Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010820
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2120010820.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), b), c), d), odsek
2 písmeno a), c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), j) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona podľa obžaloby, o odvolaniach obžalovanej A. B.
a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.10.2020,
sp. zn. 9T/27/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.2.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení vo vťahu k obžalovanej A.
B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom:
B., D. XX/XX, t. č. na neznámom mieste odsudzuje:

Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
účinného od 6.8.2024, § 36 písm. l) Trestného zákona účinného od 6.8.2024, § 39 ods. 5 Trestného
zákona účinného od 6.8.2024, na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovaná na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 súd obžalovanej ukladá trest

prepadnutia veci, a to:
• mobilný telefón zn. Apple v priesvitnom ochrannom obale.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 súd obžalovanej ukladá trest
prepadnutia veci, a to:
• 4 ks SIM kariet /Lebora 67584055U, Tesco 89421043992057, O2 894210439971064676, Telekom
894210237000169013-9L/,

• sklenená dóza /banka/,
• papierová krabica s obsahom rôznych sklenených bánk, teplomerov, pipeta.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 a § 78 ods. 1 Trestného zákona účinného
od 6.8.2024 sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 je obžalovaná povinná po prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody:
• oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,• osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, prvý krát do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody,

• vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 9.10.2020,
sp. zn. 9T/27/2020, bolo rozhodnuté takto (citácia):

„Obžalovaní:
1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: G. D. H. XXX, t. č. ÚVV Leopoldov
2/ I. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: C., J. XXXX/XX
3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: B., D. XX/XX
sa uznávajú za vinných, že

A. B. v období minimálne od presne nezisteného dňa mesiaca február roka 2015 až do dňa 09.06.2018
na rôznych miestach, ako aj na adrese D. XX/XX, B., spoločne s ďalšími presne nestotožnenými
osobami vyrábala psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorý po predchádzajúcej vzájomnej
dohode okrem iného tiež za účelom ďalšieho prevozu z obce B. a jeho ďalšej distribúcie predávala od
presne nezisteného času tiež I. E. a E. F., ostatné množstvo ňou vyrobeného metamfetamínu (pervitínu)

následne neoprávnene prechovával a následne predávala ďalším osobám, a to najmenej K. L., ktorému
ho poskytovala tiež bezodplatne, ďalej M. B., A. C. a I. G., pričom I. E. a E. F. si psychotropnú látku
metamfetamín (pervitín), ako aj marihuanu (konope), zadovažovali nielen od A. B. na adrese D. XX/
XX, B., ale tiež v rôznych obdobiach najmenej od februára roku 2015 do 08.06.2018 a I. E. až do
09.06.2018 od iných presne nestotožnených osôb, metamfetamín (pervitín) následne neoprávnene

prevážali, prechovávali, distribuovali a predávali viacerým osobám v meste C. a v jeho okolí, pričom E. F.
takto distribuoval a predával metamfetamín (pervitín) minimálne L. J., I. B., G. N., I. L. a O. E., a I. E. ho
takto distribuoval a predával minimálne I. L., D. G., G. N. a O. K., s tým, že E. F. presne nestotožneným
osobám predával tiež marihuanu (konope), a
- A. B. od presne nezisteného času najneskôr do 11.15 hod. dňa 09.06.2018 neoprávnene prechovávala

tiež
? plastovú dózu s obsahom béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 24351 mg, a
priemernou koncentráciou metamfetamínu 52,1 % hmotnostného, čo zodpovedá 12687 mg absolútneho
metamfetamínu, o hodnote najmenej 974,04 eur,
? plastovú dózu s kryštalickou látkou s hmotnosťou 5912 mg a s priemernou koncentráciou

metamfetamínu 70,5 % hmotnostného, čo zodpovedá 4168 mg absolútneho metamfetamínu, o hodnote
najmenej 236,48 eur,
? plechovú dózu s obsahom sáčku so sušinou, ktorá obsahovala konope s hmotnosťou 5696 mg s
priemernou koncentráciou 14,4 % hmotnostného THC, čo zodpovedá 820 mg THC, o hodnote najmenej
56,96 eur,

? 2 ks injekčných striekačiek s kryštalickou látkou s obsahom béžového kryštalického materiálu s
celkovou hmotnosťou 1261 mg a s priemernou koncentráciou metamfetamínu 62,0 % hmotnostného,
čo zodpovedá 782 mg absolútneho metamfetamínu, o hodnote najmenej 50,44 eur,
? papierovú skladačku s obsahom nehomogénneho kryštalického materiálu s hmotnosťou 524 mg a s
priemernou koncentráciou metamfetamínu 61,9 % hmotnostného, čo zodpovedá 324 mg absolútneho

metamfetamínu, o hodnote najmenej 20,96 eur,
a to v rodinnom dome v B. na adrese D. XX/XX, kde jej boli nájdené a zaistené pri vykonávaní domovej
prehliadky,
- I. E. neoprávnene prechovával od presne nezisteného času až do 10.15 hod. dňa 09.06.2018 tiež
? čierny plastový obal na cigarety s obsahom okrem iného aj 2 ks sáčkov s tlakovým uzáverom s

obsahom vysušeného konope s celkovou hmotnosťou 162 mg a s koncentráciou 9,7 % hmotnostného
THC, čo zodpovedá 16 mg THC, o hodnote najmenej 3,80 eur,
? plechovú krabičku, ktorá okrem iného obsahovala aj zatavenú striekačku s obsahom béžového
kryštalického materiálu s hmotnosťou 95 mg obsahujúceho účinnú látku metamfetamín v množstve
väčšom ako 20 mg, o hodnote najmenej 1,62 eur,a to v byte č. XX nachádzajúcom sa na 4. podlaží na ulici J. XXXX/XX K. C., kde mu boli nájdené a
zaistené pri vykonávaní domovej prehliadky,
- a E. F. neoprávnene prechovával zatavenú injekčnú striekačku o objeme 3 ml s modrým piestom,

v spodnej časti s bielou kryštalickou látkou s hmotnosťou 120 mg a s priemernou koncentráciou
metamfetamínu 44,7 % hmotnostného, čo zodpovedá 54 mg absolútneho metamfetamínu, o hodnote
najmenej 4,80 eur, a to od presne nezisteného času až do 23.50 hod. dňa 08.06.2018, kedy mu bola
zaistená pri osobnej prehliadke,
A. B. tak konala napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/23/2015 zo

dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015, odsúdená za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,
pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu
Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka THC (tetrahydrokanabinol)

je zaradená do I. skupiny psychotropných látok,
teda
1/ obžalovaný E. F.
spoločným konaním neoprávnene previezol, kúpil, predal, zadovážil a neoprávnene prechovával po
akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas a na viacerých osobách,
2/ obžalovaný I. E.
spoločným konaním neoprávnene previezol, kúpil, predal, zadovážil a neoprávnene prechovával po
akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas a na viacerých osobách,

3/ obžalovaná A. B.
spoločným konaním neoprávnene vyrobila, previezla, predala, zadovážila a neoprávnene prechovávala
po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku, tento čin spáchala, hoci bola už za taký čin
odsúdená a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
čím spáchali

1/ obžalovaný E. F.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno j)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

2/ obžalovaný I. E.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno j)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

3/ obžalovaná A. B.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno
c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písmeno b), písmeno j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:
1/ E. F.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42
ods.1Trestnéhozákonanasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)rokova8(osem)mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- mobilný telefón čiernej farby - android zn. Lenovo K33a48 (IMEI: 861591030106401) s popraskaným
predným sklom, so SIM kartou,

- mobilný telefón tmavomodrej farby - android zn. Lenovo S1La40 (IMEl: 868650023317079-slot1 a
868650023327177-slot2) s popraskaným predným sklom, bez SIM karty.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa vo vzťahu k obžalovanému E. F. ruší výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.07.2018, právoplatný dňa 19.07.2018, sp. zn.
0T/103/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:
· oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
· osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, prvý krát do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody,

· vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
2/ I. E.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
· mobilný telefón HUAWEI P9 lite, s dvoma SIM kartami, O2 číslo: 94214399029?10, telefónne číslo
XXXX XXX XXX a SWAN číslo XXXXXXXXXXXXX, v modrom pogumovanom obale.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:

· oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
· osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, prvý krát do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody,
· vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

3/ A. B.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci, a to:
· mobilný telefón zn. Apple v priesvitnom ochrannom obale.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci, a to:
· 4 ks SIM kariet /Lebora 67584055U, Tesco 89421043992057, O2 894210439971064676, Telekom

894210237000169013-9L/,
· sklenená dóza /banka/,
· papierová krabica s obsahom rôznych sklenených bánk, teplomerov, pipeta.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranný

dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:
· oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
· osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného

súdu v obvode miesta svojho bydliska, prvý krát do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody,
· vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.“
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie proti výroku o treste obžalovaní E. a B. a prokurátor.3. Obžalovaná B. svoje odvolanie do rozhodnutia Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu
neodôvodnila.
4. Prokurátor podal odvolanie čo do výroku o treste voči všetkým obžalovaným, následne vzal vo vzťahu

k obžalovanému E. svoje odvolanie späť. Vo zvyšnej časti, teda vo vzťahu k obžalovanej B. odôvodnil
svoje odvolanie tým, že (citácia):
„A. B. súd uložil podľa§ 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
7(sedem)rokova2(dva)mesiace.Podľa§48ods.4Trestnéhozákonasúdobžalovanúzaradilnavýkon

uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest prepadnutia veci, a
to mobilného telefónu zn. Apple v priesvitnom ochrannom obale, podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona trest prepadnutia veci, a to 4 ks SIM kariet /Lebora 67584055U, Tesco 89421043992057,
02 894210439971064676, Telekom 894210237000169013-9U, sklenenej dózy /banky/, a papierovej
krabice s obsahom rôznych sklenených bánk, teplomerov a pipety.

Uvedený rozsudok považujem vo vzťahu k menovaným obžalovaným vo výroku o treste za neprimeraný
a vydaný pri nesprávnom použití ustanovení Trestného zákona.
Trest uložený obžalovanej A. B. považujem taktiež za neprimerane mierny, nezohľadňujúci mieru, ktorou
jej konanie prispelo k spáchaniu trestného činu. Už zo skutkovej a právnej vety napadnutého rozsudku je
zrejmé,žeA.B.naplnilanajviackvalifikačnýchznakovskutkovejpodstatystíhanéhoobzvlášťzávažného

zločinu, spomedzi jednotlivých spolupáchateľov to bola práve A. B., ktorá ako jediná drogy vyrábala
a prevážala (kvalifikačný znak vyjadrený v ustanovení§ 172 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Trestného
zákona), spáchala trestným čin, hoci bola za takýto čin už odsúdená (§ 172 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona), bola prvotným zdrojom drog nielen pre spoluobžalovaných, ale aj pre ďalšie nestotožnené
osoby, a spomedzi všetkých ostatných spoluobžalovaných sa práve u nej zaistilo najväčšie množstvo

psychotropnej látky. Za uvedenej situácie považujem za celkom nevyvážené, aby sa jej trest líšil od
ostatných spoluobžalovaných iba o štyri mesiace. Takto uložený trest je navyše neprimeraný aj vo
vzťahu k spoluobvinenému K. L., ktorý bol po vylúčení veci na samostatné konanie trestne stíhaný
v samostatnom konaní. Menovanému bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T 90/2018 zo
dňa 04.03.2019, právoplatným vo výroku o treste v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 6To 65/2019 dňa 25.06.2019, ktorým bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 8 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ako vyplýva zo skutkovej
a právnej vety označeného rozsudku, ktorý navrhujem oboznámiť na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu, menovanému bolo kladené za vinu neoprávnené zadovažovanie psychotropných látok (o. i. aj od
A. B.), ich následné neoprávnené prechovávanie, za vinu mu nebolo kladené tzv. dílerstvo, pričom bolo

u neho zaistené menšie množstvo drog ako u A. B.. Napriek uvedenému bol A. B. uložený miernejší
trest, čoho následkom je nerovnovážna a neprimeraná situácia oboch spolupáchateľov. Pokiaľ ide o
vonkajšiu diferenciáciu trestu odňatia slobody, túto nemožno akceptovať ani v prípade obžalovanej A.
B.. Menovaná je druhýkrát odsúdená za závažnú drogovú trestnú činnosť, spáchala obzvlášť závažný
zločin, drogovú trestnú činnosť páchala od augusta 2014 do júna roka 2018 len s výnimkou pobytu

vo väzbe. S prihliadnutím na tieto skutočnosti a s prihliadnutím na mieru, ktorou jej konanie prispelo k
spáchaniu trestného činu, je zaradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia neprimerane mierne.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia
§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.
9T/27/2020 zo dňa 09.10.2020 vo výrokoch o treste vo vzťahu k obžalovaným E. F. a A. B. v časti

uloženého trestu odňatia slobody, a súčasne, aby podľa§ 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám
rozsudkom rozhodol tak, že
• obžalovanej A. B. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. 1), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona per
analogiam vo výmere minimálne 8 (osem) rokov, a to podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona so zaradením

do ústavu so stredným stupňom stráženia.“
5. Dňa 29.04.2021 na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach,
v zmysle § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčil Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“
alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací uznesením trestnú vec obžalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX zo
spoločnéhokonaniavedenéhopodsp.zn.5To/2/2021,zdôvoduneprítomnostiobžalovanejnaverejnom

zasadnutí, nakoľko bol obžalovaný E. F. väzobne stíhaný. Vo vzťahu k obžalovanému E. F. rozhodol
krajský súd rozsudkom o vine a treste na verejnom zasadnutí toho istého dňa, 29.04.2021. Zároveň na
tom istom verejnom zasadnutí vo vzťahu k obžalovanému I. E. zobrala predsedníčka senátu uznesením
na vedomie späťvzatie odvolania pôvodne podaného prokurátorom vo vzťahu k obžalovanému E..6. Trestná vec obžalovanej A. B. sa ďalej viedla na krajskom súde pod sp.zn. 5To/40/2021. Nakoľko sa
obžalovaná opakovane nedostavila na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, bolo požiadané Obvodné
oddelenie PZ v Zavare o predvedenie obžalovanej na verejné zasadnutie. Predvedenie bolo neúspešné.

Zároveň bolo príslušné oddelenie PZ požiadané o vypátranie jej pobytu.
7. Z dôvodu nemožnosti zabezpečiť účasť obžalovanej na verejnom zasadnutí a z dôvodu nemožnosti
vykonať verejné zasadnutie v jej neprítomnosti bol dňa 13.08.2021 predsedníčkou senátu vydaný príkaz
na zatknutie obžalovanej. Na základe vykonanej previerky k hľadanej osobe obžalovanej A. B. bolo
odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru dňa 02.02.2023 oznámené, že

obžalovaná by sa mohla nachádzať v Španielsku na presne nezistenej adrese. Vzhľadom na to boli
zaslané žiadosti o vykonanie previerok prostredníctvom Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce
SIRENE za účelom vypátrania jej pobytu, prípadne zistenia informácie, či sa nenachádza vo výkone
trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, avšak všetky previerky k obžalovanej sa vrátili ako nepotvrdené,
resp. neúspešné.
8. Na základe uvedeného bol dňa 08.03.2023 vydaný na obžalovanú Európsky zatýkací rozkaz.

9. Dňa 23.01.2025 na neverejnom zasadnutí krajský súd rozhodol o tom, že sú splnené podmienky na
konanie proti ušlému a následne bolo vydané opatrenie zo dňa 28.01.2025 o tom, že sa voči obžalovanej
bude konať ako proti ušlému.
10. Krajský súd rozhodoval o podaných odvolaniach (obžalovanej a prokurátora) dňa 27.02.2025 na
verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané bez účasti obžalovanej, za prítomnosti prokurátora a obhajcu

obžalovanej. Napriek rozhodnutiu o tom, že voči obžalovanej sa bude konať ako proti ušlému, bolo
jej predvolanie na verejné zasadnutie zaslané aj na súdu známe adresy, avšak zásielky si obžalovaná
neprebrala. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovanej navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne,
a to dcéry obžalovanej, pretože podľa neho to môže mať vplyv na rozhodnutie súdu o treste. Pokiaľ
ide o výrok o treste a odôvodnenie podania odvolania, obhajoba uviedla, že obžalovaná má dve dcéry,

ktoré sú na ňu citovo veľmi naviazané. Uviedol, že celé konanie proti ušlému sa koná len kvôli mladšej
dcére, ktorá celú situáciu okolo osoby obžalovanej zle znáša a z toho dôvodu sa obžalovaná zdržiava
v zahraničí, avšak pravidelne sa s dcérami stretáva, posiela im peniaze a čaká, kým dcéra bude staršia
a túto situáciu zvládne. Pokiaľ ide o výšku trestu, obhajca poukázal na zmenu zákona a navrhol súdu
znížiť trest tak, aby bolo možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody. V rámci konečných návrhov

prokurátor uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava odôvodnenia podaného odvolania vo vzťahu
k obžalovanej a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu
k obžalovanej A. B. a súčasne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozsudkom rozhodol
tak, že obžalovanej A. B. uloží nepodmienečný trest vo výmere minimálne 8 rokov a zaradí ju do ústavu
so stredným stupňom stráženia a súčasne uloží trest prepadnutia veci a ochranný dohľad tak, ako

o tom rozhodol aj okresný súd. Obhajca zopakoval, že žiada pre obžalovanú podmienečný trest odňatia
slobody a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.
11. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali obžalovaná a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

13.Okresnýsúdprijalnahlavnompojednávanívyhlásenieobžalovanej,žejevinnázospáchaniaskutkov
uvedených v obžalobe.
14. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora aj
obžalovanej čo do výroku o treste) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
15. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody

podľa §172 ods. 2 Trestného zákona účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku, pri zohľadnení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, a s použitím
zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona, čo
okresný súd odôvodnil prihliadnutím na súdom prijaté vyhlásenie obžalovanej o vine. Konštatoval, že sa
síce u obžalovanej jedná o špeciálnu recidívu, táto okolnosť bola ale premietnutá v právnej kvalifikácii

skutku, a podotkol, že u obžalovanej sa bude rozhodovať o jej osvedčení sa v skúšobnej dobe, nakoľko
prejednávaný trestný čin mala spáchať v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu.
Uviedol, že zohľadnil kritický postoj obžalovanej a že nevzhliadol podmienky na aplikáciu ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, za mimoriadne okolnosti prípadu ani pomery obžalovanej nemožno totiž
považovať ani osobnú starostlivosť o dve maloleté deti. Obžalovaná si musela byť vedomá, že v prípade

odhalenia jej trestnej činnosti sa vystavuje riziku odlúčenia od svojich detí, pričom ani toto riziko ju od
páchania trestnej činnosti neodradilo. S poukazom na analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení
o dohode o vine a treste dospel tiež k záveru, že nie je potrebné zaradiť obžalovanú do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia len s poukazom na závažnosť spáchanej
trestnej činnosti a zaradil ju do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňa stráženia.

16. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste uviedol prokurátor len jednu námietku, a to že súd ukladal
obžalovanej trest neprimerane mierny. Poukázal na to, že obžalovaná drogy vyrábala, prevážala, už
bola za takýto čin odsúdená, bola prvotným zdrojom drog a zaistilo sa u nej najväčšie množstvo
psychotropnej látky. Považuje za nevyvážené, že jej trest sa od ostatných spoluobžalovaných líši len
o 4 mesiace. Je v nepomere aj k trestu vo vzťahu k spoluobvinenému K. L., ktorému bolo kladené za

vinu neoprávnené zadovažovanie psychotropných látok aj od obžalovanej, a ich prechovávanie, nebolo
mu kladené za vinu tzv. dílerstvo, bolo u neho zaistené menšie množstvo drog a aj tak bol obžalovanej
uloženýmiernejšítrestakotomutospoluobvinenému.Nesúhlasilanisozaradenímobžalovanejnavýkon
trestu do najmiernejšieho stupňa stráženia, keďže je za drogovú činnosť odsúdená druhýkrát.
17. Obžalovaná prostredníctvom obhajcu namietala, že má dve dcéry, jedna je už plnoletá, sú na matku

citovo veľmi naviazané, mladšia dcéra veľmi zle znáša celé trestné konanie voči jej matke, vyjadruje
sa že sa pokúsi o samovraždu, ak s ňou matka nebude, čo už urobila dvakrát. Obžalovaná sa zdržuje
v zahraničí, pravidelne sa s dcérami stretáva, posiela deťom peniaze, čaká len na to, kedy bude jejmaloletá dcéra staršia, aby zvládla lepšie situáciu. Žiada preto podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody u obžalovanej.
18. Námietky obžalovanej vo vzťahu k neprimeranosti trestu s poukazom na starostlivosť o (aj maloleté)

deti, rovnako ako aj námietky prokurátora poukazujúceho na to, akou mierou sa práve obžalovaná
podieľala na spáchaní skutku, je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k tomu, že odvolací súd rozhoduje
o odvolaniach proti výroku o treste s odstupom určitej doby od spáchania trestného činu a najmä od
vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia, počas ktorej nebolo možné zabezpečiť prítomnosť obžalovanej
v konaní pred súdom z dôvodu, že sa trestnému stíhaniu vyhýbala.

19. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti je však v prvom rade tá skutočnosť,
žeod06.08.2024nadobudolúčinnosťzákonč.40/2024Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení
uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z. z.
20. Novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade aplikovať
pri rozhodovaní o treste pre obžalovanú. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zá-kona trestnosť činu sa posudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
21. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd dospel k
záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovanú ako

páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchal
trestný čin.
22. Obžalovaná bola uznaná za vinnú zo spáchania skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako „spoločným
konaním neoprávnene vyrobila, previezla, predala, zadovážila a neoprávnene prechovávala po
akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku, tento čin spáchala, hoci bola už za taký čin

odsúdená a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách“,
teda ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno
c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia prvostupňovým súdom. Trestná sadzba trestu odňatia slobody
bola pre tento trestný čin určená od 10 do 15 rokov. V súčasnosti, teda podľa Trestného zákona
účinného od 6.8.2024 by bol tento skutok, z ktorého spáchania bola obžalovaná uznaná za vinnú, právne
kvalifikovanýakozločinneoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b),

písmeno j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Trestná sadzba je pre
tento trestný čin určená od 7 do 5 rokov.
23. Tento trestný čin v prípade jeho posudzovania podľa Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 nie je obzvlášť závažným zločinom, ale zločinom.
24. Pri konkurencii dvoch znení ustanovení Trestného zákona, ktoré rôznym spôsobom upravujú

stanovenie trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá trest, je pre páchateľa priaznivejšie to ustanovenie
Trestnéhozákona,ktorésúduumožňujepáchateľovitrestnejčinnostiuložiťtrestodňatiaslobody,ktorého
dolná hranica je nižšia. Zároveň súd zohľadňuje aj možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z dôvodu súdom prijatého vyhlásenia
o vine. Tento postup okresného súdu nebol ani odvolaním prokurátora napadnutý.

25. Špecifikom prejednávaného prípadu je skutočnosť, že obžalovaná ani prokurátor podanými
odvolaniami nenapadli výrok o vine, ale len výrok o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho
súdu bola tak aj tá skutočnosť, či v dôsledku novelizácie Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024,
možno tieto ustanovenia Trestného zákona aplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok o
vine, výrok o treste, výrok o ochrannom opatrení), keďže nové znenie právnej úpravy je pre obžalovanú

priaznivejšie.
26. Obmedzený revízny princíp odvolacieho konania znamená, že odvolací súd je oprávnený v
odvolacom konaní preskúmať len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto
výroky neobsahujú chyby, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného
zákona (s výnimkou § 371 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi

na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré
odvolateľ v podanom odvolaní uvádza. V prípade ak odvolateľ označí výrok, proti ktorému odvolanie
podáva, avšak neoznačí jeho chyby, odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípadeak je napadnutým výrokom len výrok o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku
povinný preskúmať (minimálne z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok
o treste a ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

27. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len
napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2
Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú

vo výroku o vine svoj podklad.
28. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §§ 316, 317, 321 Trestného poriadku, podľa názoru
odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovanú priaznivejšej, právnej úpravy,
považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podanými odvolaniami nebol napadnutý, pretože
tentodôvodnazrušenierozsudkuniejeuvedenýv§316Trestnéhoporiadkuajehoprieskumupostupom
podľa § 317 Trestného poriadku bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho konania.

29. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno
revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu Trestného
zákona, revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu.
30. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a
trest použitá kumulatívna spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest
ukladaťpodľazneniaTrestnéhozákonaúčinnéhoodspáchaniatrestnéhočinuaždovyneseniarozsudku
(vrátane rozsudku odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ak by bola medzi trestnosťou

činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať medzi tým, podľa akého znenia
TrestnéhozákonaposúdivinuapodľaakéhozneniaTrestnéhozákonauložítrest.Zákonodarcapoužitím
spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná a trest ukladaný podľa rovnakého
znenia Trestného zákona.
31. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely Trestného zákona naplnená

dikcia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa
nového Trestného zákona je pri väčšine aktuálnych ustanovení Trestného zákona pre obžalovaného
priaznivejšie (výnimka napr. § 212 ods. 2 Trestného zákona).
32. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa
nie je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (§ 317

ods. 1, § 321 ods. 2 TP) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa nového znenia
Trestného zákona, čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu.
Ďalšou možnosťou je vykladať § 2 ods. 1 Trestného zákona a použitie spojky „a“ ako príkaz zákonodarcu
posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho Trestného zákona len v prípade, ak je
to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného revízneho princípu

do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania len voči výroku
o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho Trestného zákona uložiť trest,
ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovaného, a to z dôvodu, aby bol naplnený
zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda možnosť posudzovania
trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení Trestného zákona) je podporený znením

§ 2 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje
uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V
tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie Trestného zákona účinného v čase,
keď sa o trestnom čine rozhoduje, na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez ohľadu na výrok o
vine a znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak je to pre páchateľa

priaznivejšie.
33. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za
následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné
zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa,
ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku o

vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie
odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením
viny a poučenie o opravnom prostriedku).34. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu
podľa § 166 Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší
rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v

novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
35. V prípade opačného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda nevyhnutnosti
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia Trestného zákona, by
prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania

ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine.
Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania
iniciovaného proti výroku o treste, pretože odvolací súd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku,
ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku o vine odvolacím súdom by v tomto prípade
predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako riadny opravný prostriedok, keďže by ním bol
zrušený právoplatný výrok, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom

konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek dôvodnosti podania mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné v prospech obžalovaného zohľadniť
novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu súdu, v dôsledku ktorého by prišlo k
zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovaného.
36. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia

napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, má nepodanie odvolania voči výroku o
vineobdobnédôsledky,akonadobudnutieprávoplatnostitohtovýrokupripostupepodľa§166Trestného
zákona.
37. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a sám rozhodol vo všetkých
výrokoch, nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods.

3 Trestného poriadku.
38. O treste pre obžalovanú rozhodol s použitím ustanovení § 173 a § 36 až 38 Trestného zákona v
znení účinnom od 6.8.2024. Pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, v týchto otázkach odvolací
súd zohľadnil okolnosti správne zistené už okresným súdom, vrátane tej, že u obžalovanej je možné
aplikovať zmierňujúce ustanovenie vo vzťahu k ukladanému trestu z dôvodu súdom prijatého vyhlásenia

o vine, a ďalej to, že trestná sadzba sa proti napadnutému rozsudku zmenila v prospech obžalovanej,
keď dolná hranica trestnej sadzby určená podľa ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 je 7 rokov a horná 15 rokov, a aplikoval tiež postup podľa ustanovení Trestného zákona
účinného od 6.8.2024, keď zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť (že sa obžalovaná k trestnému činu
priznala) a zároveň podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 ukladal trest pri použití

zmierňujúceho ustanovenia s ohľadom na súdom prijaté vyhlásenie o vine. Na dosiahnutie účelu trestu,
ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, považoval za zákonné uložiť obžalovanej trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu je spôsobilý naplniť účel
ochrany spoločnosti pred obžalovanou.
39. Ukladanie trestu vo výmere, ako uviedol prokurátor, teda pri zohľadnení miery účasti obžalovanej

na spáchaní trestného činu vo vzťahu k ostatným spoluobvineným, súd nepovažoval vzhľadom na
dobu, ktorá prešla od spáchania trestného činu po ukladanie trestu, za účelné a zároveň bolo potrebné
zohľadniť, ako je uvedené vyššie, že prišlo k novelizácii Trestného zákona a to v prospech obžalovanej.
Krajský súd teda nevzhliadol potrebu ukladať trest vo vyššej výmere ako ukladal okresný súd (ako
odpoveď na odvolaciu námietku prokurátora).

40. V prejednávanom prípade dospel krajský súd k záveru, že u obžalovanej na jej potrestanie postačí
ukladanie trestu vo výmere zníženej oproti dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to o 6
mesiacov. Keďže však výkon trestu možno podmienečne odložiť len pri treste uloženom v maximálnej
výmere4roky,neukladalhoakopodmienečný.Obžalovanásavyhýbalatrestnémustíhaniu,vsúčasnosti
prostredníctvom obhajcu poukazovala na to, že tak robila kvôli tomu, aby nemusela nastúpiť výkon

trestu, keďže jej dcéry by to zle znášali a preto žiadala aj teraz, keď sa voči nej koná ako voči ušlému,
aby jej bol uložený podmienečný trest. Krajský súd však nezistil podmienky na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Plne možno odkázať na odôvodnenie okresného súdu
k tomu, že ani skutočnosť, že obžalovaná je matkou dvoch detí (jedno už v súčasnosti plnoleté) nie je
dôvodom na takýto postup. Napriek tomu, že predchádzajúce odsúdenie obžalovanej za drogovú trestnú

činnosť podmienilo ukladanie trestu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, je aj táto skutočnosť tou
okolnosťou, pre ktorú nepristúpil krajský súd k mimoriadnemu zníženiu trestu až na maximálnu možnú
mieru. A rovnako treba upozorniť, že práve vyhýbanie sa trestnému stíhaniu obžalovanou malo za
následok, že táto sa osvedčila v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia k podmienečnému trestupre drogovú trestnú činnosť. Obžalovanej už „nehrozí“, tak ako pôvodne zohľadňoval okresný súd, tzv.
premena podmienky, čiže nariadenie výkonu pôvodne podmienečného trestu. Aj keď už v súčasnosti nie
je trestný čin, ktorý obžalovaný spáchala, kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, stále ide o závažný,

drogový trestný čin, kvalifikovaný ako zločin.
41. Krajský súd dospel k záveru, že výchovná aj represívna funkcia trestu bude splnená, ak bude
uložený obžalovanej trest nepodmienečný, znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, so zaradením do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Trest prepadnutia veci a ochranný dohľad ukladal obžalovanej
v súlade s tým, ako bol ukladaný okresným súdom. Čo sa týka odvolania prokurátora, to potom ako

nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.