Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G. H. XXX/XX, 2. I. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom F., J. XXXX/X, v konaní obidvaja zastúpení advokátkou: JUDr. Mária Jakubíková,
so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu č. 43, 3. A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom K., L. A. XXXX/X, o určenie osoby

na odstránenie stavieb a iné, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
35C/23/2024-91 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 10 -

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd I. výrokom žalobu zo dňa 14.2.2024, v znení jej doplnenia
zo dňa 28.5.2024 a doplnenia zo dňa 16.8.2024 odmietol, II. výrokom žalovanému 1. a 2. priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov predmetného konania v rozsahu 100 %, III. výrokom žalovanému 3.
nárok na náhradu trov predmetného konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 129 ods. 1 až 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne
argumentoval, že žalobkyňa doručila dňa 19.2.2024 na okresný súd žalobu zo dňa 14.2.2024 o určenie
povinnej osoby na odstránenie znehodnotených stavieb - domu s. č. XXX a hospodárskych budov,
dňa 4.6.2024 doručila rozšírenie žalobného návrhu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa
28.5.2024. Okresný súd zistil, že uvedené podania sú nejasné a zmätočné pokiaľ ide o vymedzenie

rozsahu uplatnených nárokov a zároveň v nich nie sú uvedené rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu
k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu k určovacím žalobným
návrhom, aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Uznesením č.
k. 35C/23/2024-78 zo dňa 31.7.2024 žalobkyňu vyzval na odstránenie nedostatkov doručených podaní
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, pričom žalobkyňu jasne a zreteľne poučil aké nedostatky
majú byť odstránené a prečo je potrebné ich odstrániť. Zároveň bola žalobkyňa poučená o tom, že

ak podania v stanovenej lehote neopraví alebo nedoplní, a ak pre tento nedostatok nebude možné v
konaní pokračovať, súd podania odmietne. Žalobkyňa na výzvu okresného súdu reagovala podaním
zo dňa 16.8.2024 (doručeným dňa 20.8.2024), ktoré však vytýkané nedostatky neodstránilo. V úvode
predmetného podania žalobkyňa, bez bližšieho odôvodnenia a vysvetlenia, ako žalovaného 4. uviedla
osobu, ktorá doteraz v konaní ako strana sporu vôbec nevystupovala a doplnený žalobný petit uvedený
v podaní ostal nejasný a nevykonateľný. V prvej a druhej výrokovej vete doplneného žalobného petitu

žalobkyňa jednoznačne nešpecifikovala spoluvlastnícke podiely, v ktorých by tam uvedené osoby mali
byť určené ako spoluvlastníci tam uvedených nehnuteľností a v tretej výrokovej vete doplnenéhožalobného petitu žalobkyňa neuviedla a nešpecifikovala tam uvedené nehnuteľnosti jednoznačne, v
zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, tak ako to bolo požadované v uznesení zo dňa
31.7.2024. Nakoľko doplnenie už doručených podaní, ktoré doplnenie bolo okresnému súdu doručené

dňa 20.8.2024, t.j. v súdom stanovenej lehote, nespĺňalo požiadavky v zmysle vyzývacieho uznesenia
tak, aby okresný súd mohol o ňom rozhodnúť, žalobu v znení jej všetkých nedostatočných doplnení
(nešpecifikované podiely, či nedostatočne označené nehnuteľnosti) odmietol. O náhrade trov konania
rozhodolpodľa§255CSPažalovaným1.a2.priznalplnúnáhradutrovkonania,ovýškektorejrozhodne
súd po právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Žalovanému 3. v konaní žiadne trovy nevznikli a ani

mu nevyplývali zo súdneho spisu, preto mu žiadne nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Argumentovala tým, že žalobný návrh bol opretý o to, že
sú štyria spoluvlastníci pozemkov vedených v žalobnom návrhu dokladovaný listom vlastníctva č. XXXX

zapísaných na Správa katastra Šala, kde žalobkyňa, E. a I. majú podiel 1/6-iny, pán D. podiel 1/2-iny, a
že ďalšie pozemky sú už iba v podiele žalobkyňa 1/3-ine, E. 1/3-ine a I. v 1/3-ine, že na dom s. č. XXX
nie je založený list vlastníctva. Vydokladovala listinnými dôkazmi snahu o odstránenie znehodnoteného
domu s. č. XXX, no bezúspešne, preto mal určiť povinnú osobu na likvidácii tejto stavby okresný súd. Či
štyria spoluvlastníci podľa zapísaných podielov k pozemkom na LV č. XXXX, alebo sú to iba dedičia E.

F. a spol. po A. F. a manželke, ktorí si tento pozemok od predchádzajúcich vlastníkov odkúpili i keď iba
neformánou-ústnou zmluvou, keď p. D. v jednom liste žalobkyni uviedol, že kúpnu zmluvu, ktorou jeho
právna predchodkyňa svoje pozemky v kat úz. C. zapísané teraz na LV XXXX rodine F. odpredala a oni
niekedy v rokoch 1950 postavili dom s. č. XXX a nerušene až do smrti užívali a po ich smrti pozemky
dedili deti E., I. a vnučka, od ktorej žalobkyňa odkúpila podiel zapísaný na LV č. XXXX a na LV č. XXXX

žalobkyňa bývajúca na čísle XXX (suseda). Žalovaní z dôvodu nezapísaného listu vlastníctva odmietli
sa uznať za vlastníkov s tým, že petit je nedostatočne špecifikovaný, neurčitý, nevykonateľný (list zo
dňa 23.4.2024) a rovnaké vyjadrenie zaslal okresnému súdu aj p. D. spolu s listom zo dňa 24.4.2024.
Dňa 23.5.2024 prevzala uznesenie č. k. 35C/23/2024 zo dňa 14.5.2024, dňa 28.5.2024 uviedla, že
vlastníctvo nadobudli vydržaním (§ 134 Občianskeho zákonníka) a pán D. sa vyjadril, že má kúpnu

zmluvu potvrdzujúcu odpredanie týchto pozemkov rodine F. (navrhla vypočutie 13 občanov C. a navrhla
vykonať 7 dôkazov). Jedinému nesprávnemu údaju došlo a pravda je, že pôvodný vlastník bol A. B.,
po ňom to zdedila manželka a ako vdova sa vydala za pána A., mali dcéru I. A., ktorá sa vydala za
A. D., po jej smrti to zdedil manžel a až darovacou zmluvou to bolo potvrdené na žalovaného 3., čo
zistila až potom čo zo súdu mala doručené dedičské uznesenie po I. D., M. A.. Dňa 16.08.2024 zaslala

Návrh na doplnenie žalobného návrhu a opravu, v ktorom rozšírila počet žalovaných aj o dedičku N.
O. nar. XX.X.XXXX (vnučka F.) ako žalovaná 4. s návrhom na určenie vlastníctva k domu č. XXX a na
potvrdenie nehnuteľnosti - vydržaním pre žalovaných 1., 2., 4. na nehnuteľnosti zapísané na žalovaného
3., s tým, že potvrdením domu č. XXX do ich spoluvlastníctva, sú povinní odstrániť doslúženú stavbu
dom č. XXX a ostatné hospodárske budovy. Okresný súd odmietol konanie bez oboznámenia sa so

skutočným právnym stavom nehnuteľností, vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné.

4. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k odvolaniu žalobkyne a uviedli, že napadnuté uznesenie navrhujú ako
vecne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Sú vlastníkmi pozemkových nehnuteľností
evidovaných v kat. úz. C. na LV č. XXXX, každý v podiele 1/3, nie sú vlastníkmi stavieb na pozemkových

nehnuteľnostiach. Pokiaľ sporné stavby nie sú legalizované, zapísané vo verejných listinách, nie je
možné ich riešiť v tomto konaní (riešiť určenie osôb na odstránenie stavieb a iné). Najskôr je potrebné
stavby legalizovať, dať zapísať do katastra nehnuteľností a až potom by bola aktuálna možnosť podať
žalobu o odstránenie stavby. Keďže sa jedná o rodinný dom a hospodárske stavby, podkladom musí
byť geometrický plán, zameranie stavieb, potvrdenie obce o pridelení súp. čísla, aby bolo možné

nehnuteľnosti zapísať v katastri nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
v znení neskorších predpisov. Pokiaľ nie je možné mimosúdne, administratívne poriešiť zápis stavieb
v katastri nehnuteľností, je možnosť riešiť vec súdnou cestou, určením vlastníckeho práva. Žalobkyňa
poňala usmernenie z predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 23.4.2024 tak, že uvádza vo svojej Oprave
a doplnení žalobného návrhu zo dňa 16.8.2024 ďalšiu osobu, ktorá by mala byť vlastníkom stavieb.

Na kvalifikované podanie takejto žaloby je však potrebné mať na strane žalobkyne „naliehavý právny
záujem“ na určení vlastníckeho práva, inak je žaloba odsúdená na neúspech a zamietnutie. Žalobný
petit musí spĺňať určité parametre, aby bol aj vykonateľný a zapísateľný v katastri nehnuteľností. Čo
pri podaniach žalobkyne absentuje, keď žalobkyňa podala nesprávne formulovanú žalobu a ani jejnáslednými podaniami neboli tieto nedostatky žaloby zhojené. Žalobkyňa opomenula a nepožiadala
okresný súd o súhlas so zmenou žaloby (§ 139 CSP) a rozšírením okruhu žalovaných vo svojom
poslednom podaní zo dňa 16.8.2024. Žalobný návrh podala na okresný súd dňa 19.2.2024, rozšírenie

žaloby dňa 28.5.2024, Opravu a doplnenie žalobného návrhu dňa 20.8.2024, nie je možné žalobe
žalobkyne vyhovieť z dôvodov, ako sú vysvetlené v napadnutom uznesení, t.j. žalobný návrh aj s
následnými doplneniami a opravami zostal nejasný a zmätočný.

5. Žalovaný 3. sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje ako vecne

správne potvrdiť. V doplnení žalobného návrhu zo dňa 16.8.2024 (ktoré bolo napadnutým uznesením
odmietnuté), žalobkyňa neuviedla žalovaného 3., ako povinnú osobu na odstránenie znehodnoteného
domu s. č. XXX. Táto skutočnosť potvrdila, že nie je vlastníkom žiadnej stavby. Do žalobného návrhu
zo dňa 16.8.2024 dopísala žalovanú 4., ktorá podľa veku narodenia 31 rokov po stavbe problémového
dom, logicky by nemala mať zodpovednosť za jeho odstránenie. V odvolaní opakovane píše, že pôvodný
návrh na žalobu podala na troch žalovaných podľa spoluvlastníckeho podielu pozemkov, na ktorých sa

dom s. č. XXX nenachádza. Správne uviedla, že je štvrtou spoluvlastníčkou pozemkov uvedených v
žalobnom návrhu, ale ani jeden z týchto pozemkov nemá nič spoločné s domom, na ktorý nie je založený
list vlastníctva. Nikdy nebol vlastníkom ani spoluvlastníkom stavby ako aj hospodárskych budov, ktoré
sú pomenované v žalobe. Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností pozemkov v danej lokalite o veľkosti
1/2-ica k celku (LV č. XXXX k.ú. C.) získal od svojho otca J. A. D., nar. XX.XX.XXXX darovacou zmluvou,

ktorá bola napísaná na Notárskom úrade v Seredi pod č. N 197/02, Nz 187/02, predmetné pozemky
nemajú nič spoločné so žiadnou stavbou. Žalobkyňa v pôvodnej žalobe tvrdila, že stará mama rod. B.,
odpredala svoje podiely na pozemkoch uvedených na LV XXXX k.ú. C. rodine F., ale kúpna zmluva
nebola v pozemkovej knihe zapísaná a tak dospela k chybnému záveru, ako sa rodina D. dostala k 1/2
spoluvlastníckemu podielu. V odvolaní uvádza, že pôvodný vlastník pozemkov bol A. B., keď zomrel,

jeho pani B., ako vdova sa vydala za pána A. a mali dcéru I. A. a tá sa vydala za A. D.. Potom sa
volala I. D., M. A., po jej smrti tie pozemky zdedil manžel, žalobkyňa to mala objasnené potom čo zo
súdu mala doručený doklad dedičské Uznesenie po I. D., M. A. a upresnila si ich rodokmeň I. F. M.
B.. Skutočnosťou je, že I. D. M. A. nar. X.XX.XXXX sa vydala za M. D. (a nie za A. D. ako uvádza v
odvolaní). M. D. nemohol zdediť nič po I. D., M. A., lebo ako jej manžel zomrel v roku 1973, o 1 rok

skôr ako jeho manželka pani I. D. M. A. zomrela X.X.XXXX. Dedičom po I. D., M. A. nebol jej manžel
M. D., ale jej syn J. A. D. nar. XX.XX.XXXX bytom K. I., ktorý ich daroval synovi A. D. nar. X.XX.XXXX.
Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na str. 2 na akúsi ústnu zmluvu odkúpenia pozemkov dedičov E. F. po
A. F. s manželkou. Na str. 3 sa žalobkyňa opiera o úradné záznamy, uznesenia o dedičstve žalovaného
3., ktoré sú na meno A. D. odlišné od jej nepravdivých názorov. Žalobkyňa opakovane žiada okresný

súd, aby určil zodpovedných vlastníkov, ktorí by mali povinnosť vypratať a odstrániť stavbu (súp. číslo
XXX) a hospodárske budovy, ktoré žalovaný 3. nikdy nevlastnil, nikdy k nim nemal prístup, ani nevie
ako vyzerali a nie sú zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX v katastrálnom území C.. Aj keby došlo k
vypočúvaniu 13 občanov obce C., čoho sa dožaduje žalobkyňa, museli by potvrdiť, že v živote nemal
nič spoločné s predmetným schátraným domom. Žalobu navrhuje zamietnuť.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniam žalovaných a uviedla, že žalobný návrh je podaný na potvrdenie
vlastníctva pre skutočných oprávnených dedičov po A. F., ktorý v roku 1948 na základe kúpnej a
zámennej zmluva sa stal vlastníkom parc. č. 1581/1 a tieto pravdivé skutočnosti potvrdzujú doklady
(ktoré predkladá) kúpna zmluva zo dňa 19.4.1948 uzavretá medzi A. F. ako kupujúcim a I. D., M. A.

a I. A. ako predávajúcimi o kúpe a predaji o poľnohospodárskej nehnuteľnosti (pozemok v hone za
cintorínom parc. číslo 1581/1 vo výmere 340 štvor. siah), Zmluva o výmene pozemkov medzi A. F. a K.
B. a P. P., M. B.. Notárska zápisnica N1/2009, NZ23052/2009 zo dňa 8.7.2009, ktorou bolo osvedčené
vyhlásenie, že titulom vydržania sú E. F., I. C. a N. O., pod 1/3 k celku, resp. o 1/6 k celku vlastníkmi
nehnuteľností v katastrálnom území C., parcela č. 1581/4, č. 1582/2, č. 1583/3, 1580/1, 1580/2, 1580/3,

1580/4, 1581/1, 1580/5, 1580/6, 1580/7, 1580/8, 1580/9, 1580/10, 1580/11, 1581/5 v celosti, ktoré vznikli
geometrickým plánom č. 072/2008 zo dňa 13.10.2008. Predmetné nehnuteľnosti odkúpil v 40. rokoch
20. storočia právny predchodca navrhovateľov neb. A. F., na týchto pozemkoch si postavil rodinný dom,
ktorý má toho času súp. č. XXX, ktorý spolu s pozemkami od tej doby držal a užíval, Geometerický
plán č. 072/2008 zo dňa 13.10.2008, Zápisnica napísaná na MNV v Dvorníkoch dňa 19.3.1950 vo veci

obhliadky rodinného domu A. F..

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. b/
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným
uznesením správne v súlade so zákonom odmietol podanie žalobkyne pre nedostatok, pre ktorý
nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný
žalobný návrh (petit).

9. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

10. Podľa § 129 ods. 1 až 4 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,

aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
(4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr

do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

11. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

12. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré

nemôže bez svojej viny pripojiť.

13. Ustanovenie § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie
adresované súdu. Popri týchto náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené
aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením, ktoré sú v prípade žaloby dané ust. § 132 CSP.

Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

14. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa

podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však
procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za
žalobný návrh, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové
odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok
presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená

vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu
exekúcie. Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS
1/02 z 26.9.2002).

15. V prípade ak podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu
podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre
podanie. Ide o tzv. neúplné podanie.16. V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania. Z § 128

CSP možno vyvodiť, že neúplné podanie vo veci samej je ten, kto podanie urobil povinný doplniť
a nezrozumiteľné alebo neurčité podanie opraviť.

17. Ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo
nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno

v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené
v stanovenej lehote, súd podanie odmietne.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci bolo okresnému súdu dňa 19.2.2024 doručené
podanie žalobkyne zo dňa 14.2.2024 označené „Žaloba“ (čl. 1), ktoré obsahovalo návrh rozsudku: 1.
Súd určuje, že povinnou osobou na odstránenie domu s. č. XXX a hospodárskych budov zapísaných

na LV č. XXXX a LV č. XXXX sú všetci zapísaní spoluvlastníci alebo dedičia po A. F. a manželke I.,
syn E. F. a I. C., 2. súd stanovuje lehotu na odstránenie stavby 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku,
3. vypratanie a odstránenie stavby zaplatia dedičia E. a I. alebo súd určuje, že výšku poplatku za
odstránenie a vypratanie miestnosti sú povinní spoluvlastníci zaplatiť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov tzn., že ak výška poplatku bude napr. 12.000,- eur pán D. zaplatí 1/2, t. j. 6.000,- eur, E. F.

zaplatí 1/6 t. j. 2.000,- eur, I. C. zaplatí 1/6 t. j. 2.000,- eur, A. B. zaplatí 1/6 tj. 2.000,- eur. Podaním zo
dňa 28.5.2024 doručeným okresnému súdu dňa 4.6.2024 žalobkyňa (okrem iného uviedla, že žalovaný
3. nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a ani nezapísaného domu s. č. XXX,
keďže jeho právna predchodkyňa I. D., M. A. odpredala právnym predchodcom žalovaných 1. a 2.
ich rodičom svoje podiely v uvedených parcelách zapísaných na LV č. XXXX) rozšírila žalobný petit

o určenie, že dom súp. č. XXX v obci C. je vlastníctvom E. F. nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. D. XXX/
XX, B., I. C., M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, F., rovnakým dielom 1/2, určenie, že pozemky
zapísané na LV č. XXXX parcelné číslo 1580/7 až 1580/11, č. 1581/4, č. 1585/5, č. 1583/2, č. 1583/3
zapísané na spoluvlastníka A. D. vo veľkosti 1/2 sú vlastníctvom E. F. nar. XX.X.XXXX, bytom G.
H. D. XXX/XX, B., I. C., M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, F., v rovnakom podiele 1/4. Súd

prvej inštancie uznesením č. k. 35C/23/2024-78 zo dňa 31.7.2024 vyzval žalobkyňu, aby v lehote
15 dní od doručenia uznesenia opravila a doplnila žalobu doručenú okresnému súdu dňa 19.2.2024
a rozšírenie žalobného návrhu doručeného okresnému súdu dňa 4.6.2024 v časti žalobných petitov
týkajúcich sa nehnuteľností o ich presnú špecifikáciu úplnými údajmi príslušného katastra nehnuteľností
tak, aby neboli zameniteľné s inými, jednoznačným označením osôb, voči ktorým sa určenie práva/

uloženia povinnosti domáha, uvedením čoho sa žalobkyňa domáha, a to sformulovaním riadneho
žalobného návrhu (petitu), uvedením rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k existencii naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu k určovacím žalobným návrhom, aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, zároveň bola poučená, že ak podanie
v lehote určenej neopraví a nedoplní a ak pre uvedený nedostatok nemožno pokračovať v konaní, súd

podania odmietne. Okresný súd vo výzve (čl. 78) konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
19.2.2024 domáha, aby súd určil, že povinnou osobou na odstránenie domu s.č. XXX a hospodárskych
budov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX sú a) všetci zapísaní spoluvlastníci alebo b) dedičia
po A. F. a manž. I., syn E. F. a I. C.. Žalobkyňou sformulovaný petit nemôže byť podkladom pre
vykonateľný rozsudok, nakoľko sa vo vzťahu k nehnuteľnostiam neobsahuje ich špecifikáciu úplnými

údajmi príslušného katastra nehnuteľností tak, aby neboli zameniteľné s inými (sama žalobkyňa v
odôvodnení žaloby uvádza, že dom a hospodárske budovy nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, v
dôsledku čoho je odkaz na LV uvedený v petite zmätočný). Zároveň nie je zrejmé, kto má byť určený za
povinnú osobu v zmysle písm. a) kde žalobkyňa uvádza „všetci zapísaní spoluvlastníci“, keď vlastníctvo
k domu ani hospodárskym budovám v katastri zapísané nie je. K požiadavke žalobkyne „súd stanovil

lehotu na odstránenie stavby 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku“, okresný súd uviedol, že stanovenie
paričnej lehoty prichádza do úvahy len vo vzťahu k žalobe o plnenie, ktorú však žalobkyňa doposiaľ
neformulovala. Pokiaľ žalobkyňa nežiada, aby súd rozsudkom uložil povinnosť, nie je možné výrokom
stanoviť len lehotu na jej plnenie. K požiadavke, aby „súd určil, že vypratanie a odstránenie stavby
zaplatia dedičia E. a I. alebo určil, že výšku poplatku za odstránenie stavby a vypratanie miestností

sú povinní spoluvlastníci zaplatiť podľa výšky spoluvlastníckych podielov“, uviedol, že žalobný návrh
je v tejto časti neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Nie je z neho zrejmé, či má ísť o určovaciu žalobu
alebo o žalobu o plnenie, chýba úplná špecifikácia nehnuteľností, jednoznačné označenie povinných
osôb. Okresný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudokrozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko žalobkyňa netvrdí, že by nejakým osobám bola
uložená príslušnými orgánmi povinnosť vypratať a odstrániť stavby, a uloženie takejto povinnosti
nežiada ani žalobou, nie je zrejmé, na základe čoho by mala byť uložená povinnosť zaplatiť poplatok

za vypratanie a odstránenie stavby v nešpecifikovanej výške. Žalobkyňa sa v rozšírení žalobného
návrhu zo 4.6.2024 domáha, aby súd určil, že dom súp. č. XXX v obci C. je vlastníctvom v 1/1-ine
žalovaného 1. žalovanej 1. rovnakým podielom v 1/2-ici. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho
práva žalovaných 1. a 2. k nehnuteľnosti, ktorej existenciu neosvedčila, neoznačuje ju úplnými údajmi
z katastra, a to z titulu vydržania. Predpokladom úspešnej určovacej žaloby je uvedenie a preukázanie

existencie naliehavého právneho záujmu, pričom jeho odôvodnenie má byť súčasťou pravdivého a
úplného opísania rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobkyňa v žalobe neuviedla. K určeniu, že pozemky
zapísané v LV XXXX parcelné číslo 1580/7 až 1580/11, p.č. 1581/4, 1581/5, 1583/2, 1583/3 zapísané na
spoluvlastníka A. D. sú vlastníctvom v 1/2-ici žalovaného 1. a žalovanej 2. v rovnakom podiele po 1/4-
ine, okresný súdu uviedol, že žalobný návrh je v tejto časti neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Podľa
tvrdení samotnej žalobkyne a ňou predloženého výpisu z LV č. XXXX nevyplýva, že by žalovaný 3. bol

evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva. Navrhovaný výrok je preto
nezmyselný a vo forme rozsudku zjavne nevykonateľný. Dňa 20.8.2024 doručila žalobkyňa podanie
zo dňa 16.8.2024 „Oprava a doplnenie žalobného návrhu č. k. 35C/23/2024“, v ktorom označila ako
žalovanú 4. N. O. (M. O.) nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, F., navrhla, aby okresný súd určil, 1.
žalovaní 1., 2., 4., (E. F., I. C., N. O. sú spoluvlastníkmi domu s. č. XXX a hospodárskych budov (v prírode

dom a hospodárske stavby tvoria jednu budovu, nie sú postavené oddelene ale spolu) postavených
na parcelách zapísaných v LV XXXX na parc. č. 1580/1, zast. plocha a nádvorie, výmera 216 m2, p.
č. 1580/5 zast. plocha a nádvorie, výmera 118 m2, p. č.1580/6 výmera 21 m2 (zapísané na všetkých
žalovaných 1., 2., 3., 4. v kat-úz. C. a postavený dom s.č. XXX a hosp. budovy postavené na pozemkoch
zapísané v LV XXXX, na parc. č. 1580/7, zast. plocha a nádvorie, výmera 211 m2, p. č. 2580/11 zast.

plocha a nádvorie, výmera 29 m2, p. č. 1581/4 zast. pl. a nádv., výmera 54 m2, p. č. 1583/2, zast. pl. a
nádv., výmera 21 m2 a p. č. 1583/3 zast. pl. a nádv., výmera 8 m2, pôvodne zapísané na žalovaných
1., 2., 4. v kat. úz. C., 2. žalovaní E. F., I. C., N. O. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa
v k. ú. C. a ktoré sú zapísané na LV vedených Správou katastra Šaľa, Okresného Úradu Šaľa na LV
č. XXXX ako parc.č. 1580/1 o výmere 216 m2 zast. plocha a nádvorie, parc. č. 1580/2 o výmere 882

m2 ovocný sad, parc. č. 1580/3 o výmere 554 m2 záhrada, parc. č. 1580/4 o výmere 227 m2 záhrada,
parc. č. 1580/5 o výmere 118 m2 zast. plocha a nádvorie, parc. č. 1580/6 o výmere 21 m2 zast. plocha
a nádvorie, parc. č. 1581/1 o výmere 399 m2 vinica (pôvodne zapísané pod B 5 na meno D. A. M. D.,
A. XXXX/X, K., O. XX XXX, SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX a to v podiele 1/2 k celku), 3. povinné
osoby na odstránenie znehodnoteného domu s,č. XXX a hosp. budov E. F., I. C., N. O., 4. určenie lehoty

na odstránenie stavieb 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, 5. finančné náklady na odstránenie
znehodnotených stavbách sú spoluvlastníci E. F., I. C., N. O. povinní zaplatiť spoločne, každý vo výške
svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. vo výške 1/3-iny.

19. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

20. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

21. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Z podania žalobkyne zo dňa 14.2.2024 podľa názoru odvolacieho súdu vyplývalo, ktorému súdu
je určené (Okresnému súdu Galanta), kto ho robí (žalobkyňa), ktorej veci sa týka (žaloba), čo sa ním
sleduje (uloženie povinnosti odstránenia domu s. č. XXX a hospodárskych budov na náklady povinných
v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku), podanie bolo vlastnoručne podpísané žalobkyňou.

Možno teda skonštatovať, že spĺňalo všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 ods. 1 CSP.

23.Podanímzodňa16.8.2024„Opravaadoplneniežalobnéhonávrhuč.k.35C/23/2024“(čl.81),ktorým
žalobkyňa reagovala na (výzvu okresného súdu) uznesenie č. k. č. k. 35C/23/2024-78 zo dňa 31.7.2024,
v ktorom (okrem iného) označila ako žalovanú 4. N. O. (M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, F.)

a tiež navrhla, aby okresný súd určil: 1. žalovaní 1., 2., 4., (E. F., I. C., N. O. sú spoluvlastníkmi domu s. č.
XXXahospodárskychbudov(vprírodedomahospodárskestavbytvoriajednubudovu,niesúpostavené
oddelene ale spolu) postavených na parcelách zapísaných v LV XXXX na parc. č. 1580/1, zast. plocha
a nádvorie, výmera 216 m2, p. č. 1580/5 zast. plocha a nádvorie, výmera 118 m2, p. č.1580/6 výmera21 m2 (zapísané na všetkých žalovaných 1., 2., 3., 4. v kat-úz. C. a postavený dom s. č. XXX a hosp.
budovy postavené na pozemkoch zapísané v LV XXXX, na parc. č. 1580/7, zast. plocha a nádvorie,
výmera 211 m2, p. č. 2580/11 zast. plocha a nádvorie, výmera 29 m2, p. č. 1581/4 zast. pl. a nádv.,

výmera 54 m2, p. č. 1583/2, zast. pl. a nádv., výmera 21 m2 a p. č. 1583/3 zast. pl. a nádv., výmera 8 m2 ,
pôvodne zapísané na žalovaných 1., 2., 4. v kat. úz. C.; 2. žalovaní E. F., I. C., N. O. sú spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. C. a ktoré sú zapísané na LV vedených Správou katastra Šaľa,
Okresného Úradu Šaľa na LV č. XXXX ako parc.č. 1580/1 o výmere 216 m2 zast. plocha a nádvorie,
parc. č. 1580/2 o výmere 882 m2 ovocný sad, parc. č. 1580/3 o výmere 554 m2 záhrada, parc. č. 1580/4

o výmere 227 m2 záhrada, parc. č. 1580/5 o výmere 118 m2 zast. plocha a nádvorie, parc. č. 1580/6 o
výmere 21 m2 zast. plocha a nádvorie, parc. č. 1581/1 o výmere 399 m2 vinica (pôvodne zapísané pod
B 5 na meno D. A. M. D., A. XXXX/X, K., O. XX XXX, SR, dátum narodenia X.XX.XXXX a to v podiele
1/2 k celku).; 3. povinné osoby na odstránenie znehodnoteného domu s,č. XXX a hosp. budov E. F., I.
C., N. O.; 4. určenie lehoty na odstránenie stavieb 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia.; 5. finančné
náklady na odstránenie znehodnotených stavbách sú spoluvlastníci E. F., I. C., N. O. povinní zaplatiť

spoločne, každý vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. vo výške 1/3-iny.

24. S poukazom na uvedené v odsekoch 22 a 23 súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol
podania žalobkyne pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podania (ktoré by
mohlo byť návrhom na začatie konania vo veci samej) predčasne, pričom jeho postup nemožno

považovať za správny, vykazoval známky neprimeraného formalizmu, keď podanie žalobkyne zo dňa
16.8.2024 nezohľadnil a neposúdil riadne podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Odvolací súd
konštatuje, že prvoinštančný súd predtým ako posudzoval obsah podania žalobkyne zo dňa 16.8.2024
vo vzťahu k výzve okresného súdu v uznesení č. k. 35C/23/2024-78 zo dňa 31.7.2024 nerozhodol
o návrhu žalobkyne, v ktorom žalobkyňa označila ďalší subjekt v konaní (§ 79 CSP) a to žalovanú

4. (N. O.), keď týmto neprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby
uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň odvolací súd
poukazuje na to, že žalobkyňa sa v uvedenom podaní zo dňa 16.8.2024 domáhala určovacími výrokmi
určenia vlastníckeho práva ako aj uloženia povinnosti na plnenie (odstránenia stavby) vo vzťahu k ňou

označených žalovaných 1., 2., 4., pričom v žalobe označeného žalovaného 3. (A. D.) vynechala ako
stranu sporu, z čoho možno mať za to, že na žalobe voči žalovanému 3. už netrvá. Avšak okresný súd
uvedené tiež ponechal bez povšimnutia a podľa obsahu spisu nepostupoval podľa § 144 CSP a nasl.
CSP, resp. nevyzval žalobkyňu, aby sa jednoznačne vyjadrila, či podaním zo dňa 16.8.2024 žalobkyňa
zobrala žalobu voči žalovanému 3. v celom rozsahu (resp. čiastočne) späť a žiada konanie voči nemu

zastaviť. K podaniu žalobkyne označeného v odseku 23 podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa
sa domáha nielen určovacích výrokov (vo vzťahu k žalovaným 1., 2., 4.) ale aj uloženia povinnosti
žalovaným 1., 2., 4. odstránenia stavby na náklady žalovaných 1., 2., 4. v lehote 3 mesiacov, pričom
sa javí, že žalobkyňa odstránila vadu žaloby, ktorá bránila pokračovaniu v konaní a prejednaniu veci
(žalobca pritom nie je povinný úplne doslovne vyjadriť petit žaloby, ktorý by mal súd prevziať do výroku

svojho rozhodnutia, ak zo žaloby vyplýva, čoho sa domáha) a uvedené bude potrebné zohľadniť potom
ako okresný súd posúdi návrh žalobkyne vo vzťahu k označenej žalovanej 4. postupom podľa § 79 CSP
a o návrhu aj rozhodne.

25. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach

v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, ods. 2 súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a
o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

26. Ustanovenie § 160 ods. 1 a 2 CSP je všeobecným základom pre poučovanie v civilnom súdnom
konaní. Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach strán. Súd je povinný

poučiť strany najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy,
ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne
ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené
s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z
rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom

prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo
hodlá v konaní urobiť (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/345/2012).27. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

28. K forme právnej pomoci sa zaraďuje poučovacia povinnosť súdu v civilnom sporovom konaní. Zákon
súdom ukladá, aby pri plnení svojich úloh strany poučovali. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republiky prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci v civilnom procese (ďalej len „občianskoprávne veci“). Ďalšie úlohy majú súdy v správnom
súdnictve a v iných formách verejného súdnictva.

29. Obsahom poučenia je poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Poučovacia
povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých využitie (realizácia) alebo splnenie
(rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu
ochranu. Z tohto dôvodu má poučovacia povinnosť základný zmysel pri začatí civilného sporového
konania, pri zmenách jeho predmetu a strán, pri skúmaní procesných podmienok a napokon aj pred

rozhodnutímsúduoveci.Vychádzajúztohtoinštitútubysúdmalposkytovaťpoučenienáležitekonkrétne
a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné.
Poučovaciu povinnosť je potrebné poskytnúť konkrétne, adresne a až vtedy, pokiaľ jej potreba vyjde
v priebehu konania najavo (pozri uznesenie NS ČR sp. zn. 2Cdon 813/1997). Zákon nepredpisuje v akej
forme sa má poučovacia povinnosť realizovať. Poučenie bude súd spravidla poskytovať písomne, avšak

môže aj na pojednávaní, pokiaľ jej splnenie zachytí v zápisnici tak, aby bolo zrejmé, že sa poučenie
dostalo do dispozície strany sporu.

30. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti strán, nestrannosť
súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu. Tieto tri požiadavky spolu súvisia a ich rešpektovanie je

výsledkom náležitého zhodnotenia situácie sudcom pred poskytnutím poučenia o procesných právach
a povinnostiach niektorej strane. Obsah týchto požiadaviek je jasný a definovaný nielen v zákonoch, ale
aj v justičnej praxi, a preto bude len vecou konkrétnej situácie, ako sa sudca vyrovná nielen s plnením
poučovacej povinnosti, ale aj s nevyhnutnosťou postupovať nestranne a bez narušenia procesnej
rovnováhy medzi stranami, prípadne predčasného uvedenia jeho názoru na meritum prípadu.

31. Nad rámec uvedeného v odseku 24 odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že okresný
súd žalobkyňu nepoučil podľa § 160 ods. 2 CSP (o jej práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci).

32. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

33. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

34. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

35. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

36. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom

chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.37. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

38. Zhrnúc vyššie uvedené, ak v danej veci prvoinštančný súd odmietol podania žalobkyne pre
nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podania (ktoré by mohlo byť návrhom na
začatie konania vo veci samej), nepostupoval procesne správne, a odvolaciemu súdu neostalo iné, než

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným
postupomtotižsúdprvejinštancieznemožnilžalobcoviabyuskutočniljehoprocesnéprávavtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).

39. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
napadnutého uznesenia, teda rozhodne o návrhu žalobkyne podľa § 79 CSP (po splnení procesných
podmienok zváži aj postup podľa § 144 CSP vo vzťahu k žalovanému 3.), poučí žalobkyňu o procesných

povinnostiach (najmä § 160 ods. 2 CSP), následne znova posúdi či žaloba žalobkyne (podanie zo dňa
14.2.2024 v spojení s podaniami zo dňa 28.5.2024 a zo dňa 16.8.2024) s ohľadom na okruh účastníkov
konania s dôrazom na označených žalovaných spĺňa požiadavky v zmysle § 132 ods. 1 CSP (v opačnom
prípade bude nutný postup podľa § 129 CSP). V prípade riadnej žaloby okresný súd uplatnené nároky
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania rozhodne z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich

sa zákonných ustanovení, pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

41. Z dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nebol daný dôvod na rozhodovanie
o náhrade trov odvolacieho konania.

42. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

43. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).