Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123446407
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6123446407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28Csp/29/2024

– 13 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci
žalobcu Expohledávky s.r.o., IČO: 069 53 204, so sídlom Na strži 1702/65, 140 00 Praha 4 – Nusle,
Česká republika, zastúpený JUDr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01
Partizánske, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. F., zastúpený

JUDr.RudolfomFajbíkom,advokátomsosídlomDobšinského14,96901BanskáŠtiavnica,ozaplatenie
8.122,82 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

28Csp/29/2024
– 13 –

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie istiny 8.122,82 Eur, úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 8.122,82 Eur od 24.10.2021 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 249,86 Eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.733,81 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

28Csp/29/2024
– 10 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa
07.11.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.122,82 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.122,82 Eur od 24.10.2021 do zaplatenia, zmluvnejpokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 8.122,82 Eur od 24.10.2021 do zaplatenia a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 249,86 Eur.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi veriteľom - G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom

A. H. XXX, I. (ďalej len „veriteľ“) a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe
ktorej veriteľ prenechal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200.000,- Kč, t.j. 8.122,82 Eur (kurz
českej koruny k euru vo výške 24,622 Kč na 1 Eur ku dňu 07.11.2023 podľa Národnej banky Slovenska)
s tým, že sa žalovaný zaviazal peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi v lehote do XX.XX.XXXX. Veriteľ
odovzdal peňažné prostriedky žalovanému v hotovosti, o čom bol spísaný aj preberací protokol zo

dňa XX.XX.XXXX. K úhrade pohľadávky zo strany žalovaného v lehote splatnosti nedošlo. Následne
bola pohľadávka veriteľa spolu s príslušenstvom postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.05.2023.
1.3. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že v prípade omeškania žalovaného s vrátením peňažných
prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý začatý
deň omeškania až do úplného vrátenia peňažných prostriedkov. Žalobca si preto uplatňuje aj zmluvnú

pokutuvovýške0,5%dennezosumy8.122,82Eurzaobdobieod24.10.2021dozaplatenia.Nazaslanú
predžalobnú výzvu žalovaný nereagoval, nakoľko si ju neprevzal v odbernej lehote. V súvislosti so
zaslaním predžalobnej výzvy si žalobca uplatnil náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 249,86 Eur ako odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby vo výške 237,34 Eur a režijný
paušál vo výške 12,52 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 35Up/1169/2023 zo dňa
10.01.2024. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola
následne dňa 04.04.2024 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3.1. Žalovaný v odpore uviedol, že popiera výšku istiny, nakoľko skutočný dlh bol pôvodne 120.000,- Kč
a z toho časť vo výške 50.000,- Kč žalobcovi, resp. pôvodnému veriteľovi G. C. vrátil v splátkach. Až
keď prestal platiť splátky, pôvodný veriteľ požiadal žalovaného o podpísanie zmluvy s tým, že treba ísť
rýchlo na poštu, lebo ju zakrátko zavrú. Žalovaný súhlasil a zmluvu si ani neprečítal, nakoľko veriteľovi

dôveroval. Považoval ho za priateľa, ktorý mu pomohol získať dobre platenú prácu. Nepredpokladal,
že by pôvodný veriteľ do zmluvy napísal niečo iné ako pravdu. Žalovaný preto popiera aj preberací
protokol, lebo nikdy neprevzal uvedenú sumu a už vôbec nie v uvedený deň. Nakoľko si je žalobca
vedomý dôkaznej núdze, po doručení platobného rozkazu celú istinu zaplatil prevodom na účet uvedený
v predžalobnej výzve zo dňa 05.10.2023. Takisto si je žalovaný vedomý, že sa dostal do omeškania

a preto vypočítal aj úroky z omeškania a zaplatil ich tiež dňa 30.01.2024 vo výške 922,43 Eur.
3.2. Žalovaný popiera, že by súčasťou dohody s pôvodným veriteľom bola zmluvná pokuta. Zmluva
o pôžičke je v tejto časti neplatná. Pôvodný veriteľ poznal rodinnú situáciu žalovaného, vedel, že je
v tiesni a z jeho konania žalovaný usudzuje, že túto tieseň a dôverčivosť žalovaného zneužil, keď do
zmluvy zahrnul zmluvnú pokutu popri úrokoch z omeškania a vo výške 182,5 % ročne. Ide v podstate o

úžeru. Formuláciou zmluvnej pokuty sa súčasne obchádza zákonná úprava úrokov z omeškania. Teda
z dôvodu rozporu so zákonom, resp. z dôvodu jeho obchádzania ide o neplatný právny úkon. Uvedené
konanie je aj v rozpore s dobrými mravmi.
3.3. Žalovaný uviedol, že ešte zaplatí náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 249,86 Eur.

4.1. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že jeho právnym predchodcom boli žalovanému prenechané peňažné
prostriedky vo výške 200.000,- Kč dňa XX.XX.XXXX, ktoré mal žalovaný vrátiť do XX.XX.XXXX.
Uvedené vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX aj z preberacieho protokolu zo dňa
XX.XX.XXXX. Za dôkaz žalobca považuje aj samotnú úhradu žalovanej istiny zo strany žalovaného vo
výške 8.122,82 Eur dňa 30.01.2024 a úhradu úroku z omeškania vo výške 922,43 Eur dňa 30.01.2024.

4.2. Nie je pravdou, že by žalovaný nemal vedomosť o tom, že súčasťou zmluvy o pôžičke bolo aj
dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad, že sa žalovaný dostane do omeškania s vrátením peňažných
prostriedkov. Žalobca považuje dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania za primeranú. Dojednanie o zmluvnej pokute je platný právny úkon na základe spoločného
konsenzu zmluvných strán.

5.1. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v ČR v meste I., kde
boli podpísané aj uvedené listiny. Dňa 28.01.2015 sa žalovanému v I. narodil syn, ktorému vo veku 15
mesiacov diagnostikovali zhubný nádor mozgového kmeňa s následnou operáciou a dlhodobou liečbouvrátane chemoterapie. Ochorenie pretrvávalo aj v čase podpisu zmluvy o pôžičke a pretrváva dodnes.
Chlapec nastúpil do materskej školy až vo veku 5 rokov a s podporou osobnej asistentky. Do základnej
školy chodí vo Fakultnej nemocnici I.. Toto ťažko choré dieťa musel žalovaný vziať so sebou aj vtedy,

keď išiel podpisovať zmluvu o pôžičke, nakoľko na tom neboli vopred s veriteľom dohodnutí a bolo to
narýchlo pred zavretím pošty. Choroba dieťaťa mala nepriaznivý vplyv na život rodiny aj po ekonomickej
stránke. Okrem priamych výdavkov vyvolala potrebu osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý tak
prišiel o príjem z výkonu práce a mal problém udržať si stabilný pracovný pomer. Do toho vstúpila
pandémia COVID-u. Nestabilné príjmy rodičov spôsobovali vznik rôznych dlhov, omeškanie s platením

nájomného a potrebu viacnásobného sťahovania rodiny. Práve tieto finančné problémy spôsobili, že
žalovaný začal chodiť s právnym predchodcom žalobcu pracovať do zahraničia a vtedy vznikol dlh (pán
C. platil cestovné náklady či ubytovanie aj za žalovaného, sprostredkoval prácu a podobne). Nešlo
teda o odovzdanie peňazí v auguste XXXX. Vtedy už spolu nerobili a žalovaný nepopiera, že dlhoval
p. C. peniaze a preto bol aj ochotný podpísať zmluvu o pôžičke. Nakoľko považoval p. C. za priateľa,
dôveroval mu a neprečítal si zmluvu pred podpisom. Žalovaný si uvedomuje, že urobil chybu, preto došlo

k zaplateniu celej istiny aj úrokov z omeškania.
5.2. Po celý čas od zistenia choroby maloletého syna žalovaného rodinu podporovali starí rodičia z
oboch strán. Matka žalovaného okrem prevodov z účtu poskytovala opakovane aj hotovosť a minula tak
svoje úspory na vlastný dôchodok. Ona zaplatila žalobcovi aj istinu, úroky z omeškania a nakoniec aj
náklady uplatnenia pohľadávky 249,86 Eur. Žalovaný má za to, že žalobca dostal nepochybne oveľa

viac, ako za postúpenie pohľadávky zaplatil.
5.3. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, sadzbu 0,5 % z dlžnej sumy denne nemožno považovať za primeranú,
navyše popri zákonných úrokoch z omeškania. Žalovaný bol v tiesni, dôveroval veriteľovi, dohodu o
zmluvnej pokute uzavrieť nechcel a nevedel, že bola zahrnutá do textu zmluvy o pôžičke. Veriteľ vedel,
že žalovaný nie je schopný plniť svoje záväzky a je odkázaný na finančnú podporu príbuzných. Napriek

tomu veriteľ zahrnul do zmluvy o pôžičke aj zmluvnú pokutu popri úrokoch z omeškania vo výške, ktorá
je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a v rozpore s dobrými mravmi.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.02.2025, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

7.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že s poukazom na to, že ku dňu 30.01.2024 zo
strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade, berie žalobca žalobu späť v rozsahu istiny 8.122,82 Eur,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.122,82 Eur od 24.10.2021 do zaplatenia a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 249,86 Eur.

7.2. Žalovanému bola zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutá pôžička na základe zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX. Pôžička bola poskytnutá ako bezúročná. Nesúhlasia s tým, že by žalovaný mal
byť v čase podpisovania tejto zmluvy v tiesni. Žalovaný vedel čo podpisuje. Z tvrdení žalovaného a
predložených dokladov vyplýva, že jeho syn mal zdravotné problémy už od narodenia, pričom podľa
vyjadrení žalovaného podstupoval liečbu počas troch rokov, teda do roku 2019.

7.3. Nesúhlasia s tým, že by dojednanie o zmluvnej pokute malo byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom
prípadný rozpor s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v čase uzavretia právneho úkonu. V danom
prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah medzi dvoma fyzickými osobami. Predmetná zmluvná pokuta
mala mať aj sankčný charakter a mala určitým spôsobom nútiť žalovaného, aby plnil, teda vrátil pôžičku.
Pokiaľ by sa vec nezačala riešiť súdne, doposiaľ by žalovaný neuhradil ani istinu poskytnutej pôžičky.

Zotrvávajú preto na zaplatení zmluvnej pokuty za obdobie od 24.10.2021 do 30.01.2024 pri sadzbe 0,5
% denne z istiny 8.122,82 Eur. Táto zmluvná pokuta predstavuje sumu 33.628,49 Eur. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 528/2015, z ktorého vyplýva preferencia zachovania platnosti
dojednania o zmluvnej pokute s prípadnou možnosťou súdu moderovať zmluvnú pokutu s poukazom na
§ 545a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluvná pokuta v obchodnoprávnych vzťahoch vo výške

0,1 % denne je úplne bežná.

8.1. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nepopiera, že dlhoval právnemu
predchodcovi žalobcu nejaké peniaze, hoci to bolo za iných skutkových okolností než je uvedené v
žalobe. Žalovaný popiera, že by dlhoval právnemu predchodcovi žalobcu titulom pôžičky a v takej výške,

ako je uvedené v žalobe. Takisto popiera, že by došlo k odovzdaniu peňazí tak ako je uvedené v zmluve,
avšak uvedomuje si, že je v určitej dôkaznej núdzi a preto sa k týmto okolnostiam nechce vracať a
rozhodol sa istinu, ako aj zákonný úrok z omeškania zaplatiť.8.2. Zotrvali na tom, že zmluvná pokuta je dojednaná v rozpore so zákonom a prípadne aj s dobrými
mravmi. Je právne pochybná konštrukcia, keď je zmluvná pokuta vyjadrená percentuálnou sadzbou za
každý deň omeškania, teda je stanovená rovnakým spôsobom ako úrok z omeškania. Výška zmluvnej

pokuty 182,5 % ročne je absolútne neprijateľná a vždy bola chápaná ako úžera.
8.3. Zdravotný stav dieťaťa žalovaného spôsoboval núdzu rodiny aj v čase podpisovania zmluvy o
pôžičke, jedná sa o celoživotné ochorenie, ktoré je ohrozujúce a pretrváva dodnes. Syn žalovaného
chodí do školy v nemocnici a stav tiesne na strane žalovaného v podstate trvá doposiaľ. Jedná sa najmä
osociálnedopadyrodiny.Právnypredchodcažalobcupritomotejtotiesnižalovanéhovedel,keďžesaso

žalovaným poznali. Dá sa povedať, že boli priatelia a preto žalovaný nekontroloval znenie dokumentov,
ktoré pripravil právny predchodca žalobcu a len ich podpísal.
8.4. Zmluva o pôžičke síce bola koncipovaná ako bezúročná, ale lehota splatnosti pôžičky bola dva
mesiace. Žalovaný ako dlžník v situácii, v akej bol, nemal odkiaľ vziať peniaze na vrátenie pôžičky,
keď potreboval na výdavky rodiny, najmä v súvislosti so starostlivosťou o syna. Je v rozpore s dobrými
mravmi, aby žalovaný platil akúkoľvek zmluvnú pokutu.

8.5. Pre účely prípadného uplatnenia moderačného práva zo strany súdu poukázali na to, že úroky z
omeškania už boli zaplatené a tie tiež sú sankciou za omeškanie. Je pravdou, že omeškanie žalovaného
trvalo dlhšiu dobu, ale napr. predžalobná výzva bola zasielaná žalovanému na adresu, kde sa už roky
nezdržiaval, čo právny predchodca žalobcu vedel. Istina a úrok z omeškania boli zaplatené hneď po
doručení platobného rozkazu žalovanému.

9. Zo zmluvy o pôžičke (smlouva o zápůjčce) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzavretá v
Plzni medzi osobou G. C., nar. XX.XX.XXXX, ako veriteľom (zapůjčitel) a žalovaným ako dlžníkom
(vydlužitel). V zmysle zmluvy veriteľ požičiava dlžníkovi čiastku 200.000,- Kč a dlžník túto pôžičku
prijíma a zaväzuje sa ju veriteľovi vrátiť podľa podmienok zmluvy. Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi

pôžičku v hotovosti pri uzavretí zmluvy, pričom prevzatie pôžičky dlžníkom strany potvrdzujú podpisom
zmluvy. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku najneskôr do
XX.XX.XXXX v hotovosti na adrese veriteľa. Podľa čl. 6.1 v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania
s vrátením pôžičky, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia pôžičky. Z čl. 7 zmluvy vyplýva, že na zabezpečenie

vrátenia pôžičky dlžník vystavil blankozmenku na rad veriteľa, v ktorej ku dňu uzavretia zmluvy nebol
vyplnený dátum splatnosti zmenky a zmenková suma. Účastníci zmluvy následne dojednali podmienky
vyplňovacieho práva veriteľa k tejto zmenke. Podľa čl. 8.1 sa táto zmluva riadi právnym poriadkom
Českej republiky, najmä § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník. Podľa čl. 9.3 táto
zmluva predstavuje úplné ujednanie medzi zmluvnými stranami vo vzťahu k predmetu tejto zmluvy

a nahrádza všetky predchádzajúce ujednania ohľadom predmetu tejto zmluvy. Zmluva obsahuje podpisy
jej účastníkov, pričom podľa pripojenej úradnej doložky žalovaný dňa 24.08.2021 uznal podpis na listine
za vlastný.

10. Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 23.08.2021 vyplýva, že dlžník – žalovaný týmto potvrdzuje, že

od veriteľa – G. C. dňa 23.08.2021 na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
prevzal v hotovosti pôžičku vo výške 200.000,- Kč. Protokol obsahuje podpis žalovaného ako dlžníka.

11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzavretá medzi postupcom
G. C. a postupníkom – žalobcom. Podľa zmluvy postupca prehlasuje, že je veriteľom pohľadávky vo

výške200.000,-Kčspríslušenstvomvočidlžníkovi–žalovanému.Predmetnápohľadávkavzniklaztitulu
zmluvy o pôžičke vo výške 200.000,- Kč vystavenej v I. dňa XX.XX.XXXX. Dlžník predmetný dlh ku
dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky neuhradil ani sčasti. Postupca touto zmluvou postúpil
postupníkovi vyššie špecifikovanú pohľadávku v celkovej výške 200.000,- Kč a príslušenstvo, vrátane
ďalších práv s nimi spojených.

12. Z predložených bankových potvrdení vyplýva, že dňa 30.01.2024 boli na bankový účet IBAN: J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uhradené suma 8.122,82 Eur s poznámkou pre príjemcu „Istina podľa
rozh. 35Up/1169/2023 B.“ a suma 922,43 Eur s poznámkou pre príjemcu „úrok z omeškania roz.
35Up/1169/2023 B.“.

13. Dňa 04.04.2024 bol na bankový účet IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uhradená suma
249,86 Eur s poznámkou pre príjemcu „trovy uplatnenia pohľadávky podľa 35Up/1169/2023“.14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15.Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcunapojednávanídňa28.02.2025vzalžalobuspäťvčasti
o zaplatenie istiny 8.122,82 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.122,82 Eur od
24.10.2021 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 249,86 Eur. Súd

preto konanie v tejto časti zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení.

16. Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred
zákonmi SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie sa aplikujú aj predpisy EÚ na
území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“), ako aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie č.
593/2008“), ktoré sú priamo aplikovateľné.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s

bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd

výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

18. Žalobca svoj nárok uplatňoval na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným. Jedná sa o občianskoprávny vzťah. Keďže sa v prejednávanej veci jedná
o konanie s medzinárodným prvkom, ktorý je daný bydliskom pôvodného veriteľa a miestom uzavretia
zmluvy, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia č. 1215/2012, ktoré musí

súd aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky. S poukazom na bydlisko žalovaného
v Slovenskej republike majú právomoc konať a rozhodovať o podanej žalobe súdy Slovenskej republiky
v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012. Žalovaný sa zároveň konania zúčastnil a právomoc
slovenských súdov v jeho priebehu nijako nenamietal, čo samo osebe zakladá ich právomoc aj
spoukazomnačl.26ods.1Nariadeniač.1215/2012.Pokiaľsajednáorozhodnéprávo,súdspoukazom

na čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008 dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke sa spravuje
českým právom, keďže v zmysle čl. 8.1 zmluvy medzi stranami existovala dohoda o voľbe práva Českej
republiky.

19. Podľa § 2390 českého zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník (ďalej len „český OZ“), přenechá-

li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a po čase vrátil věc stejného druhu,
vznikne smlouva o zápůjčce.
Podľa § 2392 ods. 1 českého OZ, při peněžité zápůjčce lze ujednat úroky. Totéž platí o zápůjčce
poskytnuté v cenných papírech.
Podľa § 574 českého OZ, na právní jednání je třeba spíše hledět jako na platné než jako na neplatné.

Podľa § 580 ods. 1 českého OZ, neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní
jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.
Podľa § 586 ods. 1 a 2 českého OZ, je-li neplatnost právního jednání stanovena na ochranu zájmu
určité osoby, může vznést námitku neplatnosti jen tato osoba. Nenamítne-li oprávněná osoba neplatnost
právního jednání, považuje se právní jednání za platné.

Podľa § 588 českého OZ, soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevně
příčí dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek. To platí i v
případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému.Podľa § 1796 českého OZ, neplatná je smlouva, při jejímž uzavírání někdo zneužije tísně, nezkušenosti,
rozumové slabosti, rozrušení nebo lehkomyslnosti druhé strany a dá sobě nebo jinému slíbit či
poskytnout plnění, jehož majetková hodnota je k vzájemnému plnění v hrubém nepoměru.

Podľa § 1901 českého OZ, stranám je na vůli ujednat si změnu svých práv a povinností.
Podľa § 1902 českého OZ, dohodou o změně obsahu závazku se dosavadní závazek ruší a nahrazuje
se novým závazkem. Může-li však dosavadní závazek vedle nového závazku obstát, má se za to, že
nebyl zrušen.
Podľa § 2048 ods. 1 českého OZ, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní

pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní
pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může
být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.
Podľa § 2051 českého OZ, nepřiměřeně vysokou smluvní pokutu může soud na návrh dlužníka snížit s
přihlédnutím k hodnotě a významu zajišťované povinnosti až do výše škody vzniklé do doby rozhodnutí
porušením té povinnosti, na kterou se vztahuje smluvní pokuta. K náhradě škody, vznikne-li na ni později

právo, je poškozený oprávněn do výše smluvní pokuty.
Podľa § 1879 českého OZ, věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako
postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).
Podľa § 1880 ods. 1 českého OZ, postoupením pohledávky nabývá postupník také její příslušenství a
práva s pohledávkou spojená, včetně jejího zajištění.

20. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je vo zvyšnej časti (po čiastočnom zastavení konania) čiastočne dôvodná.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako

veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o pôžičke (smlouva
o zápůjčce). Táto zmluva sa na základe dojednania strán v jej čl. 8.1 spravuje českým právnym
poriadkom. Žalovaný nepopieral, že predmetnú zmluvu skutočne podpísal a pravosť jeho podpisu
vyplýva aj z úradnej doložky, ktorá je v zmluve obsiahnutá. Z textu zmluvy vyplýva, že dlžníkovi bola
dňa XX.XX.XXXX v hotovosti poskytnutá peňažná pôžička vo výške 200.000,- Kč, čo takisto vyplýva

z preberacieho protokolu, ktorý žalovaný podpísal. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v priebehu konania
nepoprel,žeprávnemupredchodcovižalobcudlhovalurčitépeniaze.Následnenajednejstranepopieral,
žebyprávnemupredchodcovižalobcudlhovaltitulompôžičky,spochybňovaltiežvýškudlžnejsumyajto,
že by mu boli peniaze odovzdané takým spôsobom, ako sa uvádza v zmluve. Na druhej strane žalovaný
neuvádzal žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali jeho vlastného konania, resp. vnímania

rozhodujúcich okolností. Uviedol síce, že jeho dlh bol pôvodne vo výške 120.000,- Kč, z ktorého časť
mal pôvodnému veriteľovi už vrátiť, v priebehu konania však neuvádzal žiadny konkrétny právny dôvod
ani dátum vzniku takéhoto svojho dlhu, žiadne podmienky, ktoré by mali predstavovať vzájomné práva
apovinnostižalovanéhoapôvodnéhoveriteľaanijakobližšietedaneozrejmilichvzájomnýprávnyvzťah.
Naopak žalovaný výslovne uviedol, že uvedomujúc si svoju dôkaznú núdzu sa k týmto okolnostiam

nechce vracať a rozhodol sa istinu, ako aj zákonný úrok z omeškania zaplatiť, čo aj učinil, keď v priebehu
konania žalobcovi žalovanú istinu 8.122,82 Eur (200.000,- Kč) uhradil dňa 30.01.2024, pričom uhradil
aj žalovaný úrok z omeškania z tejto istiny za obdobie od 24.10.2021 vo výške 922,43 Eur a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 249,86 Eur.

22. Súd dáva do pozornosti, že v civilnom sporovom konaní musia strany sporu uvádzať konkrétne
skutkové tvrdenia a dôvody podporujúce pre nich priaznivé rozhodnutie a navrhovať dôkazy na
preukázanie ich existencie. Civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou, v súlade s
ktorou je predovšetkým záležitosťou procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne
rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno. V zmysle § 151 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
považujú za nesporné, pričom zároveň platí, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej
konania alebo vnímania, musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. Naopak zákon súdu v civilnom sporovom konaní vyslovene zakazuje obstarávať
a vykonávať dôkazy bez návrhu, okrem konkrétne stanovených výnimiek, pričom taký postup by mohol

viesť k porušeniu zásady rovnosti strán sporu.

23. Súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal platné uzavretie zmluvy
o pôžičke, ako aj jej poskytnutie v dohodnutej výške 200.000,- Kč, vychádzajúc z písomného vyhláseniažalovaného o prevzatí pôžičky s jeho úradne overeným podpisom v samotnej zmluve o pôžičke
(čl. 2.2), ako aj z osobitného preberacieho protokolu podpísaného žalovaným. Obrana žalovaného
nebola dostatočná v tom smere, že by preukázala opak, resp. že by logicky spochybnila uvedené

dôkazy. V tomto smere rozhodne nepostačuje (navyše ničím nepreukázané) tvrdenie žalovaného, že
samotnú zmluvu o pôžičke, resp. iné písomné dokumenty podpísal bez toho, aby ich čítal, pretože
s pôvodným veriteľom boli priatelia a dôveroval mu. Práve písomné potvrdenie dlžníka je dôkazom, ktorý
si starostlivé zmluvné strany (najmä veriteľ) mohli zadovážiť. Ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie
dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve, odporuje pravidlám

logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal,
resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom.
Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to,
že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemožno vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia
zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (porov.
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/276/2020 zo dňa 24.08.2022).

24. Pre úplnosť možno uviesť, že v čl. 9.3 zmluvy strany prejavili vôľu svoje dovtedajšie záväzky
týkajúce sa predmetu zmluvy, t.j. dlžných peňazí zo strany žalovaného voči pôvodnému veriteľovi,
nahradiťvzájomnýmzáväzkomvyplývajúcimztejtozmluvy.Žalovanýpritompotvrdil,ževočipôvodnému
veriteľovi v čase podpisu zmluvy mal peňažné záväzky.

25. Súd teda uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 23.08.2021 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 200.000,- Kč, ktoré v konečnom dôsledku v priebehu konania žalobcovi aj zaplatil.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie zmluvnej pokuty.

26. Účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX v nej v písomnej forme dojednali povinnosť
žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad, že sa dostane do omeškania s vrátením pôžičky, a to
vo výške 0,5 % denne z dlžnej čiastky. Žalovaný považoval toto zmluvné dojednanie za neplatné.

27. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že by neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute
mala vyplývať zo spôsobu jej dojednania ako percentuálnej sadzby z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Ani slovenský právny poriadok, ani citované ustanovenia českého právneho poriadku,
ktorými sa predmetná zmluva spravuje, nevylučujú takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty na
zabezpečeniesplneniazáväzku.Zozmluvyjednoznačnevyplývaspôsoburčeniavýškyzmluvnejpokuty,

ktorú je možné kedykoľvek určiť na základe aktuálnej výšky dlžnej sumy a dĺžky trvania omeškania s jej
zaplatením. Nie je vylúčené, aby nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol veriteľovi popri nároku
na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa jedná o samostatné právne inštitúty. Preto nie je dôvodný
ani argument žalovaného, že by takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty odporoval zákonu, alebo
obchádzal zákonnú úpravu úrokov z omeškania a bol z tohto dôvodu neplatný.

28. Žalovaný namietal, že výška zmluvnej pokuty v spojení s okolnosťami uzatvárania zmluvy je
v rozpore s dobrými mravmi a preto by jej dojednanie malo byť neplatné. Všeobecne záväzné právne
predpisy neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje
vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne

pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych
noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä
morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení
jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny
úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou,

ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so
základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský
normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim
všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané
ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú

nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných.“29. Pokiaľ sa jedná o okolnosti uzatvárania zmluvy o pôžičke v súvislosti s argumentáciou žalovaného
týkajúcou sa namietaného rozporu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, resp. zneužitia
jeho tiesne a dôverčivosti zo strany veriteľa, súd dospel k záveru, že v tomto smere žalovaný neuniesol

bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v rozsahu, aby bolo možné dôjsť k záveru o neplatnosti
tohto zmluvného dojednania. Pri posúdení uvedených okolností súd nemôže brať do úvahy neskoršie
správanie zmluvných strán a ich prístup k plneniu zmluvných povinností, ale musí vychádzať z okolností
existujúcich v čase uzatvárania zmluvy. Žalovaný okrem poukázania na nepriaznivý zdravotný stav jeho
syna v čase uzavretia zmluvy, ktorý v určitej miere trvá doposiaľ, nepredostrel žiadnu argumentáciu,

resp. tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že zo strany veriteľa skutočne došlo k zneužitiu
jeho tiesne, neskúsenosti, resp. rozrušenia takým spôsobom, že by si pôvodný veriteľ dal sľúbiť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu ku vzájomnému plneniu v hrubom nepomere.
Z dokazovania súd ustálil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v nezanedbateľnej výške 200.000,-
Kč, a to bezúročne. Žalovaný nepopieral, že pôvodnému veriteľovi dlhoval peniaze. Žalovaný však
neuviedol vôbec žiadne okolnosti, ktoré by ozrejmili históriu a povahu jeho vzájomných právnych

vzťahov s veriteľom. Neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa kontraktačného procesu predmetnej zmluvy
o pôžičke, akým spôsobom spolu s veriteľom pred jej uzavretím komunikovali, aká bola motivácia
jej podpísania, ktoré žalovaný učinil dobrovoľne. Neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by svedčili napr.
o nátlaku zo strany veriteľa, naopak uviedol, že boli priatelia a dôveroval mu. Žalovaný vo vzťahu
ku kontraktačnému procesu nenavrhoval vykonanie žiadneho dokazovania. Je nesporné, že žalovaný

zmluvu podpísal a jeho argument, že ju pred podpisom nečítal a táto by nemala obsahovať skutočný
prejav vôle zmluvných strán, zostal len v rovine nepreukázaných tvrdení. Dospieť k záveru o neplatnosti
zmluvy, resp. jej časti pre rozpor s dobrými mravmi (§ 580 ods. 1 českého OZ), resp. pre zneužitie tiesne
čineskúsenosti(§1796českéhoOZ)bybolomožnélennazákladedôslednéhovyhodnoteniasprávania,
resp. motivácie oboch kontrahujúcich strán v čase uzatvárania zmluvy a muselo by byť zrejmé, že

veriteľ konal v tomto smere nekalo, na úkor dlžníka. Na takéto vyhodnotenie však súdu v prejednávanej
veci chýbal relevantný skutkový základ, ktorý žalovaný s prihliadnutím na prejednaciu zásadu súdu
neposkytol (prostredníctvom relevantných prostriedkov procesnej obrany). Súd teda nemal preukázané,
že by pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy zneužil tieseň, neskúsenosť, resp. rozrušenie žalovaného,
ani že by sa okolnosti, za ktorých bola zmluvná pokuta dojednaná, priečili dobrým mravom, a teda že

by dojednanie o zmluvnej pokute bolo z týchto dôvodov neplatné.

30. Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku zmluvnej pokuty, keďže sa jej dojednanie, ako aj celá zmluva riadi
českým právnym poriadkom, súd prihliadol aj na relevantnú českú judikatúru. Z uznesenia Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 5377/2017 zo dňa 21.03.2019 vyplýva záver, že za právny úkon, ktorý sa zjavne

prieči dobrým mravom (§ 588 českého OZ), nie je možné považovať dojednanie o zmluvnej pokute len
z dôvodu neprimeranosti jej výšky; takú zmluvnú pokutu môže súd na návrh dlžníka znížiť s prihliadnutím
ku kritériám stanoveným v § 2051 českého OZ. Inak povedané, neprimerane vysoká zmluvná pokuta
nemôže z dôvodu svojej neprimeranej výšky zakladať (absolútnu) neplatnosť dojednania pre porušenie
dobrých mravov, ale môže byť dôvodom na použitie moderačného práva súdu. Pokiaľ by sa dobrým

mravom priečili okolnosti, za ktorých bola zmluvná pokuta dojednaná, nie je vylúčené posúdiť jej
dojednanie ako (absolútne) neplatný právny úkon podľa § 588 českého OZ; v takom prípade však
neprichádza do úvahy jej moderácia.

31.1. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2665/2020 zo dňa 10.12.2020 ďalej vyplýva,

že najvyšší súd sa celom rade svojich rozhodnutí vyjadroval k otázke primeranosti zmluvnej pokuty
dohodnutej percentom za každý deň omeškania dlžníka, pričom prijal a odôvodnil záver, že z pohľadu
primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme
pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú
jednotku. Súd akcentoval, že na neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej

výšky, ak je táto dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú
„dennú sadzbu“. Opačný záver je neprijateľný, pretože by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka;
čím dlhšie by dlžník svoju povinnosť neplnil (napr. pôžičku nevracal), tým viac by bol zvýhodnený pri
posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, čo by znamenalo spochybnenie funkcií,
ktoré má zmluvná pokuta plniť. V prípade zmluvnej pokuty dojednanej formou sadzby za stanovenú

časovú jednotku je preto rozhodujúca výška percentuálnej dennej sadzby.
31.2. V rade ďalších svojich rozhodnutí (pozn.: príkladom vymenovaných v citovanom rozhodnutí
sp. zn. 33 Cdo 2665/2020) Najvyšší súd ČR uzavrel, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne vo
všeobecnosti(tedabezprihliadnutiakokolnostiamprípadu)nijakoneprekračujeúčelsankciespočívajúcinajmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zaistenú
povinnosťavdostatočnomzabezpečeníveriteľaprotiprípadnýmškodám,ktorébymumohlinesplnením
zaistenej povinnosti vzniknúť.

32. Ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že dojednanie predmetnej zmluvnej pokuty nemožno
považovať za rozporné s dobrými mravmi, resp. z iného dôvodu neplatné. Súd sa však aj s poukazom
na návrh žalovaného zaoberal posúdením jej primeranosti z hľadiska možnosti jej moderácie (§ 2051
českého OZ), pri ktorej súd vychádza aj zo skutočností, ktoré nastali v priebehu daného zmluvného

vzťahu.

33. Predpokladom možnosti moderácie je záver, že uplatnená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká.
V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, čo zodpovedá
sadzbe 182,5 % ročne. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 200.000,- Kč. Lehota splatnosti
bola dohodnutá na XX.XX.XXXX, teda 2 mesiace po uzavretí zmluvy. Z dokazovania vyplynulo, že

žalovaný bol v omeškaní s vrátením pôžičky po dobu od 24.10.2021 až do 30.01.2024, keďže pôžičku
vrátil až po doručení platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica (doručený mu bol dňa
26.01.2024). Nebolo sporné, že dovtedy nevrátil ani časť dlžnej sumy. Treba uviesť, že pokiaľ by
žalovaný splnil svoju zmluvnú povinnosť a vrátil pôžičku v lehote jej splatnosti, nemal by povinnosť
platiť žiadnu zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je primárne prostriedkom na zabezpečenie záväzkov. Je

pravdou, že na vrátenie pôžičky bola dohodnutá krátka lehota 2 mesiace. Na druhej strane žalovaný
nepopieral, že voči veriteľovi mal v čase podpísania zmluvy peňažný dlh a zo zmluvy vyplýva, že
vzájomnými právami a povinnosťami z nej vyplývajúcimi zmluvné strany nahrádzajú svoje dovtedajšie
vzájomné peňažné záväzky. Žalovaný si musel pri obvyklej miere opatrnosti, ktorú možno od každého
spravodlivo požadovať, byť vedomý, že podpísaním (vrátane úradného overenia jeho podpisu) zmluvy

o pôžičke mu vzniknú určité právne povinnosti. Pokiaľ vôľa strán smerovala k tomu, aby svoje peňažné
záväzky voči veriteľovi žalovaný vyrovnal v lehote 2 mesiacov, nemožno považovať za neprimerané,
že splnenie tejto jeho povinnosti bolo zabezpečené aj zmluvnou pokutou. Súd však vzal do úvahy, že
okrem predmetnej zmluvnej pokuty bolo v zmysle zmluvy vrátenie pôžičky zabezpečené aj vystavením
blankozmenky zo strany žalovaného ako dlžníka, bez uvedenia dátumu splatnosti a zmenkovej sumy,

ktoré mohol doplniť veriteľ podľa dojednania o vyplňovacom práve, ktoré bolo súčasťou zmluvy. Okrem
zmluvnej pokuty teda bolo zaplatenie peňažnej čiastky veriteľovi zabezpečené aj inak. Súd takisto
zohľadnil určitú zložitosť životnej situácie žalovaného danú vážnym ochorením jeho syna, ktorého
liečba a dôsledky pretrvávali aj v čase uzavretia zmluvy a pretrvávajú doposiaľ (napr. z lekárskej
správy zo dňa 07.05.2024 vyplýva, že syn žalovaného sa naďalej pravidelne podrobuje vyšetreniam

zameraným na sledovanie a vývoj tumoru mozgového kmeňa). Na druhej strane žalobca netvrdil ani
nepreukazoval, že by jemu, resp. pôvodnému veriteľovi porušením povinnosti žalovaného (vrátiť pôžičku
pôvodnému veriteľovi včas) vznikla nejaká škoda, ktorá v zmysle § 2051 českého OZ je limitom možného
uplatnenia moderačného práva súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute (spodnou hranicou jej zníženia).
Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá pohľadávku voči žalovanému nadobudla postúpením zo

strany pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.05.2023.

34. Zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne zo sumy 8.122,82 Eur od 24.10.2021 do dňa podania žaloby
07.11.2023 predstavovala sumu 30.257,50 Eur. Do dňa zaplatenia dlžnej istiny pôžičky 30.01.2024 by
pri tejto sadzbe dosiahla celkovú výšku 33.669,08 Eur. Po zohľadnení vyššie uvedených okolností súd

dospel k záveru, že takto uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať za primeranú vo vzťahu
k hodnote zabezpečenej povinnosti, vzájomným právam a povinnostiam strán vyplývajúcim zo zmluvy
o pôžičke a okolnostiam porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Uplatnená zmluvná
pokuta nie je primeraná vo vzťahu k naplneniu jej zákonných funkcií (prevenčnej, uhradzovacej a
sankčnej) a jej výšku súd vyhodnotil ako neprimerané vysokú. Súd prihliadol aj na povinnosť žalovaného

zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy za obdobie svojho omeškania a tiež na iný dojednaný spôsob
zabezpečenia záväzku žalovaného prostredníctvom blankozmenky. Súd teda pristúpil k moderácii výšky
zmluvnej pokuty na sadzbu 0,1 % denne z dlžnej sumy, ktorú považuje za primeranú k hodnote a
významu zabezpečovanej povinnosti žalovaného.

35. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy
8.122,82 Eur za obdobie od 24.10.2021 do 30.01.2024, ktorá zodpovedá sume 6.733,81 Eur.
V prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol.36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu, ako aj
na základe zohľadnenia procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ
žalobca v priebehu konania vzal žalobu späť v rozsahu uplatnenej istiny, úroku z omeškania a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, bolo to z dôvodu úhrady týchto súm zo strany žalovaného po začatí
konania. Procesné zavinenie na zastavení konania v predmetnej časti preto nesie žalovaný, čo je pre
účely rozhodovania o trovách konania potrebné posúdiť ako úspech žalobcu. Žalobca bol v konaní

úspešný len čiastočne, keďže z uplatnenej zmluvnej pokuty mu súd po jej moderácii priznal len časť.
Pokiaľ súd v prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol, v tejto časti bol čiastočne
úspešný žalovaný. V súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

Poučenie:

28Csp/29/2024
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.