Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203210
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223203210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

23P/93/2023

MestskýsúdBratislavaIIvkonanípredsudkyňouMgr.TamarouOndruškovou,vovecistarostlivostisúdu
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky:
D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, F., právne zastúpená: Mgr. Ivana Polivková,
advokátka so sídlom Kláštorná 9, Bratislava, a otca: A. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/

XX, F., právne zastúpený: doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD., advokátka so sídlom Grösslingova
6-8, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

23P/93/2023

I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

23P/93/2023

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2023 sa otec domáhal zníženia vyživovacej
povinnosti k maloletej A. zo sumy 400,- eur na sumu 270,- eur mesačne a k maloletej C. zo sumy
400,- eur na sumu 220,- eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch

návrhu uviedol, že vyživovacia povinnosť k maloletým dcéram bola určená rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 13P/222/2016, ktorým súd schválil dohodu, na základe ktorej sa otec
zaviazal prispievať na výživu každej z maloletých dcér sumou 400,- eur mesačne. Od tohto určenia
vyživovacej povinnosti došlo k viacerým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zníženie
vyživovacej povinnosti, a to zásadný pokles príjmov otca z podnikateľskej činnosti, zvýšenie splátok
hypotekárneho úveru v dôsledku vyporiadania BSM a zmena majetkových pomerov matky. Za zásadnú
zmenu pomerov otec považuje výrazný pokles príjmov z podnikateľskej činnosti oproti rokom 2016

a 2017, kedy bola výška výživného zo strany otca dobrovoľne stanovená. Otec podniká v oblasti
ponuky a predaja reklamných predmetov, ide o oblasť, ktorá bola zasiahnutá dôsledkami spôsobenými
pandémiou COVID-19 nakoľko dopady pandémie spôsobili zníženú kúpyschopnosť obyvateľstva. Otec
zároveň nepovažuje za rozumné ohrozovať aspoň určitú stabilitu svojich príjmov riskantnou zmenouzamestnania, ktorá by mohla viesť k úplnému výpadku príjmova neschopnosti platiť akékoľvek výživné.
Príjmy otca predstavovali v roku 2016 sumu 48 021,- eur, v roku 2017 sumu 48254,- eur, v roku 2018
sumu 42661,- eur, v roku 2019 sumu 40794,-eur, v roku 2020 sumu 12 211,- eur, v roku 2021 sumu

36 101,- eur a v roku 2022 sumu 26 245,- eur. Takýto pokles príjmov neumožňuje otcovi prispievať na
výživu maloletých detí sumou 9600,- eur ročne. Mesačné náklady otca (vrátane výživného) predstavujú
sumu približne 3000,- eur. Otec aktuálne hospodárenie udržiava v rovine nevyhnutných nákladov. Aj
napriek tejto skutočnosti si otec musí na mesačné náklady požičiavať. Otec aktuálne spláca hypotekárny
úver vo výške 679,33 eur mesačne, pričom v roku 2016 to bola suma 245,25 eur, t. j. jedná sa

o sumu dvojnásobne vyššiu. Je to spôsobené tým, že otec pri vyporiadaní BSM s matkou prevzal
povinnosť dosplácať spoločný hypotekárny úver a vyplatiť vyrovnací podiel. Otec poukazuje aj na zmenu
majetkových pomerov na strane matky, ktorá v čase prvého rozhodnutia nepracovala, aktuálne však je
zamestnaná, taktiež si zlepšila svoju majetkovú situáciu dedičstvom po matke a následným predajom
trojizbového bytu na Dlhých Dieloch, na základe čoho matka získala sumu 45.000,- eur. Na základe
dohody o vyporiadaní BSM otec vyplatil matke sumu 35.000,- eur. Otec poukazuje aj na skutočnosti,

že v marci 2023 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Uvedené
preukazuje, že otec skutočne, aj pri najlepšej vôli nemá objektívne také príjmy ani možnosti zárobku,
aby výživné tak ako je určené, dokázal platiť. Otec je aktuálne vlastníkom dvoch nehnuteľností. Byt na C.
ulici obýva jeho matka, ktorá tam má zriadené právo doživotného užívania. Nejedná sa teda o majetok,
ktorý by reálne zlepšoval otcovu finančnú situáciu. Druhý byt, ktorý otec vlastní, je byt ktorý nadobudol

na základe vyporiadania BSM, na ktorý spláca hypotekárny úver a v ktorom býva. Otec poukazuje aj
na skutočnosť, že obe dcéry navštevujú súkromnú základnú školu, kde výška školného predstavuje
sumu 350,- eur mesačne na mal. A. a 250,- eur mesačne na mal. C.. Otec má za to, že súkromná
škola je odôvodnená len pri mal. A., a to vzhľadom na jej zdravotný stav. U mal. C. sa jedná o výdavok
neodôvodnený a zbytočný.

2. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.10.2023, v ktorom uviedla, že z návrhu
otca žiadna zmena pomerov (a už vôbec nie zásadná) odôvodňujúca zníženie výživného na maloleté
deti nevyplýva. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudok Okresného súdu Bratislava
III č. k. 38P/215/2019-173 zo dňa 16.06.2020) sa okolnosti dôležité pre pôvodné určenie vyživovacej

povinnosti podstatne a výrazným spôsobom nezmenili a tak nemožno hovoriť o zmene, ktorá by bola
spôsobilá privodiť zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Matka poukazuje na skutočnosť, že súd musí
vyhodnocovať zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výživnom a nie rozhodnutia
zroku2016.odposlednéhorozhodnutiazroku2020nedošlonastraneotcakpreukázateľnémuzníženiu
príjmov, ktoré by malo objektívny a relevantný dôvod. Otec v konaní 38P/215/2019 uvádzal zhodné

skutočnosti ako teraz, a to že v dôsledku pandémie COVID-19 došlo k výraznému zníženiu jeho príjmov.
Naopak z otcom predložených daňových priznaní vyplýva, že príjem otca v porovnaní s rokom 2020
stúpol. Otec nepodnikol žiaden krok k tomu, aby zlepšil svoju situáciu. Je na mieste, aby otec zvážil
inú možnosť zárobkovej činnosti, nakoľko je zdravý a v produktívnom veku a ním tvrdené zníženie
príjmov nemôže byť na ujmu maloletých detí. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, matka poukazuje na

skutočnosť, že otec sám býva v 3-izbovom byte, pričom v konaní o vyporiadanie BSM otec výslovne
žiadal určiť byt do jeho výlučného vlastníctva. Otec je taktiež výlučným vlastníkom bytu na C. ulici,
taktiež vlastní ornú pôdu. Pokiaľ ide o otcom vyčíslené mesačné náklady, matka uvádza, že otec
nerozlišuje medzi nákladmi súkromnými a podnikateľskými. Matka taktiež poukazuje na skutočnosť že
otcom vyčíslené mesačné náklady výrazne prevyšujú jeho mesačný príjem. V súvislosti s mesačnými

výdavkami na maloleté dcéry matka uvádza, že obe sú na základe posudku uznané za osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, obom bola diagnostikovaná celiakia, ktorá vyžaduje značne finančne nákladné
stravovanie. Maloletej A. bola diagnostikovaná zmiešaná porucha školských schopností s prejavmi
dyskalkúlie, dyslexie, dysgrafie, dysortografie a trpí úzkostnou poruchou. Maloletá A. vyžaduje vysoko
individuálny prístup aj v školskom zariadení, v dôsledku čoho sa spolu s otcom zhodli na výbere

súkromnej základnej školy. Maloletá v dôsledku úzkostnej poruchy veľmi ťažko reaguje na akékoľvek
zmeny, pričom je v pozorovaní psychológa o troch rokov. Maloletá C. okrem celiakie trpí úzkostnými
prejavmi, v dôsledku čoho výrazne odmieta stravu a trpí poruchou príjmu potravy. Obe maloleté deti sú
ako sestry na seba veľmi naviazané, navzájom si pomáhajú a preto je návšteva rovnakého školského
zariadenia v ich záujme. Maloletá C. nastúpila v septembri 2023 do deviateho ročníka základnej školy,

preto rozhodne nie je vhodné meniť jej školské zariadenie. Mesačné náklady na maloleté deti vyčíslila
matka v prípade mal. A. K. sumu 788,- eur a v prípade mal. C. na sumu 713,- eur. Navyše matka
znáša všetky náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou o maloleté, s prepravou maloletých ako aj
ďalšie mimoriadne výdavky. Matka uhrádza hypotéku na byt vo výške 855,- eur mesačne. Z finančnýchprostriedkov, ktoré mala matka po vyporiadaní BSM a po nadobudnutí dedičstva po matke obdržať,
financovala bývanie, musela zakúpiť nové motorové vozidlo, nakoľko motorové vozidlo, ktoré mali si
ponechal manžel, rovnako musela zložiť akontáciu na kúpu nového bytu, v ktorom s maloletými býva.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s dôkazmi
predloženými matkou – list vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX (č. l. 187 – 193), lekárske správy (č. l. 209
– 212), list vlastníctva č. XXXX (č. l. 213 – 214), technický preukaz k autu (č. l. 215 – 216), výpis z účtu
ovykonávanýchúhradách(č.l.217–225),potvrdeniaoúhradách(č.l.226–227),potvrdeniaonávšteve

školy maloletých + potvrdenia o nákladoch súvisiacich so školou (č. l. 229 – 234), pracovná zmluva (č. l.
235 – 238), potvrdenia o príjme (č. l. 239 – 241), daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2022 (č. l. 242 – 259), listy vlastníctva č. XXXX L. XXXX (č. l. 260 – 265), dôkazmi predloženými otcom
– dohoda o vyporiadaní BSM (č. l. 11 – 21), daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za obdobie
rokov 2016 – 2022 (č. l. 22 – 126), listy vlastníctva č. XXXX L. XXXX (č. l. 127 – 130), uznesenie o začatí
trestného stíhania (č. l. 134 – 136), zrušujúce uznesenie č. 1Pv 181/23/1103-7 (č. l. 137 – 140), predpis

zálohových platieb (č. l. 289), oznámenie o výške splátky úveru (č. l. 290), technický preukaz (č. l. 291
– 292), účtovná závierka (č. l. 293 – 295), výpis z účtu (č. l. 296 – 299, č. l. 370 – 371, č. l. 376 - 378),
rozhodnutie o vyrubení miestnej dane (č. l. 315 – 316), faktúry a predpisy poistného (č. l. 319 – 340),
emailové komunikácie v súvislosti s hľadaním práce (č. l. 341 – 362, č. l. 379 - 386), zmluva o pôžičke (č.
l. 364 – 369), predpis zálohových platieb (č. l. 372), potvrdenie o poistnom (č. l. 390), daňové priznanie

k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 (č. l. 406 – 424), s obsahom pripojených spisov, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/222/2016-87 zo dňa 04.04.2017 bolo manželstvo
rodičovmaloletýchdetírozvedenéaohľadomúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým

deťom na čas po rozvode manželstva bola uzatvorená rodičovská dohoda, ktorou boli obe maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na každú z maloletých
dcér vo výške 400,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/215/2019-173
zo dňa 16.06.2020 bol zamietnutý návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.07.2020.

5. Na pojednávaniach otec uviedol, že vždy žil pre deti a rodinu. Dcéry majú celiakiu, z toho dôvodu
sú držiteľmi ZŤP. Staršia dcéra A. má vážne zdravotné problémy. Aktuálne jeho príjem z podnikania
je približne 1.000,- Eur mesačne. Aktívne si hľadá zamestnanie od minulého roku. Na úhradu svojich
mesačných nákladov si požičiava, aktuálne od susedov. S dcérami sa stretáva každý druhý víkend,

občas aj cez týždeň. Počas prázdnin si dcéry striedajú na polovicu. Má vysokú školu ekonomickú.
Vykonáva funkciu zástupcu vlastníkov bytov, z čoho mu plynie príjem mesačne 268,75 Eur. Iný príjem
nemá. Vlastní byt, v ktorom býva, okrem toho byt, v ktorom žije jeho matka a ornú pôdu, ktorá
momentálne nemá žiadnu hodnotu. Hypotekárny úver spláca na byt, v ktorom býva. V byte žije sám.
Nad predajom bytu rozmýšľa, avšak myslí aj do budúcna, najmä pokiaľ ide o dcéru A. a jej zdravotné

problémy, aby mala kde v budúcnosti žiť. Inú nehnuteľnosť už nevlastní. Vlastní auto Octavia combi,
rok výroby 2014. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spláca úver z M. F., ktorý si bral, pretože mu
chýbali financie. Aktuálne nad rámec vyživovacej povinnosti neprispieva. Hradí dcéram náklady keď sú
uňho, chodia na výlety. Poukázal na to, že mladšia dcéra chodí na súkromnú základnú školu, avšak
bezdôvodne. Keď tam nastupovala, dohodli sa s matkou, že tam bude dva roky, aby podporila staršiu

dcéruapotomprestúpinaštátnuškolu,čosavšaknestalo.Školnébolonazačiatku180,-Eura120,-Eur.
Aktuálnedlžínavýživnomcca1.600,-Eur.Vmesiacochseptember,október,novemberrobilobchodného
zástupcu pre firmu H. J.. Celá situácia na otca dolieha psychicky aj zdravotne – 6. decembra bol na
operácii pruhu, následne bol chorý, na PN bol do 8. januára. Byt na C. N., kde býva mama, je taktiež 3-
izbový. Právna zástupkyňa otca na pojednávaniach uviedla, že na strane otca došlo k poklesu príjmov.

Poukázala na prehľad príjmov za posledné roky v písomnom návrhu. Taktiež v dôsledku vyporiadania
BSM medzi rodičmi došlo k zmene na strane otca, v dôsledku čoho si otec musel prefinancovať
hypotekárny úver. Aktuálne otec platí hypotéku 679,33 Eur, v čase určenia vyživovacej povinnosti to bolo
245,25 Eur v roku 2017 a v roku 2020 bola splátka hypotéky 324,- Eur. Aktuálne už otec nie spoločníkom
v spoločnosti I. J.. Voči otcovi bolo vznesené obvinenie za zanedbanie povinnej výživy a to z dôvodu, že

otec objektívne nie je schopný platiť výživné v takej výške. V zmysle predloženého aktuálneho daňového
priznania za rok 2023 príjem otca z podnikateľskej činnosti v roku 2023 predstavoval sumu 1.653,40
Eur mesačne brutto. Otec aktuálne nie je schopný platiť výživné v takej výške ako je aktuálne určené.
Musí si požičiavať. Otec sa pokúšal nájsť si prácu, no bezúspešne. Otec sa výživné snaží platiť. Otecje podnikateľ, podniká ako fyzická osoba a preto nemožno striktne oddeliť jeho súkromné výdavky od
výdavkov vedených na jeho živnosť. Všetky výdavky otca sú riadne zdokladované a taktiež príjmy.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré otec vlastní, negenerujú žiadne príjmy. Právna zástupkyňa matky na

pojednávaniach uviedla, že návrh otca je v rozpore so záujmami maloletých detí. Otec sa odvoláva na
príjmy z roku 2016, čo je v zmysle ustálenej súdnej praxe neprípustne. Otec už v čase posledného
rozhodnutia súdu, v roku 2020, uvádzal príjem 1.000,- Eur mesačne, čo v konaní nepreukázal a rovnako
tak uvedené tvrdí aj v súčasnom konaní, pričom z jeho predložených listinných dôkazov vyplýva, že
otcovi narástol príjem za rok 2021 aj v roku 2020 nepomerne neprimeraným spôsobom. Otec deklaruje

výdavky vo výške 3.000,- Eur mesačne, pričom v rámci predložených výdavkov otca nepredložil žiadne
dôkazy o údajne existujúcich pôžičiek tretím osobám. V súvislosti so skutočnosťou, že otec už nie
spoločníkom spoločnosti I. J., poukázala na to, že pri poslednom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
otec uvádzal, že z uvedeného mu neplynú žiadne príjmy, pôsobil tam ako biely kôň. Pri vyporiadaní
BSM navrhla matka, že ona vyplatí otca a bude výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, čo
otec odmietol. Matka tieto prostriedky využila na zabezpečenie bývania, stala sa vlastníčkou bytu, kde

býva spolu s dcérami. Taktiež musela kúpiť auto. Matka robí všetko preto, aby zabezpečila všetko pre
maloletých. Otec k dnešnému dňu dlží na výživnom 5.000,- Eur. Deti sú v starostlivosti matky 80 %
času. Matka s nimi zabezpečuje všetky zdravotné kontroly. Aj na strane matky došlo k zmene pomerov,
a to splácanie hypotekárneho úveru, ako aj náklady spojené s bývaním, taktiež došlo k zvýšeniu
školného maloletých detí. Matka vyčíslila len nevyhnutné náklady detí, ktoré sú reálne vyššie. Zdravotné

problémy detí sú zdokladované lekárskymi správami. Právna zástupkyňa matky poukázala na nepomer
vo výdavkoch a príjmoch otca. Otec je vlastníkom dvoch nehnuteľností, okrem toho vlastní ornú pôdu,
taktiež predal záhradu, čo nepoprel v konaní. Matka zabezpečuje dennú starostlivosť o deti. Náklady
na deti narastajú. Aktuálny príjem matky je 1.200,- Eur netto mesačne, poberá daňový bonus a rodinné
prídavky. Má za to, že sú splnené všetky podmienky na to, aby bol návrh otca zamietnutý. Matka na

pojednávaniach uviedla, že od otca požaduje len tých 400,- Eur na každú, nič navyše nepožaduje.
Celú výplatu dáva do rodiny. Nemíňa svoj príjem na žiadne nadštandardné výdavky. Maloletá C. má
taktiež zdravotné problémy. Tým, že chodia so sestrou do jednej školy sa vzájomne podporujú. Matke
to tiež zjednodušuje situáciu, pretože vozí deti do školy, aj zo školy. Nesúhlasí s tým, aby deti chodili
vo večerných hodinách domov MHD, preto ich vozí autom. Školné je aktuálne 250,- Eur na každú

dcéru. Mesačný príjem matky je 1.200,- Eur netto. Inú nehnuteľnosť ako byt, v ktorom býva, nevlastní.
Vlastní auto - Peugeot 5008. Okrem pôžičky na byt nespláca iné pôžičky, úvery, exekúcie. V spoločnej
domácnosti žije spolu s dcérami. Dcéry majú celiakiu. Obom varí obedy. Otec sa stretáva s deťmi každý
druhý víkend, čiže pracovný týždeň pokrýva matka. Otec nad rámec výživného neplatí nič. Keď otec
riešil s C. prestup na inú školu bola z toho psychicky rozrušená. Celá táto situácia vznikla v dôsledku

zlých ekonomických rozhodnutí urobených v priebehu posledných rokov, za ktoré však nemôžu niesť
zodpovednosťmaloletédeti.Kmožnostinasťahovaťsadobytupomameuviedla,žekeďmamazomrela,
jej dvaja súrodenci nesúhlasili s tým, aby sa s dcérami do bytu nasťahovala. Trvali na tom, aby sa byt
predal a peniaze sa rozdelili.

6. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7. Predmetom tohto konania je návrh otca na zníženie výživného maloletým dcéram – A. a C..

Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané
skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov a detí. Súd
vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných súvislostiach.

8. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov,

či už na strane otca, matky alebo na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej
povinnosti otca k maloletým dcéram.

9. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Súd vykonal porovnanie majetkových pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí
a zistil nasledovné:
V roku 2017, kedy Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 13P/222/2016 schválil rodičovskú
dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal platiť výživné na každú z dcér vo výške 400,- eur mesačne,

navštevovali maloleté deti prvý stupeň ZŠ v E. H., venovali sa mimoškolskej činnosti, maloletá A. chodila
na výtvarnú výchovu a maloletá C. na výtvarnú výchovu a gymnastiku. Príjem otca predstavoval čiastku
cca 1 400 € mesačne, pričom bol SZČO. Býval v byte, ktorý bol v BSM rodičov a splácal úver na
byt v sume 297,- eur mesačne. Matka sa venovala životnosti s predmetom činnosti výroba ošatenia,
z ktorej dosahovala príjem cca 458,- eur mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

V apríli 2019 podal otec návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. Ku dňu rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava III, ktorým bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý (rozsudok č.
k. 38P/215/2019-173 zo dňa 16.06.2020), boli pomery v rodine nasledovné. Maloletá A. v školskom
roku 2019/2020 navštevovala 7. ročník a maloletá C. 5. ročník Súkromnej základnej školy Ružová
dolina, kde školné predstavovalo u maloletej A. čiastku 180 € mesačne a u maloletej C. čiastku 120

€ mesačne. Do školy chodili prevažne MHD, ktorú mali zdarma. Stravu im matka pripravovala doma,
pričom mesačné náklady na jedno dieťaťa predstavovali čiastku cca 150,- eur mesačne. Obe deti
sa venovali mimoškolskej činnosti, a to gymnastike a výtvarnej výchove, kde náklady predstavovali v
priemere čiastku cca 23,- eur mesačne na jedno dieťa. Obe deti mali už v tom čase diagnostikovanú
celiakiu a boli vedené v gastroenterologickej ambulancii. Maloletá A. mala diagnostikovanú úzkostnú

poruchu a zmiešanú poruchu školských povinností. Obom deťom matka zabezpečovala školské potreby
a pomôcky, hradila povinné poplatky v rámci školy a aktivity usporiadané školou. Obom deťom tiež
hradila mobilný paušál, zabezpečovala im veci na ošatenie a obuv a veci bežnej dennej potreby. Otec
maloletých detí bol naďalej SZČO s predmetom činnosti predaj reklamných predmetov a drobnej koženej
galantérie. Jeho priemerný mesačný netto príjem, podľa jeho vlastných vyjadrení, predstavoval čiastku

cca 1 000 €. Okrem toho mal príjem z bytového družstva ako zástupca vlastníkov bytov vo výške 143,-
eur mesačne a poberal tiež kompenzačný príspevok z ÚPSVaR v sume 39,- eur mesačne, z dôvodu
diagnostikovanej celiakie, iné príjmy nemal. Obýval byt na I. J. XX G. F., ktorý mal naďalej s matkou
v BSM, bol prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v roku 2012 a kde mesačná splátka
úveru predstavovala sumu 275,- eur. Býval sám, s nikým neviedol spoločnú domácnosť. Nemal ďalšie

vyživovacie povinnosti. Bol vlastníkom bytu na C. N. G. F., ktorý získal od svojej matky, ktorá tam má
doživotné právo užívania. Bol tiež vlastníkom ornej pôdy. Matka maloletých detí bola zamestnaná ako
pekárka, jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval čistku cca 760,- eur, okrem toho mala príjem
zo živnosti - výroba odevov - vo výške cca 150,- eur mesačne, iné príjmy nemala. Bola poberateľkou
rodinných prídavkov na maloleté deti a tiež poberateľkou kompenzačného príspevku vo výške 39,- eur

mesačne na jedno dieťa. Spolu s deťmi obývala prenajatý byt, kde hradila prenájom v sume 350,- eur
mesačne a elektrinu v sume 30,- eur mesačne, UPC v sume 25,- eur mesačne a služby v sume 13,75
eur mesačne. S deťmi bývala sama, s nikým neviedla spoločnú domácnosť.

11. Aktuálne má maloletá A. 17 rokov, v školskom roku 2023/2024 navštevuje druhý ročník Súkromnej

strednej odbornej školy pedagogickej a sociálnej, J. X, F.. Maloletá C. má aktuálne 14 rokov, v školskom
roku 2023/2024 navštevuje deviaty ročník Súkromnej základnej školy, J. X, F.. Obe maloleté deti majú
diagnostikovanú celiakiu, okrem toho má maloletá A. diagnostikovanú zmiešanú poruchu školských
schopností s prejavmi dyskalkúlie, dyslexie, dysgrafie, dysortografie a trpí úzkostnou poruchou. Tietoskutočnosti sú nesporné, vyplývajú z predložených dôkazov resp. aj zo zhodných tvrdení oboch rodičov.
Školné pre maloletú A. predstavuje sumu 250,- eur mesačne a pre maloletú C. sumu 300,- eur mesačne,
čovyplývazpredloženýchpotvrdení(č.l.231a232).ObemaloletédcérynavštevujúZákladnúumeleckú

školu so zameraním na výtvarnú výchovu, čo mesačne predstavuje výdavok 10,- eur (potvrdenie č. l. 233
a 234). Okrem uvedeného, mesačné výdavky na maloletú A. a na maloletú C. pozostávajú z výdavku
na stravu 300,- eur, ošatenie a obuv 30,- eur, lieky 5,- eur, drogériu 30,- eur, školské pomôcky 13,- eur,
školské aktivity a výlety 13,- eur, mobil 12,- eur, vreckové 13,- eur, voľnočasové aktivity 10,- eur, a to na
každú z maloletých dcér. Pokiaľ ide o pomernú časť výdavkov na bývanie, na každú z dcér pripadá suma

vo výške 83,66 eur. Matka uhrádza mesačne zálohové platby za byt vo výške 166,- eur, poplatok za
elektrinu 35,- eur, plyn 5,- eur, poistka za byt 15,- eur a televízia a internet 30,- eur, spolu vo výške 251,-
eur, z čoho 1/3 predstavuje sumu 83,66 eur (č. l. 217 – 223). Maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti
s matkou, ďalšia osoba s nimi nebýva. Obývajú dvojizbový byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky
a na ktorý matka spláca hypotekárny úver, kde mesačná splátka predstavuje sumu 855,- eur. Matka
od posledného rozhodnutia nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, nepribudli jej žiadne vyživovacie

povinnosti, aktuálne je zamestnaná v M. J. J., L. (pracovná zmluva č. l. 235 – 238), kde jej mesačný
príjem predstavuje sumu 1200,- eur netto, vrátane daňového bonusu (č. l. 239), okrem toho matka
poberá prídavky na maloleté deti spolu vo výške 120,- eur mesačne. Otec maloletých detí od posledného
rozhodnutia nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec
je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou s predmetom činnosti predaj reklamných predmetov.

Podľa aktuálne daňového priznania za rok 2023 (č. l. 406) bol priemerný mesačný príjem otca v roku
2023 vo výške 1653,40 eur brutto. Na pojednávaniach otec uviedol, že jeho aktuálny mesačný príjem
z podnikateľskej činnosti je približne 1000,- eur netto. Otec okrem toho vykonáva funkciu zástupcu
vlastníkov bytov z čoho mu plynie príjem 268,75 eur mesačne. Iný príjem otec nemá. Otec je vlastníkom
dvoch trojizbových bytov, a to bytu na ulici I. J. G. F. v ktorom sám býva a na ktorý spláca hypotekárny

úver (výška mesačnej splátky predstavuje sumu 679,33 eur) a bytu na C. N. G. F., v ktorom býva jeho
matka, ktorá tam má zriadené právo doživotného užívania. Okrem toho otec vlastní ornú pôdu, z ktorej
mu neplynú žiadne príjmy, nakoľko nemá žiadnu hodnotu. Otec vlastní autoznačky Octavia Combi rok
výroby 2014. Otec svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu približne 3 000,- eur. Okrem hypotekárneho
úveru na byt spláca ešte úver v M. F., L. s výškou mesačných splátok 110,- eur. Mesačné náklady na

bývanie (bez hypotekárneho úveru) predstavujú sumu 225,- eur zálohové platby a fond opráv (č. l. 289),
elektrina 29,20 eur a plyn 4,- eurá.

12. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti–deťom.„Výživou“dieťaťa,naktorúprispievajúobidvajarodičia,sarozumiezaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal
nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov

oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa
uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to
vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného.

13. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti

a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkovýchmožností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie

a iné.

14. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky "zásada, že nerozhodujú
skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie
z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí

a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S
povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého
telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca
zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej
výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z

jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo
neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť

výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného" (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 01.04.2019).

15. Súd na základe vykonaného dokazovania a z neho plynúceho porovnania pomerov dospel k záveru,

že nevzhliadol takú zmenu pomerov, či už na strane rodičov maloletých detí alebo na strane maloletých
detí, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Otec svoj návrh dôvodil predovšetkým
znížením jeho mesačných príjmov, ako aj navýšením výšky mesačnej splátky hypotekárneho úveru.
Pokiaľ ide o príjem otca, súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že do úvahy treba brať nielen
príjem, ktorý mal otec v čase prvého rozhodnutia o výživnom t. j. v roku 2017, ale najmä mesačný

príjem, ktorý dosahoval v roku 2020, t. j. v čase, kedy súd posudzoval výšku vyživovacej povinnosti
druhý a až doposiaľ posledný krát, pričom v roku 2020 súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že nevzhliadol takú zmenu pomerov, ktorá by dôvodila zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým
dcéram,atoajnapriekskutočnosti,žepríjmyvroku2017avroku2020bolivýraznerozdielne.Rozsudok
Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/215/2019 zo dňa 16.06.2020 sa stal právoplatným a preto súd

pri porovnávaní pomerov musí vychádzať najmä z pomerov v čase tohto posledného rozhodovania.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne a nesporne vyplynulo, že príjem otca z podnikateľskej činnosti
predstavoval v roku 2020 celkovú sumu 12 211,- eur (cca 1000,- eur brutto mesačne), pričom v roku
2023 (posledné zdaňovacie obdobie) boli príjmy otca z podnikateľskej činnosti vo výške 19 841,-
eur (1 653,40 eur brutto mesačne). Na pojednávaní otec uvádzal, že jeho aktuálny mesačný príjem

z podnikateľskej činnosti predstavuje v čistom sumu 1 000,- eur, uvedené tvrdenie však otec v priebehu
konania nepreukázal. Svoje príjmy preukazoval daňovým priznaním, ktoré bolo naposledy podávané
za rok 2023 a z ktorého vyplýva mesačný príjem 1653,40 eur brutto čo po prepočte na čistú mzdu
predstavuje sumu 1 159,82 eur. Súd teda dospel k záveru, že hoc v porovnaní s rokom 2017 je príjem
otca stále nižší, v porovnaní s rokom 2017, kedy sa o vyživovacej povinnosti rozhodovalo naposledy,

príjem otca z podnikateľskej činnosti dokonca vzrástol, preto nemožno vziať do úvahy dôvody otca
týkajúce sa poklesu jeho príjmov. Súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že otec nemôže prenášať
riziko plynúce z podnikateľskej činnosti na svoje maloleté deti v tom zmysle. To, že otec podniká, je jeho
slobodná voľba a sám si musí niesť riziko za prípadné zníženie príjmov z podnikateľskej činnosti, pričom
uvedené sa nemôže dotknúť najlepšieho záujmu maloletých dcér. Otec má vysokoškolské ekonomické

vzdelanie, čo mu otvára široké pole možností pre uplatnenie sa na trhu práce. Súd v neposlednom
rade poukazuje aj na veľký rozdiel medzi príjmom a výdavkami navrhovateľa. Navrhovateľ uvádza, že
jeho mesačný príjem z podnikania je aktuálne 1000,- eur, mesačné výdavky vyčíslil na sumu 3000,-
eur. K tomuto rozporu otec uviedol, že chýbajúce financie si požičiava, na preukázanie predložil Zmluvu
o pôžičke (č. l. 364), predmetom tejto zmluvy je pôžička finančnej hotovosti vo výške 3000,- eur. Súd

však poukazuje na to, že tento rozpor vyplýva už so samotného návrhu, ktorý bol podaný v auguste
2023, pričom pôžička vo výške 3000,- eur nemôže pokryť rozdiel medzi príjmom a výdavkami vo výške
2000,- eur každý mesiac, keď berieme do úvahy minimálne obdobie od podania návrhu do vyhláseniarozhodnutia. Uvedené vyvoláva pochybnosti o pravdivosti tvrdení otca ohľadom je príjmu resp. aj
ohľadom jeho mesačných výdavkov.

16. Otec ďalej argumentoval skutočnosťou, že na jeho strane došlo k navýšeniu mesačných splátok
hypotekárneho úveru, ktorý aktuálne spláca. V tejto súvislosti však treba poukázať najmä na skutočnosť,
že v porovnaní s rokom 2020, medzi rodičmi maloletých detí došlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (o čom svedčí predložená dohoda o vyporiadaní BSM), na základe ktorého
sa stal otec výlučným vlastníkom trojizbového bytu na ulici I. J. G. F., otec zároveň vyplatil matke

maloletých detí vyrovnací podiel a prebral na seba v plnom rozsahu zostávajúcu hypotéku. Všetko sú
to skutočnosti nesporné a preukázané. Matka na pojednávaní uviedla, že finančnú čiastku, ktorú jej
otec vyplatil a rovnako dedičský podiel, ktorý nadobudla, použila na zabezpečenie bývania pre seba
a maloleté deti. Túto skutočnosť otec nepoprel ani nesporil. Matka taktiež na pojednávaní uviedla, že
dohoda o vyporiadaní BSM v znení, v akom bola vypracovaná, bola iniciovaná zo strany otca, t. j.
samotný otec mal záujem na tom, aby byt na ulici I. J. prešiel do jeho výlučného vlastníctva, s čím sa

nesporne spája aj povinnosť dofinancovať hypotekárny úver. Túto skutočnosť otec rovnako nepoprel.
Okrem tohto bytu vlastní otec ešte jeden trojizbový byt v Bratislave, v ktorom aktuálne býva jeho
matka, ktorá tam má doživotné právo užívania. Defacto je však nesporné, že otec ju ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia výlučným vlastníkom dvoch trojizbových bytov v Bratislave. Je na pováženie, či by nebolo
vhodné,baažnutné,usporiadaťsvojemajetkovépomery(týkajúcesavlastníctvanehnuteľností)tak,aby

toto vlastníctvo nebolo pre otca neprimerane záväzkovo zaťažujúce a zároveň mu bolo viac na prospech
ako a ťarchu. Otec býva sám v trojizbovom byte, na ktorý spláca hypotekárny úver v nie zanedbateľnej
výške, čo je v konečnom dôsledku aj jeden z argumentov otca k zníženiu vyživovacej povinnosti. Na
druhej strane matka spolu s dvomi deťmi býva v dvojizbovom byte. Natíska sa teda potreba uvažovať
v tom smere, či by nebolo ekonomickejšie a tým pádom aj súladnejšie nielen so záujmom otca ale aj

najmä s najlepším záujmom maloletých detí, postupovať inak už pri samotnom vyporiadaní BSM, resp.
aj po vyporiadaní BSM spôsobom, akým prebehlo, pričom otec mohol pristúpiť k predaju predmetného
trojizbového bytu, v ktorom aktuálne býva a ku kúpe menšieho bytu, čím by zároveň znížil mesačné
výdavky nielen na hypotekárny úver, ale aj výdavky na bývanie celkovo. Nemožno opomenúť ani
vlastníctvo druhého bytu, ktoré je rovnako trojizbový. Súd plne rešpektuje skutočnosť, že v tomto byte

býva matka navrhovateľa, súd určite netvrdí, že mal otec tento byt predať, avšak fakticky otec tento
byt vlastní a pri zhodnocovaní majetkových pomerov je nutné na to prihliadať. Sumarizujúc uvedené,
súd konštatuje, že v porovnaní s pomermi v čase rozhodovania v roku 2020 resp. aj 2017, otec je
výlučným vlastníkom dvoch trojizbových bytov v Bratislave. Pokiaľ ide o hypotekárny úver, ktorý otec
na byt spláca, tu súd uvádza, že výdavky či už otca alebo matky vo všeobecnosti na hypotekárny úver

nemožno zohľadňovať pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti, nakoľko splácaním hypotekárneho
úveru rodič zhodnocuje svoj vlastný majetok, nejedná sa o majetok maloletých detí. Súd teda ani druhý
argument otca nepovažoval za spôsobilý dôvodiť zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým dcéram.

17. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, je pravdou, že príjem matky je aktuálne vyšší, ako tomu

bolo v roku 2017 či v roku 2020, okrem toho matka poberá na maloleté deti prídavky a daňový
bonus. Na druhej strane však treba brať do úvahy aj skutočnosť, že v porovnaní s rokmi 2017 či
2020, mesačné výdavky na maloleté deti nepochybne, objektívne a preukázateľne vzrástli, od určenia
vyživovacej povinnosti ubehlo sedem rokov, čo je rozhodne doba dôvodiaca zvýšenie výdavkov na
maloleté deti, u maloletých dcér rovnako došlo k zmene škoslského stupňa, ktorý navštevujú, nesporné

je aj to, že za obdobie siedmych rokov došlo k inflácii, nárastu cien potravín, či energií. Rovnako
treba brať do úvahy, že je to práve matka, ktorá znáša (mimo vyživovacej povinnosti platenej otcom)
všetky, aj mimoriadne výdavky, ktoré v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti vznikajú. Z výdavkov
vyčíslených na maloleté deti matkou, ako aj z predložených dôkazov súd ustálil a považoval za
opodstatnené a preukázané mesačné výdavky na maloletú A. vo výške 744,66 eur a na maloletú C. vo

výške 799,66 eur. Mesačné výdavky na maloletú A. pozostávajú z výdavkov na stravu 300,- eur, ošatenie
a obuv 30,- eur, lieky 5,- eur, drogéria 30,- eur, školné 250,- eur, školské pomôcky 13,- eur, školské
výlety a aktivity 13,- eur, výtvarný krúžok 10,- eur, mobil 12,- eur, vreckové 13,- eur, voľnočasové aktivity
10,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 83,66 eur. Mesačné výdavky na maloletú C. pozostávajú
z výdavkov na stravu 300,- eur, ošatenie a obuv 30,- eur, lieky 5,- eur, drogéria 30,- eur, školné 300,-

eur, školské pomôcky 13,- eur, školské výlety a aktivity 13,- eur, výtvarný krúžok 10,- eur, mobil 12,-
eur, vreckové 13,- eur, voľnočasové aktivity 10,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 83,66 eur. Za
nepreukázané a nedôvodné považoval súd u oboch maloletých detí výdavky na stravu vonku vo výške
8,- eur a výdavky na elektroniku vo výške 2,- eurá, preto tieto výdavky neuznal. Rovnako súd neuznalvýdavky súvisiace s narodeninami, meninami Vianocami a vysvedčením vo výške 8,- eur, nakoľko sa
jedná o výdavky, na ktorých sa má podieľať každý z rodičov osobne. Všetky ostatné matkou vyčíslené
výdavky na maloleté deti boli riadne preukázané resp. zdôvodnené. Pomerne veľkú časť výdavkov na

maloleté deti tvorí výdavok na stravu, čo je však odôvodnené tým, že obe maloleté deti trpia celiakiou,
a teda mesačný výdavok na stravu oboch detí je teda objektívne vyšší. Pokiaľ ide o navštevovanie
súkromnej školy, v prípade maloletej A. túto skutočnosť otec nenamietal, a to pre jej zdravotné ťažkosti,
ktorými trpí. V prípade maloletej C. mal otec za to, že nie je dôvod aby súkromnú školu navštevovala.
Súd k tomuto uvádza, že z tvrdení oboch rodičov na pojednávaní vyplynulo, že na prihlásení maloletej C.

na rovnakú súkromnú základnú školu ako navštevovala jej sestra, sa rodičia spoločne zhodli. Aktuálne
otec zastáva názor, že už nie je dôvod na to, aby aj maloletá C. navštevovala súkromnú základnú
školu. Súd má za to, že síce výdavok na súkromnú školu je výdavkom rozhodne nadštandardným a nie
nevyhnutným, avšak aj toto je potrené posudzovať v kontexte konkrétnych okolností. Do úvahy treba
brať predovšetkým fakt, že maloletá C. je aktuálne žiačkou deviateho ročníka základnej školy, bolo by
teda v príkrom rozpore s jej najlepším záujmom preradiť ju v priebehu školského roka a v priebehu

posledného ročníka základnej školy na inú školu. Rovnako treba brať v úvahu aj fakt, že maloletá C.
svojou prítomnosťou napomáha maloletej A., ktorá trpí závažnými diagnózami v oblasti psychického
zdravia. Zmena základnej školy by teda bola v rozpore so záujmom oboch maloletých detí, preto súd
uznal aj tieto výdavky. Iné výdavky na maloleté deti otcom ani sporené neboli. Pri mesačných výdavkoch
vo výške 744,66 eur na maloletú A. a 799,66 eur na maloletú C. je výška vyživovacej povinnosti otca

vo výške 400,- eur mesačne na každú z dcér absolútne primeraná, a to aj pri zohľadnení miery osobnej
starostlivosti každého z rodičov.

18. Súd po vyhodnotení všetkých skutkových ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1
Zákona o rodine, ako aj z § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, taktiež zo zásady potencionality, prihliadnuc

na odôvodnené potreby 14 ročnej a 17 ročnej dcéry, pri ktorých všetky náklady znáša matka, dospel súd
k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné na maloleté dcéry vo výše 400,- eur na každú z nich,
súd preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.

19. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo
145/2011).

20. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

23P/93/2023

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.