Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205540
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7116205540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: ZJ Solutions s.r.o., sídlo: Běhounkova
2534/67, Stodůlky, 158 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 035 84 542, zastúpený advokátskou
kanceláriou: BEATOW PARTNERS s.r.o., sídlo: Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 841 proti
žalovanému: IURISTICO s. r. o., sídlo: Cimborkova 13, 040 01 Košice-Sever, IČO: 36 588 041, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., sídlo: Digital Park I, Einsteinova
21, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, zastúpený advokátskou kanceláriou:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., sídlo: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie

49.937,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
27Cb/33/2016 – 513 zo dňa 9. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/33/2016 - 513 zo dňa 9. novembra 2021.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Intervenient má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo svojom výroku I zamietol žalobu, vo výroku II priznal

žalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahuavovýrokuIIIintervenientovi
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenia sumy vo
výške 49.937,54 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 30.6.2015 do zaplatenia, nárok
na zaplatenie 40,- eur paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a zaplatenie
náhrady trov konania. Túto svoju žalobu odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1

až 2.4.

2.1. Žalovaný je advokátskou kanceláriou, ktorá poskytuje právne služby v zmysle zák. č. 586/2003 Z.z.
o advokácii, pričom poskytoval právne služby spoločnosti GMAC, s.r.o., v likvidácii, sídlo: Olbrachtova
9, 140 00 Praha, Česká republika, IČO: 256 34 208, ktorá na území Slovenskej republiky vykonávala
podnikateľskú činnosť prostredníctvom GMAC, s.r.o. - organizačná zložka, sídlo: Prievozská 2/A. 821
01 Bratislava, IČO: 35 740 108. Žalobca ďalej uviedol, že právne služby, ktoré poskytoval žalovaný

spoločnosti GMAC, s.r.o. sa okrem iného týkali aj poskytovania právneho poradenstva v priebehu
likvidácie GMAC, s.r.o. a tiež jej zastupovania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10C/54/2002 a na Krajskom súde v
Bratislave vedené pod sp.zn. 14Co/99/2012 v konaní o zaplatenie 15.180,34 eur s príslušenstvom,pričom išlo o nárok na poistné plnenie, ktorý bol v súlade s leasingovou zmluvou uplatnený voči poisťovni
leasingovým nájomcom, ale v prospech GMAC, ako leasingového prenajímateľa. Žalobca uviedol, že
v tomto súdnom konaní bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté v prospech leasingového nájomcu, a

teda aj spoločnosti GMAC, s.r.o. a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom,
konkrétne na verejnom vyhlásení rozsudku (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2015,
č.k. 14Co/99/2012-507) konaného 17.02.2015.

2.2. Žalobca ďalej dodal, že spoločnosť GMAC vstúpila do likvidácie ku dňu 1.1.2015; likvidátor

spoločnosti GMAC - JUDr. Martin Sládek požiadal žalovaného o poskytnutie informácie o stave vyššie
uvedeného súdneho konania, pričom žalovaný informoval likvidátora, že Krajský súd v Bratislave
zatiaľ vo veci nerozhodol a zároveň navrhol, že pohľadávku uplatnenú v tomto konaní by mohla
odkúpiť od spoločnosti GMAC, s.r.o. spoločnosť CASSARUS s.r.o. za odplatu vo výške 10% istiny
pohľadávky.Likvidátorsarozhodolakceptovaťponukužalovanéhoapostúpiťpohľadávkunapostupníka
za ponúkanú odplatu 10% istiny pohľadávky. Následne žalovaný pripravil návrh Dohody o postúpení

práv zo zmluvy, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky a k podpísaniu a uzatvoreniu Dohody o
postúpení práv zo zmluvy došlo dňa 26.03.2015. Ďalej žalobca poukázal na to, že postupník z Dohody
o postúpení práv zo zmluvy - spoločnosť CASSARUS s.r.o. bol v čase vstupu GMAC, s.r.o. v čase
uzavretia dohody, ako aj v súčasnosti 100% dcérskou spoločnosťou žalovaného.

2.3. Podľa žalobcu už v čase prípravy textu Dohody o postúpení práv zo zmluvy žalovaný konal v
rozpore s § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii, ktoré advokátovi ukladajú pri výkone advokácie chrániť a
presadzovať práva a záujmy klienta, ako aj postupovať s odbornou starostlivosťou. Porušenie povinností
advokáta (žalovaného) žalobca vidí v tom, že pokiaľ žalovaný odporučil svojmu klientovi (GMAC, s.r.o.)
predať pohľadávku za 10% hodnoty jej istiny, bol z titulu svojho postavenia advokáta povinný overiť

v akom stave sa vymáhanie pohľadávky nachádza, a to nie len v čase, kedy bol likvidátorovi návrh
prezentovaný, ale aj v čase pred samotným podpisom a teda uzatvorením Dohody o postúpení práv
zo zmluvy. Žalobca poukázal nato, že Dohoda o postúpení práv zo zmluvy bola uzatvorená viac ako
mesiacpovynesenírozsudkuKrajskýmsúdomvBratislave,ktorýmbolapohľadávkaspoločnostiGMAC,
s.r.o. z daného sporu priznaná (potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie) a tiež dodal, že žalovaný z

daného súdneho sporu je poisťovňa, o ktorej je prakticky isté, že disponuje majetkom na uspokojenie
pohľadávky v plnej výške. Podľa žalobcu, ak by mala spoločnosť GMAC, s.r.o. informáciu o rozsudku
odvolacieho súdu (informácia zásadného významu pre rozhodnutie ohľadom predaja pohľadávky, ako aj
ohľadom výšky odplaty), tak by odpadol dôvod na predaj pohľadávky; resp. by nebol vyslovený súhlas s
navrhovanou výškou odplaty, ktorá za takejto situácie už bola zjavne neadekvátna. Spoločnosť GMAC

s.r.o. podľa Dohody o postúpení práv zo zmluvy získala z pohľadávky sumu vo výške 1.518,00 EUR a
postupník (spriaznená osoba so žalovaným) v zmysle právoplatných súdnych príslušných rozhodnutí
(spor vedený pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 10C/54/2002 a Krajským súdom v Bratislave
pod sp. zn. 14Co/99/2012) získal od neúspešnej strany daného súdneho sporu sumu pohľadávky vo
výške 51.455,54 EUR.

2.4. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca konanie žalovaného za konanie v rozpore s
odbornou starostlivosťou, ktorým žalovaný porušil ustanovenia Zákona o advokácii a ktorým spoločnosti
GMAC s.r.o. spôsobil škodu vo výške 49.937,54 eur, ktorej výška predstavuje rozdiel medzi hodnotou
pohľadávky vyplatenou postupníkovi a odplatou získanou na základe Dohody o postúpení práv zo

zmluvy. Spoločnosť GMAC tento svoj nárok na náhradu škody s príslušenstvom postúpila Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2015 na žalobcu a postúpenie tejto svojej pohľadávky oznámila
žalovanému listom zo dňa 16.10.2015.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako neoprávnenú zamietnuť. Uviedol, že žalobcove

tvrdenia nezodpovedajú skutkovému stavu a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a
poukázal hlavne na to, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú
najmä existencia konkrétnej povinnosti, ktorá bola zo strany zodpovedného subjektu porušená, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi týmto porušením povinnosti a vznikom škody, pričom všetky tieto
predpokladyprevyvodeniezodpovednostizaškodumusiabyťnaplnenékumulatívne.Podľažalovaného

nedošlo ku škode a preto žalobca nemohol neexistujúcu pohľadávku nadobudnúť dohodou o postúpení
pohľadávky.3.1. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že neposkytoval právne služby spoločnosti GMAC, s.r.o. pri
uzatváraní dohody o postúpení pohľadávky (nikdy neúčtoval odplatu za takéto úkony právnej služby)
a predmetnú spoločnosť zastupoval a zastupovanie sa vzťahovalo výlučne na súdny spor vedený na

Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10C/54/2002 a aj to iba pre organizačnú zložku právneho
predchodcu žalobcu. Ďalej poukázal na priebeh komunikácie (žiadosti, návrh textu zmluvy, proces
pripomienok...) medzi spoločnosťou GMAC, s.r.o. a žalovaným, ktorá predchádzala uzavretiu Dohody o
postúpení práv zo zmluvy medzi spoločnosťou GMAC, s.r.o. a spoločnosťou CASSARUS s.r.o., pričom
uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu, nerobil žiadne odporúčanie týkajúce sa výšky odplaty za

postupovanú pohľadávku a práve naopak spoločnosť GMAC, s.r.o., ktorá v čase podpisu dohody bola v
likvidácii, navrhla a s výškou odplaty po vlastnom vnútornom preskúmaní súhlasila. K tomuto dodal, že
ekonomické záležitosti spoločnosti (hoc aj by išlo o klienta žalovaného) nepatria medzi otázky právne,
ale ide čisto o obchodné rozhodnutie samotného klienta. Taktiež uviedol, že odplata za postúpenie
pohľadávky bola dojednaná už koncom roka 2014, a teda ešte pred vyhlásením rozsudku odvolacieho
súdu v predmetnom súdnom spore.

3.2. K žalobcom vytýkanému neinformovaniu o progrese v súdnom spore počas odvolacieho konania,
žalovaný uviedol, že tvrdené nezodpovedá skutočnosti, pretože informácie o súdnych sporoch posielal
klientovi podľa dohody každoročne (stručné informácie o pohľadávkach a záväzkoch spoločnosti GMAC,
s.r.o. v existujúcich sporoch, v ktorých žalovaný zastupoval spoločnosť GMAC, s.r.o.) a tiež aj na

požiadanie ad hoc, vždy v súvislosti s konkrétnym dosiahnutým postupom vyhlásenie rozhodnutia a
podobne. K rozhodnutiu odvolacieho súdu v príslušnom súdnom spore uviedol, že rozsudok odvolacieho
súdu zo dňa 17.02.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému, ako
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (organizačnej zložky spoločnosti GMAC, s.r.o.), doručený
až dňa 14.4.2015, o čom hneď informoval klienta. Poukázal na to, že o verejnom vyhlásení rozsudku

pred odvolacím súdom nemal vedomosť; nemal ani dôvod túto skutočnosť zisťovať, pretože pre prípad
úspechu trovy konania už písomne vyčíslil a teda nemal dôvod túto informáciu (dátum vyhlásenie
rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnený na informačnej tabuli súdu) zisťovať, a to aj vzhľadom na
vzdialenosť medzi sídlom žalovaného a miestom konania realizácie súdneho konania.

3.3. Žalovaný tiež uviedol, že za sporné považuje tvrdenie žalobcu o vzniku škody jeho právneho
predchodcu, pretože právny predchodca žalobcu na území SR vykonával podnikateľskú činnosť cez
svoju organizačnú zložku, ktorá dňom 21.03.2015 bola vymazaná z obchodného registra a s poukazom
na to, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť podnikajúca na území ČR) taktiež bola v procese
likvidácie. V tejto súvislosti dodal, že účelom likvidácie je ukončenie činnosti právnickej osoby a

likvidácia predstavuje speňaženie jej majetku a uviedol, že zodpovednosť za priebeh likvidácie (riešenie
a nastavenie optimálneho pomeru dĺžky likvidácie a transakcií rozpredaja majetku) nesie likvidátor,
pričom jemu ako advokátskej kancelárii úloha likvidátora spoločnosti GMAC, s.r.o. zverená nebola, ale
bola zverená inej osobe, konkrétne p. A. B., ktorý je členom advokátskej kancelárie SDA Legal, ktorá
spoločnosti GMAC, s.r.o. dlhodobo poskytovala právne služby. Z uvedeného vyplýva, že po vstupe

spoločnosti do likvidácie práve likvidátorovi patrí obchodné vedenie spoločnosti a ustanovený likvidátor
mal všetky oprávnenia na to, aby si buď samostatne alebo vyžiadaním zabezpečil všetky potrebné
informácie, ktoré považoval za relevantné pre uzavretie tejto Dohody o postúpení práv zo zmluvy, ba
práve naopak bolo jeho povinnosťou si všetky informácie, ktoré považoval z ekonomického hľadiska za
významné, vhodné, či potrebné, zhromaždiť a podľa týchto informácií sa zariadiť.

3.4. Žalovaný tiež namietal existenciu hmotnoprávnej aktívnej legitimácie žalobcu, čo odôvodnil
neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou GMAC, s.r.o.. K tomuto
namietal, že v tomto súdnom konaní je úmyselne vymáhaná neexistujúca pohľadávka, pretože zo
Záverečnej správy o priebehu likvidácie zo dňa 30. júna 2015, teda v správe vypracovanej v čase,

kedy už mala existovať údajná predmetná pohľadávka na náhradu škody, nevyplýva, že by spoločnosť
v priebehu likvidácie disponovala akýmikoľvek inými pohľadávkami, ako tými, ktoré boli vymáhané v
exekučnom a konkurznom konaní. Podľa žalovaného z tejto správy vyplýva, že všetky existujúce
pohľadávky spoločnosti GMAC, s.r.o. v likvidácii boli k 30. júnu 2015 zlikvidované popísaným spôsobom
(postúpené alebo odpísané). V tejto súvislosti žalovaný dodal, že Zmluva o postúpení pohľadávky na

náhradu škody uzatvorená medzi GMAC, s.r.o. v likvidácii ako postupcom a žalobcom, spoločnosťou
ZJ Solutions s.r.o. ako postupníkom bola uzatvorená dňa 13. októbra 2015, teda až potom, ako boli
všetky pohľadávky spoločnosti GMAC, s.r.o. v likvidácii zlikvidované a z uvedeného vyplýva, že v čase
postúpeniatejtopohľadávkyžiadnatakátopohľadávkaspoločnostiGMAC,s.r.o.vlikvidáciineexistovala.Podľa žalovaného je predmetná zmluva neplatná aj z dôvodu, že k jej podpisu došlo dňa 13.10.2015 a
teda v čase likvidácie spoločnosti, kedy likvidátor oprávnený konať za spoločnosť ako štatutárny orgán,
na takýto úkon nemal oprávnenie, nakoľko neslúžil účelu likvidácie spoločnosti, bol uskutočnený časovo

až po vykonaní všetkých úkonov potrebných v rámci procesu likvidácie (Záverečná správa o priebehu
likvidácie zo dňa 30.6.2015 a Dodatok k nej zo dňa 25.9.2015).

4. Konania sa na strane žalovaného zúčastnil intervenient, podľa ktorého je nárok žalobcu nedôvodný
a preto navrhol žalobu voči žalovanému zamietnuť. Poukázal na to, že zodpovednosť advokáta za škodu

spôsobenú v súvislosti s výkonom povolania je založená na súčasnom splnení troch predpokladov:
činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou súvisiaca
s výkonom advokácie a vznikom škody. Poukázal na obranu žalovaného, z ktorej vyplýva nesplnenie
základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Zároveň uviedol, že spoločnosť GMAC,
s.r.o. podpísala zmluvu o postúpení pohľadávky (nárok uplatnený v súdnom konaní na Okresnom súde
Bratislava I pod sp.zn. 10C/54/2002) bez nátlaku, slobodne, mala vedomosť o tom, kto je postupník a

pri podpise zmluvy mala vedomosť o tom, že v súdnom konaní bolo rozhodnuté (aj keď neprávoplatne,
rozhodnutím súdu prvej inštancie) v prospech postupcu; správanie postupcu možno z toho pohľadu
taktiež vyhodnotiť ako tendenčné. Poukázal aj na to, že nie každým porušením ustanovení Zákona o
advokácii (povinnosti advokáta) vzniká škoda, je potrebné preukázať hlavne príčinnú súvislosť medzi
činnosťou advokáta a vznikom škody klientovi, ktorá podľa jeho názoru v tomto konaní žalobcom nebola

preukázaná.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k rozhodnutiu, ktorým žalobu ako
neoprávnenú zamietol. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil na základe nižšie uvedených skutkových
a právnych zistení (odseky 5.1 až 5.7).

5.1. Ako nesporné súd prvej inštancie ustálil nasledovné skutočnosti: 1, existencia súdneho sporu
špecifikovaného v odseku 20., v ktorom právny predchodca žalobcu (GMAC, s.r.o., IČO: 256 34 208
- ČR) konal cez svoju organizačnú zložku (GMAC, s. r. o. - organizačná zložka, IČO: 35 740 108 -
SR) ako vedľajší účastník na strane žalobcu; 2, vedľajší účastník na strane žalobcu v súdnom spore

vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/54/2002 bol právne zastúpený žalovaným na
základe plnomocenstva, ktoré mu bolo udelené organizačnou zložkou právneho predchodcu žalobcu
(GMAC, s. r. o. - organizačná zložka, IČO: 35 740 108 - SR); 3, právoplatné ukončenie súdneho sporu
vo veci samej, z ktorého vyplýva, že súdom priznaná pohľadávka patrí p. C. A. (žalobca v danom spore)
a tiež to, že vedľajší účastník vystupujúci na strane žalobcu bol súdom označený ako platobné miesto,

kde súdom priznaná pohľadávka má byť žalobcovi vyplatená; 4, existencia zmluvného vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou CASSARUS, s.r.o., IČO: 36 572 969 vzniknutého z
dohody, v zmysle ktorej došlo k prevodu práv zo zmluvy (nárok uplatnený v konaní pred Okresným
súdom Bratislava I); 5, personálne prepojenie medzi spoločnosťou CASSARUS, a.s., IČO:. 36 572 969
a žalovaným cez osobu (osoby) spoločníkov; 6, zrušenie spoločnosti GMAC, s. r. o. - organizačná

zložka, IČO: 35 740 108 - SR a GMAC, s.r.o., IČO: 256 34 208 - ČR a ich následný zánik (výmaz z
obchodného registra) a 7, priebeh likvidácie GMAC, s.r.o., IČO: 256 34 208 - ČR a z nej vyplývajúca
nesporná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu do svojho majetku nezahrnul pohľadávku vo výške
49.937,54 EUR, ktorá mu podľa jeho názoru vznikla najneskôr 12.6.2015 titulom vzniknutého nároku na
náhradu škody voči žalovanému.

5.2. Ako sporné súd prvej inštancie vyhodnotil: 1, existencia nároku na nahradenie škody, t.j. otázka
splnenia všetkých troch predpokladov, pre naplnenie skutkovej podstaty zodpovednosti advokáta za
škodu spôsobenú s výkonom advokácie v zmysle ustanovení Zákona o advokácii a 2, otázka existencie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (platnosť zmluvy o postúpení uplatnenej pohľadávky na žalobcu).

5.3. Spornú otázku ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil tak,
že nie je naplnená. Uvedený záver odôvodnil tak, že z predložených listinných dôkazov (Záverečná
správa likvidátora o priebehu likvidácie zo dňa 30.6.2015 a Dodatok k nej zo dňa 25.9.2015) vyplýva
neexistencia uplatnenej pohľadávky, t.j. v čase postúpenia táto pohľadávka nebola v majetku postupcu

evidovaná. Preto s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv,
akosámmá(nemoplusiurisadaliumtransferepotestquamipsehabet),súdprvejinštanciezhodnotil,že
aniexistenciainakplatnejzmluvymedzipostupcomapostupníkomnemôžespôsobiťprevodpohľadávky
a teda vznik vlastníckeho práva k nej pre postupníka, ak postupca sám nebol jej vlastníkom.5.4.Otázkuexistencienárokunanahradenieškody,respektívezodpovednostižalovanéhozatútoškodu,
súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre vyslovenie záveru, že

právnemu predchodcovi žalobcu (GMAC, s.r.o.) vznikol voči žalovanému nárok na nahradenie škody.

5.4.1. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoju informačnú povinnosť v zmysle
ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 Zákona o advokácii neporušil, pretože bezodkladne informoval svojho klienta o
všetkých úkonoch konaných v danom spore a súdnych rozhodnutiach, ktoré mal v reálnom čase reálne

k dispozícii. Poukázal tiež nato, že klient od svojho advokáta môže vyžadovať aj iné služby (závisí to
na dohode), ale zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, že je advokát povinný napr. v nejakých
intervaloch informovať sa na súdoch ohľadom stavu súdnych konaní, v ktorých vystupuje.

5.4.2.Súdprvejinštanciemalzapreukázané,žežalovanýjespriaznenýsosoboupostupníkazdohodya
tiež to, že v procese prípravy textu tejto dohody konal, rokoval vo svojom mene, resp. v mene postupníka

a teda súd mal preukázané, že neposkytoval právne služby postupcovi z tejto dohody. K tomuto súd
prvej inštancie podotkol, že údaje ohľadom jednotlivých spoločností sú verejne prístupné každému
(minimálne cez internetové stránky) a preto aj postupca mal možnosť overiť si skutočnosť, že žalovaný
je osobou spriaznenou s postupníkom a v danom prípade zhodnotiť, že neuzavrie danú dohodu o to
viac, že za postupcu dohoda bola podpísaná osobou znalou práva. Na základe uvedeného súd prvej

inštancie uzavrel, že postupca o spriaznenosti postupníka so žalovaným vedel (mal mať vedomosť),
danú skutočnosť akceptoval (podpísaním dohody), preto súd prvej inštancie v danom prípade nevidel
také porušenie ust. § 21 písm. a) a c) Zákona o advokácii, a teda povinnosti žalovaného, ktoré by
malo za následok vznik nároku na náhradu škody „bývalému“ klientovi (zahraničnej osobe organizačnej
zložky, ktorú žalovaný zastupuje).

5.4.3. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal dostatočne ani výšku „domnelej“ škody právneho
predchodcu žalobcu, lebo iba skonštatovaním rozdielu medzi vyplatenou odplatou v zmysle dohody
a sumou uvedenou v liste spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., žalobca, resp. jeho právny
predchodca hodnoverne nepreukázal skutočnú škodu, ušlý zisk, a teda o čo sa jeho majetok zmenšil.

5.5. Súd prvej inštancie tiež dodal, že v zmysle zákonných ustanovení, rozhodnutí stavovskej
organizácie (Slovenská advokátska komora), súdnych rozhodnutí a ustálenej judikatúry je zrejmé, že
nie každé porušenie povinnosti advokáta má za následok vznik nároku na náhradu škody, pretože
zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú alebo súvisiacu s výkonom advokácie je založená na

kumulatívnom splnení troch predpokladov, či znamená, že hoc len jeden predpoklad nie je preukázaný,
tak zodpovednosť advokáta za škodu nie je daná. Týmito predpokladmi sú: činnosť advokáta súvisiaca
s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
pričom ich musí preukázať osoba, ktorej konaním advokáta škoda vznikla (dôkazné bremeno na
žalobcovi).

5.6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil nasledovnými zákonnými
ustanoveniami: § 267 a § 268 (neplatnosť právnych úkonov) Obchodného zákonníka; § 373, § 378,
§ 379 a § 381 (náhrada škody) Obchodného zákonníka; § 18, § 21 a § 26 Zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii (povinnosti advokáta a zodpovednosť za škodu); § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka

(neplatnosť právnych úkonov); § 420 Občianskeho zákonníka (zodpovednosť za škodu); § 524 a § 526
Občianskeho zákonníka (postúpenie pohľadávky); § 187, § 188 a § 196 (likvidácia spoločnosti) § 574,
§ 579, § 580, § 581, § 588, § 586, (neplatnosť právnych úkonov v ČR) a § 1879 (postúpenie pohľadávky
v ČR) Zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, platný a účinný na území ČR.

5.7. O náhrade trov súdneho konania (výrok II a III rozsudku) súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žalovanému a intervenientovi na jeho strane voči žalobcovi priznal nárok na nahradenie trov konania
v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie odôvodnil zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a skutočnosťou (ďalej CSP), že žalovaný mal vo veci plný úspech.

6. V zákonnej lehote podal žalobca proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že bude žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Pre prípad, žeby
nato boli splnené zákonné dôvody, navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na novérozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
Konkrétne dôvody odvolania žalobcu sú uvedené v nasledovných odsekoch 6.1 až 6.8.

6.1. Na záver pojednávania uskutočneného dňa 11.6.2021 súd prvej inštancie vyslovil svoje predbežné
právne posúdenie veci, z ktorého vyplynulo, že má za preukázané porušenie povinností žalovaného
podľa § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii tým, že žalovaný ako právny zástupca neinformoval spoločnosť
GMAC, s.r.o. o vynesení rozsudku KS Bratislava dňa 17.2.2015, hoci si túto informáciu bez akýchkoľvek
problémov zaobstarať mohol. K tomuto súd prvej inštancie dodal, že zatiaľ nemá preukázanú príčinnú

súvislosť medzi týmto porušením zmluvy a vzniknutou škodou (uvedené je zrejmé zo zvukového
záznamu z pojednávania). Z tohto dôvodu sa žalobca vo svojej záverečnej reči už nevenoval otázke
porušeniapovinnostižalovaného,čímdošlokporušeniuústavnéhoprávažalobcunaspravodlivýproces.

6.2. Žalobca nemal žiadne námietky voči osobe svedka D. E. a námietky žalovaného v podstate neboli
smerovanévočitejtoosobe,alevočiobsahujejvýpovede,sktorousažalovanýnestotožnil.Zuvedeného

dôvodu bolo nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie v bode č. 33 odôvodnenia rozsudku, kde
uviedol, že strany sporu mali námietky voči nestrannosti tohto svedka. V súvislosti s výpoveďou tohto
svedka súd prvej inštancie zobral do úvahy iba jeho informáciu o tom, že žalovaný dlhodobo poskytoval
právne služby spoločnosti GMAC, s.r.o.. Z výpovede tohto svedka však navyše vyplynuli aj nasledovné
dôležité skutočnosti: a) GMAC dostávala od žalovaného informácie ohľadom stavu súdneho konania

a obvykle ich dostávala e-mailom; b) zmluvnú dokumentáciu ohľadom zmluvy o postúpení pohľadávky
zabezpečil žalovaný a podpísanie tejto zmluvy zabezpečil žalovaný za obidve strany zmluvy (GMAC
a CASSARUS); c) GMAC nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný v súvislosti s postúpením
pohľadávky poskytuje právne služby v prospech CASSARUS a d) po zistení o skončení príslušného
súdneho sporu sa svedkovi z časového hľadiska (krátky čas) javila odplata za postúpenie pohľadávky

ako neprimerane nízka. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje žalobca za procesné pochybenie,
ktoré spôsobilo vadnosť rozsudku, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež aj porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

6.3. Podľa žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, čím tiež došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K odôvodneniu dodal, že je síce obsahovo rozsiahle, ale
z neho nie je možné zistiť aký právny záver zaujal v kľúčových otázkach pre toto konanie. Konkrétne to
tak malo byť pri otázke platnosti Zmluvy o postúpení zo dňa 13.10.2015, kde nezodpovedal otázku, či
likvidátor spoločnosti GMAC prekročil jej uzavretím svoje oprávnenie.

6.4. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že žalovaný mohol v rámci
procesu vyjednávania podmienok postúpenia pohľadávky, prípravy textu dohody a jej podpisu konať vo
vlastnom mene. Takémuto záveru chýba akákoľvek logika a právny základ. K tomuto žalobca poukázal
na tvrdenie samotného žalovaného, ktorý najskôr uviedol, že právne služby poskytoval v prospech

GMAC a následne ich poskytoval pre CASSARUS, čo by znamenalo konflikt záujmov v rozpore s § 21
písm. a) a d) Zákona o advokácii.

6.5. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď nemal za preukázanú výšku
vzniknutej škody. Tento jeho záver je prekvapivý a nesprávny, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal

na obsah listu ALSP zo dňa 15.4.2016, ktorým vyzýva na oznámenie č.účtu, kde má uhradiť svoj
záväzok z poistenia. Poukázal na v žalobe uvedený spôsob výpočtu výšky uplatnenej škody 49.937,54
eur (úhrada ALSP vo výške 51.455,54 eur - odplata za postúpenie 1.518,- eur). K nepreukázaniu výšky
škody žalobca tiež dodal, že žalovaný tento výpočet nijako nerozporoval a že úhradu od ALSP potvrdil aj
vo veci vypočutý svedok. Podľa žalobcu sú nesporné tieto skutočnosti: a) žalovaný vedel o dojednanom

postúpení pohľadávky; b) pred podpisom zmluvy o postúpení žalovaný neinformoval GMAC o vynesení
rozsudku KS BA a c) CASSARUS obdržal od ALSP úhradu pohľadávky v plnej výške (istina aj s úrokmi).
Z uvedených dôvodov došlo k nesprávnym skutkovým záverom, čo spôsobuje vadnosť rozsudku podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP.

6.6. Žalobca poukázal na znenie § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii a tiež na skutkové základy,
na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok voči žalovanému a to konkrétne: 1, žalovaný dojednával
podmienky Dohody, pripravoval jej text a zabezpečoval jej podpis a zároveň zastupoval GMAC v súdnom
konaní, preto mal k dispozícii všetky potrebné informácie týkajúce sa tohto prípadu; 2, s ohľadomna odbornú spôsobilosť žalovaného (advokát), musel vedieť, či odplata 10 % nominálnej hodnoty za
postúpenie je adekvátna a to aj s ohľadom na bonitu ALSP; 3, GMAC nemal vedomosť o stave súdneho
konania a v tejto súvislosti sa spoliehal na skutočnosť, že jeho právny zástupca bude sledovať stav

príslušného súdneho konania a o tomto ho včas informovať a 4, žalovaný mal prostredníctvom svojej
dcérskej spoločnosti CASSARUS zo svojho nekonania a neinformovania prospech vo výške zisku tejto
spoločnosti vo výške žalovanej sumy. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie pri
svojom rozhodnutí vychádzal z iného skutkového stavu, pretože tento svoje rozhodnutie postavil na
neporušení povinnosti pravidelne svojho klienta informovať o stave súdneho konania. Z uvedeného

dôvodu je rozsudok vadný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP.

6.7. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil otázku platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej
žalobca získal uplatnený nárok od spoločnosti GMAC. K tomuto žalobca poukázal na príslušnú zákonnú

úpravu platnú v ČR, t.j. na § 588 a § 586 zák. č. 89/2012 Sb. Občansky zákonník (absolútna neplatnosť
právneho úkonu, relatívna neplatnosť právneho úkonu a možnosť prihliadnuť na relatívnu neplatnosť)
a k tomuto dodal, že v danom zmluvnom vzťahu sa nejedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu
a že ani v prípade existencie relatívnej neplatnosti tohto úkonu by súd nemohol na ňu prihliadať,
pretože jej neplatnosť by mohla namietať iba spoločnosť GMAC. Zároveň žalobca uviedol, že likvidátor

pri uzatváraní tejto dohody konal so starostlivosťou riadneho hospodára podľa § 193 OZ v spojení
s § 52 ods. 1 Zákona o obchodných korporáciách. Z vyššie uvedených dôvodov podľa žalobcu je
námietka žalovaného o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie neopodstatnená. Zároveň žalobca dodal,
že je nesprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že
pohľadávka neexistovala, čo malo vyplývať z toho, že táto pohľadávka nebola evidovaná v účtovníctve

GMAC. K tomuto žalobca konštatoval, že evidovanie pohľadávky v účtovníctve nie je podmienkou jej
vzniku, pretože o nej nemusí mať vedomosť ani samotný veriteľ.

6.8.Konštatovaniesúduprvejinštancievtomzmysle,žespoločnosťGMACsazverejnýchzdrojovmohla
dozvedieť o spriaznenosti žalovaného a jeho spoločnosti CASSARUS a podpísaním zmluvy to bolo zo

strany GMAC akceptované, nemá žiadny vplyv na porušenie povinnosti žalovaného podľa § 21 Zákona
o advokácii (v rozsudku sú nesprávne uvedené odseky tohto zákonného ustanovenia). K tomuto žalobca
uviedol, že uplatnený nárok nie je založený na vedomosti spoločnosti GMAC o prepojení žalovaného so
spoločnosťou CASSARUS, ale na porušení tejto povinnosti žalovaným. Je nesprávny názor súdu prvej
inštancie o možnosti poskytovať takéto právne služby po predchádzajúcom súhlase klienta.

7. Intervenient sa k odvolaniu žalobcu z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 7.1 až 7.4 vyjadril
tak, že je nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a aby mu priznal právo na nahradenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7.1. Intervenient poukázal na znenie § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii a uviedol, že s poukazom
na skutkovú argumentáciu žalobcu ohľadom porušení povinností advokáta (žalovaného) nie je možné
dospieť k záveru, že uplatnená náhrada škody je opodstatnená.

7.2. Argumentáciu žalobcu označil za tendenčnú a právne neudržateľnú, pričom uviedol, že právny

predchodca žalobcu mal neobmedzený časový priestor sám z vlastnej iniciatívy si preveriť stav
odvolacieho konania, tak ho reálne zistiť a na základe toho sa rozhodnúť, či do nejakého zmluvného
vzťahu pôjde alebo nie. Dodal, že spoločnosť GMAC podpísala zmluvu bez nátlaku a omylu, vedel, čo
je predmetom prevodu, kto je zmluvným partnerom a došlo k dohode o zmluvnej odplate. Tiež uviedol,
že spoločnosť GMAC mala vedomosť o existencii súdneho sporu, o rozsudku súdu prvej inštancie, jeho

obsahu a aj o priebehu odvolacieho konania.

7.3. Podľa intervenienta žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, ktorý by bol v príčinnej
súvislosti s výkonom advokácie žalovaného. Tiež dodal, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie ohľadom nepreukázania výšky škody. Intervenient tiež dôvodil, že uzatvorenie Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo strany GMAC nebolo ničím podmienené a už vôbec nie stavom konania,
ktorý si mohla táto spoločnosť zistiť aj sama. GMAC sa rozhodla ísť do obchodnoprávneho vzťahu so
spoločnosťou CASSARUS po riadnom zvážení a preverení si obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky.7.4. Žalobca v konaní nepreukázal ani jednu z obligatórnych zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti advokáta za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom advokácie. Intervenient sa stotožnil
s tvrdením, že nie každé (prípadné) porušenie povinnosti advokáta má automaticky za následok vznik

nároku (klienta) na náhradu škody vyplývajúcej z výkonu advokátskeho povolania.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu z dôvodov uvedených v odsekoch 8.1 až 8.5 vyjadril tak, že navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Skutkové tvrdenia a právne závery žalobcu
v jeho odvolaní považuje za nesprávne a na viacerých miestach vyfabulované.

8.1. Podľa žalobcu na pojednávaní dňa 11. 6. 2021 nepredkladal súd stranám sporu žiadne
predbežné právne posúdenie, pretože toto uskutočnil už na pojednávaní dňa 13.2.2020. K pojednávaniu
uskutočnenému dňa 11.6.2021 žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v skutočnosti iba polemizoval
nad argumentmi oboch strán, avšak v žiadnom prípade nevyslovil žiaden jednoznačný záver, tak ako
ho odprezentoval žalobca. V tejto súvislosti žalovaný tiež dodal, že žalobca mal za 5 rokov trvania

sporu dostatočný časový priestor pre vyjadrenia sa ku každému aspektu súdneho sporu, vrátane otázky
porušenia informačnej povinnosti žalovaného a žalobcovi nič nebránilo vyjadriť sa v záverečnej reči ku
všetkým právnym a skutkovým otázkam sporu.

8.2. K argumentácii ohľadom svedeckej výpovede D. E. žalovaný uviedol, že z obsahu predložených

listinných dôkazov dostatočne vyplynula nesprávnosť tvrdenia svedka o tom, že podpísanie zmluvy
zabezpečil žalovaný za spoločnosť GMAC a aj za spoločnosť CASSARUS. Nesprávnosť tohto tvrdenia
vyplýva z predložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že dohodu za spoločnosť GMAC
kontrolovali interní právnici spoločnosti a externá právnická kancelária tejto spoločnosti a samotné
podpísanie zmluvy si zabezpečila spoločnosť GMAC. Obdobne je rozporné tvrdenie, že spoločnosť

GMAC nemala vedomosť, že žalovaný v súvislosti s postúpením pohľadávky poskytuje právne
služby v prospech CASSARUS. K tomuto žalovaný dodal, že v konaní namietal výpoveď svedka za
nehodnovernú a dodal, že je v kompetencii súdu ako ju vyhodnotil.

8.3. K obsahu rozsudku žalovaný uviedol, že vychádza zo správnych skutkových záverov a že je

riadne odôvodnený, pričom z neho správne vyplývajú nasledovné závery: 1, žalobca nepreukázal, žeby
žalovaný pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky poskytoval spoločnosti GMAC právne služby; 2,
žalovaný neporušil informačnú povinnosť ani povinnosť podľa § 21 a) a c) Zákona o advokácii; 2, žalobca
nepreukázal vznik škody a ani jej výšku; 4, nebola splnená ani jedna z kumulatívnych predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu a 5, žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

8.4. Námietka žalobcu, že súd pri svojom rozhodovaní o porušení informačnej povinnosti vychádzal
z iného skutkového základu (či je daná povinnosť advokáta pravidelne informovať klienta o stave
konania)jetiežneopodstatnenáaprekrútená,súdprvejinštancievskutočnostikonštatoval,žežalobcom
tvrdenápovinnosťžalovanéhovovzťahukspoločnostiGMACnemáoporuvžiadnomprávnompredpise.

8.5. Stanovisko žalobcu, že žalovaný s ohľadom na všetky okolnosti a informácie, ktoré mal k dispozícii
(a ktoré nemal jeho klient GMAC), je zrejmé, že žalovaný porušil povinnosti podľa § 18 ods. 1 a 2 Zákona
o advokácii, keďže bez týchto informácií by jeho dcérska spoločnosť CASSARUS zmluvu nepodpísala,
považuje žalovaný za zlomyseľnú špekuláciu, ktorú navyše žalobca nijako nepreukázal. K tomuto ešte

žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť CASSARUS od spoločnosti GMAC okrem predmetnej
pohľadávky odkúpila aj inú pohľadávku voči spoločnosti Kooperativa za dokonca vyššiu cenu (20 %),
pričom táto pohľadávky jej nebola vôbec uhradená, čo však žalobca ignoruje.

9. K stanovisku žalovaného a intervenienta na jeho strane sa žalobca vyjadril svojim podaním zo dňa

25.2.2022, ktorým zotrval na svojom skôr uvedenom v odvolaní prezentovanom stanovisku. K obrane
žalovaného, ktorou poukázal aj na uzavretie inej zmluvy o postúpení pohľadávok (voči spoločnosti
Kooperativa), uviedol, že je pre toto konanie bezpredmetná, pretože situácia s vymáhaním pohľadávky
voči spoločnosti Kooperativa bola odlišná. Podaním zo dňa 18.3.2022 sa k tomuto vyjadreniu žalobcu
vyjadril intervenient, ktorý obdobne zotrval na svojom skoršom stanovisku v rámci odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa 27.februára 2025 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne a mieste verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.“

12. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných
sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je v jeho podstatnom zistení (nepreukázanie existencie vzniku škody a zodpovednosti
žalovaného za jej vznik) vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Žalobca svoje odvolanie postavil na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), a h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalobcom namietaných odvolacích dôvodov
dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a žalobcu zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalovaného a intervenienta v plnom rozsahu. Bližšie
odôvodnenie tohto rozhodnutia je uvedené v nasledovných odsekoch 14 až 17.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Po náležitom prerokovaní tohto odvolacieho dôvodu dospel odvolací súd
k záveru, že nie je naplnený a to z dôvodov uvedených v odsekoch 14.1 až 14.4.

14.1. Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalobcu naplnený tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní

dňa 11.6.2021 vyslovil predbežný právny záver o porušení povinnosti žalovaného podľa § 18 ods. 1
a 2 Zákona o advokácii informovať klienta o rozsudku Krajského súdu v Bratislave, hoci o tomto mal
vedomosť (resp. o tomto mohol vedieť), čo malo za následok tú skutočnosť, že žalobca sa k tejto otázke
už nevyjadril v rámci svojej záverečnej reči. Tento odvolací dôvod mal byť tiež naplnený nesprávnym
vyhodnotením svedeckej výpovede D. E. a nenáležitým odôvodnením rozsudku.

14.2. Žalobcom prezentované vyššie uvedené porušenie jeho práva na spravodlivý proces (predbežné
právne posúdenie súdu uskutočnené na pojednávaní dňa 11.6.2021) nie je možné považovať za
naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K tomuto odvolací súd obdobne
ako žalovaný poukazuje na skutočnosť, že predbežné právne posúdenie súd prvej inštancie uskutočnil

na pojednávaní dňa 13.3.2020, ktoré predchádzalo pojednávaniu dňa 11.6.2021, pričom už v rámci
prvého pojednávania súd prvej inštancie vykonal úkony podľa § 181 ods. 2 CSP a v rámci svojho
predbežného právneho posúdenia konštatoval, že doposiaľ nie je dostatočne preukázané porušenie
povinností žalovaného. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.6.2021 teda už nešlo o vykonanie úkonov
podľa§181ods.2CSP,alesúdprvejinštancieibanezáväzneazaúčelomvyriešeniasporukomunikoval

so stranami sporu ohľadom okolností prípadu. Je pravdou, že súd prvej inštancie pripustil možnosť, že
žalovaný v čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky mohol mať vedomosť o výsledku sporu
pred KS v BA. Z obsahu záznamu z pojednávania však nie je možné vyvodiť záver, že toto vyjadrenie
súdu prvej inštancie bolo uzavreté ako konečné a nemenné ohľadom zistenia porušenia povinnosti
žalovaného. Obdobne ako aj žalovaný, aj odvolací súd poznamenáva, že žalobca mal za 5 rokov

trvania sporu dostatočný časový priestor pre vyjadrenia sa ku každému aspektu súdneho sporu a to aj
vrátane otázky porušenia informačnej povinnosti žalovaného, pričom žalobcovi nič nebránilo vyjadriť sa
v záverečnej reči ku všetkým právnym a skutkovým otázkam sporu. K tomuto je tiež potrebné dodať,
že ani príslušná následná argumentácia žalobcu v rámci odvolacieho konania (pravdepodobný predmet
časti záverečnej reči k otázke porušenia povinnosti žalovaného) nebola dostatočne spôsobilá zmeniť

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.

14.3. Žalobca vo svojom odvolaní k tomuto odvolaciemu dôvodu priradil tiež nesprávne vyhodnotenie
svedeckej výpovede D. E.. Túto žalobcom namietanú skutočnosť však nie je možné začleniť medzi
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko naplnenie tejto skutočnosti by napĺňalo

existenciu iného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

14.4. K spôsobu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné dodať, že spĺňa všetky
náležitosti podľa § 220 CSP a z jeho obsahu je dostatočne možné vyvodiť podstatné dôvody, pre ktorébolo rozhodnuté spôsobom uvedeným v jeho výrokovej časti. Nezodpovedanie otázky, či pri uzatváraní
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2015 likvidátor prekročil svoje zákonné oprávnenie ako
to namietal žalobca skutočne nebola súdom prvej inštancie zodpovedaná. Zodpovedanie tejto otázky

však pre rozhodnutie vo veci samej nemalo právny význam, pretože boli zistené iné dôvody, pre
ktoré je prípadné prekročenie oprávnenia likvidátora na uzavretie zmluvy nepodstatné (neexistencia
pohľadávky na nahradenie škody, ktorá mala byť predmetnou zmluvou postúpená). Z uvedeného
dôvodu v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nebolo potrebné riešiť aj právnu otázku prípadného
prekročenia oprávnení likvidátora na uzavretie zmluvy.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci): K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť,
že ho žalobca dostatočne náležite nešpecifikoval a nevysvetlil ním tvrdenú existenciu, pretože naň
v zásade iba vo všeobecnosti poukázal. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, t.j. po preskúmaní
vykonaného procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, žeby bol tento odvolací

dôvod naplnený. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca hlavne namietal nesprávny procesný postup,
tiež nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené žalobcom
namietané pochybenia súdu prvej inštancie však nenapĺňajú obsah odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP, pretože tieto sú samostatnými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f), a h) CSP.

16. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a
nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri ostatných odvolacích dôvodoch žalobcu
zistil, že ani tieto odvolacie dôvody vo veci nie sú dané, respektíve neboli dané v takom rozsahu, ktorý
by mal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je

uvedené v nasledovných odsekoch 16.1 až 16.6.

16.1. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ktorý mu bol postúpený spoločnosťou GMAC, s.r.o., pričom
ide o právo na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný pri výkone svojej advokátskej činnosti
spoločnosti GMAC, s.r.o.. Súd prvej inštancie uplatnený nárok uzavrel ako neoprávnený, pričom okrem

iných dôvodov (viď nižšie uvedené) toto svoje rozhodnutie odôvodnil v odsekoch 52 a 53 odôvodnenia
tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že žalovaný pri výkone
svojej činnosti advokáta pre spoločnosť GMAC, s.r.o. porušil svoju povinnosť a v priamej príčinnej
súvislosti s týmto porušením povinnosti žalovaného tak vznikla spoločnosti GMAC, s.r.o. škoda.

16.2. Z obsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán
sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca naozaj dostatočne nepreukázal naplnenie zákonných podmienok (§ 373 Obchodného
zákonníka, resp. ani § 420 Občianskeho zákonníka), na základe ktorých by žalovaný mal niesť
zodpovednosť za vznik škody, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní.

16.3. Súd prvej inštancie správne vo svojom rozsudku konštatoval, že nebolo preukázané porušenie
žiadnej zákonnej a ani zmluvne dohodnutej informačnej povinnosti žalovaného voči spoločnosti GMAC,
s.r.o.. K tomuto je vhodné navyše dodať, že žalobca namietal porušenie povinnosti žalovaného v tom
zmysle, že neinformoval o vynesení príslušného rozsudku KS v BA, v čase podpísania zmluvy

o postúpení pohľadávok, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že žalovaný sa o vynesenom
rozsudku dozvedel jeho doručením, t.j. až v čase po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Je pravda,
že žalovaný si ku dňu podpísania zmluvy mohol zistiť stav príslušného súdneho konania, ale takúto
povinnosť zo zákona a ani zo zmluvy nemal, preto nevykonaním takéhoto zisťovania neporušil žiadnu
svoju povinnosť.

16.4. Argumentácia žalobcu o porušení povinnosti žalovaného podľa § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii
je v zásade (okrem tvrdeného porušenia povinnosti informovať klienta o stave súdneho konania) iba
vo všeobecnej rovine odôvodnená tým, že žalovaný mal presadzovať, chrániť práva a záujmy klienta
a mal konať s odbornou starostlivosťou. Z vykonaného dokazovania nie je možné dostatočne spoľahlivo

uzavrieť, že žalovaný (hoci nemal takúto povinnosť a ani vedomosť) neinformovaním klienta o stave
príslušného konania na KS BA porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 18 Zákona o advokácii.16.5. Žalobca tiež namietal, že žalovaný zastupovaním spoločnosti CASSARUS pri uzatváraní zmluvy
o postúpení pohľadávky porušil ustanovenie § 21 Zákona o advokácii. K tomuto je potrebné dodať,
že žalovaný zastupovaním svojej tzv. „dcérskej“ spoločnosti v rámci daných rokovaní skutočne porušil

ustanovenie § 21 písm. a) Zákona o advokácii a to tým, že spoločnosť GMAC, s.r.o. zastupoval
v súvisiacej veci (zastupovanie v príslušnom konaní vedenom na KS BA). Žalobca však nijako
nepreukázal vedomosť žalovaného o výsledku odvolacieho konania v čase uzavretia, resp. rokovania,
ozmluveopostúpenípohľadávky,pretoporušenietohtozákonnéhoustanovenianiejemožnépovažovať
za skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť žalobcom tvrdený vznik škody. V súvislosti s procesom

uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou GMAC, s.r.o. a spoločnosťou
CASSARUS, s.r.o. je potrebné dodať, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v tejto veci
nezastupoval GMAC, s.r.o. je správny. Uvedené je dostatočne zrejmé z emailovej korešpondencie
medzi žalovaným a likvidátorom spoločnosti GMAC, s.r.o., podľa ktorej žalovaný v negociácii zmluvy
jednoznačne konal za spoločnosť CASSARUS, s.r.o..

16.6. Žalovaný nespôsobil spoločnosti GMAC, s.r.o. škodu, preto je právne irelevantné zaoberať sa
platnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2015. V rámci odôvodnenia rozsudku súdom
prvej inštancie však súd prvej inštancie vyslovil dosť zásadný záver v tom zmysle, že zmluva je
neplatná, preto lebo predmetom jej postúpenia je neexistujúca pohľadávka. Tento záver je v podstate
správny (nebola preukázaná existencia pohľadávky), ale nie je možné stotožniť sa s dôvodom, ktorým

vysvetlil neexistenciu postupovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, keď ako dôvod
a dôkaz o neexistencii postupovanej pohľadávky označil skutočnosť, že predmetná pohľadávka sa
v čase jej postúpenia nenachádzala v evidencii spoločnosti GMAC, s.r.o. v likvidácii (Záverečná správa
likvidátora o priebehu likvidácie zo dňa 30.6.2015 a Dodatok k nej zo dňa 25.9.2015). K tomuto odvolací
súd poznamenáva, že pohľadávky vznikajú a zanikajú zákonným spôsobom, ku ktorým nepatrí ich

evidovanie, respektíve neevidovanie v účtovnej evidencii.

16.7. Odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že medzi povinnosti advokáta podľa § 18 Zákona
o advokácii nepatrí jeho povinnosť zabezpečiť svojmu klientovi v rámci výkonu jeho obchodnej činnosti
maximálne možný zisk. Samotné podnikanie a s tým súvisiace zabezpečenie zisku je podľa § 2 ods.

1 Obchodného zákonníka činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne a na vlastnú zodpovednosť.
Z uvedeného je zrejmé, že tzv. podnikateľské riziko zaťažuje podnikateľa. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na nespornú skutočnosť (žalobca ju nijako nerozporoval), že spoločnosť GMAC, s.r.o.
obdobným spôsobom postúpila spoločnosti CASSARUS, s.r.o. aj inú svoju pohľadávku za dokonca
vyššiu odplatu, pričom táto pohľadávka nebola spoločnosti CASSARUS, s.r.o. uhradená. Z uvedeného

vyplýva,ženiejemožnéspoľahlivoasurčitosťouuzavrieť,žežalovanýkonaljednostrannevneprospech
spoločnosti GMAC, s.r.o..

17. Žalovaný a intervenient na jeho strane bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu
úspešný, preto vychádzajúc z obsahu § 255 ods. 1 CSP, bolo správne a zákonné aj rozhodnutie

súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému a intervenientovi trovy konania v plnom
rozsahu.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak,
že plne úspešnému žalovanému a intervenientovi priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov

konania v rozsahu podľa pomeru ich úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

19. O výške nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne samostatným
uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
2 CSP ).

20. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).