Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202285
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4420202285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., C. C. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária Chmelo, s. r. o., so sídlom Piešťany,
Námestie 1. mája 1121/14, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: DAN AGRO HOLDING, s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, Svätoplukova 1, IČO: 36 522 121, zastúpený Mgr. Romanom Desátom, advokátom, so
sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 42 288 614, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. októbra 2023 č. k. 6C/32/2020-377
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že žalobca je
výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 k celku na pozemkoch parcela registra „C“
číslo 4289/18 o výmere 370 m2, druh pozemku: orná pôda a parcela registra „C“ číslo 4289/31 o výmere
10 234 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., obec D., okres E. F., ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky (I.).

Protinávrh žalovaného zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 129 ods. 1, § 130, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 137
písm. c/, § 147 ods. 1, § 391 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 25.
05. 2002 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX ako parcela číslo 4289/18 registra „C“, orná pôda o výmere 370 m2 a parcela číslo 4289/31

registra „C“ orná pôda o výmere 10234 m2 pre mesto a katastrálne územie D.. Vzájomnou žalobou
zo dňa 16. 11. 2020 právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd určil, že žalovaný je výlučný vlastník
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 k celku na pozemkoch parcela registra „C“ č. 4289/18, výmera
370 m2, druh pozemku: orná pôda, a parcela registra „C“ č. 4289/31, výmera 10234 m2, druh pozemku:
orná pôda, katastrálne územie D., obec D., okres E. F., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky.

1.2. Súd prvej inštancie z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. D. mal súd preukázané, že k pozemkom parc. č.
4289/18 o výmere 370 m2 a 4289/31 o výmere 10 234 m2 je evidované duplicitné vlastníctvo žalobcu
a žalovaného. Podľa výpisu z LV žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 18.
02. 2003, ako titul nadobudnutia je uvedený zápis geometrického plánu č. 121/2014-R491/2014, číslozmeny 1370/14 žiadosť o zápis geometrického plánu č. 235/2013-R803/2014, číslo zmeny 216/2015.
Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou zo dňa 16. 04. 2009,
ako titul nadobudnutia je uvedená žiadosťou o zápis geometrického plánu č. 235/2013-R803/2014. Z LV

č.XXXX,kat.úz.D.malsúdpreukázané,žežalovanýjevýlučnýmvlastníkomparcelyč.3098/7ovýmere
9396 m2. Z rozhodnutia pozemkového úradu Nové Zámky č. j. 1355/92/T zo dňa 16. 07. 1993, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 08. 1993 mal súd preukázané, že pozemkový úrad schválil dohodu o
vydaní nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu v prospech G. F., nar. XX. XX. XXXX a H. B., I. F.,
nar. XX. XX. XXXX, súčasťou rozhodnutia sú aj parcely 3099 o výmere 6319 m2, 3100 o výmere 70 386

m2 a 3101 o výmere 115 934 m2 v kat. území D.. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. D., ktorý bol vyhotovený
ku dňu 23. 12. 2002, mal súd preukázané, že G. F. a H. B., I. F. vlastnili okrem iného pozemky - parcely
č. 3099, 3110/1 a 3101 v kat. území D. v pomere 1. Z kúpnej zmluvy podpísanej dňa 11. 02. 2003 medzi
predávajúcou G. F. a kupujúcim A. A. B., teda žalobcom, mal súd preukázané, že predávajúca predala
kupujúcemu okrem iného aj svoj podiel v pomere 1 na parc. č. 3099, 3100/1 a 3101 v kat. území D..
Z darovacej zmluvy podpísanej dňa 11. 02. 2003 medzi darkyňou H. B., rodenou F. a obdarovaným A.

A. B. mal súd preukázané, že darkyňa darovala obdarovanému, teda žalobcovi, svoj podiel v pomere 1
na parcele číslo 3099, 3100/1 a 3101 v kat. území D.. Z LV č. XXXX pre kat. územie D. vyhotovenému
ku dňu 06. 11. 2013 mal súd preukázané, že žalobca bol okrem iného výlučným vlastníkom parciel č.
3099, 3100/1 a 3101 v kat. území D.. Z rozhodnutí pozemkového odboru Okresného úradu Nové Zámky
mal súd preukázané, že G. F., resp. H. B. a žalobca užívali náhradné pozemky, ktoré sú uvedené v

týchto rozhodnutiach. Z geometrického plánu č. 235/2013, ktorý vypracoval A. J. K. dňa 09. 10. 2014
a ktorý bol úradne overený dňa 14. 11. 2014, mal súd preukázané, že parcela č. 4289/18 tvorí časť
parcely č. 3099, ktorá v geometrickom pláne zaniká a parcela č. 4289/31 tvorí časť parcely č. 3101, ktorá
v geometrickom pláne zaniká. Z konečného prídelového plánu zo skonfiškovaného majetku vydaného
dňa 30. 09. 1957 mal súd preukázané, že prídelcom L. F. a jeho manželke H. F., I. D. boli pridelené

nehnuteľnosti v kat. území D., a to parcely č. 3110/1 o výmere 10 000 m2 a 3098/7 o výmere 30 000
m2. Originál plánu je uložený v Štátnom archíve MV SR pod č. A/VI-5/2008-00409. Z potvrdenia Daňové
úradu Nové Zámky zo dňa 28. 09. 2007 mal súd preukázané, že prídelcovia L. F. a jeho manželka H.
F., I. D. úplne vyplatili prídelovú cenu z druhej pozemkovej reformy na nehnuteľnosti v kat. území D.
č. parcely 3098/7 a 3110/1. Podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 06. 08. 2008 č.

2035/2008/RO-17 mal súd preukázané, že Slovenský pozemkový fond nemal výhrady k tomu, aby A.
D. H. vydržal nehnuteľnosti v kat. území D. parc. č. 3110/1 a 3098/7. Z notárskej zápisnice č. N69/2008,
NZ35613/2008 ktorá bola napísaná dňa 21. 08. 2008 na Notárskom úrade JUDr. Jany Elzerovej mal
súd preukázané, že notárka osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam-
okrem iného aj k nehnuteľnosti 3098/7 o výmere 30 000 m2 v prospech A. D. H. v spoluvlastníckom

podiele 1/1. Podľa notárskej zápisnice boli nehnuteľnosti nadobudnuté právnymi predchodcami A. D.
H. L. F. a jeho manželkou H. F. na základe konečného prídelového plánu vydaného MV SR pod č. A/
VI-5/2008-004409. Prídelcovia vyplatili za tieto nehnuteľnosti prídelovú cenu. Z kúpnej zmluvy zo dňa
16. 04. 2009 uzavretej medzi I. H. ako predávajúcim a spoločnosťou DAN AGRO HOLDING s. r. o. ako
kupujúcim mal súd preukázané, že predávajúci predal kupujúcemu parcelu č. 3098/7 o výmere 20 000

m2zapísanú na LV č. XXXX pre kat. územie D.. Z oznámenia Okresného úradu Nové Zámky zo dňa
23. 11. 2020 mal súd preukázanú genézu vlastníckych práv k parcelám číslo 3099, 3100 a 3101 v kat.
území D.. Súd mal preukázané, že parcely, ktoré sú predmetom konania, teda parcely č. 4289/18 o
výmere 370 m2 a č. 4289/31 o výmere 10 234 m2 zodpovedajú častiam pôvodných parciel číslo 3099
a č. 3101 a zároveň zodpovedajú pôvodnej prídelovej parcele č. 3098/7. Vytvorením parciel reg. C-

KN č. 4289/18 a č. 4289/31 v rámci geometrického plánu č. 235/13 bol vymedzený rozsah duplicitne
evidovanej časti prídelovej parcely č. 3098/7 a parciel č. 3099 a 3101. Z uvedeného oznámenia mal súd
ďalej preukázané, že I. H. nadobudol sporné nehnuteľnosti od A. D. H. kúpnou zmluvou v roku 2009. Z
čestného vyhlásenia H. M. N. zo dňa 02. 07. 2021 mal súd preukázané, že H. M. N. vyhlásil, že v roku
2009 vstúpil do užívania pozemku v kat. území D. evidovaného ako parc. č. 3098/7 o výmere 20 000

m2 vo vlastníctve žalovaného, na tomto pozemku vykonáva poľnohospodársku činnosť, pozemok užíva
nerušene a bez akýchkoľvek obmedzení.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem na žalobe (a aj na vzájomnej žalobe)
mal preukázaný. Tento názor súdu prvej inštancie nebol spochybnený ani súdom druhej inštancie. Z

vykonaného dokazovania mal preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, vznikli
z parciel parc. č. 3099 a 3101 v k. ú. D.. Vlastnícke právo žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam, resp.
kontinuita vzniku tohto vlastníckeho práva je zrejmá z listinných dôkazov doložených do spisu. Súd sa
s vlastníckym právom žalobcu k sporným nehnuteľnostiam dostatočne vysporiadal už vo svojom prvomrozhodnutí. Právny zástupca žalovaného nepredložil žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,
ktoré by vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam spochybnili. Podľa právneho názoru
krajskéhosúduaajpodľanázorusúduprvejinštancieniejekonečnýprídelovýplánlistinoupostačujúcou

na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam právnymi predchodcami A. D. H..
Právny zástupca žalobcu v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne
ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva A. D. H. k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania vydržaním. A. D. H. teda vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam vydržaním nenadobudol. I. H. teda na základe kúpnej zmluvy z roku 2009,

na základe ktorej sporné nehnuteľnosti, resp. ich časť od A. D. H. kúpil, nadobudol tieto nehnuteľnosti
od nevlastníka, a preto sa vlastníkom týchto nehnuteľností nemohol stať. Žalovaný, ktorý sporné
nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2009 od I. H. kupoval sporné nehnuteľnosti
odnevlastníka,vlastníckeprávožalovanéhokspornýmnehnuteľnostiam,tedanazákladekúpnejzmluvy
nemohlo vzniknúť. Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v
uvedenej veci vyslovil právny názor, že žalovaný sa mohol už v roku 2015 z verejnej listiny dozvedieť, že

jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam je duplicitné, žalovaný teda nemohol byť pri vydržaní
spornýchnehnuteľnostídobromyseľný.Nebolatedasplnenájednazpodmienokvydržanianehnuteľností
uvedená v § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, teda dobromyseľná držba sporných nehnuteľností
žalovanýmpodobu10rokov.Žalovanýtedanenadobudolspornénehnuteľnostianivydržaním.Súdprvej
inštancie tak určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca a protinávrh žalovaného zamietol.

O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania súd rozhodol v
súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Žalobca bol v konaní na súde prvej
inštancie a v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napádané rozhodnutie považuje za
vecne nesprávne, vzhľadom k tomu, že dobromyseľne užíval sporné pozemky ako ich vlastník viac ako
10 rokov a boli splnené podmienky ich vydržania, ako dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho
práva k sporným pozemkom mu nebola poskytnutá ústavnoprávna ochrana v súlade s ustálenou

judikatúrou predovšetkým Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. O duplicite
vlastníctva k sporným pozemkom sa dozvedel až doručením žaloby v tejto veci, tzn. po uplynutí viac
ako 10 rokov po tom, ako nadobudol parcelu č. 3098/7 (z ktorej boli neskôr geometrickým plánom
zamerané Sporné pozemky) v dobrej viere, vzhľadom na všetky okolnosti v to, že ju nadobúda do
vlastníctva. Pred uvedeným okamihom (pred doručením žaloby) nemal vedomosť o tom, že vlastníctvo k

pozemkom je sporné. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pred ľudské práva, dobromyseľnému
nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj
pred pôvodným (skutočným) vlastníkom. ESĽP, ktorého judikatúra je právne záväzná pre všetky orgány
verejnej moci Slovenskej republiky, celkom jednoznačne poskytuje súdnu ochranu dobromyseľnému
nadobúdateľovi vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. Poukázal pritom na rozsudok vo veci

GLADYS-HEVA v. Ruská federácia zo 06. 12. 2011, rozhodnutia vo veciach BEYELER v. Taliansko,
rozsudok veľkého senátu zo dňa 28. 05. 2002, MOSKAL v. Poľsko, rozsudok zo dňa 15. 09. 2009,
ÖNERYILDIZ v. Turecko, rozsudok zo dňa 30. 09. 2009, ŽÁKOVÁ v. Česká republika, rozsudok zo
dňa 03. 10. 2013. Tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011 zo dňa 27. 02.
2013, ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 165/11 z 11. 05. 2011 a ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 03.

2016. Uviedol, že právne závery Ústavný súd SR konzistentne potvrdil aj vo svojich nasledujúcich
rozhodnutiach v obdobných právnych veciach (napr. I ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017, I. ÚS 92/2018).
V spore medzi pôvodným (skutočným) vlastníkom a dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho
práva prichádza do úvahy aj prípadná aplikácia všeobecne uznávanej právnej zásady „vigilantibus iura
scripta sunt". Súd prvej inštancie sa v napádanom rozhodnutí dôsledne neriadil právnymi aspektmi

nadobúdania vlastníckeho práva v dobrej viere a v písomnom vyhotovení rozsudku presvedčivým
spôsobom nevysvetlil, prečo mu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva k sporným
pozemkom v súlade s citovanou ustálenou judikatúrou neposkytol ústavnoprávnu ochranu. Možno
dôvodiť, že v riešenej veci mala byť favorizovaná jeho ochrana ako dobromyseľného nadobúdateľa
na úkor žalobcu ako nedbalého vlastníka. Žalobca síce tvrdil, že údajne nebol nedbalým vlastníkom

vo vzťahu k sporným pozemkom, avšak jeho tvrdenie ako žalovaného ohľadne nedbalého vlastníka
nijak nevyvrátil. Právne predchodkyne žalobcu mali cca 10 rokov na vyriešenie záležitostí týkajúcich
sa vlastníctva k sporným pozemkom a žalobca cca 6 rokov (spolu 16 rokov), čo je nepochybne dlhá
časová doba a postačujúca napr. na vyriešenie faktického stavu užívania pozemku. Dočasné pridelenienáhradných pozemkov neospravedlňuje pasivitu vlastníka pozemkov a nebránilo vlastníkovi pozemkov,
resp. žalobcovi vo výkone všetkých jeho oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva. Ak by sa žalobca
alebo jeho právne predchodkyne ako bdelí vlastníci zaujímali o umiestnenie sporných pozemkov, hlavne

o ich faktický stav užívania, mohli zabrániť tomu, aby došlo k prevodu sporných pozemkov na neho ako
žalovaného a následne k jeho dlhému nerušenému užívaniu sporných pozemkov, ktorý ich nadobudol a
užíval dobromyseľne (či už priamo, alebo prostredníctvom tretej osoby) bez toho, aby mal a mohol mať
vedomosť, čo i len o spornosti vlastníctva k nim. Neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala
alebo mohla odôvodniť, čo i len jeho pochybnosť v správnosť zápisu vlastníckeho práva k pozemku

v katastri nehnuteľností v prospech subjektu (I. H.), od ktorého nadobudol pozemok. Žiadal, aby mu
súd poskytol právnu ochranu ako subjektu, ktorý pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vychádzal zo štátom stanovenej evidencie nehnuteľností, taktiež konal v dobrej viere v konštitutívny akt
štátu pri povolení vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností a bol viac ako 10 rokov dobromyseľný v
tom, že je vlastníkom sporných pozemkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a súčasne vyhovie v celom rozsahu

jeho vzájomnej žalobe.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že žalovaný opomína
nespochybniteľnú skutočnosť, že predávajúci nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe absolútne
neplatného právneho úkonu spísaného v notárskej zápisnici sp. zn. N 69/2008, NZ 35613/2008, NCRls

35251/2008 zo dňa 21. 08. 2008 o vydržaní na základe Konečného prídelového plánu z roku 1957.
Poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Veľkého senátu NS SR pod sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo
dňa 27. 04. 202, v zmysle ktorého absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo
zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne

neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. A. D. H. nemohol previesť vlastníctvo
na ďalších právnych nástupcov a ani vydržať sporné pozemky riešené v tejto veci.
Žalovaný vo svojom odvolaní opakuje opakované argumenty a dôvody, ktoré prednášal poeas celého
konania na súde prvej inštancii, vo vzájomnom návrhu a v samotnom odvolaní, prieom aj súd prvej

inštancii konštatoval, že právny zástupca žalovaného nepredložil žiadne ialšie návrhy na doplnenie
dokazovania, ktoré by vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnute3nostiam spochybnili. S vybratými
citáciami z rozhodnutí súdov žalovaným v jeho odvolaní nemožno súhlasi? v kontexte dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie v tejto veci ešte pred rozsudkom vyneseným doa 29. 10. 2021.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdi?.

5. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Pod3a § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozluené spoloeenstvo pod3a § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ ureitý spôsob usporiadania vz?ahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Pod3a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná einnos? odvolacieho súdu zahaoa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblas?.
Odvolací súd musí preto preskúma? nielen zákonnos? rozhodnutia so zrete3om k hmotnému právu,
ale tiež zákonnos? konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolate3 v podanom
odvolaní fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
einnosti odvolacieho súdu.9. Predmetomtohtosporuježalobaavzájomnážalobaourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., okres E. F., zapísaným na LV č. XXXX ako parcela registra

„C“ č. 4289/18 o orná pôda o výmere 370 m2 a parcela registra „C“ č. 4289/31 orná pôda o výmere
10234 m2, vo vzťahu ku ktorým nehnuteľnostiam je na LV č. XXXX zapísané duplicitné vlastníctvo
v prospech žalobcu a žalovaného. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k prejednávaným parcelám
(vytvoreným z pôvodných PK parciel 3099, 3101 a pôvodnej prídelovej parcely č. 3098/7, geometrickým
plánom č. 235/2013) ich nadobudnutím na základe kúpnej a darovacej zmluvy od právnych predchodkýň

G. F. a H. B., ktoré tieto nehnuteľnosti reštituovali na základe Rozhodnutia Pozemkového úradu Nové
Zámky č. 1355/92/T zo dňa 16. 07. 1993 ako oprávnené osoby po pôvodných pozemno-knižných
vlastníkoch. Žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 16. 04. 2009
od I. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý nehnuteľnosti nadobudol kúpou od A. D. H., ktorého vlastnícke
právo k parcele č. 3098/7 bolo do LV č. XXXX zapísané po spísaní notárskej zápisnice o osvedčení
vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, a to na tom skutkovom základe, že jeho právni

predchodcovia L. F. a manželka H. nehnuteľnosť nadobudli ako prídelcovia, k čomu predložil Konečný
prídelový plán vydaný dňa 30. 09. 1957.

10. Po prejednaní podaného odvolania žalovaného, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania,
dospel odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny.

11. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 11. mája 2023, ktorým zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 29. októbra 2021 č. k. 6C/32/2020 zaujal právny názor (súladný s rozhodovacou
činnosťou NS SR, napr. rozhodnutie NS SR 5Cdo/62/2018), a síce, že pre nadobudnutie vlastníckeho

práva prídelom je rozhodujúce preukázanie rozhodnutia o prídele, pričom toto vlastníctvo nepreukazujú
inélistinysprebiehajúcimprídelovýmkonanímsúvisiace,anisplatenieprídelu.Zkonečnéhoprídelového
plánu možno uzavrieť to, že sa jedná len o listinu s prídelovým konaním súvisiacu, z ktorej vyplýva, že
prídelové konanie prebiehalo, avšak konečný prídelový plán nie je listinou postačujúcou na preukázanie
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v danom prípade právnymi predchodcami A. D.

H.. Z takéhoto právneho posúdenia veci odvolacím súdom správne vychádzal i súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí, i keď v zásade len strohým prevzatím záverov odvolacieho súdu konštatoval
nedôvodnosť argumentácie žalovaného ako i nedôvodnosť jeho vzájomnej žaloby. Keďže prvoinštančné
a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd dôvody takto správne
prijatého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo svojom rozhodnutí doplní, a to s ohľadom na odvolaciu

argumentáciu žalovaného.

12. V kontexte vyššie konštatovaného je potrebné uviesť, že pokiaľ A. D. H. v osvedčení vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhlásil, že nehnuteľnosti nadobudli jeho právni
predchodcovia L. F. a manželka H. tak, že im tieto boli pridelené zo skonfiškovaného majetku, takáto

skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pretože právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi
predchodcami A. D. H. predložený nebol. Z uvedeného potom vyplýva taký záver, že A. D. H. nesplnil
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to i napriek tomu, že nehnuteľnosti užíval
zákonom stanovenú dobu, avšak so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť v dobrej viere, že je
ich vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený, pretože požiadavka

na nadobudnutie vlastníctva jeho právnymi predchodcami v prídelovom konaní na základe rozhodnutia
o prídele je celkom jednoznačná. A. D. H. sa tak nestal vlastníkom prejednávaných nehnuteľností
vydržaním vlastníckeho práva k nim. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že A. D. H. požiadal
o spísanie notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie jeho vlastníckeho práva vydržaním, pretože
takáto notárska zápisnica nemá konštitutívne účinky, len osvedčuje existenciu vyhlásenia určitého

obsahu, nie jeho pravdivosť alebo súlad s právnym stavom. Notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia
o vydržaní teda osvedčuje len pravdivosť toho, že ju spísal notár a že bolo pred notárom učinené
vyhlásenie. Neosvedčuje však existenciu podmienok vydržania (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
6MCdo/17/2010). Keďže A. D. H. sa nemohol stať platným vlastníkom sporných nehnuteľností, následne
ich nemohol ani platne previesť na nadobúdateľa I. H. a ten na žalovaného.

13. K argumentácii žalovaného, že tento nadobudol vlastnícke právo v dobrej viere a ako
dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva mu mal súd poskytnúť ústavnoprávnu ochranu,
odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, najmä na rozhodnutieNS SR sp. zn. 1Obdo/2/2020 z 27. 04. 2021, v ktorom Veľký senát NS SR okrem iného uviedol,
že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti
neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To

platí tak v prípade derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho
nadobudnutia vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava
umožňuje len v zákonom upravených prípadoch predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke
právo možno nadobudnúť len od vlastníka a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu
dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Veľký senát

dodal, že z predmetného konštatovania vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby
existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva,
t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené
platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine
nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Zároveň uviedol, že nadobudnutie veci v dobrej viere od

nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem prípadov vyslovene predpokladaných zákonom) nie je možné
zaradiť ani medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť
vlastnícke právo k veci (§ 132 ods. 1 OZ).

13.1. V rozhodnutí tiež poukázal na výnimky zo zásady nemo plus iuris uprednostňujúce ochranu

dobromyseľného nadobúdateľa, ktoré sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi.
Medzi tieto výnimky zaradil ust. § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods.
3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), (resp. § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017), pričom uviedol, že v iných prípadoch má dobrá

vieranadobúdateľavýznamlenprinárokochpodľaust.§126ods.2vspojenís§129ods.1Občianskeho
zákonníka, ktorých sa však nadobúdateľ v dobrej viere – ktorý sa nestal vlastníkom veci s poukazom na
zásadu nemo plus iuris – nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci.

13.2. Ďalej konštatoval, že pri posudzovaní zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného

nadobúdateľa) je potrebné rozlišovať situácie, kedy došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu
nadobúdacieho titulu predávajúceho, od situácie, kedy sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom
prevádzanej nehnuteľnosti, napr. z dôvodu (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako nadobúdacieho titulu
na strane predávajúceho. Dodal, že v prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou predpokladaným. Uvedené, okrem iného,

znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, a keďže
nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami
nakladať, čo okrem iného znamená, že nemôže ich ďalej previesť na ďalší subjekt.

13.3. Vyslovil tiež záver, že je potrebné naďalej zotrvať na právnom závere vyslovenom Najvyšším

súdom SR už v rozsudku 1Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998),
v zmysle ktorého: „Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“.

13.4. Dospel k záveru, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľností v správnosť zapísaného údaja
v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohlo
nadobudnúťvlastníckeprávo(apreposkytnutieochranytomutoprávu),aksapreukáže,žetátozapísaná

osoba v skutočnosti v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti.
Naďalej je preto potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí
právne následky ani v prípade, že ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.

13.5. Vzhľadom na vyššie uvedené, Veľký senát obchodno-právneho kolégia NS SR uzatvoril, že: 1/
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani
v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností;2/ s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má,
nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne
neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností;

3/ dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru i nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

14. Závery vyššie uvedeného rozhodnutia Veľkého senátu obchodno-právneho kolégia NS SR sú
v plnom rozsahu aplikovateľné i v tejto právnej veci, keď je jednoznačný záver, že žalovaný nadobudol
vlastnícke právo od nevlastníka - I. H., pretože tento sa nestal vlastníkom na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy s A. D. H. ako absolútne neplatného právneho úkonu, z dôvodu že A. D. H. predával
prejednávané nehnuteľnosti ako ich nevlastník. Tak, ako už bolo vyššie konštatované, prelomenie

zásady nemo plus iuris a prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného od nevlastníka je
možné len v zákonom vyslovene upravených prípadoch. Situácia, o akú v danom spore ide, však pod
žiadnu zo zákonom upravených výnimiek zo zásady nemo plus iuris nespadá, a preto neprichádza do
úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (od nevlastníka) s poukazom na
dobrú vieru žalovaného, ako ani to, že nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov nerušene užíval. Tak,

ako už NS SR konštatoval, dobrá viera nadobúdateľa, že vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje. Otázka skúmania dobrej viery nadobúdateľa-žalovaného, tak ako na ňu

žalovaný poukazuje v podanom odvolaní, by mala pre rozhodnutie tohto sporu význam jedine v situácii,
kedy by bolo možné prelomenie zásady nemo plus iuris, vzhľadom na dobrú vieru nadobúdateľa veci
nadobudnutej od nevlastníka, čo však podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci neprichádza do
úvahy, keďže sa nejedná o žiadnu zo zákonných výnimiek umožňujúcich prelomenie predmetnej právnej
zásady. Absenciu vlastníckeho práva na strane prevodcu (okrem zákonom predpísaných výnimiek) nie

je možné zhojiť ani odkazom na princíp právnej istoty, argumentujúc správnosťou aktov štátu, a preto
nie je možné dospieť k záveru, že by mala byť priznaná ochrana „vlastníckemu“ právu nadobúdateľa,
hoci konajúceho v dobrej viere. Ak nadobúdateľ nehnuteľností mal nadobudnúť vec od osoby, ktorá
v skutočnosti nebola jej vlastníkom, toto vlastnícke právo v skutočnosti nikdy nenadobudol, a preto sa
nemôže dovolávať ochrany práva nadobudnutého v dobrej viere.

15. Takto prijaté závery dávajú odpoveď na žalovaného odvolaciu argumentáciu v súvislosti
s poskytnutím mu právnej ochrany ako dobromyseľnému nadobúdateľovi nehnuteľností. V kontexte
vyššie uvedeného, je bez relevancie argumentácia žalovaného o tom, kedy sa dozvedel o duplicite
vlastníctva, ako i jeho tvrdenie, že žalobca bol nedbalým vlastníkom. Na doplnenie odvolací súd len

udáva, že pokiaľ vo svojom skoršom rozhodnutí poukázal na závery súdu prvej inštancie o tom, že
žalobca, resp. jeho právne predchodkyne, neboli bdelými vlastníkmi, ako i, že žalovaný sa až doručením
žalobydozvedelospochybňovaníjehovlastníckehopráva,odvolacísúdtaknauvedenépoukázalztohto
dôvodu, že takto prijaté závery súdu prvej inštancie nezodpovedali dovtedy zistenému skutkovému stavu
veci, pričom následne uviedol, čo zo zisteného skutkového stavu pre odvolací súd vyplynulo. Žiadne

iné dôvody, ani tie, ktoré následne prijal súd prvej inštancie v bode 40. svojho rozhodnutia, zrejme
z nepochopenia tohto konštatovania odvolacieho súdu, odvolací súd k uvedenému neviedli. Odvolací
súd však, i bez ohľadu na význam pre rozhodnutie tejto veci, naďalej zotrváva na tom, že žalobca
nebol vlastníkom nedbalým, a to z dôvodov, ktoré už skôr prezentoval vo svojom skoršom (zrušujúcom)
rozhodnutí. Ako však už uviedol, pre rozhodnutie tejto veci, s ohľadom na vyššie konštatované, nebola

otázka, či je žalobca bdelým resp. nie je bdelým vlastníkom, určujúcou.

16. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na judikatúru ESĽP v oblasti ochrany
dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva, odvolací súd udáva, že i keď rozhodnutia ESĽP
sa týkajú ochrany vlastníckeho práva jednotlivcov, avšak v rôznych právnych a jurisdikčných rámcoch

a aspektoch ako práve rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Vobdo/2/2020, ktoré rozhodnutie je pomerne
novým rozhodnutím, prijatým v období niekoľkých rokoch po prijatí rozhodnutí, na ktoré žalovaný
poukázal, pričom nesporne zohľadňuje zásady legitímnych očakávaní a právnej istoty pri nadobúdaní
nehnuteľností.17. Sohľadomnavšetkyvyššiekonštatovanédôvody,odvolacísúdvyhodnotilodvolaniežalovanéhoza
neopodstatnené a nespôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľa,

pričom súčasne mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zákonnej lehote (§ 262 odsek 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).