Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/173/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012627
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121012627.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
19.6.2024, č.k. 8Nt/168/2021 – 241, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a okresnému súdu

sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
II. Podľa § 194 ods. 4 Trestného poriadku sa nariaďuje, aby vec bola v prvom stupni prejednaná a bolo
o nej rozhodnuté v inom zložení senátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 19.6.2024, č.k. 8Nt/168/2021 – 241 rozhodol o návrhu na
povolenie obnovy konania, ktorý podal odsúdený A. B. na Okresnom súde Trnava dňa 21. decembra

2021 takto:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/
XX,C.,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyaÚstavenavýkon
väzby Leopoldov, z 21.12.2021 na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 9Tk/1/2019 zamieta, nakoľko neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa §
394 ods. 1 Trestného poriadku.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Timára podaním
zo dňa 05.08.2024 nasledovne (skrátene):
3.1. Predmetné uznesenie okresného súdu v poradí druhé je rovnako absolútne nepreskúmateľným
rozhodnutím a nedáva relevantné súdne odpovede na podstatné otázky pre konanie o povolení obnovy

konania. Samotné rozhodnutie má 12 strán, avšak vlastné odôvodnenie súdu a právne úvahy vo vzťahu
k splneniu podmienok na obnovu konania súd uvádza iba na str. 11 uznesenia.
3.2. Súd uvádza na str. 11, že odsúdený v podanom návrhu a produkovanými dôkazmi na verejnom
zasadnutíprezentovalverziuotom,žedvojicaspoluodsúdenýchE.aF.malamaťprisľúbenénižšietresty
zo strany dozorujúceho prokurátora. Hneď táto počiatočná veta súdu je v rozpore s podaným návrhom
odsúdeného. Odsúdený nepodával návrh preto, že tieto spoluodsúdené osoby mali dohodnuté tresty s

prokurátorom v prípravnom konaní, ale preto, že disponoval novými dôkazmi, ktoré podľa odsúdeného
súd spôsobilé privodiť v novom konaní voči nemu iné rozhodnutie o vine alebo treste.
3.3. Tieto nové dôkazy mali podstatu v tom, že preukazovali skutočnosť, že osoby E. a F. v
pôvodnom konaní nevypovedali pravdu o trestnej činnosti a jej rozsahu odsúdeného. Samotní E. a F.
produkovanými dôkazmi na verejných zasadnutiach sami uviedli, že v pôvodnom konaní nevypovedali
vo vzťahu k odsúdenému a jeho rozsahu trestnej činnosti pravdu. Tieto skutočnosti okrem týchto dvoch

osôb F. a E. potvrdzujú aj ďalšie svedecké výpovede osôb, s ktorými prišli tieto dve osoby do styku
v ústavoch na výkon väzby a trestu. Súd tieto výsluchy svedkov a listinné dôkazy vzhľadom vôbec vintenciách § 394 ods. 1 Trestného poriadku nehodnotil jednotlivo a v súhrne s ostatnými dôkazmi, ktoré
založili samotné podanie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil pred súdom vykonané dôkazy.

3.4. Na tomto mieste je ďalej potrebné poukázať na to, že súd vôbec nepozná obsah pôvodného spisu
a za čas vedenia konania o povolenie obnovy konania od 21.12.2021, čo predstavuje 2,5 roka, by bolo
vhodné a žiaduce poznať obsah spisu aj zo strany súdneho orgánu. Súd v prvom odseku na str. 11
uznesenia uvádza skutočnosť, ktorú obhajca dňa 19.06.2024 na verejnom zasadnutí uviedol v rámci
obsahu svojho konečného návrhu. Obhajca poukazoval na postup prokurátora pri podávaní obžaloby

s nesprávnou právnou kvalifikáciou, ktorá spôsobila, že v tom čase obžalované osoby (E. a F., ale aj
iní) napriek tomu, že urobili vyhlásenie o vine (§ 257 TP), tak tieto vyhlásenia o vine, súd nemohol prijať
z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie skutku v obžalobe (nesprávne právna kvalifikácia bola tak v
prospech ako aj neprospech obžalovaných). Túto skutočnosť obhajca uvádzal z dôvodu, aby poukázal
v spojení s ostatnými dôkazmi v rámci obnovy konania na postup prokurátora v intenciách existencie
„dohody“ s týmito osobami F. a E.. Súd však v tejto súvislosti ďalej (str.11 prvý odsek) uvádza, že na

tomto prvom hlavnom pojednávaní potom ako neboli prijaté vyhlásenia o vine týchto osôb E. a F., boli
títo predsedom senátu hneď na tomto prvom hlavnom pojednávaní upozornení na prísnejšiu právnu
kvalifikáciu,podľaktorejsabudeskutokvobžalobeposudzovať,apretosimuselibyťodprvéhohlavného
pojednávania vedomí, že ak im aj bol prisľúbení 5 ročný až 7 ročný trest odňatia slobody tak tento im,
za žiadnych okolností nebude môcť súd uložiť. Súd ďalej uvádza, že z uvedeného dôvodu sa mu verzia

odsúdeného javí ako nesúladná s obsahom spisového materiálu pôvodného konania, nakoľko potom
akobolitítodvajaE.aF.súdomupozornenínaprvomhlavnompojednávaníprísnejšiuprávnukvalifikáciu
ďalej vypovedali rovnako ako v prípravnom konaní a ani jeden z nich nezmenil svoju výpoveď. Tento
záver súdu je v príkrom rozpore s obsahom spisového materiálu pôvodného konania a preukazuje, že
súd vôbec nepozná obsah pôvodného spisu. V pôvodnom konaní neboli obžalovaní E. a F. na prvom

hlavnompojednávanípredsedomsenátuupozornenínaprísnejšiuprávnukvalifikáciuskutkuvobžalobe.
Tieto osoby boli v pôvodnom konaní upozornení na to, že skutok v obžalobe bude súdom posudzovaný
prísnejšie až na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase keď vypovedali
v súdnom konaní do 25.05.2020 neboli súdom upozornený o tom, že skutok v obžalobe sa bude voči nim
posudzovať v prísnejšej právnej kvalifikácii. Dokonca obžalovaný F. menil výpoveď z uvedeného dôvodu

nahlavnompojednávanídňa06.07.2020.Jevšakďalejpotrebnépoukázaťnato,žeprávetentomoment,
keď prišlo k uvedenému upozornenie týchto osôb (E. G. F.) zo strany konajúceho súdu, že ich skutok v
obžalobe sa bude voči nim súdom posudzovať v prísnejšej právnej kvalifikácii (§ 172 ods.3 TZ z dôvodu
rozsahu OPL), tak tieto osoby sa domáhali opätovne svojho výsluchu pred súdom, pričom obžalovaný
F. menil výpoveď z uvedeného dôvodu na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2020. Odsúdený B. reagoval

na nový výsluch F. a vykonané dôkazy pred súdom a navrhol konfrontáciu s obžalovaným E., ktorý však
odmietol konfrontáciu s odsúdeným v súdnom konaní. Z obsahu týchto „nových“ výpovedí v pôvodnom
konaní je zrejmé, že obžalovaní E. a F. už začali vypovedať inak, čo do rozsahu množstva OPL, a čo je
podstatnévypovedaliinakajvovzťahukodsúdenému.Vpôvodnomkonaníichtaktozmenenévýpovede
tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd vyhodnotili ako ich účelovú obranu, ktorá prišla výlučne potom

ako ich súd upozornil na to, že skutok v obžalobe sa bude voči nim posudzovať v prísnejšej právnej
kvalifikácii. Záver súdu o tom, že tieto osoby v súdnom konaní nezmenili výpovede je preto rovnako
nesprávny a v rozpore s obsahom pôvodného spisu, a rovnako ako je vyššie už uvedené, je v rozpore s
obsahom pôvodného spisu záver súdu, že na prvom hlavnom pojednávaní boli E. a F. upozornení súdom
na to, že skutok v obžalobe sa bude voči nim posudzovať v prísnejšej právnej kvalifikácii. Z uvedeného

dôvodu je predmetné vyhodnotenie týchto dôkazov súdom nesprávne.
3.5.Nesprávnejehodnoteniesúdupôvodnýchvýpovedíobžalovaných(odsúdených)E.aF.sozáverom,
že oproti prípravnému konaniu nezmenili výpovede v tom, že ich dodávateľom OPL bol odsúdený A.
B.. V prvom rade ako je už opakovane obhajobou ale najmä sťažnostným súdom uvádzané, úlohou
súdu nie je hodnotiť dôkazy pôvodného konania, ale hodnotiť „nové“ dôkazy, na ktorých je podaný

návrh na povolenie obnovy konania (okrem iného pozn. obnova konania má v prípade jej povolenia
dve fázy). V druhom rade podstatou obnovy konania je, či tieto „nové dôkazy“ sú spôsobilé privodiť
odsúdenému iného rozhodnutie v novom konaní o vine a treste. V tomto smere malo byť podstatné
hodnotenie nových dôkazov aj v tom smere v akom rozsahu (množstve) dôvodia a preukazujú nové
dôkazy, že odsúdený bol dodávateľom OPL týmto osobám. Keďže tieto osoby v nových dôkazoch k tejto

skutočnosti uvádzajú podstatné a nové závery a okrem iné uvádzajú aj iné osoby, ktoré mali byť ich
dodávateľmi. Z uvedeného je potom zrejmé, že povinnosťou súdu malo byť uvedené riadne hodnotiť
v intenciách spôsobilosti priniesť v novom rozhodnutí vo vzťahu k odsúdenému rozhodnutie o vine a
treste, pričom iným rozhodnutím je aj rozhodnutie vo výroku napríklad s iným množstvom OPL, čo môževiesť k inej právnej kvalifikácii (miernejšej), ktorá môže založiť inú výšku trestu odňatia slobody alebo iný
druh trestu. V týchto intenciách ako je z uznesenia zrejmé súd nové dôkazy vôbec nehodnotil, a preto
odsúdený ani nemá možnosť poznať názor okresného súdu v tej najdôležitejšej a najpodstatnejšej časti.

3.6. Vo vzťahu k časti odôvodnenia súdu na str.11 ods.2 je nutné uviesť, že na tomto mieste súd
bezdôvodne opúšťa a rezignuje na svoju úlohou súdneho orgánu a stavia sa do pozície akéhosi
vyšetrujúceho orgánu, a nehodnotí dôkazy a fakty ako súdny arbiter, ale uvádza ničím nepodložené
absolútne fabulácie. Súd uvádza, že všetci vypočutí svedkovia sa úplnou zhodou okolností a náhod
poznajú s odsúdeným alebo odsúdenými E. a F. a prišli s nimi do kontaktu vo výkone trestu odňatia

slobody alebo väzby. Uvedené súd hodnotí tak, že táto súhra náhod evokuje, že všetci zainteresovaní
protagonisti len vypovedajú podľa akéhosi vopred pripraveného scenára. Takéto hodnotenie súdnym
orgánom je neprípustné a porušuje všetky zásady hodnotenia dôkazov ako aj ustanovenia o odôvodnení
súdneho rozhodnutia a ustanovenia o hodnotení dôkazov.
3.7. Je nutné v prvom rade uviesť, že ak má súd pochybnosť alebo podozrenie, že svedkovia boli
navádzaní na obsah ich výpovede má možnosť podať trestné oznámenie. V druhom rade, ak uvádza

k výpovediam svedkov tento záver, že svedkovia nevypovedali pravdu, ale vypovedali podľa vopred
dohodnutého a pripraveného scenára, potom mal súd uviesť na základe akých dôkazov prijal tento
záver. V treťom rade je z celkového konania súdu a obsahu jeho rozhodnutí (nedostatočne nesprávne
odôvodnenia) ako aj z tohto, že za 2,5 roka nie je právoplatne ukončené toto konanie o povolenie
návrhu na obnovu konania, pričom toto nie je vôbec skutkovo alebo právne náročným a túto dĺžku

konania spôsobuje výlučne okresný súd, možno uzavrieť, že vyvstáva dôvodné podozrenie, či je
okresný súd v tomto zložení odborne a profesijne schopný zákonne rozhodnúť o návrhu odsúdeného
na povolenia obnovy konania (z uvedeného dôvodu žiada odsúdený v rámci tejto sťažnosti, aby
rozhodnutím sťažnostného súdu, ktoré navrhuje, aby bolo také, že napadnuté rozhodnutie okresného
súdu bude zrušené a vrátené na okresný súd bolo súčasne rozhodnuté tak, že okresný súd je povinný

o návrhu na povolenie obnovy konania konať a rozhodnúť v novom zložení iného senátu).
3.8. Súd v rámci odôvodnenia ďalej uvádza, že v nadväznosti na akýsi vopred pripravený scenár, podľa
ktoréhopodľasúduvypovedalisvedkoviasúvichvýpovediachočividnénezrovnalostianelogickostivich
tvrdeniach, pričom uvádza ako príklad jazyk, v ktorom mala prebehnúť konverzácia medzi odsúdeným
E. a svedkami. Súd poukazuje na to, že na verejné zasadnutie bola predvolaná tlmočníčka, pretože H. E.

by nebol schopný vypovedať v slovenskom jazyku. Naproti tomu súd uvádza, že H. E. so svedkami alebo
inými osobami mal komunikovať v maďarskom jazyku, napriek tomu, že niektorí svedkovia neovládajú
maďarský jazyk. Všetky tieto závery súdu sú nesprávne a v rozpore so skutočným stavom vykonaného
dokazovania a sú obrazom skutočnosti, že súd nepozná obsah ani pôvodného spisu, ale je zrejmé, že
ani spisu o povolení obnovy konania. V prvom rade je nutné uviesť, že H. E. nebol nikdy na verejnom

zasadnutí vypočutý a nebol ani na verejnom zasadnutí prítomný, a to z dôvodu jeho zlého zdravotného
stavu a následne z dôvodu jeho úmrtia. Konštatácia súdu, že na verejné zasadnutie bola predvolaná
tlmočníčka z dôvodu, že H. E. neovláda slovenský jazyk a nie je schopný vypovedať v slovenskom
jazyku je v rozpore s obsahom spisu. Je potrebné uviesť, že tlmočníčka A. B. F. bola pribratá do konania
a následne aj predvolaná prvý krát na verejné zasadnutie na deň 04.10.2022, a to výlučne z dôvodu, že

na tento deň bola predvolaná aj svedkyňa I. J., družka H. E., ktorá nie úplne ovláda slovenský jazyk (viď
zápisnica o VZ z 23.06.2022 posledná strana, kde sa uvádza, že z uvedeného dôvodu bude do konania
pribratý pôvodne tlmočník K. A. L.).
3.9. Je potrebné poukázať na obsah spisu, z ktorého je úplne zrejmé, že H. E. počas celého trestného
konania vypovedal v slovenskom jazyku a ovládal slovenský jazyk. Rovnako je potrebné poukázať na to,

že z dôkazov je nepochybné, že H. E. ovládal aj maďarský jazyk slovom a písmom. Z výpovede svedkov
na verejných zasadnutiach je zrejmé, že s H. E. komunikovali v slovenskom jazyku aj v maďarskom
jazyku. Ak chcel súd uviesť svedka, s ktorým komunikoval v ústave na výkon väzby alebo trestu odňatia
slobody H. E. v jazyku, ktorému nerozumie svedok, potom mal tohto svedka presne špecifikovať, avšak
z obsahu spisu je zrejmé, že k takejto situácii neprišlo a nemohlo prísť.

3.10. Súd vyhodnotil listinný dôkaz list odsúdeného H. E. tak, že z neho nevyplýva, že by na neho
v pôvodnom konaní bol nejaký nátlak, aby vypovedal v neprospech odsúdeného. Súd však už vôbec
nehodnotí obsah listu ako dôkaz v tom smere, že tejto osobe boli sľúbené výhody, že táto osoba
bola opakovane kontaktovaná bez prítomnosti a vedomosti jeho obhajcu prokurátorom a operatívnymi
pracovníkmi NAKA. Z listu je zrejmé, že opakovane malo byť tejto osobe uvedené, že má vypovedať

skutočnosti proti osobe odsúdeného, aby mal zabezpečené výhody vo vzťahu k výroku o treste. Tieto
skutočnosti sa potvrdili aj výsluchom svedkov a vykonanými listinnými dôkazmi. Vo vzťahu k týmto
dôkazom a ich hodnoteniu jednotlivo a v súhrne nie je v uznesení súdu nič uvedené, a preto jetakýmto postupom porušené právo odsúdeného na obhajobu, nakoľko voči takto nepreskúmateľnému
rozhodnutiu nevie zaujať relevantnú obranu.
3.11. Súd v rámci odôvodnenia neuvádza vôbec žiadne skutočnosti ako hodnotil výsluch svedka

odsúdeného F. na verejnom zasadnutí.
3.12. Podmienkou povolenia obnovy konania nikdy nie a nemôže byť je absolútna istota, že novo
tvrdené skutočnosti alebo novo navrhované dôkazy nepochybne povedú k inému skutkovému zisteniu,
odchylnému od predchádzajúceho konania, preto je použitá aj zákonnú textáciu § 394 ods. 1 Trestného
poriadku v slovnom spojení „skutočnosti alebo dôkazy... ktoré by mohli ....

3.13. Okresný súd pochybil v celom rozsahu v tom, že Uznesenie je nepreskúmateľné a arbitrárne
(napriek tomu, že ide v poradí už o druhé rozhodnutie), pričom vôbec nie je zrejmé samotné
hodnotenie dôkazov súdu, a následne v tom, že zaujal neprípustný aktivistický postup, keď si prisvojil
právomoc vykonať definitívne vyhodnotenie nových navrhnutých dôkazov ako zásadne nespôsobilých
zvrátiť rozhodnutie o vine odsúdeného, pričom však samotné hodnotenie takéhoto záveru nevykonal
spôsobom, ktorý zodpovedá riadnemu súdnemu prieskumu a riadnemu súdnemu odôvodneniu, a

dokonca jeho závery sú v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním a obsahom spisu.
3.14. Vzhľadom na vyššie uvedené odsúdený navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako príslušný
sťažnostný súd rozhodol tak, že napadnuté Uznesenie zruší a uloží súdu prvého stupňa, aby vo veci
znova konal a rozhodol, pričom súčasne navrhuje, aby tak bolo učinené v novom zložení senátu.
4. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil aj prostredníctvom obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej

podaním zo dňa 16.08.2024, kde uviedol nasledovné (skrátene):
4.1. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nepovažujem za presvedčivé a ústavne akceptovateľné,
nakoľko sa súd v rámci odôvodnenia zaoberal už vykonaným dokazovaním v pôvodnom konaní a
nedostatočne sa venoval dôkazom vykonaným v konaní o povolení obnovy konania, ktoré potvrdzujú
opodstatnenosť môjho návrhu. Súd I. stupňa účelovo vyhodnotil mnou uvádzané skutočnosti, pričom

jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.
4.2. Pre rozhodovanie o povolení obnovy konania sú významné také skutočnosti alebo dôkazné
prostriedky, ktorými sú spochybňované usvedčujúce dôkazy vykonané v pôvodnom konaní.
4.3.Vodôvodnenísasúdzaoberaljednotlivýmidôkazmi–mojouvýpoveďou,výpoveďouodsúdenéhoF.,
notárskou zápisnicou ods. E., výpoveďami ďalších svedkov - G. M., N. J., A. O., P. B., G. B. a G. Q. ako aj

výpoveďou svedkyne I. J., zoznamom pobytov návštev v ústavoch a ďalších dôkazov vo veci povolenia
obnovy konania. Súd sa venoval vyššie uvedeným svedkom s dešpektom, pričom uvedení svedkovia,
resp. ich svedectvá dokresľujú okolnosti ohľadom návrhov prokurátora na spoluprácu s ponúknutým
benefitom nižšieho trestu pre odsúdených E. a F.. Podľa môjho názoru vonkoncom nezáleží na tom či sa
všetci zhodne vyjadrovali o výške prisľúbeného trestu za spoluprácu na mojom usvedčovaní. Dôležitá

je výpoveď ods. F. a notárska zápisnica ods. E., kde obaja odsúdení zhodne uviedli za akých okolností
svedčili v pôvodnom konaní proti mne.
4.4. Neviem si vysvetliť odôvodnenie súdu ohľadom upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie, pretože
nie je pravdou, že by nás predseda senátu upozornil na zmenu právnej kvalifikácie hneď na prvom
pojednávaní.Tentozáversúdujevrozporesobsahomspisuvpôvodnomkonaníamámzatožekonajúci

sudca nepozná pôvodný spis, resp. sa s nim dostatočne neoboznámil. Zmena právnej kvalifikácie nám
bola oznámená až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2020. Predseda senátu oznámil zmenu
právnej kvalifikácie nepochybne až na konci vykonaného dokazovania, kedy už boli všetky dôkazy
vykonané, preto nie je namieste tvrdenie súdu, že obaja odsúdení – E. a F. si museli byť vedomí toho,
že im s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie nemôže byť uložený 5, či 7 ročný trest.

4.5. Nie je pravdivé odôvodnenie súdu v tom, že obaja odsúdení aj napriek upozorneniu na zmenu
právnej kvalifikácie v priebehu hlavného pojednávania nezmenili svoju výpoveď a i naďalej ma
usvedčovali z trestnej činnosti. V tejto súvislosti poukazujem na moju výpoveď z HP zo dňa 25.05.2024
resp. na vyjadrenie k nej ods. E..
4.6. V ďalšom súd uvádza, že všetci zainteresovaní protagonisti len vypovedali podľa akéhosi vopred

pripraveného scenára, pričom vo výpovediach jednotlivých svedkov boli očividné nezrovnalosti a
nelogickosti. Na vyššie uvedené odôvodnenie súdu uvádzam, že ak by svedkovia - G. M., N. J., A. O., P.
B., G. B. a G. Q. - vypovedali na základe vopred pripraveného scenára, tak by vypovedali úplne zhodne.
Vzhľadom na to, že boli v ústavoch len ako poslucháči, tak pri interpretácii nekládli dôraz na uvádzané
výšky sľúbeného trestu odsúdenými, ale je dôležité, že všetci uvedení svedkovia zhodne vypovedali, že

obaja odsúdení - E. G. F. - mali sľúbený nižší trest, ponúkaný prokurátorom ako benefit za spoluprácu
na mojom usvedčení.
4.7. Súd ďalej spochybňuje komunikáciu medzi ods. E. a svedkami, keď poukazuje na to, že E.
nevedel po slovensky, pretože aj listy ním boli písané v maďarčine a na HP bola volaná tlmočníčka zdôvodu nemožnosti výsluchu odsúdeného v slovenskom jazyku. Sudca vo veci konajúci nemá dobre
naštudovaný spis, sp. zn. 9Tk/1/2019 tak ako som to už vyššie uviedol, pretože odsúdený E. od počiatku,
teda v prípravnom konaní i v konaní na súde vypovedal v slovenskom jazyku bez prítomnosti tlmočníka.

Listy svoje družke písal v maďarčine z dôvodu, že ich domáca komunikácia prebiehala v maďarčine.
4.8. obaja odsúdení (E. a F.) jednoznačne potvrdili, že som bol odsúdený nezákonne a to len na základe
ich klamstiev proti mne, ktoré mali u nich viesť k uloženiu nižších trestov. Okrem ich výpovedí, ktoré
sa navyše nezhodovali, niet žiadneho relevantného dôkazu, ktorý by potvrdzoval, že som sa dopustil
akejkoľvek trestnej činnosti.

4.9. Na tomto mieste považujem za potrebné pripomenúť, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné
aj z dôvodu, že do obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR patrí
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Súd I. stupňa neposkytol žiadnu podstatnú
argumentáciu vo vzťahu k návrhu na povolenie obnovy konania, v dôsledku čoho je potrebné napadnuté

uznesenie považovať za nepreskúmateľné. Odôvodnenie napadnutého uznesenia trpí podľa môjho
názoru zásadnou medzerou v úsudku. Konštatujem, že možnosť domôcť sa obnovy konania mi bola
poskytnutá iba formálne, prostredníctvom procesného formálneho prejednania môjho podania, ktorým
som sa obnovy konania domáhal. Na nevyhovenie uplatnenému dôvodu obnovy konania mi však
nebolaposkytnutáuspokojujúcavecnáodpoveď,nazákladečohomožnohodnotiťnapadnutéuznesenie

ako nedostatočne odôvodnené, čo v dôsledku spôsobilo odopretie prístupu k súdu. Vychádzajúc z
uvedeného, konštatujem, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu môjho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
4.10. Nedá mi tiež upriamiť pozornosť sťažnostného súdu na prieťahy okresného súdu v tomto konaní,
keď návrh na povolenie obnovy konania som podal dňa 21.12.2021, termín verejného zasadnutia bol

vytýčený až na deň 04.10.2022, teda takmer po roku od podania návrhu a po vrátení veci sťažnostným
súdom zo dňa 07.12.2023, bolo na verejnom zasadnutí rozhodnuté až dňa 19.06.2024. Z uvedeného
vyplýva, že v priebehu 2 a pol roka v pomerne jednoduchej právnej veci nebolo právoplatne rozhodnuté.,
čo je výlučne zavinenie na strane okresného súdu.
4.11. Žiadam Krajský súd v Trnave, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn.

8Nt/168/2021 - 241 zo dňa 19.06.2024 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.
4.12. Obsahovo rovnaké sťažnostné námietky uviedol i sám odsúdený vo svojom vlastnom písomnom
podaní zo dňa 9.8.2024.

5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania

osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
6. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania zo dňa 13.12.2021.
8. V prípade napadnutého uznesenia Okresného súdu Trnava ide v poradí o druhé rozhodnutie tohto

súdu o návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania. Prvýkrát rozhodol Okresný súd Trnava
uznesením zo dňa 20.06.2023, č. k. 8Nt/168/2021-176, ktorým podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
zamietol návrh na povolenie obnovy konania. Na základe sťažnosti podanej odsúdeným Krajský súd
v Trnave svojim uznesením zo dňa 07.12.2023, č. k. 5Tos/198/2023-218 podľa § 194 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a
rozhodol.
9. Tunajší súd odôvodnil vzrušujúce uznesenie tým, že prvostupňový súd sa nesprávne a nedostatočne

vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania. Napadnuté rozhodnutie považuje sťažnostný súd za nedostatočne odôvodnené, v dôsledku
čoho je možné predmetné rozhodnutie označiť ako nepreskúmateľné. Súd poukázal na to, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia v podstate pozostáva len z opisu výpovedí svedkov a vykonaných
dôkazov. Prvostupňový súd zhrnutiu vykonaného dokazovania venoval podstatnú časť odôvodnenia

rozhodnutia, pričom popis dôvodov svojho rozhodnutia obmedzil iba na stručné odôvodnenie v závere
napadnutého uznesenia, pričom ani toto neposkytlo odsúdenému dostatočnú odpoveď na to, prečo
prvostupňový súd zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania. Celkovo odôvodnenie tohto
rozhodnutia nespĺňalo požiadavky na riadne a náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tomto
prípade akékoľvek právne závery a úvahy plynúce z vykonaných dôkazov k dôvodnosti návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania zo strany súdu prvého stupňa absentovali. Tunajší súd ďalej

uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je úlohou súdu
preskúmavať správnosť pôvodného konania, ale posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na povolenie
obnovy konania a zistiť, či dôkazy prezentované v súčasnosti odsúdeným boli známe súdu a orgánom
činným v trestnom konaní v pôvodnom konaní a súčasne či by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo treste. V rámci toho skúma, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú

zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozhodnutia vydaného orgánom činným v trestnom konaní
alebo súdom. V rámci konania o povolenie obnovy konania nedošlo aj napriek mnohým výsluchom
svedkov a vykonanému dokazovaniu zo strany prvostupňového súdu k žiadnemu vyhodnoteniu týchto
výpovedí a dôkazov, len k strohému záveru, že vypočutí svedkovia nepredstavujú nové dôkazy. Súd
prvého stupňa pristúpil k takémuto konštatovaniu bez toho, aby v odôvodnení napadnutého uznesenia

uviedol, čo z výpovedí týchto svedkov vyplýva, resp. či výpovede svedkov obsahujú alebo neobsahujú
(konkrétne) skutočnosti dôležité pre povolenie obnovy konania a mohli by odôvodniť iné rozhodnutie
o vine odsúdeného alebo o výške, či druhu uloženého trestu.

10. Po preskúmaní napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd sa nesprávne

a nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania. Napadnuté rozhodnutie považuje sťažnostný súd za nedostatočne
odôvodnené, čiastočne založené na nepravdivých skutočnostiach a čiastočne odôvodnené nesprávne
hodnotenými skutočnosťami.
11. V prvom rade prvostupňový súd nedal odsúdenému jasnú odpoveď na otázku, či ním predložené

dôkazy a tvrdenia sú nové, teda či neboli súdu skôr známe a zároveň, či by mohli samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. To
sú totiž zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania podľa ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného
poriadku.
12. Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods.

1 Trestného poriadku, súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách:
v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch
na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie

skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti
nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý
nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne
ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol

nový obsah (R 72/1980).Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy
hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo
dôkazmiskôrznámymiviesťkinémuprocesnémuvýsledku,akojepôvodnýprávoplatnýrozsudok(druhá
etapa). Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže povoliť obnovu
konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne

pre nesplnenie zákonných predpokladov. (rovnako uvedené v uznesení NS SR zo dňa 4.10.2017, sp.
zn. 3Tost/26/2017, podobne v uznesení NS SR zo dňa 28.6.2017, sp. zn. 3Tost 18/2017). V zmysle
ustálenej judikatúry všeobecných súdov je novým dôkazom taký dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní
obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Dôkazom skôr neznámymmôže byť predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný, avšak nového
obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo zmenená, prípadne doplnená výpoveď osoby, ktorá už
v pôvodnom konaní vypovedala), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní už vykonaného musia

byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej zmene dôkazu (rovnako v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2014, spisová značka 4 Tost 7/2014).
13. Prvostupňový súd uvedeným spôsobom nepostupoval. Namiesto toho sám iba vyhodnotil pravdivosť
výpovedí odsúdených E. a F., ktoré urobili v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania. Tieto označil
prvostupňový súd ako nepravdepodobné a zároveň výrazne v nesúlade s objektívnymi skutočnosťami

vyplývajúcimi z obsahu spisu pôvodného konania. Podľa názoru sťažnostného súdu hodnotiť výpovede
tým spôsobom, že produkujú verziu, ktorá sa javí byť nepravdepodobná, je nesprávne a nie je v
súlade s povinnosťou súdu založiť svoju argumentáciu na základe preukázaných skutočností, ktoré sú
zhodnotené logickým spôsobom.
14. Rovnakú chybu urobil pri hodnotení výpovedí svedkov - G. M., N. J., A. O., P. B., G. B. a G. Q..
Ich výpovede vyhodnotil tak, že „v prejednávanej veci do popredia vystupuje opakovane súhra náhod,

ktorá však skôr evokuje, že všetci zainteresovaní protagonisti len vypovedali podľa akéhosi vopred
pripraveného scenára.“ Ďalej súd uviedol, že „vo výpovediach jednotlivých svedkov odzneli očividné
nezrovnalosti a nelogickosti v ich tvrdenia.“
15. Prvostupňovým súdom prezentované hodnotenie uvedených výpovedí odsúdených a svedkov
je založené iba na domnienkach, respektíve subjektívnych pocitoch. Takýto postup vyvoláva tiež

pochybnosti a dostatku nestrannosti a objektivity u členov senátu, rozhodujúceho vo veci.
16. Pri hodnotení pravdivosti alebo o hodnovernosti výpovedí odsúdených E. a F., ako aj vyššie
uvedených svedkov, sa prvostupňový súd dopustil chýb pri zistení, resp. konštatovaní faktov, ktoré
vyplývajú z obsahu súdneho spisu, ktoré mu vytýka obhajoba v podaných sťažnostiach (body 3.4., 3.8.,
3.9.,4.4.,4.5.a4.7.)anatýchtonesprávnychzisteniachzaložilsvojehodnoteniauvedenýchdôkazovaz

nich vyplývajúce závery vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na povolenie obnovy konania. Len
v stručnosti možnosť zopakovať, že obžalovaný H. E. na neverejnom zasadnutí konanom na Okresnom
súde Trnava dňa 30.07.2019 uviedol, že slovenský jazyk ovláda a tlmočenie nežiada (číslo listu 4781).
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2019 obžalovaný vypovedal v slovenskom jazyku, tlmočník nebol
na hlavnom pojednávaní prítomný. Prvé hlavné pojednávanie bolo vykonané dňa 22.08.2019, na ktorom

predseda senátu vyslovil pochybnosť o právnej kvalifikácii žalovaného skutku. Zároveň však uviedol, že
jeho názor v súčasnosti nepredstavujú zmenu právnej kvalifikácie jednotlivých trestných činov kladených
obžalovaným za vinu, pričom táto bude predmetom ďalšieho dokazovania a v prípade zmeny právnej
kvalifikácie táto bude jednotlivým procesným stranám oznámená (číslo listu 4875). Zmenu právnej
kvalifikácie oznámil predseda senátu na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2020 (číslo listu 5202).

17. Keďže na podklade zistených skutočností treba konštatovať nesprávnosť postupu prvostupňového
súdu v konaní o povolenie obnovy konania, pričom správnosť napadnutého výroku nemôže sťažnostný
súd vyhodnotiť, aj vzhľadom k absencii relevantného odôvodnenia napadnutého uznesenia, bolo
potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zrušiť v celom rozsahu a uložiť mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

18. Po vrátení veci na nové konanie bude súd prvého stupňa povinný pri svojom rozhodovaní odstrániť
vyššie uvedené pochybenia a opätovne rozhodnúť o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania,
svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadavky náležitého odôvodnenia tohto špecifického druhu
súdneho rozhodnutia a uviesť, na základe akých úvah dospel k záveru, že odsúdeným navrhované
dôkazy, resp. ním uvádzané skutočnosti sú alebo nie sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine

odsúdeného.
19. Tunajší súd považoval za nevyhnutné v predmetnej veci uplatniť ustanovenie § 194 ods. 4 Trestného
poriadku a nariadil, aby vec bola v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení
senátu. Toto rozhodnutie vyplýva z povahy a charakteru chýb, ktorých sa budú odmenení napadnutého
uznesenia dopustil prvostupňový súd a ktoré viedli k opätovnému rozhodnutiu o zrušení uznesenia a

vrátení veci prvostupňovému súdu na opätovné konanie a rozhodnutie.
20. Skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vo veľkej časti založené na nesprávnom
uvedení faktov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu, ako aj na takom spôsobe hodnotenia dôkazov, ktoré
vzbudzuje pochybnosť o úplnej nezaujatosti členov senátu prvostupňového súdu k osobám odsúdených
alebo svedkov, ktorých výpovede hodnotil pred rozhodnutím o návrhu na povolenie obnovy konania,

viedli tunajší súd k záveru o existencii dôležitých dôvodov, ktoré predpokladá citované ustanovenie
§ 194 ods. 4 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie má za ambíciu zabezpečiť nestranné a zákonné
prerokovanie veci a náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.