Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120268401
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120268401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovaným: 1/ KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, 2/ Správa
majetku prosperita, družstvo, so sídlom Dunajská 3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 735
039, zastúpený Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, Kováčska 40, 040 01 Košice, v konaní o
zaplatenie 7.441,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

I č. k. 26Cb/102/2020-254 zo dňa 6.10.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/102/2020-254 zo dňa
6.10.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 26Cb/102/2020-254 zo dňa 6.10.202 výrokom I. žalobu
zamietol,výrokom II.žalovanému1/nároknanáhradu trovkonanianepriznalavýrokomIII.žalovanému
1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti zaplatiť 7.441,17
Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že s L.. R. S. uzatvoril poistnú zmluvu č. 610/311327
o poistení motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti typu ŠKODA RAPID,

EČV: G. XXXJK. Dňa 18.03.2018 došlo k poistnej udalosti tak, že na poistené vozidlo odparkované
na Dunajskej ulici v Košiciach spadli tehly z vedľajšej budovy, ktorá je v správe žalovaného 2/, na
ktorej prebiehali stavebné práce vykonávané spoločnosťou STAVA - KE s.r.o. zmluvne poistenou u
žalovaného 1/. Žalobca poukázal na princíp generálnej prevencie upravený v § 415 a nasl. Občianskeho
zákonníka a uviedol, že vyplatil poškodenej poistné plnenie 7.441,17 Eur, pričom 75,- Eur z tejto sumy
predstavovalo úhradu dlžného poistného, na základe čoho prešlo na neho právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou voči škodcovi, ale aj voči poisťovateľovi.

2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný 1/ poukázal na § 823 Občianskeho zákonníka,
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a navrhol žalobu voči nemu zamietnuť, nakoľko z §
822 Občianskeho zákonníka vyplýva iba právo poisteného požadovať od poistiteľa, aby škodu za nehoplnil. Spoločnosť STAVA - KE, s.r.o. má so žalovaným 1/ uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu
fyzických a právnických osôb na základe poistnej zmluvy č. 6810737677, vykonávala pre objednávateľa
Správa majetku Prosperita, družstvo práce na objekte „AB Dunajská ul., 040 01 Košice“. Žalovaný 1/

oznámilnazákladeoznámeniaz9.5.2018poistenémulistomzo14.6.2018,žepoistenývposudzovanom
prípade nezodpovedá za vznik škody, nakoľko ku škode nedošlo jeho činnosťou, po odovzdaní diela
objednávateľovimalobjednávateľvykonaťďalšiepostupy,ktorénebolizrealizovanéavdôsledkusilného
nárazového vetra došlo k vzniku škody. K tvrdeniam žalovaného 1/ žalobca uviedol, že nemajú charakter
účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu, nakoľko neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mohli nárok

žalobcu spochybniť.

3. Žalovaný 2/ navrhol žalobu voči nemu zamietnuť, nie je si vedomý žiadnych pochybení, ktoré by mali
viesť k vzniku škody a žalobca ich ani nekonkretizoval. Porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti,
ktoréhonásledkomjenáhradaškodyvzmysle§420Občianskehozákonníkasatýkavýlučnezhotoviteľa
diela (STAVA - KE, s.r.o.). Žalovaný 2/ namietal aj výšku škody, skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo

odstavené v protismere na ulici Táborská v rozpore s § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Aj žalovaný 2/
namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď z predložených listín vyplýva, že zhotoviteľ
(STAVA-KE, s.r.o.) uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu čo do rozsahu aj do výšky. Vyhlásenie
zhotoviteľa má právny základ v zmluve o dielo zo dňa 30.11.2017, z ktorej je zrejmé, že zhotoviteľ
stavenisko prevzal dňa 4.12.2017, zodpovedá za škody na majetku tretích osôb, ktoré vznikli počas prác

a v čase vzniku škody nebolo dielo prevzaté žalovaným 2/. Žalobca k obrane žalovaného 2/ uviedol, že
žalovaný 2/ nepreukázal, že v čase vzniku škodovej udalosti nedošlo k riadnemu prebratiu zhotoveného
diela a uviedol, že žalobu aj voči žalovanému 2/ podal z opatrnosti. Ak by došlo k riadnemu odovzdaniu
diela dňa 28.02.2018, prevenčná povinnosť by prešla na žalovaného 2/, ktorý bol povinný zabezpečiť
upevnenie stavebného materiálu, aby nedošlo k jeho uvoľneniu ani pri zhoršených poveternostných

podmienkach. Výška škody bola podľa žalobcu dostatočne preukázaná, vzhľadom na rozsah poškodení
vozidla nebola poškodenej odporúčaná jeho oprava.

4. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 415, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 822, § 823, Občianskeho
zákonníka,§23ods.1zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmenedoplneníniektorýchzákonov

a aplikujúc § 823 Občianskeho zákonníka žalobu voči žalovanému 1/ zamietol z dôvodu nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie. Žalovaný 1/ bol poisťovateľom zhotoviteľa stavebných prác na budove v
správe žalovaného 2/, v prípade vzniku škody na majetku inej osoby spôsobenej v dôsledku činnosti
spoločnosti STAVA - KE, s.r.o. mala táto spoločnosť ako poistený právo, aby žalovaný 1/ ako poisťovateľ
nahradil za poisteného škodu, za ktorú zodpovedá, ako to vyplýva zo znenia § 822 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o právo poškodeného, ten môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť výlučne
u škodcu (poisteného). Následne nárok môže poškodenému vyplatiť buď samotný škodca (poistený),
alebo poisťovateľ (v zmysle § 823 prvá časť vety Občianskeho zákonníka), v zmysle zákona (§ 823 časť
vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka) však poškodený právo na plnenie proti poistiteľovi nemá,
ak osobitné predpisy neustanovujú inak a danú otázku neupravuje odlišne žiadny osobitný predpis.

5. K posúdeniu nároku voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nárok
opieral o porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného 2/, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu
motorového vozidla. Aj v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej porušením prevenčnej
povinnosti platia rovnaké východiská ako pre uplatňovanie štandardného nároku na náhradu škody

vzniknutej porušením zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, žalobca je povinný preukázať existenciu
troch základných zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody). Túto povinnosť podľa súdu prvej
inštancie žalobca nesplnil, v žalobe iba vo všeobecnej rovine uviedol definíciu všeobecnej prevenčnej
povinnosti bez toho, aby konkretizoval, v čom malo toto porušenie povinnosti žalovaného 2/ spočívať.

Súd prvej inštancie poukázal na spôsob, akým žalobca vymedzil porušenie právnej povinnosti, keď
uviedol, že žalobu podal voči žalovanému 2/ len z opatrnosti a zároveň uviedol, že „ak by došlo k
riadnemu odovzdaniu diela dňa 28.02.2018, tak by prevenčná povinnosť prešla zo zhotoviteľa diela na
žalovaného 2/, ktorý bol povinný zabezpečiť upevnenie stavebného materiálu tak, aby nedošlo k jeho
uvoľneniu ani pri zhoršených poveternostných podmienkach, čo znamená, že argumentácia žalobcu

odôvodňujúca uplatnený nárok je len v hypotetickej rovine a nezodpovedá jednak jednoznačnému
vymedzeniu porušenia právnej povinnosti (resp. v danom prípade vymedzeniu porušenia prevenčnej
povinnosti) žalovaného 2/, ani pravdivému a úplnému opísaniu rozhodujúcich skutočností, ako to
predpokladá ustanovenie § 132 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca nesplnilprocesnú povinnosť jednoznačne vymedziť, v čom malo spočívať porušenie prevenčnej povinnosti
žalovaným 2/, preto nebolo povinnosťou žalovaného 2/ nič popierať. Súd prvej inštancie zvýraznil
zmätočnosť argumentácie žalobcu, keď raz (v žalobe) tvrdí, že v čase vzniku škody prebiehali na budove

na Dunajskej ulici v Košiciach stavebné práce (t.j. že sa realizovalo dielo), čo by zakladalo zodpovednosť
zhotoviteľa diela (STAVA - KE, s.r.o.), následne (v replike k odporu žalovaného 2/) prezentuje neurčité
tvrdenie, že ak došlo k odovzdaniu diela, zodpovedá za škodu žalovaný 2/, v obidvoch prípadoch
svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Bolo procesnou povinnosťou žalobcu v situácii, keď podal
žalobu voči žalovanému 2/, preukázať, že pred vznikom škody došlo k prevzatiu diela žalovaným 2/ od

zhotoviteľa (STAVA - KE, s.r.o.). Preukázanie tejto skutočnosti bolo v spore, v ktorom žalobca nepodal
žalobuvočizhotoviteľovidiela,výlučnevprospechžalobcu,ktorýzexistencietejtoskutočnostivyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o žalobcu ako stranu sporu, ktorá existenciu takejto skutočnosti
tvrdí (k tomu viď aj II.ÚS 38/2015) a nie je spravodlivé požadovať od žalovaného, aby v spore uvádzal
skutkové tvrdenia a predkladal dôkazy v prospech žalobcu. Navyše nie je možné, aby strana sporu mala
povinnosť preukazovať, že určitá situácia nenastala.

6. Súd prvej inštancie za spornú posúdil predovšetkým otázku, kto zodpovedá za nezabezpečenie
stavebného materiálu na stavbe na Dunajskej ulici v Košiciach, keďže k odporu žalovaného 1/ bola
priložená zmluva o dielo, v zmysle ktorej mali byť stavebné práce ukončené k 28.02.2018 a k odporu
žalovaného 2/ zmluva o dielo, v zmysle ktorej mali byť stavebné práce ukončené k 30.04.2018 (v zmluve

nesprávne uvedené k 30.04.2017, pozn. súdu) s tým, že za prevzatie prác sa považuje podpísanie
mesačnej faktúry oboma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu, ktorý
uplatnil na pojednávaní dňa 06.10.2022, na doplnenie dokazovania výsluch štatutárnych zástupcov
STAVA - KE, s.r.o. a žalovaného 2/, prípadne uloženie edičnej povinnosti žalovanému 2/ na predloženie
faktúry podpísanej oboma zmluvnými stranami preukazujúcu okamih ukončenia a prevzatia stavebných

prác, ako oneskorene uplatneným návrhom v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania podľa §
153 CSP, nakoľko žalobca musel mať vedomosť o spornosti dátumu, kedy došlo k ukončeniu a prevzatiu
stavebných prác najneskôr doručením odporu žalovaného 2/. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
žalobca bol už upomínacím súdom poučený, že na neskôr predložené a oznámené skutočnosti a dôkazy
nemusí príslušný súd prihliadnuť, ako aj na skutočnosť, že žalobca je v spore kvalifikovane zastúpený

advokátskou kanceláriou. Žalobca včas uplatnenými prostriedkami procesného útoku nepreukázal
zodpovednosť žalovaného 2/ za vzniknutú škodu, zároveň tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že
žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 2/ je správcom budovy na Dunajskej ulici v Košiciach, z čoho
vyplýva, že vykonáva len správu bytového domu a jeho práva a povinnosti sú vymedzené zákonom č.
182/1993 Z. z. Podľa súdu prvej inštancie, ak by aj došlo k odovzdaniu stavebného diela zhotoviteľom,

zodpovednosť za škodu by mohla byť na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
nemožno ju vyvodzovať len zo skutočnosti, že žalovaný 2/ uzatváral so zhotoviteľom zmluvu o dielo.

7. Nad rámec posúdenia veci súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje so žalobcom, že povinnosťou
každého subjektu je konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, predchádzať ich vzniku, pričom pod

pojmom „každý subjekt“ je potrebné rozumieť nielen žalovaného 2/, ako sa mylne domnieva žalobca,
ale aj poškodenú (poistenú žalobcu) L.. R. S.. Z obsahu spisu mal za to, že subjektom, ktorý
porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nebol žalovaný 2/, ale samotná
poškodená zaparkovaním vozidla pod budovu, na ktorej prebiehala výstavba, prípadne iné stavebné
práce a porušila viacnásobne zákonné povinnosti vyplývajúce jej z § 23 ods. 1 zákona o cestnej

premávke, ktoré vyplýva z predložených fotografií (osobitne na č. l. 45 a 48 spisu) zaparkovaním
vozidla vľavo v mieste, kde došlo k vzniku škody, išlo o obojsmernú (nie jednosmernú) komunikáciu,
čo preukazuje okrem iného aj značka „prechod pre chodcov“ umiestnená za poškodeným motorovým
vozidlom v smere jazdy a v zúženom mieste komunikácie, pričom pri predmetnom motorovom vozidle
bol ponechaný priestor len na jedno motorové vozidlo, čím porušila tiež zákonnú povinnosť pri státí

ponechať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Je tak zrejmé,
že k vzniku došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnych povinnosti poškodenej, ktorá tak
sama zodpovedá za vznik škody a iné subjekty (vrátane žalovaného 2/) za škodu vzniknutú porušením
prevenčnej povinnosti a zároveň viacnásobného porušenia zákonných povinností poškodenou nemôžu
podľa názoru súdu zodpovedať.

8. O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP s použitím záverov uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018)tak, že úspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP úspešnému žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

vo výške 100%.

9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalobca odôvodňuje tým, že v konaní bola
žalovaným 1/ aj žalovaným 2/ predložená Zmluva o dielo č. 01/2017 zo dňa 30.11.2017 uzatvorená

medzi žalovaným 2/ ako objednávateľom a spoločnosťou S T A V A - K E, s.r.o. ako zhotoviteľom,
predložené zmluvy však neboli identické, zásadný rozdiel spočíval v dátume ukončenia prác. Podľa
Zmluvy o dielo predloženej žalovaným 2/ sa v čl. IV ods. 1 zhotoviteľ zaviazal zrealizovať predmet
plnenia do 28.2.2018, čo bol deň určený na ukončenie prác a ako deň ukončenia prác je uvedený dátum
30.4.2017, čo vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy nie je reálne možné a zrejme ide o chybu v

písaní. Ďalšia chyba je v čísle IČ DPH objednávateľa, vedľa je perom dopísané správne číslo IČ DPH
a DIČ, ktoré je preškrtnuté, akoby tam nemalo byť. V zmluve predloženej žalovaným 1/ je už uvedené
správne IČ DPH a je vynechané aj DIČ objednávateľa. Žalobca má za to, že medzi žalovaným 2/ a
zhotoviteľom diela bola uzatvorená pravdepodobne v ten istý deň opätovne Zmluva o dielo, v ktorej boli
tieto chyby opravené a obsahovala správne určenie času ukončenia stavebných prác. Žalobca ďalej

uvádza, že žalovaný uviedol, že správny dátum by mal byť 30.4.2018, avšak podľa žalobcu ide o ničím
nepodložené tvrdenie, najmä ak v konaní bola predložená zmluva s dátumom, ktorý vo všeobecnosti
dáva väčší zmysel. Prvoinštančný súd však nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného 2/ a nevysporiadal
sa so skutočnosťou, že v konaní je predložená ďalšia zmluva o dielo, ktorá toto tvrdenie popiera.

11. Žalobca ďalej poukazuje na § 554 ods. 1 a ods. 5 Obchodného zákonníka a čl. VIII. ods. 1 Zmluvy
o dielo, ktorý odlišne upravuje iba moment nadobudnutia vlastníckeho práva. Podľa Zmluvy o dielo sa
vlastnícke právo nadobúda až po uhradení faktúry, čo sa však nemôže vzťahovať na zodpovednosť
za škodu. Tá osobitne upravená v Zmluve o dielo nebola, preto platí, že na objednávateľa prechádza
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci jej odovzdaním, čo podľa Zmluvy o dielo mal byť dátum

28.2.2018. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď nekriticky preberal závery žalovaného 2/ k vykonaným dôkazom bez toho,
aby ich hodnotil podľa čl. 15 CSP a § 191 CSP, pričom podľa žalobcu mal vychádzať zo Zmluvy o
dielo predloženej žalovaným 1/, podľa ktorej došlo k ukončeniu prác dňa 28.2.2018, v dôsledku čoho
zodpovednosť za škodu svedčala žalovanému 2/.

12. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to nesprávne právne posúdenie
veci, žalobca odôvodňuje nesprávnym posúdením porušenia prevenčnej povinnosti a pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 2/. Žalobca namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v ods. 20.2
napadnutého rozhodnutia, že „v danom prípade nebolo povinnosťou žalovaného 2/ nič popierať, keďže

samotný žalobca nesplnil vlastnú procesnú povinnosť a nepreukázal porušenie konkrétnej prevenčnej
povinnostižalovaného2/,ktorébymalobyťvpríčinnejsúvislostisovznikomškodynamotorovomvozidle
ŠKODA RAPID, EČV: G. XXXJK. Až v prípade, ak by si žalobca predmetnú povinnosť splnil, bol by
žalovaný 2/ povinný popierať uplatnený nárok žalobcu.“.

13. Žalobca uvádza, že vo vzťahu k žalovanému 2/ namietal porušenie prevenčnej povinnosti, v
dôsledku čoho malo dôjsť k vzniku poistnej udalosti, a to, že žalovaný 2/ bol povinný zabezpečiť
upevnenie stavebného materiálu tak, aby nedošlo k jeho uvoľneniu a prípadnému vzniku škody.
Skutočnosť, že stavebný materiál nebol dostatočne upevnený nebola žalovaným 2/ rozporovaná,
preto nedostatočné zabezpečenie upevnenia stavebného materiálu predstavovalo nesporné tvrdenie, z

ktorého musel konajúci súd vychádzať. Žalovaný 2/ sa snažil iba vyviniť poukázaním na to, že škodu
zapríčinila neodvrátiteľná udalosť (vis maior) v podobe víchrice (čo nebolo preukázané) resp. táto
prevenčná povinnosť patrila zhotoviteľovi diela.14. Žalobca tiež namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 2/ z dôvodu, že je len správcom budovy na Dunajskej ulici v Košiciach, jeho
práva a povinnosti sú striktne vymedzené zákonom č. 182/1993 Z. z. a ak by aj došlo k odovzdaniu

stavebného diela zhotoviteľom, zodpovednosť za škodu by mohla byť nanajvýš na strane vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca poukazuje na znenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 8 ods. 5 a § 2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a
namieta, že žalovaný 2/ ako správca bytového domu, z ktorého došlo k uvoľneniu stavebného materiálu,
nedostatočne zabezpečil jeho upevnenie, čím spôsobil poistenému škodu, za ktorú v zmysle § 8 ods.

5 zák. č. 182/1993 Z.z. zodpovedá a tým je daná jeho pasívna legitimácia. Žalobca tiež namieta,
že o dôvode neexistencie pasívnej vecnej legitimácie sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby to súd prvej inštancie uviedol v predbežnom právnom posúdení, čím mu
znemožnil kvalifikovane reagovať a uvedený postup môže hraničiť až s porušením práva na spravodlivý
súdny proces.

15. Žalobca tiež nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie o porušení prevenčnej povinnosti a
dopravných predpisov poškodenou s poukazom na znenie § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa žalobcu nemohlo dôjsť k porušeniu
prevenčnej povinnosti poškodenou, keďže neparkovala bezprostredne pod rozostavanou budovou, ale
ako vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie až na mieste, kde je koniec budovy. Ak by aj poškodená

nebola dostatočné opatrná a zaparkovala rovno pod rozostavanou budovou (čo žalobca popiera),
nemožno jej zodpovednosť za vzniknutú škodu pričítať v celom rozsahu, ak nebol stavebný materiál
dostatočne upevnený a došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti aj žalovaného 2/, na čo ani prípadné
porušenie dopravných predpisov nemôže mať vplyv. Podľa žalobcu je z predloženej fotodokumentácie
zrejmé, že poškodená vozidlo odparkovala síce na ľavej strane cesty, avšak tesne pred miestom, kde

začínala jednosmerná cesta, kde je možné parkovať po oboch stranách cesty, obojsmerná komunikácia
na krátkom úseku je len z dôvodu garáži nachádzajúcich sa na pravej strane cesty, ktorá pokračovala
ďalej ako jednosmerná cesta. Navyše z fotodokumentácie nevyplýva, že vozidlo bolo zaparkované
v zúženom mieste komunikácie a bol ponechaný priestor len na jedno motorové vozidlo, čím mala
porušiť zákonnú povinnosť a pri státí ponechať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre

každý smer jazdy. Mestská polícia poškodenej neuložila žiadnu pokutu za porušenie zákona o cestnej
premávke.

16. Žalobca napokon namieta existenciu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), spočívajúcu vo vadách odôvodnenia. Pokiaľ

súd žalobu zamietne, musí žalobcovi presvedčivým a preskúmateľným spôsobom uviesť dôvody
takéhoto postupu, inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti. Súd prvej inštancie tak nepostupoval,
čím znemožnil vecnú reakciu žalobcu na správnosť rozhodnutia, čo vedie k nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Žalobca konkrétne namieta, že prvoinštančný súd sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal s existenciou rôznych verzií zmluvy o dielo, odôvodnenie obmedzil iba na odsek 23,

pričom takto radikálne zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné požiadavky na
riadne odôvodnené rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne.
Žalovaný 1/ zdôrazňuje, že v konaní absentuje jeho vecná pasívna legitimácia, z

§ 823 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poškodený si môže nárok na náhradu škody uplatniť výlučne
u škodcu (poisteného), poškodená ani žalobca, na ktorého prešlo právo na náhradu škody podľa § 813
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemajú voči žalovanému 1/ ako poisťovateľovi zhotoviteľa stavebných
prác priamy nárok na plnenie. Žalovaný 1/ hodnotí odôvodnenie žaloby o žalovaní „z opatrnosti“ ako
neadekvátne s prihliadnutím na predmet jeho činnosti a pôsobenie na slovenskom trhu ako poisťovateľ.

K ďalším skutkovým tvrdeniam žalobcu vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie nepovažuje
žalovaný 1/ za potrebné sa vyjadrovať.

18. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a ani ďalšie podania neboli súdu doručené.

19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave dňa 03.03.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie

a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.

24. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe
vykonanýchdôkazovsprávnezistilskutkovýstav,vysvetlil,zktorýchdôkazovvychádzal,akéskutočnosti
mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne

posúdil. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací
súd nasledovné:

25. Odvolací súd v prvom rade posudzoval rozsah podaného odvolania, ktorým je v zmysle § 379

CSP viazaný. Žalobca napáda odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu tak vo
vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému 1/, ako aj žalovanému 2/. Žalobca si v konaní uplatňuje
regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči zmluvnej poisťovni zhotoviteľa diela
(žalovaný1/) a voči správcovi budovy (žalovaný 2/), čo v odvolaní odôvodňuje tým, že nedisponoval
informáciami, či v čase vzniku poistnej udalosti došlo k dokončeniu stavebných prác a za vzniknutú

škodu na poistenom vozidle zodpovedá žalovaný 2/ alebo zhotoviteľ diela. Žalobca namieta, že súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia niekoľkokrát poukázal na to, že žaloba bola voči žalovanému
2/ podaná iba z opatrnosti a iba v hypotetickej rovine. Podľa žalobcu skutočnosť, že podal žalobu z
opatrnosti voči obom týmto subjektom, nemôže byť na jeho ťarchu pri posudzovaní pasívnej vecnej
legitimácie a závery súdu prvej inštancie majú svojou povahou zakladať odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

26. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie založil rozhodnutie o zamietnutí
žaloby voči žalovanému 1/ (t. j. zmluvnej poisťovni zhotoviteľa stavebných prác, spoločnosti STAVA
- KE s.r.o.) na nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Žalobca okrem púheho konštatovania v časti

I. odvolania, že si voči žalovanému 1/ uplatnil nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
že skutočnosť, že podal žalobu z opatrnosti voči obom žalovaným nemôže byť na jeho ťarchu pri
posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie, iné dôvody tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ neuviedol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/

pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, keď v prejednávanej veci žiaden osobitný právny predpis
nezakladá priame právo poškodeného na plnenie proti poistiteľovi (viď. § 823 Občianskeho zákonníka).
O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide (bližšie viď. rozsudok NS SR, spis. zn. 3Cdo/192/2004, citovaný v uznesení ÚS SR, č.k. III. ÚS

473/2017-14 zo dňa 01.08.2017). Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolateľa
v plnom rozsahu v podrobnostiach odkazuje na odseky 12 až 16 jeho odôvodnenia. Vzhľadom na
dôvod zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ sa potom odvolací súd už nezaoberal ďalšími
uplatnenými dôvodmi odvolania vo vzťahu k tomuto žalovanému, nakoľko by bol taký postup pre
rozhodnutie nadbytočný.

27. Odvolací súd posúdil vecnú správnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ viazaný
dôvodmi v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. K uplatneným odvolacím
dôvodom odvolací súd v podrobnostiach uvádza nasledovné:28. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, pričom dôvodí, že
súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania Zmluvou o dielo zo dňa 30.11.2017 nekriticky prevzal

tvrdenia žalovaného 2/, pokiaľ ide o reálny dátum ukončenia prác a nevysporiadal sa s tým, že v
konaní je predložená ďalšia zmluva o dielo, ktorá toto tvrdenie popiera. Podľa žalobcu zodpovednosť za
škodu nebola osobitne upravená v Zmluve o dielo, čl. VIII ods. 1 zmluvy odlišne upravuje iba moment
nadobudnutia vlastníckeho práva rozdielne ako § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka a preto platí, že na
objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci jej odovzdaním, čo podľa Zmluvy

o dielo mal byť dátum 28.2.2018, pretože podľa žalobcu mal súd prvej inštancie vychádzať zo zmluvy
predloženej žalovaným 1/, v dôsledku čoho zodpovednosť za škodu svedčala žalovanému 2/.

29. Odvolací súd sa síce stotožňuje s odvolateľom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ predložili rôzne
vyhotovenia zmlúv o dielo zo dňa zo dňa 30.11.2017, žalovaný 1/ predložil vyhotovenie, podľa ktorého
mali byť práce ukončené k 28.02.2018, žalovaný 2/ predložil zmluvu, podľa ktorej mali byť práce

ukončené k 30.04.2017 a súhlasí záverom súdu prvej inštancie, že v predtlači zmluvy predloženej
žalovaným 2/ pri dátume ukončenia prác musí ísť zjavne o chybu v písaní. Odvolací súd konštatuje,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal z nekritického prevzatia skutkového tvrdenia žalovaného 2/ o správnom dátume ukončenia
prác k 30.04.2018. Súd prvej inštancie v ods. 23 odôvodnenia konštatoval, že „za spornú posúdil

predovšetkým otázku, kto zodpovedá za nezabezpečenie stavebného materiálu na stavbe na Dunajskej
ulici v Košiciach, keďže k odporu žalovaného 1/ bola priložená zmluva o dielo, v zmysle ktorej mali
byť stavebné práce ukončené k 28.02.2018 a k odporu žalovaného 2/ zmluva o dielo, v zmysle ktorej
mali byť stavebné práce ukončené k 30.04.2018 (v zmluve nesprávne uvedené k 30.04.2017, pozn.
súdu) s tým, že za prevzatie prác sa považuje podpísanie mesačnej faktúry oboma zmluvnými stranami“,

teda uviedol skutkové tvrdenia žalovaných a v zátvorke len uviedol, že v zmluve predloženej žalovaným
2/ je nesprávne uvedený dátum 30.04.2017, s čím sa stotožňuje aj odvolací, súd, nakoľko by zjavne
predchádzal dátumu uzavretia zmluvy. Následne v ods. 23.1 až 23.6 súd prvej inštancie uviedol dôvody,
pre ktoré na dôkazné návrhy žalobcu vo vzťahu k preukázaniu. ukončenia prác (výsluch štatutárnych
zástupcov spoločnosti STAVA - KE, s.r.o. a žalovaného 2/, príp. uloženie edičnej povinnosti žalovanému

2/ na predloženie faktúry popísanej oboma zmluvnými stranami preukazujúcej okamih ukončenia a
prevzatia stavebných prác) neprihliadol, a to z dôvodu, že boli uplatnené oneskorene, v rozpore so
sudcovskou koncentráciou konania.

30. Odvolací súd považuje skutkové zistenie, k akému dátumu bolo v zmluve o dielo medzi žalovaným

2/ a jeho zmluvným partnerom (zhotoviteľom) dojednané ukončenie prác, za nerelevantnú skutkovú
okolnosť pre rozhodnutie o podanej žalobe voči žalovanému 2/. Súd prvej inštancie správne uviedol, že
za prevzatie prác sa považuje až podpísanie mesačnej faktúry oboma zmluvnými stranami. Odvolateľ
však takto uplatnenými odvolacími dôvodmi kumuluje námietku nesprávnych skutkových zistení s
námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, naviac zmätočne, nakoľko nesprávne stotožňuje

zodpovednosť za škodu zo záväzkového vzťahu zhotoviteľa a objednávateľa s mimozmluvnou
zodpovednosťou škodcu voči tretím osobám. Ustanovenie § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka,
na ktoré odvolateľ odkazuje, upravuje okamih prechodu nebezpečenstva škody na zhotovenej veci,
ktorou rozhodne nie je poškodené vozidlo ŠKODA RAPID, EČV: G. XXXJK a režim § 554 ods. 5
Obchodného zákonníka je možné aplikovať na právny vzťah medzi zhotoviteľom a objednávateľom.

Takto uplatnená argumentačná línia žalobcu v odvolaní je teda opretá o nesprávne posúdenie
zodpovednosti objednávateľa alebo zhotoviteľa za škodu.

31. Nadväzujúci odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
ktorý žalobca odôvodňuje nesprávnym posúdením porušenia prevenčnej povinnosti a pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného 2/ súdom prvej inštancie, odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodný. Vo
vzťahu k žalovanému 2/ malo podľa žalobcu porušenie prevenčnej povinnosti spočívať v tom, že bol
povinný zabezpečiť upevnenie stavebného materiálu tak, aby nedošlo k jeho uvoľneniu, skutočnosť, že
stavebný materiál nebol dostatočne upevnený nebola žalovaným 2/ rozporovaná, preto predstavovala
nesporné tvrdenie, z ktorého musel konajúci súd vychádzať. Žalobca namieta nesprávnosť záveru súdu

prvej inštancie, že nebolo povinnosťou žalovaného 2/ nič popierať, keďže samotný žalobca nesplnil
vlastnú procesnú povinnosť a nepreukázal porušenie konkrétnej prevenčnej povinnosti žalovaného 2/,
ktoré by malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody na motorovom vozidle ŠKODA RAPID, EČV:
G. XXXJK. Žalobca z rovnakého dôvodu namieta aj nesprávnosť záveru o nedostatku pasívnej vecnejlegitimácie žalovaného 2/, podľa žalobcu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5 a §
2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žalovaný 2/ ako správca
bytového domu, z ktorého došlo k uvoľneniu stavebného materiálu a jeho následnému spadnutiu na

poistené vozidlo, nedostatočne zabezpečil upevnenie stavebného materiálu, čím spôsobil poistenému
škodu, za ktorú v zmysle § 8 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. zodpovedá a tým je daná jeho pasívna
legitimácia.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že podaná žaloba smerovala voči žalovanému 1/ ako poisťovateľovi

zhotoviteľa - spoločnosti STAVA KE, s.r.o. a voči žalovanému 2/ ako škodcovi z titulu jeho postavenia
ako správcu tejto budovy, pričom žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žalobu voči žalovanému
2/ odôvodňoval porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti, avšak žaloval ho ako správcu budovy „z
opatrnosti“. Žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, uviedol všeobecne
obsah prevenčnej povinnosti, ale neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie, akú konkrétnu
prevenčnú povinnosť žalovaný 2/, ktorú má ako správca budovy, v príčinnej súvislosti so vznikom

škody na motorovom vozidle porušil. Povinnosť substancovania žalobca nesplnil ani v ďalšom priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, keď ani odvolací súd neurčito podmienené skutkové tvrdenia
neposúdil ako riadne splnenie povinnosti tvrdiť konkrétny skutkový dej, z ktorého by mala vyplynúť
oprávnenosť nároku voči žalovanému 2/. Žalobca skutkový dej vyjadril len hypoteticky tak, že „ak by
došlo k riadnemu odovzdaniu diela dňa 28.02.2018, tak by prevenčná povinnosť prešla zo zhotoviteľa

diela na žalovaného 2/, ktorý bol povinný zabezpečiť upevnenie stavebného materiálu tak, aby nedošlo
k jeho uvoľneniu ani pri zhoršených poveternostných podmienkach“, naviac s dovetkom, že ho žaloval z
tohto dôvodu iba z opatrnosti. Odvolací súd pritom dodáva, že žalovaný 2/ by ako správca zodpovedal za
prípadné porušenie povinností voči vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorú spravuje, a to práve s poukazom na
odvolateľom uvádzané ustanovenie § 8 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorého znenia zodpovednostný

právny vzťah správcu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov výslovne vyplýva.

33. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré
viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného

nároku by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra
za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné, aby bolo jasné, o čom a na akom
podklade má súd rozhodnúť. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik
jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a
rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia. Odvolací

súd nevzhliadol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že nebolo povinnosťou žalovaného 2/
nič popierať, keďže samotný žalobca nesplnil vlastnú procesnú povinnosť a nepreukázal porušenie
konkrétnej prevenčnej povinnosti žalovaného 2/, ktoré malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody
na motorovom vozidle.

34. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí od miery určitosti
tvrdení žalobcu. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Pokiaľ
žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobca obmedzí len na právnu argumentáciu
bez uvedenia rozhodujúcich skutkových okolností, postačí žalovanému jednoduché popretie. V

sporovom konaní pri nárokoch kladených na kvalitu skutkových tvrdení strán sporu a dôkazného
bremena si konajúci súd nemôže domýšľať skutkové tvrdenia absentujúce v podanej žalobe alebo sa
zaoberať hypotetickými či špekulatívnymi skutkovými tvrdeniami uplatnenými „z opatrnosti“ a sám (tiež
zrejme „z opatrnosti“) vyšetrovať hypoteticky tvrdený skutkový stav, z ktorého by si mohol eventuálne
odvodzovať nárok žalobca tak, aby žalobca mohol byť v spore úspešný.

35. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že sa o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie dozvedel až
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to súd prvej inštancie uviedol v predbežnom
právnom posúdení, čím mu znemožnil kvalifikovane reagovať a uvedený postup môže hraničiť až s
porušením práva na spravodlivý súdny proces, hodnotí odvolací súd rovnako ako nedôvodnú a odkazuje

odvolateľa na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (NS
SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 publikovaný ako R 60/2021, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/45/2020 z
30.06.2022, sp. zn. 7Cdo/111/2020 z 30.11.2021, sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, Uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 z 24.11.2022, sp. zn. 1Obdo/66/2020), z ktorej vyplýva,že opomenutie predbežného právneho posúdenia alebo uvedenie takého právneho posúdenia, ktorý
podľa strany nenaplnil svoj účel, možno charakterizovať ako nedostatok v procesnom postupe súdu,
avšak nemôže ísť o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP (a teda ani o odvolací dôvod podľa § 365

ods.1písm.b)CSP,keďžeideototožnédôvody),idevšakoinúvadukonania,ktorámôžebyťodvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, avšak len za predpokladu, že mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP však nelimituje stranu sporu
pri realizácii jej procesných práv, ak totiž predseda senátu toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to
žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Civilný

sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka
napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne. V zmysle judikatúry ÚS SR
(sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu
vo veci, nie však postupu v zmysle § 118 ods. 2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016
z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). V zásade platí, že postup súdu podľa §

181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a
transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú
aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. To, že strana sporu
predpokladá iné meritórne rozhodnutie, ju nezbavuje povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na
preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd

pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej
stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením (R 60/2021). Rozhodne
teda nie je úlohou súdu nahrádzať procesnú aktivitu, najmä ak žalovaný 2/ v konaní pred súdom prvej
inštancie námietku nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie namietal už v podanom odpore proti
platobnému rozkazu. V kontradiktórnom procese je potrebné trvať na procesnej férovosti a rovnosti

zbraní, a to aj v prípade nesprávneho vedenia sporu zo strany žalobcu. Stranami, ktoré vedú spor a sú
zodpovedné za výsledok, sú žalobca a žalovaný. Povinnosťou strán je reagovať adekvátne na procesnú
obranu (alebo procesný útok) protistrany, v opačnom prípade zodpovedajú za výsledok. Naviac, žalobca
bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov, považuje sa teda z dôvodu profesijnej
odbornosti za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou (čl. 11 ods.

3 základných princípov CSP).

36. Žalobca napokon tiež nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že zo strany poškodenej nemohlo
dôjsť k porušeniu prevenčnej povinnosti, keďže z predloženej fotodokumentácie nevyplýva, že vozidlo
bolo zaparkované v zúženom mieste komunikácie a bol ponechaný priestor len na jedno motorové

vozidlo, čím mala porušiť zákonnú povinnosť a pri státí ponechať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký
najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Žalobca namieta, že ak by aj poškodená nebola dostatočne
opatrná a zaparkovala vozidlo pod rozostavanou budovou, kde by hrozilo bezprostredné vzniknutie
škody, nemožno jej zodpovednosť za vzniknutú škodu pričítať v celom rozsahu. Odvolací súd uvádza, že
v konaní nebola preukázaná vecná pasívna legitimácia žalovaného 2/ ani porušenie právnej povinnosti

žalovaným 2/, nebolo preto potrebné sa zaoberať zavinením samotného poškodeného, alebo mierou
spoluzavinenia poškodeného, na spôsobenej škode porušením prevenčnej povinnosti a dopravných
predpisov podľa § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I.
ÚS 241/07).

37. Žalobca napokon namieta existenciu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a to nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia

spočívajúcu vo vadách odôvodnenia, konkrétne sa prvoinštančný súd podľa žalobcu dostatočným
spôsobom nevysporiadal s existenciou rôznych verzií zmluvy o dielo, odôvodnenie obmedzil iba na
jeden odsek (ods. 23), pričom takto radikálne zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne
zákonné požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie. Odvolací súd sa s námietkou žalobcu
nestotožnil. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil,

že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1
dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Podľa názoru odvolaciehosúdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy,

ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno
považovaťzanepreskúmateľný.Kotázkeposúdeniarôznychverziízmluvyodieloodvolacísúdodkazuje
odvolateľa na ods. 32 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia, skutkové zistenie, k akému dátumu bolo
v zmluve o dielo medzi žalovaným 2/ a jeho zmluvným partnerom (zhotoviteľom) dojednané ukončenie
prác, nie je relevantnou skutkovou okolnosťou pre rozhodnutie o podanej žalobe voči žalovanému 2/,

preto sa súd prvej inštancie ani touto skutkovou okolnosťou nemusel podrobne zaoberať. Ako vyplýva
z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu
žiadneho z ním uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací súd preto viazaný v zmysle § 380 ods. 1 CSP
odvolacími dôvodmi vymedzenými žalobcom, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací
súd priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd
prvej inštancie.

41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).