Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223010476.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.01.2024, č.k. 4T/39/2023-100, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 17.01.2024, č.k. 4T/39/2023-100 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 24. januára 2023 v čase okolo 17.45 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda

Octavia, EČV: C. XXXXX po ceste č. II/503 v obci Zlaté Klasy, v smere od mesta Šamorín na mesto
Senec, kedy v km 12,70 z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedodržal
dostatočnú vzdialenosť od pred ním v rovnakom smere jazdiaceho osobného motorového vozidla
značky Mahindra, EČV: B. XXXXX, ktorého vodičom bol A. D., obžalovaný preto neskoro reagoval na
brzdenie a následné zastavenie osobného motorového vozidla značky Mahindra pred priechodom pre

chodcovaprednoučasťousvojhovozidlanarazildozadnejčastivozidlaznačkyMahindra,ktoréhovodič,
poškodenýA.D.,vdôsledkuzrážkyutrpelsubluxáciu(podvrtnutie)krčnýchstavcovCl/C2,ktorézranenie
si vyžiadalo nasadenie fixačného goliera na obdobie 6 týždňov, počas ktorých nemohol vykonávať bežné
úkony vyplývajúce z pracovnej činnosti, nakoľko mal obmedzený pohyb krku a hlavy na minimum.
Za to mu bol uložený podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1.500,- (tisícpäťsto)

Eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 56 odsek
3 Trestného zákona bolo obžalovanému umožnené peňažný trest zaplatiť v mesačných splátkach po
125,- eur vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, najneskôr do 1 roka od právoplatnosti odsudzujúceho
rozsudku. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste, ktoré odôvodnil cestou
obhajcuJUDr.Pongráczapodanímzodňa09.02.2024,vktoromnamietaluloženietrestuzákazučinnosti
obžalovanému a poukázal na fakt, že stíhaný skutok sa stal už v januári 2023 a išlo o každodennú
dopravnú nehodu, vlastne len o akési ,,ťuknutie“ v dôsledku nedodržania povinnej vzdialenosti medzi
vozidlami, išlo o nešťastie, že sa poškodený pri nehode zranil. Obžalovanému nebol doposiaľ zadržaný
vodičský preukaz a trest zákazu činnosti je pre jeho osobu likvidačný, nakoľko vozidlo nevyhnutne

potrebuje pre dochádzanie do zamestnania v Rakúsku. Uloženie trestu zákazu činnosti v prípade
osoby obžalovaného nenapĺňa účel individuálnej ani generálnej prevencie. U obžalovaného prevažujúpoľahčujúce okolnosti, pričom priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Z uvedeného dôvodu žiada o uloženie
výhradne peňažného trestu, prípadne spoločne s iným alternatívnym trestom okrem trestu zákazu
činnosti.

3. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom
tvare) obžalovaný uviedol, ho mrzí skutok, ktorý spáchal, nechcel to urobiť a bol by rád, keby nedostal
trest zákazu činnosti, nakoľko má syna v Rakúsku, robí tam a stará sa o mamu, táto musí ísť k lekárom,
pričom sa stará aj o synovca. Obhajca navrhol zrušiť výrok o treste a uložiť len peňažný trest. Prokurátor
navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pričom uložený trest považoval za zákonný

a spravodlivý.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ževovzťahukodvolaniuobžalovanéhoniejedôvod

na ich zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých
výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

6. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste tým, že na strane obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Trestného zákona. Pri použití § 38 odsek 3 Trestného zákona vzhľadom na to, že ide
o nedbanlivostný trestný čin, pričom spôsobená škoda tak poškodenému A. D., ako i Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Bratislava bola uhradená, prvostupňový súd obžalovanému podľa §

56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 1.500 eur. Pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému uložil
prvostupňový súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, pričom na žiadosť obhajoby
tento povolil plniť v splátkach. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona prvostupňový súd
obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12

mesiacov. Uloženie takéhoto trestu napriek tomu, že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin, prvostupňový
súd považoval za potrebné z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania z evidenčnej karty vodiča
obžalovaného, ako i z výpisu registra priestupkov vyplýva, že v minulosti obžalovaný už viackrát
porušil ako vodič motorového vozidla ustanovenia zákona o cestnej premávke, 15x bol aj priestupkovo
postihnutý, bol účastníkom dopravnej nehody v roku 2021 a už v roku 2013 mu bol v administratívnom

konaní uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Preto sa prvostupňový súd nestotožnil s
tvrdením obhajoby, že obžalovaný, ktorý síce v minulosti nikdy nebol súdne trestaný, pred spáchaním
skutku viedol riadny život. Ako to vyplýva zo zápisov v evidencii priestupkov a v evidenčnej karte vodiča
zo strany obžalovaného v minulosti už došlo k porušeniu platných právnych predpisov. Skutočnosť,
že obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti v minimálnom rozsahu, na dobu jedného roka,

automaticky neznamená, že obžalovaný, ktorý pracuje v Rakúsku, musí prísť o zamestnanie, nakoľko
v prípade, ak z jeho strany budú splnené všetky zákonné podmienky, po uplynutí doby 6 mesiacov po
vykonaní polovice uloženého trestu, môže súd požiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku
uloženého trestu zákazu činnosti.7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste
v rozsahu potreby uloženia trestu zákazu činnosti a zistenia uvedené v bode 6 tohto uznesenia považuje
odvolací súd za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Rovnako považuje odvolací

súd za správne aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel z vykonaného dokazovania a ktoré sú
citované v bode 6 tohto uznesenia s jedinou výnimkou ( z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva,
že by obžalovaný mal byť účastníkom inej dopravnej nehody už v roku 2021 – z evidenčnej karty
vodiča tento záver nemožno jednoznačne vyabstrahovať). Vzhľadom na úplnosť odôvodnenia tejto časti
napadnutého rozsudku a jeho vecnú správnosť, nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať správnu

argumentáciu prvostupňového súdu (s vyššie uvedenou výnimkou), preto na ňu na tomto mieste iba
odkazuje.
8. Odvolacou námietkou obžalovaného bolo, že uložený trest zákazu činnosti považuje za neprimeraný
alikvidačnýažiadaojehoneuloženie.Ktomutoodvolacísúduvádza,žeuloženietohtotrestuzohľadňujú
najmä priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý má vykázaných 15 priestupkov v cestnej doprave,
pričom v roku 2013 mu bol v správnom konaní uložený trest zákazu činnosti vedenia motorového

vozidla,vzhľadomnajazdupodvplyvomalkoholu.Obžalovanývprvostupňovomkonanípredložillistinné
podklady preukazujúce odkázanosť matky obžalovaného na sprevádzanie inej osoby. V prípade osoby
obžalovaného je však nevyhnutné konštatovať, že pri osobe s tak početnou priestupkovou minulosťou
by neuloženie trestu zákazu činnosti aspoň v minimálnej výmere (t.j. tak ako učinil prvostupňový
súd) bolo neprimeranou benevolenciou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný má

tendenciu nerešpektovať pravidlá cestnej premávky, pričom opakovane ide aj o neprimerané riskovanie
obžalovaného. V prípade obžalovaného teda uloženie trestu spĺňa charakter individuálnej aj generálnej
prevencie. V prípade poukazu na obmedzujúci charakter tohto trestu, odvolací súd zdôrazňuje,
že obmedzenie vyplýva zo samotného charakter trestu (ergo trest je vždy obmedzujúci). Navyše
obžalovaný nepreukázal a neuviedol, z akého dôvodu by mal práve u jeho osoby mať likvidačný

charakter (okrem sťaženia cesty do práce, ktorú možno zjavne riešiť inou formou), ani to, či mu reálne
hrozí v dôsledku trestu strata zamestnania. V prípade osobnej asistencie, túto je dôvod vyžadovať
primárne od osoby, ktorá vodičské oprávnenie má, pričom zo spisu okrem iného nevyplýva, že
obžalovaný je jedinou do úvahy prichádzajúcou osobou, ktorá môže poskytnúť takúto asistenciu.
9. Ak obhajoba argumentuje, že závažnosť skutku bola v predmetnej veci nízka, odvolací súd

zdôrazňuje, že v každej trestnej veci je proces ukladania trestov závislý nielen od okolností prípadu,
ale aj okolností na strane obžalovaného. V predmetnej veci u obžalovaného boli zistené nepriaznivé
tendencie vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky, pričom primárne z tohto dôvodu bolo
uloženie trestu vo vzťahu k jeho osobe nevyhnutným následkom.
10. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku nebola ani skutočnosť, že s účinnosťou od 06.08.2024

nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia
Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Novelizácia Trestného zákona sa nedotkla
ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade aplikovať pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava je pre osobu
obžalovaného prísnejšia ako právna úprava účinná do 05.08.2024, ktorá ukladá povinnosť zohľadniť
ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, preto je aplikovateľnou aj

po nadobudnutí účinnosti predmetnej novely právna úprava účinná do 05.08.2024.
11. Vo vzťahu k výške a primeranosti uloženia iného trestu ako trestu zákazu činnosti neboli vznesené
námietky, preto odvolací súd preskúmal iba z hľadiska existencie dovolacích dôvodov (§ 317 ods. 1
druhá veta Trestného poriadku), ktoré v konaní nezistil.
12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného

v celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.