Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13Er/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201388
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Norbert Halas, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8814201388.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, okr. Vranov nad Topľou o vymoženie
1.521,83 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu EX 2215/14 vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava z a s t a v u j e.

II.Priznáva súdnemuexekútorovinároknanáhradutrovkonaniavočioprávnenémuvrozsahu100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorsky úrad Bratislava,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy
1.521,83 s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
sp.zn. SR 11713/11 zo dňa 16.03.2012, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.04.2012 a vykonateľným dňa

26.04.2012. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov požiadal Okresný súd
Vranov nad Topľou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.04.2014
začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 1.521,83 eur s príslušenstvom.

3. Podľa § 243f ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa
odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa

ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

4. Podľa § 243f ods. 4, ods. 5 a ods. 6 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvodna zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

5. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, účinného od 01.04.2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa ust. § 121 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

10. Podľa ust. § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

11. Dňa 24.03.2016 zo strany súdneho exekútora bolo tunajšiemu súdu postúpené doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré oprávnený doručil súdnemu
exekútorovi dňa 21.01.2016.

12. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona

vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

13. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f
nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej

musí oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uplynula
dňa 22.01.2016.

14. Novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca

sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebiteľa, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v
danej veci bol alebo nebol spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, preniesol na oprávneného.
V zmysle ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný
predložiť súdu do 22.01.2016 doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, uviedol:
„Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh
bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to

najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnejsťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na

to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o
skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.
ÚS 752/2016-7 zo dňa 8.11.2016 a č. k. III. ÚS 564/2016-12 zo dňa 13. 9. 2016).

16. S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal
záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.01.2016 priamo
na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý doplnenie návrhu
potom postúpil súdu.

17. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho
nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh najskôr doručil na sídlo
exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom, je nutnosť
konštatovaniasúduotom,ženávrhnavykonanieexekúcieneboldoplnenývlehotepodľaust.§243fods.

1 Exekučného poriadku, súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia.

18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový

poriadok“)onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonanie
končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

20. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať
povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne
má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo

k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje
možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať
oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust.
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie
nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul

také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby
trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil požadované náležitosti, ktoré
by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorých by mohla byť vedená exekúcia.

21. Z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko
tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil požadované náležitosti, na podklade
ktorých by mohla byť exekúcia vedená.

23. V čase rozhodovania o zastavení exekúcie nemal súd k dispozícii exekučný spis a vyúčtovanie trov
súdneho exekútora, preto o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník
podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia.

24. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie
spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je
sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny
úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.