Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204566
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123204566.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne
spravodajkyne), v sporovej veci žalobcu: MTK SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Námestie Slovenskej
republiky 3, Bytča, IČO: 50 411 853, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom
Na priekope 174/13, Žilina, proti žalovanému: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 1,

Žilina, IČO:00 397 563 o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14 C/21/2023-117 z 06. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanému zriadenia v prospech žalobcu ako vlastníka parc. C-KN č. 6561/10, o výmere 832 m2,
ostatná plocha, vedená na LV č. XXXX, okres A., obec A., kat. úz. A. vecného bremena „in rem“,
spočívajúceho v práve prechodu pešo, vjazdu a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu C-KN č.
5901 o výmere 2030 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedená na LV č. XXX, okres A., obec A., kat.
úz. A. a uloženia žalovanému povinnosti strpieť výkon práva vecného bremena „in rem“ prechodu pešo,
vjazdu a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu C-KN č. 5901 o výmere 2030 m2, zastavané plochy

a nádvoria, vedená na LV č.XXX, okres A., obec A., kat. úz. A., žalobcom ako vlastníkom parc. C-KN
č. 6561/10, o výmere 832 m2, ostatná plocha, vedená na LV č. XXXX, okres A., obec Žilina, kat. úz.
A.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2.
Súd prvej inštancie nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorý sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť

neospravedlnil a nedostavil sa ani právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť z dôvodu
starostlivosti o dieťa počas choroby a žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že klient nesúhlasí so
substitúciou. Nakoľko súhlas žalobcu so substitúciou bol obsiahnutý priamo v udelenom plnomocenstve,
súd prvej inštancie neuznal tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o nemožnosti substitúcie za dôvodné
a žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, čo obratom oznámil právnemu zástupcovi. Z dôvodu
neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní, spor predbežne prejednal a následne

rozhodol v jeho neprítomnosti.
Vo vzťahu ku parcele C-KN č. 5901 o výmere 2030 m2, zastavané plochy a nádvoria k.ú. A., cez ktorú
žalobcažiadalzriadiťvecnébremeno,zistil,ževčaserozhodovaniasúdunebolavkatastrinehnuteľností
táto parcela vedená, v súvislosti s čím dospel k záveru, že pokiaľ by aj žalobe vyhovel, rozsudok by
nebolo možné zapísať do evidencie katastra nehnuteľností, pretože by právne nejestvovala parcela,
ktorá by mala byť zaťažená. Pritom žalovaný vo svojom vyjadrení výslovne upozornil žalobcu, že

pôvodná parcela C-KN č. 5901 o výmere 2030 m2, zastavané plochy a nádvoria k.ú. A. bola predmetom
právneho úkonu, urovnania a bola rozdelená, čomu nasvedčuje aj výpis z listu vlastníctva predloženýsamotným žalobcom k podanej žalobe, kde bola na parcele uvedená plomba V-3778/2023. Nakoľko
nezistil ani zápis poznámky o začatí súdneho konania, do úvahy nepripadala ani záväznosť rozsudku
podľa § 228 ods. 2 CSP a prípadné zaťaženie jednej alebo oboch novovzniknutých parciel.

Ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol žalobe vyhovieť bola absencia špecifikácie vecné bremena, a to
označením konkrétnej časti zaťaženého pozemku, cez ktorý by mal byť prechod realizovaný, v súvislosti
s čím poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zriadenie vecného
bremena prechodu podľa § 151o Občianskeho zákonníka znamená obmedzenie vlastníckeho práva,
preto nie je možné, ak absentuje možnosť prechodu cez priľahlý pozemok k stavbe, aby bolo zriadené

právo prechodu cez celý pozemok, teda v jeho celej výmere a ponechaná voľba výkonu práva na
vlastníka stavby. Uvedené by odporovalo či už verejnému záujmu, pretože takto by vlastník stavby dostal
možnosť využívať celý priľahlý pozemok a boli by tým obmedzené užívacie práva vlastníka priľahlého
pozemku v plnom rozsahu, odporovalo by to zásade zásahu a obmedzenia v nevyhnutnej miere, teda
aj ústavným princípom ochrany vlastníckeho práva.
V žalobe absentuje odplata vlastníka stavby za zriadenie vecného bremena na priľahlom pozemku, hoci

obmedzenia vlastníckeho práva nie je možné bez synalagmatickej odplaty.
Napriek tomu, že hoci žalobca sa zriadenia práva prechodu cez priľahlý vyššie konkretizovaný pozemok
C-KN č. 5901 nedomáha ako vlastník stavby, ale ako vlastník pozemku C-KN č. 6561/10, o výmere
832 m2, ostatná plocha k.ú. A., nie je vylúčená ani možnosť takéhoto postupu prostredníctvom analógie
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak v danom prípade by museli byť tvrdené zrejmé práva

k oprávnenému panujúcemu pozemku, ktorý bez zriadenia prechodu by nemohol byť využívaný,
obhospodarovaný, pričom takáto strata by výrazne presahovala hodnotu práva prechodu. Žiadne takéto
skutkové tvrdenia však neboli produkované.
Nakoľko po predbežnom prerokovaní sporu neboli odstránené základné prekážky, ktoré v prípade
dôvodnosti bránili vyhoveniu žaloby, ich odstránenie by predstavovalo úplnú zmenu žaloby vychádzajúc

z iných skutkových tvrdení a okolností bez opory v doposiaľ vykonanom dokazovaní, preto postupom
podľa § 171 ods. 2 CSP rozhodol po predbežnom prejednaní sporu na „nariadenom pojednávaní“
zamietnutím žaloby.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby

odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Napadnutému rozsudku vytýkal, že vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho
posúdenia veci samej s tým, že jeho odôvodnenie vykazuje znaky priamej arbitrárnosti a účelovosti
voči žalobcovi zo strany súdu prvého stupňa. Tým, že konajúci súd neakceptoval jeho ospravedlnenie a

ospravedlneniejehoprávnehozástupcuavovecivydalrozsudokbezichprítomnosti,boloporušenéjeho
právo na spravodlivý proces. Namietal, že postupom konajúceho súdu boli porušené zásady ústnosti,
kedy nemohol uplatňovať svoje práva v zmysle podanej žaloby - výsluch účastníkov konania, čítanie
listinných dôkazov, výsluch svedkov, zásada bezprostrednosti a primárne zásada rovnosti strán konania.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa zakladá na nedostatočnom skutkovom zistení a nesprávneho

posúdenia veci. Súd prvého stupňa nezrozumiteľne založil dôvody svojho rozhodnutia a nedostatočnom
odôvodnení skutkových zistení.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 06.02.2024 bol stanovený termín predbežného prejednania sporu a
nie pojednávania vo veci samej. Cieľom alebo účelom predbežného prejednania sporu je vyjasnenie
predmetu sporu/merita veci a najmä diskusia o možnosti ukončenia sporu zmierlivou cestou.

Nerozporuje skutočnosť, že predmetný spor sa mohol skončiť zmierovacím konaním a postupom. Dňa
05.02.2024 bola zo strany jeho právneho zástupcu kontaktovaná B. B. C., poverená zastupovaním
žalovaného za účelom dohody na stretnutí, kedy by mohlo dôjsť zo strany účastníkov konania k
zmierovaciemu konaniu a následne výsledku.
Podanou žalobou a prílohami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou sa domáhal určenia práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu „in rem“ a na jeho trpenie. Súd prvého stupňa pri predbežnom
prejednaní sporu náležitým spôsobom neskúmal obsah podanej žaloby a rovnako neboli relevantne
skúmané prílohy k podanej žalobe.
Je nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa o absencii špecifikácie vecného bremena a to konkrétne
označením konkrétnej časti zaťaženého pozemku, cez ktorý by mal byť prechod realizovaný.

Žalovanému adresoval opakované žiadosti na zriadenie vecného bremena „in rem“, resp. žiadosti
o odkúpenie predmetných parciel za účelom vstupu na parcelu. Existujúci skutkový stav je v jeho
neprospech, čo spočíva v nemožnosti vstupu na predmetnú parcelu z dôvodu zamietavého postoja
žalovaného a doposiaľ neexistencie a nemožnosti vzájomnej dohody.Ako vlastník nehnuteľnosti parc. C-KN č. 6561/10 nemá prístup k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu
odmietavého postoja žalovaného. Opakovane navrhoval žalovanému odkúpenie parciel vo vlastníctve
žalovaného, rovnako navrhoval žalovanému, aby bola uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena

v jeho prospech, nakoľko mal a stále má obmedzený prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve.
Skutkové tvrdenia, o ktoré opiera svoj zámer vstupu na predmetnú parcelu, sú podložené listinnými
dôkazmi, ktoré boli súdu prvého stupňa spolu so žalobou doručené. Navrhol svoj výsluch na pojednávaní
na objasnenie jeho tvrdení, čo mu z dôvodu zamietnutia žaloby nebolo umožnené.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd vychádzal zo správneho

skutkového zistenia a správne posúdil vec samú. V predmetnom spore nemá vecnú legitimáciu, keďže
nie je vlastníkom pozemku, na ktorom žiadal žalobca zriadenie vecného bremena, na čo žalobcu
v svojich písomných stanoviskách upozornil. Žalobca nedodržal ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko neurčil rozsah, v akom chce zriadiť vecné bremeno, ale zaťažil, resp. vlastníka
nehnuteľnosti chcel obmedziť na celom pozemku, čo by vôbec nebolo potrebné, keby pozemok existoval
tak označený ako ho označil žalobca. Žalobca nestanovil ani výšku náhrady za obmedzenie vlastníka

v užívaní jeho nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru žaloba trpí takými vadami, pre ktoré ju aj navrhoval
zamietnuť.
5.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (č.l. 953 a 956)
sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1

CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý
rozsudok v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 CSP).
6.
Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu

súdu prvej inštancie predchádzal nesprávny (vadný) procesný postup, ktorým znemožnil realizovať
žalujúcej strane jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd
prvejinštanciepochybil,keďneakceptovalžiadosťprávnehozástupcužalobcuoodročeniepredbežného
prejednania sporu a predbežné prejednanie sporu vykonal v neprítomnosti žalobcu i jeho právneho
zástupcu a ukončil ho dokonca tým, že vyhlásil meritórne rozhodnutie v neprospech žalobcu.

7.
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak,
že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca

strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní
(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súduposudzujúceopodstatnenosťžalobouuplatnenéhonároku.Podnesprávnymprocesnýmpostupom

súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera
tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.
8.
Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.
9.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany, resp. jej
zástupcu sporu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP). Tento druhý zákonný
predpoklad spresňuje § 183 ods. 2 CSP, pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie
pojednávania advokát, a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára

konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z
dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú dve výnimky:a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním - pôjde predovšetkým o situácie, ak
objektívna prekážka na strane zástupcu strany sporu, ktorá je advokátom, nastala v takom krátkom
časovom okamihu, že nebolo možné, aby si advokát na základe substitučného plnomocenstva ustanovil

zástupcu;
b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom - v súlade s § 89
CSP je možné, aby sa advokát nechal zastúpiť iným advokátom, a to v spojení s § 16 ods. 1 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“). Advokát sa pri jednotlivých úkonoch
môže tiež zastúpiť advokátskym koncipientom (§ 16 ods. 2 zákon č. 586/2003 Z.z.). Advokát nemôže

toto oprávnenie využiť v prípade, ak by zastupovanie bolo proti vôli zastupovaného účastníka podľa § 16
ods. 3 zákon č. 586/2003 Z.z.. Skutočnosť, že strana sporu odôvodnene trvá na zastúpení advokátom,
musí byť súdu náležite preukázaná. Odôvodnenosť spočíva predovšetkým v dĺžke prejednávanej veci
a vzťahu medzi advokátom a klientom, citlivosti prejednávanej veci, osobitej špecializácií advokáta a
vzťahu medzi advokátom klientom. Tieto okolnosti musí súd individuálne posúdiť pri žiadosti o odročenie
pojednávania.

10.
V prejednávanom prípade právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 05.02.2024 ospravedlnil svoju
neúčasť na predbežnom prejednaní sporu nariadenom na 06.02.2024 (utorok) o 10.30 hod. z dôvodu
čerpania OČR s maloletou dcérou, z ktorého dôvodu požiadal o odročenie predbežného prejednania

sporu a nariadenie nového termínu s tým, že zároveň ospravedlňuje neúčasť žalobcu, ktorý nesúhlasí
so substitúciou a trvá na jeho osobnej účasti. K ospravedlneniu pripojil kópiu žiadosti o ošetrovné (č.l.
111 spisu), z ktorej vyplýva, že zdravotný stav maloletej dcéry právneho zástupcu žalobcu vyžadoval
osobné a celodenné ošetrovanie od 02.02.2024 (t.j. od piatku). Vychádzajúc z časovej chronológie,
keď k vypísaniu OČR došlo v piatok 02.02.2024 a predbežné prejednanie sporu bolo vytýčené na ďalší

týždeň v utorok 06.02.2024, možno konštatovať, že za tak krátky časový úsek (jeden pracovný deň,
ktorým bol pondelok 05.02.2024) nebolo možné po právnom zástupcovi žalobcu spravodlivo žiadať, aby
využil inštitút substitúcie.
11.
Vychádzajúczuvedenéhoodvolacísúduzatvára,ževdanomprípadebolisplnenézákonnépredpoklady

pre vyhovenie žiadosti právneho zástupcu o odročenie predbežného prejednania sporu.
12.
Odhliadnuc od vyššie vytýkanej nesprávnosti v procesnom postupe súdu prvej inštancie, pochybenie
vykazuje aj ďalší súdom prvej inštancie zvolený procesný postup, keď na predbežnom prejednaní sporu
konanomvneprítomnostižalujúcejstranyukončilpredbežnéprejednaniesporu„stým,ževovecivykoná

rozhodnutie“ (č.l. 115 spisu), čo je výslovne zadokumentované v zápisnici o predbežnom prejednaní
sporu zo dňa 06.02.2024. V tejto zápisnici o predbežnom prejednaní sporu (č.l. 114 až 116 spisu) sa
uvádza, že „súd bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu“, hoci vo veci bolo nariadené predbežné
prejednanie sporu, a nie pojednávanie. Na tomto „pojednávaní“ súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie,
ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, hoci z tejto zápisnice vôbec nevyplýva, že by nejaké

dokazovanie aj bolo vykonávané. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že: „Vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to listu vlastníctva
k stavu v čase podania žaloby, oboznámením sa s evidenciou nehnuteľností v čase rozhodovania
súdu a listu vlastníctva žalovaného, na ktorom sa už nenachádza pozemok s označením uvedenom v
petite žaloby ako zaťažený pozemok cez ktorý má byť zriadený prejazd, vyjadreniami a podaniami k

dodatočnému povoleniu stavby - Prístupová komunikácia a parkovisko, Ul. Nešporova, Žilina, kúpnou
zmluvou medzi žalovaným a MIRA, s.r.o. o prevode nehnuteľnosti (v prospech ktorej má byť zriadené
vecné bremeno) a o zrušení vecného bremena.“, táto skutočnosť nemá v predmetnej zápisnici oporu.

13.

Podľa § 171 ods. 1 CSP ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné
na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný
termín pojednávania.

Podľa § 171 ods. 2 CSP ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo
veci samej.
14.Zákon (§ 171 ods. 2 CSP) nevylučuje, aby súd meritórne (t.j. rozsudkom) rozhodol i vo fáze predbežného
prejednania sporu bez nariadenia pojednávania. Takýto procesný postup je však výnimočný, keďže
sa preferuje skončenie konania v tejto fáze zmierom, a v prípade nemožnosti vyriešenia sporu

zmierom je pravdepodobné, že predbežné prejednanie sporu buď kontinuálne prejde vyhlásením
uznesenia o otvorení pojednávania vo veci samej do fázy pojednávania, alebo súd oznámi termín
riadneho pojednávania, ktorý bude odlišný od termínu predbežného prejednania sporu. Zo zápisnice
o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 06.02.2024 nevyplýva, že by súd prvej inštancie nariadil nejaké
pojednávanie ako uvádza v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

15.
Odvolací súd akcentuje, že požiadavkám spravodlivého procesu v žiadnom prípade nezodpovedá
postup súdu podľa § 171 ods. 2 CSP za situácie, keď sa predbežné prejednanie sporu vykonáva
v neprítomnosti niektorej zo sporových strán (t.j. ukončenie predbežného prejednania vyhlásením
meritórneho rozhodnutia v neprítomnosti čo i len jednej zo sporových strán). V posudzovanom prípade
teda nebolo namieste rozhodnúť vo veci samej už na predbežnom prejednaní sporu, keďže sa ho

z ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnila žalujúca strana.

16.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie naviac vychádza aj z nedostatočne
(neúplne) zisteného skutkového stavu, nakoľko si súd prvej inštancie pred vyhlásením rozhodnutia

nezabezpečil aktuálne výpisy z listov vlastníctva týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka (tieto
neboli súčasťou predloženého spisového materiálu), a súd sa s nimi neoboznámil (bod 20. odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

17.

Keďže k vadám v procesnom postupe súdu prvej inštancie došlo v takej intenzity a procesných
dôsledkov, ktoré majú znaky relevantné podľa § 389 písm. b/ CSP a tento závažný nedostatok nebolo
možnénapraviťvkonanípredodvolacímsúdom,odvolaciemusúdunezostalainámožnosťakorozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18.

V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým náležite zistí skutkový stav tak, aby mal oporu
vo vykonaných dôkazoch, vec prejedná a dôsledne sa vysporiada aj so zásadnou argumentáciou
sporových strán (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov) a všetkými ich relevantnými námietkami
a znova rozhodne o žalobnom nároku. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť
podľa kritérií uvedených v ustanovení § 220 CSP.

19.
Vnovomrozhodnutíokresnýsúdzároveňrozhodneajotrováchodvolaciehokonania(§396ods.3CSP).

20.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie nie je prípustné (§ 420 a § 421 CSP).