Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207339
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1118207339.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: CUBE RECOVERY k.s.,
Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 55 415 245, správca úpadcu: CHEMES, a.s. Humenné
v konkurze, so sídlom Chemlonská 1, 066 63 Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpeného Advokátskou
kanceláriouBröstl&Čentíks.r.o,sosídlomRázusova1,04001Košice,IČO:50560611protižalovaným:
1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, 2/
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
812 72 Bratislava, o zaplatenie 31.481,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/157/2018-713 zo dňa 7. 12. 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/157/2018-713 zo dňa
7.12.2021 v napadnutom výroku I. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 31.481,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
- 10.493,93 Eur od 29. novembra 2017 do zaplatenia,
- 10.493,93 Eur od 26. decembra 2017 do zaplatenia,
- 10.493,93 Eur od 27. januára 2018 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/
zamieta (výrok II.). Žalobu voči žalovanému 2/ zamieta (výrok III.) Žalobca má voči žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% (výrok IV.). Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania

nepriznáva (výrok V.)

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 19. apríla 2018 domáhal,
aby súd uložil žalovanému (v súčasnosti žalovanému 1/, ďalej kde sa v texte odôvodnenia uvádza
žalovaný, myslí sa tým súčasný žalovaný 1/ - pozn. súdu) povinnosť zaplatiť mu sumu 31.481,79 Eur
s príslušenstvom.

3. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd prvej inštancie za nesporné, že dňa 30. decembra
2005 bola uzavretá zmluva o dodávke tepla č. 001 06 KZD 14300 CHAS, že nedošlo k uzatvoreniu
Dodatku č. 12 k zmluve medzi stranami, že žalobca vystavil žalovanému 1/ faktúry za mesiace október
2017, november 2017 a december 2017, ktorými bola zo strany žalobcu fakturovaná fixná zložka tepla.Sporná bola v konaní otázka, či je žalovaný v spore pasívne vecne legitimovaný, či je zmluva o dodávke
tepla platná a či je platná výpoveď žalovaného 1/ zo zmluvy.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: Zmluvou o dodávke a
odbereteplaz30.decembra2005,č.00106KZD14300CHASuzavretoumedzižalobcomdodávateľom
a Záchrannou brigádou Hasičského a záchranného zboru v Humennom ako odberateľom sa žalobca
zaviazal dodávať odberateľovi teplo za dohodnutých podmienok. Cena tepla bola dojednaná v článku
IV. zmluvy s tým, že v prípade zmeny cien energií budú tieto upravené dodatkom k tejto zmluve, pričom

bez uzavretia dodatku bude zmluva na dodávku a odber tepla neplatná (článok IV. bod IV.2. zmluvy).
Dodatkom č. 11 k zmluve došlo k zmene článku IV. zmluvy, v zmysle ktorého cenu na ďalší kalendárny
rok (rok „t“) dodávateľ navrhne odberateľovi do 31.12. roka „t-1“ formou Dodatku k zmluve. Ak zmluvné
strany neuzatvoria Dodatok k zmluve, ktorým sa dojednávajú ceny, zmluva na rok „t“ nie je uzatvorená
a dodávateľ nie je povinný predmet plnenia odberateľovi dodávať. Rok „t“ je rok, na ktorý sa bude
nový Dodatok uzatvárať. Žalovaný 1/ listom z 20. decembra 2016 požiadal žalobcu o ukončenie zmluvy

vzájomnou dohodou zmluvných strán k 30. júnu 2017, pričom žalobca listom z 9. januára 2017 oznámil
žalovanému 1/, že nemá záujem o ukončenie dohody formou dohody, ale do úvahy prichádza skončenie
zmluvy výpoveďou za splnenia zákonných podmienok. Žalovaný 1/ listom z 21. marca 2017 zaslal
žalobcovi Dodatok č. 12 na rok 2017 podpísaný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného 1/ s
tým, že odberový diagram (v článku VI.2. bod 1) bol vypracovaný po mesiacoch január až september s

fixnou zložkou ceny tepla, ktorá bude účtovaná mesačne (jednou dvanástinou z celkovej ročnej platby)
a jej výška pre rok 2017 je 124,6665 EUR/kW bez DPH s tepelným regulačným príkonom pre odberné
miesto v roku 2017 841,76 kW. Zároveň žalovaný 1/ zaslal žalobcovi výpoveď zo zmluvy s odôvodnením,
že plánuje prestať využívať parovodnú prípojku k 30. aprílu 2017. Žalobca listom z 27. marca 2017
oznámil žalovanému 1/, že podanú výpoveď požaduje za neplatnú, pretože je v rozpore so zákonom.

Zamestnanec žalovaného 1/ F.. S. Č. e-mailom z 23. februára 2017 oznámil žalobcovi, aby odber tepla
žalobca naplánoval na celý rok 2017. Faktúrou č. 37110440 zo 7. novembra 2017 žalobca fakturoval
žalovanému 1/ fixnú zložku tepla za mesiac október 2017 v sume 10.493,93 Eur s DPH, faktúrou č.
37110458 zo 4. decembra 2017 fixnú zložku tepla za mesiac november 2017 v sume 10.493,93 Eur s
DPH a faktúrou č. 37110512 z 5. januára 2018 fixnú zložku tepla za mesiac december 2017 v sume

10.493,93 Eur s DPH.

5. Súd prvej inštancie aplikoval právne predpisy citované v odseku 12 a 13 napadnutého rozsudku.
Konštatoval, že v prvom rade sa musel vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie, či je v
spore pasívne vecne legitimovaný žalovaný 1/ (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) alebo žalovaný

2/ (Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky). Poukázal na
to, že Záchranná brigáda Hasičského a záchranného zboru Humenné (ktorá za odberateľa uzatvárala
zmluvu o odbere a dodávke tepla) spadá v zmysle organizačnej štruktúry pod Prezídium Hasičského
a záchranného zboru, ktoré je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako to vyplýva aj z
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 2001 Z. z. Rovnako tak súd poukázal na znenie ustanovenia § 11 písm.

c/ zákona č. 575/2001 Z. z., v zmysle ktorého je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ústredným
orgánom štátnej správy pre policajný zbor a hasičský a záchranný zbor. S poukazom na uvedené súd
konštatoval, že v predmetnom spore je pasívne vecne legitimovaným subjektom Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, t. j. žalovaný 1/. Vzhľadom na záver, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v
rozhodovanom spore je žalovaný 1/, súd žalobu voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol (výrok III.).

6. Pokiaľ ide o samotný žalobou uplatnený nárok, súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a
žalovaným 1/ bola uzavretá platná zmluva na dodávku a odber tepla z 30. decembra 2005. Predmetná
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, ako to je uvedené v článku III. zmluvy. Súd zároveň konštatoval,
že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ založený zmluvou o dodávke a odbere tepla z 30.

decembra 2005 doposiaľ (t. j. ku dňu rozhodovania súdu) trvá. Pokiaľ ide o dohodu medzi dodávateľom
a odberateľom podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, súd mal za preukázané, že
žalovaný 1/ chcel ukončiť so žalobou zmluvu o dodávke a odbere tepla k 30. júnu 2017, avšak žalobca
tento návrh žalovaného neakceptoval. Tu súd poukázal na to, že dohodou sa rozumie dvojstranný
právny úkon, čo znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje zhodný prejav vôle tak žalobcu ako dodávateľa

tepla a žalovaného 1/ ako odberateľa tepla, k čomu však v rozhodovanej veci nedošlo. Zároveň súd
uviedol, že v tejto súvislosti je právne irelevantné, že žalobca mal mať vedomosť o úmysle žalovaného
1/ ukončiť odber tepla k 30. júnu 2017 už na základe výsledkov porady medzi stranami uskutočnenej
dňa 14. decembra 2016. Rovnako tak podľa súdu nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcoma žalovaným 1/ výpoveďou žalovaného 1/ z 21. marca 2017, ktorej neplatnosť namietal žalobca pre jej
rozpor so zákonom. Súd v zhode so žalobcom konštatoval, že výpoveď žalovaného 1/ z 21. marca 2017
predstavuje neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s ustanovením §

19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike.

7. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 1/ o neplatnosti zmluvy o dodávke a odbere tepla súd uviedol,
že s predmetnou argumentáciou žalovaného 1/ sa nestotožňuje. Súd uviedol, že procesná obrana
žalovaného 1/ bola postavená na odkaze na článok IV. bod IV.2. zmluvy o dodávke a odbere tepla z

30. decembra 2005, v zmysle ktorého mala byť bez uzatvorenia dodatku k zmluve samotná zmluva
neplatná. Súd bol toho názoru, že dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu môžu byť okolnosti, ktoré
existovali v čase uskutočnenia právneho úkonu (t. j. v čase uzavretia zmluvy), nie však okolnosti, ktoré
mali nastať neskôr (rovnako aj GYÁRFÁŠ, J., In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVA, J., FEČÍK,
M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. C. H. BECK: Praha, 2015, s.
256). Navyše dôvody, pre ktoré môže byť právny úkon neplatný, upravuje zákon. V žiadnom prípade nie

je podľa súdu možné, aby (zákonom nepredpokladaný) dôvod neplatnosti právneho úkonu bol určený
dohodou zmluvných strán. Preto neuzavretie dodatku k zmluve (v danom prípade Dodatku č. 12) medzi
stranami nemohlo spôsobiť neplatnosť zmluvy. Neplatnosť zmluvy o dodávke a odbere tepla nemožno
podľa názoru súdu vyvodiť ani z odkazu žalovaného 1/ na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o tepelnej
energetike, v zmysle ktorého v dôsledku neuzavretia Dodatku č. 12 nemá mať zmluva o dodávke a

odbere tepla zákonom požadované náležitosti. Súd poukázal na to, že cenu tepla neurčuje dohoda
zmluvných strán, ale je určená rozhodnutím ÚRSO, a pokiaľ ide o objednané množstvo tepla, zmluva
v rámci článku VI. obsahovala mechanizmus, akým sa určí množstvo dodávaného tepla, ak tento údaj
odberateľ včas neoznámi dodávateľovi.

8. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný 1/ požadoval
(písomne) od žalobcu, aby mu žalobca v rámci roka 2017 dodával teplo, a preto bolo zákonnou
povinnosťou žalobcu podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a/ zákona o tepelnej energetike dodávať
žalovanému 1/ teplo v roku 2017, a to bez ohľadu na to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo
k uzavretiu Dodatku č. 12. Povinnosti žalobcu dodávať žalovanému 1/ teplo zodpovedá povinnosť

žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi cenu tepla, vrátane fixnej zložky ceny tepla za rok 2017, ktorú
je odberateľ povinný platiť bez ohľadu na množstvo reálne odobratého tepla. Ako neopodstatnenú
vyhodnotil súd argumentáciu žalovaného 1/ týkajúcu sa ustanovenia § 47a Občianskeho zákonníka.
Právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ je založený platnou a účinnou zmluvou o dodávke
a odbere tepla z 30. decembra 2005, a preto neuzatvorenie Dodatku č. 12 nemôže mať vplyv na

povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi fixnú zložku ceny tepla za rok 2017 (vrátane mesiacov
október 2017, november 2017 a december 2017), a tejto povinnosti sa nemôže žalovaný 1/ zbaviť
odkazom na ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že cena tepla, ktorú je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi, sa

skladá z dvoch zložiek, variabilnej zložky ceny tepla, ktorej výška je viazaná skutočným množstvom
odobratého tepla, a fixnou zložkou ceny tepla, ktorej výška je podmienená rozhodnutím ÚRSO a
tepelným regulačným príkonom pre odberné miesto, a ktorú je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi
bez ohľadu na reálnu spotrebu tepla, a táto povinnosť je viazaná len na existenciu zmluvného vzťahu a
skutočnosť, či si odberateľ objednal u dodávateľa teplo. Fixná zložka ceny tepla sa pritom rozhodnutím

Úradu určuje na celý kalendárny rok. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola platne uzavretá o dodávke a
odbere tepla a žalovaný 1/ si u žalobcu písomne objednal dodávku tepla v roku 2017. Rovnako tak si bol
žalovaný 1/ vedomý svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi fixnú zložku ceny tepla za rok 2017, ktorá mala
byť účtovaná za každý jeden mesiac roku 2017 v sume jednej dvanástiny fixnej zložky ceny tepla (t. j. aj
za mesiace október 2017, november 2017 a december 2017), ako to vyplýva aj zo žalovaným 1/ dňa 20.

marca 2017 podpísaného návrhu Dodatku č. 12 (k tomu viď aj bod 23.1. odôvodnenia rozsudku vyššie).
Žalobca pritom pri uplatňovaní nároku zaplatenie fixnej zložky ceny tepla predmetným spôsobom - ktorý
predstavovalzvyklosťmedzistranami-ajpostupoval.Ztýchtodôvodovvzniklažalovanému1/povinnosť
zaplatiť žalobcovi fixnú zložku ceny tepla za rok 2017 (vrátane mesiacov október 2017, november 2017
a december 2017).

10. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ uplatnený úrok z omeškania odo
dňanasledujúcehoposplatnostijednotlivýchfaktúr(t.j.oddňa,kedysažalovaný1/dostaldoomeškania
s plnením peňažného dlhu), vo výške podľa predpisov obchodného práva (s poukazom na charaktervzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako obchodného záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 261
ods. 2 Obchodného zákonníka) pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka
v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., a to vo výške 9% ročne

z dlžnej sumy až do zaplatenia istiny. Naopak, žalobcovi súd nepriznal uplatnenú paušálnu náhradu
nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo
výške 40,- Eur s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka,
práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom
2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej sa domáhal, aby
súd nahradil prejav vôle žalovaného 1/, na základe ktorého by bol povinný so žalobcom uzatvoriť
Dodatok č. 12 a Dodatok č. 13 k zmluve o dodávke a odbere tepla č. 001 06 KZD 14300 CHAS. V
rozhodovanomsporejeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovaným1/obchodnýmzáväzkovýmvzťahom
podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto je potrebné posudzovať predmetný nárok

s poukazom na obsah zmluvy o dodávke a odbere tepla v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení§289anasl.Obchodnéhozákonníka.Súduviedol,ževzmyslepredmetnejprávnejúpravysa
môže oprávnená strana domáhať, aby súd (alebo iná oprávnená osoba) určil obsah zmluvy s poukazom
na zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ak zaviazaná strana neuzavrela budúcu zmluvu po tom, čo ju
na jej uzavretie vyzvala oprávnená strana. Rovnako tak sa môže oprávnená osoba domáhať doplnenia

chýbajúceho obsahu zmluvy podľa ustanovenia § 291 Obchodného zákonníka v prípade existencie
písomnej dohody strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok. Keďže v danej
veci nebola uzavretá zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, prichádza do úvahy iba posúdenie, či medzi
stranami existovala písomná dohoda strán o tom, že uzavretá zmluva sa ešte doplní o úpravu určitých
otázok, avšak len za predpokladu, že v tejto písomnej dohode je určené, že chýbajúci obsah zmluvy

určí súd (podľa ustanovenia § 291 Obchodného zákonníka). Pre absenciu písomnej dohody o určení
chýbajúceho obsahu zmluvy súdom medzi žalobcom a žalovaným 1/ súd konštatoval, že neprichádza
do úvahy postup súdu podľa ustanovenia § 291 Obchodného zákonníka, a to aby rozhodnutím súdu v
zmysle ustanovenia § 229 C. s. p. určil chýbajúci obsah zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 001 06 KZD
14300 CHAS z 30. decembra 2005 v podobe Dodatku č. 12 a Dodatku č. 13.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/, súd
uviedol, že tak žalobca, ako aj žalovaný 1/ mali v spore čiastočný úspech. Zároveň však každá zo strán
úspech v spore v inom procesnom nároku, žalobca bol (až na nárok na zaplatenie paušálnej náhrady
nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur) úspešný v rámci na zaplatenie peňažnej

sumy a žalovaný 1/ bol v plnom rozsahu úspešný v časti, v ktorej sa žalobca domáhal nahradenia
prejavu vôle. S poukazom na rôzny charakter nárokov, v ktorých boli žalobca, resp. žalovaný 1/ úspešní,
súd uviedol, že nie je celkom dobré rozhodnúť o pomernom rozdelení náhrady trov konania podľa
ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. Preto bol súd toho názoru, že za účelom spravodlivého rozhodnutia
o trovách konania je potrebné aplikovať na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu

žalobcu a žalovaného 1/ ustanovenie § 257 C. s. p., keďže za správne nie je možné považovať ani
priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalobcovi vzhľadom k tomu, že predmetom
sporu urobil aj nedôvodný nárok na nahradenie prejavu vôle, a rovnako tak za správne nepovažoval súd
ani nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. Z tohto dôvodu súd pri aplikácii ustanovenia
§ 257 C. s . p. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% (výrok

IV.). O nároku na náhradu trov konania vo vzájomnom vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ rozhodol súd
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne
úspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok V.].

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).

14. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v prvom rade (rozlíšenie legitimácie štátu a
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) poukázal na ustanovenie § 61 CSP, ktoré upravuje jednu
z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť
byť účastníkom občianskeho procesu (či inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti).Uviedol, že vo všeobecnosti platí, že v právnych vzťahoch v mene štátu koná príslušný, zákonom
určený orgán. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy, právnickou
osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch samostatne, má samostatnú spôsobilosť na práva a

povinnosti. Ďalším subjektom, ktorý má v právnych vzťahoch samostatnú procesnú spôsobilosť je štát
- Slovenská republika, za ktorú koná v jej mene príslušný organ vymedzený zákonom. Na základe
uvedeného žalovaný je toho názoru, že je nevyhnutné rozlišovať Slovenskú republiku a Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky ako dva rôzne subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna
či aktívna legitimácia v súdnom konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať. Má za to, že pasívne

vecne legitimovaným subjektom je v tomto prípade štát - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
vnútra SR, ktoré spravuje majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podotýka, že správa majetku
štátu je súhrn oprávnení a povinností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako správcu k tej časti
majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Z uvedeného je zreteľné, že výlučné vlastnícke právo k
danému majetku prislúcha Slovenskej republike, a nie Ministerstvu vnútra SR, ktoré vystupuje len v
pozícii správcu.

15. Žalovaný 1/ zastáva názor, že zmluva na dodávku a odber tepla je neplatná. Poukazuje na to, že v
predmetnejzmluvevčl.IV.bolojasneazrozumiteľnestanovené,že:„Vprípadezmenycienenergií,budú
tieto upravené dodatkom k tejto zmluve. Ceny energií na ďalší rok „t“ dodávateľ navrhne do 31.12. roka
„t-1“ formou dodatku k zmluve. Bez tohto dodatku bude -. zmluva na dodávku a odber tepla neplatná.“

Má za to, že právne relevantnou skutočnosťou významnou pre posúdenie platnosti zmluvy je jedine
(ne)uzatvorenie dodatku k zmluve. Ako bolo preukázané, k uzatvoreniu dodatku č. 12 nedošlo, tým
nebola dodržaná ani kogentná podmienka (všeobecné náležitosti zmluvy), ktorá vyplýva z ustanovenia
§ 19 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej ako „zákon o tepelnej energetike“).
Žalovaný v prvom rade zdôrazňuje, že bez podpísania dodatku na konkrétny rok, zmluva na dodávku a

odber tepla neobsahovala ustanovenia o množstve objednaného tepla, tepelnom regulačnom príkone
na odbernom mieste a ani neupravovala cenu tepla.

16. Podľa žalovaného 1/ je zreteľné, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a Slovenskou republikou,
zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bol ukončený z dôvodu neuzatvorenia dodatku

č. 12 k zmluve, vzhľadom na článok IV. a s tým súvisiacich nedodržaných ďalších zákonných postupov
(neuverejnenie dodatku, čo je podmienkou jeho účinnosti). Uviedol, že ani jedna z podmienok,
ktoré súd prvej inštancie v ods. 24 napadnutého rozhodnutia uvádza, pre povinnosť odberateľa
uhradiť dodávateľovi fixnú zložku tepla bez ohľadu na reálnu spotrebu tepla, nebola splnená. V tejto
súvislosti, na podporu tvrdení ďalej uviedol, že žalobca podal voči žalovanému v prvom rade na

Okresnom súde Bratislava I návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Bratislava I
predmetné neodkladné opatrenie zamietol rozhodnutím vydaným pod sp. zn. 30Cb/l 18/2017-53 zo
dňa 18.10.2017, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
4 Cob/225/2017-142 zo dňa 29.03.2018. Najdôležitejšou skutočnosťou pri rozhodovaní o nariadení
alebo zamietnutí neodkladného opatrenia bola otázka platnosti/neplatnosti zmluvy na dodávku a odber

tepla, pričom súd dospel k názoru, že zmluva bez uzatvorenia dodatku č. 12 sa nepovažuje za platne
uzatvorenú a teda žalobca neosvedčil potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že považuje za potrebné poukázať na niektoré základné princípy (zásady)
civilného sporového konania, ktoré súd prvej inštancie absolútne nerešpektoval, keď v napadnutom

rozsudku rozhodoval v rozpore najmä s čl. 8 a 9 CSP. Uviedol, že princíp kontradiktórnosti a prejednacia
zásada úzko súvisia so zásadou formálnej pravdy, ktorej opakom je zásada materiálnej pravdy, ktorej
zmyslom je povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci. Zmyslom zásady formálnej pravdy však nie
je zistiť objektívnu skutočnosť (pravdu), ale len náležite objasniť skutkový stav veci. V spojení s
prejednacou zásadou, zásadou kontradiktórnosti a dispozičnou zásadou je zistenie skutkového stavu

veci predovšetkým v rukách strán sporu. Z uvedeného vyplýva, že súd nie je v zmysle zásady formálnej
pravdy povinný (ani oprávnený) sám zisťovať skutočný stav veci, ale "uspokojí" sa s takým stupňom
jeho poznania, ktorý vyplynie z vykonaného dokazovania (§ 185 a nasl. CSP) a na ktorom sa zhodnú
strany sporu (§ 186 ods. 2 CSP). Poukázal na to, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáha zaplatenia
peňažného nároku vo výške 31.481,79 Eur s príslušenstvom, avšak z doterajších vyjadrení žalobcu

(pričom žalobca bol aj vyzvaný zo strany sudu na doplnenie podania) nie je zrejmé z akého právneho
titulu.Jepodľanehoabsolútneneprípustné,abysúdnachádzalprávožalobcu.Žalobcajenavyšepocelý
čas súdneho konania zastúpený advokátom, ktorý nesie zodpovednosť za znenie žalobných návrhov a
za ich materiálnu vykonateľnosť. Opätovne zdôraznil, že povinnosť odoberať teplo skončila okamihom,keď sa zmluva stala neplatnou, pričom Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky žalobcovi za dodané teplo od januára 2017 do septembra 2017 riadne zaplatila vyfakturovanú
cenu. Tým, že žalobca počas celého konania neuviedol titul, na podklade ktorého požaduje daný nárok,

len potvrdzuje názor o jeho neexistencii.

18. Žalovaný1/ ďalej uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, pre absenciu
základných náležitostí presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo zakladá inú vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že súd prvej inštancie sa pri

rozhodovaní obmedzil v odsekoch 24 a 25 napadnutého rozhodnutia na argumentáciu vyslovenú
žalobcom, pričom sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami uvádzanými žalovaným v prvom
rade. Taktiež náležíte nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán.

19. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobu zamietne.

20. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý považuje žalovaným napadnutý rozsudok, čo
do jeho výroku za vecne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením.

21. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie

komplexne a správne. Uviedol, že je evidentné, že žalovaný odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu od
nesprávnejprávnejskutočnostiatedaodvlastníctvamajetku.Relevantnúprávnuskutočnosťpreurčenie
pasívne legitimovaného v tomto konaní identifikoval súd vo svojom rozsudku zo dňa 7.12.2021 pod sp.
zn. 27Cb/157/2018 - 713 (ďalej len „Rozsudok“) v bode 14.1., kde správne uviedol, že zmluvu o odbere
a dodávke tepla uzatvárala Záchranná brigáda Hasičského a záchranného zboru Humenné, ktorá spadá

v zmysle organizačnej štruktúry pod Prezídium hasičského a záchranného zboru, ktoré je súčasťou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MINV“).

22. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti zmluvy uviedol, že neplatnosť právneho úkonu je upravená
kogentnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zakonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom

nato,ze§39OZmapovahukogentnéhoustanovenia,nemožnoneplatnosťdohodoustránrozširovaťna
ďalšie prípady. Podľa jeho názoru žalovaný opomína zákonné podmienky neplatnosti právneho úkonu
a podáva neakceptovateľný výklad zmluvného ustanovenia. Navyše tiež opomína nemenej dôležitú
podmienku neplatnostipravneho ukonu, v zmysle ktorejje nevyhnutné, aby dôvody neplatnosti existovali
už v čase jeho vzniku.

23. Má za to, že tiež nemožno považovať zmluvu za neplatnú z dôvodu neuzavretia Dodatku č. 12,
čo malo mať za dôsledok absenciu kogentnej náležitosti zmluvy. Súd správne podotýka, že cena tepla
nebola v priebehu zmluvného vzťahu určovaná dohodou zmluvných strán, ale bola určená rozhodnutím
Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len „URSO“), pričom článok VI. Zmluvy obsahoval

mechanizmus, akým sa určí množstvo dodávaného tepla, ak tento údaj odberateľ včas neoznámi
dodávateľovi.

24. Poukazuje na to, že žalovaný na strane 5. Odvolania podáva nesprávny výklad znenia Dodatku
č. 11, kedy tvrdí, že bolo nespornou voľou obidvoch strán vopred si dohodnúť ukončenie zmluvného

vzťahu v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu dodatku k zmluve. Opätovne upozorňuje na skutočnosť,
že zákon o tepelnej energetike vymenúva kogentné spôsoby ukončenia odberu tepla a od týchto sa
nemožno dohodou odchýliť. Vzhľadom na to, že cenu tepla počas celého trvania Zmluvy neurčovala
dohoda zmluvných strán, ale bola určená rozhodnutím URSO, považuje argumentáciu žalovaného, v
zmysle ktorej podľa Zmluvy nemal byť povinný cenový návrh na rok „t“ prijať, za právne irelevantnú.

25.Pokiaľideoneodkladnéopatrenie,poukázalnato,žekzáveromprezentovanýmžalovanýmOkresný
súd Bratislava I v uznesení zo dňa 19. októbra 2017 č. k. 30Cb/118/2017 rozhodne nedospel. V konaní o
neodkladnom opatrení Okresný súd Bratislava I uviedol, že mal za preukázané, že žalovaný považoval
zmluvný vzťah za ukončený. Neprijal však záver o neplatnosti zmluvy.

26. Má za to, že žalovaný sa v bode III. Odvolania snaží navodiť dojem, že žalobca si uplatnil nárok z
absentujúceho právneho titulu, pričom poukazuje aj na to, že žalobca bol vyzvaný súdom na doplnenie
podania. S tým sa však v žiadnom prípade nestotožňuje. Uvádza, že v prvom rade doplnenie podaniamalo iba odstrániť nejasnosti ohľadom uplatneného eventuálneho petitu, k čomu aj došlo. V druhom rade
žalovaný absenciu právneho titulu odvodzuje v konaní od neplatnosti Zmluvy v spojení s nepochopením
dvoch zložiek ceny tepla (variabilná a fixná). Je zrejmé, že nedošlo k neplatnosti Zmluvy, pričom súd

vyčerpávajúco uviedol dôvody, prečo nemohlo dôjsť k jej neplatnosti a rovnako vyčerpávajúco v ňom
uviedol, čo je fixná zložka ceny tepla, kedy a prečo sa uhrádza, a prečo ju je žalovaný povinný uhradiť
a to bez ohľadu na reálne odobraté teplo v mesiacoch, za ktoré si žalobca fixnú zložku ceny tepla v
konaní uplatnil.

27. Žalobca nerozumie, ako sa mal súd viac vysporiadať s argumentáciou žalovaného, či lepšie vysvetliť
posúdenie skutkových tvrdení či právnych argumentov. Rozsudok je na vysokej kvalitatívnej úrovni,
pričom súd neopomenul žiadne skutkovo či právne relevantné tvrdenie žalovaného alebo žalobcu, s
ktorým by sa nevysporiadal. Je zrejmé, že takéto tvrdenie nenachádza ani žalovaný, a preto sa obmedzil
iba na všeobecné konštatovanie, kedy sa súd nemal vysporiadať s argumentáciou strán.

28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ podaním z 18.2.2022. Naďalej zotrval na právnom
názore, že odoberateľom tepla je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republikyaniesamotnéMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky(ďalejako„MVSR“),pričomjepotrebné
zdôrazniť, že MV SR je len správcom majetku, ktorý mu štát zveril do správy. Výlučné vlastníctvo
k danému majetku však prináleží jedine Slovenskej republike, preto je nevyhnutné rozlišovať tieto

dva samostatné subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä legitimácia v súdnom konaní sa
líšia. Zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky bol ukončený z dôvodu neuzatvorenia dodatku č. 12 k Zmluve č.: 001
06 KZD 14300 CHAS na dodávku a odber tepla (ďalej ako „zmluva na dodávku a odber tepla“ alebo
„zmluva“). Je zrejmé, že právne relevantnou skutočnosťou významnou pre posúdenie platnosti zmluvy

je jedine (ne)uzatvorenie dodatku k zmluve (jasne zadefinovaný čl. IV zmluvy v znení dodatku č. 11).
Z doteraz uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že žalobca si so Slovenskou republikou, zastúpenou
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky stanovili zmluvnú podmienku, ktorej nesplnenie zakladá
neplatnosť zmluvy. Povinnosť odoberať teplo tak skončila okamihom, keď sa zmluva stala neplatnou,
pričom Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky žalobcovi za dodané

teplo od januára 2017 do septembra 2017 riadne zaplatila vyfakturovanú cenu. Dodávame, že neexistuje
právny titul, na základe ktorého by si žalobca mohol nárokovať plnenie z (neplatnej) zmluvy. Žalovaný
1/ poukázal na to, že povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na
preukázanie svojich tvrdení je bezvýhradne na strane žalobcu, ktorý musí v zmysle § 150 CSP pravdivo
a úplne uvádzať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Zotrval na názore,

že z doterajších tvrdení žalobcu nie je zrejmé z akého titulu sa domáha zaplatenia peňažného nároku
vo výške 31.481,79 Eur s príslušenstvom. Je podľa neho absolútne vylúčené, aby súd nachádzal právo
žalobcu.

29. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.3.2022. Má za to, že žalovaný 1/

sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciu žalobcu uvedenou v predchádzajúcom vyjadrení
zo dňa 7. februára 2022, opakovane uvádza rovnaké tvrdenia ako už uviedol vo svojom odvolaní a
preto je žalobca toho názoru, že skutočnosti uvádzané žalovaným už v celom rozsahu rozporoval v
predchádzajúcom vyjadrení, pričom zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení a žiada súd, aby
odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.2.2025. Po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a vyjadrením žalovaného,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného 1/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav

a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na zdôraznenie správnosti odôvodnenia a k
odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:

34. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného 1/ o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného 1/ v konaní. Odvolací súd súhlasí s citáciou z rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009 podľa ktorého: „ Určenie právneho subjektu, ktorý
v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia pasívnej
vecnej legitimácie. Znamená to, že pasívna legitimácia účastníka konania, je jednou z prvoradých
procesných podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom

stupni. Nedostatok týchto podmienok je fakticky neodstrániteľný.“ Odvolací súd zároveň konštatuje, že
zásadného významu pasívnej vecnej legitimácie si bol vedomý aj súd prvej inštancie, ktorý v odseku
14 napadnutého rozsudku zdôraznil potrebu vysporiadať sa s otázkou pasívnej vecnej legitimácie,
pričom došiel k správnemu záveru, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, t. j. žalovaný 1/. Odvolací súd samozrejme súhlasí, že je potrebné rozlišovať

Slovenskú republiku, za ktorú koná príslušný orgán a Ministerstvo vnútra SR ako dva samostatné
subjekty, nesúhlasí však s argumentáciou žalovaného 1/, podľa ktorej je v tomto prípade pasívne
vecne legitimovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Podľa odvolacieho súdu
žalovaný 1/ nesprávne odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu od vlastníctva majetku štátu. Predmetom
sporu však nie sú vlastnícke práva k majetku, ale zaplatenie za dodávku a odber tepla, kde odberateľom

bol žalovaný 1/. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že do záväzkového vzťahu vstúpilo na základe
uzatvorenej zmluvy Ministerstvo vnútra SR a nie Slovenská republika.

35. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil. Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, čo malo za následok celkom nesprávny právny názor súdu prvej inštancie vo
vzťahu k platnosti zmluvy č.: 001 06 KZD 14300 CHAS na dodávku a odber tepla (ďalej ako „zmluva na
dodávku a odber tepla “ alebo ako „zmluva“). Žalovaný 1/ zastáva názor, že zmluva je neplatná, pričom
právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie platnosti zmluvy je jedine neuzatvorenie dodatku k
zmluve.

36. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva bola
uzatvorená platne a zmluvný vzťah trvá, čo odôvodnil v odsekoch 16 až 22 napadnutého rozsudku. Je
pravdou, že v predmetnej zmluve v čl. IV. 2 bolo stanovené, že: „V prípade zmeny cien energií, budú
tieto upravené dodatkom k tejto zmluve. Ceny energií na ďalší rok „t“ dodávateľ navrhne do 31.12. roka

„t-1“ formou dodatku k zmluve. Bez tohto dodatku bude zmluva na dodávku a odber tepla neplatná.“
Napriek tomuto zmluvnému dojednaniu je odvolací súd toho názoru, že neuzatvorenie dodatku nie je
spôsobilé privodiť neplatnosť predmetnej zmluvy. Nie je totiž možné, aby zákonom nepredpokladaný
dôvod neplatnosti právneho úkonu bol určený dohodou zmluvných strán. Neplatnosť právneho úkonu je
upravená v § 39 Občianskeho zákonníka, pričom ide o kogentné ustanovenie, ktoré dohodou nemožno

rozširovať. Zároveň odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že podmienkou
neplatnosti právneho úkonu je, aby dôvody neplatnosti existovali už v čase jeho vzniku.

37. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný 1/ na jednej strane zastáva názor, že predmetná zmluva je
neplatná (z dôvodov uvedených v ods. 10) a na strane druhej tvrdí, že zmluvný vzťah bol ukončený

z dôvodu neuzatvorenia dodatku č. 12, vzhľadom na článok IV. a s tým súvisiace nedodržané ďalšie
zákonné podmienky (neuverejnenie dodatku). Žalovaný 1/ teda tvrdí neplatnosť zmluvy pre nesplnenie
všeobecných náležitostí a zároveň, že k ukončeniu zmluvy došlo v dôsledku neuzatvorenia dodatku
č.12. Odvolací súd zdôrazňuje, že ukončiť možno len platnú zmluvu, ale ako už bolo uvedené, odvolací
súd sa stotožňuje s vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa ktorého bola zmluva

uzatvorená platne a ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie trvá. Ani odkaz žalovaného 1/ na ust.
§ 47a Občianskeho zákonníka v súvislosti s povinným zverejňovaním zmlúv (teda aj dodatku) nemá
vplyv na platnosť zmluvy a povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi fixnú zložku ceny tepla za rok
2017. Povinnosť zaplatiť fixnú zložku tepla nevyplynula z neuzatvoreného Dodatku č. 12, ale vyplynulaz platnej a účinnej zmluvy a žiadosti žalovaného 1/, aby mu žalobca dodával teplo aj v roku 2017 (viď
odôvodnenie napadnutého rozsudku ods. 23).

38. K tvrdeniu žalovaného1/, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 30Cb/118/2017
Okresný súd Bratislava I dospel k názoru, že zmluva bez uzatvorenia dodatku č. 12 sa nepovažuje za
platne uzatvorenú, odvolací súd uvádza, že závery súdu v citovanom konaní nepredstavujú záväzné
stanovisko pre konanie vo veci samej. Ak by aj súd dospel k záveru tak, ako uvádza žalovaný 1/, pre
konanie o nariadení neodkladného opatrenia, v ktorom sa rozhoduje bez riadneho dokazovania, platí,

že sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

39. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že z vyjadrení žalobcu nie je zrejmé z
akého právneho titulu sa domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky, t.j. že žalobca počas celého konania
neuviedol titul, čo podporuje záver o jeho neexistencii. K obsahu odvolania v tejto časti odvolací súd
uvádza, že sa stotožňuje so všetkými žalovaným 1/ citovanými teoretickými východiskami, pokiaľ

ide procesné povinnosti strán sporu, bremeno tvrdenia, prejednaciu zásadu, princíp kontradiktórnosti.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či touto odvolacou námietkou namieta nesprávny postup súdu prvej
inštancie, ktorý nerešpektoval základné princípy civilného procesu alebo tvrdí, že žalobca nárok
nepreukázal, keďže nešpecifikoval právny titul.

40. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.

20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).

41. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca sa na základe tvrdení v žalobe domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky, pričom
žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 30. decembra 2005 zmluvu č. 001 06 KZD

14300CHASnadodávkuaodbertepla,predmetomktorejjedodávkaaodbertepladoodbernéhomiesta
Záchranná brigáda Hasičského a záchranného zboru v Humennom, Mierová 3, 066 01 Humenné, s
tým, že každoročne bol k predmetnej zmluve uzatváraný písomný dodatok. Svoje tvrdenia preukazoval
listinnými dôkazmi, predovšetkým predmetnou zmluvou a ďalšími dôkazmi tvoriacimi prílohy k žalobe.
Žalovaný 1/ ako prostriedok procesnej obrany uviedol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a tvrdil,

že predmetná zmluva je neplatná, resp. že bola ukončená. Súd prvej inštancie na základe tvrdení a
predložených listinných dôkazov vyhodnotil ako nesporné že dňa 30. decembra 2005 bola uzavretá
zmluva o dodávke tepla č. 001 06 KZD 14300 CHAS, že nedošlo k uzatvoreniu Dodatku č. 12 k zmluve
medzi stranami, že žalobca vystavil žalovanému 1/ faktúry za mesiace október 2017, november 2017 a
december 2017, ktorými bola zo strany žalobcu fakturovaná fixná zložka tepla. Ako sporné vyhodnotil

otázky, či je žalovaný v spore pasívne vecne legitimovaný, či je zmluva o dodávke tepla platná a či je
platná výpoveď žalovaného 1/ zo zmluvy. Z uvedeného teda vplýva, že súd prvej inštancie postupoval
v súlade so základnými princípmi civilného procesu ako aj ust. § 150 CSP, správne vyhodnotil bremeno
tvrdenia spolu s dôkaznými prostriedkami a dospel k správnemu záveru, že žalovaný 1/ je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 31.481,79 EUR predstavujúcu fixnú zložku tepla za mesiace október, november,

december 2017.

42. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu vidí žalovaný 1/ v absencii riadneho
a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo má podľa jeho názoru za následok jeho

nepreskúmateľnosť.

43. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) jeaj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

44. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepresvedčivý, naopak podľa odvolacieho súdu je zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnený. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

45. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách
konania.

46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).