Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321010375
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4321010375.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol.,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, § 127 odsek 12
Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice ( ďalej len „okresný prokurátor“)

proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 23.05.2024, sp. zn. 3T/49/2021
(ďalej len „napadnutý rozsudok“), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 07. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo vzťahu k obom obžalovaným vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku v e c s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných A. B. a C. B. vinnými každého z nich
samostatne zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, § 127
odsek 12 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :

od D. XXXX E. XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti v prístavbe rodinného domu č. 302/2 o výmere
približne20m2nauliciF.vobciG.,okresG.A.B.ajehodružkaC.B.svojimspoločnýmmaloletýmdeťom
H. B., narodenému XX.XX.XXXX, I. B., narodenej XX.XX.XXXX, S. K., narodenej XX.XX.XXXX a J. B.,
narodenému XX.XX.XXXX, nezabezpečovali dostatok stravy, deti boli výrazne hygienicky zanedbané,
zavšivavené, chodili v špinavom oblečení, zapáchali, z dôvodu chýbajúcej toalety vykonávali potrebu do
skríň a vonku, spávali na studenej podlahe, v dome a okolo domu mali neporiadok, odpadky, hlodavce,

ľudské aj zvieracie exkrementy, devastovali svoje obydlie, deti podľa ich vzoru používali vulgarizmy,
neboli vedené k samoobslužným úkonom, nevedeli používať toaletu a príbor, zanedbávali ich vyučovací
proces a návštevy u lekára, pričom k náprave nedošlo ani po opakovaných upozorneniach a pomoci
zo strany Obce G., terénnych a sociálnych pracovníkov, A. B. deťom vulgárne nadával, kričal na ne, bil
ich, zastrašoval ich, v noci ich budil zo spánku, aby ich bil a aby sa prizerali tomu, ako on zabíja psov a
zdiera ich z kože, v ich prítomnosti sa A. B. a C. B. vzájomne hádali, bili a boli na seba agresívni, C. B.

s deťmi opúšťala spoločnú domácnosť a zotrvávala u svojich príbuzných v nevhodných a ich priaznivý
vývin ohrozujúcich sociálnych a hygienických podmienkach, po čom boli deti neodkladným opatrením
Okresného súdu č. k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 11.04.2019, vykonateľný dňa 11.04.2019 a právoplatný
dňa 23.07.2019, dňa 12.04.2019 umiestnené do Centra pre deti a rodiny K., L. B. XXXX, H. K., kde
sa s nimi A. B. a C. B. opakovane kontaktovali osobne a telefonicky v dňoch 02.10.2019, 04.10.2019,
05.10.2019, 26.10.2019, 02.11.2019, 06.11.2019, 09.11.2019, 04.12.2019, 08.12.2019, 26.08.2020,

počas čoho im A. B. vulgárne nadával, kričal na ne, vynucoval si od nich prejavy lásky a pod vplyvom
vyhrážok aj chcenie vrátiť sa proti ich vôli do spoločnej domácnosti, navádzal ich k neposlušnosti,spolu s C. B. boli v prítomnosti detí verbálne agresívni aj voči personálu centra, pričom deti mali z
ich návštev a telefonického kontaktu opakovane pocity strachu, stresu vrátane somatických prejavov
psychogénneho pôvodu ako napätie, zvracanie, bolesti brucha, nechutenstvo, zhoršené zaspávanie,

zhoršenie reči, obhrýzanie nechtov a prstov až do krvi, ktoré po ich odchode odzneli, a počas stretnutí sa
deti dožadovali prítomnosti personálu centra, ktorý opakovane korigoval a zasahoval do neprimeraného
správania sa A. B. a C. B., následkom čoho sa všetky deti vyznačujú nízkou intelektovou úrovňou v
pásme ľahkej mentálnej retardácie a syndrómom deprimovaného dieťaťa prejavujúci sa v kognitívnej a
sociálnej oblasti, citovom prežívaní a sebaponímaní.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému A. B. podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2 Trestného zákona za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona trest odňatia slobody štyri roky, na ktorého výkon ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej C. B. súd prvého stupňa uložil podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2 Trestného zákona za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona
ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/Trestného
zákona trest odňatia slobody tri roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1písmeno a/ Trestného zákona jej výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovil skúšobnú
dobu päť rokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona jej uložil povinnosť spočívajúce v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku opatrovníka maloletých detí, J. M. N. O., so sídlom advokátskej
kancelárie B. XXX, XXX XX B. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote odvolaním napadol okresný prokurátor, ktoré smerovalo proti

výroku o treste.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal výšku uloženého trestu obžalovaným
súdom prvého stupňa, majúc ho za neprimerane mierny. Mal za to, že súd sa pri ukladaní trestu
nedostatočne vysporiadal s otázkou spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku, zavinením

a pohnútkou obžalovaných.
Poukázal tiež na to, že obžalovaní sa ku skutku počas celého konania nepriznávali, neprejavili žiadnu
ľútosť nad podmienkami, v akých žili, pričom v čase spáchania skutku netrpeli žiadnou duševnou
poruchou, ktorá by mala vplyv na ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Obžalovaní svojim konaním rovnakou mierou prispeli k následkom na fyzickom a psychickom zdraví

svojich detí, obžalovaný A. B. navyše i brachiálnym správaním.
Súčasnýkladnývzťahobžalovanýchkdeťom,prejavujúcisazáujmomonevoformemesačnýchnávštev
a denných telefonátov ich nezabavuje viny, prinajmenšom preukazuje čiastočnú prevýchovu, nie však
v rozsahu, ktorý by zodpovedal súdom uloženým trestom.
Na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepostačí trest kratšieho - pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

Navrhol preto Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste vo vzťahu k obom obžalovaným a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaným uloží trest odňatia
slobody sedem rokov s ich zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Podľa § 326 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom
zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 318, § 320 odsek 1, § 321
odsek 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku odvolací súd
preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie prokurátora smerovalo.

Týmto postupom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť vo výroku
o treste a to:

- pre chyby v napadnutom výroku rozsudku, a to pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a
tiež preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku).
- ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Po zistení vyššie uvedených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste odvolací
súd zistil, že vzhľadom na potrebu urobiť vo veci nové rozhodnutie, treba ju v zrušenej časti podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Podľa§168odsek1Trestnéhoporiadku,akrozsudokobsahujeodôvodnenie,súdvňomstručneuvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu

a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o treste, i keď ostatné dokazovanie bolo v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku za dodržania určitých zásad tzv. kontradiktórneho
procesu zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré
by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku ani takých, z ktorých by sa dal vyvodiť právny záver o tom, že by bolo došlo k porušeniu

práv obžalovaného. Za také porušenie nie je možné považovať právne úvahy ani právne závery súdu
I. stupňa, ktoré sú súladné predovšetkým s § 2 odsek 10 a 12 Trestného poriadku, okrem pochybenia
a nedostatkov, na ktoré bude poukázané ďalej.

Ustanovenie § 2 odsek 50 Trestného poriadku o nutnosti riadneho zistenia skutkového stavu veci je

potrebné aplikovať aj v rámci rozhodovania o druhu a výmere trestu, kedy súd musí za tým účelom
vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu za účelom zistenia všetkých nevyhnutných zákonných
podmienok ( § 34 Trestného zákona príp. aj iných).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci

vykonaných dôkazov týkajúcich sa rozhodovania o druhu a výmere trestu a na právne úvahy, akými
sa riadil pri ich hodnotení. Odvolací súd považuje tieto právne úvahy súdu prvého stupňa za nie
dostatočne jasné, presné a zrozumiteľné, najmä pokiaľ ide o aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu podľa § 39 Trestného zákona tak, aby bolo rozhodnutie v tomto smere možné preskúmať
nielen v odvolacom konaní, ale aby bolo jasné a zrozumiteľné aj procesným stranám.

Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru
a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej

podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu.

Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,
že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia.
Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona možno
považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu
chorobu páchateľa a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len
za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vo vzťahu k obom obžalovaným

mal za to, že trest v základnej trestnej sadzbe §-u 208 odsek 3 Trestného zákona 7 až 12 rokov, by bol
neprimerane prísnym trestom, pričom aktuálny pozitívny postoj obžalovaných k maloletým deťom mal
za opodstatňujúci na aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu vo vzťahu k obom z nich.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň poukázal na nezistenie žiadnych

poľahčujúcich okolností u obžalovaných ako aj na ich osoby. Obžalovaní boli viacnásobne priestupkovo
postihovaní, a to za rôzne priestupkové delikty. Obžalovaný A. B. podľa aktuálneho odpisu RT sa 4-krát
dostal do rozporu so zákonom a obžalovaná C. B. sa 2-krát dostala do rozporu so zákonom,
pričom posledné odsúdenie má vo veci Okresného súdu Nitra z 19.06.2024, právoplatné z 15.08.2024
sp. zn. 4T/43/2024.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní splnenia podmienok ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného
zákona nevyhodnotil dostatočným spôsobom jednak samotné okolnosti posudzovaného prípadu ako
i pomery páchateľov, preto v tomto smere je napadnutý rozsudok nejasný a nepreskúmateľný.

Odvolací súd s poukazom na horeuvedené právne úvahy dospel k záveru, že je potrebné zrušiť
napadnutý rozsudok v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
prejednal a rozhodol.

Bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere, teda vyžiadať si

a oboznámiť spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/43/2024 týkajúci sa obžalovanej C. B., z dôvodu
prípadného uloženia sa majúceho súhrnného trestu v posudzovanej veci, keďže v prejednávanom
prípade skutok bol dokonaný 04.02.2019, teda pravdepodobne skutok bol spáchaný skôr, ako bol
obžalovanému doručený trestný rozkaz vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/43/2024.
Aj s poukazom na odvolacie námietky okresného prokurátora bude nevyhnutné, aby súd prvého stupňa

vo svojom novom rozhodnutí dal odpoveď aj na všetky jeho právne relevantné námietky.
Po vykonaní uvedených inštrukcií bude potrebné, aby súd prvého stupňa jasným a zrozumiteľným
spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok (§ 185 ods. 2 Tr. por.).