Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823200427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom Mierová
1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovaným: 1/ C. B., zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX, XXX XX B., 3/ E. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/
XXX, XXX XX H. I., 4/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpený Mgr. Igorom
Paliderom, advokátom so sídlom Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO: 37 801 635,

5/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B.,
6/ J. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpenom JUDr. Máriou Vevurkovou,
advokátkou so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 42 217 601, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k 13C/20/2023-239 zo dňa 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/20/2023-239 zo dňa 30. júla 2024
vo výroku IV. a v časti V. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 5/ potvrdzuje.

II. Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/20/2023-239 zo dňa 30. júla
2024 vo výrokoch I. a III. odmieta.

III. Žalovaným 1/, 3/ a 5/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

IV. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/20/2023-239 zo dňa 30. júla 2024
vo výroku II. a v časti výroku V. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 2/, 4/ a 6/ zostáva

nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu
na zmenu subjektu na strane žalovaného 2/ (výrok I.), zastavil konanie proti žalovaným 2/, 4/ a 6/ (výrok
II.), zamietol návrh žalobcu na prerušenie konanie (výrok III.), zamietol žalobu (výrok IV.) a napokon
žalovaným 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú.

B. ako parcely KN-C č. 1599/226, č. 1599/227, č. 1599/228 a č. 1599/229 a na LV č. XXXX, k. ú. B.
ako parcela KN-C č. 1599/225, a to prikázaním do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu
ostatným podielovým spoluvlastníkom. K označeným žalovaným 1/ a 2/ uviedol, že Obecný úrad B.
mu vydal potvrdenie,že títo sú pre obec neznámi, a preto ich v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond. Poukázal na
znalecký posudok č. 40/2022 vypracovaný Ing. Ivetou Pohančeníkovou, ktorým síce neboli ohodnotené
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, avšak boli ohodnotené pozemky, ktoré sa nachádzajú vedľa

nich a navrhol tak, aby pri určení náhrady súd vychádzal z hodnoty v tomto posudku.
3. Vo vyjadrení k žalobe poukázal Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) ako zástupca
žalovanej 1/ a žalobcom označený zástupca žalovaného 2/ na to, že v spore ide o nútené nerozlučné
procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov, preto stranou sporu musia byť všetci podieloví
spoluvlastníci. Poukázal, že podielovým spoluvlastníkom je aj D. B., M. B. (chorobomyseľný), B. XXX,

nar. XX.XX.XXXX. Nesúhlasil s tým, že zastupuje v spore tohto podielového spoluvlastníka, keďže
správa SPF k tomuto podielovému spoluvlastníkovi nie je vyznačená na listoch vlastníctva. Ďalej vyjadril
súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasil s výškou určenou
znaleckým posudkom, keďže tento nebol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu.
4. Žalovaná 3/ sa k žalobe nevyjadrila.

5. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nebol informovaný o spôsobe vyporiadania, preto nebol
dodržaný zákonný postup podľa ust. § 141 a 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). Pri osobnom stretnutí so žalobcom tomuto uviedol,
že je ochotný pristúpiť na zámenu spoločných pozemkov, resp. rozdelenie pozemkov. Ďalej namietal, že
žalobca neuviedol v žalobe žiadne okolnosti, ktoré by ho mali favorizovať oproti iným spoluvlastníkom.

Žalovaný 4/ poukázal na to, že obec B. vydala dňa 25.05.2021 v súvislosti so zápisom geometrického
plánu č. 301/2020 písomné potvrdenie, že sporné pozemky sú určené v zmysle územného plánu
obce na zastavanie a všeobecná hodnota týchto pozemkov nemôže byť určovaná podľa posudku
predloženého žalobcom. Dodal, že ohľadom zápisu geometrického plánu prebieha vyšetrovanie pred
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Dolný Kubín.

6. Žalovaný 5/ rovnako nesúhlasil s podanou žalobou a uviedol, že pozemky boli oddelené
na základe geometrického plánu podvodom a jeho podpis na súhlase so zápisom geometrického plánu
mal byť sfalšovaný. Zdôraznil, že mu ako majiteľovi podielov v okolitých parcelách bude zabránené
využívať poľnohospodársku pôdu. Poukázal aj na to, že žalobca nadobudol podiel k pozemkom kúpnou
zmluvou zavkladovanou dňa 28.09.2021 a uzavretím tejto zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva.

7. Ani žalovaný 6/ nesúhlasil so žalobou. Žalobcovi mal uviesť, že pozemky nepredáva a jedná sa
o poľnohospodársku pôdu, nie o lokalitu na výstavbu rekreačných chát. Žalobcovi navrhol zámenu
pozemkov, s ktorou súhlasil, preto namietal, že žalobca nedodržal postup v zmysle ust. § 141 OZ a podal
žalobu predčasne. Obdobne tiež uviedol, že neznáma osoba zneužila jeho osobné údaje a sfalšovala
jeho podpis na súhlase so zápisom vyššie spomenutého geometrického plánu.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.06.2023 upravil označenie žalovaného 2/, a to: neznámy právny
nástupca po neznámom vlastníkovi D. B., bytom na neznámom mieste, zastúpený SPF, keďže sa mu
nepodarilo dohľad ďalšie údaje k osobe žalovaného 2/. Rozporoval tvrdenia žalovaných a uvedenú
náhradu považoval za primeranú.
9. Žalovaný 6/ vo svojom podaní následne uviedol, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný

Kubín vedie trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv v súbehu s prečinom falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky,
týkajúci sa sfalšovania podpisov na súhlase so zápisom geometrického plánu. Navrhol, aby súd prvej
inštancie ako predbežnú otázku v spore posúdil neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Námestovo pod č.

V 2967/2021 zo dňa 28.09.2021.
10. Dňa 08.07.2024 žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby proti žalovaným 4/
a 6/ s odôvodnením, že medzi nimi došlo k mimosúdnej dohode. Zároveň navrhol, aby im súd
prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že bol súdom
identifikovaný, nie je neznámy vlastník a zistil, že D. G. podal návrh

na dodatočné prejednanie dedičstva po žalovanom 2/. Navrhol tak, aby súd prerušil konanie do
právoplatnosti skončenia dedičského konania po D. B., zomr. XX.XX.XXXX.
11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalobca a žalovaní 1/ až 3/, 5/
a 6/ sú podieloví spoluvlastníci pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B. ako parcely KN-C č.
1599/226, č. 1599/227, č. 1599/228 a č. 1599/229, a to žalobca v podiele 5771/6720, žalovaná 1/ v

podiele 224/13440, žalovaný 2/ v podiele 72/13440, žalovaná 3/ v podiele 510/13440, žalovaný 5/ v
podiele 224/13440 a žalovaný 6/ v podiele 868/13440. Pri žalovanom 6/ bola na LV vyznačená plomba
na základe V-2169/2024 (zámennej zmluvy). Ďalej mal preukázane, že žalobca a žalovaní 1/ až 3/,
5/ a 6/ sú podieloví spoluvlastníci pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. B. ako parcela KN-C č.1599/225, a to žalobca v podiele 1881/2240, žalovaná 1/ v podiele 224/13440, žalovaný 2/ v podiele
72/13440, žalovaná 3/ v podiele 510/13440, žalovaný 5/ v podiele 224/13440 a žalovaný 6/ v podiele
868/13440 a v podiele 256/13440. Pri žalovanom 6/ bola rovnako na LV vyznačená plomba na základe

V-2169/2024. Obec B. podaním č. 373/2022 zo dňa 16.12.2022 potvrdila,
že osoby C. B. a D. B. sú osoby, ktoré nie sú v obci prihlásené na trvalý pobyt a nie je o nich
žiadna zmienka v obecných registroch. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR a Štátneho archívu v Žiline,
pracovisko Dolný Kubín sa súdu prvej inštancie nepodarilo žalovaných 1/ a 2/ stotožniť. Súd prvej
inštancie zároveň zistil, že sa na Okresnom súde Námestovo vedie pod spis. zn. 14C/30/2022 konanie,

kde vystupuje ako podielový spoluvlastník D. B., nar. XX.XX.XXXX a do ktorého konania bol doručený
jeho úmrtný list, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v obci B.. Z pripojeného spisu Okresného súdu
Námestovo spis. zn. DK-6D/19/2021 súd prvej inštancie ďalej zistil, že predmetom konania
poduvedenouznačkoubolododatočnékonanieonovoobjavenomdedičstvepoD.B.,nar.XX.XX.XXXX.
Predmetné konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo spis. zn. DK-16D/127/2024 súd prvej inštancie zistil,

že D. G. zastúpený rovnakým zástupcom ako žalobca podal
na Okresný súd Námestovo dňa 28.06.2024 návrh na dodatočné dedičské konanie po neb. D. B.. V
návrhu D. G. uviedol, že D. B., zomr. XX.XX.XXXX, nezanechal priamych potomkov, jeho rodičia zomreli
a nežijú ani jeho súrodenci. D. B. mal šesť súrodencov, ktorí zomreli, a preto dedia ich deti: E. N., M. B.,
O. B., C. B., I. B., P. B. a Q. B.. Zo spisu Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor č. V 2967/2021

súd prvej inštancie zistil, že predmetom konania je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.03.2021 medzi spolu 18 predávajúcimi a 5 kupujúcimi.
Predmetom zmluvy boli i pozemky nachádzajúce sa v k. ú. B. zapísané na LV č. XXX, ktoré nadobudol
od predávajúcich v tam uvedených podieloch do vlastníctva žalobca. Súčasťou katastrálneho spisu bol
aj geometrický plán č. 301/2020, ako aj súhlas so zápisom geometrického plánu, ktorý mali podpísať

žalovaní 3/ až 6/, čo počas konania popreli.
Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín č. ČVS:ORP/500/2-VYS-DK-2023
zo dňa 11.07.2024 mal súd prvej inštancie preukázané, že sa vedie trestné stíhanie vo veci prečinu
poškodzovania cudzích práv v súbehu s prečinom falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky proti D. G.. Ďalej mal súd prvej inštancie

z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.06.2024 preukázané, že na základe tejto zmluvy bolo vlastníctvo
žalobcu k podielu žalovaného 4/ zapísané v katastri nehnuteľností pod V 2289/2024. Zo zámennej
zmluvy uzatvorenej dňa 10.09.2024 medzi D. G., L. B. a žalovaným 6/ súd prvej inštancie zistil, že jej
predmetnom okrem iného boli aj spoluvlastnícke podiely žalovaného 6/ na nehnuteľnostiach, ktoré boli
predmetom sporu a ktoré mal nadobudnúť L. B.. Uzavretím tejto zmluvy mali mimosúdne vyporiadať L.

B. a žalovaný 6/ sporové konanie vedené pod spis. zn. 13C/20/2023. L. B. mal zabezpečiť, aby žalobca
mal podľa zmluvy vziať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči žalovanému
6/ späť s tým, že sa zaväzuje žalovanému 6/ nahradiť všetky náklady. V čase vyhlásenia rozsudku súdu
prvej inštancie bola naďalej na dotknutých listoch vlastníctva vyznačená plomba pod č. V 2169/2024.
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej poukázal, že žalobca žalovaného 2/ v žalobe riadne označil

menom a priezviskom ako D. B., M. B., zast. SPF a vzhľadom na to nemohlo podaním zo dňa 14.06.2023
dôjsť k úprave jeho označenia, keďže žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní označil iný
subjekt, a to neznámy právny nástupca po neznámom vlastníkovi D. B.. Zároveň sa nemohlo jednať
ani o zmenu subjektu, keďže v priebehu konania nedošlo k právnemu úkonu, na základe ktorého by
došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ na inú osobu alebo k prechodu na inú osobu,

keďže žalovaný 2/ zomrel pred podaním žaloby na súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie potom ďalej
uviedol, že posudzujúc dotknuté podanie žalobcu podľa jeho obsahu a s ohľadom na to, že bolo podané
prostredníctvom advokáta, teda osobou znalou práva, nebolo možné z dotknutého podania vyvodiť, že
by žalobca navrhol pristúpenie ďalšieho subjektu
do konania na strane žalovaných. Návrh žalobcu na zmenu subjektu na strane žalovaného 2/ preto

zamietol pre nesplnenie podmienok podľa ust. § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že dňa 09.04.2024 na predbežnom prejednaní
sporužalobcovioznámilvýsledkyšetrenia,podľaktorýchžalovaný2/zomrelaponechalžalobcovilehotu
na to, aby reflektoval aj na uvedenú skutočnosť. Uvedené opakovane žalobcovi oznámil aj prípisom zo
dňa 02.07.2024, ako aj na pojednávaní dňa 30.07.2024.

13. V kontexte s doposiaľ uvedeným súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný 2/ v čase začatia
konania nebol subjektom práv a povinností, keďže v čase začatia konania už nežil, nemal tak procesnú
subjektivitu (§ 61 CSP v spojení s § 7 ods. 1 a 2 OZ), a preto konanie proti nemu zastavil (§ 62 v spojení
s § 161 ods. 1 a 2 CSP).14. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 08.07.2024 vzal žalobu proti žalovaným 4/
a 6/ späť, pričom žalovaný 6/ podaním zo dňa 06.07.2024 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a
požiadal o priznanie náhrady trov konania. Žalovaný 4/ v podaní zo dňa 29.07.2024 rovnako súhlasil so

späťvzatím žaloby, ale náhradu trov konania si neuplatnil. Vzhľadom
na dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovaných 4/ a 6/, súd prvej inštancie citujúc ust.
§ 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil konanie proti žalovaným 4/ a 6/.
15. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to,
že konanie proti žalovanému 2/ zastavil, nebol dôvod na to, aby konanie prerušil konanie do skončenia

dedičského konania po zomrelom žalovanom 2/ a návrh žalobcu
na prerušenie konania tak zamietol.
16. Vo vzťahu k meritu veci - zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie
citujúc ust. § 141 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 OZ uviedol, že stranami sporu musia byť všetci spoluvlastníci
danej nehnuteľnosti, keďže sa jedná o nútené procesné spoločenstvo. Okruh spoluvlastníkov je
zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, ktorý preukazuje ich spoluvlastníctvo, ak nie je v spore

preukázanýopak.Súdprvejinštanciepotomdospelkzáveru,žežalobcavkonaníneuviedolakopasívne
vecne legitimovaných všetkých podielových spoluvlastníkov. V spore bolo preukázané a medzi stranami
nesporné,
že žalovaní 1/, 2/, 3/ 5/ a 6/ sú podieloví spoluvlastníci sporom dotknutých nehnuteľností. Zároveň
považoval za nesporné, že D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred podaním žaloby

na súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu konanie proti nemu zastavil. Keďže podľa ust. § 460 OZ
sa dedičstvo nadobúda dňom smrti poručiteľa, dňom smrti D. B. vstúpili do jeho práv a povinností k
sporným nehnuteľnostiam jeho právni nástupcovia, keďže dedičské konanie ohľadom spoluvlastníckych
podielov na predmetom sporu dotknutých nehnuteľnostiach nebolo skončené. Vzhľadom na to v konaní
nevystupovali právni nástupcovia po D. B., súd prvej inštancie konštatoval nedostatok v okruhu strán

sporu. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie poukázal na špekulatívne konanie žalobcu, keďže
z dokazovania vyplynulo, že žalobca mal v čase podania žaloby vedomosť o tom, že D. B. zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť vyplynula z dedičského spisu Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. D
1382/1992, v rámci ktorého dedičského konania
po poručiteľovi D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, žalobca požiadal

o zaslanie zápisnice o predbežnom prejednaní dedičstva, ako aj dedičského rozhodnutia, pričom
sám uviedol, že poručiteľ bol jeho prastrýko. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že príbuzná
žalobcu C. G. požiadala dňa 25.01.2021 o dodatočné dedičské konanie po D. B.. Zástupca žalobcu
zastupuje v konaní o zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na Okresnom
súde Námestovo pod spis. zn. 14C/30/2022 aj D. G., syna C. G., teda zástupca žalobcu v čase podania

žaloby musel mať pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedomosť o tom, že podáva žalobu proti osobe,
ktorá nie je neznáma. U podielového spoluvlastníka D. B. zároveň bol a aj stále je na listoch vlastníctva
uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX, z čoho vyplýva, že v čase podania žaloby by musel mať 113
rokov, teda sa jednalo o osobu, ktorá s ohľadom na priemerný vek dožitia osôb na svete, nemohla byť
nažive. Súd prvej inštancie uzavrel,

že správanie žalobcu evokovalo snahu dosiahnuť pre seba priaznivejší výsledok spočívajúci
v obídení dodatočného dedičského konania, čím mohlo dôjsť k rýchlejšiemu vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, ako aj zamedzeniu možnosti vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo s väčším
okruhom podielových spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že sa jednalo o sporové konanie,
kedy má žalobca povinnosť pátrať po prípadných právnych nástupcoch osoby, ktorá preukázateľne v

čase podania žaloby nežije, ktorú povinnosť si žalobca nesplnil. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v
priebehu konania prostredníctvom inštitútu pristúpenia subjektu do konania v zmysle ust. § 79 CSP
upravil okruh strán sporu. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že dal žalobcovi dňa 09.04.2024
predbežné právne posúdenie a oznámil mu, že žalovaný 2/ zomrel pred podaním žaloby,
a preto neboli splnené podmienky, aby s ním ďalej konal. Žalobca mal tak dostatok času na to, aby na

uvedenú skutočnosť reflektoval aj po podaní žaloby, čo do nariadenia pojednávania neurobil.
17. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť aj vo vzťahu k žalovanému
6/, pričom v čase jeho rozhodovania bol žalovaný 6/ stále evidovaný ako vlastník nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX C. R. XXXX, k. ú. B.. Keďže v čase rozhodovania nebol vklad do katastra
nehnuteľnostípovolený,súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcavzalžalobuprotižalovanému6/späť

predčasne, keďže tento bol stále vlastníkom sporných nehnuteľností. Pre uvedený nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie súd prvej inštancie žalobu zamietol bez skúmania hmotnoprávnej stránky veci.
18. Záverom súd prvej inštancie okrajovo poznamenal, že v konaní boli otázne viaceré úkony žalobcu,
ku ktorým došlo v rámci uzatvorenia kúpnej zmluvy, na podklade ktorej mal nadobudnúť spoluvlastníckepodiely na sporom dotknutých pozemkoch. Žalovaní namietali absolútnu neplatnosť uvedenej kúpnej
zmluvy a z toho vyvodzovali nedostatok vecnej legitimácie žalobcu v spore. S touto námietkou sa
vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby súd prvej inštancie nezaoberal. Len okrajom uviedol, že

samotná skutočnosť, že sa vedie trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv a falšovanie a
pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky proti
D. G., v rámci ktorého žalovaní namietajú sfalšovanie ich podpisov na súhlase
so zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností, ktorý geometrický plán bol súčasťou kúpnej
zmluvy V 2967/2021, na základe ktorej žalobca nadobudol podiel

na sporných nehnuteľnostiach, vzbudila pochybnosti o čestných úmysloch žalobcu. Geometrickým
plánom pritom došlo k zmene charakteru pozemkov z KN-E parcely na KN-C parcely, teda
z poľnohospodárskej pôdy na stavebnú. Poznamenal, že žalobca nadobudol pozemky ako stavebné,
avšak v spore žiadal tieto vyporiadať ako poľnohospodársku pôdu
za sumu 0,1947 eur/m2, teda za sumu diametrálne rozdielnu oproti cene stavebných pozemkov.
K argumentácií, že žalovaní vytvorením geometrického plánu neprišli o žiadny m2 pozemku súd prvej

inštancie uviedol, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je samostatne
každý pozemok, a preto je rozdiel, ak má niekto podiel 1/4
na pozemku o veľkosti 7 m2 a na pozemku o veľkosti 100 m2.
19. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovaným 4/ a 6/ náhradu trov konania nepriznal, keďže dôvodom späťvzatia žaloby proti týmto bola

skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo v priebehu konania k mimosúdnemu urovnaniu. Konštatoval,
že ani jedna strana výlučne procesne nezavinila zastavenie konania, keďže uzavretie predmetných
zmlúv je výsledok mimosúdnych rokovaní a konsenzu oboch strán. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd
prvej inštancie uviedol, že tomuto trovy ako subjektu bez procesnej subjektivity nevznikli. Vo vzťahu
k žalovaným 1/, 3/ a 5/ súd prvej inštancie uviedol, že títo boli v konaní plne úspešní a vznikol im nárok

na plnú náhradu trov konania, avšak žalované 1/ a 3/ si náhradu trov konania neuplatnili
a u žalovaného 5/ mal sú zo súdneho spisu preukázané, že mu žiadne trovy nevznikli. Preto žalovaným
1/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal.
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov I., III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na znenie ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) d) až h)
CSP. V úvode odvolania žalobca namietal unáhlenosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol
napriek jeho snahe dodatočne prejednať dedičský podiel po D. B., ktorý sa z neznámeho vlastníka stal
známym vlastníkom. Namietal,
že bol súdom prvej inštancie spojený s trestným konaním, kde vystupoval ako obvinený D. G.. So

všetkými spoluvlastníkmi uzavrel rôzne zmluvy podľa dohody, pričom zostal už iba žalovaný 5/, ktorý
mal mať konflikt s bratom žalobcu, a tento teraz prenáša na jeho osobu. Uviedol, že bol súdom prvej
inštancie na prvom pojednávaní vyzvaný na mimosúdne usporiadanie veci so žalovanými, čo malo byť
dôvodom uzavretia kúpnych zmlúv.
21. Ďalej žalobca namietal, že nepozná dedičov po žalovanom 2/, preto ho označil ako neznámeho

právneho nástupcu po neznámom vlastníkovi D. B.. Uviedol, že mal vedomosť, že pán G. podal návrh na
dodatočne prejednanie dedičstva, preto ho on ako dotknutý spoluvlastník opätovne nepodával. O stave
zosnulého D. B. vedel iba pán D. G.. Ďalej žalobca namietal nesprávne posúdenie jeho podania zo dňa
14.06.2023, v ktorom neuviedol ust. § 80 CSP, ako mu vytkol súd prvej inštancie, pričom pri koncipovaní
tohto podania mal na mysli ust. § 79 CSP. Uviedol, že jedinou možnosťou, ako preklenúť danú situáciu,

bolo do dodatočného prejednania dedičstva po D. B., označiť žalovaného v rade 2/ ako neznámeho
právneho nástupcu po neznámom vlastníkovi D. B.. Žalobca v tomto kontexte uviedol, že existujú dvaja
neznámi vlastníci D. B., jeden narodený v roku 1910 a druhý v roku 1911, pričom o uvedenom informoval
súd prvej inštancie. Uviedol, že nemal možnosť sa dozvedieť, a teda určiť, v ktorom konkrétnom období
žalovaný 2/ zomrel. Tieto skutočnosti ozrejmil v podaní zo dňa 14.06.2023.

22. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o jeho špekulatívnom konaní, žalobca namietal
inú vadu konania, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie vo viacerých odsekoch odôvodnenia
rozhodnutia ho spájal s trestným konaním inej osoby alebo so záujmom dosiahnuť priaznivejší výsledok
v spore na úkor žalovaných. Tvrdil, že navrhol prerušenie konania, až do právoplatného skončenia
dedičského konania, čím podľa jeho názoru vylúčil nekalé úmysly. Požiadal súd prvej inštancie o

prerušenie konania práve preto, že ako osoba mimo okruhu dedičov nemohol predpokladať, akým
spôsobom dedičské konanie dopadne. Argumentoval tým, že uvedenú situáciu mu CSP neumožňovalo
vyriešiť iným spôsobom ako návrhom na prerušenie konania. Uvedeným postupom, kedy mu súd prvej
inštancie neumožnil preklenúť predmetný spor do vyporiadania dodatočne objaveného dedičstvapo D. B., mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a znemožnené realizovanie jeho práv. Zároveň
uviedol, že súd prvej inštancie porušil povinnosť vyporiadať sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami.

23. Ďalej žalobca argumentoval tým, že vyčerpal všetky dostupné prostriedky za účelom vypátrania
neznámych spoluvlastníkov, prípadne právnych nástupcov po jednotlivých spoluvlastníkoch. Súd prvej
inštancie mal vedomosti o zosnulom D. B., ale nevyzval strany na preštudovanie pripojených spisov
Okresného súdu Námestovo spis. zn. 6D/19/2021 a spis. zn. D 1382/1992. Zároveň žalobca poprel
zistenie súdu prvej inštancie,

že mal vedomosť o D. B., ktorý bol rodina s D. G. a C. G.. Žalovaných označil ako neznámych nástupcov
po D. B., avšak po skončení dedičského konania chcel upraviť žalobu v súlade s ust. § 79 CSP.
24. Vo vzťahu k zastaveniu konania voči žalovanému 6/ a následnému zamietnutiu žaloby z dôvodu jeho
neúčasti v spore žalobca namietal, že bol súdom prvej inštancie vyzvaný
na mimosúdnu dohodu so spoluvlastníkmi a po spísaní zmluvy vzal žalobu späť pre krátky časový
priestor.

25. Napokon žalobca v odvolaní s poukazom na odsek č. 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie zopakoval, že nie je trestne stíhaný za falšovanie podpisov na súhlase
so zápisom geometrického plánu, a preto mu nemožno vyčítať nečestné úmysly. Uviedol,
že nikdy nekonal so zlým alebo nekalým úmyslom. Súd prvej inštancie tiež bližšie nekonkretizoval, aké
jeho úkony považoval za otázne.

26. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili a odvolaciemu súdu neboli predložené ani
žiadne ďalšie podania strán v rámci odvolacieho konania.
27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku
súduprvejinštancievovýrokuIV.bolopodanéoprávnenýmsubjektom(žalobcom,v neprospechktorého
bolo rozhodnuté, keďže jeho žaloba bola zamietnutá - § 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti

rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 CSP], preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo výroku IV.
avčastizávisléhovýrokuV. onáhradetrovkonaniavovzťahukžalovaným1/,3/a5/,viazanýodvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku IV., ako aj v časti závislého výroku V. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/,
3/ a 5/ podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol. Napokon rozsudok súdu prvej inštancie
vodvolanímnenapadnutomvýrokuII.avodvolanímnenapadnutejčastivýrokuV.vovzťahukžalovaným

2/, 4/ a 6/ zostal týmto rozsudkom odvolacieho súdu nedotknutý.
28. Primárne odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že stranou odvolacieho konania už
neboli žalovaní 2/, 4/ a 6/, keďže súd prvej inštancie konanie proti nim zastavil vo výroku II. napadnutého
rozsudku, proti ktorému žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala. Rovnako tak žiadna zo strán sporu
nepodala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku V. o náhrade trov konania. Vo vzťahu

k žalovaným 2/, 4/ a 6/ tak konanie právoplatne skončilo márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania
proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. (§ 238 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu potom
odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. ako závislom výroku [§ 379 písm.
a) CSP] k výroku IV. len vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 5/, ktorí zostali stranou spore aj po späťvzatí
žaloby žalobcom proti žalovaným 4/ a 6/ a zastavení konania proti žalovaným 2/, 4/ a 6/.

29. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých napadnutý rozsudok vo výroku
IV. súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.31. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré
by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď
by takéto pochybenia zistil. Nesplnenie procesných podmienok odvolací súd nezistil.
32. Vzhľadom na doteraz uvedené považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami a námietkami žalobcu uvedenými v jeho opravnom prostriedku.

33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že nerozumie dôvodu, prečo súd prvej inštancie
vo veci tak unáhlene rozhodol, odvolací súd túto považoval za zjavne neopodstatnenú, keď súd prvej
inštancie konal v zmysle ust. čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb. Rovnako za zjavne neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, že súd

prvej inštancie spojil nedôvodne jeho osobu s trestným konaním, v ktorom nie je obvinený, že ho obvinil
zo špekulatívneho konania a pod. Zaiste mal žalobca na mysli úvahy súdu prvej inštancie uvedené
v odseku č. 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tieto úvahy však neboli určujúce pre napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom ich súd prvej inštancie uviedol len na okraj v súvislosti
s námietkami nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v spore vznesených zo strany žalovaných, ktorými

sa však súd prvej inštancie z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal.
34. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ťažiskovo založil svoje
zamietavé rozhodnutie o žalobe žalobcu na tom, že žalovanou stranou v spore neboli všetci
podieloví spoluvlastníci (resp. ich právni nástupcovia) nehnuteľností, ku ktorým zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa žalobca žalobou domáhal (viď odseky č. 48, č. 50 a č. 51 odôvodnenia

napadnutého rozsudku). Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považoval za správny, keďže
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť zúčastnení všetci podieloví
spoluvlastníci (prípadne ich dedičia, ak došlo k úmrtiu podielového spoluvlastnícka a zároveň ešte
nebolo dedičstvo spočívajúce v dotknutom spoluvlastníckom podiele potvrdené niektorému z dedičov,
resp. nebola dedičským súdom schválená dohoda dedičov o tomto dedičstve). Podieloví spoluvlastníci

tak tvoria nútené spoločenstvo podľa ust. § 78 ods. 1 CSP, pričom ak v spore nie je splnená podmienka
účasti všetkých nútených spoločníkov, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť
(§ 78 ods. 2 CSP).
35. Pokiaľ ide o neúčasť pôvodne žalovaného 6/, žalobca v odvolaní namietal len toľko, že súd prvej
inštancie ho najskôr vyzval na mimosúdnu dohodu o predmete sporu

so spoluvlastníkmi, pričom keď s nimi spísal zmluvy, čo následne oznámil súdu prvej inštancie, mu súd
prvej inštancie vytkol, že vzal voči žalovanému 6/ žalobu predčasne späť ešte pred povolením vkladu
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 6/
do katastra nehnuteľností. Žalobca v odvolaní namietal, že mal len krátky časový priestor,
že nemal ako zareagovať inak.

36. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalujúcej strane (dominus litis),
pričom je vyjadrením dispozičnej zásady so sporovým konaním. Žalobca týmto spôsobom prejavuje
svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho
rozhodnutia. Súd nemá žiaden procesný nástroj, ako žalobcu donútiť vziať žalobu späť. Môže len
v zmysle ust. § 138 CSP vyzvať žalobcu

na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, pričom však žalobca nemá žiadnu povinnosť zachovať sa
procesne v zmysle takejto výzvy súdu.
37. Žalobca v spore zastúpený splnomocneným advokátom, využijúc svoje dispozičné oprávnenie,
vzal žalobu voči žalovanému 6/ späť podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.07.2024
s odôvodnením, že sa so žalovaným 6/ mimosúdne vyporiadal. Žalovaný 6/ podaním doručeným súdu

prvej inštancie dňa 16.07.2024 súhlasil so späťvzatím žaloby voči nemu. Súd prvej inštancie potom
výrokom II. zastavil konanie voči žalovanému 6/, pričom žalobca rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti jeho výroku odvolaním nenapadol. Žalobca rovnako v odvolaní nenamietal, že v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku nebol rozhodnutím príslušného okresného úradu povolený vklad vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 6/ do katastra nehnuteľností podľa zámennej zmluvy

zo dňa 10.09.2024, a teda žalovaný 6/ bol aj v tomto čase naďalej podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobca žalobou
domáhal. Ani ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu nevyšlo najavo, resp. nebolo
sporovými stranami preukázané, že by príslušný okresný úrad o vklade vlastníckeho práva do katastranehnuteľností podľa zámennej zmluvy zo dňa 10.09.2024 už bol rozhodol. S dispozičným oprávnením
žalobcu je spojená aj jeho procesná zodpovednosť, pričom žalobca sa nemôže následne dovolávať
toho, že žalobu vzal späť omylom, neuvážene alebo na podklade nesprávneho vyhodnotenia právneho

stavu. Z uvedeného je zrejmé, že to bol práve žalobca, ktorý svojim dispozičným procesným úkonom
- späťvzatím žaloby voči žalovanému 6/, zavinil nedostatok účasti všetkých nútených spoločníkov
v konaní. Už len tento dôvod sám o sebe bol pritom postačujúci pre zamietnutie žaloby v celom jej
rozsahu a pre konštatáciu odvolacieho súdu o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku
IV. Odvolací súd dodáva, že ak by aj príslušný okresný úrad na podklade zámennej zmluvy zo dňa

10.09.2024 povolil vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 6/ na predmetom
sporu dotknutých pozemkoch
do katastra nehnuteľností, nadobúdateľom tohto spoluvlastníckeho podielu žalovaného 6/ nebola strana
sporu,aletretiaosoba,atoL.B..Akbytedaajdošlokrozhodnutiupríslušnéhookresnéhoúraduovklade
vlastníckeho práva na podklade zámennej zmluvy
zo dňa 10.09.2024, v konaní nebol stranou sporu nadobúdajúci podielový spoluvlastník L. B., čo by malo

za následok rovnaký nedostatok účasti všetkých nútených spoločníkov v konaní, a teda rovnaký dôvod
na zamietnutie žaloby.
38. Súd prvej inštancie zároveň napadnutým rozsudkom vo výroku II. zastavil konanie aj voči žalobcom
označenému žalovanému 2/ D. B., M. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX (osobe zapísanej
na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. B.), a to z dôvodu, že tento pred podaním začatím konania zomrel

(dňa 01.11.1992), a teda nemal procesnú subjektivitu (§ 62 v spojení s § 61 CSP). Žalobca rozsudok
súdu prvej inštancie aj v tejto časti výroku II. odvolaním nenapadol. Žalobca v odvolaní namietal, že
sám súd prvej inštancie ho vyzval na úpravu označenia žalovaného 2/, pričom tak učinil podaním zo
dňa 14.06.2023, ktoré považoval za návrh podľa ust. § 79 CSP (návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu
do konania), a nie za návrh podľa ust. § 80 CSP. Túto námietku žalobcu považoval odvolací súd za

účelovú a zavádzajúcu, keďže žalobca svoje podanie zo dňa 14.06.2023 urobil nie na výzvu súdu
prvej inštancie, aby upravil označenie žalovaného 2/, ale na výzvu súdu prvej inštancie (uznesením č.
k. 13C/20/2023-82 zo dňa 09.06.2023), aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaných k žalobe,
medzi iným aj Slovenského pozemkového fondu ako zákonného zástupcu žalovanej 1/ a ktorý mal podľa
označenia žalovaného 2/ žalobcom v žalobe zastupovať aj žalovaného 2/ (to potvrdil žalobca aj v úvode

svojho podania zo dňa 14.06.2023 na č. l. 86 spisu). Žalobca v podaní zo dňa 14.06.2023 (replike)
výslovne uviedol, že „Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2023 uvádza, že
nesúhlasí s tým, že zastupuje vlastníka označeného v žalobe ako žalovaný v rade 2/ D. B., ktorý je
zapísaný pod B2 na LV č. XXXX C. R. XXXX v k. ú. B.. Pretože sa mi ako žalobcovi nepodarilo dohľadať
ďalšie údaje k žalovanému v rade 2/, ako neznámy vlastník, tak upravujem jeho označenie nasledovne:

Žalovaný 2/ neznámy právny nástupca po neznámom vlastníkovi D. B. bytom na neznámom mieste
zast.: Slovenský pozemkový fond... Pri úprave označenia žalovaného som vychádzal z rozhodnutia NS
SR č. 6Cdo/11/2016
zo dňa 24.02.2016 ... Je zrejmé, že žalovaný v rade 2/ je toho času už zosnulý, nakoľko je
na liste vlastníctva uvedený rok jeho narodenia 1910. Nakoľko sa mi ako žalobcovi nepodarilo

zidentifikovať jeho právnych nástupcov, podľa vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, ako
tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť
zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom“. Podľa obsahu tohto podania si bol žalobca v čase
jeho vyhotovenia zjavne vedomý skutočnosti, že označený žalovaný 2/ s vysokou pravdepodobnosťou
zomrel pred začatím konania. Ako však poukázal súd prvej inštancie (viď odsek č. 49 odôvodnenia

napadnutého rozsudku), žalobca o smrti označeného žalovaného 2/ vedel už v roku 2005, kedy požiadal
Okresný súd Námestovo o zaslanie zápisnice o predbežnom prejednaní dedičstva po jeho prastrýkovi
poručiteľovi D. B., zomr. XX.XX.XXXX. Žalobca v odvolaní toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie
nenamietal. O úmrtí žalovaného 2/ bol žalobca upovedomený súdom prvej inštancie dňa 09.04.2024
na predbežnom prejednaní sporu (viď zvukový záznam z tohto procesného úkonu súdu prvej inštancie,

čas: 06.35 min. - 06.45 min.). Žalobca následne spolu s podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
08.07.2024 zaslal súdu prvej inštancie aj kópiu podnetu D. G. zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym
PhD., advokátom (teda tiež zástupcom žalobcu) zo dňa 28.06.2024 na dodatočné prejednanie dedičstva
po D. B., zomr. XX.XX.XXXX (na č. l. 197 spisu), z ktorého obsahu je zrejmý okruh dedičov
po žalovanom 2/ (vid bod V. str. 3 podnetu). Nebolo potom pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že

nevedel a ani nemal odkiaľ vedieť o tom, kedy zomrel žalovaný 2/.
39. Vyššie uvedenej časti odvolacej argumentácie nezodpovedá ani pokračovanie odvolacej
argumentácie, že daný stav procesnej subjektivity žalovaného 2/ nebolo do dodatočného prejednania
dedičstva po žalovanom 2/ možné preklenúť inak, ako označením žalovaného 2/ ako neznámehoprávneho nástupcu po neznámom vlastníkovi D. B.. Tejto argumentácii v zásade zodpovedá vyjadrenie
zástupcu žalobcu na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 30.07.2024, kedy tento uviedol, že žalobca
sa podaním zo dňa 14.06.2023 domáhal toho, aby Slovenský pozemkový fond zastupoval neznámych

právnych nástupcov
po neznámom vlastníkovi, a súčasne uviedol, že v podstate ide o návrh na zmenu strany, len si nie
je vedomý toho, kto sú právni nástupcovia označeného žalovaného 2/ (k tomu viď 3 strana zápisnice
o pojednávaní a zvukový záznam z tohto procesného úkonu súdu prvej inštancie, čas: 24.49 min. - 26.33
min.). Ani túto časť odvolacej argumentácie žalobcu však nebolo možné prijať. Odvolací súd poukazuje

na to, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022 fikcia
subjektivity nezisteného vlastníka v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/11/2016 zo
dňa 24.02.2016, na ktoré poukázal žalobca v podaní zo dňa 14.06.2023, trvá iba do okamihu, kedy
nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy
prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako
fyzickej osoby. Ako už bolo uvedené, žalobca mal vedomosť o smrti označeného žalovaného ešte

predzačatímsporu(najneskôrvšakdňa09.04.2024,pričomadekvátneprocesnenereagovalaneoznačil
spôsobom podľa ust. § 133 CSP žiaden subjekt ako právneho nástupcu
po označenom žalovanom 2/. Ak potom súd prvej inštancie konanie voči označenému žalovanému 2/
zastavil, postupoval plne súladne s ust. § 62 v spojení s ust. § 61 CSP.
40. Vzhľadom na neúčasť žalovaného 6/ v spore, z čoho vyplynul postačujúci dôvod

na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, už potom nebol dôvod na prerušenie konania
do skončenia prebiehajúceho dodatočného konania o dedičstve po označenom žalovanom 2/ D.
B., spočívajúcom v spoluvlastníckych podieloch na pozemkoch, ku ktorým zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa žalobca žalobou domáhal. Výsledky dodatočného konania o dedičstve
by nemohli nič zmeniť na neúčasti ďalšieho núteného spoločníka (žalovaného 6/) v spore, a teda dôvode

na zamietnutie žaloby. Preto ak súd prvej inštancie konanie na návrh žalobcu neprerušil a jeho návrh
na prerušenie konania zamietol (výrokom III.), tento jeho procesný postup nemohol mať za následok
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ako to má na mysli ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Inak povedané, ak by aj stranou v spore boli všetci dedičia po žalovanom 2/ D. B., resp. po skončení
dotknutého dodatočného konania o dedičstve po tomto poručiteľovi dedič / dedičia, ktorým by pripadli

spoluvlastnícke podiely tohto poručiteľa na pozemkoch, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa žalobca žalobou domáhal, nemalo by to žiaden vplyv na skutočnosť, že žalobca vzal
voči žalovanému 6/ ako podielovému spoluvlastníkovi uvedených pozemkov žalobu späť, a týmto svojim
dispozičným procesným úkonom, ako už bolo vyššie uvedené, sám zapríčinil dôvod zamietnutia žaloby.
Odvolací súd potom nevzhliadol ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 2 v spojení

s ods. 1 písm. b) CSP.
41. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie výroku IV., ako aj v časti závislého výroku V. o náhrade trov konania vo
vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 5/ podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
42. Ak žalobca odvolaním napadol aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., odvolací súd

poukazuje na to, že týmito výrokmi napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nerozhodoval vo veci
samej. Tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie mali teda nie charakter rozsudku (§ 212 ods. 1 CSP),
ale charakter uznesenia (234 ods. 1 CSP), ktorým bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na zmenu subjektu
konania (výrok I.) a ktorým bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na prerušenie konania (výrok III.). Podľa
ust. § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

CSP ďalej v ust.
§ 357 taxatívne vymedzuje uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie
Uznesenie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny subjektu konania (§ 80 CSP) a uznesenie, ktorým
bol zamietnutý návrh na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP, však v ust. § 357 CSP uvedené nie
sú. Pokiaľ ide o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu

na prerušenie konania, ust. § 357 písm. b) CSP pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu, ktorým bolo
konanie prerušené (teda nie neprerušené), a to len z dôvodov podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a §
164 CSP. Vzhľadom na doposiaľ uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a III. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,
podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s ust. § 262 ods. 1, ust. § 255 ods. 1 CSP, ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s ust.
§256ods.1CSP.Žalovaní1/,3/a5/bolivodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešní,keďžeoodvolaní
žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. odvolací súd rozhodol tak, že rozsudoksúdu prvej inštancie v tejto časti, ako aj v časti závislého výroku V. o náhrade trov konania vo vzťahu
k žalovaným 1/, 3/ a 5/ potvrdil (§ 255 ods. 1 CSP) a keďže odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a III. odvolací súd odmietol. CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania

o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho konania
v rozsahu konania o odvolaní žalobcu proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, vychádzajúc
z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku
najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací

súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá ako
neoprávnená podala odvolanie – v danom prípade žalobcu. Žalovaným 1/, 3/ a 5/ tak vznikol proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/, 3/ a 5/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania však odvolací súd nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by im vôbec
vznikli nejaké výdavky spojené s uplatňovaním, resp. bránením ich práva v odvolacom konaní. Práve to
bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol

rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom
riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať,
že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu
povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu
prvej inštancie o výške náhrady porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom

vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to
neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov
majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa

26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018. Záverom sa žiada zopakovať,
že vzhľadom na nenapadnutie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení konania proti
žalovaným 2/, 4/ a 6/ a výroku V. o náhrade trov konania odvolaním ktoroukoľvek stranou sporu, stranou
odvolacieho konania neboli žalovaný 2/, 4/ a 6/, keďže vo vzťahu k nim konanie skončilo márnym
uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V.

44. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].