhradu trov v rozsahu 61,60 %.

2. Východiskovo súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 15.07.2022 došlo v Žiline k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase

dopravnej nehody bol poškodený A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C. (ďalej len
„Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne
zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla,
na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 683/2022
zo dňa 25.10.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo.
Nájom náhradného motorového vozidla trval od 25.10.2022 do 27.01.2023 pri dohodnutom dennom
nájomnom 35,- Eur. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému

faktúru č. 0932023, splatnú dňa 11.02.2023 na sumu 3.355,38 Eur s DPH za 95 dní, t.j. za dobu
užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom jehonároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca
si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 427 ods. 2, § 428, § 442 ods. 1 , ods.
3, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d), f) a g), § 4 ods. 1, ods. 2,
ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade
zodpovednosť za škodu treba posudzovať podľa § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla, teda ako zodpovednosť
prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená

škoda poškodenému. Zodpovednosť za škodu podľa ust. § 427 ods. 2 je zodpovednosť objektívna,
teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno
zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj
pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka). Predpokladmi

vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tak spôsobená
škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou
škodou. V prejednávanom prípade sa tak súd prvej inštancie zaoberal naplnením predpokladov vzniku
zodpovednosti prevádzkovateľa (poisteného) osobného motorového vozidla za škodu podľa cit. ust.
§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako v ďalšom nevyhnutného predpokladu vzniku povinnosti

poisťovateľa (žalovaného) nahradiť poškodenému, resp. po postúpení pohľadávky na náhradu škody
žalobcovi, škodu. V prejednávanom prípade, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalovaného
nároku a súčasne zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávky (od ktorej odvodzoval žalobca svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v spore) tak škode mali zodpovedať poškodeným účelne vynaložené náklady za nutné
užívanie náhradného osobného motorového vozidla.

5. Podľa súdu prvej inštancie z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia sa poškodenému
(o.i.) uhrádzajú aj uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru
všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený

musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,
že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné

za prenajaté motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť,
a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za
skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených
so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové
vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní nariadenom na deň 03.09.2024 uviedla, že na základe
predložených listinných dôkazov, a aj po preverení informácií v autoservise, ktorý vykonával opravu
vyšlo najavo, že krycí list v danom prípade bol vystavený už dňa 16.01.2023. Preto zobrala žalobu v
časti teda nad rámec uplatneného rozsahu späť. Tiež uviedla, že žalovaný po podaní žaloby uhradil časť

istiny vo výške 34,85 eur. Navrhla teda, aby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 419,85 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 385 eur od 03.04.2023 do zaplatenia a v časti
úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 34,85 eur ročne od 28.08.2024 do zaplatenia zastavil
a aby žalobcovi priznal nárok vo výške 1.589,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 1.589,30 eur od 03.04.2023 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

34,85 eur od 03.04.2023 do 27.08.2024, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. A podľa
pomeru úspechu v spore žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na tento dispozitívny
úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby, súd prevej inštancie v predmetnej časti konanie zastavil.
Rozhodovacia prax súdov vyšších autorít v týchto typoch sporov nie je jednotná. Súd prvej inštancie takv prejednávanom spore dospel k záveru, že poškodený bol v dôsledku predmetnej dopravnej nehody
vylúčenýzužívaniavlastnéhomotorovéhovozidla,apretomunáležínáhradanákladov,ktorévsúvislosti
s nájmom náhradného vozidla vynaložil. Preto súd vo zvyšnej časti žalobe čo do istiny ako dôvodnej

vyhovel.

7. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní neuznal krátenie počtu dní
za obdobie odo dňa nasledujúceho (14.12.2022) po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla

dňa 13.12.2022 (dátum poskytnutia služby, faktúra za opravu č. 1224851), do dňa vystavenia krycieho
listu dňa 16.01.2023. Podľa žalovanej náhrada nákladov za obdobie od 14.12.2022 do 16.01.2023
nepredstavuje náklady, ktoré by vznikli v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, nie sú priamym
následkom poškodenia vozidla alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného
motorového vozidla a teda priamo nesúvisia so spôsobenou škodou, pretože neskoršie prevzatie vozidla
alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla, nemôže bez

dôležitého a preukázaného dôvodu ísť na vrub žalovanej. Mala za to, že žalovaná nie je povinná
refundovať všetky uplatnené náklady, ale len odôvodnené. Servis v takom prípade nie je oprávnený
uplatňovať zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlu. Podľa žalovanej, poškodený v deň
vystavenia faktúry už reálne mal možnosť prevziať si svoje plne funkčné a opravené motorové vozidlo
z autoservisu, pričom potvrdenie autoservisu, v zmysle ktorého autoservis nevydá motorové vozidlo

bez doručenia krycieho listu, nie je možné považovať za právne relevantné, pričom poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/187/2022, z ktorého podľa žalovanej vyplýva, že
autoservis vykonávajúci opravu porušil svoju právnu povinnosť a tým naplnil § 420 OZ takým spôsobom,
že v čase, keď ešte jeho pohľadávka nebola splatná, zadržiaval opravené MV, pričom tak zjavne
konal bez právneho dôvodu. Oprava poškodeného motorového vozidla je realizovaná na základe

zmluvného vzťahu medzi poškodeným a autoservisom a zavŕšením opravy je následok škodovej
udalosti/ dopravnej nehody odstránený. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil v napadnutom výroku II. a vec vrátil na opätovné rozhodnutie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

Mala zato, že okresný súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnila s
názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Uviedla, že poškodený sa dostal do situácie,
keď bol nútený si prenajať motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej.
K nevyhnutnosti a účelnosti nákladov uviedla, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu
vydania opraveného vozidla poškodenému, pričom poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého účelnosť nákladov
spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ak
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania
vozidla autoservisom, ktorý vozidlo vydá až po vydaní krycieho listu poisťovňou. Ďalej žalobkyňa

argumentovala, že poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka
dopravnejnehody,ktoráurčujeautorizovanéservisy.Taktiežžalobkyňavyjadrilapresvedčenie,žežiadať
od poškodeného úhradu nákladov spojených s opravou vozidla by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu
nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý samostatný výrok o čiastočnom zastavení konania)

a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok
v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnenímnapadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd akcentuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu

poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať
škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu
do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia,
oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len)

až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.
Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci
autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho
súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné

mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo
zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam,
kdetátovyplývazdohodyúčastníkov.Bolobynaivnédomnievaťsa,žepoškodený(vpozíciispotrebiteľa)
by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom
pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať,

aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce
dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani
pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda
nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).

12. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu

(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa
tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu)
atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaná nenavrhla pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou

a uplatňovanou škodou.

13. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade
spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak

protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie
tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej
udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali
na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba

za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.

14. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen
škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to

v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim
obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.15.PokiaľideopoukazžalovanejnarozhodnutieKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.7Co/187/2022,odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutia iných krajských súdov nie sú pre súdy konajúce v prejednávanom

prípade záväzné (§ 193, eventuálne § 455 CSP). Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 základných princípov CSP.

16. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové

vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo
v servise od 25.10.2022 do 16.01.2023, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi vrátené.
Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebypríčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťou(dopravnou
nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený je nemožnosťou používania vlastného
motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať
tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život)
v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil trhový prieskum
a vyhodnocoval výhodnosť/nevýhodnosť iných cenových dojednaní stanovených autopožičovňami.

18. Odvolací súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)