Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/38/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209413

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6Csp/38/2023

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., v 2.rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne
zastúpených: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52
824 837 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01
Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neexistencie záložného práva, zdržanie sa záložného práva, takto

r o z h o d o l :

6Csp/38/2023

I. U r č u j e, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, vedené Okresným úradom F.,
evidované katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci C., v katastrálnom území
C., ako pozemok parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXX,
o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, postavený na
pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, nie sú zaťažené

záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. G./XXXX dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania, ako aj konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

6Csp/38/2023

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 12.6.2023 doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 18.7.2023
domáhajú určenia, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, vedené Okresnýmúradom F., evidované katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci C., v
katastrálnomúzemíC.,akopozemokparc.č.XXX,ovýmereXXXm2,druhpozemku:záhrada,pozemok
parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom,

postavený na pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade,
nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložneho práva k nehnuteľnostiam
uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. G./XXXX dňa XX.XX.XXXX, alternatívne,
že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, vedených Okresným
úradom F., evidovaných katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci C., v

katastrálnom území C., ako pozemok parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada,
pozemok parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný
dom, postavený na pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v
1. rade.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že s veriteľom - žalovaným ako poskytovateľom úverov ako spotrebitelia

uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „úverová
zmluva“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 000 000 ,- SKK, teda 33
194,- €. Na zabezpečenie úveru bola dňa XX.XX.XXXX (t. j. spolu so zmluvou o úvere) uzavretá medzi
záložcom – žalobcom v 1. rade a žalovanou ako záložným veriteľom Zmluva o riadení záložného práva
k nehnuteľnostiam (ďalej ako „záložná zmluva“). Predmetom záložného práva bol záloh – nehnuteľnosti

– zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území C., obec C., okres F. v rozsahu: - pozemok – parcela
reg. C-KN, parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku záhrady, - pozemok – parcela reg. C-KN,
parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, - stavba – postavený na
parcele reg. C-KN, na pozemku parc. číslo XXX, súpisné č. X, popis stavby: rodinný dom. Vzhľadom
na to, že sa dostali s úhradou splátok do omeškania, veriteľ ich listom zo dňa 04.03.2010 vyzval

na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a uviedol, že ku dňu 03.03.2010 vyhlásil
predčasnú splatnosť celého úveru. Výkon záložného práva bol realizovaný dobrovoľnou dražbou dňa
XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/10/2012, z 11.06.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 10Co/25/2020 z 15.12.2022 bola dobrovoľná dražba určená
za neplatnú. Žalovaná opäť po rokoch, dňa XX.XX.XXXX listom oznámila ďalší výkon záložného práva

dobrovoľnou dražbou Oznámením o dražbe č. XXX/XXXX. K výkonu záložného práva má dôjsť po
13 rokoch od vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru. Dobrovoľnou dražbou sa majú opäť dražiť
nehnuteľnosti v mojom vlastníctve, žalobcu v 1. rade, pričom žalobkyňa v 2. rade so žalobcom v 1.
rade tieto nehnuteľnosti nepretržite užívajú a ide o ich jediné obydlie. Obchodná spoločnosť H., I.
im listom zo dňa XX.XX.XXXX, označeným ako Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX oznámil, že dňa

XX.XX.XXXX o XX.XX hod. chce vykonať dražbu nehnuteľností, ktoré sú v tomto liste uvedené ako
predmet dražby a ide o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade. Navrhovateľom dražby
je žalovaný ako záložný veriteľ. II. Proti konaniu veriteľa – žalovaného sa začali aktívne brániť podaním
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod
sp. zn. 6Csp/18/2023 vyhovel uznesením zo dňa 20.04.2023 a nariadil žalovanej zdržať sa výkonu

záložného práva. Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania a uložil im povinnosť podať
žalobu vo veci samej. V rodinnom dome, ktorý je ich jediným obydlím a ktorý im slúži na bývanie
sa aktuálne zdržiavajú a riadne užívajú tento rodinný dom, ako aj priľahlé pozemky, ktoré sú taktiež
predmetom výkonu záložného práva. Nemajú k dispozícii žiadnu inú obývateľnú nehnuteľnosť a tieto
nehnuteľnostisújedinýmhodnotnýmmajetkomžalobcuv1.rade.Totoichjedinéobydlieponímaústavnú

ochranu (čl. 21 Ústavy SR) a aj ochranu v kontexte medzinárodných záväzkov (čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane základných práv a slobôd). Ide o ohrozenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou
údajného záložného práva veriteľom (žalovanou) výkonom dobrovoľnej dražby. Výkon záložného práva
sa má vykonať bez súdnej kontroly. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka
najmä výkonu už neexistujúceho záložného práva resp. výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi,

neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Jednotlivé čiastkové
plnenia, ktoré veriteľ pri vyčíslení pohľadávky na účely dobrovoľnej dražby uplatní, nie sú relevantným
spôsobom posúdené, môžu mať pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne vôbec
nie sú dojednané. V mimosúdnom výkone záložného práva však nemá právo vyjadriť sa k týmto
skutočnostiam a dražobník, podnikateľ, sleduje len to, aby dražbu vykonal a uspokojil popri svojich

nákladoch aj veriteľa. Z praxe sú známe prípady, kedy aj po realizácii dobrovoľnej dražby nedošlo k
reálnemu uspokojeniu veriteľa, pretože sa vydražená suma použila na určité nešpecifikované náklady
spojené s uskutočnením dražby. Poukázali na to, že voči nim žalovaný žiadnym iným spôsobom svoju
údajnú pohľadávku neuplatňoval. Samotná pohľadávka je s ohľadom na vyhlásenie okamžitej splatnostiúveru ešte v r. XXXX v celom rozsahu premlčaná. Rovnako je premlčané aj záložné právo. V tejto
súvislosti vzniesli námietku premlčania. Výkon záložného práva už realizovaný bol. Podľa ich názoru
je konanie veriteľa v rozpore s inštitútom dobrých mravov. Výkonom záložného práva po viac ako 10

rokoch od jej možného začatia chce nový veriteľ opätovne toto právo vykonávať a to mimosúdne.
Navrhli podrobiť súdnemu prieskumu aj zmluvné podmienky a prípadne uplatňovanú pohľadávku, ktorú
výkonom záložného práva po viac ako 10 rokoch od jej možného začatia chce nový veriteľ opätovne
vykonávať. Konanie veriteľa smeruje proti ich najdôležitejším práva, proti právu na obydlie, právu na
majetok. Veriteľ má viacero možností, ako si, v prípade, že je to nevyhnutné, môže pohľadávku uplatniť.

Napriek vymedzeným viacerým možnostiam, veriteľ realizoval výkon záložného práva len dobrovoľnými
dražbami a hoci by sa mohol snažiť uspokojiť z pohľadávky inými spôsobmi, vybral si taký spôsob, kde
absentuje súdna kontrola. Javí sa, že veriteľ vie, že by mu súdy nepriznali to, čo si môže uplatniť pri
mimosúdnom výkone záložného práva. Neprimeranosť a nemorálnosť konania veriteľa je daná aj tým,
že hodnota nehnuteľnosti v dnešnej dobe vysoko prekračuje výšku pravdepodobného reálneho dlhu.
Výkon záložného práva je teda aj z tohto pohľadu v rozpore s dobrými mravmi, lebo nie je nevyhnutné,

aby veriteľ začal s výkonom záložného práva, ktoré je najhrubším a najagresívnejším spôsobom, navyše
nás chce významne zasiahnuť tak, že nás zbaví obydlia, v ktorom žijeme. „Taktiež nie je nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý“ (I.
proti Slovenskej republike, J.). O výške pohľadávky by mal rozhodnúť súd, nie podnikateľ sledujúci
vlastný záujem a finančný zisk. Podľa viacerých prípadov zistených právnickými osobami zameranými

na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov možno konštatovať, že úver je sofistikovaným mechanizmom,
v dôsledku ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojich nehnuteľnosti vrátane
obydlí za zjavne neprimeraných podmienok. V tomto prípade nie súd, ale živnostníci (veriteľ, dražobník,
znalec) chcú rozhodovať, či sa postihnú hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených
s bývaním a zasiahne sa do mojich ústavných práv. Potreba určenia neexistencie záložného práva

je dôvodná vo vzťahu ku konaniu žalovaného smerujúceho k výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou. Žalovaný na základe vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Bardejov od dražby v
termíne XX.XX.XXXX upustil. Je však nevyhnutné určiť, že nemá právo na ďalší výkon záložného práva,
lebo takýmto právom nedisponuje alternatívne mu uložiť povinnosť zdržať sa pri tomto skutkovom stave
ďalšieho výkonu záložného práva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.8.2023 uviedol okrem námietok nesprávneho posúdenia
veci ako spotrebiteľského a jeho zapísania do súdneho registra spotrebiteľských vecí Csp, že žalobný
nárok v celom rozsahu neuznáva. Výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností
vyplývajúcich z postavenia pôvodcu podania ako záložcu, konkrétne povinností vyplývajúcich o.i. z

ustanovenia § 151m ods. 4 OZ („Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný
poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať
záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia
osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.“) a

to na čo najdlhšiu dobu. Ďalej po citácii zákonných noriem ohľadom obsahu podania a náležitostí
žaloby, postupu súdu po podaní žaloby, odstraňovaní vád podania namietal materiálnu nevykonateľnosť
navrhovaného petitu rozhodnutia s tým, že nehnuteľnosť nemôže byť zaťažená záložným právom
zo zmluvy (tou sa záložné právo len zriaďuje), ale výlučne záložným právom vloženým do katastra
nehnuteľností (t.j. ide o záložné právo vzniknuté), pričom tak ak záložné právo vzniklo, vzniklo zápisom

po povolení vkladu záložného práva, ťarchou môže byť výlučne záložné právo ktoré vzniklo (záložné
právo z katastra nehnuteľností), nie záložné právo zriadené (zo zmluvy), keďže obligačné účinky zmluvy,
týkajúce sa zriadenia záložného práva k veci zapisovanej do katastra nehnuteľnosti, trvajú len do
doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu
zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi (poukázal pritom na rozsudok NS SR, sp. zn.

6Sžo/229/2010). Ďalej namietal aktívnu legitimáciu, keďže vlastníkom nehnuteľností je žalobca v 1.
rade, tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalovaný k námietke
premlčania záložného práva uviedol, že toto neprichádza do úvahy, lebo premlčanie nespôsobuje
zánik záložného práva. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je premlčanie tohto práva
pojmovo nemysliteľné. Ak k mimoriadnej splatnosti došlo k 3.3.2010 a dražba sa konala X.XX.XXXX,

je zrejmé, že k žiadnemu premlčaniu dôjsť nemohlo, uplatnením výkonu a následne u dražobníka,
ktorá skutočnosť je nesporná, došlo ako k pretrhnutiu prerušenia premlčacej doby ako vo vzťahu k
pohľadávke, tak i práva na výkon záložného práva. Vznášanie námietky premlčania zo strany žalobcu
je nielen nedôvodné (právo bolo uplatnené mimosúdne, u dražobníka, právo obligačné i vecné, zároveňsa záložné právo vôbec nepremlčuje), ale takéto konanie je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi,
vznášanie námietky premlčania za situácie, kedy sa výkon nedokončil len v dôsledku rozhodnutia súdu
o neplatnosti dražby (ktoré konanie samozrejme vylučuje konanie inej dražby) je nielen protiprávne,

ale absurdné. Žalobca tiež uvádza, že výkon záložného práva bol realizovaný dobrovoľnou dražbou
dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/10/2012, z 11.06.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 10Co/25/2020 z 15.12.2022 bola dobrovoľná dražba určená
za neplatnú, v uvedenom kontexte je asi prekvapujúce, keď bola pôvodná dražba po cca 11 rokoch
vyhlásená za neplatnú, že sa malo realizovať ďalšie kolo. Nejde o žiaden nový výkon, ale o ten istý, ktorý

nebol dokončený práve v dôsledku vyhlásenia dražby za neplatnú. Podľa žalovaného právo na obydlie
v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani Ústavou ani Dohovorom.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 29.1.2024, na ktorom sa oboznámil
s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi: žaloba na č.l. 1-3, splnomocnenie na
č.l. 4-6, výpis z LV na č.l. 8-9, výzva na zaplatenie pohľadávky na č.l. 10, predžalobná výzva na č.l. 10,

zaslanie oznámenia o dražbe na č.l. 11, oznámenie o dražbe na č.l. 11-16, uznesenie KS v Prešove na
č.l. 12CoCsp/25/2023, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti na č.l. 24, zmluva o splátkovom
úvere na č.l. 25, zmluva o zriadení záložného práva na č.l. 26-27, plnomocenstvo na č.l. 28-29,
vyjadrenie žalovaného na č.l. 43-102, odvolanie žalovaného na č.l. 109-178, uznesenie KS v Prešove
20NcC/7/2023 zo dňa 31.08.2023, spis 5C/10/2012 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné.

5. Uznesením sp. zn. 6Csp/18/2023 zo dňa 20.4.2023 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalobcu v 1. rade, vedených Okresným úradom F., evidovaných katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci C., v katastrálnom území C., ako pozemok parc. č. XXX,

o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
100 %. Tretím výrokom žalobcom uložil podať žalobu vo veci samej voči žalovanému, predmetom ktorej

bude určenie, že na nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. tohto uznesenia, neviazne záložné právo,
a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

6. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 12CoCsp/25/2023 zo dňa 15.6.2023 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/18/2023 zo dňa 20.4.2023 vo výrokoch I. a III. a zrušil uznesenie

vo výroku II. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „žalovaný sa ako záložný veriteľ
rozhodol využiť inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne), ktorú mala
dňa XX.XX.XXXX vykonať dražobná spoločnosť. Žalovaný ako záložný veriteľ si sám určil výšku
pohľadávky, pričom nie len samotná výška pohľadávky, ale aj jej súdna vymáhateľnosť, a v neposlednom
rade i existencia záložného práva sú žalobcami spochybňované, kde pri realizácii výkonu záložného

práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly, by mohol žalovaný vymôcť aj plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok (napr. poplatky za upomienky, poplatky za poskytnutie úveru, atď.). Tieto uvedené
skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy
právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru
o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobcovia totižto nemajú iné prostriedky

do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než
žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je
žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.

7. Žalobcovia ako spotrebitelia s veriteľom - poskytovateľom úverov uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške
1 000 000 ,- SKK (33 194,- €).

8. Na zabezpečenie úveru bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi záložcom a veriteľom Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom záložného práva bol záloh nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území C., obec C., okres F. v rozsahu: - pozemok - parcela
reg. C-KN, parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku záhrady, - pozemok - parcela reg. C-KN, parc.
č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, - stavba - postavený na parcele
reg. C-KN, na pozemku parc. číslo XXX, súpisné č. X, popis stavby: rodinný dom.9. Žalovaný oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.3.2010 oznámil žalobcovi v 1. rade,
že dňa 3.3.2010 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, a to z dôvodu uvedeného v bode

7.6 Všeobecných obchodných podmienok vydaných Slovenskou sporiteľňou, a.s. účinných od 1.8.2002
s tým, že ho vyzval splatiť pohľadávku 35.940,64 eur k 13.3.2010.

10. Z oznámenia o dražbe zo dňa XX.X.XXXX plynie, že spoločnosť H., I. na základe návrhu žalovaného
oznámila miesto a čas konania dražby nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade,

vedených Okresným úradom F., evidovaných katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, v okrese
F., v obci C., v katastrálnom území C., ako pozemok parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku:
záhrada, pozemok parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba
- rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X, a to na deň XX.X.XXXX o XX.XX hod.
na K. L. B. A. M., H. C. XX, F..

11. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/10/2012 súd zistil, že žalovaný oznámil začatie výkonu
záložného práva. Výkon záložného práva bol realizovaný dobrovoľnou dražbou, pričom rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/10/2012 zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/25/2020 zo dňa 10.3.2022 bola dobrovoľná dražba určená za neplatnú.
V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Prešove okrem iného uviedol: „V súvislosti s posúdením

primeranosti realizovanej dražby súd prvej inštancie k odvolacím súdom nastolenej potrebe doplnenia
dokazovania za účelom zistenia presnej výšky pohľadávky ku dňu výkonu záložného práva, akcentujúc
opakovane deklarovaný negatívny postoj žalovaného v 1/ rade a právneho zástupcu žalovaného 1/ rade
(hlavne v podaniach z 19.2.2020, 23.3.2020 a 21.5.2020) uvádza, že po realizovanom dokazovaní
sa uvedené doplnenie neukázalo ako nevyhnutné pre meritórne posúdenie uplatneného nároku. Vo

vzťahu k nemu súd prvej inštancie predovšetkým poukazuje na predchádzajúce body odôvodnenia tohto
rozsudku. Považuje však za žiaduce poznamenať, že povinnosť dokazovať relevantné skutočnosti v
spore nemá len žalobca, ale má aj žalovaný, pokiaľ od neho možno preukázanie takejto skutočnosti
spravodlivo požadovať. Preukázanie reálnej, na objektívnom práve založenej výšky pohľadávky, na
uspokojenie ktorej bola napadnutá dražba realizovaná, pokiaľ táto bola dôležitá pre vyhodnotenie ne-/

primeranosti spôsobu výkonu záložného práva je podľa názoru súdu na strane oprávneného z tejto
pohľadávky, t.j. na strane žalovaného v 1/ rade. Zistenie jej skutočnej výšky totiž nie je závislé len od
tvrdení o jednotlivých úhradách žalobcu, ale je možné až po posúdení viacerých súvisiacich otázok
a listinných dôkazov, a to o všetkých zúčtovaných, ako kreditných tak aj debetných operáciách na
úverovom účte a dátume ich zúčtovania, o účtovaní prípadných poplatkov, ktorých požadovanie úhrady

mohlo byť založené aj na neprijateľných zmluvných podmienkach (§ 53 Občianskeho zákonníka), ďalej
na posúdení splnenia vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a dátume uplatnenia tohto práva veriteľom,
ako aj posúdení oprávnenosti všetkých účtovaných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania. Vzhľadom
k tomu, že nie celá dokumentácia uvedené obsahujúca musela byť žalobcovi aj reálne doručená (napr.
z praxe súdu je známe, že výpisy z účtu spravidla nie sú doručované žalobcovi doporučene, ale

len obyčajnou listovou zásielkou), nemôže byť po tak dlhom čase spravodlivé, aby boli tieto dôkazy
vyžadované od žalobcu ako spotrebiteľa, keď ňou v celosti disponuje práve žalovaný v 1/ rade, ktorý
je subjektom podnikajúcim v bankovníctve na základe bankovej licencie, majúcim na trhu finančných
prostriedkov z tohto titulu špecifické, zákonom upravené postavenie, ktoré okrem iného odráža aj
jeho povinnosť vyplývajúcu z § 91 ods. 4 písm. a) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení. Preto podľa názoru súdu došlo v tejto otázke aj k
presunu dôkazného bremena na žalovaného v 1/ rade, ktorý disponuje zložitým informačným systémom
obsahujúcim všetky požadované informácie a dôkazy. Nedôvodná je podľa súdu prvej inštancie aj
súvisiaca námietka žalovaného v 1/ rade, že v danom prípade nejde o spor súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Pri výkone záložného práva dražbou ide totiž vždy aj o pohľadávku a o to, v akej výške

táto pohľadávka v priebehu dražby existuje. Táto pohľadávka, ktorá mala byť uspokojená (zjavne však
uspokojená nebola, ako vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky vystaveného žalovaným v 1/ rade
XX.XX.XXXX v sume 31.790,82 eur) nepochybne vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere z XX.X.XXXX,
ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou. Aj spomínané rozhodnutie Súdneho dvora vo veci N./XX O. proti I.
N., sa v súvislosti s dobrovoľnou dražbou zaoberá dopadom a výkladom práve Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na prípady mimosúdneho výkonu
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky a
posúdeniu nadmerného sťaženia ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi označená smernica priznáva. Aj v
rozsudku sp. zn. 13Co/12/2019-334 z 16.12.2019 Krajský súd v Prešove zaujal obdobne názor, že vprípade konania o neplatnosť dražby vykonanej na podklade spotrebiteľskej zmluvy ide vždy o právne
vzťahy založenej spotrebiteľskou zmluvou, keďže iniciátorom vykonania dobrovoľnej dražby bol veriteľ z
tohtovzťahuapretojepovinnosťousúdudbaťnazabezpečenieochranyslabšejstrany,vdanomprípade

žalobcu. Podľa názoru súdu tak aj v danom prípade ide o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, a
súd mal možnosť postupom podľa § 295 CSP vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a boli
pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné. S prihliadnutím na to boli vo veci súdom prvej inštancie realizované
len nevyhnutné dôkazy zamerané na overenie pravdivosti žalobcových zásadných skutkových tvrdení,
a to o neprimerane nízkej cene stanovenej znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom (t. j.

žalovaným v 2/ rade) v súvislosti s dražbou a o nedodržaní zásady proporcionality pri výkone záložného
práva dražbou na nehnuteľnosť tvoriacu obydlie žalobcu a jeho rodiny.“

12. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová zmluva“) vyplýva, že túto žalobca
ako veriteľ poskytujúci úvery a žalovaní ako spotrebitelia uzavreli dňa XX.XX.XXXX Predmetom tejto
úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1000.000,-Sk, t.j. teda 33.194 Eur. Na zabezpečenie

úveru bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi záložcom a právnym predchodcom veriteľa Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „záložná zmluva“). Predmetom záložného práva
bol záloh - nehnuteľnosti - zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území C., obec C., okres F. v rozsahu:
pozemok - parcela reg. C-KN, parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku záhrady, pozemok -
parcela reg. C-KN, parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, stavba

- postavený na parcele reg. C-KN, na pozemku parc. číslo XXX, súpisné č. X, popis stavby: rodinný
dom. Žalovaní sa dostali s úhradou splátok do omeškania, preto ich veriteľ listom zo dňa 04.03.2010
vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a uviedol, že ku dňu 03.03.2010 vyhlásil
predčasnú splatnosť celého úveru. Následne veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva. Výkon
záložného práva bol realizovaný dobrovoľnou dražbou dňa XX.XX.XXXX.

13. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/10/2012, z 11.06.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 10Co/25/2020 z 15.12.2022 bola dobrovoľná dražba určená za neplatnú.

14. Nespornou skutočnosťou bolo, že poskytnutý úver sa stal splatným dňa 3.3.2010 (vychádzajúc

z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.3.2010 a tiež tvrdení oboch strán spisu), v
dôsledkučohopohľadávkazúveruzabezpečenázáložnýmprávomsastalasplatnouaodnasledujúceho
dňa začala plynúť nielen premlčacia doba pohľadávky z úveru, ale aj premlčacia doba záložného práva.

15. P. I. H. I. listom zo dňa 22.03.2023 listom oznámil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou

Oznámením o dražbe č. XXX/XXXX. Prílohou uvedeného zaslania oznámenia bolo Oznámenie o dražbe
č. XXX/XXXX, ktorým oznámila, že dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX M. mieni vykonať dražbu nehnuteľností,
ktoré sú v tomto liste uvedené ako predmet dražby a ide o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu
v 1. rade. Uvedené z hľadiska rozhodovania súdu bolo najpodstatnejšou námietkou vo vzťahu k plynutiu
premlčacej lehoty.

16. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa
právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

17. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že žalobca v 1. rade je vlastníkom rodinného domu
so súpisným číslom X postaveného na pozemku parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, zastavaná
plocha a nádvorie, obec C., katastrálne územie C., okres F..
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.35. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

36. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

40. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

41. Podľa § 151 j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená

záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

42. Podľa § 151md Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

43. Uvedený spor medzi stranami súd posúdil ako spotrebiteľský spor (viď § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20NcC/7/2023 zo dňa 31.8.2023 na čl. 199-201

spisu, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/249/2021, kde bol v pozícii dodávateľa tiež žalovaný), spor s ochranou slabšej strany (žalobcov)-
§ 290 CSP.

44. Spornou nastolenou otázkou žalobcami bolo premlčanie záložného práva viaznuceho na

nehnuteľnostiach žalobcu v prospech žalovaného, preto sa súd zaoberal otázkou plynutia premlčacej
lehoty záložného práva, pričom vychádzal z nasledovných úvah:45. Otázkami premlčania záložného práva sa zaoberal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS
250/2011, pričom dospel k právnym záverom, podľa ktorých:
„Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha (z čoho vychádzal aj krajský súd),

pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu (ďalej aj len „premlčanie záložného práva“) je upravené v § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho zákona. Premlčaniu
podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym

zákonníkomajvprípade,aknímbolazabezpečenápohľadávkaspravujúcasaObchodnýmzákonníkom.
Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z
výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že
záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky
z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým
predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

Z tejto úpravy (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba
záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Tak ako na to
poukázal krajský súd, je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou
záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy
stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než

uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie
doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale
nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by
existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia
než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia

doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol
domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho
práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie.
Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže
záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená

pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného
veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca
nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva
veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku,

ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej dobe než trojročnej).
Z citovaných ustanovení pre prípad, že záložca a obligačný dlžník sú rozdielne osoby, zároveň vyplýva
aj to, že zatiaľ čo námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník (avšak
nie záložca), v spojení s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že námietku premlčania práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu, môže vzniesť iba záložca (avšak nie obligačný dlžník zabezpečenej

pohľadávky).
Ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby
v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch vždy najneskôr
uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz. Z tohto princípu niet výnimky. Prvá
veta ustanovenia § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka teda upravuje iba otázku plynutia a premlčacej

doby a moment jej uplynutia.
Druhá veta ustanovenia § 408 ods. 1 a ustanovenie § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka (ako to vyplýva
z ich doslovného výkladu) upravujú oprávnenie dlžníka vzniesť námietku premlčania so zamýšľaným
následkom, t. j. vylúčením možnosti premlčané právo veriteľovi proti dlžníkovi priznať (§ 408 ods. 1
druhá veta Obchodného zákonníka), resp. možnosť súdne rozhodnutie ukladajúce dlžníkovi povinnosť

plniť vykonať (§ 408 ods. 2 Obchodného zákonníka). Druhá veta ustanovenia § 408 ods. 1 Obchodného
zákonníka sa vzťahuje iba na obmedzenie práva dlžníka vzniesť námietku premlčania a iba na obdobie
od začatia súdneho konania veriteľom na zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi (ak toto bolo začaté
pred uplynutím desiatich rokov od času, keď desaťročná absolútna premlčacia doba začala plynúť) do
skončenia takéhoto súdneho konania.

Ustanovenie § 402 Obchodného zákonníka upravuje jeden z prípadov, v ktorom premlčacia doba
prestáva plynúť (v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojenia práva) počas trvania
zákonom stanovenej prekážky (súdneho konania) s tým, že po jej odpadnutí opäť plynie, čím dochádza
k jej faktickému predĺženiu. Účelom ustanovenia § 408 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníkaobsahujúceho absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného
(maximálneho)momentu,vktorompremlčaciadobauplyniebezohľadunainéustanoveniaObchodného
zákona, teda aj v prípade, ak došlo k jej faktickému predĺženiu, napríklad v dôsledku vykonania úkonu

veriteľa na účely uspokojenia práva. Toto absolútne obmedzenie premlčacej doby sa vzťahuje na
všetky prípady jej predlžovania podľa Obchodného zákonníka vrátane prípadu podľa § 402 Obchodného
zákonníka.
Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať
sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky
premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen

trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je
ďalší právny osud samotného záložného práva, t. j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky

premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení
námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie
nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné (ako k tomu dospieva
napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21Cdo/2185/2009 z 21. decembra 2010).
Pri ústavne konformnom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú

v ich vzájomnej spojitosti, je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia § 408 (primárne)
ods. 2 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom neostáva než dospieť
takto k záveru, podľa ktorého k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v
obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci sa už pre ňu vedie exekúcia,
v dôsledku čoho ani podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôjde k predĺženiu (samostatnej)

premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka premlčaná sama osebe.
Ustanovenie § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie
je ustanovené inak) vyložil krajský súd tak, že toto ustanovenie v prípade sťažovateľa poskytuje „ďalšie

možnosti na strane záložného veriteľa, ktorý si môže uspokojiť pohľadávku zabezpečenú záložným
právom aj podľa ustanovení tohto zákona, a to v súvislosti so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách“, teda posudzoval nároky zo záložného práva záložného veriteľa podľa právnej úpravy účinnej
od 1. januára 2003.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2002 sa

posudzuje nielen platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného
pred 1. januárom 2003 vznikli pred 1. januárom 2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj
nárok domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý
nepochybne vznikol pred 1. januárom 2003, sa nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve z
dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia zo zálohu

záložného veriteľa riadil počas celého trvania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku záložného práva. Pokiaľ dôjde k ich následnej zmene
do dňa vzniku práva záložného veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu,
vplyv zmeny právnej úpravy na takéto nároky je vyjadrený v prechodnom ustanovení právneho predpisu
(§ 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bolo by z hľadiska rešpektovania základných princípov

právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za
predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať
nemohli. Ani zdôraznením „neúnosnosti“ opačného výkladu tohto ustanovenia, než je výklad krajského
súdu, „z pohľadu zabezpečenia vymožiteľnosti práva a včasnosti uspokojenia pohľadávok na základe
možností, ktoré nová právna úprava poskytuje“, nie je možné poprieť skutočný obsah, účel a zmysel

tohto ustanovenia. Z tohto hľadiska a s takýmto následkom mohol hodnotiť obsah ustanovenia § 879e
ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca pred jeho zaradením do právneho poriadku, avšak nie
všeobecný súd po tom, čo sa toto ustanovenie súčasťou právneho poriadku stalo s následkom popretia
jeho zmyslu.“46. Záložná zmluva ako právny inštitút je právne upravená v ustanovení § 552 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka

zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných bremenách. Záložnú zmluvu uzatvára na
jednej strane veriteľ pohľadávky a dlžník alebo tretia osoba na strane druhej. Obligačným dlžníkom je
ten, voči ktorému má veriteľ pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom
zálohu. Jeho povinnosťou nie je splniť dlh veriteľovi, ale strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu.
Obligačný a záložný dlžník môže byť tá istá osoba. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 100 ods. 1

veta tretia umožňuje dlžníkovi dovolať sa premlčania, je nepochybné, že týmto dlžníkom nemusí byť len
obligačný dlžník, ale aj záložný dlžník. Žalobca postavenie záložného dlžníka získal uzatvorením zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti s právnym predchodcom žalovaného. Bol teda oprávnený
vzniesť námietku premlčania nielen vo vzťahu k záložnému právu, ale aj vo vzťahu k pohľadávke
zabezpečenej záložným právom. Žalobca námietku premlčania vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej
záložným právom bez akýchkoľvek pochybností vzniesol.

47 Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné
právo mohlo prvýkrát vykonať. Záložné právo sa však nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená
pohľadávka. Uplynutím premlčacej doby záložného práva sa záložné právo stáva premlčaným.

48. Výkon záložného práva začína záložný veriteľ právnym úkonom (oznámením o začatí výkonu
záložnéhopráva).Jetoprávnyúkonobligatórnepísomnýaadresovaný.Obsahomtohtoprávnehoúkonu
je voľba záložného veriteľa medzi niektorým z prípustných spôsobov výkonu záložného práva (predaj
zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve, predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predaj
zálohu v exekúcii).

49. ,,Iným príslušným orgánom“ v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník dobrovoľnej
dražby. Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2022, sp. zn. 5Cdo/64/2020).

50. Žalovaný mal za to, že s výkonom záložného práva bolo začaté po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, avšak moment nešpecifikoval, pričom následná dražba, ktorá mala by na základe uvedeného
úkonu vykonaná bola súdom vyhlásená za neplatnú. V danom prípade sa teda nejedná o skutkovo
totožnú vec, ako v konaní pred NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo/64/2020, kedy neodkladným opatrením
(predbežným opatrením) malo dôjsť k zákazu záložnému veriteľovi – navrhovateľovi dražby zdržať

sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej (žaloby o určenie
neplatnosti zmluvy o záložnom práve, pričom mal dražobník povinnosť upustiť od dražby podľa § 19
ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). V tomto prípade vychádzajúc
z právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn. 5C/10/2012 Okresným súdom Bardejov bola
dražba vyhlásená za neplatnú a teda žalovaný bol neúspešný a žalovaný až dňa XX.X.XXXX oznámil

listom ďalší výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou Oznámením o dražbe č. XXX/XXXX.

51. Podľa názoru súdu by bol nerozumným záver, že žalovaný môže opakovane iniciovať dražobné
konanie so záverom súdu o vyhlásení jeho neplatnosti s tým, že by mala premlčacia lehota spočívať.
Práve naopak pri posudzovaní veci neúspech v konaní o neplatnosť dražby logicky vedie k tomu,

že v danom prípade k platnej dražbe nedošlo (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/12/2005
– t.j. procesný neúspech), preto ani k spočívaniu premlčania nedošlo, a teda, ak žalovaný inicioval
opäť dražobné konanie, prerušilo by sa plynutie premlčacej lehoty až týmto oznámením o dražbe zo
dňa XX.X.XXXX. V danej veci teda vychádzal súd z toho, že súdom vyslovením neplatnosti dražby
sa v konaní riadne nepokračovalo a k spočívaniu premlčania nedošlo. Došlo by ním až oznámením

o dražbe zo dňa XX.X.XXXX, kedy bolo opätovne iniciované dražobné konanie u dražobníka, avšak
v tom čase premlčacia lehota už uplynula.

52. „Ak uplatní veriteľ právo na príslušnom orgáne v čase stanovenom právnym predpisom (v premlčacej
dobe) dlžník nemôže úspešne voči nemu namietať premlčanie práva. V dôsledku uplatnenia

práv premlčacia doba neplynie, a to po celú dobu, po ktorú konanie trvá. Po celú dobu trvania konania
sa premlčanie neskončí za predpokladu, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 OZ).
Občiansky zákonník v ustanovení § 112 OZ upravuje zastavenie (spočívanie) premlčania iba v tom
prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a vzačatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby,
je treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii
daného práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2018 z 26.6.2019).“

53. Záložné právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu a nepremlčí sa skôr
ako zabezpečená pohľadávka. Je to v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného
zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Premlčaniu podlieha
ajzáložnéprávo,čovyplývaz§100ods.2Občianskehozákonníkaapremlčísavovšeobecnejtrojročnej
premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania záložného práva môže

vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynula aj premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného
veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.

54. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého je možné odvrátiť súdnu
vymáhateľnosť vznesenou námietkou. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1

M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009 je „účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych
vzťahoch, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo
v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že
súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká
nároknaautoritatívnuvynútiteľnosťuplatnenéhopráva.“ Vinštitútepremlčaniasapritomprejavuje

pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, a teda zákony sú písané pre bdelých, resp. právo patrí bdelým.

55. Dlžník z Úverovej zmluvy si svoje povinnosti neplnil a preto žalovaný, resp. jeho právny predchodca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 3.3.2010. Dňa 4.3.2010 mohol veriteľ prvý krát realizovať
záložné právo a od tohto dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba záložného práva, t.j. táto uplynula

dňa 5.3.2013. Keďže v tom čase už bolo premlčané právo na uspokojenie pohľadávky z úverovej
zmluvy, premlčacia doba záložného práva uplynula tým istým dňom teda 5.3.2013. V tomto prípade
síce žalobca začal dražobné konanie a realizoval ho dobrovoľnou dražbou X.XX.XXXX, ale dražba bola
súdom vyhlásená za neplatnú, preto podľa názoru súdu takýto záver nemôže pri posudzovaní z hľadiska
ustanovenia § 112 OZ viesť k záveru o spočívaní premlčania ako už uviedol vyššie.

56. Záložca teda mohol riadne uplatniť námietku premlčania, čo aj riadne a preukázateľne urobil touto
podanou žalobou. Preto je podľa názoru súdu nepochybné, že záložné právo zriadené záložnou
zmluvou sa premlčalo ku dňu 5.3.2013 a záložca riadne vzniesol námietku premlčania, a teda
žalovaný nie je oprávnený uspokojiť pohľadávku výkonom záložného práva. Žalobca vzniesol námietku

premlčania, a to tak zmluvy o úvere, ako aj samotného záložného práva. Súd uvedené preskúmal
a dospel k záveru, že táto námietka žalobcu bola uplatnená dôvodne. Pokiaľ ide o začiatok plynutia
premlčacej doby v danom prípade má súd za to, že plynula zajedno premlčacia doba ako pohľadávky,
tak aj záložného práva, a teda začala plynúť dňom 4.3.2010, preto premlčacia doba ako pohľadávky,
tak aj záložného práva uplynula dňom 5.3.2013.

57. Pokiaľ ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr než
zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať

sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky
premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
úspešne urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen 3-
ročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.

V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa proti vôli záložcu
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je
ďalší právny osud samotného záložného práva, t.j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky
premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení

námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie
nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné.58. Súd sa v tejto súvislosti plne stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/68/2021,
ktorý sa zaoberal obdobnou právnou otázkou a na podporu svojej právnej argumentácie z neho cituje
a naň odkazuje: „Otázka, aký je ďalší osud premlčaného záložného práva, nebola v ustálenej

rozhodovacej praxi doposiaľ riešená. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho Českej
republiky odvolací súd uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nepredstavujú
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 Civilného sporového poriadku a nemožno
ich ani zahrnúť pod pojem ustálenej súdnej praxe, súd prvej inštancie a odvolací súd nie je ním
viazaný. Vzhľadom na podobnosť právnej úpravy v Českej republike a v Slovenskej republike o tejto

otázke, má súd za to, že právne názory v ňom sú použiteľné podporne aj vo vzťahu k našej právnej
úprave a dôvody, pre prijatie týchto záverov v ňom uvedené, sú presvedčivé. Citované rozhodnutie
nie je ani ojedinelé. Najvyšší súd Českej republiky vo vzťahu k účinkom úspešne vznesenej námietky
premlčania záložného práva sa na uvedené rozhodnutie odvolal aj v iných veciach, napr. rozhodnutie
sp. zn. 29Cdo 1053/2009 z 31.5.2011,sp. zn. 21Cdo 78/2011 z 24.4.2012, sp. zn. 21Cdo 810/2013,
10.6.2014, sp. zn. 21Cdo1170/2019 z12.12.2019, sp. zn. 21Cdo 1269/2019 z 31.3.2020, sp. zn.

21Cdo 599/2020 z 29.7.2020.32. Keďže nateraz neexistuje ustálená rozhodovacia prax najvyšší
súdnych autorít v tejto otázke, pristúpil súd k jej posúdeniu spôsobom realizovaným odvolacími súdmi
Slovenskej republiky. Súd sa priklonil k názoru, že ak sa záložný dlžník dovolá premlčania záložného
práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je len s
poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané právo

ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí nezaniká a je tak oslabené o tzv. nárok a ďalej existuje
v naturálnej forme. Nepochybne ide o prípustnú obranu záložcu pred zrealizovaním premlčaného
záložného práva, keďže záložné právo v takom prípade už nemôže byť spôsobilým predmetom
na uspokojenie zabezpečenie pohľadávky. Rovnaký záver bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných
krajských súdov, napr. Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/94/2017 z 30.11.2018, Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 25Co/127/2019 z 12.2.2020, sp.zn. 2CoCsp/52/2020 z 16.6.2021,
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/115/2017 z 28.2.2018,Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9CoCsp/39/2020 z 30.6.2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Co/80/2019 z 20.2.2020,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/164/2013 z 24.2.2014, sp. zn.7Co/171/2018 z 25.9.2019.“
Súd podporuje svoju argumentáciu aj spomínaným záverom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

21Cdo/2185/2009 z 21.12.2010 (teda vyššej súdnej autority krajiny s obdobným právnym systémom a
historickým právnym základom v danom kontexte obdobnej právnej úpravy): „Ak sa záložný dlžník
dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže
domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z
výťažku zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým

právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch
popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu, prejavujúcu sa zamietnutím
žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva aj keď - ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods.
1 vety tretej Občianskej zákonníka - premlčané právo nie je možné priznať.“

59. Opakujúc sa záložné právo má subsidiárnu a akcesorickú povahu, svojou povahou a funkciou slúži
na zabezpečenie záväzku (C. XX/XXXX NS SR sp. zn. 2Cdo/71/1999). Akcesorita záložného práva
sa v celom rozsahu vzťahuje nielen na existenciu a vznik záložného práva, ale aj na jeho trvanie a
zánik, vrátane následkov spojených so vznesením námietky premlčania. Ak je teda nesporné, že
pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom je premlčaná, pričom dlžník platne a účinne

vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho sa pohľadávka stala súdne nevymáhateľnou, je zrejmé,
že sa nevymáhateľnosť hlavného záväzku(naturálna obligácia) musí preniesť vzhľadom na akcesoritu
záložnéhoprávaajnasamotnézáložnéprávo,ktorésarovnakomenínanaturálnuobligáciu.Premlčanie
hlavného záväzku má za následok úspešné uplatnenie námietky premlčania aj akcesorického záväzku,
teda záväzku zo záložnej zmluvy. Opodstatneným je potom v súdnom spore záver, že záložné právo

je premlčané.

60. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania záložného práva vznesená žalobcom
bola dôvodná, pričom dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti
premlčaného práva a okamihom jej vznesenia došlo k zániku nároku veriteľa - žalovaného na jej súdnu

vymáhateľnosť. Vychádzajúc z ustanovenia § 112 OZ veriteľ si svoje právo musí uplatniť na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračovať, pričom v tomto prípade, ako už
bolo opakovane uvedené, právoplatné rozhodnutie o neplatnosti dražby malo za následok to, že aj keďzáložný veriteľ u oprávneného dražobníka uplatnil nárok na realizáciu záložného práva, v konaní sa
riadne nepokračovalo, a k spočívaniu premlčania pre skutočnosť, že išlo o neplatnú dražbu, nedošlo.

61. K právnym zástupcom žalovaného tvrdenej skutočnosti, že premlčaním záložného práva nezaniká
záložné právo, súd uvádza, že vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného
práva zo strany žalobcu, stráca žalovaný ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo
zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Záložné právo po vznesení námietky premlčania
(dovolaní sa premlčania) síce zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia však nemá

žiaden zmysel, (jeho evidenčný zápis v katastri nehnuteľnosti spôsobuje len praktické komplikácie
vlastníkom nehnuteľnosti, poškodzujúc ich znížením trhovej hodnoty nehnuteľnosti) pretože je
nerealizovateľné a potom sa možno úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje,
a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra
nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je
nevykonateľnézdôvoduvznesenianámietkypremlčaniaadovolaniasapremlčania,tedanemázmysela

nemôžeslúžiťpotrebámpraktickéhoživota,pretojepotrebnéurčiť,žezáložnéprávoneexistuje,keďžeje
nevykonateľné.Nepochybneideoprípustnúobranuzáložcupredzrealizovanímpremlčanéhozáložného
práva, keďže záložné právo v takom prípade už nemôže byť spôsobilým predmetom na uspokojenie
zabezpečenie pohľadávky.

62. Doplniac na margo výkladu ustanovení § 151md v spojení s § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa žiada uviesť, že ak má mať výklad práva v konkrétnom prípade zmysel pre potreby praktického
života (teda, aby v danom prípade napriek premlčaniu okrem iného neostal zápis záložného práva v
katastrálnom registri a teda znižoval hodnotu nehnuteľnosti v rámci trhu s nehnuteľnosťami a reálne
možnosti disponovania s nehnuteľnosťou s uvedeným zápisom), potom aj záver rozhodnutia súdu sa

musí chápať v zmysle objektivizovateľnom, teda z pohľadu racionálneho interpreta, racionálneho aktéra
právneho diskurzu v rámci daného právneho systému. Rovnako tak nielen laická verejnosť očakáva
racionálneho zákonodarcu, ktorý nevytvára nezmyselné právo, preto by právna norma potom nemala
smerovať k nezmyselnému alebo absurdnému obsahu a výkladu. Ak by však k takémuto prípadu malo
dôjsť, je súd toho názoru, že v takom prípade je práve súd povinný výkladom v súlade s racionálnym

účelom právnej normy jej význam, samozrejme v súlade so skutkovým stavom, vyjadriť tak, aby malo
zmysel pre potreby praktického života. Na základe uvedeného má súd za to, že dôsledky spojené s
premlčaním záložného práva síce nie sú zánikom záložného práva v zmysle § 151md OZ, avšak reálne
toto právo nezaťažuje nehnuteľnosť, keďže premlčané záložné právo v takom prípade už nemôže
byť spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenie pohľadávky.

63.Súdpovažovalzanevyhnutnévyjadriťsaajkexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmuvzmysle§137
písm. c) CSP v súvislosti s podanou žalobou. Platí, že naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je
právny vzťah, resp. právo, medzi stranami sporné alebo vyvolávajúce stav neistoty právneho postavenia
žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak než určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto

neistoty, ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Uvedené skúma súd ex offo a posudzuje, či je
podaná žaloba vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn.
5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012. Takýmto určením možno dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v
ktorej by sa žalobca ocitol v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva a zároveň v

súvislosti s reálnym znížením možnosti disponovania (napr. predaja nehnuteľnosti) na realitnom trhu.

64. Uvedené vo vzťahu k naliehavosti právneho záujmu potvrdil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.
zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28. marca 2023, kde dovolací senát občianskoprávneho kolégia NS SR
rozhodol vo veci, v ktorej riešil otázku procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalobcov nie sú zaťažené záložným právom v situácii, keď v minulosti síce došlo k zriadeniu
záložného práva záložnou zmluvou, avšak súčasný stav oslabuje alebo znemožňuje záložnému
veriteľovi realizovať výkon záložného práva. Dovolací senát konštatoval, že súdy nesprávne – podľa §
137 písm. d) Civilného sporového poriadku – posúdili charakter podanej žaloby, ktorá mala byť správne
posúdená podľa písmena c) tohto ustanovenia. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo potrebné skúmať,

či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď ako vlastníci dotknutých
nehnuteľnosti mali záujem na tom, aby na liste vlastníctva nebolo v ich neprospech vyznačené záložné
právo, ktoré ich môže obmedzovať pri nakladaní s ich nehnuteľnosťami. Dovolací senát uzavrel, že
záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávkynielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohy, ale tiež prostredníctvom žaloby
o určenie, že tu záložné právo nie je (že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom). Pokiaľ súd
takej žalobe vyhovie, odstráni sa stav právnej neistoty žalobcov. Výrok rozsudku súdu v znení, že

sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa je spôsobilým
podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.

65. Na základe uvedeného, súd nárok žalobcu považoval za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

66. Ešte pokiaľ sa týka námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2. rade,
poukazuje súd na skutočnosť, že aj keď zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (pozn.
zmluvu o splátkovom úvere uzavreli obaja žalobcovia so žalovaným) vyplýva, že subjektom tejto zmluvy
je žalobca v 1. rade, zo skutočnosti, že žalobkyňa spolu so žalobcom býva v predmetnej nehnuteľnosti,
je daná jej aktívna vecná legitimácia titulom rodinno-právneho vzťahu a skutočnosťou, že predmetná

nehnuteľnosť slúži na jej bývanie tak, ako aj na bývanie žalobcu. (viď tiež rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 13Co/33/2021 zo dňa 1. decembra 2021).

67. Záverom súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS
241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia
musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Q. C. N. R. z 21. januára 1999).
Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Q. N. Q. z 29. mája 1997, M. N. S. z 19. februára 1998). Z práva
na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (O. N. R. z 29.
apríla 1993, II. ÚS 410/06).

68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe toho súd priznal úspešným žalobcom
v 1. rade a 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania vrátane trov konania
o nariadení neodkladného opatrenia (v zmysle záverov Krajského súdu v Prešove v uznesení sp. zn.
12CoCsp/25/2023 zo dňa 15.6.2023) v rozsahu 100 %, keďže žalobcovia mali v konaní plný úspech.

69. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

6Csp/38/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.