Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Csp/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208773
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1416208773.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkyne: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanej: K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, Y. XX, okres Y., zastúpená: Združenie na ochranu práv občana - AVES, Jána Poničana
9, Bratislava, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 1129,75 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1129,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1129,75 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,99%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobkyne, OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova
5, Bratislava (ďalej len „právna predchodkyňa žalobkyne“) sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému
súdu Bratislava IV v listinnej podobe dňa 29.09.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť jej sumu 1164,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.07.2016 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Právna predchodkyňa žalobkyne v podanej žalobe uviedla, že žalovaná mala uzatvorenú zmluvu
o READY Konte na báze bežného účtu (ďalej len „zmluva o účte“), ktorú porušila tým, že v rozpore
s bodom 10 časti III.1 VOP neudržiavala na konte po jeho zriadení povinný minimálny zostatok,
pričom záporný zostatok sa ďalej vytváral a hromadil ako nepovolený debetný zostatok až do zrušenia
konta. Tento nepovolený debetný zostatok je úročený sadzbou vyhlasovanou bankou, t.j. právnou
predchodkyňou žalobkyne, ktorá bola zverejňovaná v prevádzkových priestoroch jej pobočiek, sadzba
úrokov pre nepovolené debety bola v rozhodnom čase 20 % ročne. Právna predchodkyňa žalobkyne

pre pretrvávajúce porušovanie zmluvy dňa 19.01.2016 zaslala žalovanej poslednú výzvu a požiadala
ju o uhradenie nepovoleného prečerpania konta. Keďže žalovaná úhradu nezrealizovala, právna
predchodkyňa žalobkyne listom z 26.04.2016 zmluvu o účte vypovedala s účinnosťou k 30.06.2016.
Na výzvu súdu právna predchodkyňa žalobkyne špecifikovala uplatnenú pohľadávku tak, že debet na
účte žalovanej vznikol v súvislosti s podávaním stávok TIPOS národná lotériová spoločnosť (ďalej len
„TIPOS“), pričom pôvodná výška debetu bola 1809,- eur, žalovaná realizovala úhrady 679,25 eura,
pričom z uhradenej sumy právna predchodkyňa žalobkyne účtovala sumu 8,- eur na poplatky a sumu

31,98 eura na negatívne úroky, pričom aktuálny zostatok dlhu voči žalovanej bol 1169,73 eura a dlhu v
tejto výške (pozn. súdu, o 5 eur viac, ako bol požadovaný v žalobe) sa domáhala voči žalovanej.3. Okresný súd Bratislava IV vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16Csp/38/2016-67 zo dňa 08.03.2017
tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnej predchodkyni žalobkyne 1129,75 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1129,75 eura od 01.07.2016 do zaplatenia do 15 dní od

jeho právoplatnosti, žalobu v časti uplatnenej sumy 39,98 eura zamietol ako nedôvodnú a právnej
predchodkyni žalobkyne priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,99%.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a
žalovanou vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o účte, ktorej podmienky žalovaná porušila, keď na účte
neudržiavalaminimálnyzostatok,pričomžalovanárealizovalanaťarchubežnéhoúčtutransakcieTIPOS

v celkovom počte 149, celkovo v sume 1809,- eur. Žalovaná časť tohto dlhu zaplatila dňa 11.12.2015 v
sume 320,- eur, dňa 09.02.2016 v sume 258,39 eura, dňa 31.03.2016 v sume 50,- eur a napokon dňa
14.06.2016 v sume 50,- eur, celkovo 679,25 eura, z ktorých právna predchodkyňa žalobkyne započítala
napoplatky8,-eurananegatívneúroky31,98eura.Pretožeprávnapredchodkyňažalobkynevsúvislosti
s uplatnenými sumami 8,- eur a 31,98 eura, t.j. v celkovej sume 39,98 eura nepredložila žiadne doklady,
súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

4. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 16CoCsp/20/2021-138 zo dňa
30.08.2022 vo výroku I. rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodne žalobkyne,
ktorým je terajšia žalobkyňa a vo výroku II., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie sa pri doručovaní žaloby
neriadil relevantnou právnou úpravou civilného procesu, pretože potom, ako sa mu túto nepodarilo
doručiť na adresu žalovanej, resp. jej zákonnej zástupkyne, evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, postupoval v rozpore so zákonnou povinnosťou uvedenou v § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“), keď nevykonal žiadny úkon

potrebný na zistenie skutočného pobytu žalovanej a jej zákonnej zástupkyne. Súd prvej inštancie
žalovanej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie má
doručiť žalobu vrátane podania právnej predchodkyne žalobkyne zo dňa 15.02.2017 žalovanej, spor
opätovne prejednať na pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov ustáliť skutkový stav potrebný pre

svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a rozhodnúť. V
opätovnom rozhodnutí súd prvej inštancie svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení
veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a
ich uvedenie bolo zrozumiteľné; v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania.

5. Od 01.06.2023 je Mestský súd Bratislava IV miestne príslušný na konanie v prvej inštancii pre obvod
Mestského súdu Bratislava IV, v tejto sporovej veci sa tak stal nástupníckym súdom Okresného súdu
Bratislava IV. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 C.s.p. vo veci nariadil
v dňoch 05.06.2024, 04.09.2024, 30.10.2024 a 27.01.2025 pojednávanie, vykonal výsluch žalovanej, jej
matky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

5.1. Z doplnenia skutkových tvrdení právnou predchodkyňou žalobkyne (č.l. 189-209) súd zistil, že
zmluva o účte so žalovanou má byť podriadená pod časť VOP Bežné účty pre mladých, predmetný účet
bol pre žalovanú vedený v zmysle čl. 77. - 80. VOP a zároveň sa na vedenie tohto účtu použijú aj ostatné
ustanovenia VOP ako na bežný platobný účet.
5.2. Z výsluchu žalovanej, konaného dňa 04.09.2024 (č.l. 214) súd zistil, že žalovaná mala v rozhodnom

čase 12-13 rokov, preto si nepamätá ani na okolnosti uzatvorenia zmluvy o účte s bankou a ani na to,
kto disponoval s peniazmi na účte, nespomína si, že by v rokoch 2015-2016 vykonávala bezhotovostné
platby z účtu alebo používala platobnú kartu. Uviedla, že ako deti sa často hrali na počítači, mala tam
niektoré hry nainštalované a niektoré hrala online. Nespomína si, že by nejaké výhry od spoločnosti
TIPOS dostala.

5.3. Z výsluchu matky žalovanej, konaného dňa 04.09.2024 (č.l. 214) súd zistil, že právna predchodkyňa
žalobkyne mala v čase, keď bola žalovaná žiačkou, akciu, že deti po predložení vysvedčenia,
kde sú samé jednotky, dostanú 100,-Sk. Matka žalovanej tak svojim dvom deťom, z toho aj
žalovanej, zriadila účet v OTP Banke (právnej predchodkyni žalobkyne), na ktorý bola po predložení
vysvedčenia so samými jednotkami bankou vyplácaná suma 100,-Sk. Rodinné prídavky najskôr

dostávala prostredníctvom platobných poukážok, následne to už nebolo možné a musela ich prijímať
bezhotovostne, na čo potom využívala účet žalovanej, ktorý používala aj ona. Z banky dostala
informáciu, že účet sa ruší, lebo je tam dlh. Situáciu chcela vyriešiť, navštívila banku, ale zamestnanci
boli nepríjemní a nič sa nedozvedela, preto sa obrátila na Národnú banku Slovenska, kde jej oznámili,že všetko preveria, ale informáciu o výsledku jej nemôžu oznámiť. Zamestnanec banky jej neoznámil
žiadne predzmluvné informácie, len spolu podpísali zmluvu a následne jej oznámil, že 100,-Sk už
aj pripísal na zriadené účty a matka žalovanej si ich môže z pokladne vybrať. Ani ohľadne debetu

na účte neboli žiadne predzmluvné rokovania, pri uzatvorení zmluvy dostali len jeden list - samotnú
zmluvu o READY konte, ktorú matka žalovanej podpísala, na VOP nebola upozornená. Nevedela, že
na účte bol nastavený debet a ak by to vedela, nesúhlasila by s ním. Výpisy z účtu boli doručované
na meno dcéry, t.j. žalovanej, nevedela, čo v nich je, získala ich až potom, ako sa obrátila s podnetom
na Národnú banku Slovenska. Svedkyňa vedela, že deti, vrátane žalovanej, sa na počítači často

hrávali, ona sama ani teraz s počítačom nevie pracovať. Nevedela, že deti tipujú, zo strany právnej
predchodkyne žalobkyne nebola informovaná, že na účte maloletej sú podozrivé pohyby v prospech
hazardnejspoločnosti,resp.spoločnostizaoberajúcejsahazardnýmihrami.Poprela,žehralanapočítači
hry, rovnako nestávkovala ani v spoločnosti TIPOS, bankomatovú kartu k účtu žalovanej používala
až do jeho zrušenia. Do pobočky banky chodila len jedenkrát ročne, keď banka vyplácala peniaze za
vysvedčenie, potom navštívila pobočku raz v čase, keď viac nebolo možné prijímať sociálne dávky

prostredníctvom poštových poukážok a išla zistiť podrobnosti o účte žalovanej, na ktorý jej boli následne
sociálne dávky vyplácané.
5.4. Zo zmluvy o READY konte č. XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 5) súd zistil, že dňa 25.11.2009 ju uzatvorila
zákonná zástupkyňa žalovanej s právnou predchodkyňou žalobkyne, OTP Banka Slovensko, a.s. V
zmysle zmluvy o účte sa majiteľkou účtu s názvom „READY Konto“ stala žalovaná a s ohľadom na čl. 4

bolo jej predmetom zriadenie a vedenie READY Konta v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“).
5.5. Z poslednej výzvy zo dňa 19.01.2016 (č.l. 6-7) súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne
zaslala majiteľke účtu, t.j. žalovanej, výzvu, v ktorej ju informovala, že na jej účte eviduje nepovolené
prečerpanie, ktorého výška ku dňu 19.01.2016 bola 1506,48 eura. Žalovaná bola vyzvaná na

bezodkladné zaplatenie dlžnej sumy vrátane úrokov z nesplatenej istiny od 19.01.2016 až do zaplatenia.
Predmetná výzva žalovanej bola odoslaná poštou dňa 20.01.2016 a vrátená naspäť odosielateľovi dňa
09.02.2016 s poznámkou doručovateľ, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote (č.l. 7rub).
5.6. Z výpovede zo dňa 26.04.2016 (č.l. 8) súd zistil, že ňou právna predchodkyňa žalobkyne v zmysle
§ 715 ObZ a Všeobecných obchodných podmienok vypovedala zmluvu o účte; uvedená výpoveď

nadobudne účinnosť uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď majiteľovi účtu doručená. Vo
výpovedi bola zákonná zástupkyňa žalovanej vyzvaná na okamžitú úhradu debetného zostatku, ktorý
bol ku dňu 26.04.2016 v sume 1263,73 eura. Výpoveď bola doručená zákonnej zástupkyni žalovanej,
t.j. jej matke, dňa 28.04.2016, ako to vyplýva z doručenky (č.l. 9).

5.7. Z okamžitého, priebežného výpisu z účtu (č.l. 46-59) súd zistil, že z účtu žalovanej začali odchádzať
platbyvprospechspoločnostiTIPOSod14.11.2013,kedybolazuvedenéhoúčtuprvýkrátposlanásuma,
a to 4,30 eur (č.l. 52rub), od uvedeného času boli na účet spoločnosti TIPOS posielané z tohto účtu
opakovane platby každý mesiac, okrem mesiacov december 2013 a január 2014, máj, jún a september
2014, až do zatvorenia účtu žalovanej, pričom minimálna výška platby v prospech spoločnosti TIPOS

bola 1,- euro dňa 15.07.2014 (č.l. 54) a najčastejšie boli platené sumy 10,- eur, a to aj opakovanie v
priebehu jedného dňa, napríklad 13.08.2014 najskôr jedna platba 10 eur (č.l. 54) a potom 5x platba 10,-
eur (č.l. 54rub). Z uvedeného výpisu ďalej vyplýva, že na účet žalovanej boli taktiež zo strany spoločnosti
TIPOS posielané platby, napr. 19.11.2013 suma 150,- eur, dňa 22.11.2013 suma 100,- eur a dňa
27.11.2013 suma 115,- eur (č.l. 52rub). Ďalej súd z uvedeného výpisu z účtu zistil, že na účet žalovanej

boli posielané nemocenské dávky pre zákonnú zástupkyňu žalovanej zo Sociálnej poisťovne (napríklad
13.11.2014 v sume 121,20 eur, č.l. 55rub), výplata určená pre zákonnú zástupkyňu žalovanej, napríklad
08.12.2014 (č.l. 55rub) a tiež 11.03.2015 (č.l. 56rub). Napokon dňa 11.12.2015 bolo na uvedenom účte
zrealizované opravné účtovanie - doúčtovanie transakcií TIPOS realizovaných v počte 149 v termíne
30.04.2015 v sume celkom 1809,-eur (č.l. 59).

5.8. Z mesačných výpisov z účtu č. 4 - 11/2015 za obdobie 01.04.2015 - 30.11.2015 predložených
žalovanou (č.l. 149-157) súd zistil, že údaje v nich sú totožné s príslušnými údajmi v okamžitom
priebežnom výpise z účtu, ktorý predložila právna predchodkyňa žalobkyne.
5.9. Z odpovedí zaslaných spoločnosťou TIPOS zo dňa 14.10.2024 (č.l. 242) a 20.11.2024 (č.l. 254) súd
zistil, že hráčsky účet s ID XXXXXX bol založený dňa 10.11.2013 a zrušený dňa 09.08.2015, pričom

po uplynutí päťročnej lehoty od jeho zrušenia, t.j. od 09.08.2020 uvedená spoločnosť nedisponovala
právnym titulom na uchovávanie údajov týkajúcich sa mena, priezviska a fotografie dotknutej osoby. K
overeniu veku osoby pri založení hráčskeho účtu došlo v zmysle platnej legislatívy v čase jeho založenia.
Spoločnosť TIPOS potrebuje pre identifikáciu platieb, ktoré prijala z hráčskych účtov, oznámiť variabilnýsymbol každej takejto platby. Spoločnosť TIPOS neeviduje dňa 11.12.2015 platbu žiadneho subjektu,
ktorý by mal účet vedený v právnej predchodkyni žalobkyne a bez doplnenia variabilného symbolu nie
je možné identifikovať žiadnu platbu.

5.10. Z odpovede Národnej banky Slovenska zo dňa 26.11.2024 (č.l. 260) súd zistil, že táto sa zaoberala
podnetom zákonnej zástupkyne žalovanej zo dňa 13.11.2019, ktorý bol vybavený pod číslom K zo
dňa 07.02.2020, doručený zákonnej zástupkyni žalovanej dňa 12.02.2020; v tejto veci Národná banka
Slovenska nevydala rozhodnutie ani nezasielala inú odpoveď. Z oznámenia Národnej banky Slovenska
zo dňa 07.02.2020 (č.l. 261) súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne (banka) nepopiera, že v

dôsledku technickej chyby na jej strane, boli niektoré transakcie zúčtované dodatočne, jednorazovo, dňa
11.12.2015, pričom banka sa za technickú chybu vzniknutú na jej strane ospravedlnila listom zo dňa
22.12.2015; súčasne banka vo svojom oznámení uviedla, že na predmetnom účte bol od 25.11.2009
zriadený prístup do elektronického bankovníctva a keďže využívanie elektronického bankovníctva bolo
podmienkou na dobíjanie finančných prostriedkov na hráčskom účte spoločnosti TIPOS, z dobíjania
ktorého vznikla dlžná suma, je zrejmé, že prístup k elektronickému bankovníctvu bol aj využívaný. V

elektronickom bankovníctve teda majiteľ účtu pri dobíjaní kreditu na hráčsky účet mal preukázateľne
možnosť oboznámiť sa so stavom na účte, a to najmä tým stavom, že aktuálny zostatok na účte nemôže
postačovaťnadobitiepožadovanejsumykreditunahráčskomúčte,pritomkdobitiukreditunadotknutom
účte došlo 149 krát. Zodpovednosť banky za technickú chybu nemá vplyv na vymáhanie dlžnej sumy
bankou, ale môže byť predmetom ďalšieho dohľadu Národnej banky Slovenska vykonávaného v zmysle

zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.

6. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

8. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

9. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

10. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

11. Podľa § 708 ods. 1 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa.

12. Podľa § 708 ods. 2 ObZ, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

13. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy
o účte (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 171/2005 Z.z. o lotériách a iných podobných hrách, v znení ku
dňu 10.11.2013, kedy bol zriadený hráčsky účet (ďalej len „zákon o lotériách“), hazardnými hrami sú
hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu.

20. Podľa § 9 zákona o lotériách, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu sú hazardné
hry, na ktorých sa hráč zúčastňuje pripojením cez internet na hrací server prevádzkovateľa hazardnej hry
alebo ním povereného subjektu, na ktorom sú softvérovo umiestnené hracie systémy, prostredníctvom
ktorých je prevádzkovaná hazardná hra, pričom hráči hrajú proti tomuto hraciemu systému alebo

jeden proti druhému. Prenos a zber údajov a informácií súvisiacich s prevádzkovaním hazardných
hier realizovaný prostredníctvom internetovej siete nie je považovaný za hazardnú hru prevádzkovanú
prostredníctvom internetu.

21. Podľa § 35 ods. 6 zákona o lotériách, účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším

ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa takéto osoby nemohli
zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely
požadovať predloženie preukazu totožnosti. Ak sa hazardné hry prevádzkujú v herni, prevádzkovateľ
takýchto hazardných hier je povinný zabezpečiť v herni stály dozor, ktorý na základe pracovného pomeru
s prevádzkovateľom hazardnej hry vykonáva fyzická osoba trvale prítomná v herni počas prevádzkových

hodín herne; prevádzka herne sa riadi prevádzkovými pravidlami herne.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona o lotériách, národná lotériová spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom
na území Slovenskej republiky, ktorej zakladateľom a akcionárom je Slovenská republika zastúpená
ministerstvom.

23. Podľa § 52 ods. 2 zákona o lotériách, obchodné meno národnej lotériovej spoločnosti musí
obsahovať označenie „národná lotériová spoločnosť“ alebo skratku „n.l.s.“ Označenie „národná lotériová
spoločnosť“ ani jeho preklady nesmie používať žiadna iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o účte (ďalej len „zákon o bankách“), banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej
internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou
vslovenskomjazykuopodmienkachnaprijímanievkladov,poskytovanieúverovavykonávanievšetkých
ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných

podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred
nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka
alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu
tým nie je dotknuté.

25. Podľa časti II. VOP Definícia skratiek a pojmov (č.l. 12rub), depozitný účet je označenie skupiny
účtov vedených v menách vyhlasovaných bankou: bežný účet, vkladový účet a sporiaci účet.

26. Podľa časti III.1 VOP, bod 3 (č.l. 14rub), depozitný účet banka zriaďuje klientom - fyzickým osobám,

ktorí najneskôr v deň uzavretia zmluvy dovŕšili 15 rokov veku a preukážu sa platným občianskym
preukazom. V prípade, že klient nedovŕšil v deň uzavretia zmluvy 15 rokov veku, podpisuje zmluvu
jeho zákonný zástupca, ktorý je povinný predložiť doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na
zastupovanie klienta, ako aj rodný list maloletého klienta.27. Podľa časti III.1 VOP, bod 10 (č.l. 14rub), majiteľ depozitného účtu je povinný udržiavať minimálny
zostatok.

28. Podľa časti III.2 VOP, bod 18 (č.l. 15), majiteľ bežného účtu aj banka môžu zmluvu kedykoľvek
vypovedať písomnou formou. Majiteľ bežného účtu tak môže urobiť s okamžitou účinnosťou, banka
s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
majiteľovi bežného účtu doručená, Majiteľ bežného účtu súhlasí s tým, že banka si pred zrušením

bežného účtu započíta všetky svoje splatné pohľadávky voči majiteľovi bežného účtu.

29. Podľa časti III.2 VOP, bod 21 (č.l. 15), ak je zostatok bežného účtu debetný a jeho majiteľ ho
nevysporiada do uplynutia výpovednej lehoty, postupuje banka podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov.

30. Podľa časti III.4 VOP, bod 79 (č.l. 17rub), banka zriaďuje pre fyzické osoby občanov vo vekovej
kategórii od 6 do 26 rokov (ďalej len „pre mladých“) špecializované bežné účty v menách vyhlasovaných
bankou a zverejňovaných v prevádzkových priestoroch pobočiek. V prípade, že klient spĺňa vekovú
hranicu vyhlásenú bankou pre takýto typ účtu, banka zriadi a vedie klientovi len jeden takýto
špecializovaný bežný účet v danej mene. Typy týchto špecializovaných bežných účtov a vekové

kategórie, pre ktoré je možné takýto účet zriadiť, banka vyhlasuje a zverejňuje v prevádzkových
priestoroch pobočiek.

31. Podľa časti III.4 VOP, bod 80 (č.l. 17rub), bežné účty pre mladých ponúkajú svojim majiteľom
rôzne druhy bonusov, výhod a doplnkových služieb, ktoré sú vyhlasované bankou a zverejňované v

prevádzkových priestoroch pobočiek.

32. Podľa časti III.4 VOP, bod 82 (č.l. 17rub), ostatné ustanovenia týchto podmienok platné pre bežný
účet sú zároveň platné aj pre bežné účty pre mladých, ak nie sú v rozpore s bodmi 79. až 82 kapitoly
III.4 Špecializované typy účtov, časť Bežný účet pre mladých.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o účte, pri ktorej uzatvorení žalovanú zastupovala jej zákonná
zástupkyňa, ktorá návrh predmetnej zmluvy podpísala v pobočke právnej predchodkyne žalobkyne.
33.1. Je nepochybné, že posudzovaný záväzkovoprávny vzťah má spotrebiteľský charakter, pretože

medzi právnou predchodkyňou žalobkyne vystupujúcou v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ
a žalovanou ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, zastúpenou zákonnou zástupkyňou, došlo k
uzavretiu zmluvy o vedení účtu, na základe ktorej postupca, ktorý je bankou, zriadil pre žalovanú bežný
účet v zmysle § 708 ods. 1 ObZ. Zákonná zástupkyňa žalovanej bola motivovaná zriadiť pre svoje dve
deti účet v banke (právnej predchodkyne žalobkyne) s cieľom využitia akcie spočívajúcej vo finančnej

odmene za ich vysvedčenia so samými jednotkami. Napriek tomu, že zákonná zástupkyňa žalovanej
počas svojho výsluchu uviedla, že pobočku navštívila v čase, keď jej hneď príslušný zamestnanec
po uzatvorení zmluvy oznámil pripísanie odmeny 100,- Sk na novozriadený účet zo strany banky,
súd uvádza, že zmluva o účte bola uzatvorená dňa 25.11.2009, teda v priebehu školského roka, dva
mesiace pred polrokom (31.01.2010), a teda mimo obdobia, kedy bolo možné predložiť vysvedčenie

školopovinných detí. Taktiež je všeobecne známou okolnosťou, že Euro ako zákonné platidlo sa v
Slovenskej republike zaviedlo dňa 01.01.2009, súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu
a bez prechodného obdobia. Duálny obeh trval od 01.01.2009 do 16.01.2009, kedy sa platilo eurom
aj slovenskými korunami. Vo vzťahu k dátumu uzatvorenia zmluvy o bežnom účte tak súd uvádza, že
okolnosti tvrdené zákonnou zástupkyňou nezodpovedajú všeobecne známym skutočnostiam, ktoré v

rozhodnom čase celkom zjavne platili (aktuálna fáza školského roka a iná zákonná mena v SR), avšak
tieto súd nepovažoval za relevantné s ohľadom na predmet tohto konania.
33.2. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovanej, že pred uzavretím zmluvy nebola oboznámená so
všeobecnými obchodnými podmienkami banky a ani svojimi povinnosťami, ktoré jej zo zmluvného
vzťahu vyplývajú, keď jediný dokument, ktorý bol zákonnej zástupkyni predložený, bola samotná

zmluva o účte. Súd v tejto súvislosti poukazuje na okolnosti a charakter záväzkového vzťahu, ktorý
medzi stranami vznikol, a ktorý trval šesť rokov. Zákonná zástupkyňa žalovanej navštívila osobne
pobočku banky, ktorá podnikala v rozhodnom čase v regulovanom finančnom odvetví (bankovníctvo),
podliehajúcom kontrole Národnej banky Slovenska. Súdu je všeobecne známe, že banka celkompravidelne poskytuje zmluvné dokumenty svojim zákazníkom, tieto sa nachádzajú aj v prevádzkových
priestoroch každej pobočky a na vyžiadanie kohokoľvek, aj tretej osoby, ich zamestnanci pobočiek
poskytnú v listinnej podobe. Napokon táto široká informačná povinnosť banky sa vzťahuje aj

na poskytnutie požadovaných údajov zákazníkom nielen v prevádzkových priestoroch jednotlivých
pobočiek, ale aj na internetových stránkach banky, pričom táto povinnosť bola už aj v roku 2009
bankám uložená v § 37 ods. 1 zákona o bankách. Pripravenosť banky poskytnúť všeobecné obchodné
podmienky zákazníkom bola vyjadrená aj v čl. 4. zmluvy o účte, ktorú zákonná zástupkyňa žalovanej
v jej mene s právnou predchodkyňou žalobkyne podpísala. Súd s ohľadom na tieto okolnosti dospel

k záveru, že žalovaná, resp. jej zákonná zástupkyňa mala počas návštevy prevádzkových priestorov
právnej predchodkyne žalovanej vytvorený dostatočný priestor pre oboznámenie sa s charakterom
účtu, ohľadne ktorého uzatvorila zmluvu v mene žalovanej. Napriek tomu, že v tomto konaní
neboli súdu predložené všeobecné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o účte,
podpísané zákonnou zástupkyňou žalovanej, vo vzťahu k nároku, ktorý je predmetom tohto konania
súd dospel k záveru, že tieto zaväzovali žalovanú resp. jej zákonnú zástupkyňu pri disponovaní s

finančnými prostriedkami na účte. Žalovaná resp. jej zákonná zástupkyňa mali kedykoľvek možnosť
sa so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámiť, príp. požiadať zamestnancov pobočky o
vysvetlenie. Súd dopĺňa, že pokiaľ aj zákonná zástupkyňa žalovanej počas výsluchu poukázala na
neochotu zamestnancov banky komunikovať s ňou, išlo o komunikáciu ohľadne vzniknutého nedoplatku
na účte žalovanej, a nie komunikáciu v čase, kedy bol účet na základe zmluvy o účte používaný.

Napokon, ako súd uvádza ďalej vo svojom odôvodnení, zákonná zástupkyňa navštívila pobočky banky
počas trvania zmluvy o účte opakovane, mala tak vytvorený dostatočný priestor na oboznámenie sa s
obsahom zmluvnej dokumentácie, nehovoriac o jej dostupnosti na internetovej stránke banky. Aj keď
zákonná zástupkyňa žalovanej počas svojho výsluchu uviedla, že s počítačom pracovať nevie, žalovaná
áno, celkom určite tak mali obidve vytvorený priestor pre oboznámenie sa so zmluvnou dokumentáciou

banky vzťahujúcou sa k účtu, ktorý používali.
33.3. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, resp. jej zákonnej zástupkyne, že ak by vedela, že na účte
môže vzniknúť debet, nebola by zmluvu o vedení účtu uzatvorila. Súd totiž uvádza, že pokiaľ aj
zákonná zástupkyňa žalovanej mala záujem v rámci obchodnej akcie banky získať finančnú odmenu
pre svoje školopovinné deti za vysvedčenie so samými jednotkami, z výpisu z účtu je nepochybné, že

ho zákonná zástupkyňa počas trvania zmluvy o účte používala aj pre svoju potrebu. Nasvedčuje tomu
pravidelné používanie platobnej karty k účtu, inkasovanie výplaty a rôznych dávok na predmetný účet,
a to všetko v čase, keď žalovaná mala od 8 rokov (v čase uzatvorenia zmluvy o účte) až do 15 rokov
(v čase vypovedania zmluvy o účte). Zákonná zástupkyňa počas svojho výsluchu neuviedla, že mala
vlastný účet, práve naopak, potom, ako príslušné dávky už nemohla prijímať prostredníctvom poštových

poukážok, navštívila pobočku právnej predchodkyne žalobkyne a zabezpečila, aby jej výplata týchto
dávok bola posielaná na účet žalovanej.
33.4. Taktiež neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že jej boli doručované výpisy z účtu so zostatkom 0,- eur.
Z mesačných výpisov z účtu, ktoré predložila žalovaná, vyplýva, že účet žalovanej bol počas trvania
zmluvy o účte v debete opakovane. Z mesačného výpisu z účtu č. 10 (č.l. 150) vyplýva, že začiatočný

stav účtu ku dňu 01.10.2015 bol v sume -4,26 eura a konečný stav účtu dňa 31.10.2015 bol v sume
-0,12 eura, obdobne tak z mesačného výpisu z účtu č. 5 (č.l. 155rub) vyplýva, že ku dňu 01.05.2015 bol
začiatočný stav účtu -9,56 eura a konečný stav účtu ku dňu 30.05.2015 bol -3,91 eura.
33.5. Žalovaná v konaní tiež namietala, že právna predchodkyňa žalobkyne nedostatočne zabezpečila
kontrolu účtu žalovanej pred vznikom debetu, pritom žalovaná bola v rozhodnom čase maloletá. V

tejto súvislosti súd uvádza, že účet, ktorý sa rozhodla zriadiť zákonná zástupkyňa žalovanej, bol
v zmysle bodov 79. až 82. všeobecných obchodných podmienok bežným účtom pre mladých a s
ohľadom na dispozíciu s peňažnými prostriedkami na tomto účte banka nemala žiadne obmedzenia. V
prípade bankových produktov s názvom „sporiaci účet pre deti“ banka v zmysle bodu 64. všeobecných
obchodných podmienok (č.l. 17) nepovoľuje realizáciu niektorých platieb a ani neumožňuje vydať

k takýmto účtom medzinárodnú platobnú kartu. Súd sa stotožnil s doplneným skutkovým tvrdením
žalobkyne,žeuzatvorenázmluvaoúčtepredstavujebežnýúčetpremladých,pretoževsamotnejzmluve
je pri druhu tejto zmluvy (č.l. 5) uvedené, že je pre deti vo veku 6-14 rokov a v zmysle bodu 10. je
uvedená možnosť požiadať o vydanie platobnej karty, čo by v prípade sporiaceho účtu pre deti (viď
bod 64. všeobecných obchodných podmienok) nebolo možné. Takto formulované náležitosti zmluvy

by v prípade zmluvy o sporiacom účte pre deti boli celkom určite upravené odlišne - bez možnosti
požadovať vydanie platobnej karty a aj s odlišným vekovým ohraničením, ktoré by v takomto prípade
bolo vymedzené vekom 0 - 17 rokov (pozri bod 61. všeobecných obchodných podmienok). Súd preto
uvádza, že účet žalovanej bol rovnakého charakteru, ako účet zriadený plnoletou osobou a právnapredchodkyňa žalobkyne nemala vo vzťahu k dispozícii s peňažnými prostriedkami na ňom osobitné
kontrolné oprávnenia ani nemohla realizovať akékoľvek obmedzenia, ktoré by sa týkali sporiaceho účtu
pre deti. Boli to teda výlučne žalovaná a jej zákonná zástupkyňa, kto zodpovedal za aktuálny stav na

posudzovanom účte.
33.6. Ďalej sa súd zaoberal vznikom dlhu na účte žalovanej, ktorý vznikol v dôsledku stávkovania v
spoločnosti TIPOS. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.01.2025 uviedla, že TIPOS vo svojej odpovedi
potvrdil, že dňa 11.12.2015 nebola zo strany uvedenej spoločnosti realizovaná žiadna platba vo vzťahu
k účtu žalovanej a taktiež ani na účet spoločnosti TIPOS vedený právnou predchodkyňou žalobkyne

nebolažiadnaplatbaprijatá.Podľažalovanejtakvtomtokonaníniejepreukázanážiadosťojednorazové
zúčtovanie sumy 1809,-eura a o tomto jednorazovom zúčtovaní TIPOS ani nevedel. Podľa žalovanej
keďže hráčsky účet s ID XXXXXX bol založený v 11/2013 a zrušený 08/2015, a teda v 12/2015 už
neexistoval, v období od 08/2015 do 12/2015 nemohli byť vykonané žiadne vklady. Pretože TIPOS
nevie určiť, kedy bol bežný účet naviazaný na hráčsky účet, pričom nie je preukázaná registrácia
konta na meno žalovanej, nie je preukázané, že by žalovaná čerpala akýkoľvek debet na hazardné

hry. Pokiaľ by na jej účte bol skutočný debet, keďže na účet boli vyplácané aj finančné prostriedky,
právna predchodkyňa žalobkyne by si najskôr uspokojila svoje nároky a žalovaná by tak nemohla
s peňažnými prostriedkami, ktoré jej boli posielané, disponovať až do vyrovnania debetu. Súd z
vykonaného výsluchu žalovanej a jej zákonnej zástupkyne ako svedkyne zistil, že nevie používať
počítač, tiež poprela hranie akýchkoľvek hier na ňom, avšak potvrdila, že na počítači sa hrala jej

dcéra - žalovaná, spolu s kamarátmi. Žalovaná počas svojho výsluchu pripustila, že v čase, keď mala
12-13 rokov, sa často hrala na počítači, kde mali niektoré hry nainštalované a niektoré hrali online.
Súd po oboznámení sa s obsahom okamžitého, priebežného výpisu z účtu žalovanej (č.l. 46-59) a
odpovedí Národnej banky Slovenska a spoločnosti TIPOS konštatuje, že z nich možno aj v nadväznosti
na odpovede žalovanej a jej zákonnej zástupkyne dospieť k záveru, že žalovaná hrala na internete

dostupné hry a stávkovala v spoločnosti TIPOS. Z obsahu okamžitého, priebežného výpisu z účtu
súd zistil, že prvá odoslaná platba z účtu žalovanej bola uskutočnená až dňa 14.11.2013 (č.l. 52), a
to v sume 4,30 eur, dovtedy boli z účtu vykonávané debetné operácie (platby) len prostredníctvom
platobnej karty alebo výberom hotovosti z účtu. Súd preto uvádza, že žalovaná odo dňa 14.11.2013
začala na svojom účte používať aj internetbanking a tento používala až do 06.08.2015, kedy bola z

účtu uskutočnená posledná platba v sume 17,- eur - opäť na účet spoločnosti TIPOS (č.l. 58 rub).
Tomuto obdobiu používania internetbankingu na účte zodpovedá aj zriadenie a zrušenie hráčskeho účtu
v spoločnosti TIPOS, keďže v zmysle odpovede uvedenej spoločnosti bol na účet žalovanej naviazaný
hráčsky účet s ID XXXXXX, založený v novembri 2013 a zrušený v auguste 2015. Pokiaľ ide o zriadenie
hráčskeho účtu v spoločnosti TIPOS, súd uvádza, že v čase jeho zriadenia bola nedostatočná právna

regulácia preverovania totožnosti osoby, ktorá hráčsky účet zriaďovala a aj plnoletosti takejto osoby,
avšak táto okolnosť nemôže byť posudzovaná na ťarchu žalobkyne. V zmysle § 35 ods. 6 zákona o
lotériách je účasť na hazardných hrách zakázaná osobám mladším ako 18 rokov a prevádzkovateľ
hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa takéto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier.
Predmetnéustanoveniealevýslovneneuvádzalospôsoboverovaniatotožnostiaplnoletostiosoby,ktorá

hrala hazardné hry na internete podľa § 9 cit. zák. Až následne, zákonom č. 386/2016 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon o lotériách, bol s účinnosťou od 01.01.2017 sprísnený spôsob overovania
údajov o hráčoch v tom smere, že prevádzkovateľ hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu
alebo telekomunikačných zariadení bol povinný požadovať údaje z dokladu totožnosti s fotografiou a
údaje z druhého dokladu; do tohto času, a teda počas celej doby hráčskeho konta naviazaného na

účet žalovanej, takáto povinnosť prevádzkovateľovi hazardných hier na internete z právnych predpisov
nevyplývala. Pokiaľ ide o samotné prevádzkovanie hazardných hier, súd uvádza, že z okamžitého,
priebežného výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že na účet žalovanej boli spoločnosťou TIPOS vyplatené
tri platby v sume celkom 365,- eur , a to dňa 19.11.2013 suma 150,- eur, dňa 22.11.2013 suma 100,- eur
a napokon dňa 27.11.2013 suma 115,- eur; následne už boli z účtu žalovanej vykonávané len debetné

operácie (t.j. odoslané platby) na účet spoločnosti TIPOS, pričom ich celkový počet v uvedenom období,
t.j. počas 21 mesiacov presiahol 40. Pokiaľ žalovaná namietala, že okamžitý, priebežný výpis z účtu
bol právnou predchodkyňou žalobkyne vypracovaný dodatočne, resp. neobsahuje správne údaje, súd
sa s touto námietkou žalovanej nestotožňuje; žalovaná ani konkrétne neuviedla, prečo by nemal tento
dôkazný prostriedok obsahovať pravdivé a správne údaje. Je nepochybné, že mesačné výpisy z účtu,

ktoré predložila žalovaná (č.l. 149-157), sa zhodujú s príslušnými časťami okamžitého, priebežného
výpisu z účtu (č.l. 56rub - 59), ktorý predložila právna predchodkyňa žalobkyne na výzvu súdu už
v roku 2017, tento výpis obsahuje všetky operácie vzťahujúce sa k uvedenému účtu odo dňa jeho
zriadenia až do jeho zrušenia. Pritom aj vo výpisoch predložených žalovanou sú uvedené platbyodoslané spoločnosti TIPOS. Zákonná zástupkyňa žalovanej počas svojho výsluchu uviedla, že nevie
pracovať s počítačom, že sa na ňom hrala jej dcéra, t.j. žalovaná, spolu s ostatnými kamarátmi a
žalovaná pripustila, že na počítači hrala niektoré hry, ktoré v ňom boli nainštalované, ale aj online

hry, aj keď si nebola vedomá toho, že hrá hazardné hry. Súd preto s ohľadom na ostatné vyššie
uvedené dôkazné prostriedky dospel k záveru, že to bola žalovaná, kto v dôsledku hrania hier na
počítači, spôsobil vznik dlhu na svojom účte. Ani žalovaná a ani jej zákonná zástupkyňa počas výsluchu
neoznačili inú konkrétnu osobu, ktorá by počas celého obdobia hrania hazardných hier na internete (t.j.
22 mesiacov) mala zabezpečený prístup k počítaču a vedela zabezpečiť dobitie hráčskeho kreditu z účtu

žalovanej. Súd ďalej uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také okolnosti, ktoré by svedčili
o existencii inej osoby ako žalovanej, ktorá by v súvislosti s dispozíciou s peňažnými prostriedkami
na účte žalovanej spôsobila dlh, ktorý tvorí predmet tohto konania. Súd pritom dáva do pozornosti
časť VI. všeobecných obchodných podmienok banky (č.l. 22rub-26), v ktorej banka detailne popisuje
spôsob realizácie platieb prostredníctvom internetbankingu, ktorá je zabezpečovaná prostredníctvom
riadnej autentifikácie osoby realizujúcej takéto služby. V zmysle časti VI.2. bod 12 písm. a) všeobecných

obchodných podmienok banky (č.l. 23) banka a osoby spolupracujúce s bankou pri poskytnutí služieb
internet bankingu nezodpovedajú za škody, ktoré vznikli klientovi internetbankingu vyzradením údajov
potrebných na autentifikáciu.
33.7. Napokon sa súd zaoberal opravným účtovaním, ktoré dňa 11.12.2015 uskutočnila právna
predchodkyňa žalobkyne, v dôsledku ktorého bola z účtu žalovanej odpísaná suma 1809,- eur, v

poznámke tejto platby je uvedené, že ide o doúčtovanie transakcií TIPOS realizovaných v počte 149
krát, v termíne do 30.04. Súd v súvislosti s posúdením tejto operácie poukazuje na záver Národnej banky
Slovenska uvedený v jej odpovedi zaslanej zákonnej zástupkyni žalovanej a uvádza, že nemá dôvod
pochybovať o zisteniach, ku ktorým dospela Národná banka Slovenska. V zmysle predmetnej odpovede
právna predchodkyňa žalobkyne oznámila Národnej banke Slovenska, že v dôsledku technickej chyby

na jej strane boli niektoré transakcie zaúčtované dodatočne, jednorazovo, dňa 12.11.2015. V čase
uskutočnenia týchto 149 transakcií osoba s prístupom k internetbankingu účtu žalovanej vedela, aký
je aktuálny zostatok na predmetnom účte a že tento nemôže postačovať na dobitie požadovanej sumy
kreditu na hráčskom účte, napriek tomu tieto operácie zrealizovala. Národná banka Slovenska v tejto
súvislosti uviedla, že táto technická chyba banky môže byť predmetom ďalšieho dohľadu z jej strany,

avšak nesúvisí so samotným vznikom dlhu na účte žalovanej. Súd dopĺňa, že vo vzťahu k opravnému
účtovaniu z jeho popisu je zrejmé, že predstavuje celkom 149 platieb, ktoré boli uskutočnené na účte
žalovanej do 30.04., platby teda boli zrealizované ešte v období, kedy hráčsky účet existoval. Neobstojí
preto ani tvrdenie žalovanej, že doúčtovanie sa týkalo platieb realizovaných v čase, keď už bol hráčsky
účet zrušený. Súd ďalej dopĺňa, že z okamžitého, priebežného výpisu z účtu žalovanej je nepochybné,

že z predmetného účtu boli opakovane a často odosielané platby na účet spoločnosti TIPOS, preto ani
doúčtovanie platieb odoslaných na účet tejto spoločnosti nie je možné považovať za neopodstatnené.
Súd by takéto doúčtovanie posudzoval inak v prípade, ak by na účet uvedenej spoločnosti neboli dovtedy
(do opravného účtovania) poslané žiadne peňažné prostriedky, čo ale nie je posudzovaný prípad. Súd
preto dospel k záveru, že platby z účtu žalovanej v sume celkom 1809,- eur o celkovom počte 149

na účet spoločnosti TIPOS, ktoré boli poslané do 30.04. dôvodne a mali za následok vznik dlhu, za
ktorý zodpovedá žalovaná. Žalovaná taktiež tvrdila, že pokiaľ by bol účet v debete, keďže na účet boli
posielané aj peňažné prostriedky, banka by tieto použila na uspokojenie debetu na účte žalovanej. Súd
uvádza, že takýto postup banky (právnej predchodkyne žalobkyne) je zrejmý z okamžitého, priebežného
výpisu z účtu, keď dňa 09.02.2016 bola na účet žalovanej zaplatená suma 258,39 eura a následne v

dňoch 13.05.2016 a 14.06.2016 vklady po 50,- eur - všetky tieto sumy právna predchodkyňa zohľadnila
v podanej žalobe a odpočítala ich od dlhu, ktorý na účte žalovanej voči žalovanej evidovala. Žalovaná
pritom vklady po 50,- eur na účet vykonala potom, ako dňa 28.04.2016 prevzala výpoveď zmluvy o účte.
Napokon aj táto okolnosť svedčí o dôvodnosti nároku uplatneného voči žalovanej v tomto konaní. Súdu
totiž v priebehu konania žalovaná ani jej zákonná zástupkyňa výslovne neuviedli, že si nie sú vedomé

vzniknutého dlhu na účte žalovanej. Zákonná zástupkyňa žalovanej dokonca počas svojho výsluchu
uviedla, že chcela vzniknutú situáciu vyriešiť a dlh zaplatiť, avšak chcela zistiť, ako dlh vznikol. Žalovaná
a ani jej zákonná zástupkyňa teda v rozhodnom čase, t.j. v čase doručenia výpovede zmluvy o účte a
ani bezprostredne po tomto čase a dokonca ani po prevzatí listu od Národnej banky Slovenska zo dňa
07.02.2020 v súvislosti s prešetrením podnetu zákonnej zástupkyne žalovanej nenamietali, že vôbec

nemajú vedomosť o platbách posielaných na účet spoločnosti TIPOS. K spochybňovaniu týchto platieb
pristúpili až v podanom odvolaní proti prvému rozsudku v tejto veci, t.j. dňa 16.07.2021, súd preto takéto
konanie žalovanej - s ohľadom na vykonané dokazovanie - považuje za účelové.33.8. Žalovaná napokon v priebehu konania (č.l. 147) namietala úroky vo výške 20%, ktoré jej mali byť
účtované právnou predchodkyňou žalobkyne z dôvodu vzniknutého debetu na účte a označila ich za
úžernícke. Súd uvádza, že v poradí prvým rozsudkom vydaným v tejto veci dňa 08.03.2017 bola žaloba

zamietnutá práve v časti úrokov požadovaných právnou predchodkyňou žalobkyne za debetný zostatok
na účte. Žalobkyňa nepodala proti tomuto zamietavému výroku rozsudku odvolanie, preto je predmetný
rozsudok v tejto časti právoplatný. Keďže konanie o tomto nároku žalobkyne bolo právoplatne skončené
jeho zamietnutím, v čase rozhodovania o nároku uplatnenom v tomto konaní žalobkyňou už netvorilo
predmet konania, preto sa súd touto argumentáciou žalovanej nezaoberal.

34. Na základe vykonaného dokazovania tak súd má za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovanou vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o bežnom účte, ktorej podmienky žalovaná
porušila, keď tento používala na internetové stávkovanie v spoločnosti TIPOS a prostredníctvom
internetbankingu opakovane dobíjala hráčsky kredit, potrebný pre ďalšie stávkovanie v spoločnosti
TIPOS, hoci na svojom účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Na účte žalovanej vznikol v

dôsledku hry hazardných hier na internete dlh v sume 1809,- eur. Keďže žalovaná, resp. jej zákonná
zástupkyňa vykonali úhrady v celkovej sume 679,25 eura, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu predstavujúcu rozdiel, t.j. 1129,75 eura. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k
záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do troch dní od jeho právoplatnosti.

35. Podľa § 517 ods. 2 OZ platného k prvému dňu omeškania žalovanej, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu omeškania
žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej (pozn. súdu, ide deň nasledujúci

po účinnosti výpovede zmluvy o bežnom účte) predstavovala 0 % a po pripočítaní 5 percentuálnych
bodov predstavuje výška úrokov z omeškania k tomuto dňu 5 % ročne.

37. Súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške 5 % ročne z
istiny 1129,79 eura od 01.07.2016 do zaplatenia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ich žalobkyni tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C.
s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zohľadnil, že

v tomto konaní vydaný prvý rozsudok, ktorý je v časti, ktorou zamietol nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 34,98 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, právoplatný. Pretože súd týmto rozhodnutím
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu 1129,75 eura spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania
tak, ako bolo rozhodnuté v prvom rozsudku č.k. 16Csp/38/2016-67 zo dňa 08.03.2017, žalobkyňa bola
v tomto konaní, po zohľadnení právoplatného zamietavého výroku v rozsudku č.k. 16Csp/38/2016-67

zo dňa 08.03.2017 v tomto konaní úspešná v rozsahu 96,99% a žalovaná bola úspešná v rozsahu 3%.
Súd odpočítal od úspechu žalobkyne, ktorý je vyšší, úspech žalovanej a pomer úspechu žalobkyne v
tejto veci tak predstavuje 93,99 %; súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
93,99%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.