Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623200254
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7623200254.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov 1. A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX a 2. A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, obaja
zastúpení SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovaným 1. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H. a 2. A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. XXXX/
XX, J. - B., obaja zastúpení AK Berčo, s.r.o., so sídlom J.Hanulu 19, Spišská Nová Ves, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať na vlastné náklady a nebezpečenstvo
nehnuteľnosti žalobcov odstránením dreveného a sčasti pletivového oplotenia nachádzajúceho sa

medzi parcelou KN-C č. 4372/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 304 m2 a parcelou KN-C č.
4372/2, záhrada vo výmere 690 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., ktoré
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a parcelou KN-C č. 326, zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 303 m2 a parcelou KN-C č. 325, záhrada vo výmere 329 m2, zapísané na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie D., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných pre každého z
nich v podiele 1/2, zasahujúceho do parciel žalobcov KN-C č. 4372/1 a KN-C č. 4372/2 v katastrálnom
území D. v rozsahu šírky 1,80 m, dĺžky 10,80 m, dĺžky 3,10 m a dĺžky 25,60 m v zmysle jeho zakreslenia

uvedeného vo Vytyčovacom náčrte pod č. plánu: 34605045-39/2021 vyhotoveného geodetom K. L.
dňa 26.07.2021 a pripojeného ako príloha č. 4 k Znaleckému posudku č. 3/2024 vypracovaného dňa
29.07.2024 M. N. I., ktorý znalecký posudok tvorí prílohu tohto rozsudku, a to všetko v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať na vlastné náklady a nebezpečenstvo časti
pozemkov žalobcov, a to časť parcelu KN-C č. 4372/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 304 m2
v katastrálnom území D. a časť z parcely KN-C č. 4372/2, záhrada vo výmere 690 m2 v katastrálnom

území D., a to - počnúc za oplotením žalovaných, ktoré oplotenie zasahuje do parciel žalobcov KN-C č.
4372/1 a KN-C č. 4372/2 v katastrálnom území D. v rozsahu šírky 1,80 m, dĺžky 10,80 m, dĺžky 3,10 m
a dĺžky 25,60 m, ako aj počnúc za nezapísanou hospodárskou budovou stojacou na pozemku žalobcov
s parcelným č. 4372/2, v katastrálnom území D. v dĺžke 8,60 m v zmysle zakreslenia vo Vytyčovacom
náčrtepodč.plánu:34605045-39/2021vyhotovenéhogeodetomK.L.dňa26.07.2021apripojenéhoako
prílohu č. 4 k Znaleckému posudku č. 3/2024 vypracovaného dňa 29.07.2024 Ing. Eduardom Treščákom
- smerom dovnútra až po hranicu pozemkov tvorenú lomovými bodmi 527-5, 527-4, 527-3 a 3 uvedené

nastrane11vZnaleckomposudkuč.3/2024vypracovanéhodňa29.07.2024Ing.EduardomTreščákom,
ktorý znalecký posudok tvorí prílohu tohto rozsudku, a to všetko lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.01.2023 sa žalobcovia domáhali vypratania parciel
registra „C“ v katastrálnom území D. č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktorých sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

v rozsahu zásahu do parciel vo vlastníctve žalobcov zakresleného vo Vytyčovacom náčrte č.
34605045-39/2021, ktorý je prílohou Znaleckého posudku č. 3/2024. V žalobe uviedli, že pozemky
v ich vlastníctve nadobudli kúpou a po ich zameraní zistili nezhodu právneho stavu so skutočnosťou.
Uvedené oznámili žalovaným a vyzvali ich na odstránenie plota z ich pozemkov, na čo žalovaní reagovali
oznámením, že plot je postavený na hranici pozemkov a že vždy takto stál. V podaní doručenom
súdu dňa 21.02.2023 žalobcovia doplnili žalobu a uviedli, že pozemky v ich vlastníctve sú susediacimi

s pozemkami vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní si neoprávnene prisvojili časť ich pozemkov tak, že
premiestnili plot za hranicu medzi dotknutými pozemkami, čím zasahujú do ich vlastníctva.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.04.2023 žalovaní uviedli, že ako vlastníci parciel C-KN
č. 326 a 325 (tvoriacich dvor pri rodinnom dome súpisné číslo XX) na základe darovacej zmluvy z roku

1997, tieto nehnuteľnosti od roku 1997 nerušene užívali „až po plot“, ktorého odstránenia sa žalobcovia
domáhajú. Doba nerušeného užívania trvala až do roku 2021, kedy žalobcovia začali žiadať o stavebné
povolenie na stavbu na parcele C-KN č. 4372/1. Vzhľadom na to splnili podmienku oprávnenej držby
pozemkov „až po plot“. Oplotenie žiadnym spôsobom neposúvali, vždy rešpektovali jeho umiestnenie.
Žalobcovia svoje parcely C-KN č. 4372/1 a 4372/2 nadobudli kúpnou zmluvou. Právni predchodcovia

žalobcov žalovaných nijako pri užívaní ich dvora „až po plot“ nerušili a plot rešpektovali ako hranicu
medzi dvormi. Vzhľadom na to žalovaní nadobudli vlastnícke právo vydržaním pozemku až po plot.
Potvrdili, že v minulosti bol plot medzi pozemkami rodiny Slovinských a rodiny Zápotockých zbúraný,
a to z dôvodu, že rodina Zápotockých svoj dom a pozemky vôbec neužívala a požiadali žalovaných,
aby sa im starali o záhradu. Starý plot, ktorý stál minimálne 10 rokov, bol zbúraný pre opotrebenie a

najmä preto, že po smrti K. C. v roku 1998, avšak ešte za života O. C., ktorý umrel v roku 2007 sa
tento nevládal starať o záhradu. Dom bol zbúraný v roku 2018 a dnešný plot stojaci presne na mieste
pôvodného plotu postavili v roku 2019 preto, že nevedeli, ako nové vlastníčky naložia s pozemkom. Aj v
čase, keď sa starali o dvor rodiny Zápotockých, vedeli, že ich pozemky sú po hranicu, na ktorej predtým
stál plot a za touto hranicou pôvodného plota patria pozemky rodine Zápotockých. Namietali korektnosť

vytyčovacieho náčrtu K. L., z ktorého vyplýva, že drevený plot by mal prechádzať dnes už zbúraným
rodinným domom, pôvodne so súpisným číslom 26. Pri stavbe rodinného domu žalobcov bolo oplotenie
v dĺžke 10,80 m odstránené, z ktorého dôvodu bolo podané trestné oznámenie.

3. V replike doručenej súdu dňa 12.05.2023 žalobcovia poukázali na to, že kúpnou zmluvou nadobudli

pozemky vo výmere spolu 1186 m2. Starý dom bol na parcele C KN č. XXXX/X postavený tak, že za ním
smerom k susedom bolo ešte dostatočné miesto t.j. nestal na hranici pozemkov. Uvedené je zrejme
z mapy z katastra nehnuteľnosti, aj nimi predloženého vytyčovacieho náčrtu. Plot bol postavený na
ich pozemkoch v čase, keď už starý dom bol zbúraný a bol postavený tak, že ak by starý dom stál,
plot by ním prechádzal. Žalovaní nikdy neboli dobromyseľní a účelovo si prisvojili časť ich pozemkov.

Žalovaní svoje pozemky nadobudli darovacou zmluvou z roku 1997, zmluvou nenadobudli aj časť z ich
parciel a preto nemohla začať plynúť vydržacia doba žalovaným, nemali nadobúdací titul. Žalovaní
nepreukázali, kde konkrétne stál pôvodný plot, naopak preukázali, že plot nebol resp. bol zbúraný pred
rokom 2007. Tiež nepreukázali ako sa starali o susediace pozemky, keďže trávia tu minimum času, pár
dní v roku, nemohlo preto ísť o nepretržitú a nerušenú starostlivosť. Okrem toho starostlivosť o susedove

pozemky nezakladá dobromyseľnosť. Vo vzťahu k vydržaniu preto neboli splnené žiadne podmienky. Ak
by boli žalovaní dobromyseľní, pri výstavbe daného plota dali by si zamerať pozemky. Matka žalovaných
navrhla žalobcom, že ich časť z pozemkov od nich odkúpia, žalovaní však od tohto odstúpili.

4. V duplike zo dňa 08.06.2023 žalovaní uviedli, že plot staval žalovaný v 1. rade. O vyhotovení

geodetického zamerania ich nik neinformoval. Ide o nesprávne vyhotovené zameranie, ktoré nezobralo
do úvahy historickú situáciu a výmera parcely C-KN č. 4372/1 sa zvýšila, na čo upozorňovali aj v
stavebnom konaní. Plot bol postavený v čase, kým ešte pôvodný dom na parcele C-KN č. 4372/1
stál a určite neprechádzal týmto domom. Plot postavený v roku 2019 stojí na mieste plota, ktorý
stál na rovnakom mieste nielen do roku 2007 ale aj pred rokom 1997. Okolo roku 2007 už starý plot

nestál, aby sa zjednodušila starostlivosť o záhradu Zápotockých. Žalobca nežil v obci Helcmanovce,o vzťahoch v rámci rodín Slovinských a Zápotockých v súvislosti so starostlivosťou o záhradu nemohol
a nemôže nič vedieť. Minimálne od roku 1998 do roku 2022 v dome č. XX trávil žalovaný 1 trávil
každé leto, pričom súčasťou jeho pobytu bola starostlivosť o vlastnú i susedovu záhradu. Celá rodina

Slovinských si dobre pamätá, kde stál starý plot, nový plot postavili na mieste pôvodného plota. Pozemok
žalovaných sa užíval „až po plot“ najmenej od roku 1997 (hoci tam plot približne od roku 2007 nestál)
a nik z predošlých vlastníkov nemal žiadne výhrady, teda ani len náznakom nerozporovali priebeh
hranice medzi pozemkami. Neuvažovali nad vlastným vyhotovením geodetického zamerania, pretože
žili v dobrej viere, že všetko je v poriadku a medzi zákresom v katastrálnej mape a skutočným stavom

neexistuje rozpor. Žalovaní sa od prvého momentu, čo sa dozvedeli, že žalobca bude ich novým
susedom snažili všemožne mu vyjsť v ústrety a vyhnúť sa akýmkoľvek konfliktom dohodou so žalobcom
a jednou z možností bola aj dohoda na užívaní pozemku „až po plot“. Ponuku na odkúpenie spornej
časti pozemku dala matka žalovaných žalobcom v úsilí vyhnúť sa konfliktom, pretože je nekonfliktnou
osobou a zo súdnych a úradných konaní má už vo svojom veku stres.

5. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalovaných, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a to výpismi z listov vlastníctva č. XXX O. P. XXX katastrálne územie D., Darovacou zmluvou zo
dňa 10.11.1990, Kúpnou zmluvou zo dňa 02.09.2020 a Návrhom na vklad do katastra nehnuteľností
zo dňa 04.09.2020, Vytyčovacím náčrtom na vytýčenie hranice C-KN p.č. 4372/1-4372/2 zo dňa
26.07.2021, rozhodnutím o odvolaní zo dňa 27.01.2022, Žiadosťou o odstránenie dreveného plota zo

dňa 22.09.2022, Čestným prehlásením zo dňa 23.02.2023, Čestným prehlásením zo dňa 02.05.2023,
Oznámením o stavebných prácach zo dňa 23.02.2023, Trestným oznámením zo dňa 25.02.2023,
vyjadrením Obce Helcmanovce, stavebný úrad zo dňa 10.05.2023, fotografiami a zistil nasledovné:

6. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XXX

katastrálne územie D. a to parciel registra „C“ č. 4372/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 496 m2
a č. 4372/2 záhrada o výmere 690 m2. Uvedené nehnuteľnosti žalobcovia nadobudli Kúpnou zmluvou
zo dňa 02.09.2020 od predávajúcich M. C. A. C. a A. M. C., ktoré boli podielovými spoluvlastníčkami
týchto nehnuteľností na základe Osvedčenia o dedičstve č. 3D/20/2016 z 09.06.2016. Návrh na vklad do
katastra nehnuteľnosti na základe uvedenej zmluvy bol podaný na Okresnom úrade Gelnica, katastrálny

odbor dňa 04.09.2020.

7. Predchodca predávajúcich M. C. A. C. a A. M. C., ktoré nehnuteľnosti odpredali žalobcom, JUDr.
Dušan Zápotocký nadobudol parcely registra „C“ č. 4372/1 a č. 4372/2 Darovacou zmluvou zo dňa
10.11.1990. Darcami boli rodičia menovaného O. C. a K. C. ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného

domu č. 26, oplotenia, chlievikov, drevárky, porastov parcely č. 4372/1 zastavaná plocha o výmere 496
m2 zapísaných na liste vlastníctva XXX pod A1 katastrálneho územia D. a parcely č. 4372/2 záhrada
o výmere 690 m2 na liste vlastníctva č. 367 pod A1 katastrálneho územia D.. Uvedené nehnuteľnosti
darovali svojmu synovi JUDr. Dušanovi Zápotockému a prehlásili, že ručia za bezbremennosť predmetu
daru a že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záväzky, ani obmedzenia práva prevodu nehnuteľností.

8. Uvedené parcely vo vlastníctve žalobcov t.j. parcely registra „C“ č. 4372/1 a č. 4372/2 sú susediacimi
parcelami s parcelami registra „C“ č. 326 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 303 m2 a č. 325
záhrada o výmere 329 m2. Podľa listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi každý s podielom po 1/2 nehnuteľností a to parciel registra „C“ č. 326 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 303 m2, č. 325 záhrada o výmere 329 m2 a domu súpisné č. XX na parcele č. 326.
Podľa listu vlastníctva nehnuteľnosti nadobudli žalovaní Darovacou zmluvou V-421/97 – 45/97.

9. Dňa 26.07.2021 bol geodetom K. L. vyhotovený Vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice C-KN
p.č. 4372/1 – 4372/2 č. 34605045-39/2021 (Záznam podrobného merania č. 527). Podľa Protokolu

o vytýčení, Technickej správy a samotného náčrtu oplotenie medzi uvedenými parcelami C KN č. 4372/1,
č. 4372/2 na jednej strane a parcelami C KN č. 326, č. 325 na strane druhej, zasahuje na parciel C KN
č. 4372/1 a č. 4372/2 po celej ich dĺžke v zakreslenom rozsahu ohraničenom červenými čiarami. Podľa
Protokolu o vytýčení bol pri samotnom meraní prítomný žalobca v 1. rade.

10. Oplotenie, ktoré tvorí hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných, staval
žalovaný v 1. rade spolu s otcom žalovaných A. G. st. a bolo podľa vyjadrenia žalovaných postavené
na mieste, kde stál pôvodný plot tak, ako si ho pamätali. Z uvedeného dôvodu t.j. dôvodu, že priebeh
oplotenia si presne pamätali, nebola podľa žalovaných pred postavením plota zameraná hranica icha susediacich pozemkov. Plot bol postavený z dôvodu možnej zmeny vlastníckych vzťahov susediacich
pozemkov, pričom pôvodné vlastníčky – predchodkyne žalobcov o postavení nového plota žalovaní
neupovedomili. Pôvodný plot bol drevený a v čase kedy žalovaní nadobudli nehnuteľnosti v ich

vlastníctve t.j. v roku 1997 ešte stál. Z pôvodného oplotenia najprv bola odstránená len jeho časť, úplne
bolpôvodnýplotmedzipozemkamiodstránenývroku2007. PôvodnýplotstavalibratiaH.C., odktorého
žalovaní nadobudli nehnuteľnosti v ich vlastníctve a O. C., právni predchodca žalobcov. V užívaní
pozemkov do roku 2007, ani následne žalovaných, podľa ich vyjadrenia, nikto nerušil. O susediace
pozemky sa starali s rodinou cca od roku 1997 do roku 2019. Pôvodné vlastníčky parciel C KN č. 4372/1

a č. 4372/2 sa o pozemky nezaujímali, nechodievali tam. Ich predchodca taktiež pôvodný dom vrátane
pozemkov neužíval. Podľa žalovaných, pôvodný dom na parcele C KN č. 4372/1 nebol postavený na
mieste kde sa nachádza stavba domu žalobcov, ale stál ďalej cca 2 metre než terajšia stavba smerom
od ich pozemku, pretože za domom O. C. bolo vždy ukladané drevo.

11. V Čestnom vyhlásením zo dňa 23.02.2023 p. F. Q. vyhlásila, že plot medzi pozemkami vlastníka F.

G. a A. G. a stavebníka B. C. a jeho manželky stojí na tom istom mieste, kde v minulosti stál pôvodný
drevený plot, do doby kým bol zbúraný pre opotrebovanie.

12. Pôvodný dom, ktorý stál na parcele C KN č. 4372/1 bol rodičovským domom menovanej p. F. Q..
Svedkyňa pred súdom uviedla, že medzi ich pozemkami a pozemkom, ktorý užívajú žalovaní a ktorý

pôvodne patril bratovi jej mamy, bol drevený plot, ktorý šiel od konca drevárne po stred predného plota.
Keď sa vchádzalo do železnej brány, ktorá dnes patrí žalovaným, vľavo od brány bol metrák uloženého
dreva a za ním bol plot. Dom, ktorý stavajú žalobcovia je posunutý oproti jej rodičovskému domu, ktorý
bol ďalej asi 2 – 3 metre smerom vľavo od predmetného plotu z pohľadu od ulice. V obci Helcmanovce
žila do svojich 23 rokov, následne chodievala k rodičom cca každé 2 mesiace. Po smrti rodičov je v obci

možno 2 - 3 krát do roka. Plot, ktorý teraz stojí medzi pozemkami videla prvýkrát v roku 2020, pôvodný
plot bol zbúraný asi v roku 2019. Žalovaní postavili plot tak, ako bol postavený pôvodný plot na jeho
pôvodnom mieste.

13. Svedok R. G., brat otca žalovaných, uviedol, že bol pritom keď sa staval pôvodný plot medzi

predmetnými pozemkami. Pôvodný plot postavil jeho švagor O. C.. Plot bol asi 1,5 metra od vstupnej
brány, kde majiteľom domu bol H. C., ktorý si ukladal palivové drevo od brány až po plot. Vstupná brána
nebola menená, stále je pôvodná. Plot tvoril hranicu medzi drevárňou smerom aj dozadu pozemkov,
dreváreň je postavená tak ako bola pôvodne. Pôvodný plot bol zbúraný a určitý čas medzi pozemkami
bolo voľné priestranstvo. Pôvodný plot bol čiastočne poškodený ešte v čase, keď žil O. C. aj jeho

manželka K. tak, že prechádzali voľne z jedného pozemku na druhý. Či z pôvodného plota sa niečo
zachovalo nevedel uviesť, terajší plot staval brat svedka so svojimi synmi.

14. VČestnomprehlásenízodňa02.05.2023vyhlásilap.A.H.,žedrevenýplot,ktorýoddeľujepozemky
bratov Slovinských a manželov C. a ktorý bol postavený v roku 2018/2019, najmä od cesty, nikdy takto

nestál, nebol postavený ako v súčasnosti stojí ani za života O. C. a jeho manželky Rozálie. Istý čas plot
medzi hospodárskou budovou a domom O. a K. C. nestál. Plot bol postavený potom, čo dom manželov
Zápotockých ich vnučky dali zbúrať a otec bratov G. následne postavil tento drevený plot.

15. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím o odvolaní zo dňa 27.01.2022

zamietol odvolanie F. G. proti rozhodnutiu obce Helcmanovce zo dňa 21.09.2021, ktorým bola
povolená stavba „Rodinný dom v obci D.“ pre stavebníkov B. C. a E. C. a uvedené rozhodnutie
potvrdil. V odvolaní proti stavebnému povoleniu odvolateľ namietal, že neboli rešpektované jeho
námietky v tom, že sa cítia byť majiteľmi pozemku od ich rodinného domu, až po drevený plot, ktorí
akceptovali všetci predchádzajúci vlastníci parciel č. 326 a č. 4372/1. Tým, že boli oni, aj ich právni

predchodcovia vždy dobromyseľnými držiteľmi predmetného pozemku až po plot, nadobudli k nemu
vlastnícke právo. Okresný úrad Košice v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že stavebný
úrad je povinný vychádzať z právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľnosti a nemôže tieto údaje
spochybňovať. Nie je možné brať zreteľ na historické užívanie pozemku resp. oplotenia, nakoľko toto
nie je hodnoverné a preukazujúce vlastnícky vzťah k predmetným pozemkom. Odvolatelia nepreukázali

vlastníctvokdotknutýmpozemkom,aninespochybnilivytyčovacínáčrt,lenžiadalijehonerešpektovanie.
Otázku sporného užívania pozemkov je potrebné riešiť v samostatnom občianskoprávnom konaní.16. Listom zo dňa 22.09.2022 žalobcovia vyzvali žalovaných na odstránenie dreveného plota z parciel
C KN č. 4372/1 a č. 4372/2, do ktorých zasahuje poukazujúc na to, že tento plot sťažuje a bráni pri
výstavbe ich rodinného domu na parcele č. 4372/1 situovanej 2 m od hranice pozemku. Zároveň žiadali

o preloženie tohto plota na hranicu medzi parcelou C KN č. 4372/1, č. 4372/2 a parcelou C KN č. 326.

17. V odpovedi na uvedenú žiadosť žalovaní poukázali na to, že si len ohradili pozemok a plot postavili
na mieste pôvodného plota. Uviedli, že dlhodobo sa starali o pozemok i dom susedov, ktorí boli ich
príbuzní. Plot medzi pozemkami pre opotrebovanie sa musel zbúrať a aj preto, že to uľahčilo práce

o susediaci pozemok. O susediaci pozemok sa starali až kým sa dom nezbúral. Keď sa dozvedeli, že
pozemok sa ide predať, plot obnovili na mieste, kde stál predtým.

18. Žalobcadňa23.02.2023doručilobciHelcmanovceakostavebnémuúraduOznámenieostavebných
prácach zo dňa 23.02.2023. V oznámení uviedol, že pri realizácii stavby rodinného domu na parcele
č. 4372/1, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 24.02.2022, bude demontovať a premiestni

drevený plot, ktorého majiteľmi sú F. G. a A. G. z dôvodu, aby nedošlo k jeho poškodeniu pri
nevyhnutných stavebných prácach. Po skončení prác bude plot osadený na pôvodné miesto a do
pôvodného stavu. Uvedené oznámil stavebnému úradu z dôvodu, že vlastníci plota nebývajú v ich dome,
nehnuteľnosť navštevujú sporadicky.

19. Žalovaný v 1. rade podal dňa 25.02.2023 Trestné oznámenie z dôvodu, že žalobca bez súhlasu
vlastníkov pozemku dňa 30.08.2022 prekonal prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu na pozemok
a odstránil drevený plot o dĺžke cca 12 m, premiestnil ho na svoj pozemok a začal vykonávať kopacie
práce asi 30 cm od plota. Po vykonaní kopacích prác pribil plot na pôvodné miesto. Dňa 23.02.2023
opätovne bez súhlasu majiteľov vnikol na pozemok, vybil klince na hranoloch od stojek, druhú stojku od

brány zlomil a na štvrtej odrezal vodorovné hranoly. Tým zničil plot, ktorého časti ponechal na pozemku

20. Podľa vyjadrenia obce Helcmanovce, stavebný úrad zo dňa 10.05.2023, stavebný úrad od
01.08.2003neevidujeohlásenieanistavebnépovoleniedrobnejstavby„Oplotenie“narozhranípozemku
parcely č. CKN 4372/1 a 4372/2 v katastrálnom území D. vo vlastníctve Mgr. Jakub Zmij a Mgr. Nikola

Zmijová a pozemku parcely č. CKN 326 a 325 v katastrálnom území D. vo vlastníctve A. G. a F. G..

21. Podľa záverov Znaleckého posudku č. 3/2024 zo dňa 29.07.2024, existujúce oplatenie medzi
parcelami C KN č. 326, 325 zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. a C KN č.
4372/1, 4372/2 zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. zasahuje do parciel C KN

č. 4372/1, 4372/2. Rozsah zásahu je 79 m 2. Znalec potvrdil, že vytýčenie hranice medzi parcelami
v ZPMZ č. 527 geodetom K. L. je správne.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.28. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb (§ 125).

29. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

31. Predmetomtohtokonaniajeochranavlastníckychprávžalobcov.Aktívnalegitimáciavovlastníckych
veciach patrí vlastníkovi veci. Základnou podmienkou úspechu týchto žalôb je teda preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je žalobca aktívne legitimovaný

domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Pasívne legitimovaným subjektom je osoba,
ktorá neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva.

32. Žalobcovia v 1. a 2. rade preukázali , že nehnuteľnosti parcely C KN č. 4372/1 a č. 4372/2
v katastrálnou území Helcmanovce nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva kúpou dňa

20.09.2020, spolu vo výmere 1186 m2 (496 m2 výmera parcely č. 4372/1 plus 690 m2 výmera parcely
č. 4372/2). Predmetné parcely kupovali za účelom výstavby rodinného domu, čo je zrejme z toho, že
na základe ich žiadosti zo dňa 01.07.2021 o vydanie stavebného povolenia, bolo dňa 21.09.2021 obcou
Helcmanovce vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na parcele C KN č. 4372/1.

33. Na preukázanie neoprávneného zásahu do vlastníckych práv zo strany žalovaných, žalobcovia
predložili Vytyčovací náčrt vyhotovený geodetom K. L. na vytýčenie hranice C-KN p.č. 4372/1 – 4372/2,
č. plánu 34605045-39/2021. Podľa tohto plánu oplotenie medzi parcelami C-KN č. 4372/1 a č. 4372/2
na jednej strane a parcelami C KN č. 326 a č. 325 na strane druhej zasahuje do parciel C-KN č.
4372/1 a č. 4372/2 vo vlastníctve žalovaných po celej dĺžke hranice s nulovým zásahom v zadnej

časti, od ktorej v prednej časti parciel C-KN č. 4372/1 a C KN č. 326 je zásah už v šírke 1,80 m.
Správnosť tohto Vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného geodetom K. L. (Záznam podrobného merania
č. 527) bola potvrdená súdom ustanoveným znalcom v Znaleckom posudku č. 3/2024, podľa ktorého
zásah do pozemkov vo vlastníctve žalobcov predstavuje celkove 79 m2. Zo znaleckého dokazovania
a merania uskutočneného súdom ustanoveným znalcom je tiež zrejme, že nejde o „historicky“ posunuté

dvory, keďže hranica – oplotenie medzi pozemkami parcelami C-KN č. 4372/1 a č. 4372/2 a ďalšími
susediacimi pozemkami parcelami C KN č. XXXX O. P. 4374 sú v súlade s platnou katastrálnou mapou.

34. Obrana žalovaných v konaní spočívala v tvrdení, že od nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam parcelám C KN č. 326 a č. 325 v roku 1997 až do roku 2021 dobromyseľne

užívali svoje pozemky „až po plot“. V takomto užívaní pozemkov neboli nikým rušení a preto nadobudli
vlastnícke právo k pozemkom „až po plot“.

35. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/14/2020 zo dňa 24.06.2020 „Určiť ,,hranicu“
medzi dvomi pozemkami (parcelami) neznamená iba určenie púhej skutočnosti bez právneho významu,

ale v takomto konaní ide vždy (a hlavne) aj o určenie vlastníckeho práva k spornej ploche dotknutého
pozemku (parcely). Preto zistenie deliacej hranice medzi pozemkami je základným predpokladom
správneho posúdenia, či existujúca faktická užívacia hranica, ktorá sa odchyľuje od mapovej hranice,
je aj hranicou právnou, napr. v dôsledku vydržania alebo iného právneho dôvodu. Samotné mapovanie
tedanemôževytváraťvlastníctvo,ktorésanadobúdaibanazákladeniektoréhozozákonomuznávaného

právneho titulu (zmluvou, vydržaním, dedením a pod.)“.

36. Vzhľadom na uvedené, sa súd po zistení rozporu hranice medzi susediacimi parcelami C KN
č. 4372/1 a č. 4372/2 a parcelami C KN č. 326 a č. 325 podľa katastrálnej mapy a hranice tvorenej
postaveným oplotením medzi týmito parcelami zaoberal tým, či žalovaní splnili zákonné podmienky

vydržania vlastníckeho práva k časti parciel C KN č. 4372/1 a č. 4372/2 v rozsahu zásahu, ktorý bol
zistený vytyčovacím náčrtom a znaleckým dokazovaním.37. Občiansky zákonník v § 134 ods. 1 a 2 upravuje vydržanie ako originárny osobitný spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom určených podmienok dochádza
knadobudnutiuvlastníckehoprávapriamozozákona.Ideonadobudnutievlastníckehoprávanazáklade

inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Spôsobilým subjektom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním sú tak fyzické,

ako aj právnické osoby resp. štát. Spôsobilým predmetom držby môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec
s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom stanovená doba na
vydržanie nehnuteľnosti je 10 rokov.

38. Z dokazovania je zrejme, že právni predchodcovia žalobcov a žalovaných boli blízki rodinní
príslušníci. Pôvodnými vlastníkmi domu č. 26, ktorý bol postavený na parcele C KN č. 4372/1 a parciel C

KN č. 4372/1 a č. 4372/2 boli manželia O. a K. C.. Pôvodný plot medzi pozemkami parcelami C KN č.
4372/1ač.4372/2aparcelami C-KN č.326ač.325malpostaviťO.C.sbratomH.C.. Domč.27,ktorý
je postavený na parcele C KN č. 326 je rodičovským domom O. C., ktorý bol následne vo vlastníctve
jeho brata H. C.. K. C. bola sestrou otca žalovaných A. G. st., t.j teta žalovaných. Aj následne, keď O.
a K. C. darovali zmluvou zo dňa 10.11.1990 nehnuteľnosti svojmu synovi JUDr. Dušanovi Zápotockému,

ostali tu ďalej bývať a to až do ich smrti, K. C. zomrela XX.XX.XXXX a O. C. 11.01.2007.

39. Poukazujúc na uvedené príbuzenské vzťahy súd nespochybňuje tvrdenia žalovaných, že
predchodcami sporných susediacich nehnuteľností spolu vždy dobre vychádzali, pomáhali si a nemali
medzi sebou žiadne majetkové spory o priebeh hranice medzi ich susediacimi pozemkami.

40. Žalovaní nadobudli im patriace nehnuteľnosti t.j. dom č. XX a parcely C-KN č. 326 a č. 325
darovaním od H. C. v roku 1997. Od uvedenej doby resp. roku 1998 pomáhali so starostlivosťou
o susediacu záhradu rodine O. a K. C., a to až do roku 2019 t.j. do zmeny vlastníckych práv. Uvedené
znamená, že chodievali aj na parcely C KN č. 4372/1 a č. 4372/2 a to práve v súvislosti s udržiavaním

záhrady susedov.

41. Z dokazovania vyplýva, že pôvodný plot, ktorý sa nachádzal medzi parcelami C-KN č. 4372/1 a č.
4372/2 a parcelami C-KN č. 326 a č. 325 a ktorý bol postavený bratmi O. a H. C. mal byť čiastočne
poškodený už za života K. C., ktorá zomrela v roku 1998. Už v tom čase, sa podľa vypočutého svedka

R. G., dalo prechádzať voľne medzi uvedenými susediacimi parcelami. Plot nebol opravovaný, naopak
bol pre jeho opotrebovanie bol celý zbúraný a to najneskôr do začiatku roku 2007, kedy zomrel O. C..
Plot bol však odstránený už za života O. C., ktorý mal zdravotné problémy a potreboval starostlivosť
ozáhraduatedaužvtedysamedziparcelamižiadneoplotenienenachádzalo.Synpôvodnýchvlastníkov
predmetných parciel C- KN č. 4372/1 a č. 4372/2 JUDr. Dušan Zápotocký zomrel XX.XX.XXXX. Súd

má za to, že menovaný pred smrťou nehnuteľnosti dlhodobo neužíval, nebýval tu. Vyplýva to nielen
z tvrdenia žalovaného v 1. rade, ale aj z toho, že podľa tvrdenia žalovaných bolo potrebné už od roku
1997 pomáhať manželom K. a O. C. so starostlivosťou o ich záhradu. Dcéry B. S. C., predchodkyne
žalobcov, nehnuteľnosti nikdy neužívali, nebývali tu, ani nechodievali do Helcmanoviec.

42. Aj z týchto vyššie uvedených skutočností je zrejme, že žalovaní neboli rušení pri užívaní parciel
C-KN č. 4372/1 a č. 4372/2 katastrálne územie D., keďže pôvodní vlastníci uvedených parciel už od
roku 1997 potrebovali pomoc so starostlivosťou o ich pozemky, ktorú mali zabezpečovať práve žalovaní
resp. ich otec ako príbuzní resp. neskôr dom č. 26 a k nemu patriace pozemky ich vlastníkmi neboli
vôbec užívané.

43. Z dokazovania je zrejme, že oplotenie medzi predmetnými parcelami C-KN č. 4372/1 a č. 4372/2
a parcelami C KN č. 326 a č. 325 bolo čiastočne poškodené s možnosťou voľného prechodu medzi
susediacimi parcelami už minimálne od roku 1998 a s určitosťou medzi týmito parcelami pôvodné
oplatenie bolo úplne odstránené a nebolo tam postavené žiadne nové oplotenie najneskôr od začiatku

roka 2007.

44. Pokiaľ preto žalovaní resp. ich otec prechádzali z parciel im vlastnícky patriacich na parcely
v terajšom vlastníctve žalobcov resp. tieto aj užívali v súvislosti so starostlivosťou o záhradu, bolo toz dôvodu ich pomoci pôvodným vlastníkom so starostlivosťou o susediace parcely. Keďže sa medzi
predmetnými susediacimi parcelami dlhodobo nenachádzalo žiadne oplotenie má súd za to, že nie je
možné objektívne konštatovať, že žalovaný boli dobromyseľnými užívateľmi parciel C KN č. 4372/1

a č. 4372/2 „až po plot“. Z dokazovania totiž nevyplýva presne pokiaľ t.j. po akú hranicu žalovaní
užívali predmetné pozemky dobromyseľne ako vlastné a odkiaľ ich užívali ako susediace parcely,
o ktoré sa starali z dôvodu pomoci príbuzným. Plot medzi parcelami nebol postavený a pokiaľ roky
sa prechádzalo neobmedzene aj na susediace pozemky resp. ich čiastočne žalovaní užívali nemožno
objektívne konštatovať hranicu medzi pozemkami pokiaľ boli žalovaní dobromyseľní a odkiaľ už nie. Za

vyššie popísaného stavu je tiež logické, že pri prechádzaní cez hranicu medzi susediacimi pozemkami
neboli predchodcami žalobcov rušení. K tomu je potrebné dodať, že dom č. 26 nebol zjavne dlhodobo
obývaný a pozemky patriace žalobcom neboli predchodcami žalobcov ako vlastníkmi dlhodobo užívané
a to až do nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami.

45. Dokazovaním tiež nebolo jednoznačne preukázané, že plot tak ako stojí v súčasnosti bol postavený

na mieste ako stál pôvodný plot postavený O. a H. C. a aj preto nie je možné objektívne konštatovať, že
žalovaní užívali časť parciel C KN č. 4372/1 a č. 4372/2 „až po plot“ dobromyseľne.

46. Žalovaní do roku 2007, ani následne, nikdy nebývali v domoch č. 27 resp. 26 postavených na
predmetných susediacich parcelách. Žalovaný v 1. rade cca od roku 2007 nežil v Helcmanovciach (s

výnimkou rokov 2013-2014) , trávil tu len letné mesiace. Žalovaný v 2. rade sa z obce odsťahoval v roku
1994 a následne do obce chodieval len pomáhať svojim rodičom. Uvedené skutočnosti spochybňujú
tvrdenia žalovaných o tom, že si presne pamätajú, kde stálo pôvodné oplotenie medzi predmetnými
susediaci parcelami zvlášť poukazujúc na to, že toto oplotenie v prírode dlhodobo bolo úplne odstránené
amedziparcelamibolovoľnépriestranstvo. Vsúvislostistýmsúdpoukazujenapr.nato,žežalovanýv1.

rade si síce pri jeho výpovedi jednoznačne nepamätal, či pôvodný dom č. 26, v čase keď bol ním a jeho
otcom stavaný nový terajší plot, ešte na parcele C KN č. 4372/1 stál alebo nie, ale presne si pamätá
kde presne pôvodne oplotenie bolo postavené. Je tiež potrebné poukázať na rozpor v písomných
vyjadreniach žalovaných, ktorý vo vyjadrení k žalobe uviedli, že dom č. 26 bol zbúraný v roku 2018
a následne bol v roku 2019 postavený nový plot, kým z nimi podanej dupliky vyplýva, že dnešný plot bol

postavený v čase, kým ešte pôvodný dom na parcele C-KN č. 4372/1 stál.

47. To, že terajší plot stojí na mieste pôvodného oplotenia, ako aj to, že pôvodný dom č. 26 na parcele
C-KN č. 4372/1 stál ďalej od plota, ako stavba domu žalobcov a to smerom do stredu parcely, potvrdili
svedkovia F. Q. a R. G.. Obaja svedkovia uviedli, že priebeh pôvodného oplotenia tak, ako bol postavený

O. C. si presne pamätajú.

48. Svedkyňa F. Q. je dcérou O. a K. C.. Je teda pravdou, že dom č. 26, ktorý stál na parcele C-KN č.
4372/1 bol jej rodičovským domom, v ktorom vyrastala v čase, keď sa tu nachádzalo pôvodné oplotenie.
Z obce Helcmanovce sa svedkyňa odsťahovala ako 23 ročná t.j. v roku 1985. Rodičov navštevovala

následne cca každé dva mesiace, po ich smrti (O. C. zomrel XX.XX.XXXX) do obce chodieva len
sporadicky. Svedkyňa teda v obci nežije cca 40 rokov a pokiaľ aj navštevovala pravidelne svojich rodičov,
bolo to pred cca 18 rokmi, kedy zomrel aj jej otec. Svedkyňa je príbuznou – sesternicou žalovaných.

49. Svedok R. G. je bratom nebohej K. C.. V predmetných nehnuteľnostiam t.j. dome č. 27 resp. č. 26

nikdy nežil, avšak žije v obci Helcmanovce celý svoj život. Ako príbuzný rodiny Zápotockých bol s nimi
v každodennom kontakte do jeho cca 24 rokov t.j. do roku 1962, jeho rodičovský dom stál v blízkosti.
Presne kedy sa stavalo pôvodné oplotenie už nevedel uviesť, uviedol však, že ho staval jeho švagor
O. C.. V čase, keď už švagor O. C. bol dôchodcom a mal zdravotné problémy chodieval mu pomáhať.
Svedok je príbuzným – ujom oboch žalovaných (brat otca žalovaných A. G. st.).

50. Svedecké výpovede menovaných svedkov súd hodnotil s použitím tzv. doktríny RAVEN a dospel
k záveru, že ich vyhodnotenie vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti svedkov. V prvom rade
súd uvádza že samotný rodinný vzťah žalovaných a vypočutých svedkov automaticky samozrejme
nespochybňuje vierohodnosť obsahu výpovedí svedkov, poukazujúc aj na to, že svedkovia boli pred

ich výsluchom riadne poučení podľa § 196 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Je však potrebné
zdôrazniť, že svedkovia posudzovali priebeh pôvodného oplotenia s terajším, pričom pôvodné oplotenie
najneskôr od začiatku roka 2007 sa na pozemkoch nenachádzalo. V tejto súvislosti je potrebné
brať do úvahy hlavne značný časový odstup od kedy sa pôvodné oplotenie medzi parcelami vôbecnenachádzalo (2007) do doby postavenia nového oplotenia (2019) a poukázať na to, že svedkyňa
v uvedenom čase sa v obci zdržiavala minimálne (ide o obdobie po smrti jej oboch rodičov) a svedok sám
potvrdil, že potom čo sa oženil taktiež sa nezdržiaval v týchto miestach každodenne. V neposlednom

rade je potrebné vziať do úvahy aj vek vypočúvaných svedkov. Doktrína RAVEN zahŕňa aj hodnotenie
prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedka. Výsledok tohto sporu nebude mať síce priamy
dopad na samotných svedkov, aby výsledok sporu bude mať určite dopad na ich blízkych príbuzných
a to nie len samotných žalovaných, ale aj ich otca (t.j. brata a strýka svedkov), keďže z dokazovania
vyplýva, že práve otec žalovaných sa stará o nehnuteľnosti v ich vlastníctve a bol to on, ktorý staval

terajšie oplotenie spolu so žalovaným v 1. rade.

51. Na druhej strane súd poukazuje na čestné prehlásenie p. A. H., podľa vyhlásenia ktorej plot, ktorý
postavil otec žalovaných v roku 2019 nikdy takto nestál a bol posunutý v prospech bratov Slovinských.
Menovaná podľa vyhlásenia žije v blízkosti predmetných nehnuteľností, má na ne výhľad. To, že
ide o susedu nehnuteľností žalovaní potvrdili, poukázali však na nezhody medzi nimi a menovanou.

Neuviedli o aké nezhody sa jedná (či sa tieto týkajú aj predmetných nehnuteľnosti), odkedy pretrvávajú
tieto nezhody, či ide skutočne o nezhody medzi menovanou a žalovanými alebo menovanou a ich otcom
a pod..

52. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že pred postavením nového oplotenia žalovaní nepožiadali

o zameranie hranice medzi susediacimi parcelami. Žalovaní si pritom boli vedomí skutočnosti, že plot
stavali po dlhej dobe od úplného zbúrania pôvodného oplotenia, šlo minimálne o dobu cca 18 rokov,
kde dokazovaním nebolo preukázané, aby ostali zachované aspoň niektoré prvky pôvodného oplotenia.
Pred postavením nového plota žalovaní neupovedomili o uvedenom ani predchodkyne žalobcov, ktoré
v tom čase boli vlastníčkami susediacich pozemkov. Uvedené v spojení s dôvodom postavenia nového

plota, ktorým bola vedomosť žalovaných o tom, že predchodkyne žalobcov predmetné pozemky mienia
predať, možno hodnotiť minimálne ako konanie s nedostatočnou obozretnosťou a opatrnosťou. Žalovaní
si tiež nesplnili ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. týkajúcu sa drobnej
stavby, ktorou je oplotenie, pričom z dokazovania vyplýva, že nešlo o rekonštrukciu starého oplotenia,
ale postavenie nového.

53. Jedným z predpokladov vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu veci sa považuje
nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu vec patrí ako vlastníkovi. To, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť
objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale

v celom jej priebehu. Pri skúmaní dobrej viery držiteľa o tom, že mu právo patrí, treba vždy brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) miere opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o
tom, že mu právo patrí.

54. V danom prípade poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemožno objektívne
konštatovaťdobromyseľnosťžalovaných.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/19/2021
zo dňa 26.01.2022 „Otázka existencie dobromyseľnosti ako jedného zo zákonných predpokladov
vydržania, teda to, či v danom prípade bola dobromyseľnosť preukázaná alebo nepreukázaná, nie je
otázkou interpretácie práva, ale otázkou dostatku či naopak nedostatku skutkových zistení pre jeden

alebo druhý možný záver – a teda primárne vecou dokazovania (vyhodnotenia skutkových zistení
potrebných pre formulovanie následného právneho záveru, či došlo k vydržaniu)- V takomto prípade
sa potom dovolaciemu súdu javí, že ide skôr o otázku skutkovú, keďže mimo akúkoľvek pochybnosť
ide len o proces hodnotenia dôkazov (vymykajúci sa z rámca pojmu „právna otázka“). Zároveň
platí, že vyhodnotenie existencie či neexistencie dobromyseľnosti v konkrétnom prípade závisí od

posúdenia jedinečných skutkových okolností posudzovanej veci, čo činí uvedenú otázku nespôsobilou
na zovšeobecnenie, ktoré sleduje jeden z účelov ustanovenia § 421 ods. 1 CSP“.

55. Žalovaní nepreukázali, že s časťou sporných parciel C-KN č. 4372/1 a č. 4372/2 „až po plot“ v čase
od roku 1997 nakladali ako s vlastnými. Plot minimálne od roku 1998 bol pre opotrebovanie čiastočne

odstránenýaúplnebolodstránenýnajneskôrvroku2007.To,žeterajšieoploteniestojí presnenamieste
pôvodného oplotenia v konaní nebolo preukázané. Uvedené nevyplýva ani zo žiadnej z predložených
fotografií v konaní, keďže fotografie starého plota sa nezanechali a pokiaľ sa na fotografiách nachádza
vedľa vstupnej brány na pozemky vo vlastníctve žalovaných naukladané drevo, nie je z toho zrejme,či je to uložené na pozemkoch v terajšom vlastníctve žalobcov alebo žalovaných. Nerušenosť užívania
častí uvedených parciel vyplývala z blízkych príbuzenských vzťahov resp. z toho, že určité obdobie
uvedené parcely neboli vôbec užívané ich vlastníkmi a teda nemožno konštatovať, aby vyplývala

z toho, že žalovaní oprávnene užívali časti predmetných parciel. Držiteľ musí byť dobromyseľný aj
ohľadne právneho dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok vznik práva. V danom prípade žalovaný
nepreukázali žiaden titul vo vzťahu k predmetnej časti parciel C KN č. 4372/1 a č. 4372/2, časť týchto
parciel nikdy neodkúpili, ani inak nenadobudli.

56. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovanými neboli splnené zákonné podmienky vydržania.
Oplotenie postavené žalovanými na parcelách C-KN č. 4372/1 a č. 4372/2 nie je nehnuteľnosťou (nie je
pevným základom spojené so zemou). Uvedené oplotenie stojí tak, ako bolo postavené žalovanými, hoci
z dokazovania je zrejme, že žalobca v čase začatie výstavby domu na uvedených parcelách časť tohto
oplotenia rozobral, z predložených fotografii vyplýva, že toto bolo dané späť tak, ako bolo postavené
žalovanými.

57. Poukazujúcnauvedenémásúdzato,ževkonaníbolpreukázanýneoprávnenýzásahdovlastníctva
žalobcov a preto žalobe žalobcov súd v celom rozsahu vyhovel.

58. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v konaní boli úspešní žalobcovia, ktorí majú preto nárok
na náhradu trov konania.

63. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Vždy však musí ísť o výnimočný prípad,
kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a
ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu.
Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola.

64. Vzhľadom na uvedené súd priznal náhradu trov konania úspešným žalobcom a to vo vzťahu
k žalovaným v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho
úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.