Rozsudok – Záložné právo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Csp/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205682
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6117205682.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/61/2017

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci
žalobcov 1/ A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G. G., 2/ H. C., D. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G. G., zastúpených JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská
cesta 35, Banská Bystrica, IČO: 42 005 787, proti žalovanému EDYPLUS s.r.o., so sídlom Žilinská cesta
130, Piešťany, IČO: 36 258 881, zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o zrušenie zmluvy o zriadení záložného práva, takto

r o z h o d o l :

16Csp/61/2017

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

16Csp/61/2017

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 13. 03. 2017, a to po pripustení jej zmien
zo strany súdu, domáhali nasledovného určenia: I. Súd určuje, že nehnuteľnosti: pozemok registra „J.“,
parcelné číslo XXXX/X, záhrady o výmere 344 m2, pozemok registra „J.“, parcelné číslo XXXX/XXX,
zastavenéplochyanádvoriaovýmere46m2,pozemokregistra„J.“,parcelnéčísloXXXX/XX,zastavené
plochy a nádvoria o výmere 175 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku registra
„J.“, parcelné číslo XXXX/XX, nachádzajúce sa v okrese G. G., v obci G. G., v katastrálnom území G. G.

zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom
na LV číslo XXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v zmysle zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2002 zapísanej do katastra
nehnuteľností vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV číslo XXXX
pod C. XXXX/XXXX. II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22. 11. 2022 vydnom v konaní sp. zn. 16Csp/61/2017
prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalobcom uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalovaného.3. Predmetný rozsudok napadli žalobcovia odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý v odvolacom konaní sp. zn. 41CoCsp/14/2023 vydal dňa 21. 06. 2023 uznesenie, ktorým

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
nedostatočným spôsobom vysporiadal s účinkami začatia reštrukturalizačného konania na majetok

žalobcu 1/, ako aj s účinkami zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v
Obchodnom vestníku podľa § 155 ods. 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko na majetok
žalobcu 1/ ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného práva v prospech žalovaného
bola povolená reštrukturalizácia. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani so
skutočnosťou, či nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené záložné právo zmluvou o zriadení záložného
práva uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcami 1/ a 2/ boli zahrnuté v

reštrukturalizačnom pláne žalobcu 1/ v celosti alebo nie. Nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s účinkami začatia reštrukturalizačného konania na majetok žalobcu 1/, ako aj s účinkami
zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku podľa § 155 ods.
2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a následného zániku zabezpečovacieho práva žalovaného
viaznúceho na majetku reštrukturalizačného dlžníka - žalobcu 1/ v spojení so žalobkyňou 2/, odvolací

súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti nedáva odpovede, či v
danom prípade nastali účinky podľa § 155 ods. 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a či z tohto
dôvodu došlo k zániku zabezpečovacieho práva na majetku vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/. Z uvedených
dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za nepreskúmateľný, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi účinky začatia reštrukturalizačného konania na majetok
žalobcu 1/, ako aj zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku
v súlade s § 155 ods. 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ tak,
aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Až následne,
ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v danom prípade nenastali účinky zverejnenia uznesenia

o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť
námietky premlčania výkonu záložného práva vznesenej žalobcami 1/ a 2/, pričom posúdi, či došlo k
výkonu dražby v súlade s dohodnutým spôsobom jeho výkonu v zmluve o zriadení záložného práva s
poukazom prechodné ustanovenie § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011. Vzhľadom na to, že podľa § 112 Občianskeho

zákonníka dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby v prípade, ak počas jej plynutia uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu, odvolací súd na záver dáva súdu prvej inštancie do
pozornosti, že k prerušeniu plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na výkon záložného práva
môže dôjsť len tým, že si veriteľ uplatní svoje právo na súde alebo u iného príslušného orgánu.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom podaní zo dňa 27. 07. 2023 vyjadrili k záverom prijatým v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, pričom uviedli, že s ohľadom (i) na riadne a včasné neprihlásenie si
pohľadávokprávnehopredchodcužalovanéhodoreštrukturalizačnéhokonaniavedenéhovočižalobcovi
1/ a (ii) na skutočnosť, že do reštrukturalizačné plánu boli zahrnuté nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené
záložné právo zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného

a žalobcami 1/ a 2/ zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne žalobcu v rade 1/ v celosti, zaniklo právo
veriteľov, (i) vymáhať neprihlásené pohľadávky voči dlžníkovi, ako zabezpečovacie práva vzťahujúce sa
na majetok dlžníka v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako (ii) domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov
domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb v zmysle §

155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

6. Zároveň na základe vyššie uvedených skutočností majú žalobcovia 1/ a 2/ zato, že nielen
zabezpečená pohľadávka je premlčaná ale aj výkon záložného práva je premlčaný, a to s ohľadom na
skutočnosť, že právny predchodca žalovaného nikdy platne nezačal výkon záložného práva spôsobom

dohodnutým v záložnej zmluve uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalovaného,
ale uskutočňoval výkon záložného práva formou dobrovoľných dražieb, pričom tento spôsob nikdy nebol
dohodnutý v záložnej zmluve ako možný a dohodnutý spôsob výkonu záložného práva. Žalobcovia v
rade 1/ a 2/ sú toho názoru, že prerušené katastrálne konanie o znovuzapísanie záložného práva dokatastranehnuteľnostíniejemožnévyhodnotiťakostratumožnostižalovanéhodomáhaťsauspokojenia
zo zálohu výkonom záložného práva, pretože tento výkon by mal byť údajne premlčaný, a preto by táto
skutočnosť nemala mať vplyv plynutie premlčacej doby výkonu záložného práva, resp. na prerušenie

jej plynutia a zároveň majú zato, že plynutie premlčacej doby výkonu záložného práva by sa malo
posudzovať samostatne voči žalobcovi v rade 1/ a samostatne voči žalobcovi v rade 2/. Z uvedených
dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ naďalej v celom rozsahu trvajú na žalobnom návrhu (po pripustení jeho zmien
zo strany súdu), a to v rozsahu určenia, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovaného v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej

zmluvy zo dňa 15. 10. 2002 zapísanej do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálnym odborom na LV číslo XXXX pod C. XXXX/XXXX, a rovnako tak žiadajú konajúci
súd o priznanie nároku na náhradu triv konania, ktoré im v súvislosti s ich účasťou v tomto súdnom
konaní vznikli.

7. Žalovaný zotrval na procesnej obrane ohľadne nedôvodnosti podanej žaloby. Žalovaný opätovne

zdôraznil, že ako na kľúčové ustanovenie je potrebné poukázať na ustanovenie § 155 ods. 4 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré stanovuje, že reštrukturalizačným plánom, zostáva nedotknuté
právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom
dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok
z majetku tretích osôb, a teda z majetku žalobkyne 2/. Žalovaný tak aj napriek reštruktualizácií žalobcu 1/

ako záložný veriteľ vo výkone záložného práva na uspokojenie pohľadávky, ktorú naďalej evidoval voči
žalovanej 2/ riadne pokračoval, a to u ďalšej dražobnej spoločnosti, a to spoločnosti DUPOS dražobná,
spol. s r.o., a to konkrétne návrhom z 23. 06. 2016, avšak predmetnú dražbu ako je známe nebolo
možné doposiaľ dokončiť, a to práve v dôsledku skutočností, že sa žalobca 1/ podľa žalovaného
nedôvodne obrátil na orgán katastra, ktorý pristúpil k tomu, že vymazal záložné právo Slovenskej

sporiteľne. Dôsledkom toho bolo to, že okamžite, ako sa Slovenská sporiteľňa ako veriteľ a záložný
veriteľobrátilinaorgánkatastra,tentopristúpilkopätovnémuzapísaniuzáložnéhoprávavrámcikonania
o oprave chyby v katastrálnom operáte, avšak v dôsledku odvolania sa voči takému postupu katastra
zo strany žalobcu 1/, odvolací orgán prerušil toto katastrálne konanie do skončenia tohto súdneho
konania. Žalovaný takéto konanie žalobcu 1/ považuje za úmyselné, protiprávne a v hrubom rozpore

s dobrými mravmi, ktorého cieľ je jediný, a to je protiprávne zbavenie sa svojej právnej povinnosti alebo
poškodenie veriteľa, a to v značnom rozsahu, kedy jeho zabezpečovaný, to znamená úverový záväzok,
nie je žiadnym spôsobom plnený. Žalovaný taktiež poukázal aj na riadne a oprávnene realizovaný výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovení zákona č. 527/2002, keď s ohľadom
právenačasuzatvoreniazáložnejzmluvy15.10.2002,sohľadomnato,žeuvedenýzákonbolúčinnýaž

od01.01.2003,sohľadomnato,akobolúvermimoriadnezosplatnenýkudňu08.12.2014,asohľadom
práve na prechodné ustanovenie § 897e ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo podľa žalovaného zrejmé,
že ak od 01. 01. 2003 vznikne nárok zo záložnej zmluvy na výkon záložného práva, tak sa bude tento
výkon realizovať už podľa predpisov, ktoré sú platné od 01. 01. 2003, čo vlastne žalovaný výkonom
záložného práva dobrovoľnou dražbou aj riadne začal realizovať.

SKUTKOVÝ STAV:

8. Súd v rámci vytýčených pojednávaní vo veci vykonal dokazovanie, a to najmä listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise ako aj z pripojedných katastrálnych spisov K. a L. a dražobných

spisov zistil nasledovný skutkový stav veci, ktorý bol stranami konania rôzne právne interpretovaný:

9. Dňa 15. 10. 2002 právny predchodca žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX poskytol
úver žalobcom vo výške 61.408,75 Eur.

10. Dňa 15. 10. 2002 žalobcovia ako záložní dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalovaného ako
záložným veriteľom Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
k. ú. G. G., obec G. G., F. G. G.: pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, výmera 344
m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy, výmera 46 m2, pozemok parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy, výmera 175 m2, stavba rodinný dom č. s. XXXX na parc.

č. XXXX/XX, evidovaným Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor (ďalej aj „predmetné
nehnuteľnosti“), ktorých boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1.11. Vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bol v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.
povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa 17.10.2002 pod. č. k. C. XXXX/XX.

12. Dňa 08. 12. 2014 bolo žalobcom doručené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 03. 12. 2014 v zmysle bodu 7.6.1 VOP t.j. omeškanie so splatením splátky úveru. Ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalovaného vyčíslil sumu na zaplatenie vo výške 41.045,97
Eur a vyzval žalobcov na jej zaplatenie v lehote 15 dní od prevzatia tohto oznámenia na určený banková
účet.

13. Dňa 12. 12. 2014 žalobca 1/ požiadal o splátkový kalendár splatiť celú dlžnú sumu v piatich
splátkach a pred tým ešte žalobkyňa 2/ požiadala právneho predchodcu žalovaného o odklad zaplatenia
omeškaných splátok s vysvetlením dočasnej platobnej neschopnosti žalobcom, t.j. že uvedené je len
dočasné a po preklenutí opísaných dôvodov v žiadosti budú žalobcovia opäť schopní riadne a včas
splácať úver v zmysle uvedenej zmluvy.

14. Listom zo dňa 30. 12. 2014 právny predchodca žalovaného doručil žalobcom Mimoriadne posúdenie
žiadosti o odklad splatnosti - odpoveď, kde zamietol aj splátkový kalendár aj odklad uhradenia úverovej
pohľadávky .

15. Dňa 23. 02. 2015 právny predchodca žalovaného listom „ Naše číslo : XXXX/XXXX/XXXX, Vec :
Oznámenie o výkone záložného práva podľa § 151 1 ods.l. zákona č.40/1964 Zb. -Občianskeho
zákonníka, oznámil žalobcom, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe v zmysle zákona č.527/2002 Z .z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v platnom znení.

16. Dňa 03. 06. 2015 uzavrel právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ a spoločnosť Dražobná
spoločnosť, a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií dražby predmetných nehnuteľností žalobcov.

17. Dňa 07. 06. 2015 dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.) vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe

s dátumom konania 20. 07. 2015.

18. Dražobník dňa 23. 07. 2015 v Oznámení o výsledku dražby konanej dňa 20. 07. 2015 uviedol, že
dražba bola neúspešná, nakoľko na dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie.

19. Znalecký posudok pre účel výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
vypracoval znalec A. H. M.. Prvý odhad znalec vypracoval na sumu 100. 000 Eur zo dňa 09.
04. 2015. Dňa 15.7.2015 žalobcovia podali znalcovi návrh na opravu znaleckého posudku č. XX/XXXX.
Znalec znalecký odhad nehnuteľnosti opravil na sumu 125.000 Eur.

20. Dňa 28. 07. 2015 uzavrel právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ a spoločnosť Dražobná
spoločnosť, a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií opakovanej dražby predmetných nehnuteľností
žalobcov.

21. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka: 1R/15/2015, bolo začaté

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi A. B. C. - N., s miestom podnikania E. F. XXXX/XX, XXX XX
G. G., IČO: XX XXX XXX. Rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.11.2015.

22. Dňa 23. 03. 2016 dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.) vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe
s dátumom konania 18. 04. 2016.

23. Dražobník dňa 01. 04. 2016 v Oznámení o upustení od dražby dražobník uviedol, že úpúšťa od
výkonu dražby z dôvodu, že v súvislosti s majetkom žalobcu 1/ ako vlastníkom predmetu dražby bola
povolená reštrukturalizácia.

24. Dňa 23. 06. 2016 právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ vydal pre
dražobníka – spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti
predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby
nehnuteľností žalobcov.25. Objednávkou zo dňa 14. 07. 2016 si spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. objednala u znalca
A. N. L. vypracovanie znaleckého posudku za účelom vykonania dobrovoľnej dražby predmetných

nehnuteľností žalobcov, ktorý znalecký posudok č. XX/XXXX znalec vypracoval dňa 03. 10. 2016 na
sumu 106.000 Eur.

26. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka: 1R/15/2015, bol potvrdení
reštrukturalizačný plán v znení zo dňa 19. 05. 2016 prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 06. 07. 2016,

ktorý tvoril prílohu tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27.7.2016.
Podľa reštrukturalizačného plánu zverejneného dňa 27.7.2016 boli nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené
záložné právo zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného
a žalobcami v rade 1/ a 2/ zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne žalobcu v rade 1/ v celosti,

27. Dňa 07. 08. 2016 žalobca 1/ podal na Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor žiadosť

o výmaz záložných práv k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Svoju žiadosť
odôvodnil ustanovením § 155 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

28. Dňa 26. 09. 2016 Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor vykonal číslom zmeny XXXX/
XXXX na základe listiny č. O. XXXX/XXXX bol na LV č.XXXX v časti- Iné údaje vykonaný zápis

uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o ukončení reštrukturalizácie dlžníka č. k. IR 15/2015-231
zo dňa 21.7.2016, ktorým došlo k vymazaniu predmetnej ťarchy v častí J." na parc.č.XXXX/X,XXXX/
XXX,XXXX/XX + č.s.XXXX na pare. č. XXXX/XX záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne,
a.s. Bratislava, IČO: 00151653 č. zm 1. C. XXXX/XXXX zo dňa 17.10.2002 - C..

29. Dňa 21. 10. 2016 Spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s.r.o., Tomášikova 2742/17,91701 Trnava,
IČO: 36 233 935 vydala v realitnom a dražobnom magazíne ISSN:1338-5100, ročník:6, zo dňa
21.10.2016, inzerát s fotografiou rodinného domu žalobcov s oznamom o príprave DRAŽBY rodinného
domu na P. E. F., súp.č. XXXX na parc.č.XXXX/X,XXXX/XXX,XXXX/XX,kat.územie G. G., okres G. G..
Dražba uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená na dátum 8.12.2016.

30. Dňa 14. 11. 2016 právny predchodca žalovaného podal na Okresný úrad Banská Bystrica,
katastrálny odbor Žiadosť o opravu zapísaním záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že
právo vymáhať pohľadávku stále trvá, a to z dôvodu, že ukončenie reštrukturalizačného konania dlžníka
A. B. C. nemá vplyv na existenciu pohľadávky.

31. Dňa 20.2.2017 Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor Rozhodnutím č. k. K. XXX/
XXXX rozhodol, že opraví v k. ú. G. G., na liste vlastníctva č.XXXX v časti J. - ťarchy : Zapíše
ťarchu: „ Na parc.č.XXXX/X,XXXX/XXX,XXXX/XX + č. s. XXXX na parcele č.XXXX/XX v bezpodielovom
spoluvlastníctve H. C.: Záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava č. zml. C.

XXXX/XXXX zo dňa 17.10.2002- C..

32. Dňa 15. 03. 2017 podala žalobkyňa 2/ a dňa 17. 03. 2017 podal žalobca 1/ Odvolanie voči
Rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, č. k. K. XXX/XXXX zo dňa 20.2.2017,
kde v návrhu navrhli Správne konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho tohto súdneho konania, a to

až do jeho právoplatného skončenia.

33. Dňa 17. 05. 2017 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov konanie o odvolaní
proti Rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č. k. K. XXX/XXXX zo dňa
20.02.2017 prerušil do doby skončenia predbežnej otázky, ktorou je právoplatné skončenie súdneho

konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod.č.16 Csp/61/2017.

34.Zaktuálneholistu vlastníctvač.XXXXprek.ú.G.G.,naktoromsúevidovanédotknuténehnuteľnosti
vyplýva, že žalobcovia sú ich bezpodielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu 1/1. Na liste vlastníctva
č.XXXX nie je v časti J. - ťarchy zapísaná žiadna ťarcha záložného práva pre pohľadávku žalovaného.

35. K realizácií dražby dotknutých nehnuteľnosti dražobníkom DUPOS dražobná, spol. s r.o. nedošlo.

PRÁVNY STAV:36. Podľa § 114 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z .z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), účinkom začatia

reštrukturalizačného konania je, že pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje
prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci
dlžníkovi.

37. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu

v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje
pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.

38. Podľa § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, plánom zostávajú nedotknuté práva

veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka,
ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku
tretích osôb.

39. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 100 ods.2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

41. Podľa § 101 ods. 1 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. Podľa § 112 OZ veta prvá ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie.

43. Podľa § 151j ods.2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená

pohľadávka je premlčaná.

44. Podľa § 879e ods. 1 OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1.1.2003;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.1.2003savšakposudzujú
podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

PRÁVNE POSÚDENIE:

45. Z dôvodu, že predmetom tohto sporu je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP,
súd v prvom rade skúmal, či žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Platí, že naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je právny vzťah, resp. právo medzi stranami
sporné alebo vyvolávajúce stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak,
než určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Uvedené súd skúma ex offo a posudzuje, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom
ochrany práva žalobcov a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Súd je toho názoru,

že naliehavý právny záujem vo veci je daný, keďže v prípade vyhovujúceho výroku rozsudku príslušný
katastrálny odbor bude pokračovať v prerušenom konaní vo veci opätovného zápisu vymazaného
záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov 1/ a 2/. Súd
taktiež poznamenáva, že je čiastočne namieste argumentácia žalovaného, že záložné právo ako také
vzniklo platne a doteraz nezaniklo ani jedným zo zákona predpokladaných dôvodov. Je potrebné uviesť,

že v dôsledku výlučne dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobcami však všeobecne platí, že
premlčané právo nemožno priznať, preto záložné právo ako také stráca svoju uhradzovaciu funkciu, a
preto je namieste výrok súdneho rozhodnutia o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom. Súdne rozhodnutie o pozitívnom určovacom výroku v prípade úspechu žalobcov v tomto konaníby tak, ako už bolo vyššie uvedené, predstavovalo podklad pre dotknuté doposiaľ prerušené katastrálne
konanie.

46. Po vzhliadnutí danosti naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení súd ďalej uvádza,
že zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplýva, že medzi žalobcami a právnym predchodcom
žalovaného bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15. 10. 2002, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru žalobcom, ktorého
zabezpečenie bolo realizované formou zriadenia záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2002. Predmetný zmluvný vzťah súd posudzuje
ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcami,
ktorí sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia navrhovateľov v tejto zmluve
identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom

ako i z účelu poskytnutého úveru). Z uvedeného je tak následne zrejmá nutnosť aplikácie príslušných
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách upravených v Občianskom zákonníku účinnom v čase vzniku
predmetného záväzkovo právneho vzťahu, keď sa prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a Obchodný zákonník sa použije len tam, kde jeho úprava neodporuje občianskoprávnej
úprave spotrebiteľských vzťahov.

47. Poukazom na vyššie uvedené tak námietku vznesenú žalovaným ohľadne nesprávneho určenia
zákonného sudcu, keď vec nemala byť podľa názoru žalovaného zaradená do „Csp“ senátu ako spor
spotrebiteľský, súd považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Rovnako za nedôvodnú súd považuje
aj námietku vznesenú v tejto súvislosti žalovaným ohľadne určenia miestnej príslušnosti konajúceho

súdu, keď súd poukazuje na ustanovenie § 19 písm. d) CSP, ktoré pojednáva o osobitnej miestnej
príslušnosti konajúceho súdu, v obvode ktorého majú žalobcovia, ktorí sú spotrebiteľmi adresu trvalého
pobytu a jedná sa o spor spotrebiteľský, čo súd mal v tomto konaní za náležite preukázané.

48. Predmetom tohoto konania bolo v zmysle súdom pripustenej zmeny žalobného návrhu určenie,

že nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, nie sú zaťažené v prospech
žalovaného záložným právom, a to vzhľadom na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesli
žalobcovia.

49.Vzmyslezáverovodvolaciehosúdubolodôvodomzrušeniaodvolanímžalobcov1/a2/napadnutého

predchádzajúceho rozsudku v tejto veci tie skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal

Ř s účinkami začatia reštrukturalizačného konania na majetok žalobcu 1/ a 2/;
Ř s účinkami zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku

podľa § 155 ods. 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii;
Ř s následným zánikom zabezpečovacieho práva žalovaného viaznuceho na majetku
reštrukturalizačného dlžníka - žalobcu 1/ v spojení so žalobkyňou 2/.

50. V konaní, vzhľadom na zistený skutkový stav veci, nebolo sporné, že Uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica, spisová značka: 1R/15/2015, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
A. B. C. - N., s miestom podnikania E. F. XXXX/XX, XXX XX G. G., IČO: XX XXX XXX. Rozhodnutie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.11.2015. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica,
spisová značka: 1R/15/2015, bol potvrdený reštrukturalizačný plán v znení zo dňa 19. 05. 2016 prijatý
schvaľovacou schôdzou dňa 06. 07. 2016, ktorý tvoril prílohu tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27.7.2016. Rovnako tak v konaní nebolo sporné, že právny
predchodca žalovaného si do dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
neprihlásil svoje pohľadávky voči dlžníkovi a ani zabezpečovacie práva ohľadne pohľadávok voči
žalobcovi 1/ vzťahujúce sa na majetok dlžníka.

51. Poukazom na uvedené je tak predmetom právneho posúdenia, aké účinky vyvolalo začatia
reštrukturalizačného konania na majetok žalobcov 1/ a 2/ v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, a rovnako tak právne posúdenie, aké účinky sú spojené so zverejnením uznesenia o
potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.52. Ako je zrejmé z ustanovenia § 114 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani

pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. Na tomto mieste je však
potrebné dať do pozornosti aj znenie ustanovení § 119 ods. 1, § 120 ods. 1 a § 122 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, v zmysle ktorých si veritelia v reštrukturalizácii prihlasujú svoje pohľadávky voči
dlžníkovi ku dňu začatia reštrukturalizácie, a v prípade zabezpečených pohľadávok si síce v prihláške
uplatnia aj zabezpečovacie práva, avšak na rozdiel od konkurzu (§ 28 ods. 7 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii – „V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku
voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku
úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku,
ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v
rozsahu,vakomjehopohľadávkabudepravdepodobneuspokojenázmajetku,ktorýmjezabezpečená.“)
si veritelia v reštrukturalizácii nemôžu prihlásiť len samotné zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na

majetok dlžníka (uvedené vylučuje aj ustanovenie § 122 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
pojednávajúce o náležitostiach prihlášky, ktoré jasne stanovuje, že – „Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a
8 sa použijú primerane“), ale len tie zabezpečovacie práva, ktoré sa síce vzťahujú na majetok dlžníka,
avšak zabezpečujú práve pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi.

53.Súdďalejuvádza,žeuvedenýzáverotom,žedoreštrukturalizáciežalobcu1/nebolomožnéprihlásiť
si len samotné zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečovalo pohľadávku právneho predchodcu žalobcu
ako veriteľa voči žalobkyni 2/ a vzťahovalo sa na majetok žalobcu 1/, je, ako správne v procesnej
obraneuvádzažalovaný,konštantneaplikovaný,keďžeuvedenévyplývaajzoskutočnosti,žepreprípad
prihlásenia samotného zabezpečovacieho práva do reštrukturalizácie chýba osobitný formulár prihlášky

v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na rozdiel od osobitného formulára prihlášky do
konkurzu podľa § 28 ods. 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

54. Ako je potom zrejmé z ustanovenia § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením

uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa
tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky voči žalobcovi 1/, vymáhať tieto pohľadávky voči žalobcovi 1/
ako dlžníkovi. Inými slovami povedané, aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenie, tým, že právny
predchodca žalovaného si do dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
neprihlásil svoje pohľadávky voči žalobcovi 1/, nastali účinky podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, t.j. zaniklo právo právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa, vymáhať jeho
neprihlásené pohľadávky voči žalobcovi 1/ ako dlžníkovi.

55. Čo sa však týka druhej časti ustanovenia § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (t.
j. ..... zaniká právo veriteľov vymáhať aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce

sa na majetok dlžníka), na tomto mieste súd poukazuje na už vyššie prijatý právny záver pojednávajúci o
tom, že ustanovenie § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii o účinkoch súdom potvrdeného
plánu a zániku práva vymáhať neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka,
sa týkajú výlučne zabezpečenia pohľadávky právneho predchodcu žalovaného voči žalobcovi 1/, a teda
žiadnym spôsobom sa nedotýkajú uvedeného zabezpečenia aj pohľadávky, ktorú právny predchodca

žalovaného evidoval voči inému subjektu, a to žalobkyni 2/.

56. Súd preto dospel k právnemu záveru, že aplikáciou ustanovenia § 155 ods. 2 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii je možno dospieť k záveru, že s ohľadom na riadne a včasné
neprihlásenie si zabezpečených pohľadávok právneho predchodcu žalovaného voči žalobcovi 1/, do

reštrukturalizačného konania vedeného voči žalobcovi 1/, zanikli zaniklo právo právneho predchodcu
žalovaného ako veriteľa:

Ř vymáhať neprihlásené pohľadávky voči žalobcovi 1/ ako dlžníkovi;
Ř vymáhať zabezpečovacie právo na majetok dlžníka, ktorým bola zabezpečená pohľadávka právneho

predchodcu žalovaného voči žalobcovi 1/.
57. Vo vzťahu k postaveniu a nárokom právneho predchodcu žalovaného k žalobkyni 2/ je však potrebné
aplikovať ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pojednávajúce o práve
žalovaného domáhaťsauspokojeniaichpôvodnýchpohľadávokvočispoludlžníkomaručiteľomdlžníka,ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku
tretích osôb.

58. K uvedenému právnemu záveru je totiž možné dospieť poukazom na samotný charakter solidárneho
záväzku žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému, ktorý bol v konaní nesporný. Samotný charakter solidárnych
záväzkov totiž predpokladá, že ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri
pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ tak môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Z uvedeného vyplýva, že pri pasívnej solidarite je každý z viacerých, mnohých, solidárnych dlžníkov
zaviazaný poskytnúť veriteľovi rovnaké plnenie, čo znamená, že každý je z titulu svojho osobitného
záväzku zaviazaný na celý dlh, dlh v úplnosti, pričom ak poskytne takéto celé plnenie veriteľovi jeden
zo solidárnych dlžníkov, zanikne každý z týchto záväzkov. Časti, ktorými sa solidárni dlžníci podieľajú
na celom dlhu, majú však význam výlučne vo vnútornom vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi, uvedené
sa nijako netýka veriteľa. Podstatou pasívnej solidarity je tak jej právna výhodnosť pre veriteľa, ktorý si

môže vybrať, či bude požadovať celé plnenie alebo jeho časť od toho - ktorého dlžníka alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov, čo zvyšuje právnu istotu splnenia jeho pohľadávky a to predovšetkým za situácie,
že jeden alebo viacero zo solidárnych dlžníkov nebude schopný dlh uhradiť. V takom prípade bude môcť
veriteľ vyžadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov, pretože každý je zaviazaný vo
vzťahu k celku, to je v úplnosti. Je preto taktiež možné narábať s pohľadávkou voči každému z dlžníkov,

možno ju samostatne postúpiť, každá podlieha osobitnému premlčaniu. Medzi veriteľom a každým
z dlžníkov tak vznikajú samostatné záväzkové vzťahy, ktoré sú spojené prostredníctvom totožného
predmetu plnenia. Pasívna solidarita vychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný
platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz (singuli solidum debent, unum debent omnes). Pri solidárnom
záväzku je síce viac záväzkových vzťahov, avšak predmet a obsah všetkých je ten istý ... Zánik záväzku

vočiktorémukoľvekzpasívnezaviazanýchdlžníkovvšakneznamená,žebyveriteľnemoholdlhvymáhať
od ostatných (zostávajúcich) dlžníkov. Ako vonkajší solidárny vzťah sa potom označuje vzťah medzi
veriteľom a tým - ktorým konkrétnym dlžníkom a ako vnútorný solidárny vzťah sa označuje vzťah medzi
jednotlivými solidárnymi dlžníkmi navzájom (bližšie Fekete, I. – Občiansky zákonník, Veľký komentár,
2. diel).

59.Vprípadepasívnejsolidaritysúsubjektmivonkajšiehoprávnehovzťahuveriteľaten-ktorýkonkrétny
dlžník, to je v prípade pasívnej solidarity vzniká samostatný záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a
každým z dlžníkov, a ako už bolo uvedené, tieto právne vzťahy so vzájomne späté totožnosťou predmetu
plnenia. Konanie jedného zo solidárnych dlžníkov alebo okolnosti týkajúce sa jedného zo solidárnych

dlžníkov, by mohlo mať vplyv na zmenu právneho postavenia iných solidárnych dlžníkov len v prípade,
ak by tak stanovil zákon a jedinou takouto výnimkou je zánik záväzku dôsledku uspokojenia veriteľa,
ktorý má objektívne účinky i vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom.

60. V konaní nebolo sporné, že dňa 15. 10. 2002 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX,

a to medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/ ako solidárnymi
dlžníkmi. Uvedeným tak vzniklo niekoľko záväzkových právnych vzťahov, vzhľadom na to, že išlo o
právne konanie pasívne solidárne, je okrem iného dôležité to, že vznikli dva tzv. vonkajšie právne
vzťahy, a to medzi veriteľom a žalobcom 1/ a právny vzťah medzi veriteľom a žalobkyňou 2/ (ktoré
sú obsahovo rovnakým predmetom), a zároveň jeden vnútorný spoludlžnícky vzťah medzi solidárnymi

dlžníkmi navzájom, t.j. vzťah medzi žalobcami 1/ a 2/.

61. Inými slovami povedané, aplikujúc vyššie uvádzane závery o pasívnej solidarite žalobcov 1/ a 2/,
veriteľ má osobitnú pohľadávku voči žalobcovi 1/ a osobitnú voči žalobkyni 2/ a môže vyžadovať celé
plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov, pretože každý je zaviazaný osobitne a vo vzťahu k

celku, to je v úplnosti.

62. Konanie jedného zo solidárnych dlžníkov, alebo okolnosti týkajúce sa jedného zo solidárnych
dlžníkov, nemajú žiaden vzťah na právny vzťah iný (t.j. medzi veriteľom a solidárnym dlžníkom
iným), s jedinou výnimkou, ak by tak stanovil zákon a jedinou takouto výnimkou je zánik záväzku

dôsledku uspokojenia veriteľa, ktorý má objektívne účinky. Okolnosti týkajúce sa žalobcu 1/ a jeho
reštrukturalizácie a účinkov plánu však nemajú absolútne žiaden vplyv na záväzkovoprávny vzťah
medzi veriteľom (pôvodne SLSP, a.s.) a žalobkyňou 2/. Súd na margo uvedeného preto poukazuje na
ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktoré stanovuje, že reštrukturalizačnýmplánom, zostáva nedotknuté právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči
spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. V konaní totiž bolo nesporné, že dlžníkom zo

Zmluvy o hypotekárnom úvere bola takisto žalobkyňa 2/, pričom jej záväzok reštrukturalizáciou žalobcu
1/ nebol žiadnym spôsobom dotknutý, a takisto je potrebné poukázať na inštitút bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa nesporne dotknuté nehnuteľnosti nachádzali, a ktorých dražbu
žiadnym spôsobom reštrukturalizácia žalobcu 1/ nevylučovala.

63. Konajúcemu súdu je zrejmá tá nesporná skutočnosť, že podľa reštrukturalizačného plánu
zverejneného dňa 27. 07. 2016 boli nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené záložné právo zmluvou
o zriadení záložného práva uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcami 1/
a 2/, zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne žalobcu 1/ v celosti. K inému zápisu vzhľadom na
charakter vlastníctva žalobcu 1/ k predmetným nehnuteľnostiam, a to bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, však ani dôjsť nemohlo. Je potrebné totiž rozlišovať, že reštrukturalizácia žalobcu 1/ nemá

rovnaké účinky ako konkurz vo vzťahu k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. t.j. ako
ustanovuje § 53 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, v zmysle ktorého: „Vyhlásením konkurzu
zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie“, preto bol

zápis uvedených nehnuteľností len v podiele pripadajúcom na žalobcu 1/ v prípade reštrukturalizácie
a vypracovaného plánu vylúčený.

64. Ako už bolo vyššie uvedené, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať

tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa
na majetok dlžníka a zabezpečujúce pohľadávky veriteľa voči žalobcovi 1/; avšak s náležitou aplikáciou
ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, táto okolnosť nespôsobuje zánik
práva žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči žalobkyni 2/ ako spoludlžníčke, a rovnako
tak nezaniká ani zabezpečenie tejto pohľadávky žalovaného voči žalobkyni 2/, ktoré zaťažuje majetok

žalobkyne 2/, ktorého je bezpodielovou spoluvlastníčkou.

65. K právnemu posúdeniu dôvodnosti a oprávnenosti samotného žalobného návrhu súd preto ďalej
uvádza, že sa bude v konaní zaoberať otázkou, či majetok v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov
žalobcov 1/ a 2/ je alebo nie je naďalej, a to aj po reštrukturalizácií žalobcu 1/, zaťažený záložným

právom na účely zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni 2/.

66. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nie je z premlčania zo zákona vylúčené
a možnosť premlčania záložného práva vyplýva z ustanovenia § 100 ods.2 OZ veta tretia, v zmysle
ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Premlčacia doba záložného

práva je trojročná, a tak ako platí všeobecne začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané
prvýkrát, t.j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu.

67.Súdnapraxpripustila,žezáložnýdlžníksamôžebrániťprotiprávuzáložnéhoveriteľanauspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu nielen obranou proti návrhu záložného

veriteľa na speňaženie zálohu, ale takisto prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie
je, napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom, ak je na takomto určení naliehavý právny
záujem (napr. NS SR 4Cdo 4/2019 z 26.2.2020). Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011
zo dňa 08. 12. 2011, premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie

záložného práva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak teda záložný veriteľ neuplatnil v
premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má
to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne
domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku predaja zálohu). Záložné
právo v takomto prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky.

68. Ústavný súd SR ďalej s poukazom na § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že podľa
právnych predpisov účinných do 31.12.2002 sa posudzuje nielen platnosť vzniku záložného práva, aleaj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 01. 01. 2003 vznikli. Jedným z nárokov záložného
veriteľa je aj nárok domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. výťažku z predaja. Obsah tohto nároku,
ktorý nepochybne vznikol pred 01. 01. 2003 sa nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve z

dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia zo zálohu
záložného veriteľa riadil počas celého trvania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku záložného práva. Bolo by z hľadiska rešpektovania
základných princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej
zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase

vznikunárokupoznaťnemohli.Uvedenékonštatovanieústavnéhosúdusúduvádzazdôvodu,žeZmluva
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bola síce medzi žalobcami (ako záložnými
dlžníkmi a zároveň záložcami) a právnym predchodcom žalovaného (ako záložným veriteľom) uzavretá
dňa 15. 10. 2002, pričom na jej základe záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 17.
10. 2002 (deň povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností).

69.Akozosúdomzistenéhoskutkovéhostavuvecivyplýva,žalobcoviauzavrelisprávnympredchodcom
žalovaného Zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorá svojou povahou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní taktiež nebolo sporné, že na zabezpečenie pohľadávok
právneho predchodcu žalovaného z predmetnej úverovej zmluvy bola uzavretá zmluva o záložnom
práve. Nesporným je i to, že žalovaný z dôvodu neplatenia zročných splátok oznámil žalobcom

mimoriadne zosplatnenie poskytnutého úveru ku dňu 03. 12. 2014 a vyzval žalobcov na jeho zaplatenie
v lehote 15 dní od doručenia písomnosti o mimoriadnom zosplatnení. V konaní nebolo sporné, že
žalobcovia uvedenú listinu prevzali dňa 08. 12. 2014 a dlžnú sumu dobrovoľne neuhradili.

70. K samotnému vzniku nároku, kedy právny predchodca žalovaného ako veriteľ mohol po prvýkrát

začať s výkonom záložného práva, a to na účely uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom
úvere, došlo najskôr až dňa 24. 12. 2014 (t.j. nasledujúci deň po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty
počítanej od doručenia oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru dňa 08. 12. 2014), t. j. až po 01.
01. 2003, ktorým je datovaná účinnosť zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

71. Preto ak sa v citovanom ustanovení § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003, a len ak
ide o nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003, sa tieto posudzujú podľa doterajších predpisov,
je nepochybné, že 24. 12. 2014 (vznik nároku na výkon záložného práva) je dátumom po 01. 01. 2003,
od ktorého času je účinná novela zákonnej úpravy v ustanovení § 151a a nasl. OZ, ako aj zákon č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

72. Z uvedeného tak vyplýva, že výkon záložného práva realizovaný právnym predchodcom žalovaného
v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol plne v súlade s uvedeným predpisom,
ustanovením § 879e Občiasnekho zákonníka a nálezom Ústavného súdu II. ÚS 250/2011.

73. Na náležité zdôvodnenie uvedeného je potrebné na tomto mieste ešte objasniť, že skutková situácia
riešená v náleze II. ÚS 250/2011 bola iná ako v prípade, ktorý je predmetom sporu pred konajúcim
súdom. Totiž v prípadu daného nálezu bol žalovaný záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXXX-X/X z 23. marca 1993. Toto záložné právo bolo zriadené na

účely zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXX/XXXXX-X z 23. marca 1993 uzatvorenej
medzi právny predchodcom žalovaného a dlžníkom A. H. D. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č. k. 14 Cb 626/96-100 z 13. októbra 1997 (právoplatnosť čo do istiny 22. októbra 1997)
bola uložená A. H. D. povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného pohľadávku z úverovej
zmluvy vo výške 969 886,80 Sk, pričom z tohto rozsudku vyplýva, že táto pohľadávka sa stala splatnou

najneskôr 22. marca 1996 (úrok z omeškania bol veriteľovi priznaný od tohto času). Preto je zrejmé, že
nasledujúcim dňom (23. marca 1996) sa mohol právny predchodca žalovaného po prvý raz domáhať
uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy, či už podaním žaloby na súd, alebo zo zálohu. Nárok
na výkon záložného práva tak v danom prípade vznikol dňa 23. 03. 1996, t.j. pred 01. 01. 2003, a teda sa
tak mal podľa ustanovenia § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka dokončiť podľa doterajších predpisov,

čojevšaknepochybnediametrálneodlišnásituáciaakovtomtokonanívedenompredkonajúcimsúdom.

74. Za takéhoto stavu je zrejmé, že stav v tomto konaní vzhľadom na dané okolnosti je iný
ako v konaní, v ktorom posudzoval individuálnu ústavnú sťažnosť Ústavný súd SR. Na uvedenýnález však treba poukázať predovšetkým s ohľadom na iné aspekty. Ústavný súd SR uviedol, že:
„Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať
sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky
premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže

(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)
uspokojeniazozálohu,pretožejehozáložnéprávojepremlčané“.Ústavnýsúdtakprijalzáver,žefakticky
sa potenciálne môže premlčať iba právo na výkon záložného práva, pričom z uvedeného vyplýva, že

premlčacia doba sa prerušuje, ak záložný veriteľ začal s predajom zálohu.

75. Čo sa však týka samotného namietaného premlčania, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní
samostatne posudzuje premlčaciu dobu zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči žalobcom
a samostatne posudzuje premlčanie práva záložného veriteľa, t. j. žalovaného, domáhať sa uspokojenia

zo zálohu. Tieto práva sú nepochybne dve samostatné a ich premlčanie plynie tiež samostatne na
základe samostatných skutočností a má samostatnú dĺžku premlčacej doby.

76. Čo sa týka premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky, tu súd pristúpil k posudzovaniu námietky
premlčania, ktorú vzniesli žalobcovia a doručili ju súdu dňa 31. 01. 2018. Čo sa týka tohto samotného

premlčania, súd na jej právne posúdenie aplikoval a právne posudzoval namietané premlčanie
zabezpečovanej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9, § 103 a § 565 OZ, keď na tomto
mieste je potreba riešiť otázku, ktorá neuhradená splátka vyvolala splatnosť celého úveru. Čo sa
týka samotného zosplatnenia celého úveru, súd uvádza, že vyzýval stranu žalovaného cez právneho
zástupcu na predloženie relevantných dokladov, ktoré súdu doručené neboli. Súd preto vychádzal z

listín, a to Mimoriadna splatnosť a Prvá výzva pred zosplatnením úveru, z ktorých súd mohol posúdiť,
že úver bol nesporne zosplatnený k 03. 12. 2014. Výzva pred zosplatnením bola datovaná dátumom
16. 08. 2014, keď je konštatované zo strany žalovaného, že k 16. 08. 2014 sú žalobcovia v omeškaní
so sumou 3.813,56 Eur, čo v prepočte zodpovedá už viac ako siedmim neuhradeným splátkam. Pri
aplikácii dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka a pri aplikácii tej právnej normy, ktorá hovorí,

že ktorá splátka vyvolala zosplatnenie a že od splatnosti tejto splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie sa
ráta premlčacia doba, tak súd z týchto listinných dôkazov má za náležite preukázané, že to bola práve
splátka z 10. 08. 2014, ktorá vyvolala zosplatnenie tohto úveru a podľa ústavnej judikatúry ako aj
podľa ustanovenia § 103 bude súd posudzoval túto splátku ako tú, ktorá vyvolala zosplatnenie a od
ktorej následne narátaval premlčaciu dobu zabezpečovanej pohľadávky. Aplikujúc závery aktuálnej

rozhodovacej praxe NSSR sp. zn. 7Cdo/268/2020: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri
strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v
ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal

splatným celý dlh“. Pri premlčacej dobe v dĺžke troch rokov, ktorá začala plynúť prvý deň nasledujúci
po márnom uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, ktorá splatnosť celého úveru
vyvolala, súd potom vychádzal z toho, že dôvodom okamžitej splatnosti celého dlhu (predčasného
zosplatnenia úveru) vyhlásenej ku dňu 03. 12. 2014, bola práve splátka splatná dňa 10. 08. 2014,
s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania a ktorú neuhradili riadne a včas. Premlčacia doba potom

žalovanému uplynula dňa 11. 11. 2017. Právne významným pre súd tak bolo to, že od dátumu 11. 11.
2014 začala plynúť trojročná premlčacia doba veriteľovi (žalovanému) na uplatnenie pohľadávky voči
žalobcom na súde. Táto premlčacia doba uplynula ku dňu 11. 11. 2017. Žalobcovia však podali žalobu
na súd dňa 13. 03. 2017, t.j. v čase keď pohľadávka žalovaného ešte premlčaná nebola. V konaní
nebolo sporné, že právo z úverovej zmluvy žalovaný voči žalobcom neuplatňoval v súdnom a ani inom

konaní a do dnešného dňa ju eviduje ako pohľadávku neuhradenú. Poukazom na vyššie uvedené,
ako aj vzhľadom na žalobcami vznesenú námietku premlčania súd konštatuje, že premlčacia doba
zabezpečovanej pohľadávky žalovaného márne uplynula v priebehu tohto súdneho konania. Je všaknamieste uviesť, že vymáhateľnosť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi 1/ však zanikla už v dôsledku
aplikácie ustanovenia § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií ako to súd uviedol už vyššie.

77. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že ak v konaní, ako to z vyššie uvedeného vyplýva, došlo
k premlčaniu pohľadávky z úverovej zmluvy žalovaného voči žalobcom, musí údajne byť premlčané aj
záložné právo, súd opätovne uvádza a zdôrazňuje, že premlčanie práva z úverovej zmluvy a premlčanie
výkonu záložného práva predstavujú premlčanie dvoch rôznych práv. Ak je pohľadávka zabezpečená
záložným právom premlčaná, neznamená to automaticky, že ju nie je možné uspokojiť zo zálohu (bližšie

§ 151j ods.2 OZ) a v tomto smere je totiž správna aj argumentácia žalovaného, nakoľko uvedené
ustanovenie priamo umožňuje uspokojenie premlčanej pohľadávky zo zálohu.

78. V predmetnom konaní však bola vznesená žalobcami aj námietka premlčania výkonu záložného
práva a touto sa súd zaoberal a dospel k záveru, že právo na výkon záložného práva žalovaného ako
záložného veriteľa z predmetných zmlúv o záložnom práve k nehnuteľnostiam premlčané nie je.

79. Tak, ako súd uvádzal vyššie, výkon záložného práva sa premlčuje v lehote troch rokov, odkedy sa
mohlo vykonať po prvýkrát. Čo sa týka zodpovedania otázky, odkedy sa mohlo vykonať po prvýkrát, súd
pristupuje k zadeleniu tej samotnej doby tak, že 03. 12. 2014 bol zosplatnený úver. Takéto mimoriadne
zosplatnenie úveru bolo žalobcom nesporne doručené dňa 08. 12. 2014. Následne bola žalobcom

zo strany žalovaného ponechaná 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie zosplatneného dlhu, preto
až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty počítanej od doručenia tohto zosplatnenia, súd začína počítať
v rámci právneho posúdenia trojročnú premlčaciu dobu na výkon samotného záložného práva alebo na
premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, t.j. počnúc dňom 24. 12. 2014.
K márnemu uplynutiu premlčacej doby výkonu záložného práva by tak mohlo dôjsť ku dňu 24. 12. 2017.

80. K prijatiu samotného záveru, či výkon záložného práva v danom prípade premlčaný je, je v prvom
rade však potrebné prijať záver o tom, či nenastali skutočnosti, ktoré riadne plynutie premlčacej doby
prerušili. K premlčaniu záložného práva môže dôjsť iba v prípade, ak v premlčacej dobe nezačal záložný
veriteľ s výkonom záložného práva (bližšie sp. zn. II. ÚS 250/2011).

81. Dôležité pre súd totiž bolo zistenie, či v čase od 24. 12. 2014 do 24. 12. 2017 žalovaný ako veriteľ
uplatnil práva zo záložnej zmluvy, teda začal s výkonom záložného práva a realizoval tak uhradzovaciu
funkciu záložného práva. A rovnako tak v čase podania žaloby, výkon záložného práva ani len premlčaný
byť nemohol, a to vzhľadom na plynutie premlčacej doby od 24. 12. 2014 do 24. 12. 2017.

82. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že listom zo dňa 23.02. 2015 žalovaný oznámil v
súlade s § 151l ods. 1 OZ, že pristupuje k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností formou
dobrovoľnej dražby. Uvedené oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby doručoval žalobcom. Dňa 03.
06. 2015 uzavrel právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ a spoločnosť Dražobná spoločnosť,

a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií dražby predmetných nehnuteľností žalobcov. Dňa 07. 06. 2015
dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.) vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania 20.
07. 2015, ktorá však bola neúspešná. Dňa 28. 07. 2015 uzavrel právny predchodca žalovaného ako
navrhovateľ a spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií opakovanej
dražby predmetných nehnuteľností žalobcov. Dňa 23. 03. 2016 dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.)

vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania 18. 04. 2016, ktoré doručoval žalobcom.
Dražobník však následne upustil od výkonu dražby z dôvodu, že v súvislosti s majetkom žalobcu 1/
ako vlastníkom predmetu dražby bola povolená reštrukturalizácia. Žalovaný ďalej s výkonom záložného
práva riadne pokračoval prostredníctvom ďalšieho dražobníka DUPOS dražobná, spol. s r.o., korý
plánovanú dražby na deň 08. 12. 2016 zrealizovať nemohol, nakoľko dňa 26. 09. 2016 Okresný úrad

Banská Bystrica, katastrálny odbor vykonal číslom zmeny XXXX/XXXX na základe listiny č. O. XXXX/
XXXX bol na LV č.XXXX v časti- Iné údaje vykonaný zápis uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
o ukončení reštrukturalizácie dlžníka č. k. IR 15/2015-231 zo dňa 21.7.2016, ktorým došlo k vymazaniu
predmetnej ťarchy v častí J. na parc.č.XXXX/X,XXXX/XXX,XXXX/XX + č.s.XXXX na parc. č. XXXX/XX
záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, IČO: 00151653 č. zm 1. C. XXXX/

XXXX zo dňa 17.10.2002 - C.. K opätovnému zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností však
nedošlo, nakoľko Okresný úrad, katastrálny odbor síce Rozhodnutím č. k. K. XXX/XXXX rozhodol, že
opraví v k. ú. G. G., na liste vlastníctva č.XXXX v časti J. - ťarchy: Zapíše ťarchu: „Na parc.č.XXXX/
X,XXXX/XXX,XXXX/XX + č. s. XXXX na parcele č.XXXX/XX v bezpodielovom spoluvlastníctve H. C.:Záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava č. zml. C. XXXX/XXXX zo dňa
17.10.2002- C., toto rozhodnutie právoplatné však nie je, a to z dôvodu prerušenia predmetného konania
do právoplatného skončenia tohto súdneho konania.

83. Podľa názoru súdu však v zmysle § 112 OZ došlo k prerušeniu premlčacej doby výkonu záložného
práva, a to už samotným podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi, a súčasne
nariadením dražby na konkrétne nehnuteľnosti. Samotné oznámenie o dobrovoľnej dražbe v zmysle §
151l ods. 1 OZ podľa názoru súdu ešte neprerušuje premlčaciu dobu. Až podanie návrhu na vykonanie

dražby, a následne nariadenie konkrétnej dražby podľa názoru súdu predstavuje krok k riadnej realizácii
výkonu záložného práva žalovaným. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 11.
2022, sp. zn. 5Cdo/64/2020 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2023 č. 27,
v zmysle ktorého: ,,Iným príslušným orgánom“ v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník
dobrovoľnej dražby. Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.“
Súd konštatuje, že prerušenie premlčacej doby v zmysle § 112 OZ predpokladá uplatnenie práva na

súde alebo u iného príslušného orgánu a riadne pokračovanie v začatom konaní. Vzhľadom na povahu
záložného práva a rôzne spôsoby jeho výkonu a rôznu zákonnú úpravu, v prípade dobrovoľnej dražby
sa neuplatňuje právo na súde a ani na žiadnom inom orgáne, ale postupom upraveným priamo v zákone
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a záložné právo sa vykonáva na konkrétnej dobrovoľnej
dražbe, ktorá sa koná na zmluvnom základe medzi navrhovateľom a dražobníkom. Preto až samotným

kolom dražby dochádza k riadnemu pokračovaniu výkonu záložného práva.

84. Súd sa ďalej zaoberal tým, ako veriteľ pokračoval v realizácii záložného práva, pretože v dražbe
ohľadom predmetných nehnuteľností pokračoval do 01. 04. 2016, kedy upustil od dražby z dôvodu,
uvedenom v § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. Dôvodom upustenia od dražby tak

bola skutočnosť, kedy na majetok vlastníka predmetu dražby bola povolená reštrukturalizácia, resp.
v súvislosti s ním a v tejto súvislosti bolo ako dôkaz vykonané súdne rozhodnutie – povolenie
reštrukturalizácie 23. 12. 2015 na subjekt A. B. C. – N. zverejnené v Obchodnom vestníku 246/15.
Súd na margo uvedeného však poukazuje na ustanovenie § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.
z., ktoré stanovuje, že reštrukturalizačným plánom, zostáva nedotknuté právo veriteľov domáhať

sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva
veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
V konaní bolo nesporné, že dlžníkom zo Zmluvy o hypotekárnom úvere bola takisto žalobkyňa
2/, pričom jej záväzok reštrukturalizáciou žalobcu 1/ nebol žiadnym spôsobom dotknutý, a takisto
je potrebné poukázať na inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa nesporne

dotknuté nehnuteľnosti nachádzali, a ktorých dražbu za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného
voči žalobkyni 2/ zabezpečenej majetkom žalovanej 2/ v jej bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
žiadnym spôsobom reštrukturalizácia žalobcu 1/ nevylučovala.

85. Následne ako zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, vo výkone záložného práva žalovaný

pokračoval aj prostredníctvom činnosti v poradí druhého dražobníka, keď dňa 23. 06. 2016 právny
predchodca žalovaného ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ vydal pre dražobníka – spoločnosť
DUPOS dražobná, spol. s r.o. Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby
a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby nehnuteľností žalobcov a
objednávkou zo dňa 14. 07. 2016 si spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. objednala u znalca A. N. L.

vypracovanieznaleckéhoposudkuzaúčelomvykonaniadobrovoľnejdražbypredmetnýchnehnuteľností
žalobcov, ktorý znalecký posudok č. XX/XXXX znalec vypracoval dňa 03. 10. 2016 na sumu 106.000
Eur. Vzhľadom však na tú skutočnosť, že došlo k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností,
ďalšie pokračovanie vo výkone záložného práva zostalo pre žalovaného nerealizovateľné.

86. Žalovaný tak v dôsledku toho, že na liste vlastníctva nie je opätovne zapísané záložné právo
v prospech žalovaného resp. ako bolo pôvodne zapísané v prospech jeho právneho predchodcu na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, žalovanému
objektívne bez akéhokoľvek jeho zavinenia nie je umožnené, hoci v trojročnej premlčacej dobe ako
veriteľ preukázateľne riadne začal s výkonom záložného práva, aby v uplatnení svojho práva zo záložnej

zmluvy na uspokojenie pohľadávky voči žalobkyni 2/ mohol aj riadne pokračovať.87. Podľa názoru súdu tak v zmysle § 112 OZ došlo k prerušeniu premlčacej doby výkonu záložného
práva, s realizáciou výkonu ktorého žalovaný riadne začal a aj riadne pokračoval, avšak nie z vlastného
pričinenia mu bolo samotné dovŕšení procesu realizácie výkonu záložného práva znemožnené.

88. Podľa názoru súdu zistený skutkový stav a prerušené katastrálne konanie o znovuzapísanie
záložného práva do katastra nehnuteľností, bez opätovného zápisu ktorého vo vykonávaní záložného
práva pokračovať objektívne nemožno (§ 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká až
zápisom do katastra nehnuteľností), nie je možné vyhodnotiť ako stratu možnosti žalovaného domáhať

sa uspokojenia zo zálohu výkonom záložného práva, pretože tento výkon by mal byť údajne premlčaný.

89. Vychádzajúc zo všetkých skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona
dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov dôvodná nie je, a preto ju v celom rozsahu súd zamietol,
keď zhrňujúc ešte súd záverom dodáva nasledovné: Žalobcovia sa podanou žalobou od počiatku
bránili výkonu záložného práva žalovaného, ktoré zaťažovalo ich spoločné nehnuteľnosti, argumentujúc

jednak premlčanie zabezpečenej pohľadávky, a následne aj premlčanie samotného výkonu záložného
práva. Ako už bolo vyššie uvedené, v čase samotného podania žalobného návrhu konajúcemu súdu,
pohľadávka ako ani výkon záložného práva na jej uspokojenie voči žalobkyni 2/ premlčané nepochybne
neboli. K premlčaniu pohľadávky došlo až v priebehu tohto súdneho konania, čo však samo o sebe bez
ďalšieho neznamená to, že malo dôjsť aj k premlčaniu výkonu záložného práva, a to obzvlášť nie za

situácie, keď žalovaný preukázateľne s výkonom záložného práva riadne a včas začal, v jeho výkone aj
riadne pokračoval, avšak jeho ďalšia realizácia bola žalovanému objektívne znemožnená.

90. Za takto zisteného skutkového stavu veci a prijatého právneho posúdenia žalobcami uplatneného
žalobného návrhu súd vzhliadol procesnú obranu žalovaného ako účinnú a relevantnú, ktorej

zamietnutím žalobného návrhu v celom rozsahu súd priznal náležitú právnu ochranu.

TROVY KONANIA:

91.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

92. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

93. V danom prípade bolo predmetom konania určenie, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalobcov v
konaní tak predstavuje 0 % a úspech žalovaného predstavuje 100%. Vzhľadom na pomer úspechu v
konaní úspešného žalovaného patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd

preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v II. výrokovej vete tohto
rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

16Csp/61/2017

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.