Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoEk/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210430
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8117210430.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zastúpený

Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti povinnej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie
217,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.
76Er/336/2017-17 zo dňa 26.04.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 76Er/336/2017-32 zo dňa
14.06.2023 a v spojení s opravným uznesením č. k. 76Er/336/2017-42 zo dňa 10.04.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie v spojení s opravnými uzneseniami.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“ a súd“) napadnutým uznesením č. k.
76Er/336/2017-17 zo dňa 26.04.2023 rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Opravným uznesením č. k. 76Er/336/2017-42 zo dňa 10.04.2024 súd I.

inštancie opravil záhlavie uznesenia tak, že v záhlaví má byť uvedená
sp. zn. ...“H.:I.:A.:XXXX:XXXXXXXXXX.X........8117210430.........76Er/336/2017-32...............EX
11576/17...“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 243h, § 41 ods. 2 písm. d), 4 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 6, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), § 52 ods. 1 a 2; § 53 ods. 1, 3 a 5, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil Smernicu
Rady č. 93/13/EHS a rozsudky Súdneho dvora ES.

3. Súd konštatoval, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 13967/16 zo dňa 21.10.2016, ktorý sa stal
právoplatným dňa 20.02.2017 a vykonateľným dňa 23.02.2017. Súčasťou žiadosti súdneho exekútora

bola Zmluva o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 13.06.2013 a aj spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva číslo XXXXXXX zo dňa 22.10.2015, podľa ktorej všetky spory vzniknuté z tejto Dohody budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, podľa jeho vnútorných predpisov a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Predmetný zmluvný vzťah
súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto
Zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú Zmluvu s povinnou,

ktorá je fyzickou osobou – nepodnikateľom. Ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bolmedzi oprávneným a povinným založený spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská zmluva, ktorú predkladal
oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej podobe bez možnosti zmeniť jej obsah, pričom
z činnosti súdu je známe, že takáto zmluva bola predložená zmluvným stranám vo viacerých prípadoch

(Z vyjadrenia rozhodcovského súdu zo dňa 12.02.2018, ktorý vydal exekučný titul vyplýva, že oprávnený
len tomuto rozhodcovskému súdu podal v roku 2015 4124 návrhov na začatie spotrebiteľského
rozhodcovského konania).

4. Zmluva teda nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná nemohla ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej

len údaje o povinnom ako meno a priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto
stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom. súde v mieste svojho bydliska. V súlade
s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh, pričom konanie pred rozhodcovským súdom inicioval práve veriteľ. Sám

veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe,
pritom jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Podľa
názoru súdu ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej
zmluvy z režimu súdnej kontroly, čo však súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Takéto formulárové
zmluvy majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali samotní spotrebitelia. Aj keď znenie rozhodcovskej

zmluvy neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (§ 53 odsek 4 písmeno r/ Občianskeho
zákonníka), svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda
zákon obchádza. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu
v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda
ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je

preto potrebné z vyššie uvedených dôvodov považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za
neplatnú.Zdôvoduabsolútnejneplatnostirozhodcovskejzmluvynemôžebyťnapodkladetakejtozmluvy
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd
preto v zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu I. inštancie
na ďalšie konanie.

6. Oprávnený v odvolaní namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie,
prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, je pre súd
neprijateľná. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak
obsahovo a formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal

sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Dal do
pozornosti, že povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale mohol
od nej bez udania dôvodu odstúpiť, pričom k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy nebol nijako nútený.
Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na
výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Poukázal tiež na to, že

ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom,
preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tiež vyslovil, že rozhodnutie súdu I. inštancie je arbitrárne a bez
akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nepresvedčivé, bez

jasnejazrozumiteľnejúvahysúdupriaplikáciirelevantnýchustanoveníprávnychpredpisovnakonkrétny
právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

7. Odvolací súd uznesením sp. zn. 25CoEk/2/2024 -40 zo dňa 21.03.2024 vrátil spis súdu I. inštancie na
postup podľa § 224 Civilného sporového poriadku. Po vydaní opravného uznesenia 76Er/336/2017-42

zo dňa 10.04.2024 súd I. inštancie opätovne predložil odvolanie spolu so spisom odvolaciemu súdu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie
akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.§379anasl.CSP,beznariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza:

10. V zhode s názorom súdu I. inštancie aj odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma
vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v
tomto smere, t. j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal
za následok neudelenie poverenia.

11. Exekučný súd je oprávnený preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo
vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

12. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011 okrem iného konštatoval: ,,Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný.“ (k tomu pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10).

13. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom I. inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu

otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že
predložená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola
individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo

zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.

15. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre

záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy,
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Záver o tom, že nejde
o individuálne uzavretú zmluvu musí dodávateľ vyvrátiť (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), avšak
inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike

uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne
používanej formy, tzv. predloženia listiny na podpis, a preto v predmetnej veci neidentifikoval individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy.16. Odvolací súd sa rovnako ako súd I. inštancie vo vzťahu k individuálne nedojednanej zmluvnej
podmienke pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

17. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných

podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

18. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu I. inštancie o tom, že nešlo o individuálne vyjednanie
rozhodcovskej zmluvy. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť

považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie
tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

19. Súd I. inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po
preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

20. Oprávnený v odvolaní na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích
súdov SR, ktoré rozhodcovskú doložku nepovažovali za neplatne dojednanú (napr. uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
8CoE/58/2017-43 zo dňa 28.12.2017, etc.). Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na

aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove svedčiacu o správnosti záverov napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/9/2023 zo
dňa 23.08.2023, sp. zn. 22CoEk/13/2023 zo dňa 25.10.2023, sp. zn. 5CoEk/15/2023 zo dňa 30.11.2023,
sp. zn. 12CoEk/6/2023 zo dňa 14.12.2023).

21. Judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý
argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok G. proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok D. a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP
pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).