Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223200774
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7223200774.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040
01 Košice, IČO: 45 607 338, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou
SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 4.960,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.960,80 eur od 27.6.2019 do
zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

III. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á va nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 2.8.2019 domáhal nároku na náhradu škody ako aj nemajetkovej
ujmy a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.3.2016 mu
bolo uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach odboru Kriminálnej
polície sp. zn. ČVS: KRP-106/1-VYS-KE-2015 vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, jej držania a obchodovania

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Proti uzneseniu
o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť dňa 29.3.2016, ktorú prokurátor zamietol. Uznesením
Okresného súdu Košice II sp. zn. 4TP21/2016 zo dňa 25.3.2016 bol žalobca vzatý do väzby z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňa 23.3.2016
o 8:30 hod. Jeho sťažnosť proti predmetnému uzneseniu zo dňa 30.3.2016 bola zamietnutá. Jeho
väzba trvala od 23.3.2016 do 24.10.2016, kedy bol z väzby prepustený na slobodu. Dňa 22.9.2016
prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na Okresný súd Košice II na žalobcu obžalobu pod

sp. zn. 3PV249/16/8803. Trestné konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6T85/2016 a súd
ho rozsudkom zo dňa 30.1.2018 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil,
lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
8To/49/2019 zo dňa 10.9.2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II proti rozsudku
sp. zn. 6T85/2016 zamietol. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2018 a stal
sa vykonateľným dňa 10.9.2018. Počas trestného konania vznikli žalobcovi náklady vynaložené na
trovy právneho zastúpenia a to vo výške 6.977,91 eur, ktoré trovy právneho zastúpenia uhradil žalobca

právnemu zástupcovi JUDr. Cáfalovi a A. E.. Počas pobytu žalobcu vo väzbe bol tento nútený vynaložiť
výdavkyvovýške966,10eur,ktorébyprisvojompobytenaslobodezaplatiťnemusel.Zároveňsižalobca
uplatnil aj nárok na náhradu škody v podobe sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.267,60 eur,
ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a to vo výške 26.000 eur.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, či nesprávneho postupu, na základe ktorého by mu prináležal nárok na náhradu škody

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to z toho dôvodu, že právoplatné rozhodnutie (uznesenie o vznesení
obvinenia), ktorým bola škoda spôsobená, nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.
Poukázala narozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS163/2013zodňa11.11.2013,podľa ktorého
vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za
odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania, existujúca pravdepodobnosť v spáchaní

určitého skutku konkrétnou osobou, sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ďalej namietala náhradu
skutočnej škody a to v podobe trov obhajoby JUDr. Cáfalom v predmetnom trestnom konaní vo výške
5.077,91 eur a vo výške 1.900 eur za trovy obhajoby A. E.. Namietla aj úkon právnej pomoci za prevzatie
a prípravu zastúpenia JUDr. Cáfalom vo výške 500 eur, z hľadiska ich opodstatnenosti, účelnosti
ako aj vynaloženia deklarovaných trov právneho zastúpenia. Rovnako namietala náklady vynaložené
žalobcom vo väzbe v sume 966,10 eur s odôvodnením, že takéto výdavky by žalobca vynaložil aj

v bežnom živote počas obdobia jeho väzobného stíhania.

3. K náhrade škody na zdraví v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.267,60 eur
žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi trestným stíhaním a vznikom
diagnostického psychického ochorenia. Zároveň rozporovala aj výšku náhrady nemajetkovej ujmy vo

výške 26.000 eur, ktorú nepovažovala za dostatočne preukázanú. Žalovaná namietala aj to, že pokiaľ
žalobca tvrdil, že viedol riadny a usporiadaný život, tak tomu tak nie je, vzhľadom na to, že bol
konzumentom marihuany, ktorú kupoval a užíval deväť až desať rokov, a táto je zaradená do prvej
skupinyomamnýchlátokvzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkach
a prípravkoch.

4. Súd na pojednávaní uznesením vylúčil nárok žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 5.267,60 eur s príslušenstvom na samostatné konanie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov

tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.3.2016 Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odboru
Kriminálnej polície sp. zn. KČVS KRP106/1-VYS-KE-2015 mal súd preukázané, že dňa 21.10.2015
bolo začaté trestné stíhanie a dňa 22.3.2016 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za obzvlášť závažný

zločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržaniaalebo
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a), písm. d), ods. 2, písm. e) Trestného zákona. Sťažnosť
žalobcu zo dňa 29.3.2016 voči predmetnému uzneseniu prokurátor dňa 29.3.2016 zamietol.

7. Z uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 4Tp 21/2016 zo dňa 25.3.2016 mal súd preukázané, že

žalobca bol vzatý do väzby. Väzba začala plynúť od 23.3.2016 od 8:30 hodiny, pričom sťažnosť žalobcu
zo dňa 30.3.2016 voči predmetnému uzneseniu bola zamietnutá. Žalobca bol prepustený na slobodu
dňa 24.10.2016. Väzba tak trvala sedem mesiacov a jeden deň.

8. Dňa 22.9.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II obžalobu sp. zn. 3Pv 249/16/8803

voči žalobcovi za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania alebo obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a), písm. d), ods.
2, písm. e) Trestného zákona.

9. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/85/2016 zo dňa 30.1.2018 súd zistil,

že žalobca bol spod žaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti
predmetnému rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8To/49/2018 zo dňa 10.9.2018 zamietnuté.

10. Zo správy z psychologickej ambulancie zo dňa 22.10.2018 F. G. A., PSYCHOTOP, s.r.o., Poštová

15, Košice vyplynulo, že žalobca je liečený pre zníženú činnosť štítnej žľazy, tri mesiace bol vedený na
psychiatrickej ambulancii pre agorafóbiu s panickou poruchou. Zo záveru lekárskej správy vyplynulo, že
žalobca je citlivá a senzitívna osobnosť sociálne ťažšie adaptabilná, neistá. V popredí je znížená, značná
anxita a jej fyziologické prejavy, ako aj anticipačná úzkosť, agorafóbia a mierne depresívne symptómy.11. Zo správy neštátnej psychiatrickej ambulancie MONESA s.r.o., Poliklinika KVP, Cottbuská 13, Košice
zo dňa 22.10.2018 súd zistil, že žalobcovi bola na základe vyšetrenia stanovená H. E. E. diagnóza

agorafóbia s panickou poruchou.

12. Z lekárskeho posudku (čl. 44 spisu) vypracovaného dňa 29.3.2019 H. E. E., všeobecným lekárom
pre dospelých vyplynulo, že táto stanovila u žalobcu diagnózu –agorafóbia s panickou poruchou,
spôsobenú jeho pobytom vo väzbe. Dátum vzniku poškodenia na zdraví stanovila na 21.8.2018 a

ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 260 bodov podľa položky 255 prílohy zákona
č. 437/2004 Z.z.. Nezdôvodnila bližšie, na základe akých skutočností dospela k týmto záverom.

13. Zo správy H. I. F. zo dňa 5.9.2017 vyplýva, že žalobca je hodnotený pre subkolinickú hypotyreózu
pri lymfocytárnej tyreoiditíde a bola mu naordinovaná liečba Euthyrox.

14. Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu mal súd preukázané, že tento mal v čase od 4.11.2016
do 4.11.2019 pozastavenú činnosť v predmete podnikania- sprostredkovateľská činnosť v oblasti
obchodu.

15. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 15.5.2019 súd zistil, že požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody (súčasťou návrhu bol aj nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 5.267,60 eur) spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.ZlistuGenerálnejprokuratúrySRzodňa20.6.2019súdzistil,žežalobcovibolooznámené,
že neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie jeho nároku na náhradu škody uplatneného
v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

16. Zo zápisnice o výpovedi žalobcu (v konaní K2-12C/22/2009) zo dňa 4.12.2020 súd zistil, že tento
bol vzatý do väzby šesť mesiacov potom, ako bol spáchaný skutok. Sedem mesiacov bol vo väzbe
a to veľmi ovplyvnilo jeho život. Bol v prísnom a uzatvorenom režime väzby, v cele bol sám, táto
väzba predstavovala pre neho šok a narušila celkovo jeho život. Označiť za neľudské, by to bolo slabé

slovo. Vo väzbe vzhľadom na skutok, pre ktorý bol stíhaný- to obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, bol s inými spoluväzňami, ktorí boli odsúdení za najťažšie
trestné činy, od vrážd po ublíženia na zdraví, organizované zločiny, a teda v tejto cele bol umiestnený
aj s recidivistami. Uvedené trestné stíhanie, ale aj samotná väzba sa podpísali na jeho psychickom
zdraví ako aj na fyzickej kondícii. Po prepustení z väzby mal veľkú svalovku, bol zoslabnutý, nevedel

poriadne ani chodiť. Len počas svojho pobytu vo väzbe zaznamenal šesť pokusov o samovraždu,
pričom pri jednom takomto pokuse bol aj svedkom, keď sa v cele oproti nemu chcel chlapec obesiť
na okne, pričom potom ako ho príslušníci ZVJS zviazali, tak ho začali kopať do brucha a hovorili mu
nech prestane simulovať. Ďalej uviedol, že sedem mesiacov nemal žiaden fyzický kontakt s priateľkou,
nakoľko bol v sprísnenom režime a štyrikrát za ten čas mal povolenú návštevu, aj to len cez sklenenú

stenu. V dôsledku práve týchto podmienok väzby sa u neho rozvinula agorafóbia s panickou poruchou,
nakoľko zle znášal stiesnené a preplnené priestory. Po pobyte vo väzbe sa u neho objavili aj problémy so
štítnou žľazou, pričom lekár mu povedal, že sú dve príčiny vzniku tohto ochorenia, jednou je genetický
ráz, avšak vzhľadom na to, že nikto netrpí na tento typ ochorenia v jeho rodine, prichádza do úvahy druhá
príčina, a táto môže byť spôsobená extrémnym stresom. Ohľadne rodinných vzťahov žalobca uviedol,

že bolo veľmi ťažké rodičom vysvetliť, prečo bol vlastne stíhaný. Mama prekonala srdcovú príhodu kvôli
tomu, že išiel do väzby. Celkovo sa vzťahy naštrbili. Dodnes sa ho rodičia neustále pýtajú a kontrolujú
ho, kde bol a s kým trávil čas. Tieto vzťahy ochladli a sú dni, keď neprehovoria spolu ani slovo. Ohľadne
vzťahu ku svojej priateľke žalobca uviedol, že s ňou nemal kontakt sedem mesiacov a to spôsobilo, že
si už napokon nezaložili rodinu, ktorú však plánovali pred jeho vzatím do väzby. Ďalej sa to prejavilo

v tom, že sú obidvaja depresívnejší. Ďalším následkom bolo, že predtým mal veľa priateľov, avšak po
prepustení z väzby sa stretáva s dvoma. Ohľadne pracovného života žalobca vypovedal, že pracoval
ako realitný maklér pred vzatím do väzby. Avšak Košice sú malý trh, ihneď po jeho vzatí do väzby, sa to
rozchýrilo a ľudia z tohto fachu sa od neho odkláňali. Jeho profesionálna činnosť ako makléra skončila
a bol vedený aj na úrade práce. Samotná väzba sa prejavila aj na vzťahu s jeho starou mamou, za

ktorou pravidelne pred vzatím do väzby chodil, pravidelne ju navštevoval spolu so svojím otcom. Avšak
po jeho vzatí do väzby, otec sa to pokúšal vysvetliť starej mame, ale táto to veľmi ťažko znášala. A aj keď
bol už žalobca oslobodený od obžaloby, jeho stará mama v tom čase trpela stareckou demenciou a už
nevedela pochopiť, čo znamená byť oslobodený a v jej očiach zostal stále ten obvinený. Z jeho výpovedeďalej vyplynulo, že po prepustení z väzby začal študovať na UPJŠ na Právnickej fakulte v Košiciach
a v súčasnosti je v treťom ročníku. Užívanie marihuany nepoprel, uviedol, že to bolo sem-tam na nejakej
párty, kde si dali s priateľmi marihuanu, avšak presné rozpätie koľko rokov marihuanu užíval uviesť

nevedel.

17. Zo znaleckého posudku č. 39/2023 zo dňa 7.9.2023 vypracovaného H. J. J., H., znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že tento u žalobcu diagnostikoval psychickú
poruchu-Agorafóbiu bez panickej poruchy, ktorej spúšťačom bol pobyt žalobcu vo väzbe. K ustáleniu

zdravotného stavu žalobcu znalec uviedol, že tento bol viacmenej rovnaký od pobytu vo väzbe. Znalec
zároveň konštatoval, že konzumácia marihuany žalobcom pred pobytom vo väzbe, nemala vplyv
na vznik a rozvoj diagnostikovanej agorafóbie. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu stanovil
v rozsahu 260 bodov.

18. Nakoľko žalovaná namietala nepreskúmateľnosť predmetného znaleckého posudku z dôvodu, že

znalec neuviedol na základe čoho dospel k daným záverom, súd na pojednávaní dňa 8.1.2025 vykonal
výsluch znalca. Znalec zotrval na všetkých svojich záveroch konštatovaných v znaleckom posudku č.
39/2023 zo dňa 7.9.2023. Doplnil, že k záverom o diagnostikovanej poruche u žalobcu dospel na základe
klinického vyšetrenia žalobcu, pričom vychádzal aj z predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu,
psychiatrického vyšetrenia žalobcu zo dňa 21.8.2018 u H. E. E. a psychologického vyšetrenia zo dňa

22.10.2018 u F. G. A.. Vysvetlil, že agorafóbia sa prejavuje úzkostnými stavmi, pocitmi neistoty, obavami,
vegetatívnymi prejavmi, teda takými telesnými prejavmi, ktoré súvisia s úzkosťou v určitých špecifických
situáciách, napríklad v miestnostiach, kde je viac ľudí (konkrétne u žalobcu napr. prednášková miestnosť
na vysokej škole, ako to popisoval žalobca, že nadobudol pocit úzkosti, pocitu, že by mal hneď odtiaľ
odísť). Táto psychická porucha sama o sebe obmedzuje bežné fungovanie človeka vo všeobecnosti

a zároveň znižuje kvalitu života. Vysvetlil, že u žalobcu sa pocity úzkosti prvýkrát prejavili po pobyte
vo väzbe, pričom podľa znalca nie je nič výnimočné, že sa niekto začne liečiť až po rokoch (u žalobcu
to bolo cca rok po prepustení z väzby). U žalobcu stanovil rozsahu SSÚ na dolnej hranici bodového
ohodnotenia, ktoré sa pohybuje v rozpätí od 260-1300 bodov, nakoľko jeho ťažkosti nie sú maximálne
obmedzujúce. Odporúčaná liečba pri tejto poruche je nasadenie antidepresív, pričom vysoký podiel

pacientov sa má po ich užívaní podstatne lepšie, ale nemohol jednoznačne stanoviť, že 100 % pacientov
bude mať 0% príznakov na konci liečby. U mnohých pacientov liečba trvá celé roky, dokonca desiatky
rokov. Znalec samotným vyšetrením a rozhovorom so žalobcom ako jedinú príčinu diagnostikovaného
ochorenia u žalobcu stanovil jeho pobyt vo väzbe. Žiadnu ďalšiu príčinu (napr. konzumáciu marihuany
žalobcompredpobytomvoväzbe)znalecnezistil.Jehozdravotnýstavznalecpovažovalzastabilizovaný

v posledných 5 rokov pred vyšetrením.

19. Súd predmetný spor právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

20. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Citovaný
zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (článok VI. zákona).

21. Podľa § 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje:
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

22. Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona:
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je:

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.23. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrením alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

24. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

25. Podľa § 8 ods. 5 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo

c) vec bola postúpená inému orgánu.

26. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona, nárok na náhrady škody pôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku („žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11.

27. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

28. Ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku
podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

29. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

30. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, tento zákon ustanovuje

a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia,
b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti,
c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

31. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

32. Podľa § 2 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na
zdraví.

33. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.

34. Podľa § 5 ods. 1 až ods. 4 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 2) Výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa nevzťahuje osobitný predpis. 2) (4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

35. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim

lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

36. Podľa § 8 citovaného zákona, lekársky posudok obsahuje lekársky posudok obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z
povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,

d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,
f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,
g) celkový počet bodov.

37. Podľa § 8 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 citovaného zákona, z lekárskeho posudku musí byť zrejmé,
na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (3) Lekársky posudok
sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch,
ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7ods. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho
posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti. 9) (4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví. (5) Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

38. Podľa § 10 ods. 1, citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia
spoločenskéhouplatneniasahodnotízávažnosťpoškodenianazdravíapredpokladanývývojnásledkov.

39.Podľa§10ods.5citovanéhozákona,akjesadzbabodovéhohodnoteniazasťaženiespoločenského

uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé
následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na
intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

40.Predmetomtohtokonaniajenárokžalobcunanáhraduškodyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,
ktoré mu bolo spôsobené rozhodnutím o väzbe podľa § 8 ods. 5 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z.,
nakoľko žalobca bol spod obžaloby oslobodený.41. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané a nebolo to ani sporné, že žalobcovi bolo
dňa 22.3.2016, uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach odboru
Kriminálnej polície sp. zn. ČVS: KRP-106/1-VYS-KE-2015 vznesené obvinenie za obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, jej držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť dňa 29.3.2016, ktorú prokurátor zamietol.
Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 4TP21/2016 zo dňa 25.3.2016 bol žalobca vzatý do väzby
z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňa

23.3.2016 o 8:30 hod. Jeho sťažnosť proti predmetnému uzneseniu zo dňa 30.3.2016 bola zamietnutá.
Jeho väzba trvala od 23.3.2016 do 24.10.2016, kedy bol z väzby prepustený na slobodu. Dňa 22.9.2016
prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na Okresný súd Košice II na žalobcu obžalobu pod
sp. zn. 3PV249/16/8803. Trestné konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6T85/2016 a súd
ho rozsudkom zo dňa 30.1.2018 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil,
lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.

8To/49/2019 zo dňa 10.9.2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II proti rozsudku
sp. zn. 6T85/2016 zamietol. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2018 a stal sa
vykonateľným dňa 10.9.2018. Je teda splnený prvý predpoklad na náhradu škody, teda že žalovaný bol
obmedzený na osobnej slobode v dôsledku väzobného stíhania, pričom bol spod obžaloby oslobodený
rozsudkom p. zn. 6T85/2016 zo dňa 30.1.2018 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, lebo nebolo

dokázané, že skutok spáchal obvinený.

42. Súd mal ďalej preukázaný aj druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu,
a to vznik škody na strane žalobcu v podobe sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ustanovenie § 25 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. odkazuje priamo na Občiansky zákonník, teda že právne vzťahy podľa tohto
zákona, vrátane predbežného prerokovania nároku, sa spravujú Občianskym zákonníkom, ktorý v §
444 zakotvuje, že pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za SSÚ, vydávanie lekárskeho
posudku ako aj zásady na hodnotenie SSÚ upravuje zákon č. 437/2004 Z.z. V zmysle tohto zákona

je SSÚ definované, ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za SSÚ sa poskytuje jednorazovo, pričom musí
byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote. Náhrada za SSÚ sa poskytuje na základe lekárskeho

posudku (§ 7 s 8 citovaného zákona). Lekársky posudok sa pritom vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o SSÚ, spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví. H. E. E., všeobecný lekár pre dospelých vyhotovila pre žalobcu lekársky posudok
dňa 29.3.2019, teda týmto okamihom bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený (čo
potvrdil aj znalec H. J. J. vo svojom znaleckom posudku). Dotknutý lekársky posudok však neobsahoval

uvedenie, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celovému počtu bodov. Tento
nedostatok bol následne odstránený vypracovaním znaleckého posudku č. 39/2023 zo dňa 7.9.2023
znalcom H. J. J., ako aj jeho výsluchom, v ktorom znalec ohodnotil SSÚ žalobcu 260 bodmi, t.j. na dolnej
hranici bodového rozpätia. Súd tak pri určení výšky náhrady za SSÚ vychádzal zo sumy 2 % z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom nárok na náhradu škody vznikol. V danom prípade nárok na náhradu
SSÚ vznikol v roku 2019 (29.3.2019, ku ktorému dňu bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za
ustálený), v predchádzajúcom roku bola náhrada za SSÚ podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR č. 152/2018 zo 16.5.2018 účinného od 31.5.2018 stanovená na sumu 19,08 eura za jeden bod.
Náhrada za SSÚ tak predstavuje 4.960,80 eur (19,08 eur x 260 bodov).

43. Sporným medzi sporovými stranami bola existencia príčinnej súvislosť medzi rozhodnutím o
väzbe a vzniknutým sťažením spoločenského uplatnenia. Žalovaná totiž namietala, že vykonaným
dokazovaním (znaleckým posudkom č. 39/2023 a výsluchom znalca H. J. J.) nebolo jednoznačne
preukázané, že diagnostikovaná duševná porucha u žalobcu-agorafóbia je v priamej príčinnej súvislosti

s pobytom žalobcu vo väzbe, keď žalovaná namietala závery znalca a zároveň argumentovala, že tento
nárok je už konzumovaný právoplatne priznanou náhradou nemajetkovej ujmy, teda ho nie je možné
priznať duplicitne. Vytkla, že znalec neuviedol jednoznačnú príčinu vzniku duševnej poruchy u žalobcus poukazom na skutočnosť, že žalobca bol pred väzbou konzumentom marihuany, ktorá tiež mohla byť
príčinou vzniku diagnostikovanej agorafóbie.

44. Zo znaleckého posudku č. 39/2023 a výsluchu znalca H. J. J. mal súd jednoznačne preukázané,
že priamou príčinou vzniku diagnostikovaného ochorenia-agorafóbie bez panickej poruchy (imateriálnej
škody) u žalobcu bol jeho pobyt vo väzbe. Uvedené vyplýva z vyšetrenia žalobcu znalcom a zo
zdravotnej dokumentácie, z ktorej znalec vychádzal (viď bod 17. odôvodnenia rozsudku) Znalec nezistil
žiadnu inú príčinu, v dôsledku ktorej sa u žalobcu vyvinula diagnostikovaná duševná porucha. Znalec

objasnil prejavy agorafóbie a jej nepriaznivé následky (pocity úzkosti vo väčších uzavretých priestoroch,
ďalšie vegetatívne prejavy). Znalec pritom vyhodnotil uvedené nepriaznivé následky diagnostikovanej
poruchy žalobcu ako menej závažné, preto aj bodové hodnotenie určil na dolnej hranici bodového
rozpätia (260-1300 bodov) v rozsahu 260 bodov. Žalovaná v záverečnej reči namietla závery znaleckého
posudku vypracovaného v konaní, avšak nepredložila jediný relevantný dôkaz o tom, že daná duševná
porucha u žalobcu nie je prítomná, alebo je prítomná v inej miere.

45. Pokiaľ žalovaná v záverečnej reči argumentovala tým, že nárok na náhradu za SSÚ už
bol konzumovaný právoplatne priznanou náhradou nemajetkovej ujmy, teda ho nemožno priznať
duplicitne, tak súd považuje túto argumentáciu za nesprávnu. Je potrebné rozlišovať nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a nárok na náhradu škody na

zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka, ktoré nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto
potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Je nepochybné, že aj samotnému poškodenému
môže vzniknúť popri nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/65/2013). Náhrada nemajetkovej ujmy
odškodňuje zásah do osobnostných práv poškodeného subjektu, v podobe zmiernenia následkov

zásahu do súkromného a rodinného života. Nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných
práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ide
o stav mysle poškodenej osoby, ktorý sa preukazuje empaticky, a to určitým vcítením sa do pozície
trestne stíhaného človeka, hoci možno ujmu v dôsledku trestného stíhania na základe nezákonného
rozhodnutia spočívajúcu v neistote, obavách, frustrácii poškodeného ohľadne výsledku konania je

možné objektívne prezumovať, pretože každá fyzická osoba v podobnej situácii by ju objektívne
pociťovala, avšak posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú v zmysle kritérií upravených
ustanovení § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. je už ale predmetom ďalšieho dokazovania, kedy
je na poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú
hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú situáciu v konaní hodnoverne preukázal. Zákon

zároveň limituje výšku nemajetkovej ujmy v ustanovení § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa
ktorého, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška
náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a).
Od nemajetkovej ujmy treba odlišovať sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa prejaví na zdraví
poškodeného, v podobe nepriaznivých následkov pre jeho životné úkony, ako aj na uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb. V danom prípade súd predchádzajúcimi rozsudkami (rozsudkom č.k.
K2-12C/22/2019 zo dňa 1.2.2023 a rozsudkom zo dňa 9.10.2024) celkovo priznal žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 17.020 eur, nakoľko bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu v
spoločnosti, resp. jeho ľudská dôstojnosť a zároveň mu vznikol aj nárok na náhradu za SSÚ vo výške
4.960,80 eur.

46. Predmetný nárok na náhradu SSÚ bol predbežne prerokovaný príslušným orgánom –Generálnou
prokuratúrou SR, ktorá listom zo dňa 20.6.2019, doručeným žalobcovi dňa 27.6.2019, odmietla uspokojiť
tento nárok žalobcu. Zároveň orgánom, ktorý vo veci náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe,
koná v mene Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra SR, nakoľko škoda bola spôsobená

rozhodnutím o väzbe vydaným v trestnom konaní.

47. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné

prerokovanie nároku, ak sú neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

48. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta 1., ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o meškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právopožadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

49. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania splnením peňažného dlhu.

50. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.960,80 eur. Súd zároveň priznal žalobcovi aj ním
uplatnený 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.960,80 eur od 27.6.2019 do zaplatenia. V danom
prípade sa do omeškania žalovaný dostal najskôr dňom doručenia oznámenia o neuspokojení nároku

žalobcu, t.j. dňom 27.6.2019. Výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
(základná sadzba ECB ku dňu 27.6.2019 činila 0 %, zvýšené o päť percentuálnych bodov tak úrok
zomeškaniačiní 5%ročne.NakoľkožalobcasižalobouuplatnilnároknanáhraduSSÚvsume5.267,60
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.6.2019 do zaplatenia, pričom dôvodný
bol nárok na náhradu SSÚ v sume 4.950,80 eur, súd žalobu v časti prevyšujúcej priznané SSÚ ( o

zaplatenie sumy 306,80 s prísl.), ako nedôvodnú zamietol.

51. Podľa § 261 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Civilný sporový poriadok vypustil ustanovenie z predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorého, aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu (§ 143 ods. 2 O.s.p.).

53. Právna veda k absencii takéhoto ustanovenia sa vyjadrila tak, že nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť

procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak má plný úspech čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela
výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). Žalobcovi teda bude priznaná náhrada trov
konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške (pozri Števček a kol., Civilný sporový poriadok, komentár

Praha, C.H. BECK 2016, str. 926).

54. Podľa súdu konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posúdenia či úvahy
súdu, predstavujú výnimku zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Pre priznanie plnej
náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany

(v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to akú sumu v pomere k súdom priznanej sume
strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatnenou a priznanou výškou nároku.
Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia
závisí od úvahy súdu alebo od výsledku znaleckej činnosti (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove
napríklad sp. zn. 13Co/49/2018, 3Co/127/2019).

55. O nároku a náhradu trov konania o náhrade za SSÚ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy
žalobcu považoval za plne úspešnú stranu a priznal jej voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Náhrada SSÚ sa z hľadiska rozhodovania o trovách konania vyznačuje
určitými špecifikami. Určenie výšky náhrady za SSÚ záviselo od lekárskeho/znaleckého posudku. Pokiaľ

výška plnenia závisí od výsledkov znaleckého dokazovania resp. na úvahe súdu, nevedia sporové
strany výsledok sporu ovplyvniť, a tak prípadné nevyhovenie žaloby v celom jej rozsahu nemožno
považovať za čiastočný neúspech. Pri vyčíslení výšky náhrady sa za hodnotu sporu považuje výška
priznaného plnenia, ktorá závisela od výsledku znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že súd nepriznalžalobcovináhraduSSÚvrozsahunímuplatnenom(5.267,60eur),tedanemožnopovažovaťzaprocesný
neúspech žalobcu.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

57. Zároveň súd v danom spore nemal preukázaný žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
by bolo dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.