Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200029
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200029.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: VINDEVIE, s. r. o., so sídlom Potravinárska 10, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 44
512 651, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., Mariánske námestie 29/6, 010 01
Žilina,IČO:53588452,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103097900/2022 zo
dňa 14.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 103097900/2022 zo dňa 14. novembra

2022 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého
stupňa“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len
„DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 a za január 2017 až december 2017. O

výsledku daňovej kontroly boli vyhotovené dva protokoly, a to č. 101223288/2021 a č. 101223262/2021,
obidva zo dňa 14.07.2021. Protokol č. 101223262/2021 vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 04.08.2021.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101755509/2022 zo dňa 14.06.2022 rozhodol
podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) tak, že určuje

žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 25 561,01 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december
2016 s tým, že mu znižuje nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 24 798,90 eur na
sumu 4 237,85 eur. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom
GG servis s.r.o. (do 20.08.2016 GASTRONOMY Group s.r.o.), so sídlom Moldavská cesta 45, Košice,
IČO: 463 564 79 (ďalej aj len „GG servis s.r.o.“), konkrétne faktúry č. 2016005577 zo dňa 20.12.2016,
predmetom ktorej bola fakturácia : „odmena v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015 čl. II,
bod 1“. Predmetom dodania mali byť služby spočívajúce v senzorickej a analytickej kontrole kvality

vína, potreba dodania ktorých mala byť vyvolaná reklamáciami zo strany českých odberateľov, ktorí od
žalobcu odoberali sudové a aj fľaškové víno. Správca dane uzavrel, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky pre odpočet DPH na základe uvedenej faktúry z toho dôvodu, že nebolo preukázané, že
reálne došlo k dodaniu služieb.3. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnoužalobounapadnutýmrozhodnutímč.103097900/2022zodňa14.11.2022tak,žeprvostupňové

rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu
uviedol:
- podľa žalovaného po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového
materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správcu dane.
-správcadanehodnotilzískanédôkazyvpriebehudaňovejkontrolypodľa§3ods.3Daňovéhoporiadku,
dodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zákonnosti, postupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.
- daňovému subjektu nebola služba dodaná tak ako deklaroval, preto dodávateľovi uvedenému na
faktúre nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v

znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) a žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH
v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
- pokiaľ žalobca namietal, že boli vyhotovené dva protokoly z daňovej kontroly, tak žalovaný uviedol, že
išlo o výkon daňovej kontroly za viac zdaňovacích období, pričom rozdiel v sume DPH bol zistený len
za jedno zdaňovacie obdobie, a to za december 2016. Protokol č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021

bol protokol so zisteniami, a teda jeho súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, pričom protokol č. 101223288/2021 zo dňa 14.07.2021 bol negatívny protokol (beználezový),
teda bez zistení správcu dane, pri ktorom sa nezasielala výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole a nebolo začaté v nadväznosti na tento protokol vyrubovacie konanie. Aj keď došlo
ku chybe v označení zdaňovacích období v uvedených protokoloch, ktorú následne správca dane

opravil oznámením, z obsahu oboch protokolov jasne vyplýva, že protokol č. 101223262/2021 sa týka
zdaňovacieho obdobia december 2016 a protokol č. 101223288/2021 sa týka ostatných zdaňovacích
období. Daňový poriadok podľa žalovaného opravu chýb v protokole neupravuje, avšak v rámci zásady
súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku oznámením o oprave chýb č. 102025143/2021 správca
dane oznámil žalobcovi, že v protokole boli textové chyby a pri vydaní rozhodnutia správca dane už

vychádzal zo správnych údajov.
- k nedodržaniu prekluzívnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového
poriadku žalovaný uviedol, že mu neprináleží hodnotiť postup a jednotlivé úkony Kriminálneho úradu
finančnej správy, ktorý zaistil účtovné doklady žalobcu, ktoré následne odovzdal daňovému úradu. Podľa
žalovaného správca dane a ani žalovaný nedisponujú kompetenciami a informáciami o vykonaných

úkonoch Kriminálneho úradu finančnej správy, pričom Daňový poriadok ani zákon č. 652/2004 Z. z.
o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve“) neupravuje postup odovzdania
zaistenej veci a následne postup pri prevzatí daňovým úradom. V zmysle § 22 uvedeného zákona colník
Kriminálneho úradu finančnej správy je oprávnený zaistiť písomnosti a v prípade vykonania procesných

úkonov má povinnosť zákonným spôsobom odovzdať predmet zaistenia daňovému úradu, teda takto
zákonnýmspôsobomzískanépísomnostímôžedaňovýúradpoužiťakopriamydôkazvdaňovejkontrole
v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Zároveň žalovaný vyjadril súhlas s argumentáciou správcu
dane, že daňová kontrola nemohla byť vykonávaná bez predloženej účtovnej evidencie a bez záznamov
vedených v zmysle § 70 zákona o DPH, na predloženie ktorých bol žalobca vyzvaný oznámením o

daňovej kontrole zo dňa 19.08.2019 v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku.
- k námietkam súvisiacim s prerušením daňovej kontroly z dôvodu podaných žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) žalovaný uviedol, že informácie, ktoré správca dane získal
prostredníctvom odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, boli nevyhnutné pre správne
určenie dane. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej

lehote, pričom možnosť prerušenia daňovej kontroly je v justičnej praxi súdov v rámci správneho
súdnictva akceptovaná. Námietka, že správca dane opakovane prerušil daňovú kontrolu z rovnakého
dôvodu bola podľa žalovaného vysvetlená správcom dane v odôvodnení jeho rozhodnutia.
- k námietkam o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku z dôvodu, že žalobca nebol
oboznámený s pochybnosťami správcu dane, žalovaný poukázal na výzvu č. 100202485/2021 zo dňa

04.02.2021, ktorou podľa žalovaného bol žalobca oboznámený s pochybnosťami správcu dane.
- podľa žalovaného nebolo žalobcovi odopreté právo vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane, dôkazné
bremeno v daňovom konaní je primárne na strane daňového subjektu a daňový subjekt nemôže
prenášať vlastné dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní neuniesol, na správcu dane.- správca dane skutkový stav zistil v rozsahu, ktorý bol dostačujúci na odôvodnenie rozhodnutia, a
zároveň sa správca dane náležite vysporiadal s predloženými dôkazmi zo strany žalobcu.
- žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom preukazovať splnenie

hmotnoprávnych podmienok je povinnosťou daňového subjektu. Reálne dodanie tovarov alebo služieb
osobou uvedenou na faktúre, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto
tovare resp. službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale
je nevyhnutné preukázať reálne naplnenie.

- zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu.
- k výpovedi konateľa žalobcu A. B. C. žalovaný uviedol, že tento nevedel zdôvodniť podpísanie Zmluvy
o spolupráci so spoločnosťou GG servis s.r.o., nemal vedomosť ani nezisťoval akú ekonomickú činnosť
táto spoločnosť vykonáva a či je odborne spôsobilá zabezpečiť požadované služby, nebol účastný na
procese analýzy a hodnotenia vzoriek touto spoločnosťou.

- k svedkovi A. D. E. (konateľ spoločnosti GG servis s.r.o.) žalovaný uviedol, že tento neuviedol
odpoveď na otázku, akú prax mala táto spoločnosť v oblasti vyhodnocovania vzoriek vína, nevedel
zabezpečiť doklady o obstaraní prístrojov potrebných na analytickú kontrolu vína, uviedol, že činnosť,
ktorú vykonávali, si nevyžadovala žiadne špeciálne vedomosti, stačil k tomu jednoduchý popis, ktorý bol
zavesený v sklade, na vykonávanie tejto činnosti neboli potrebné žiadne oprávnenia. Podľa žalovaného

výpoveď tohto svedka ohľadom prvého kontaktu so žalobcom sa líšila od výpovede konateľa žalobcu A.
C.,keďsvedokuviedol,žeponúkolpánoviE.(druhýkonateľžalobcu)možnosťsprostredkovaťobchodný
kontakt na známeho, ktorý obchodoval s lacným vínom, naproti čomu konateľ žalobcu A. C. uviedol, že
túto spoločnosť si vyžiadal odberateľ žalobcu BONVIN s.r.o. a na základe jeho odporúčania dôveroval
spoločnosti GG servis s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že svedkovia svoje tvrdenia nepodložili listinnými

alebo inými dôkazmi a že spoločnosť GG servis s.r.o. bola dobrovoľne vymazaná dňa 07.11.2017
rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného
zákonníka, pričom správcovi dane nebol umožnený prístup k účtovnej evidencii preukazujúcej tvrdenia
deklarované vo faktúre.
- žalovaný sa stotožnil so správcom dane ohľadom nevykonania ďalších výsluchov svedkov

navrhovaných zo strany žalobcu (bývalý konateľ spoločnosti GG servis s.r.o., konatelia českých
odberateľských spoločností), a to vzhľadom na predmet Zmluvy o spolupráci v zmysle Dodatku č. 1,
ktorým mala byť kontrola kvality vína a nie obchodné aktivity medzi žalobcom a českými spoločnosťami.
- žalovaný taktiež odobril záver správcu dane, že predložená faktúra od dodávateľa GG servis s.r.o.
neobsahuje rozsah a druh dodanej služby v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.

- podľa výpisu z obchodného registra A. F. E. a A. B. C. skončila funkcia konateľa dňa 19.04.2022 a
novým konateľom je od 04.05.2022 C. C..
- žalovaný odobril záver správcu dane, že v tomto prípade reálne nedošlo k dodaniu vyfakturovaných
služieb, a teda nevznikla daňová povinnosť, ktorá v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom
dodania služby, žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne dodanie služieb.

Správna žaloba - žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca podal rozsiahlu správnu
žalobu v rozsahu 135 strán, preto správny súd v nasledujúcej časti svojho rozhodnutia uvedie podstatné
skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu zo správnej žaloby.

6. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom, je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali
správne orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu
a ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o administratívnom konaní, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

7. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo
viacerých bodoch s odkazom na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a súvisiacu judikatúru.
Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s niektorými podstatnými odvolacíminámietkami žalobcu vôbec nevysporiadal, resp. reagoval na ne formalisticky. Žalobca uviedol, že v
rozsiahlom odvolaní (61 strán) vzniesol viacero špecifických námietok, ktoré vyžadovali špecifickú
odpoveď, pričom na tieto námietky odpoveď nedostal, dokonca niektoré námietky nie sú vo vlastnom

odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani spomenuté.

8. Žalobca namietal, že proti rozhodnutiu správcu dane výslovne v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť
jeho rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie a ignorovanie konkrétnych dôkazov predložených
žalobcom, ktoré správca dane nijako nevyhodnotil. Žalobca osobitne namietal aj nevysporiadanie

sa správcu dane s vyjadrením žalobcu k záverom predloženým mu správcom dane na ústnom
pojednávaní dňa 19.05.2022 (vyjadrenie žalobcu č. 608348562/2022 zo dňa 06.06.2022). Žalobca
odcitoval odvolanie v rozsahu takmer dvoch strán (strany 2 až 4 odvolania) a uviedol, že k tejto
odvolacej argumentácii žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol nič. Za neadekvátnu označil
reakciu žalovaného: „všetky dôvody, prečo nedošlo zo strany správcu dane k nepriznaniu daňovým
subjektom uplatňovaného nároku, sú uvedené v odvolaní napadnutom rozhodnutí správcu dane“, keď

podľa žalobcu táto myšlienka žalovaného je nezrozumiteľná, keďže zo strany správcu dane nedošlo k
priznaniu uplatneného nároku a nie k nepriznaniu tohto nároku ako to uvádza žalovaný. Ďalej žalovaný
uviedol, že „správca dane (...) podrobne uviedol dôvody zníženia nadmerného odpočtu v zmysle zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, uviedol konkrétne porušenia
ustanovenia tohto zákona“; resp., že „správca dane sa náležite vysporiadal s predloženými dôkazmi zo

strany odvolávajúceho sa“, čo podľa žalobcu neobstojí, pretože sa žalovaný nevysporiadal s námietkou
nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

9. Ďalej sa podľa žalobcu daňové orgány dostatočne nevysporiadali so všetkými jeho návrhmi a
pripomienkamiuplatnenýmivpriebehuvyrubovaciehokonaniaajvodvolaní,nezohľadnilianevyhodnotili

celé spektrum dôkazov, ktoré boli správcovi dane predložené, ako aj vo vyrubovacom konaní vykonané
výsluchy svedkov A. D. E., D. C. a vtedajšieho konateľa žalobcu A. B. C.. Daňové orgány podľa žalobcu
prehliadali dôkazy a dôkazné návrhy ním predložené.

10. K námietke o nezohľadnení a nevykonaní listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v priebehu

vyrubovacieho konania vo veľkom rozsahu, správca dane podľa žalobcu neuviedol v prvostupňovom
rozhodnutí nič. K námietke o neprípustnom nivelizovaní relevancie výpovede tých osôb, ktoré správca
dane vo vyrubovacom konaní vypočul, správca dane uviedol iba to, že „vierohodnosť svedkov nie je
absolútna“, čo je bezobsažná a tendenčná fáza, ktorá bola prakticky identicky použitá už v zápisnici o
ústnom pojednávaní z 09.05.2022 a ktorej relevanciu žalobca vyvrátil vo vyjadrení zo dňa 06.06.2022. K

námietke žalobcu týkajúcej sa myšlienkových rozporov a protirečení správcu dane v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 101467579/2022 zo dňa 19.03.2022 podľa žalobcu správca dane v rozhodnutí neuviedol
nič. K námietke proti odmietnutiu vykonania žalobcom navrhovaných výsluchov svedkov F. G., A. H., I.
G., J. J., správca dane uviedol iba číru konštatáciu, že „ďalšie výsluchy navrhovaných svedkov nebudú
vykonané“, pričom pokračoval všeobecnými explikáciami, ktoré sú použiteľné podľa žalobcu prakticky

v akomkoľvek rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní. Podľa žalobcu správca dane neobjasnil, v
čom podľa neho žalobca „vytŕha časti vyjadrení správcu dane“, „mení ich význam“ a „zahmlieva podstatu
veci“.

11. Podľa žalobcu daňové orgány nevzali do úvahy listinné dôkazy, ktoré boli predložené, a to preberacie

protokoly vzoriek od č. 0001/2016 po č. 0153/2016, ako aj 430 ks protokolov o skúške vína, ako aj
rozhodnutia Inspektorátu státní zemědělské a potravinářské inspekce z rokov 2014 a 2015 o uložení
pokút, okrem iného za nedostatočnú kvalitu vína dodávaného žalobcom jeho odberateľom, ktoré
konateľ žalobcu predložil správcovi dane pri ústnom pojednávaní dňa 25.11.2021. Napriek výslovne
vzneseným žalobcovým námietkam neboli tieto dôkazy ako ani vlastný obsah výpovedí A. E., D.

C. a žalobcovho vtedajšieho konateľa A. C. jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotené,
pričom ignorovanie predložených dôkazov, resp. tendenčné zameriavanie sa iba na niektoré dôkazy
a prehliadanie iných, bez vysvetlenia vzájomných väzieb a tiež bez snahy o odstránenie prípadných
rozporov medzi nimi, nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Podľa žalobcu v
rozhodnutiach absentuje náležité vyhodnotenie vykonaných dôkazov, konkretizovanie z nich zistených

skutočností, ako aj riadne a preskúmateľné právne posúdenie veci.

12. Žalobca ďalej citoval strany 5 a 6 svojho odvolania s tým, že ani k týmto odvolacím námietkam
žalovaný neuviedol v rozhodnutí nič, pričom námietky sa týkali skutočností, že správca daneneoboznámil žalobcu s pochybnosťami, že sporná faktúra neobsahuje povinnú náležitosť, a to rozsah a
druh dodanej služby, čiže neobsahuje jasné vymedzenie predmetu fakturácie v zmysle § 74 ods. 1 písm.
f) zákona o DPH s tým, že žalobca sa dozvedel o tejto pochybnosti až z prvostupňového rozhodnutia

správcu dane. Žalovaný podľa žalobcu v rozhodnutí uviedol len to, že faktúra neobsahuje rozsah a druh
dodanej služby v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.

13. Žalobca ďalej citoval strany 6 a 7 svojho odvolania, v ktorom boli obsiahnuté námietky o tom, že
vo veci neprebehlo prerokovanie pripomienok a námietok žalobcu vznesených k protokolu z daňovej

kontroly. Žalobca namietal, že žalovaný k tejto odvolacej námietke neuviedol nič.

14. Žalobca ďalej citoval strany 12 až 21 odvolania, v ktorom boli námietky o tom, že nebola dodržaná
prekluzívna lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku a to z dôvodu,
že doklady boli žalobcovi zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy už dňa 05.02.2019 a tieto boli
odovzdané daňovému úradu 04.06.2019, pričom daňová kontrola sa začala až 12.09.2019. Žalobca

namietal nedostatočné vysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou žalovaným s tým, že odpoveď
žalovaného mala frázovitý a bezobsažný charakter, navyše je vnútorne zmätočná a protirečivá, keď
žalovaný jednak tvrdil, že mu „neprináleží hodnotiť postup a jednotlivé úkony“ Kriminálneho úradu
finančnej správy, a na druhej strane uviedol, že písomnosti boli „takto zákonným spôsobom získané“,
čím teda prisudzuje postupom Kriminálneho úradu finančnej správy a na ne nadväzujúcemu postupu

a úkonom správcu dane hodnotiaci znak zákonnosti, avšak arbitrárne, bez toho, aby to podrobne
zdôvodnil.

15. Žalobca ďalej odcitoval strany 21 a 42 odvolania, na ktorých boli obsiahnuté odvolacie námietky o
tom,žebolaprekročenázákonnálehotanavykonaniedaňovejkontrolyzdôvoduneúčelneaneefektívne

podávaných žiadostí o MVI, pričom namietal, že k týmto odvolacím námietkam opäť žalovaný uviedol
iba všeobecné argumenty bez bližšieho odôvodnenia. Namietal aj to, že žalovaný uvádzal v odôvodnení
rozhodnutia závery staršej judikatúry Najvyššieho súdu SR, pričom žalobca citoval z judikatúry, ktorá
bola aktuálnejšia. Namietal aj to, že žalovaný odkazoval vo svojom rozhodnutí aj na rozhodnutie vo veci
Súdneho dvora EÚ C-186/20 (Hydina SK), hoci žalobca už po oboznámení sa s týmto rozhodnutím

nenamietal v odvolaní nedodržanie lehoty na poskytnutie informácií dožiadaným orgánom v rámci
medzinárodnej výmeny informácií.

16. Žalobca poukázal na odvolacie námietky vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu veci správcom dane
a k právnemu posúdeniu správcom dane, ktoré boli uvedené na strane 41 odvolania, pričom predmetom

týchto odvolacích námietok boli konkrétne závery správcu dane s tým, že k týmto odvolacím námietkam
žalovaný neuviedol v rozhodnutí žiadnu argumentáciu.

17.Žalobcaďalejodcitovalodvolacienámietkyprednesenénastrane44až58svojhoodvolaniatýkajúce
sa dôkazného bremena s tým, že k tejto podrobnej argumentácii neuviedol žalovaný v napadnutom

rozhodnutí nič.

18. Žalobca odcitoval aj odvolacie námietky prednesené na strane 58 a 60 odvolania, obsahom ktorých
boli návrhy na vykonanie výsluchov svedkov s tým, že podľa žalobcu ani na tieto odvolacie námietky a
opakované návrhy žalobcu na výsluch ním konkretizovaných svedkov žalovaný v rozhodnutí adekvátne

nereagoval. Konkrétne malo ísť o výsluch svedka F. K. – bývalého konateľa spoločnosti GG servis s.r.o.,
F. G. – konateľa spoločnosti VINAŘSTVÍ Veľké Bílovice s.r.o., A. I. H. – konateľa spoločnosti BONVIN
s.r.o., I. G. – konateľa spoločnosti PROALCO CZECH REP., a. s. a výsluch J. J. – konateľa spoločnosti
CE WINES s.r.o. Žalobca v odvolaní namietal, že nebolo pristúpené k výsluchom týchto svedkov, s čím
sa žalovaný stotožnil vzhľadom na to, že predmetom Zmluvy o spolupráci v zmysle Dodatku č. 1 mala byť

kontrola kvality vína a nie obchodné aktivity medzi žalobcom a českými spoločnosťami. Podľa žalobcu
žalovaný iba zreprodukoval to, čo tvrdil správca dane a čo žalobca v odvolaní vyvrátil. Podľa žalobcu
kontrola kvality vína spoločnosťou GG servis s.r.o. bola požiadavkou žalobcových odberateľov v Českej
republike, zástupcov ktorých práve žalobca žiadal v konaní vypočuť, pričom spoločnosť GG servis s.r.o.
žalobcovým českým odberateľom aj vydávala potvrdenia o kontrole kvality vína a za týchto okolností

je zrejmé a jasné, že do procesu poskytovania služieb žalobcovi jeho dodávateľom GG servis s.r.o.
boli zaangažované aj tretie osoby, ktorých svedecké výsluchy žalobca navrhol vykonať, pretože tieto
výpovede by mohli prispieť k objasneniu veci. Žalobca namietal, že v odvolaní opakovane navrhoval
vypočuť konateľa žalobcu A. F. E., keďže z výpovede konateľa dodávateľa GG servis s.r.o. A. D. E.vyplynulo, že na začiatku spolupráce komunikoval práve s touto osobou, pričom správca dane ani
žalovaný sa s touto námietkou a požiadavku žalobcu vôbec nevysporiadali.

19. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca poukázal
nato,ževrozhodnutížalovanýuviedol,že„odvolávajúcisanepredložilžiadnedôkazypreukazujúcejeho
tvrdenia“, hoci správcovi dane boli predložené listinné doklady a žalobca navrhoval vypočutie viacerých
osôb, čo daňové orgány odmietli. Tvrdenie žalovaného o nepredložení dôkazov je nezrozumiteľné
a rozporné s ďalším tvrdením, keď žalovaný uviedol, že „správca dane sa náležite vysporiadal s

predloženými dôkazmi zo strany odvolávajúceho sa.“ Žalovaný teda uznal, že žalobca dôkazy predložil.
Za nezrozumiteľné ďalej považoval žalobca konštatovanie: „reálne dodanie tovarov alebo služieb
osobou uvedenou na faktúre, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto
tovare, respektíve službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej (vystavenie
faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie.“ Podľa žalobcu mu neboli komunikované zo

strany správcu dane žiadne pochybnosti týkajúce sa spoločnosti GG servis s.r.o., pričom z protokolu
č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021 i z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane
tvrdí nepreukázanie fakturovaných služieb ako takých (absencia materiálneho plnenia a nie iba
nepreukázanie dodania služieb práve osobou uvedenou na faktúre t. j. deklarovaným dodávateľom).

20. V ďalšej námietke žalobca argumentoval, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
administratívnomkonaní,pretožepodľažalobcusavovyrubovacomkonanínezrealizovaloprerokovanie
pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom tak, ako to požaduje ustanovenie § 68 ods.
3 Daňového poriadku. Ústne pojednávanie, ktoré je zachytené v zápisnici č. 101467579/2022 zo dňa
19.05.2022, podľa žalobcu nebolo reálne a vecné prerokovanie pripomienok a dôkazov, pretože správca

dane postavil žalobcu „pred hotovú vec“, kedy predniesol poverenému zástupcovi žalobcu takmer 30
strán správcom dane vopred pripraveného textu, na čo si potom daňový subjekt vyžiadal lehotu na
vyjadrenie sa. K prerokovaniu pripomienok a dôkazov podľa žalobcu nemohlo dôjsť,
pretože išlo o monológ správcu dane. Pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je nevyhnutné
umožniť daňovému subjektu v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva, a to s cieľom odstrániť

protichodné tvrdenia a postoje správcu dane, ku ktorým tento dospel v daňovej kontrole, ktorá nemá
charakter rozhodovací, ale zisťovací. Žalobca pritom vo svojom vyjadrení pod č. 608348562/2022 zo
dňa 06.06.2022 v závere žiadal, aby správca dane prerokoval všetky pripomienky a dôkazy v rámci
vyrubovacieho konania ešte pred vydaním rozhodnutia. Nemôže obstáť preto konštatovanie správcu
dane,ževrajžalobca„neprejavilzáujemaanivôľuoústneprerokovanienímpredloženýchpripomienok“.

21. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021.
Poukázal na to, že daňová kontrola bola vedená za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016
a január 2017 až december 2017, pričom o výsledku daňovej kontroly boli vyhotovené dva protokoly,
a to protokol č. 101223228/2021 zo dňa 14.07.2021 a protokol č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021.

Žalobca namietal, že obidva protokoly majú s výnimkou číselného označenia identické záhlavie na prvej
strane, ktoré v prípade oboch protokolov uvádza: „predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie
obdobie“ v znení „daň z pridanej hodnoty, podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov - január 2016 až december 2016 a január 2017 až december 2017.“
Oba protokoly sa preto podľa žalobcu vzťahujú na tú istú daň a tie isté kontrolované zdaňovacie

obdobia. Až po podrobnom oboznámení sa s obsahom oboch protokolov bolo možné zistiť, že v
protokole č. 101223228/2021 sú v rámci tabuliek na stranách 5 až 12 a napokon v záverečnej tabuľke
spracované zdaňovacie obdobia január 2016 až november 2016 a január 2017 až december 2017,
a naproti tomu v protokole č. 101223262/2021 sa nachádza len zdaňovacie obdobie december 2016.
Žalobca namietal, že v oboch protokoloch sú vymedzené zdaňovacie obdobia rovnako, a teda je možné

usúdiť, že oba protokoly sa vzťahujú na zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 a január
2017 až december 2017 a boli vyhotovené ako podklady z daňovej kontroly vykonávanej za všetky
tieto zdaňovacie obdobia. Namietal, že v časti zodpovedajúcej povinnej obsahovej náležitosti protokolu
podľa § 47 písm. d) Daňového poriadku (predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie) nie sú kontrolované zdaňovacie obdobia nijako diferencované.

Ukončenie jednej daňovej kontroly dvomi protokolmi je zmätočné a nemá oporu v Daňovom poriadku,
pretože tento predpokladá ukončenie jednej daňovej kontroly jedným protokolom, okrem prípadu, keď
sa vyhotovuje čiastkový protokol podľa § 47a Daňového poriadku, čo nebola prejednávaná vec. Žalobca
uviedol, že aj keby správca dane v predmete oboch protokolov rozlíšil, že každý z protokolov sa vzťahujena iné kontrolované zdaňovacie obdobia (čo však nerozlíšil), aj v takomto prípade by bol postup správcu
dane v rozpore s Daňovým poriadkom. Keďže predmet oboch protokolov, pokiaľ ide o kontrolovanú daň
a kontrolované zdaňovacie obdobie, je identický, avšak ich obsah, vrátane číselného zhrnutia výsledkov

z kontroly identický nie je, takýmto postupom správca dane vniesol do následného konania chaos a je
možno usúdiť, že žiaden rozdiel dane vyčíslený nebol v protokole č. 101223228/2021 oproti protokolu
č. 101223262/2021, kde rozdiel vyčíslený bol. Nie je možné, aby dva protokoly za tie isté zdaňovacie
obdobia pôsobili popri sebe. Potom žalobca vo vzťahu k protokolu z daňovej kontroly č. 101223262/2002
namietal a aj namieta, že tento je v rozpore s protokolom č. 101223228/2021, ktorý sa týka daňovej

kontroly tej istej DPH za rovnaké kontrolované zdaňovacie obdobia a žalobca sa teda pridŕža protokolu
č. 101223228/2021, v ktorom za kontrolované zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 a
január 2017 až december 2017 nebol vyčíslený žiaden rozdiel dane. Práve z tohto protokolu mali potom
vychádzať aj daňové orgány. Žalobca ďalej uvádzal, že protokol č. 101223228/2021 potom neobsahoval
ani výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a preto v zmysle § 68 ods. 1 prvej vety
Daňového poriadku vyrubovacie konanie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016 až december

2016 a január 2007 až december 2017 vôbec nezačalo ani ho nebolo možné začať, teda podľa žalobcu
je vyrubovacie konanie postihnuté od počiatku nezákonnosťou.

22. Žalobca tiež namietal, že v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101467579/2022 zo dňa 19.05.2022 sa
síce uvádza, že hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo prerokovanie pripomienok daňového

subjektu, uvedených vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, avšak nikde
v zápisnici nie je uvedené o „prerokovanie pripomienok“ daňového subjektu v rámci vyrubovacieho
konania na DPH za aké konkrétne zdaňovacie obdobie malo ísť. Podľa žalobcu tak nebolo zrejmé
akého zdaňovacieho obdobia sa ústne pojednávanie konané dňa 19.05.2022 týkalo. Žalobca neuznal
argumentáciu žalovaného, že z obsahu protokolov jasne vyplýva, ktorých zdaňovacích období sa týkali,

pretože podľa žalobcu bežnému čitateľovi protokolov, nemajúcemu kompletný prehľad o celom obsahu
administratívneho spisu, nemôže táto skutočnosť jasne vyplývať.

23. Žalobca ešte poukázal na to, že v oznámení č. 102025143/2021 zo dňa 29.10.2021 oboznámil
správca dane o oprave chýb, ktoré boli v protokoloch z daňovej kontroly vo vzťahu k vymedzeniu

zdaňovacieho obdobia, ktorých sa protokoly týkajú. V tejto súvislosti žalobca namietal, že Daňový
poriadok neupravuje opravu chýb v protokole, že ustanovenie § 19 ods. 6 Daňového poriadku sa
vzťahuje iba na opravu chýb v zápisnici a ustanovenie § 62 ods. 12 Daňového poriadku na opravu
chýb v rozhodnutí. V samotnom oznámení neuvádza správca dane ustanovenie zákona, na základe
ktorého takéto oznámenie vydal, a teda takýto postup správcu dane je potom prekročením právomoci

zakotvenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa žalobcu v protokoloch nešlo o pisárske chyby a preklepy,
ale o vecne nesprávne a nekonvalidovateľné ukončenie jednej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia
dvoma odlišnými protokolmi z daňovej kontroly, pričom ani jeden nemal povahu čiastkového protokolu.
Ak by sa akceptovala daňovými orgánmi prezentovaná extenzívna možnosť modifikovať pod zámienkou
opravy chýb vecné nesprávnosti v protokole, došlo by podľa žalobcu k popretiu zmyslu a účelu časového

rámca, v ktorom musí byť protokol vyhotovený a doručený, a to zákonnou lehotou na vykonanie daňovej
kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

24. Žalobca namietal nedodržanie prekluzívnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods.
10 Daňového poriadku. Poukazoval v tejto súvislosti na to, že dňa 05.02.2019 mu bolo celé účtovníctvo

zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2017,
a to celkovo 18 šanónov s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o orgánoch štátnej správy v
colníctve v znení účinnom do 30.06.2019. Uviedol, že o zaistení dokladov bolo spísané potvrdenie o
zaistení veci, tovaru alebo písomnosti č. 76575/2019 zo dňa 05.02.2019. Ďalej uviedol, že Kriminálny
úrad finančnej správy odovzdal dňa 04.06.2019 správcovi dane zaistené doklady žalobcu, o čom bola

spísaná zápisnica č. 101353671/2019 zo dňa 04.06.2019, v ktorej sa uvádza aj to, že správcovi dane
bola pridelená žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za
zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016 a január 2017 až december 2017, a to žiadosť zo
dňa 15.03.2019. Žalobca ďalej poukazoval na to, že už 30.05.2019 vydala vedúca oddelenia daňovej
kontroly pod č. 101336552019 poverenie pre kontrolórky na výkon daňovej kontroly u žalobcu, a to za

zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 a január 2017 až december 2017. Ďalej poukazoval
na to, že až Oznámením o daňovej kontrole č. 101977689/2019 zo dňa 19.08.2019 bolo žalobcovi
oboznámené, že daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobia sa začne 12.09.2019 o 09.00 hod,
pričom následne bol so žalobcom dohodnutý termín začatia daňovej kontroly 13.09.2019 o 09.00 hod.Žalobca poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1, 5 a 6 zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve, ako aj
na ustanovenie § 46 ods. 1 a 3 Daňového poriadku a namietal, že nezákonné bolo samotné zadržiavanie
účtovných dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy, pretože presiahlo zákonný limit 60

dní od ich zaistenia (v zmysle § 22 ods. 1 zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve) bez toho, aby
do tejto lehoty bolo vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 22 ods. 6 zákona o orgánoch štátnej správy
v colníctve, alebo aby v tejto lehote boli účtovné doklady vrátené podľa § 22 ods. 4 či odovzdané podľa §
22 ods. 5 uvedeného zákona. Odovzdanie zaistených dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej
správy správcovi dane, ktoré sa konalo dňa 04.06.2019, teda bezmála 4 mesiace po zaistení dokladov

žalobcu, bolo postihnuté nezákonnosťou, čo musí platiť aj pre ďalšie disponovanie s týmito účtovnými
dokladmi správcom dane.

25. Účelom § 46 ods. 3 Daňového poriadku je nepochybne operatívne začatie daňovej kontroly v
niektorých naliehavých prípadoch, v ktorých na rozdiel od štandardného začatia daňovej kontroly
podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku sa nevydáva oznámenie o daňovej kontrole, ktoré musí

obligatórne obsahovať lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch jej nepredloženia. Pri vydaní oznámenia o začatí daňovej kontroly
sa predpokladá, že správca dane v čase jeho vydania ešte nemá vytvorené dostatočné podmienky na
výkon daňovej kontroly a nedisponuje potrebnými dokladmi. Ak správca dane ale disponuje účtovnými
dokladmi daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie na základe toho, že tieto sú mu

odovzdané Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorý ich predtým zaistil, daňová kontrola musí byť
začatá už týmto dňom, pretože už v tento deň dochádza zo strany správcu dane k materiálnemu výkonu
daňovej kontroly a k podstatnému zásahu do individuálnej sféry daňového subjektu ako podnikateľa,
ktorý nemôže disponovať svojim účtovníctvom. Začatie daňovej kontroly je v takomto prípade možné
vykonať buď podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, ak je splnený niektorý z predpokladov upravených

v tomto ustanovení, alebo podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, avšak v oznámení o začatí daňovej
kontroly je správca dane v takom prípade povinný uviesť ako deň začatia daňovej kontroly najneskôr
deň prevzatia účtovných dokladov daňového subjektu.

26. Žalobca namietal aj to, že zápisnica o začatí daňovej kontroly nebola spísaná v súlade so zákonnými

podmienkami. I keby sa akceptovalo, že túto vec nebolo možné subsumovať pod § 46 ods. 3 Daňového
poriadku, aj v takom prípade bol správca dane povinný začať daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1
Daňového poriadku tak, aby v oznámení o daňovej kontrole bol uvedený ako deň začatia najneskôr deň
04.06.2019, čo bol deň, kedy sa daňová kontrola v skutočnosti začala. Podľa žalobcu je nepochopiteľné,
prečo zamestnanci správcu dane, ktorí mali vydané poverenie na výkon daňovej kontroly už 30.05.2019

a od 04.06.2019 disponovali účtovnými dokladmi žalobcu, pristúpili k formálnemu začatiu daňovej
kontroly až v septembri 2019, čiže po vyše troch mesiacoch odkedy tak urobiť mohli.

27. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 43 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, podľa ktorého
má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať

v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, iné doklady, ktoré
preukazujúhospodárskeoperácieaúčtovnéprípadyvoformepožadovanejsprávcomdane,akichvtejto
požadovanej forme vedie. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva povinnosť daňového subjektu predložiť
správcovi dane účtovné doklady, ktorá sa viaže z časového hľadiska až na „priebeh daňovej kontroly“,
čiže na obdobie po jej začatí a Daňový poriadok teda nepredpokladá predkladanie účtovných dokladov

daňového subjektu pred začatím daňovej kontroly, čo nie je možné obchádzať ani prostredníctvom
používania činnosti takej inštitúcie akou je Kriminálny úrad finančnej správy. Podľa žalobcu tak bola
prekročená lehota na vykonanie daňovej kontroly a daňová kontrola bola od počiatku zaťažená
nezákonnosťou, nakoľko jej predchádzalo zadržiavanie dokladov žalobcu od 04.06.2019 do 12.09.2019
bez akéhokoľvek zákonného titulu.

28. Pokiaľ správca dane uvádzal, že v čase od prevzatia dokladov od Kriminálneho úradu finančnej
správy správca dane vybavoval ešte aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií evidovanú pod č.
101651670/2019 zo dňa 08.07.2019, tak podľa žalobcu sú tieto tvrdenia správcu dane nepreukázané a
bezpredmetné. V čase odovzdania účtovných dokladov dňa 04.06.2019 bolo zúčastneným zrejmé, že

zaistené doklady sú potrebné správcovi dane na vykonanie daňovej kontroly a príslušné zamestnankyne
správcu dane mali už od 30.05.2019 vydané poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Z ničoho
nevyplýva tvrdenie správcu dane, že vybavenie žiadosti o MVI by malo mať „prioritu“, čo uviedol správca
dane, pred výkonom daňovej kontroly. O opaku podľa žalobcu nasvedčuje už tá skutočnosť, že kýmvykonanie daňovej kontroly je zásadne bezvýnimočne rámcované zákonnú lehotu na vykonanie daňovej
kontroly, nedodržanie lehoty na vybavenie žiadosti o MVI je podľa samotného rozsudku Súdneho dvora
EÚ sp. zn. C-186/20 zo dňa 30.09.2021 (Hydina SK), na ktorý odkazuje aj správca dane, bez vplyvu na

zákonnosť prerušenie daňovej kontroly. Preto takáto prednosť vybavenia žiadosti o MVI podľa žalobcu
neobstojí a neobstojí ani argumentácia o manažmente práce, vyťaženosti správcu dane v dovolenkovom
období. Žalobca ešte namietal, že tieto námietky boli aj súčasťou jeho odvolacích námietok, pričom
žalovaný k týmto jeho odvolacím námietkam neuviedol konkrétnu a preskúmateľnú argumentáciu.

29. Žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového
poriadku aj z dôvodu opakovaných a podľa žalobcu neprimeraných a neefektívnych prerušení daňovej
kontroly z dôvodu podaných žiadostí o MVI. Žalobca poukazoval na protokol z daňovej kontroly,
konkrétne na to, že správca dane uviedol: „Rozhodnutím správcu dane č. 1000720723/2020 zo
dňa 25.05.2020 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu získavania informácií potrebných pre
správne určenie dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Dôvody na prerušenie

daňovej kontroly pominuli dňa 09.12.2020, čo bolo daňovému subjektu oznámené oznámením č.
101962701/2020zodňa10.12.2020.Zrovnakéhodôvoduboladaňovákontrolaprerušenáajopakovane
na základe rozhodnutia č. 100219383/2021 zo dňa 08.02.2021. Dôvody na prerušenie daňovej kontroly
pominuli dňa 05.05.2021, čo bolo daňovému subjektu oznámenie oznámením č. 100770972/2021 zo
dňa 06.05.2021“. Podľa žalobcu sa daňové orgány vo svojich rozhodnutiach snažili spochybniť či poprieť

explicitnú a jasnú formuláciu v protokole o opakovanom prerušení daňovej kontroly z rovnakého dôvodu,
pričom takéto ich odôvodnenie bolo zjavne účelové. Podľa žalobcu prvé prerušenie daňovej kontroly
malo trvať od 30.03.2020 do 09.12.2020, čiže prvé prerušenie daňovej kontroly malo trvať 254 dní.
Druhé prerušenie daňovej kontroly malo trvať od 11.02.2021 do 05.05.2021, teda druhé prerušenie malo
trvať 83 dní. Obidve prerušenia boli vyvolané žiadosťami správcu dane o MVI v zmysle nariadenia Rady

(EÚ) č. 904/2010, ktoré boli adresované finančnej správe Českej republiky. Žalobca rozsiahlo poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa prerušenia daňovej kontroly z dôvodu podanej žiadosti
o MVI. Žalobca namietal, že je v rozpore so zásadami proporcionality a efektívnosti postupu správcu
dane, keď počas prvého prerušenia daňovej kontroly neadresoval správca dane iba jednu žiadosť o
MVI do Českej republiky, v ktorej by boli obsiahnuté otázky týkajúce sa obchodných vzťahov žalobcu so

všetkými preverovanými odberateľmi v Českej republike, čo by zodpovedalo judikatórne vymedzeným
požiadavkám na účelnosť a efektívnosť postupu správcu dane pri zohľadňovaní primeranosti zásahov
vočidaňovémusubjektu.Naopaksprávcadanesadopustiltzv.„kúskovaniažiadostí“,čopodľajudikatúry
Najvyššieho súdu SR neobstojí. Správca dane poslal viacero žiadostí o MVI s nepochopiteľnými
časovými odstupmi, konkrétne celkovo šesť žiadostí vo vzťahu k piatim preverovaným odberateľom

so sídlom v Českej republike, z toho dve sa týkali toho istého odberateľa CE WINES s.r.o. Žalobca
ďalej uviedol jednotlivé dátumy zaslaných žiadostí a dátumy, kedy správca dane obdržal odpovede
od českej daňovej správy, a poukazoval na to, že je prejavom celkom iracionálneho, neefektívneho
a práva žalobcu nedbajúceho postupu správcu dane, keď v období od 23.01.2020 do 17.03.2020
postupne zasielal českej daňovej správe päť žiadostí o MVI, každú týkajúcu sa iba niektorého z piatich

odberateľov so sídlom v Českej republike, ktorí však boli všetci správcovi dane známi už v čase
podania prvej žiadosti. Podľa žalobcu správca dane už v januári 2020 mal zaslať jednu žiadosť o
MVI, v ktorej by žiadal informácie o všetkých piatich odberateľoch, príp. aj päť samostatných žiadostí
ale všetky súbežne. Pokiaľ aj správca dane považoval za vhodné adresovať samostatnú žiadosť o
MVI vo vzťahu ku každému odberateľovi, tak mohol mať všetkých päť žiadostí pripravených súčasne,

teda v januári 2020, a nie kúskovať ich v priebehu ďalších dvoch mesiacov. Podstatné je aj to, že
jednotlivé žiadosti sa obsahovo prekrývali a správca dane vo všetkých piatich žiadostiach ku každému
z odberateľov žiadal poskytnúť takmer rovnaké informácie, čo ešte viac zdôrazňuje praktickú potrebu
takéto žiadosti kumulovať. Žalobca uviedol, že takúto argumentáciu uviedol aj v odvolaní, pričom k tejto
odvolacej argumentácii žalovaný neuviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí priliehavú argumentáciu.

Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že prakticky nie je možné vyhotoviť päť žiadostí a
odstup niekoľkých dní medzi vyhotovením jednotlivých žiadostí sa javí ako logický, pričom je nutné
prihliadať aj na komplexnú činnosť správcu dane a zohľadniť časovú náročnosť vyhotovenia žiadosti,
dôsledné zostavenie textu, čo je časovo náročné, pretože podľa žalobcu sú tieto tvrdenia správcu dane
irelevantné. Žalobca zdôraznil, že nešlo o odstup niekoľkých dní medzi podanými žiadosťami, ale išlo o

úkony v období od 23.01.2020 do 17.03.2020, teda počas dvoch mesiacov.

30. Žalobca ďalej namietal, že posledná odpoveď na daných päť žiadostí, ktoré boli podané samostatne,
bola doručená daňovou správou Českej republiky dňa 22.07.2020 a zamestnankyniam správcu danemali byť prílohy na technickom nosiči osobne doručené 05.08.2020 (odpoveď týkajúcu sa odberateľa
VINAŘSTVÍ Veľké Bílovice s.r.o.). Napriek tomu správca dane neoznámil ukončenie prerušenia daňovej
kontroly ku dňu 05.08.2020, ale až k 09.12.2020, pretože medzičasom, a to dňa 30.04.2020 zaslal

správcovi dane v Českej republike v poradí druhú žiadosť o MVI týkajúcu sa odberateľa CE WINES
s.r.o., hoci už predtým bola 24.04.2020 doručená odpoveď na predchádzajúcu žiadosť, čo správca
dane v protokole z daňovej kontroly odôvodňoval tým, že v odpovedi českej daňovej správy neboli
zodpovedané všetky predložené otázky. Podľa žalobcu ale k žiadosti o doplnenie odpovede na žiadosť
o MVI č. 1008133310/2020 zo dňa 30.04.2020 správca dane žiadal o poskytnutie inej informácie ako

v predchádzajúcej žiadosti o MVI č. 100262816/2020 zo dňa 24.01.2020, na ktorú údajne nedostal
postačujúcu odpoveď. Išlo teda o rozšírenie predošlej žiadosti o nové otázky, ktoré správca dane
mohol a mal obsiahnuť už prvej žiadosti, pričom takýto postup je podľa žalobcu jednoznačne neúčelný,
neefektívny a nadbytočný, keď v období počas prvého prerušenia daňovej kontroly v čase od 05.08.2020
do 09.12.2020 sa „čakalo“ len na odpoveď českej daňovej správy na v poradí druhú, opakovanú žiadosť
o MVI týkajúcu sa odberateľa CE WINES s.r.o. K uvedeným námietkam nepredložil žiadne stanovisko

ani správca dane a ani žalovaný. Skutočnosť, že správca dane považuje poskytnutú odpoveď na žiadosť
o MVI za nedostatočnú ešte nelegitimizuje postup správcu dane žiadať poskytnúť tie isté informácie
opakovane, teoreticky aj „donekonečna“.

31. V poradí druhé prerušenie daňovej kontroly, ktoré malo trvať 83 dní (od 11.02.2021 do 05.05.2021),

a ktorého dôvodom bola výlučne v poradí tretia žiadosť správcu dane o MVI týkajúca sa odberateľa
CE WINES, s.r.o., musí byť posudzovaná z rovnakého pohľadu. V samotnom protokole sa uvádza,
že išlo o opakované porušenie daňovej kontroly z rovnakého dôvodu, čo sa napokon daňové orgány
snažili „prekrúcať“ vo svojich rozhodnutiach. Žalobca poukázal na obsah žiadosti o MVI vo vzťahu
k odberateľovi CE WINES, s.r.o. zo dňa 04.02.2021, ktorá podľa neho pozostáva sčasti z nových

otázok, ktoré správca dane nepochopiteľne nezahrnul už v predošlých dvoch žiadostiach, a sčasti táto
žiadosť pozostávala z rozvinutia, resp. doplnenia už v predošlých žiadostiach požadovaných informácií.
Postup správcu dane podľa žalobcu je poznačený absolútnou neefektívnosťou a neprimeranosťou,
pretože správca dane požadoval informácie týkajúce sa tohto odberateľa na trikrát, takže vybavovanie
žiadostí o MVI týkajúcich sa spoločnosti CE WINES s.r.o. trvalo spolu 13 mesiacov. Správca dane

až po doručení odpovede českej daňovej správy prispôsoboval obsah svojich ďalších žiadostí obsahu
doručenýchodpovedíavďalšíchžiadostiachprevažneformulovalnovéotázky,resp.dopĺňalarozširoval
už predtým položené otázky. To, že v prvej žiadosti správca dane formuloval také otázky, na ktoré
nedostal dostatočné odpovede, bolo aj zásluhou samotného správcu dane, ktorý až následne precizoval
otázky. Išlo pritom o také otázky, ktoré mohol správca dane žiadať už v rámci prvej žiadosti. Žalobca

namietal aj to, že k týmto svojim námietkam, ktoré predniesol v konaní pred správcom dane aj pred
žalovaným, nedostal relevantné odpovede.

32. Žalobca namietal, že prerušenie daňovej kontroly spolu trvalo 337 dní, čo je takmer jeden rok
a toto prerušenie bolo poznačené neefektívnosťou postupu správcu dane, nezodpovedalo zásadám

proporcionality (primeranosti) zásahov správcu dane do práv žalobcu ako kontrolovaného daňového
subjektu a účelnosti. Správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a teda daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so
zákonom t. j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly a protokol nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.

33. V ďalších námietkach žalobca namietal aj porušenie svojich práv vyplývajúcich z § 45 ods. 1 písm.
f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Namietal, že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane
vo vzťahu k jedinej neuznanej dodávateľskej faktúre od dodávateľa GG servis s.r.o., ktoré pochybnosti
a zistenia správca dane následne prezentoval v protokole na stranách 9 až 13, pričom v priebehu

daňovej kontroly pochybnosti žalobcovi neboli komunikované, preto sa nemohol k ním vyjadriť. Z
tohto dôvodu podľa žalobcu preto ani nemohlo dôjsť k prenosu dôkazného bremena, v súvislosti s
čím taktiež rozsiahlo poukázal na závery súvisiacej judikatúry. Pokiaľ v protokole bolo uvedené, že
žalobca bol priebežne informovaný o úkonoch a zistenia ich správcu dane a mal možnosť sa k nim
vyjadrovať, pričom komplexné oboznámenie s vykonanými úkonmi a so zisteniami daňovej kontroly

malo byť predmetom ústneho pojednávania dňa 29.01.2021, ktorého súčasťou bolo aj nahliadnutie do
spisu z daňovej kontroly, tak žalobca uviedol, že dňa 29.01.2021 ani inokedy sa nevykonalo žiadne
komplexné oboznámenie žalobcu so zisteniami správcu dane vo vzťahu k faktúre od dodávateľa GG
servis s.r.o., ktorú ako jedinú správca dane neuznal. O pochybnostiach týkajúcich sa tohto dodávateľaa plnenia od neho sa žalobca dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly. K obsahu zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 1001606191/2021 zo dňa 29.01.2021 žalobca uviedol, že sa tu nevykonalo komplexné
oboznámenie s vykonanými úkonmi a zisteniami z daňovej kontroly, pretože toto pojednávanie sa

týkalo len intrakomunitárneho dodania a len v jednom odseku zápisnice sa uvádza, že správca dane
požadoval od žalobcu predložiť zmluvu o spolupráci za spoločnosť GG servis s.r.o., a že preverovaním
správca dane zistil, že túto zmluvu má k dispozícii, avšak pod iným názvom daňového subjektu
ako GASTRONOMY Group s.r.o., pretože došlo k zmene názvu. Preto podľa žalobcu na uvedenom
pojednávaní nedošlo k oznámeniu zistených skutočností a vzniknutých pochybností vo vzťahu k

dodávateľskej faktúre od dodávateľa GG servis s.r.o.

34. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 24.02.2021 mu bola doručená výzva č. 100202485/2021 zo dňa
04.02.2021, ktorou správca dane vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, aby v lehote
15 dní od doručenia výzvy oznámil správcovi dane údaje a predložil konkrétne dôkazy, pričom podľa
žalobcu v tejto výzve bolo formálne odkazované na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku,

ale táto výzva v skutočnosti nemala charakter oznámenia vzniknutých pochybností správcu dane o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich uvedených s výzvou, aby sa daňový subjekt vyjadril, neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, a to už vôbec
nie k dodávateľskej faktúre od dodávateľa GG servis s.r.o. Podľa žalobcu ani v tejto výzve nie sú

komunikované konkrétne pochybnosti správcu dane ale išlo o výzvu na predloženie dokladov, čo je v
skutočnosti samostatný úkon správcu dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, ktorý
ale nie je zameniteľný s oboznámením daňového subjektu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými
pochybnosťami podľa § 46 ods. 5 vo väzbe na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Žalobca sa
nedozvedel žiadne pochybnosti správcu dane v priebehu daňovej kontroly, ale dozvedel sa o nich až

v protokole z daňovej kontroly. Podľa žalobcu, keďže nedošlo ku komunikovaniu pochybností správcu
dane vo vzťahu k dodávateľovi GG servis s.r.o., tak nedošlo ani k presunu dôkazného bremena.

35. Žalobca namietal, že v rámci odvolacieho konania bol žalovanému postúpený neúplný
administratívny spis, pričom súčasťou administratívneho spisu podľa žalobcu nie sú (ani v čase vydania

rozhodnutia žalovaného neboli) všetky podstatné dokumenty a dôkazy, ktoré žalobca predložil na
preukázanie svojich tvrdení, a na ktoré opakovane poukazoval i v odvolaní, a ktoré žiadal riadne
vyhodnotiť a zohľadniť. Žalobca poukázal na to, že 14.10.2021 splnomocnený zástupca žalobcu
odovzdal správcovi dane označené dôkazy - preberacie protokoly vzorky od č. 0001/2016 po č.
0153/2016 a 430 ks protokolov o skúške vína. O tomto úkone vydal správca dane žalobcovi potvrdenie

o zapožičaní dokladov č. 101941848/2021 zo dňa 14.10.2021. Podľa žalobcu správca dane vo svojom
rozhodnutí celú žalobcom predloženú rozsiahlu dokumentáciu nevyhodnotil, čo žalobca namietal aj
v odvolaní, ale z neznámych a nepochopiteľných dôvodov pri nazeraní do spisu splnomocneným
zástupcomžalobcudňa13.07.2022všetkytietodôkazysprávcadanežalobcovizvlastnejiniciatívyvrátil,
avšak správca dane si nevyhotovil do obsahu administratívneho spisu ani kópie. O uvedenom úkone

bola spísaná zápisnica č. 101981158/2022 zo dňa 13.07.2022. Žalobca namietal tento postup správcu
dane, keď vylúčil z obsahu administratívneho spisu celú množinu dôkazov, ktoré žalobca predložil za
účelom preukázania reálneho uskutočnenia deklarovanej služby, pričom správca dane tieto žalobcovi
vrátil ešte predtým ako bolo rozhodnuté žalovaným, a teda nepredložil úplný administratívny spisový
materiál žalovanému tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 73 ods. 2 Daňového poriadku.

36. Žalobca ďalej namietal, že finančné orgány zistili skutkový stav nedostačujúco a neúplne, že
zistenie skutkového stavu je nesprávne a v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Namietal
závery správcu dane týkajúce sa unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, keď správca dane
konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali

reálne dodanie preverovaných služieb v zmysle prijatej faktúry, že v danom prípade reálne nedošlo k
dodaniu vyfakturovaných služieb, a že nebolo preukázané, že fakturované zdaniteľné plnenia boli reálne
uskutočnené, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa žalobcu
správca dane konštatoval skutkový stav, ktorý bez ďalšieho aproboval žalovaný, pričom tento bol zistený
neúplneanedostačujúcopreriadneposúdenieveciaboltendenčnevyhodnotenývneprospechžalobcu.

Neboli dodržané práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku, pričom daňové
orgány uvádzajú vlastné subjektívne domnienky a hodnotiace úsudky smerované účelovo v neprospech
žalobcu.37. Podľa žalobcu boli vyvodené tendenčne vyznievajúce závery aj z výpovedí svedkov A. E., D. C. a A.
B. C., ktoré sú v rozpore s objektívnym obsahom týchto dôkazov a nezodpovedajú ich komplexnému
vyhodnoteniu vo vzájomnej spojitosti. Hodnotenie dôkazov bolo neobjektívne a zamerané v neprospech

žalobcu. Žalobca predložil množstvo dôkazov, ktoré podľa žalobcu správca dane spochybnil len
subjektívnym hodnotiacim úsudkom, a to v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu v administratívnom spise
sa nachádza množstvo dôkazov, ktoré boli zo strany daňových orgánov ignorované a daňové orgány
sa s nimi nevysporiadali:
- žalobca namietal vyhodnotenie samotnej Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015 v znení jej Dodatku

č. 1 zo dňa 10.01.2016, keď správca dane poukazoval na obsahový nesúlad zmluvy. Žalobca namietal
nedostatočnú konfrontáciu skutkových zistení, ktoré vyplynuli z iných dôkazov, vo vzťahu k zmluve a jej
dodatku.
- žalobca namietal, že daňové orgány opomenuli reklamáciu kvality vína zo strany odberateľa BONVIN
s.r.o. zo dňa 10.11.2015, ako aj odpoveď žalobcu na túto reklamáciu zo dňa 14.12.2015, pričom
uvedenédosvedčuje,žedochádzaloknespokojnostiskvalitouvínadodávanéhožalobcomanavrhovaní

svedkovia - konatelia českých odberateľov mohli pred správcom dane potvrdiť, že na riešení tohto stavu
sa podieľal dodávateľ GG servis s.r.o.
- neboli zohľadnené a vyhodnotené ako dôkazy tri rozhodnutia Inspektorátu státní zemědělské a
potravinářské inspekcie z obdobia rokov 2014 až 2015, ktorými boli uložené pokuty spoločnosti TESCO
STORES ČR a.s. za nedostatočnú kvalitu vína vyrobeného žalobcom a distribuovaného v Českej

republike, pričom tieto predložil A. B. C..
- neboli zohľadnené preberacie protokoly vzoriek od č. 0001/2016 po č. 0153/2016, ako aj 430 ks
protokolov o skúške vína.
- nebola dostatočne vyhodnotená výpoveď svedka A. D. E. - bývalého konateľa spoločnosti GG servis
s.r.o., pričom žalobca podrobne poukázal na obsah tejto výpovede s tým, že z tejto výpovede sú zo

strany správcu dane reprodukované pasáže tak, že výpoveď je podaná zostručneným spôsobom.
- žalobca ďalej uviedol, že nebola dostatočne vyhodnotená výpoveď zamestnankyne žalobcu D. C.,
pričom poukázal na obsah tejto výpovede s tým, že v rozhodnutí správcu dane nie sú reprodukované
celé pasáže výpovede a obsah je podaný zostručneným spôsobom.
- podľa žalobcu nebola dostatočne vyhodnotená výpoveď konateľa žalobcu Ing. Attilu Kántora, pričom

žalobca poukázal na obsah tejto výpovede.
- žalobca uviedol, že správca dane zabezpečil do administratívneho spisu odtajnený výstup z
analytického systému kontrolného výkazu pre DPH spoločnosti GG servis s.r.o. a napriek tomu, že
správca dane už od januára 2021 disponoval odtajneným výstupom z kontrolného výkazu DPH u
uvedenej spoločnosti, tak s týmito zisteniami žalobcu nijako neoboznámil počas daňovej kontroly a tento

dôkaz nespomenul ani v protokole z daňovej kontroly a ani na ústnom pojednávaní dňa 19.05.2022. V
tejto súvislosti žalobca uviedol, že o tomto dôkaze nevedel, preto sa A. B. C. dňa 06.04.2022 dostavil
k správcovi dane a vzniesol žiadosť o dožiadanie kontrolného výkazu za mesiac december 2016 u
dodávateľa GG service s.r.o. Podľa žalobcu zahrnutie spornej faktúry v kontrolnom výkaze pre DPH
dodávateľom za zdaňovacie obdobie december 2016 je ďalším prehliadaným dôkazom, ktorý potvrdzuje

reálnosť uskutočnenej a fakturovanej služby.
- žalobca poukazoval na odpoveď Tatra banky a.s. zo dňa 07.01.2021 týkajúcu sa účtu v banke, ktorého
majiteľom bola spoločnosť GG servis s.r.o., a na ktorý bola žalobcom uhradená sporná faktúra, teda
žalobca faktúru uhradil spolu s DPH, pričom spoločnosť GG servis s.r.o. bola aj v druhom polroku roku
2016 funkčným ekonomickým subjektom. Z obsahu rozhodnutí nevyplýva, že by spoločnosť GG servis

s.r.o. neodviedla DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, pričom aj keby túto neodviedla, ktorú
dostala zaplatenú od žalobcu v rámci spornej faktúry, uvedená okolnosť by zakladala žalobcovi ručenie
za daň iba za podmienok, ktoré by boli splnené a ktoré sú vymedzené v § 69 ods. 14 zákona o DPH.
- spoločnosť GG servis, s.r.o. bola v roku 2016 funkčnou spoločnosťou (vznikla v roku 2011) s pravidelne
vysokými obratmi a zo žiadnych verejne dostupných zdrojov v roku 2015 alebo 2016 sa nedalo usúdiť,

že by išlo o problematický daňový subjekt, podávala daňové priznania aj účtovné závierky a správca
dane neuviedol nič, čo by malo v dotknutom období žalobcu odradiť od spolupráce s touto spoločnosťou.
Táto spoločnosť v novembri 2017, teda rok po ukončení obchodnej spolupráce, zanikla zlúčením s inou
spoločnosťou, ale táto skutočnosť je v praxi sa vyskytujúca a je mimo sféry vplyvu žalobcu. V tejto
súvislostižalobcapoukázalajnasúvisiacujudikatúruvyššíchsúdnychautorítvovzťahuknekontaktnosti

dodávateľa.

38. Žalobca ďalej namietal nevykonanie viacerých podľa neho relevantných dôkazov, najmä výsluchov
svedkov. Opakovane poukazoval na to, že žiadal o vypočutie Jiřího Vratného - bývalého konateľaspoločnosti GG servis s.r.o., ktorý sa od roku 2018 trvalo zdržuje v USA, F. G. - konateľa spoločnosti
VINAŘSTVÍ Veľké Bílovice, s.r.o., A. I. H. - konateľa spoločnosti BONVIN s.r.o., I. G. - konateľa
spoločnosti PROALCO CZECH REP. a.s., J. J. - konateľa spoločnosti CE WINES, s.r.o. a A. F.

E. - konateľa žalobcu, ktorý mal byť na začiatku spolupráce so spoločnosťou GG servis s.r.o., čo
potvrdzuje výpoveď A. E.. Uvedeným návrhom na vykonanie dôkazov daňové orgány nevyhoveli. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že výsluchy svedkov by mohol vykonať len v rámci žiadosti o MVI, tak podľa žalobcu
toto nezodpovedá Daňovému poriadku, pretože žiadne ustanovenie Daňového poriadku nezakazuje
správcovi dane doručiť predvolanie na výsluch svedka do iného štátu, osobitne ak ide o iný štát

Európskej únie, pričom žalobca poukázal aj na ustanovenie § 30 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré
priamo predpokladá doručovanie na adresu na území „členského štátu“. Žalobca namietal aj to, že
v čase podávania žiadostí o MVI nesmeroval vo vzťahu k odberateľom žalobcu žiadne otázky vo
vzťahu k preverovanej dodávateľskej faktúre od spoločnosti GG servis s.r.o., pričom správca dane toto
ospravedlňoval tým, že v tom čase ešte nemal pochybnosti o dodaní služieb deklarovaných spornou
faktúrou, pričom podľa žalobcu jemu nie je známe kedy pochybnosti nadobudol. Neobstojí podľa

žalobcu ani záver, že výsluchy konateľov českých odberateľov sa stávajú bezpredmetnými, pretože
kontrola kvality vína vraj bola internou záležitosťou žalobcu, pretože žalobca aj svedok A. E. opakovane
vysvetľovali,žedôvodomnadviazaniaspoluprácežalobcuaspoločnostiGGserviss.r.o.bolapožiadavka
žalobcových českých odberateľov, ktorí na konci roka 2015 reklamovali kvalitu vína, čo potvrdil aj A.
E.. Spoločnosť GG servis, s.r.o. vydávala potvrdenia o kontrole kvality vína určené i pre žalobcových

českých odberateľov a nielen pre žalobcu, pričom bolo poukazované na to, že na prelome rokov 2015 a
2016 sa uskutočnili trojstranné rokovania práve za účasti zástupcov žalobcových českých odberateľov.
Preto keďže konatelia českých odberateľov participovali na trojstranných rokovaniach, tak pri odmietnutí
vykonania dôkazov v podobe výsluchov konateľov českých odberateľov nepostupoval správca dane v
súladespožiadavkouriadnehozisteniaskutkovéhostavuvtejtoveci.Spornákvalitavínavpriebehuroka

2016 nebola len internou záležitosťou žalobcu, ale bola vyvolaná externe nespokojnými odberateľmi a
išlo o zásadnú otázku žalobcovho ďalšieho firemného prežitia a právneho vzťahu ku kľúčovým českým
odberateľom. Preto sa osoby konajúce v ich mene rozhodne mali vyjadriť ako svedkovia.

39. K nevykonaniu výsluchu svedka F. K. podľa žalobcu správca dane neuviedol žiadne ustanovenia

zákona, ktoré by mu zakazovali predvolať na výsluch svedka osobu z inej krajiny. Podľa žalobcu
správcovi dane bola známa adresa aktuálneho faktického pobytu pána Vratného, a preto zámerne a
účelovo správca dane doručoval tomuto subjektu na adresu na území Slovenskej republiky, hoci vedel,
že sa na tejto adrese nezdržuje, a potom konštatoval fikciu doručenia podľa § 31 ods. 3 Daňového
poriadku.

40. Žalobca ďalej poukázal na rozsiahlu judikatúru vyšších súdnych autorít týkajúcu sa dôkazného
bremena a jeho prenosu pri daňovej kontrole. Žalobca vyjadril podozrenie, že neexistujú dôkazy, ktoré
by dostatočným spôsobom preukázali jeho nárok na DPH, pretože ak by predložil akýkoľvek dôkaz, ten
by bol a priori vyhodnotený ako nedostatočný.

41. Žalobca opakovane namietal, že neboli vyhodnotené ním predložené listinné dôkazy, pričom správca
dane konštatoval len to, že je nemožné jednoznačne vymedziť reálny čas ich vystavenia a úplne vylúčiť
možnosť ich účelového vyhotovenia počas doby takmer ôsmych mesiacov v období od doručenia výzvy
na predloženie dôkazov zo dňa 24.02.2021 do dňa ich predloženia správcovi dane dňa 14.10.2021.

Ako špekuláciu označil žalobca aj záver správcu dane, že vystaviteľ v čase vystavenia faktúry nemal
vedomosť o účelovo vystavenom dodatku k zmluve. Žalobca namietal, že správca dane naznačuje
účelové vyfabrikovanie či falšovanie zmluvy, dodatku, preberacích protokolov vzoriek a protokolov o
skúške, pričom ide o tendenčné a špekulatívne hypotézy. Žalobca zdôraznil, že pravosť dokumentov
potvrdil aj A. D. E., vtedajší konateľ spoločnosti GG servis s.r.o. Dodanie služieb potvrdil konateľ žalobcu

A. B. C., svedok A. D. E. aj zamestnankyňa žalobcu D. C. a správca dane a žalovaný nevymedzili žiadne
relevantné rozpory v ich výpovediach, ktoré by mohli mať vplyv na ich hodnovernosť ako celku. Žalobca
namietal správcom dane konštatovanú nevierohodnosť svedkov – „nemožno vierohodnosť vypočutých
svedkov automaticky pokladať za absolútnu“. Podľa žalobcu správca dane pristupuje k svedeckým
výpovediamakok„absolútnenevierohodným“,čižesaichsnažíspochybňovaťanachádzaťvnichumelo

vykonštruované „rozpory“ či „nezrovnalosti“.

42. Žalobca namietal, že správca dane konštatoval, že A. D. E. poprel vlastný podpis nachádzajúci sa
na spornej faktúre, pričom tento svedok uviedol, že na faktúre je uvedené, že faktúru vystavil pán K.a uviedol, že si nie je istý, či podpis je jeho alebo pána Vrátneho, lebo bol cez pečiatku. Teda svedok
E. nepoprel svoj podpis na faktúre a vzhľadom na odstup piatich rokov a na umiestnenie podpisu cez
pečiatku sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či ide o jeho podpis, pričom na tomto nie je nič problematické

ani pochybné.

43. Žalobca v súvislosti so svedeckými výpoveďami ešte poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 písm.
e) zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že pokiaľ správca dane
odmieta akceptovať svedecké výpovede ako pravdivé, mal podať podnet na prejednanie priestupku na

príslušný orgán a až po právoplatnosti rozhodnutia o priestupku mal vyhodnotiť konkrétnu svedeckú
výpoveď.

44. Žalobca namietal aj vyhodnotenie výpovedí svedkov A. E. a pani C. s tým, že ide o osoby v bežnom
kontakte so žalobcom a je v ich vlastnom záujme vypovedať v súlade s vyjadreniami daňového subjektu.
Podľa žalobcu ak by A. E. nepotvrdil dodanie preverovaných služieb, tak správca by to nesporne

vyhodnotil v neprospech žalobcu, a ak svedok E. potvrdil dodanie, tak správca dane to tiež odmieta
vyhodnotiť v prospech žalobcu. Nebolo vysvetlené ani vyhodnotenie výpovede D. C. v tomto smere.
Správca dane neprodukoval žiadne dôkazy, prečo by výpovede svedkov mali byť neakceptované, resp.
by mali byť posúdené ako nepravdivé.

45. Pokiaľ správca dane uviedol, že so zreteľom na zánik spoločnosti GG servis s.r.o. nebol správcovi
dane umožnený prístup k evidencii, tak táto skutočnosť je mimo vplyv žalobcu a nad rámec vlastného
bremenavovyrubovacomkonanížiadalžalobcavýslovnevykonaťdokazovaniedožiadanímkontrolného
výkazu k DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 u spoločnosti GG servis s.r.o. Kontrolný výkaz
bol aj vyžiadaný a vyplýva z neho, že faktúra bola zahrnutá v kontrolnom výkaze. Ak potom správca

dane v rozhodnutí uviedol, že tvrdenie, že z predmetnej faktúry bola odvedená DPH možno jednoznačne
preukázať len prostredníctvom záznamov, ktoré správca dane nemá k dispozícii, tak podľa žalobcu
toto nie je pravdivé. Správca dane vie aj spätne v informačnom systéme finančnej správy, príp. v iných
systémoch, ktoré používa, zistiť aké úhrady DPH a kedy boli uskutočnené, na čom žalobca v odvolaní
aj trval. Žalobca ešte poukázal na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej existencia

účtovných dokladov na strane dodávateľa, resp. subdodávateľov je vecou týchto daňových subjektov a
jej absencia alebo neúplnosť nemôže byť pričítaná v neprospech kontrolovaného daňového subjektu.
Žalobcom nezavinená faktická nemožnosť predloženia účtovnej evidencie spoločnosti GG servis s.r.o.
je v tom, že takmer rok po uskutočnení zdaniteľného plnenia zanikla táto spoločnosť a k 06.02.2020
bol z obchodného registra ex offo vymazaný aj jej právny nástupca Holus s.r.o., a to už bez právneho

nástupcu.

46. Žalobca namietal aj rozpor v hodnotení správcu dane, keď tvrdil, že deklarované služby kontroly
kvality neboli ani tak odborne náročné, aby museli byť poskytované samostatným poskytovateľom a
na druhej strane tvrdil, že deklarovaný dodávateľ nebol pre dodanie tak špecifického druhu služieb ani

materiálne vybavený ani odborne spôsobilý. K materiálnej vybavenosti poukázal na výpoveď svedka
A. D. E., ktorý uviedol, že spoločnosť GG servis s.r.o. bola v roku 2016 funkčnou spoločnosťou,
prevádzkovala niekoľko prevádzok a mala viacerých zamestnancov, potvrdil, že mala k dispozícii
potrebné prístroje na vykonávanie analytickej kontroly kvality vína. Správca dane nijako nekonkretizoval
akú osobitnú „materiálnu vybavenosť“ a „odbornú spôsobilosť“ podľa neho vyžadovalo poskytovanie

služieb kontroly kvality vína pre žalobcu.

47. Žalobca ešte namietal, že predmetom opakovanej medzinárodnej výmeny informácií, ale ani iných
úkonov správcu dane, okrem všeobecne formulovanej výzvy adresovanej žalobcovi na predloženie
dôkazov č. 100202485/22021 zo dňa 04.02.2021, nebolo žiadne dokazovanie vo vzťahu k finálne

správcomdaneneuznanejdodávateľskejfaktúre.Správcadanepristúpilibakúčelovejasubjektivistickej
dezinterpretácií predloženej Zmluvy o spolupráci v znení jej dodatku, a to spôsobom „od stola“, bez
vyhodnotenia ostatných predložených dôkazov, najmä listinných dôkazov, a to jednotlivo aj vo vzájomnej
súvislosti. Žalobca namietal, že správca dane nezisťoval vo vzťahu k odberateľom žalobcu so sídlom
v Českej republike akékoľvek informácie týkajúce sa činnosti spoločnosti GG servis s.r.o., hoci sa pri

výpočte odmeny výslovne odkazovalo na množstvo dodaných vín odberateľom v Českej republike. Ďalej
poukázal aj na odpoveď J. J. - konateľa spoločnosti CE WINES s.r.o., ktorý na otázku akým spôsobom
bolo dojednané dodanie tovaru, či priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, tento odpovedal, že
za doby jeho konateľstva bolo dodanie tovaru dojednané predsedníctvom tretej strany GASTRONOMYGroup s.r.o., ktorá zastupovala spoločnosť VINDEVIE s.r.o. na základe zmluvy. Podľa žalobcu toto
daňové orgány nezohľadnili.

48. Žalobca poukazoval na závery protokolu z daňovej kontroly ohľadne vyhodnotenia obsahu Zmluvy
o spolupráci a Dodatku č. 1, konkrétne ohľadne predmetu týchto zmlúv a ohľadne výpočtu odmeny,
pričom pri vymedzení odmeny v čl. I bod 2.3, ktorým sa zmenil čl. II bod 1 Zmluvy o spolupráci malo
dôjsť k zrejmej chybe v písaní, keď bola uvedená odmena v sume 0,06 eur za 1 liter fľaškovaného vína
bez ohľadu na objem plnenia vo fľaši s obsahom 0,5 l alebo 0,75 l alebo 1 l, pričom malo ísť správne o

formuláciu sadzby odmeny jednotkovou cenou za fľašu.

49. Pokiaľ správca dane poukazoval na to, že vo faktúre sa odkazuje len na Zmluvu o spolupráci zo
dňa 14.12.2015 a na jej čl. II bod 1 ohľadne odmeny a nepoukazovalo sa aj na Dodatok č. 1 k tejto
zmluve, tak žalobca uvádzal, že uzavretím dodatku sa obsah tohto dodatku stal vlastnou súčasťou
zmluvných dojednaní, a teda došlo k zmene obsahu jednotlivých ustanovení zmluvy, pričom po uzavretí

dodatku už nebolo nutné v každej jednotlivej písomnosti vrátane faktúry odkazovať na Zmluvu o
spolupráci v znení Dodatku č.1. Pokiaľ správca dane poukazoval na to, že po uzavretí dodatku sa
tento stal vlastnou súčasťou zmluvných dojednaní a tento dodatok mal byť aj fyzicky neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, čomu tak nebolo, tak žalobca poukazoval na to, že obsah dodatku sa stal súčasťou
zmluvného vzťahu a je vyjadrením princípu zmeny zmluvy formou nahradenie doterajšieho záväzku

novým záväzkom tzv. privatívna novácia podľa § 570 Občianskeho zákonníka. Žalobca netvrdil, že
dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v zmysle fyzického spojenia so zmluvou ako jednej
listiny, čo dezinterpretuje správca dane. Dodatok bol uzavretý následne po uzavretí zmluvy a je
samostatnou listinou, ktorá, aj keď mení pôvodnú zmluvu, tak sa s ňou fyzicky spravidla nespája. Podľa
žalobcu nemôže obstáť všeobecné spochybňovanie Dodatku č. 1 k zmluve zo strany správcu dane bez

toho, aby bolo uvedené a relevantnými dôkazmi podopreté takéto spochybňovanie.

50. Žalobca potom uzavrel, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného možno vysledovať iba štyri aspoň
trochu konkrétnejšie pochybnosti či zistenia, o ktoré žalovaný oprel svoj záver o nepreukázaní reálneho
uskutočnenia fakturovaného plnenia, konkrétne ide o pochybnosti vyvodené z výpovede svedka A. B.

C., A. D. E., ďalej o skutočnosti týkajúce sa výmazu spoločnosti GG servis s.r.o. z obchodného registra,
čím nebol umožnený prístup k jeho účtovnej evidencii a napokon, že faktúra neobsahuje rozsah a druh
dodanej služby v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.

51. Vo vzťahu k záveru o tom, že reálne nedošlo k dodaniu vyfakturovaných služieb poukázal žalobca na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-456/17, C-460/17. Podľa žalobcu správca dane fiktívnosť ním
spochybneného fakturovaného plnenia v žiadnom prípade nepreukázal, prakticky nijaké dokazovanie
v tomto smere nevykonal a jeho tvrdenia sú subjektivistickej povahy, ktoré vyprodukoval v protokole
a v rozhodnutí a ktoré následne prevzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom tieto závery
boli zo strany žalobcu vyvrátené. Žalobca zotrval na tom, že vyfakturovaná služba od spoločnosti

GG servis s.r.o. v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015 a jej Dodatku č. 1 zo
dňa 10.01.2016 bola v roku 2016 žalobcovi riadne dodaná, čo dostatočným spôsobom preukázal, a
navrhovanými nevykonanými dôkazmi, najmä výsluchmi označených svedkov, bolo možné uvedené
dodanie ďalej potvrdiť. Žalobca za službu v celom rozsahu preukázateľne zaplatil dohodnutú cenu
bankovým prevodom, čo taktiež daňové orgány nezohľadnili. Z uvedenej faktúry dodávateľ priznal DPH

a odviedol ju do štátneho rozpočtu. Podľa žalobcu všetky hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie
odpočítania DPH splnil a napadnuté rozhodnutia tak vychádzajú z nesprávneho a nedostatočného
zistenia skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

52. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
prenedostatočnéodôvodnenieuviedol,žejehorozhodnutie,akoajrozhodnutieprvostupňovéhoorgánu,
sú v súlade s § 63 Daňového poriadku a obsahujú všetky podstatné náležitosti. Žalovaný ako aj správca
dane sa vysporiadali s návrhmi a námietkami, jednotlivo sa k nim vyjadrili, čo bolo obsahom odôvodnenia

rozhodnutí.

53. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane ignoroval dôkazy predložené žalobcom
a žalovaný na túto námietku nereagoval. Každý jeden z predložených dôkazov správca dane, akoaj žalovaný, vyhodnotili samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, zisteniami
a vyjadreniami. Žalovaný, ako aj správca dane, zohľadnili § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný
poukázal na § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane nie je viazaný iba návrhmi

kontrolovaného daňového subjektu, ale volí postup dokazovania, ktorý vedie k zisteniu čo najúplnejších
skutočností potrebných pre správne určenie dane.

54. K prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom v zmysle § 68 ods. 3
Daňového poriadku žalovaný uviedol, že z predmetného úkonu bola vyhotovená Zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 101467579/2022, ku ktorej sa žalobca dodatočne vyjadril dňa 06.06.2022 z dôvodu, že
nemal záujem o ústne prerokovanie pripomienok.

55. Ohľadom námietky týkajúcej sa protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že k tomuto sa
dostatočne vyjadril vo svojom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na § 48 ods. 8 Daňového poriadku
a uviedol, že žalobcovi bol doručený Protokol č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021 a Protokol č.

101223288/2021 zo dňa 14.07.2021, a následne Oznámenie o oprave chýb č. 102025143/2021, ktorým
bol opravený text na titulnej strane protokolu č. 101223262/2021. V prípade žalobcu išlo o výkon
daňovej kontroly za viac zdaňovacích období. Rozdiel v sume dane bol zistený len za jedno zdaňovacie
obdobie, a to za mesiac december 2016. Protokol č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021 bol protokol
so zisteniami, a teda jeho súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

Čo sa týka protokolu č. 101223288/2021, išlo o tzv. negatívny protokol (beználezový), teda bez zistení
správcu dane, pri ktorom sa nezasiela výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a
jeho doručením nezačína vyrubovacie konanie. Aj keď v danom prípade došlo k chybe, ktorú následne
správca dane opravil predmetným oznámením, podľa žalovaného z obsahu oboch protokolov jasne
vyplýva, že Protokol č. 101223262/2021 sa týka zdaňovacieho obdobia december 2016 a Protokol

č. 101223288/2021 sa týka ostatných zdaňovacích období, teda január až november 2016 a január
až december 2017. Vyrubovacie konanie v zmysle Daňového poriadku začalo nasledujúci deň po dni
doručenia Protokolu č. 101223262/2021 a vzťahuje sa na zdaňovacie obdobie december 2016. Daňový
poriadok opravu chýb v protokole neupravuje a ust. § 63 ods. 12 Daňového poriadku nie je možné
uplatniť na chyby v protokole. V rámci zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku ale

Oznámením o oprave chýb č. 102025143/2021 správca dane oznámil žalobcovi, že v protokole boli
uvedené textové chyby. Pri vydávaní rozhodnutia správca dane už vychádzal zo správnych údajov.
TaktiežzoZápisniceoústnompojednávaníč.101467579/2022zodňa19.05.2022vyplýva,žesajednalo
o prerokovanie pripomienok žalobcu uvedených vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole č.
101223262/2021. Žalovaný je toho názoru, že nie je dôvod, pre ktorý by nebolo možné opraviť chybu v

protokole z daňovej kontroly, ktorý vo vzťahu k daňovému subjektu plní informačnú funkciu a podpisuje
ho len jeho vystaviteľ. Žalovaný má za to, že žalobcovi neboli upreté jeho práva, keď správca dane
vystavil oznámenie o oprave chýb v súlade s Daňovým poriadkom.

56. K námietkam o nedodržaní lehoty v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že

sa rovnako ako aj správca dane vyjadrili vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a rozhodnutiach.

57. Ohľadom zaistenia dokladov Kriminálnym úradom finančnej správy žalovaný uviedol, že Daňový
poriadok ani zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve neupravuje postup odovzdania zaistenej veci a
následne postup pri ich prevzatí daňovým úradom. Pri tomto postupe správca dane spravidla disponuje

účtovnými dokladmi skôr ako je zaslané daňovému subjektu oznámenie o daňovej kontrole. Žalovaný
nemá vedomosť o úkonoch Kriminálneho úradu finančnej správy a žalovaný nie je v prípade postupu
pri zaisťovaní dokladov a následne s ich nakladaním jeho nadriadeným orgánom. Čo sa týka časového
odstupu medzi poverením na vykonanie daňovej kontroly a oznámením o daňovej kontrole, v tomto
prípade Daňový poriadok neuvádza lehotu, ktorú musí správca dane dodržať. Žalovaný má za to, že

správca dane nepostupoval v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku a daňová kontrola začala
zákonnevzmysle§46ods.1Daňovéhoporiadku.Správcadanepodrobnevosvojomrozhodnutíuviedol
ako prebiehal postup prebratia dokladov od Kriminálneho úradu finančnej správy až po Oznámenie o
daňovej kontrole č. 101977689/2019.

58. Čo sa týka medzinárodnej výmeny informácií a prerušenia daňovej kontroly, žalovaný mal za
to, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane vo
svojom rozhodnutí opísal priebeh zasielania žiadostí o MVI, a aj dôvod prečo zasielal žiadosť ohľadom
preverenia českého partnera CE WINES s.r.o. V tomto prípade česká finančná správa nezodpovedalana žiadny z dotazov, ktoré boli obsiahnuté v prvej žiadosti a neposkytla informácie dostupné z interných
informačných systémov. Zaslanú odpoveď správca dane nepovažoval za konečnú, teda správca dane
zaslal žiadosť o doplnenie odpovede. Odpoveď na prvú žiadosť zaslala česká finančná správa skôr

ako dostal správca dane odpoveď na žiadosti týkajúce sa iných obchodných partnerov žalobcu. Z
týchto žiadostí ohľadom spoločnosti CE WINES s.r.o. bolo preukázané, že český obchodný partner
priznal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú povinnosť, teda správca dane konal v záujme
žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že správca dane zasielal aj dve urgencie ohľadom vybavenia
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (Urgencia č. 101329169/2020 zo dňa 18.08.2020, Urgencia

č. 101762545/2020 zo dňa 19.11.2020).

59. Žalovaný poukázal na § 24 ods. 2 Daňového poriadku a na to, že právna úprava predvída možnosť
prerušenia daňovej kontroly, pričom s momentom prerušenia daňovej kontroly spája aj prerušenie
plynutia lehoty na jej vykonanie. Zákonodarca rozlišuje obligatórne prerušenie daňovej kontroly, keď
správca dane nemá priestor na úvahu o prerušení daňovej kontroly, a fakultatívne prerušenie daňovej

kontroly, teda je na úvahe správcu dane, či je prerušenie daňovej kontroly z hľadiska jej výkonu dôvodné
aúčelné(opodstatnenádôležitosťinformáciíodzahraničnýchorgánov).Správcadaneberienavedomie,
že počas prerušenia daňovej kontroly môže dochádzať k zásahu do základných práv a slobôd daňového
subjektu, taktiež zásah do dlhšej doby právnej neistoty spojenej s otáznym výsledkom daňovej kontroly.
Ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku upravuje moment ukončenia stavu prerušenia daňovej

kontroly, tzn. pokračovanie v daňovej kontrole je naviazané na objektívnu skutočnosť, teda pominutie
dôvodu prerušenia daňovej kontroly. Pri prerušení z dôvodu zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií je to ukončenie procesného postupu získavania informácií podľa nariadenia Rady (EÚ) č.
904/2010 o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom v oblasti DPH, tzn. poskytnutie konečnej
odpovede obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom správcom dane v žiadosti o MVI alebo

formálnym oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií. Žiadny právny predpis, či už
na úrovni vnútroštátnej alebo európskej legislatívy, správcovi dane nezakazuje, aby pri plnení svojej
povinnosti viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.3 Daňového poriadku)
a využíval informácie získané na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Takýto postup

je naopak v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu sp. zn.: 1Sžfk/47/2021). Prerušenie daňovej kontroly nie je v rozpore so zásadou
proporcionality, keďže správca dane nie je žiadnym právnym predpisom limitovaný v tom, kedy rozhodne
o prerušení daňovej kontroly. Dôležitá je existencia dôvodu na prerušenie.

60. K námietkam o porušení § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že
žalobcovi bola zaslaná výzva na predloženie dôkazov č. 100202485/2021 zo dňa 04.02.2021 v zmysle
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vo výzve správca dane jasne uvádza, že má pochybnosti o pravdivosti
údajov v dokladoch uvedených vo výzve. Ako prvá je uvedená faktúra var. symbol 2016005577 (int. č.

516168) od spoločnosti GG servis s.r.o. Žalobca sa k predmetnej výzve vyjadril dňa 11.06.2021, teda
žalobca mal na vyjadrenie sa a na predloženie dôkazov preukazujúcich pravdivosť údajov uvedených
na faktúre s cieľom odstrániť pochybnosti správcu dane dostatok času. Žalobca bol v priebehu daňovej
kontroly oboznámený so všetkými zisteniami správcu dane, teda nebolo mu odopreté právo vyjadrovať
sa k zisteniam správcu dane. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena žalovaný poukázal na závery

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018. Podľa žalovaného žalobcovi
boli oznámené pochybnosti správcu dane v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím bolo na
neho prenesené dôkazné bremeno a mal dostatok času na ich vyvrátenie. Taktiež žalobca mal možnosť
vyjadriť sa ku každému zisteniu správcu dane počas daňovej kontroly ako aj počas vyrubovacieho
konania, mohol predkladať dôkazy a podávať vyjadrenia, preto nebol ukrátený na svojich právach.

Vyjadrená pochybnosť zo strany správcu dane bola dôvodná, čo dostatočne odôvodnil vo svojom
rozhodnutí.

61. Ohľadom spornej faktúry žalovaný uviedol, že to, že faktúra neobsahuje vymedzenie fakturácie v
zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH nepredstavuje pochybnosť ale ide o fakt. Faktúra neobsahuje

druh fakturovaných služieb, teda ide o porušenie formálnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane
ustanovenej v § 51 ods. 1 zákona o DPH. Faktúra č. 2016005577 zo dňa 20.12.2016 vystavená v mene
spoločnosti GG servis s.r.o. obsahuje text: „Fakturujeme vám na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa
14.12.2015 v súlade s č. II bod 1“. Podľa vyjadrení žalobcu predmetom dodaných služieb bola kontrolakvality vína, avšak faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015, kde
predmetom bolo získanie nových zákazníkov. Žalovaný sa stotožňuje s tvrdením správcu dane, že síce
ide o presnú formuláciu predmetu fakturácie, avšak vystaviteľ v čase vystavenia faktúry nemal vedomosť

o účelovo vystavenom dodatku k zmluve.

62. Ohľadom námietky nevykonania dôkazov, ktoré navrhol žalobca žalovaný uviedol, že správca dane
nevykonal svedecké výsluchy konateľov českých obchodných spoločností, nakoľko tieto úkony by boli
časovo náročné a hlavne bezpredmetné, s čím sa žalovaný stotožnil. Žalovaný uvádza, že správca

dane nespochybnil dodávky vín pre týchto obchodných partnerov. Boli spochybnené služby týkajúce sa
vzťahov s obchodným partnerom GG servis s.r.o., teda obchodný vzťah žalobcu a tejto spoločnosti. O
týchto službách českí odberatelia nemôžu mať vedomosť, teda či boli uskutočňované a ako. Správca
dane vykonal svedecké výpovede, ktoré považoval za potrebné a dôležité. Ohľadom predvolávania
svedkov – občanov inej krajiny žalovaný uviedol, že občan inej krajiny, ktorý nie je zdaniteľnou osobou vo
vzťahu k Slovenskej republike nepodlieha slovenskému daňovému poriadku a rovnako ani správnemu

konaniu. K jednotlivým svedeckým výpovediam sa vyjadril správca dane ako aj žalovaný vo svojich
rozhodnutiach.

63. K predloženým dôkazom zo strany žalobcu v podobe preberacích protokolov vzoriek medzi daňovým
subjektom a spoločnosťou GG servis s.r.o. a protokolov o skúškach vín, vyhotovených spoločnosťou

GG servis s,.r.o., sa správca dane vyjadril vo svojom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že spolupráca v
zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015, za ktorú bola vyfakturovaná odmena spoločnosťou GG
servis s.r.o., nemala ekonomické opodstatnenie. Spoločnosť GG servis s.r.o. nemohla, v zmysle Zmluvy
o spolupráci zo dňa 14.11.2015, zabezpečiť nových klientov – BONVIN, s.r.o., PROALCO CZECH REP.,
a.s., Vinařství České Bílovice, s.r.o., CE WINES, s.r.o. (uvádzaných na predmetnej faktúre), nakoľko ide

o dlhodobých obchodných partnerov spoločnosti VINDEVIE, s.r.o., s ktorými bol uzatvorený obchodný
vzťah dávno pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci s GASTRONOMY Group s.r.o. (GG servis s.r.o.
od 20.08.2016) zo dňa 14.12.2015, čo preukazujú uzatvorené obchodné zmluvy. V zmysle čl. II, bod
1 Zmluvy o spolupráci odmena obchodnému partnerovi prináleží, ak zabezpečí klienta, ktorému bude
dodané víno v objeme prevyšujúcom dva milióny kusov produktu fľašového vína a tri milióny litrov

sudového vína za príslušný kalendárny rok. Podľa tohto bodu Zmluvy nedošlo k naplneniu podmienok
fakturácie, nakoľko v kalendárnom roku 2016 bolo, tak ako sa uvádza na predmetnej faktúre, spolu pre
dvoch klientov (BONVIN, s.r.o. a VINAŘSTVÍ Velké Bílovice, s.r.o.) dodané fľašové víno len v množstve
1 210 321 ks, čo nepresahuje zmluvou stanovené množstvo dvoch miliónov ks a spolu pre dvoch
klientov (PROALCO CZECH REP., a.s. a CE WINES, s.r.o.) bolo dodané sudové víno v množstve 1

509 300 litrov, čo taktiež nedosahuje zmluvne stanovené množstvo. Dodatok, na ktorý sa odvoláva
žalobca, doplňuje novú úlohu obchodnému partnerovi, ktorou je „zabezpečenie činnosti smerujúcej k
tomu,abyzáujemca(VINDEVIE,s.r.o.)dodávalvínovpožadovanejkvalite,atokonkrétnezabezpečenie
celkovej kontroly kvality vína ako pre nových odberateľov, tak aj pre už ku dňu podpisu tejto Zmluvy
zazmluvnených odberateľov“ . Taktiež došlo k zmene výpočtu odmeny a podmienok fakturácie. Podľa

žalovaného preverovaním bolo zistené, že faktúra č. 2016005577 (int. č. 516168) zo dňa 20.12.2016
v sume spolu 123 366,31 EUR, z toho ZD 102 805,26 EUR a DPH 20 561,05 EUR vystavená v mene
dodávateľa GG servis s.r.o. bola vystavená bez ekonomického opodstatnenia, t. j. reálne nedošlo k
dodaniu vyfakturovaných služieb, v dôsledku čoho nevznikla ani daňová povinnosť, ktorá v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania služby. Nakoľko právo odpočítať daň

v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová
povinnosť, je jednoznačné, že z deklarovaných dodaní služieb právo na odpočítanie dane daňovému
subjektu VINDEVIE, s.r.o. nevzniklo.

64. Žalovaný doplnil, že žalobca nevedel a ani si nezisťoval aký je predmet ekonomickej činnosti

spoločnosti GG servis s.r.o. a či je táto spoločnosť vôbec odborne spôsobilá a schopná zabezpečiť
požadovanú kvalitu poskytovaných služieb. Konateľ spoločnosti VINDEVIE s.r.o. nemá vedomosť ani
o tom ako, kým a v akých priestoroch bola kontrola kvality spoločnosťou GG servis s.r.o. vykonávaná.
Zo strany žalobcu ide o neštandardné podnikateľské správanie, ktoré opäť vedie k názoru, že služby
kontroly kvality vína deklarované daňovým subjektom ako predmet fakturácie spornej faktúry neboli

reálnedodané.ZároveňspoločnosťGGserviss.r.o.jezrušenáasprávcovidanenebolumožnenýprístup
k jej účtovnej evidencii preukazujúcej tvrdenia deklarované spornou faktúrou.65. Žalovaný poukázal na skutočnosť zistenú v internej databáze, že spoločnosti VINDEVIE, s.r.o.
bola správcom dane Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec, vykonávaná daňová kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december

2015. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 102397644/2017 zo dňa 16.11.2017,
na základe ktorého bolo vystavené rozhodnutie č. 100652102/2018, ktorým bol vyrubený rozdiel v
sume nadmerného odpočtu 50 005,30 EUR. Uvedený rozdiel bol vyrubený z titulu neuznania práva na
odpočítanie dane z faktúry č. 201512085 zo dňa 15.12.2015 v celkovej sume 300 031,80 EUR prijatej
od deklarovaného dodávateľa REFIN spol. s r.o. Spoločníkom tejto spoločnosti je A. E.. Predmetom

fakturácie bolo: „Fakturujeme Vám na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 19.12.2014 v súlade s
čl. II bodmi 1, 2 a 3, odmenu...“. Jednotlivé body čl. II sú textovo totožné s čl. II spornej Zmluvy
o spolupráci uzatvorenej s GASTRONOMY Group s.r.o. (GG servis s.r.o.). Správca dane rovnako
preukázal neopodstatnenosť uzatvorenia Zmluvy o spolupráci a následnej fakturácie, ktorú zdôvodnil
existenciou obchodných vzťahov s českými obchodnými partnermi dávno pred uzatvorením spornej
Zmluvy o spolupráci. Žalovaný teda poukázal na opakované správanie žalobcu.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

66. V replike žalobca namietal, že značná časť vyjadrenia žalovaného spočíva v doslovnej citácii časti
odôvodnenia jeho rozhodnutia. Ďalej namietal, že žalovaný vo vyjadrení uviedol aj také argumenty

a úvahy, ktoré v napadnutom rozhodnutí obsiahnuté neboli, pričom v konaní pred správnym súdom
je neprípustné zo strany žalovaného orgánu verejnej správy dotvárať a dopĺňať odôvodnenie svojho
rozhodnutia, vo vzťahu k čomu žalobca poukázal aj na súvisiacu judikatúru. Žalobca predovšetkým
namietal, že takéto skutočnosti uvádzal žalovaný napríklad vo vzťahu k zasielaným žiadostiam o MVI
ohľadom preverenia českého partnera CE WINES s.r.o., ďalej ohľadne požiadavky na vypočutie

konateľov odberateľov prostredníctvom žiadosti o MVI, ako aj skutočnosti, že vo vzťahu k uzatvoreniu
zmluvy o spolupráci ide o opakované správanie žalobcu, pričom žalovaný poukazoval na skutkové
okolnosti týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2015. Žalobca vytýkal, že ani vo vyjadrení k
správnej žalobe žalovaný neuviedol ako reagoval na žalobcom vznesené odvolacie námietky. V ďalšom
sa vyjadril žalobca obdobne ako v správnej žalobe a zopakoval argumentáciu zo správnej žaloby.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

67. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) na deň 12.02.2025.

Účastníci konania sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných
prednesov. Právny zástupca žalobcu rozviedol žalobnú námietku týkajúcu sa nedodržania postupu
podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane, teda že žalobca nebol oboznámený
s pochybnosťami správcu dane, pričom poukázal v tejto súvislosti na závery aktuálnej rozhodovacej
činnosti Najvyššieho správneho súdu SR.

68. Správny preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a dôvodov správnej žaloby (§
134SSP)adospelkzáveru,žesprávnažalobažalobcujezčastidôvodná,pretorozhodnutiežalovaného
podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

69. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH
vo výške 20 561,05 eur za zdaňovacie obdobie december 2016 a bol znížený žalobcom uplatnený

nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 24 798,90 eur na sumu 4 237,85 eur.

70. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH

a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť,
daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľomrežimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej
v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,

za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa

22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

71. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu

(3) došlo k prípadu zneužitia práva.
Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,

a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre

neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane.

72. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status

osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

73. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na

odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre
odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

74. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.

a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

75. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený

tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode

na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne
vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho76. Správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane dospel k záveru,
že niektoré zo žalobných námietok žalobcu sú dôvodné. Žalobca predniesol rozsiahle žalobné

námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci,
nepreskúmateľnosti rozhodnutí, zároveň namietal aj to, že v postupoch orgánov verejnej správy došlo k
takej vade, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

77. Správny súd sa v prvom rade vysporiada s tými žalobnými námietkami, ktoré uznal za dôvodné, a

ktoré boli spôsobilé pre ich dôvodnosti privodiť zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

78. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

79. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

80. Za dôvodnú uznal správny súd žalobnú námietku žalobcu, v ktorej poukazoval na to, že v odvolaní
opakovane žiadal vykonať výsluch konateľa žalobcu A. F. E. s odkazom na to, že z výpovede svedka
A. D. E. - konateľa spoločnosti GG servis s.r.o. vyplynulo, že na začiatku spolupráce mal komunikovať
práve s A. F. E.. Žalobca namietal, že ani správca dane a ani žalovaný sa k tomuto dôkaznému návrhu
nevyjadrilianeuviedlivosvojichrozhodnutiachžiadnusúvisiacuargumentáciu.Ktejtožalobnejnámietke

správny súd uvádza, že je pravdou, že A. F. E. je štatutárnym orgánom žalobcu a z tejto pozície sa
mohol za žalobcu vyjadrovať v celom priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Zároveň je
ale pravdou, že vo vzťahu k tomuto návrhu na výsluch konateľa žalobcu neuviedol žalovaný vo vzťahu
k súvisiacej odvolacej námietke v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnu argumentáciu, hoci žalobca
v odvolaní namietal, že k návrhu na vypočutie A. F. E. sa ani správca dane v odvolaním napadnutom

rozhodnutí nijako nevyjadril. Aj v odvolaní žalobca poukazoval na to, že z výpovede svedka A. D. E.
vyplývalo, že na začiatku spolupráce komunikoval práve s A. E.. Zároveň správny súd poukazuje na
to, že v rámci vyjadrenia zo dňa 06.06.2022 žalobca v konaní pred správcom dane uvádzal, že pokiaľ
správca dane dospel k záveru, že vyjadrenia oboch obchodných partnerov (za žalobcu A. B. C. a za
GG servis s.r.o. A. D. E.) sú rozporné a nie je z nich zrejmý spôsob prvého kontaktu medzi týmito

spoločnosťami (závery zo zápisnice č. 101467579/2022 zo dňa 19.05.2022), tak žalobca žiadal, aby
bol vypočutý aj druhý konateľ žalobcu A. F. E., keďže z výpovede svedka A. D. E. vyplýva, že na
začiatku spolupráce mal A. D. E. komunikovať práve s A. F. E.. K takémuto návrhu sa nevyjadril správca
dane a k odvolacej námietke žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane absentovalo vysporiadanie sa s
návrhom žalobcu na výsluch svedka A. F. E., žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí neuviedol

žiadnu argumentáciu, preto je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

81. Vo vzťahu k procesu dokazovania pred správcom dane správny súd poukazuje na ustálené závery
judikatúry, v zmysle ktorých dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

Dokazovanie zo strany správcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných
daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia
zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňovýchsubjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane
je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím.
Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým

spôsobom a aké závery z nich vyvodí. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v zmysle týchto zásad sú daňové orgány povinné postupovať.
Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je
protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy

vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe
musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy
daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať
v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku : a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je

povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru
alebo služby platiteľom dane. Pokiaľ daňový subjekt na preukázanie skutočností, ktoré je povinný
preukazovať, navrhuje vykonanie dôkazov, správca dane nie je povinný každý takýto dôkaz vykonať,

ale ak navrhovaný dôkaz nevykoná, musí uviesť preskúmateľné dôvody, prečo k vykonaniu dôkazu
nepristúpil. Závery daňových orgánov o nepriznaní nároku na odpočítanie dane sú založené na tom,
že neboli splnené hmotnoprávne podmienky (reálnosť dodanej služby), kedy dôkazné bremeno znáša
predovšetkým daňový subjekt (správca dane len v miere preukazujúcej jeho pochybnosti o splnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane), preto pre záver o tom, že žalobca neuniesol svoje

dôkazné bremeno je nutné požadovať dôsledné vysporiadanie sa s návrhom daňového subjektu na
vykonanie dôkazov.

82. Ďalej správny súd uznal za dôvodnú žalobnú námietku, v ktorej žalobca poukazoval na to, že v
odvolaní vzniesol odvolacie námietky týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly z dôvodu opakovane

podanýchžiadostíomedzinárodnúvýmenuinformácií,atovovzťahukodberateľomžalobcu sosídlomv
Českejrepublike,pričomprvéprerušeniedaňovejkontrolymalotrvať254dníadruhéprerušeniedaňovej
kontroly malo trvať 83 dní. Žalobca s odkazom na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR poukazoval na
to, že prerušenie daňovej kontroly bolo neprimerané, a to z dôvodu, že správca dane podával žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií neefektívne a opakovane. Napriek tomu, že žalobca uviedol v odvolaní

podrobnú argumentáciu, ktorou namietal prerušenia daňovej kontroly z dôvodu podaných žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií, namietal neefektívnosť podaných žiadostí, neúplnosť podaných
žiadostí, opakované podávanie žiadostí, tak žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí k
rozsiahlej odvolacej argumentácii žalobcu uviedol len stručné odôvodnenie, keď poukázal na § 24
ods. 2 Daňového poriadku s tým, že informácie, ktoré správca dane získal prostredníctvom odpovedí

na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli nevyhnutné pre správne určenie dane. Žalovaný
ešte uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej
lehote, pričom nemal v preverovanej veci k dispozícii relevantné informácie potrebné pre správne
určenie dane a vzhľadom k tomu ich musel získať prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií. Žalovaný ďalej odkázal na argumentáciu z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa

záverov, že medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie daňového konania a poukázal
aj na argumentáciu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa nedodržania trojmesačnej lehoty
podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z priadnej hodnoty s tým, že nedodržanie tejto lehoty na zaslanie
odpovede zo strany dožiadaného orgánu nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. K

odvolacej námietke žalobcu, že správca dane opakovane prerušil daňovú kontrolu z rovnakého dôvodu
žalovanýuviedol,žetátobolavysvetlenásprávcomdanevodôvodneníjehorozhodnutiaažezospojenia
„z rovnakého dôvodu“ vyplynulo, že sa jednalo o prerušenie daňovej kontroly opätovne z dôvoduzískavania informácií potrebných pre správne určenie dane, teda pomocou medzinárodnej výmeny
informácií, a nešlo o opakované duplicitné neopodstatnené preverovanie totožných skutočností.

83. Správny súd s ohľadom na podrobnú argumentáciu v odvolaní žalobcu o tom, že neobstálo
podávanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu, že neboli zachované požiadavky
primeranosti a efektívnych krokov zo strany správcu dane pri podávaní žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, dospel k záveru, že argumentáciou uvedenou vo svojom rozhodnutí žalovaný nezodpovedal
dostatočne odvolacie námietky žalobcu. Žalovaný len všeobecne konštatoval, že prerušenie daňovej

kontroly bolo dôvodné a poukázal na argumentáciu z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, pričom nie je
sporné, že podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií je práve tým dôvodom, pre ktorý môže
byť prerušená daňová kontrola a počas prerušenia daňovej kontroly potom v zmysle ustanovenia § 61
ods. 5 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynie (Ak je daňové konanie
prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú). V tejto časti je podľa správneho súdu rozhodnutie
žalovaného nedostatočne odôvodnené, a to pre nedostatok dôvodov. Zároveň správny súd uznáva

námietku žalobcu, že žalovaný poukazuje v rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a
na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/2 Hydina SK zo dňa 30.09.2021, ktoré sa týkali
nedodržania lehoty na zaslanie odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo strany
dožiadaného orgánu podľa uvedeného nariadenia, pričom odvolacie námietky žalobcu neobsahovali
takú argumentáciu, ktorou by žalobca namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly aj z dôvodu

prekročenia lehoty na zaslanie odpovede zo strany dožiadaného orgánu.

84. Žalobca v správnej žalobe namietal jednak to, že s týmto okruhom odvolacích námietok sa
žalovaný nedostatočne vysporiadal, a zároveň predniesol aj námietky o tom, že nebola dodržaná
prekluzívna lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu

nesprávneho postupu správcu dane pri podávaní žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Správny
súd na základe všeobecnej správnej žaloby preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy, pričom konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania
a úlohou správneho súdu nie je ani nahrádzať činnosť, postupy a právne posúdenie orgánov verejnej
správy. Preto pokiaľ žalovaný nedostatočným spôsobom zodpovedal okruh podrobných odvolacích

námietokžalobcutýkajúcichsaprerušeniadaňovejkontrolyzdôvodupodanýchžiadostíomedzinárodnú
výmenu informácií, správny súd nemohol zodpovedať v tomto štádiu súdneho konania námietky
týkajúce sa toho, či pre podané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bola prekročená lehota
na vykonanie daňovej kontroly zakotvená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Tieto námietky musia
byť predovšetkým dostatočne odôvodnené a zodpovedané žalovaným, až následne správny súd môže

pristúpiť v rámci súdneho prieskumu k preskúmaniu zákonnosti preskúmateľného odôvodnenia týchto
odvolacích námietok žalovaným.

85. Na záver sa k tejto časti žalobných námietok žiada uviesť, že pokiaľ aj správca dane uviedol
formuláciu, že „z rovnakého dôvodu“ pristúpil k prerušeniu daňovej kontroly, tak použitie tejto formulácie

samo o sebe nedosvedčuje, že došlo k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu podania obsahovo
rovnakejžiadostiomedzinárodnúvýmenuinformácií.Tátoformuláciamôžemaťnaopaktakývýznam,že
dôvodom ďalšieho prerušenia daňovej kontroly bolo opätovné podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií. Skutočnosť, že došlo k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu podania obsahovo totožnej
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií by musela byť preukázaná obsahom podaných žiadostí,

teda žiadaných informácií.

86. Je ale ustálené rozhodovacou činnosťou súdov, že skúmanie odôvodnenosti a
účelnosti prerušenia daňovej kontroly a primeranosti dĺžky trvania tohto prerušenia má
veľký význam, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu zákonnej jednoročnej lehoty

na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej
sféry daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť
dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom
zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje aj na závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa

27.03.2024, v ktorom sa najvyšší správny súd taktiež venoval otázkam dôvodnosti prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu podanej žiadosti o MVI a dospel k záveru, že: - pri hodnotení zákonnosti a primeranosti
prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií; - obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnenepodanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej
kontroly; - trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 30. septembra
2021 C186/20 vo veci HYDINA SK nie je viazané na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č.

904/2010 (posledný záver v tu prejednávanej veci nebol namietaný). Aj v tomto smere sa žalovaný musí
vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa postupu správcu dane pri podávaní žiadostí
o MVI.

87. Za dôvodné ďalej uznal správny súd tie žalobné námietky, ktorými žalobca namietal, že správcovi

dane predložil listinné dôkazy, a to preberacie protokoly vzoriek od č. 0001/2016 až po č. 0153/2016
a 430 ks protokolov o skúške vína. Nie je sporné, že žalobca tieto dôkazy správcovi dane predložil
a rovnako nie je sporné to, že obsahom administratívneho spisu je zápisnica č. 101981158/2022 zo
dňa 13.07.2022, v ktorej je uvedené, že sa dostavil na vykonanie úkonu splnomocnený zástupca
daňového subjektu - žalobcu, a že pri tomto úkone boli žalobcovi vrátené listinné dôkazy, medzi iným aj
preberacie protokoly vzorky od č. 0001/2016 po č. 0153/2016 vrátane príloh 430 ks protokol o skúške.

Z obsahu zápisnice nevyplýva, že by bola správcom dane zabezpečená fotokópia týchto listinných
dôkazovalebožebybolitietozoskenované,pričomažnáslednebolopodanéžalobcomprotirozhodnutiu
správcu dane odvolanie zo dňa 19.07.2022, ktoré bolo predkladacou správou zo dňa 21.09.2022
predložené žalovanému, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím napadnutým správnou žalobou zo
dňa 14.11.2022. Z obsahu listinného administratívneho spisu ani elektronického administratívneho spisu

žalovaného, ktoré boli predložené správnemu súdu, nevyplýva, že by žalovanému v rámci odvolacieho
konania boli predložené aj uvedené dôkazy, pričom žalobca dôvodne poukazuje na ustanovenie §
73 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého je úlohou prvostupňového orgánu predložiť vec
odvolaciemu orgánu s úplným spisovým materiálom (Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku ak
prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa

nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania
navýzvuprvostupňovéhoorgánuspolusvýsledkamidoplnenéhodaňovéhokonania,súplnýmspisovým
materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí
daňový subjekt.) Správny súd nemal preukázané, že by žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu
mal k dispozícii všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii správca dane, pričom išlo o také dôkazy, ktoré boli

predložené žalobcom a ktorých vyhodnotenie aj zo strany žalovaného bolo podstatné, pretože dôvodom
pre neuznanie odpočítania dane zo strany správcu dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
pre odpočet DPH, kedy dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt. Vyhodnotenie uvedených dôkazov
aj zo strany žalovaného, ktoré môže byť realizované len za predpokladu, že ich žalovaný mal k dispozícii,
bolo podstatné pre preskúmanie záveru správcu dane o tom, či žalobca svoje dôkazné bremeno

o splnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH uniesol.

88. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa uvedených listinných dôkazov správny súd uznáva aj tú
žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že tieto listinné dôkazy, ktoré boli predložené, neboli
dostatočne vyhodnotené, keď správca dane uviedol, že tieto boli predložené dodatočne vo vyrubovacom

konaní, teda je nemožné jednoznačne vymedziť reálny čas ich vystavenia a úplne vylúčiť možnosť
ich účelového vyhotovenia počas doby takmer ôsmych mesiacov v období od doručenia výzvy na
predloženie dôkazov zo dňa 24.02.2021 do dňa ich predloženia správcovi dane dňa 14.10.2021.
Žalovaný sa v podstate stotožnil s argumentáciou správcu dane a v tejto súvislosti neuviedol žiadne
konkrétnejšie odôvodnenie odvolacích námietok žalobcu vznesených v tomto smere. Správnemu súdu

sa žiada uviesť, že nepredloženie všetkých dôkazov na základe prvotných výziev správcu dane môže
vnášať určité pochybnosti o predkladaných dôkazoch (predkladanie dôkazov až následne, napríklad v
priebehu vyrubovacieho konania alebo po opakovaných výzvach správcu dane), avšak samotná táto
skutočnosť na spochybnenie dôkazov nepostačuje, pretože úlohou daňových orgánov je vyhodnotiť
každý dôkaz jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, čo ohľadne tejto skupiny dôkazov

daňové orgány nerealizovali. Za nedostatočné považuje správny súd to, že daňové orgány sa v
rámci vyhodnotenia týchto dôkazov vôbec nezaoberali aj ich obsahom. Preto v tejto časti správny
súd považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené. Navyše vrátením dôkazov zo
strany správcu dane predtým ako žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu, došlo na jednej strane k vade
v postupe orgánu verejnej správy, ktorá mala za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia (žalovaný

nemal úplný administratívny spis), a na druhej strane skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný
nezodpovedal obsahu administratívneho spisu, pretože v administratívnom spise chýbala skupina
žalobcom predložených dôkazov. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym
súdom nevedela jednoznačne zodpovedať otázky týkajúce sa toho, či boli vyhotovené fotokópie aleboskeny týchto dokladov, či mohla nastať taká situácia, že tieto boli žalovanému predložené ale nie je o tom
záznam v administratívnom spise. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného tento procesný nedostatok
a vadu v postupe odstrániť v závislosti od ďalších zistení žalovaného.

89. Správny súd ako poslednú dôvodnú žalobnú námietku uznal námietku žalobcu, v ktorej namietal,
že konatelia českých odberateľov neboli vypočutí aj vo vzťahu k dodaniu služieb, ktoré mali byť dodané
na základe faktúry od spoločnosti GG servis s.r.o., na základe ktorej nebol uznaný odpočet DPH.
Žalobca predložil dôkazy, konkrétne reklamáciu od spoločnosti BONVIN s.r.o. ohľadne kvality vína zo

dňa 10.11.2015 a argumentoval aj tým, že sa malo uskutočniť trojstranné rokovanie aj za účasti konateľa
spoločnosti BONVIN s.r.o. A. I. H., a preto mal žalobca podľa jeho tvrdenia pristúpiť k tomu, že boli
dojednané kontroly kvality vína zo strany spoločnosti GG servis s.r.o. Keďže žalobca predložil aj dôkaz
o tom, že u českých odberateľov bol zaznamenaný problém s kvalitou vína, ktorý bol žalobcovi aj
komunikovaný (reklamácia od spoločnosti BONVIN, s.r.o., rozhodnutia o tom, že spoločnosti TESCO
Stores CZ a. s. boli uložené pokuty aj v súvislosti s produktami, ktorých dodávateľom bol žalobca), je

potom podľa správneho súdu nedostatočne odôvodnené nevykonanie navrhovaného výsluchu svedka
A. I. H. za spoločnosť BONVIN s.r.o. Neobstojí pritom argumentácia, že výsluch by bolo možné vykonať
len cestou podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a z tohto dôvodu sa výsluch nebude
konať. Nie je udržateľné ani tvrdenie, že išlo o služby priamo medzi žalobcom a dodávateľom GG
servis s.r.o., preto českých odberateľov nie je potrebné vypočuť. Takýto záver by mohol obstáť voči

štatutárnym orgánom odberateľských spoločností žalobcu mimo spoločnosť BONVIN s.r.o., ohľadne
ktorých žalobca netvrdí, že by aj z ich strany došlo k reklamácii kvality vína alebo že by akokoľvek
odporučili na kontrolu kvality vína spoločnosť GG Servis s.r.o. Pokiaľ konateľ spoločnosti CE WINES
s.r.o. spomenul spoločnosť GG servis s.r.o., túto spomenul len v súvislosti s dodávaním vína od žalobcu
ako sprostredkovateľa, ale nie ako spoločnosť, ktorá mala realizovať kontrolu kvality vína. Je tu tvrdená

určitá skutková súvislosť medzi službami, ktoré mali byť dodané od spoločnosti GG servis s.r.o. a
dodávaním tovaru českým odberateľom, keď žalobca tvrdí, že kontrolu kvality vína mal zabezpečovať
kvôli tomu, že obdržal reklamácie od českých odberateľov, pričom práve od spoločnosti BONVIN s.r.o.
reklamáciu predložil a žalobca tomuto odberateľovi aj písomne oznámil (predložené oznámenie zo dňa
14.12.2015), že prijal opatrenia na to, aby bola zabezpečená kontrola kvality vína. Za podstatné správny

súd v tejto súvislosti považuje to, že problémy ohľadne kvality vína u odberateľa v Českej republike
nie sú len v rovine tvrdení prednesených konateľom žalobcu, ale sú podložené aj tým, že žalobca
doložil písomnosť od spoločnosti BONVIN s.r.o., v ktorej táto upozorňovala na problémy s kvalitou vína
a predložil aj rozhodnutia o tom, že subjektu, ktorý predával vína žalobcu v Českej republike, boli
ukladané pokuty, pričom tieto dôkazy neboli dostatočne vyhodnotené. Tým ale správny súd netvrdí,

že týmito dôkazmi bolo preukázané dodanie služieb, ale len to, že nebolo presvedčivo odôvodnené
nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov a žalobcom predložené dôkazy v podobe rozhodnutí
Státní zemědělské a potravinářske inspekce o uložení pokút neboli dostatočne vyhodnotené.

90. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že nebolo realizované prerokovanie pripomienok a

námietok k protokolu z daňovej kontroly v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, tak tieto námietky
správny súd neuznal za dôvodné. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží
pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne
so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí
deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný

určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a
ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo
jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše
o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia
lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné

okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto
lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

91. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 19.05.2022 sa konalo ústne pojednávanie, o

priebehu ktorého bola spísaná zápisnica č. 01467579/2022. Predmetom tohto ústneho pojednávania
bolo prerokovanie pripomienok žalobcu uvedených vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z
daňovej kontroly na DPH. Zároveň z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa rozsiahlo
vyjadril k protokolu z daňovej kontroly svojím podaním doručeným správcovi dane dňa 17.09.2021 -vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca reagoval na závery protokolu z daňovej
kontroly č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021. Obsahom tejto zápisnice je vyjadrenie správcu dane k
jednotlivým bodom vyjadrenia žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Zároveň je v závere tejto zápisnice

konštatované, že na otázku správcu dane, či sa bude splnomocnený zástupca žalobcu vyjadrovať k
jednotlivým bodom stanoviska správcu dane, tento odpovedal, že nakoľko správca dane predložil 29
strán dopredu prichystanej zápisnice, má za to, že nešlo o prerokovanie pripomienok k protokolu a že sa
žalobca vyjadrí písomne do 06.06.2022. Následne bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového
subjektu zo dňa 06.06.2022. Žalobca v závere svojho vyjadrenia uviedol, že žiada, aby správca dane

riadne prerokoval všetky pripomienky a dôkazy žalobcu v rámci vyrubovacieho konania k čomu podľa
žalobcu dosiaľ nedošlo. Podľa správneho súdu táto žalobná námietka žalobcu je nedôvodná, pretože
sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého nepochybne bolo prejednanie námietok a vyjadrenia
žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, a aj v prípade, že zo strany správcu dane bolo vopred pripravené
stanovisko k námietkam daňového subjektu obsiahnutým vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, nič
nebránilo prítomnému splnomocnenému zástupcovi žalobcu na tomto ústnom pojednávaní predniesť

argumentáciu a vyjadrovať sa. Preto správny súd dospel k záveru, že nebolo porušené právo žalobcu
na prerokovanie pripomienok a dôkazov, ktoré boli obsahom vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly
a pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.05.2022, vyhovuje účelu stanovenému v § 63 ods. 8 Daňového
poriadku.

92. Žalobca ďalej namietal, že vo veci boli vyhotovované dva protokoly z daňovej kontroly. V
prejednávanej veci je nesporné, že správca dane vykonával daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2016 až december 2016 a január 2017 až december 2017. V priebehu daňovej kontroly
sasprávcadanezameralnajmänapreverovaniedodaniatovaružalobcomjehoodberateľomsosídlomv
Českejrepublike,konkrétnedodaniefľašovanéhoasudovéhovína.Výsledkomzistenízdaňovejkontroly

bolo, že pri českých odberateľoch boli splnené podmienky pre oslobodené dodanie do iného členského
štátu a správca dane dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane len na základe
faktúry vystavenej dodávateľom GG servis s.r.o., ktorá bola vystavená v zdaňovacom období december
2016. Správca dane daňovú kontrolu uzavrel tak, že vyhotovil 2 protokoly z daňovej kontroly, konkrétne
protokol č. 101223288/2021 zo dňa 14.07.2021 a protokol č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021. Je

zrejmé, že v rámci vymedzenia predmetu daňovej kontroly a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia
v oboch protokoloch správca dane uviedol: „daň z pridanej hodnoty, podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - január 2016 až december 2016 a január
2017 december 2017.“ Z obsahu oboch protokolov je však zrejmé, že v protokole č. 101223288/2021
správca dane uzavrel v rámci zhrnutia výsledkov daňovej kontroly, že za zdaňovacie obdobia január

až november 2016 a január až december 2017 nebol zistený žiadny rozdiel dane a tento protokol
ani neobsahuje výzvu správcu dane podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, a to aby sa žalobca ako
kontrolovaný daňový subjekt vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Takúto výzvu obsahoval práve
druhý protokol č. 101223262/2021 zo dňa 14.07.2021, v ktorom v rámci zhrnutia výsledkov daňovej
kontroly bol konštatovaný rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2016 vo výške 20 561,05 eur. Z

uvedeného je zrejmé, že neobstoja žalobné námietky žalobcu o tom, že nie je zrejmé čo bolo predmetom
ktorého protokolu. Zároveň žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 17.09.2021 uviedol aj námietky voči
vyhotoveniu dvoch protokolov a poukázal aj na to, že obidva protokoly majú rovnako stanovený predmet
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobia. Na túto námietku žalobcu zareagoval správca
dane podaním č. 102025143/2021 zo dňa 26.10.2021, ktorým opravil uvedený nedostatok protokolov

a vymedzil, že sa opravuje chybný text na titulnej strane protokolu č. 101223262/2021 nasledovne:
„predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie: daň z pridanej hodnoty, podľa zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - december 2016“ a v protokole
č. 101223288/2021 nasledovne: „predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie: daň z
pridanej hodnoty, podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

- január 2016 až november 2016 a január 2017 až december 2017.“ Zároveň správca dane uviedol, že
ostatné časti protokolov zostávajú nezmenené.

93. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v správnej žalobe správny súd uvádza, že je pravdou, že Daňový
poriadok v § 46 ods. 8 výslovne neuvádza, či možno vyhotoviť z daňovej kontroly dva protokoly ale

uvádza len to, že sa vyhotoví z daňovej kontroly protokol a vymedzuje jeho náležitosti, avšak z textu
ustanovenia je zrejmé aj to, v ktorých prípadoch sa protokol vôbec nevyhotovuje a aký je nasledujúci
postup v prípade zistenia nedostatkov pri kontrole. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec
správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátanevyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9
písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných

predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca
dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt

predložíajlistinnédôkazy.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

94. Daňový poriadok výslovne upravuje možnosť vyhotovenia čiastkového protokolu, a to v prípade
splnenia podmienok v zmysle § 47a ods. 1 Daňového poriadku, ale pre vydanie sa takéhoto protokolu
nebolivtejtovecisplnenépodmienky, čouvádzaajžalobca.Relevantnýmjepotom,čižalobcapostupom
správcu dane, keď tento pristúpil k vydaniu dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly, bol ukrátený na
svojichsubjektívnychprávach,ktorémugarantujeDaňovýporiadokpríp.ajinéprávnepredpisy.Správny

súddospelkzáveru,ževydanímdvochprotokolov,zktorýchjedensatýkazdaňovacíchobdobí,vktorých
daňovou kontrolou neboli zistené rozdiely v sume, ktorú mal žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt
podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných
predpisov, a druhý sa týka jedného zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol zistený rozdiel na DPH, nemalo
za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Relevantné je to, či protokol z daňovej kontroly,

ktorý sa dotýka toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol zistený rozdiel v sume uplatneného nároku
na odpočet DPH, bol riadne vyhotovený, či v súvislosti s ním bol žalobca oboznámený so zisteniami
a pochybnosťami správcu dane, a či bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto
protokole.Prezákonnosťjepotompodstatnéto,čitenprotokol,ktorýbolpodkladomrozhodnutiasprávcu
dane, ktoré bolo vydané vo vyrubovacom konaní, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, či bol

zabezpečený zákonným postupom, pričom samotná skutočnosť, že bol vyhotovený aj ďalší protokol za
zdaňovacie obdobia, ktoré boli „bez nálezu“, teda kde neboli zistené nedoplatky na dani /neoprávnene
uplatnený nárok na nadmerný odpočet, nemá za následok nijaký konkrétny zásah do subjektívnych práv
žalobcu. Samotná skutočnosť, že boli vyhotovené dva protokoly nemá za následok, že by boli porušené
subjektívne práva žalobcu. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa vyhotovenia dvoch protokolov z

daňovej kontroly správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/35/2020 zo dňa 16.02.2022, v ktorom sa Najvyšší správny súd SR zaoberal obdobnou kasačnou
námietkou, ktorá bola obsiahnutá aj v správnej žalobe a ktorej dôvodnosť neuznal správny súd práve s
odôvodnením,ževyhotovenímdvochprotokolovzdaňovejkontrolyneboldaňovýsubjektnijakoukrátený
na svojich právach. Kasačný súd teda uznal obdobnú argumentáciu správneho súdu ako správny súd

uviedol v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia.

95. V súvislosti s vyhotovením dvoch protokolov z daňovej kontroly zároveň žalobca namietal aj tú
skutočnosť, že daňové orgány nemali oprávnenie na vykonanie opravy protokolu z daňovej kontroly v
časti vymedzenia predmetu dane a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, keď poukazoval na to, že

oprava je riešená v rámci Daňového poriadku iba v rámci ustanovenia § 19 ods. 6 (vzťahuje sa na opravu
chýb v zápisnici) a v rámci ustanovenia § 63 ods. 12 (vzťahuje sa na opravu chýb v rozhodnutí), pričom
podľa žalobcu zo strany správcu dane došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.), keď došlo
k oprave protokolu, a nemôže obstáť odkaz správcu dane na zásadu súčinnosti ustanovenú v rámci

úvodných ustanovení Daňového poriadku (Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje
pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.) V tejto súvislosti

správny súd uvádza, že aj daňové orgány sami uviedli, že Daňový poriadok neobsahuje konkrétne
ustanovenie, ktoré by upravovalo postup pri oprave protokolu z daňovej kontroly. V záujme aplikácie
zásady súčinnosti ako aj princípu dobrej verejnej správy nie je ale možné uznať argumentáciu žalobcu,
že pokiaľ Daňový poriadok neobsahuje výslovne ustanovenie, že je možné opraviť chyby v protokole zdaňovej kontroly, tak tieto nie je možné vôbec opraviť. Pri každom písomnom vyhotovení určitej listiny
je možné, že dôjde v dôsledku rôznorodých skutočností k určitým chybám, či už v písaní, počítaní,
formulácii a pod. Podstatné potom je, aby sa opravou nezasahovalo do písomnosti, v tomto prípade do

protokolu z daňovej kontroly, takým spôsobom, že by dochádzalo k oprave resp. úprave takých údajov
a formulácií, ktoré by mali za následok aj zmenu obsahu dokumentu, zmenu významu opravovanej
pasáže, prijatých záverov, a pod. Pokiaľ žalobca namietal, že vymedzenie predmetu daňovej kontroly
a zdaňovacieho obdobia nie je chybou v písaní a že došlo akoby k zmene vo vymedzení predmetu
daňovej kontroly, tak ani tieto námietky žalobcu správny súd neuznal za dôvodné. Za podstatné správny

súd považuje to, že z obsahu oboch protokolov nepochybne vyplýva, že v jednom protokole správca
dane uzavrel tie zdaňovacie obdobia, kde nebol zistený rozdiel dane, a druhý protokol sa týkal len
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol zistený rozdiel na dani, a to zdaňovacieho obdobia december 2016.
Preto pokiaľ oznámením č. 102025143/2021 zo dňa 26.10.2021 správca dane sprecizoval označenie
zdaňovacieho obdobia resp. zdaňovacích období, ktorých sa protokol týkal, pričom táto skutočnosť
nepochybne vyplývala aj z obsahu protokolov, nemalo to za následok žiadnu ujmu na subjektívnych

právach žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že bežnému čitateľovi ani po oboznámení sa s obsahom
protokolu by nemuselo byť zrejmé, čoho sa uvedené dva protokoly týkajú, tak správny súd v tejto
súvislosti uvádza, že účastníkom daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania bol len žalobca,
ktorému bola známa podstata veci, teda predmet daňovej kontroly a konkrétne aj zdaňovacie obdobia,
ktorých sa daňová kontroly týkala, pričom mu bolo a je nepochybne známe aj to, v ktorých zdaňovacích

obdobiach správca dane uznal ním uplatnené nároky na odpočet DPH a v ktorom zdaňovacom období
ním uplatnený nárok neuznal. Navyše žalobca bol zastúpený splnomocneným zástupcom ako osobou
odborne pôsobiacou v oblasti správy daní.

96. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je zrejmé, na ktorý z protokolov nadväzovalo ústne pojednávanie

dňa 19.05.2022, ani táto námietka nie je dôvodná. Podľa správneho súdu je úplne zrejmé, že pokiaľ
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole obsahoval len protokol č. 101223262/2021
zo dňa 14.07.2021 týkajúci sa zdaňovacieho obdobia december 2016, kedy bol zistený rozdiel dane v
sume 20 561,05 eur a len súčasťou tohto protokolu bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole,taklenvovzťahuktomutozdaňovaciemuobdobiuzačalovyrubovaciekonanieaprerokovanie

pripomienok sa týkalo práve tohto zdaňovacieho obdobia. Samotný žalobca vo vyjadrení k protokolu
predsareagovallennazáverysprávcudanetýkajúcesazdaňovaciehoobdobiadecember2016,zaktoré
bol zistený rozdiel dane. Uvedené námietky žalobcu preto správny súd neuznal za dôvodné a nedospel
k záveru, že by žalobcom namietaným postupom správcu dane bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach v takom rozsahu, že by to privodilo záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného príp. aj

rozhodnutia správcu dane.

97. Zároveň nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobcu v tom smere, že pokiaľ protokol z daňovej
kontroly č. 101223288/2021 zo dňa 14.07.2021 mal vymedzené ako kontrolované zdaňovacie obdobie
január 2016 až december 2016 a január 2017 až december 2017, a v tomto protokole nie zaznamenaný

žiadny rozdiel dane, tak potom treba vychádzať z toho, že rozdiel dane nebol zistený ani za zdaňovacie
obdobie december 2016. Je bez akýchkoľvek pochybností, že práve tá skutočnosť, že za zdaňovacie
obdobia január 2016 až november 2016 a január 2017 až december 2017 nebol zistený rozdiel na
DPH a tento bol zistený za zdaňovacie obdobie december 2016, viedol správcu dane k vyhotoveniu
dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly, predmetom ktorej boli zdaňovacie obdobia január 2016 až

december 2016 a január 2017 a december 2017.

98. Pokiaľ žalobca namietal a zdôrazňoval aj na pojednávaní pred správnym súdom, že nebol
oboznámený s pochybnosťami správcu dane postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku,
tak ani túto žalobnú námietku neuznal správny súd za dôvodnú. Podľa § 46 ods. 5 Daňového

poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal. Správny súd poukazuje na to, že žalobca predložil správcovi dane Zmluvu o spolupráci zo

dňa 14.12.2015 a správca dane mal k dispozícii aj faktúru, ktorou dodávateľ GG servis s.r.o. fakturoval
žalobcovi odmenu za poskytnutie služieb, konkrétne išlo o faktúru č. 2016005577 zo dňa 20.11.2016
s predmetom „na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015 v súlade s č. II, bod 1 odmenu vo
výške“. Na tejto faktúre sa v spodnej časti nachádza výpočet tejto odmeny, pričom sa odkazuje na stavyfľašových a sudových vín vo vzťahu k odberateľom v Českej republike („Bonvín s.r.o., Vinařství Velké
Bilovice,Proalko,s.r.o.,CEWINES,s.r.o.“).Niejetedapochybnosťotom,žefaktúraobsahujeoznačenie
predmetu fakturácie ako „odmena za činnosť podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015“. Súčasťou

administratívneho spisu je aj výzva správcu dane č. 100202485/2021 zo dňa 04.02.2021 označená ako
„Výzva na predloženie dôkazov“, pričom z jej textu vyplýva, že správca dane odkazuje aj na ustanovenie
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzýva žalobcu, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy oznámil správcovi dane údaje potrebné pre účely výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobie január až december 2016 a január až december 2017 a to z dôvodu, že správca dane má

pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na nasledujúcich dokladoch, a preto žiada doložiť: k faktúre
variabilný symbol 2016005577 interné č. 516168 od spoločnosti GG servis s.r.o., ktorá bola vystavená
dňa 20.12.2016 za služby na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.12.2015 v súlade s č. l. II bod 1
odmenu vo výške základ dane 102 805,26 eur, daň z pridanej hodnoty 20 561,05 eur, predložiť zmluvu
so spoločnosťou BONVIN s.r.o., zmluvu so spoločnosťou PROALCO CZECH REP. a. s., vyjadrenie,
od ktorého roku prebieha spolupráca (dodania tovarov) za každú z nižšie uvedených spoločností:

BONVIN s.r.o., PROALCO CZECH REP. a. s., VINAŘSTVÍ Velké Bílovice s.r.o. a CE WINES s.r.o.;
vyjadrenie, s ktorou konkrétnou osobou boli dohodnuté dodania tovarov v roku 2016 za 2017 uvedeným
spoločnostiam, uviesť a preukázať aké konkrétne úkony vykonala spoločnosť GG servis s.r.o. v zmysle
Zmluvy o spolupráci podpísanej dňa 14.12.2015 s uvedenými odberateľmi; uviesť kto (menovite) a akým
spôsobom zabezpečoval poskytnutie služby za spoločnosť GG servis s.r.o. a v akom postavení bola

táto osoba v spoločnosti GG servis s.r.o.; uviesť ďalšie dôkazy preukazujúce, že služby boli žalobcovi
dodané a vznikol mu nárok na odpočet DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH v zdaňovacom období
december 2016 na základe faktúry vystavenej spoločnosťou GG servis s.r.o. pre žalobcu; ďalej správca
dane uviedol, že všetky tvrdenia vo vyjadrení je potrebné doložiť dôkazmi, preukazujúcimi pravdivosť
týchto tvrdení. Na uvedenú výzvu správcu dane žalobca zareagoval vyjadrením zo dňa 11.06. 2021

a k vyjadreniu doložil aj Dodatok č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 14.12.2015 a doložil aj podanie
od obchodného partnera z Českej republiky BONVIN s.r.o. týkajúce sa reklamácie kvality dodaného
vína zo dňa 10.11.2015, odpoveď žalobcu tomuto obchodnému partnerovi zo dňa 14.12.2015, Rámcovú
kúpnu zmluvu uzavretú s odberateľom BONVIN s.r.o. zo dňa 11.08.2009, faktúru vystavenú žalobcom
pre odberateľa BONVIN s.r.o. č. 160020, preberací protokol vzorky č. 017/2016, protokoly o skúške zo

dňa 01.02.2016 v počte 7 kusov, faktúru č. 160139 vystavenú žalobcom pre odberateľa CE WINES s.r.o.,
preberací protokol vzorky č. 0131/2016, Rámcovú kúpnu zmluvu na dodávku tichého vína a ďalšieho
tovaru uzavretú so spoločnosťou PROALCO CZECH REP. a. s. (nedatovaná). Z uvedeného je zrejmé,
že správcom dane boli žalobcovi komunikované pochybnosti a žalobca aj na vyslovené pochybnosti
reagoval, keďže predložil ďalšie dôkazy za účelom vyvrátenia pochybnosti správcu dane, teda postup

podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku podľa správneho súdu bol dodržaný, a zároveň aj došlo k prenosu
dôkazného bremena na žalobcu v zmysle tohto ustanovenia.

99. Pokiaľ žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10
Daňového poriadku z dôvodu, že Kriminálny úrad finančnej správy už prevzal doklady daňového

subjektudňa05.02.2019,pričompožiadalsprávcudaneovykonaniedaňovejkontrolyuždňa15.03.2019
adňa 04.06.2019boliodovzdanédokladyzostranyKriminálnehoúradufinančnejsprávysprávcovidane
s tým, že vedúca oddelenia daňovej kontroly už 30.05.2019 vydala poverenie pre kontrolórky na výkon
daňovejkontrolyaaž19.08.2019bolovypracovanéoznámenieozačatídaňovejkontroly,pričomdaňová
kontrola sa mala začať až 12.09.2019 (po dohode so žalobcom 13.09.2019), a že z tohto dôvodu nebola

dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly, táto námietka podľa správneho súdu nie je dôvodná. Lehota
na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu prevzatia dokladov
od Kriminálneho úradu finančnej správy dňa 04.06.2019 nebola prekročená. Pokiaľ žalobca vzniesol
námietky voči postupu Kriminálneho úradu finančnej správy, v tejto súvislosti správny súd uvádza,
že v tomto konaní nemôže preskúmavať postup tohto orgánu verejnej správy. Aj keď správca dane

prevzal doklady už dňa 04.06.2019, tak z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by od prevzatia
dokladov, resp. od vystavenia poverenia na výkon daňovej kontroly pre kontrolórky, boli vykonávané
správcom dane určité úkony, pričom je akceptovateľné aj to, že oznámenie o daňovej kontrole musí byť
vypracované aj s určitým predstihom, pričom v tejto veci zároveň správca dane argumentoval, že od
prevzatiadokladovdozačatiadaňovejkontrolybolaeštevybavovanáajžiadosťomedzinárodnúvýmenu

informácií, na ktorú reagoval správca dane ako dožiadaný orgán. Správny súd nemal preukázané, že
by od prevzatia dokladov od Kriminálneho úradu finančnej správy správca dane realizoval nejaké úkony
zodpovedajúce úkonom po začatí daňovej kontroly. Zákonnosť postupu Kriminálneho úradu finančnejsprávy a prípadne aj postupu správcu dane pred začatím daňovej kontroly by mohla byť predmetom
prieskumu na základe iných právnych prostriedkov na uplatňovanie ochrany práv žalobcu.

100. Pokiaľ žalobca poukazoval na nevykonanie výsluchu svedka F. K. (konateľ dodávateľa GG servis
s.r.o. od 20.08.2016), k tomu je potrebné uviesť, že je nepochybné, že žalobca uviedol správcovi dane
aj informáciu o tom, že táto osoba sa nachádza v USA. Podľa správneho súdu ale správca dane nevie
zabezpečiť účasť tejto osoby ako svedka a bolo v záujme žalobcu, ak chcel, aby táto osoba bola
vypočutá, aby zabezpečil informácie o tom, kedy sa táto osoba prípadne zdržiava na území Slovenskej

republiky a kedy by sa mohla dostaviť k správcovi dane. Je potrebné ale zdôrazniť, že Daňový poriadok
stanovuje pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie lehoty, ktoré sú daňové orgány povinné dodržať.

101. Žalobca vytýkal, že správca dane tendenčne poukazuje na rozpory vo výpovediach A. B. C. a A. D.
E..Tietoargumentyžalobcunemôžuobstáť,pretožezobsahuvýpovedetýchtodvochsvedkovjezrejmé,
že začiatok spolupráce medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou GG servis s.r.o. popísali odlišne.

A. B. C. zdôvodňoval začiatok spolupráce len potrebou zabezpečenia kontroly kvality vína dodávaného
českým odberateľom a A. D. E. ako hlavný dôvod začiatku spolupráce uvádzal sprostredkovanie
kontaktu na nového obchodného partnera žalobcu, popri čom sa mal dozvedieť o potrebe zabezpečiť
kontrolu kvality vína. Aj ohľadne uzavretia Dodatku č. 1 k zmluve sa tieto osoby vyjadrili odlišne, keď
podľa A. D. E. sa dodatok uzavrel na základe rozšírenia spolupráce aj o kontrolu kvality vína a podľa A.

B. C. dôvodom pre uzavretie dodatku bola zlá formulácia zmluvy sekretárkou A. E., ktorá ju pripravovala.
V tomto smere vznesené žalobné námietky preto neobstoja.

102. Žalobca poukazoval na to, že až z rozhodnutia správcu dane sa dozvedel o tom, že faktúra
neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o DPH, keď nie je dostatočne vymedzený predmet fakturácie. K

tejtonámietkejepotrebnéuviesť,žesprávcadanevyhodnotil formuláciupredmetufakturácie,pričomale
samotný nedostatok vo vymedzení predmetu fakturácie nebol dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH.
Aj z ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít vyplýva, že pokiaľ aj je predmet dodania vo faktúre
nedostatočne identifikovaný, tak daňový subjekt môže inými dokladmi tento nedostatok faktúry odstrániť
a môže preukázať čo konkrétne bolo predmetom dodania. Platí, že nedostatky v naplnení formálnych

podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38;
vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ). Právo na odpočet

DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť
predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania

vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 38). V prejednávanej veci ale nešlo o takýto prípad. Správca dane aj žalovaný
vyhodnotili vymedzenie predmetu fakturácie ako nie dostatočné, ale neodopreli uplatňovaný nárok na
odpočet DPH z dôvodu nesplnenia formálnych podmienok a umožnili žalobcovi preukázať splnenie

hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Záverom k tejto žalobnej námietke je ale potrebné uviesť,
že možno uznať dôvodnosť vytýkaných nedostatkov vo vzťahu k vymedzeniu predmetu fakturácie,
pretože z formulácie obsiahnutej vo faktúre nevyplýva konkrétne aké služby boli dodané, keď navyše sa
menil aj predmet Zmluvy o spolupráci uzavretým Dodatkom č. 1 a menil sa aj spôsob výpočtu odmeny,
čo sú podstatné skutočnosti pre preukázanie reálneho dodania fakturovaných služieb.

103. Správny súd zodpovedal len tie žalobné námietky, ktoré vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia
žalovaného bolo možné zodpovedať, keďže uznal aj žalobné námietky o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného a o vade v postupe správcu dane, preto sa nemohol venovať zodpovedaniu
meritórnych námietok týkajúcich sa toho, či obstojí záver daňových orgánov, že žalobcovi nevznikol

nárok na odpočet DPH v uplatnenej výške z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Zároveň
správny súd vyhodnotil len tie žalobné námietky týkajúce sa procesného postupu správcu dane,
ktoré v prípade, že by boli dôvodné, boli by taktiež dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného,
prípadne aj rozhodnutia správcu dane, a mohli by mať samé o sebe za následok, že by neobstálprotokol z daňovej kontroly a celá daňová kontrola by bola postihnutá nezákonnosťou (konkrétne ide o
námietky, ktorými žalobca vytýkal nedostatok v postupe pri oboznámení pochybností podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku a ktorými namietal nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods.

10 Daňového poriadku). Námietku nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods.
10 Daňového poriadku pre žalobcom vytýkaný nesprávny postup správcu dane pri podávaní žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií správny súd nezodpovedal preto, lebo sa s obdobnou odvolacou
námietkou nedostatočne vysporiadal žalovaný.

104. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil, pričom žalovaný sa v ďalšom
konaní bude musieť opätovne vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu aj s vadou v procesnom
postupe správcu dane pri predložení administratívneho spisu žalovanému na rozhodnutie o podanom
odvolaní.

105. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa žiada uviesť, že pre správny súd je rozhodujúci

skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 135 ods. 1 SSP, správny
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP (s výnimkou vecí
vymedzených v § 134 ods. 2 SSP, medzi ktoré ale prejednávaná vec svojim charakterom nepatrí)
a podstatné je odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Správne
súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania, preto žalovaný nemôže dotvárať dôvody

svojho rozhodnutia v podanom vyjadrení k správnej žalobe. Keďže konanie pred správnym súdom
je ovládané koncentračnou zásadou (§62 SSP), žalobca by už nemal možnosť žalovaným uvádzanú
novú argumentáciu rozporovať v podanej správnej žalobe a tým by došlo (v prípade, že by správny
súd prihliadol na argumentáciu, ktorá nebola uvedená v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí)
k ukráteniu na právach žalobcu, pretože by sa voči nej nemohol brániť podanou správnou žalobou.

106. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal podľa § 167
ods. 1 SSP právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

107. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.