Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010494
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7219010494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Martina Kurečka a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra
2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Tr. zákona v znení zákona číslo 613/2004 Z.z.
a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 27.10.2023 sp.
zn. K2-1T/27/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.3 Tr. poriadku, § 285 písm. c) Tr. poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
bytom C. XX, C. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp.
zn. 1Pv 14/2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 v znení zákona číslo 613/2004 Z. z. a trestného
činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 v znení zákona č. 227/2005 Z. z., ktorého
sa mal dopustiť tak, že
- v Košiciach pred budovou denného baru ,,K-Klub“ na križovatke ulíc Laborecká a Považská dňa

1.8.2005 v čase asi o 11.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s D. C., E. E. a D. F., ako
aj s ďalšou osobou, fyzicky napadli poškodeného G. G., poškodeného E. B., poškodeného H. I. a
poškodeného J. K. tým spôsobom, že D. C. za prítomnosti ostatných obvinených sa snažil udrieť
poškodeného G. teleskopickým obuškom do oblasti hlavy, avšak tento úder odrazil nastavením ľavej
ruky, do ktorej ho zasiahol, ďalej D. F. udrel baseballovou palicou poškodeného Chadrabu do oblasti
hlavy a ďalšia osoba taktiež baseballovou palicou udrela poškodeného B. do temena hlavy a napokon E.
E. sa zaháňal kovovým predmetom držiacim v ruke po poškodenom Vasiľovi, kde počas tohto fyzického
útoku sa obvinení vyhrážali poškodeným so slovami ,,zabijeme Vás, dobijeme Vás“ a ,,zdochnete“,

pričom v dôsledku vyššie uvedeného fyzického útoku utrpel poškodený G. G. zranenia, a to otvorenú
trieštivú zlomeninu tela lakťovej kosti s posunom kostených úlomkov s dobou liečenia najmenej 10
týždňov, ďalej poškodenému B. bolo spôsobené zranenie, a to tržnozmliaždená rana na hlave v záhlaví v
dĺžke 6 až 7 cm s dobou liečenia do 7 dní a poškodený I. utrpel povrchovú tržnozmliaždenú ranu v pravej
temennej oblasti hlavy o dĺžke 3 cm s dobou liečenia do 7 dní a zároveň vyššie uvedenými vyhrážkami
vzbudili obvinení u poškodeného G. G. obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného A. B.
spod obžaloby Okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pv 14/2019 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin násilia
proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Tr. zákona vznení zákona číslo 613/2004 Z. z. a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961
v znení zákona č. 227/2005 Z. z., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- v Košiciach pred budovou denného baru ,,K-Klub“ na križovatke ulíc Laborecká a Považská dňa

1.8.2005 v čase asi o 11.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s D. C., E. E. a D. F., ako
aj s ďalšou osobou, fyzicky napadli poškodeného G. G., poškodeného E. B., poškodeného H. I. a
poškodeného J. K. tým spôsobom, že D. C. za prítomnosti ostatných obvinených sa snažil udrieť
poškodeného G. teleskopickým obuškom do oblasti hlavy, avšak tento úder odrazil nastavením ľavej
ruky, do ktorej ho zasiahol, ďalej D. F. udrel baseballovou palicou poškodeného I. do oblasti hlavy a

ďalšia osoba taktiež baseballovou palicou udrela poškodeného B. do temena hlavy a napokon E. E. sa
zaháňal kovovým predmetom držiacim v ruke po poškodenom Vasiľovi, kde počas tohto fyzického útoku
sa obvinení vyhrážali poškodeným so slovami ,,zabijeme Vás, dobijeme Vás“ a ,,zdochnete“, pričom v
dôsledku vyššie uvedeného fyzického útoku utrpel poškodený G. G. zranenia, a to otvorenú trieštivú
zlomeninu tela lakťovej kosti s posunom kostených úlomkov s dobou liečenia najmenej 10 týždňov, ďalej
poškodenému B. bolo spôsobené zranenie, a to tržnozmliaždená rana na hlave v záhlaví v dĺžke 6 až 7

cm s dobou liečenia do 7 dní a poškodený I. utrpel povrchovú tržnozmliaždenú ranu v pravej temennej
oblasti hlavy o dĺžke 3 cm s dobou liečenia do 7 dní a zároveň vyššie uvedenými vyhrážkami vzbudili
obvinení u poškodeného G. G. obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor,
ktoré následne aj písomne odôvodnil. Z dôvodov jeho odvolania vyplýva, že súd vo výroku svojho
oslobodzujúceho rozsudku aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, podľa ktorého obžalovaného
oslobodil, a to ustanovenie § 285 písm. a) Tr. poriadku, ktoré nezodpovedá jednak vykonanému

dokazovaniu, ako aj samotným právnym úvahám prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V súvislosti s tým prokurátor poukázal na to, že trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Košice
II pod sp. zn. 1T/27/2019 zo dňa 04.05.2020 boli spoluobžalovaní D. C., E. E. a D. F. uznaní vinnými
zo spolupáchateľstva trestného činu násilia proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi podľa § 20 §

197a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, zo spolupáchateľstva trestného činu výtržníctva podľa §
20, § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a zo spolupáchateľstva trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 20, § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Predmetný trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť u obvineného C. dňa 11.07.2020, u obvineného F. dňa 28.07.2020 a u obvineného E. dňa
12.02.2021. Nakoľko traja spoluobžalovaní už boli uznaní vinnými zo spáchania predmetného skutku,

táto okolnosť podľa prokurátora jednoznačne vylučuje právny záver o tom, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Aj z vykonaného dokazovania podľa názoru prokurátora nepochybne vyplynulo, že došlo ku spáchaniu
skutkuuvedenéhovobžalobnomnávrhu,kdeprokurátorvtejtosúvislostipoukázalnazáveryznaleckého

posudku z odboru zdravotníctva, ktorými boli objektivizované zranenia poškodeného G..

Preto, ak súd mal pochybnosti o vine obžalovaného B., mal správne aplikovať ustanovenie § 285
písm. c) Tr. poriadku. Podľa názoru prokurátora však v danej veci neprichádza do úvahy ani aplikácia
ustanovenia § 285 písm. c) Tr. poriadku, a to z nasledovných dôvodov:

Poškodený G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa nezúčastnil rekognície a neopoznal
obžalovaného.Tátoskutočnosťsanezakladánapravde,pretožezozápisniceorekogníciizo04.08.2005
(č.l.523) jednoznačne vyplýva, že tento svedok opoznal obžalovaného ako jedného z páchateľov skutku.
Naviac svedok G. aj vo svojom výsluchu z 03.08.2005 pripustil, že na mieste činu sa mal nachádzať

aj obvinený B..

Taktiež svedkovia E. B., J. K. a G. L. počas vykonaných rekognícii opoznali obžalovaného ako jedného
z páchateľov skutku. Svedok L. dokonca uviedol, že obžalovaný mal v rukách držať nejaký predmet a
J. K. taktiež uviedol, že obžalovaný mal v ruke baseballovú palicu a zúčastnil sa fyzického napadnutia.

file_0.jpgfile_1.wmf

Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu, že celé obvinenie stálo na jednej zápisnici o rekognícii,
a to s osobou E. B., pretože na mieste činu identifikovali obžalovaného B. celkovo 4 svedkovia (okrem
B. to boli aj poškodení G. J. K. a G. L.).

Vo vzťahu k vykonaným rekogníciám, kedy podľa názoru súdu pri ich vykonaní malo dôjsť k porušeniu

ustanovenia § 126 Tr. poriadku (správne malo byť uvedené ustanovenie § 93 ods. 2 Tr. poriadku
účinného v čase realizácie tohto procesného úkonu) prokurátor uvádza, že zo strany súdu ide o veľmi
prísny formalistický výklad tohto zákonného ustanovenia. Je pravdou, že títo svedkovia neboli vopred
vyzvaní, aby opísali osobu, ktorú mali opoznávať, ale tento „nedostatok” nemá podľa jeho názoru za
následok automaticky nezákonnosť celého procesného úkonu. Podstatné je, že poznávajúce subjekty
boli pred samotným úkonom dôsledne poučené podľa príslušných zákonných ustanovení, v tomto

prípade o právach a povinnostiach svedka.

V nadväznosti na vykonané dôkazy, najmä s poukázaním na vykonané rekognície, má za to, že výpoveď
svedka D. B., starého otca obžalovaného, ktorý mal potvrdiť, že celý deň bol spoločne s obžalovaným,
je účelová a prezentovaná v snahe pomôcť svojmu vnukovi - obžalovanému A. B. vyviniť sa z trestnej

zodpovednosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené má prokurátor za to, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku uvedeného
v obžalobnom návrhu, a preto navrhol, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie prokurátora

považuje za neopodstatnené, a že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorým bol oslobodený
spod obžaloby. Vo vzťahu k námietke prokurátora, že súd v rámci oslobodzujúceho rozsudku aplikoval
nesprávne ustanovenie, a to § 285 písm. a) Tr. poriadku, kedy vzhľadom na vykonané dokazovanie
prichádzalo do úvahy oslobodenie pre dôvod podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, obžalovaný uviedol,
že aj keby súd aplikoval v rámci oslobodzujúceho výroku nesprávny dôvod, tak vzhľadom na dôkaznú

situáciu to nie je dôvod, ktorý by zakladal postup pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci
súdu prvého stupňa.

Obžalovaný tiež vo svojom vyjadrení reagoval na niektoré tvrdenia prokurátora, ktoré vyplývajú
z dôvodov jeho odvolania s tým, že tvrdenie prokuratúra, že poškodený G. uviedol, že sa mal zúčastniť

bitky, je vyslovene účelovým, keďže menovaný uviedol, že si nie je istý, že sa zúčastnil bitky.

Pokiaľ ide o vykonané rekognície, zo strany súdu sa podľa názoru obžalovaného nejedná o „prísne
formalistický výklad“, ale o nedodržanie zákona zo strany OČTK, čo má za následok procesnú
nepoužiteľnosť týchto dôkazov. V prípade, ak by bol uznaný vinným na základe týchto nezákonných

dôkazov, tak by to okrem iného založilo aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku,
keďže rozhodnutie by bolo založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.Čo sa týka výpovede jeho nebohého starého otca, túto podľa názoru obžalovaného nemožno hodnotiť
ako nedôveryhodnú alebo nepravdivú, pretože svedok nemal žiaden dôvod, pre ktorý by nemal uvádzať
nepravdivé skutočnosti a vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie si bol aj jednoznačne vedomý

následkov v prípade, ak by vypovedal nepravdivo. Jeho výpoveď korešponduje aj s jeho výpoveďou,
ktorá je logická a súvislá a v zhode s vykonaným dokazovaním (s výnimkou nezákonných rekognícii,
na ktoré nemožno prihliadať). Obžalovaný zároveň poukazuje na to, že prokurátor „opomenul” ostatné
dôkazy,atovýpovedezvyšnýchpôvodnespoluobvinenýchaďalšíchsvedkov,ktoríbuďvýslovneuviedli,
že na mieste skutku neboli, alebo uviedli, že ho vôbec nepoznajú. Ani na hlavnom pojednávaní ho ani

jeden svedok neusvedčil zo spáchania skutku a ani jeden neuviedol, žeby bol na mieste v čase, keď
došlo k spáchania skutku, nieto žeby ho označil ako páchateľa.

Obžalovaný tiež poukazuje na to, že trestné stíhanie jeho osoby je absurdné, nakoľko je preukázané,
že v čase skutku bol na úplne inom mieste, preto aj prokuratúre opakovane cestou obhajcu navrhoval,
aby ustúpila spod obžaloby, navyše je stíhaný za skutok, ktorý sa mal stať pred skoro 20 rokmi.

S poukazom na uvedené preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v súlade s § 319
Tr. poriadku zamietol, alternatívne, ak by odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v oslobodzujúcom
rozsudku aplikoval nesprávne ustanovenie, a to § 285 písm. a) Tr. poriadku, tak navrhuje, aby odvolací
súd postupom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol rozsudkom tak, že ho podľa § 285 písm.

c) Tr. poriadku oslobodí spod obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané, že spáchal skutok, pre ktorý
je stíhaný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe preskúmania napadnutého rozsudku dospel krajský súd k záveru,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, avšak napriek tomu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť,
a to z nasledujúcich dôvodov:

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že mestský súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, avšak
tieto správne nevyhodnotil, pokiaľ dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžalobného návrhu
sa vo vzťahu k obžalovanému B. nestal, na základe čoho obžalovaného B. spod podanej obžaloby

oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku.

Ako na to správne v dôvodoch svojho odvolania poukázal aj prokurátor, právoplatný trestný rozkaz
Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 1T/27/2019 zo dňa 04.05.2020, ktorým boli spoluobžalovaní D.
C., E. E. a D. F. uznaní za vinných zo spáchania skutku, na ktorom sa mal vo forme spolupáchateľstva

podieľať aj obžalovaný A. B., ako aj závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva,
jednoznačne vylučujú záver o tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný
stíhaný. Preto ak mal prvostupňový súd pochybnosti o vine obžalovaného B., mal správne rozhodnúť
o jeho oslobodení spod podanej obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. c) Tr. poriadku, teda z dôvodu,
že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Uvedená argumentácia však netvorí podstatu odvolacích námietok prokurátora, ktorý sa v podstate
domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa z dôvodu, že podľa jeho
názoru bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku uvedeného v
obžalobnom návrhu. Tento záver má preukazovať skutočnosť, že poškodení G. G., E. B. a J. K. ako

aj svedok G. L. počas vykonaných rekognícií opoznali obžalovaného A. B. ako jedného z páchateľov
skutku.

Pokiaľ ide o rekognície vykonané v prípravnom konaní, krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ich vyhodnotil ako nezákonný dôkaz, keďže orgány činné

v trestnom konaní nedodržali zákonom stanovený postup podľa § 93 ods. 2 Tr. poriadku účinného v
čase realizácie týchto procesných úkonov, v zmysle ktorého, ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej
osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a
to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.Výzva opoznávajúcich osôb, aby najskôr opísali vzhľad osoby, ktorá sa má v rámci rekognície
opoznávať, absentovala pri všetkých rekogníciách, ktoré boli realizované v prípravnom konaní,

pričom k popisu útočníkov sa opoznávajúce nevyjadrili ani v rámci ich výsluchov dňa 3.8.2005,
ktoré predchádzali vykonaným rekogníciám, čo bez akýchkoľvek pochybností spôsobuje nezákonnosť
a nepoužiteľnosť tohto dôkazu v trestnom konaní. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť,
že opoznávajúce osoby boli pred samotným úkonom dôsledne poučené podľa príslušných zákonných
ustanovení o právach a povinnostiach svedka.

Krajský súd tak uzatvára, že vinu obžalovaného A. B. nepreukazuje žiaden z vykonaných dôkazov pred
súdom prvého stupňa. Z tohto dôvodu, poukazujú pri tom aj na vyššie uvedené skutočnosti, krajský
súd podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol o oslobodení
obžalovaného spod podanej obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, nakoľko nebolo
dokázané, že žalovaný skutok spáchal aj obžalovaný A. B., pričom krajský súd takto sám na verejnom

zasadnutí odstránil pochybenie prvostupňového súdu, spočívajúce v nesprávnom zákonnom dôvode
oslobodenia obžalovaného spod podanej obžaloby.

Pre úplnosť krajský súd poukazuje aj na niektoré procesné pochybenia prvostupňového súdu pri
vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, keď zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa

23.10.2023 zistil, že prvostupňový súd prečítal výpoveď nebohého svedka D. M. A. B. z prípravného
konania podľa nesprávneho zákonného ustanovenia (výpoveď svedka súd prečítal so súhlasom
procesných strán podľa 263 ods. 1 Tr. poriadku, správne ju mal však prečítať podľa § 263 ods. 3
písm. a) Tr. poriadku, na čo nebol potrebný ani súhlas procesných strán). Prvostupňový súd nesprávne
vykonal ako dôkaz aj zápisnice o rekognícii, keď ich prečítal ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. poriadku,

keďže zápisnicu o rekognícii prevedenú so svedkom ako opoznávajúcou osobou je možné na hlavnom
pojednávaní prečítať za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1 až 4 Tr. poriadku, avšak nikdy nie ako
listinný dôkaz podľa § 269 Tr. poriadku.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku,

pričom toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.