Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011722
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011722.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr. Jána
Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. B. B., trvale
bytom D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad
Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 31. januára 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 3Pp/28/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 3Pp/28/2024 bolo rozhodnuté tak, že
podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení § 66 ods. 1, ods.2Tr. zák. sa návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený po jeho vyhlásení podal proti nemu
sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí. Krajský súd do dňa konania neverejného zasadnutia
neobdržal písomné odôvodnenie podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto

výrokom. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti nie sú

ani namietané takéto chyby procesného charakteru.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného

účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu

odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,

keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský
súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,

preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním
dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v

zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený
splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak
nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka v podobe
odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného
prepustenia.

Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania
polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu má úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné
poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného.

Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť
na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania. Je potom na odsúdenom, či sa
poriadi týmto normám a či podriadenie sa týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo
ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázaniapolepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto podľa názoru krajského súdu sa vyžaduje, aby
odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Tu treba
zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť

existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak
takéto nedostatky z hľadiska preukázania polepšenia nemožno akceptovať u odsúdených, ktorí majú
skúsenosť s podmienkami výkonu trestu, teda u odsúdených, ktorí sú opakovane vo výkone trestu pre
recidívu trestnej činnosti. Ak sa teda v prejednávanom prípade počas výkonu trestu zistili nedostatky v
správaní sa odsúdeného a v plnení si svojich povinností, s ohľadom aj na to, že odsúdený nie je prvýkrát

vo výkone trestu odňatia slobody, nie je podľa názoru krajského súdu možné vyvodiť odôvodnene
rozumný záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal
polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Napriek tomu, že už vyššie uvedený správny záver okresného súdu je zákonným dôvodom pre
zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský

súd považoval za správne aj závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa
ktorých záverov odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, spočívajúcu v odôvodnenej pozitívnej
prognóze budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého
uloženého trestu odňatia slobody. Nad rámec správnych úvah okresného súdu krajský súd považuje
za potrebné poukázať aj na to, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania odsúdený je opätovne

vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej násilnej trestnej činnosti. Odsúdený tak
zjavne svojím správaním po vykonaní predchádzajúcich trestov odňatia slobody preukázal, že ich
predchádzajúci výkon u neho vôbec nesplnil svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol riadny život
v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.. S poukazom na pozitívne zistenie nedostatkov v správaní sa odsúdeného
počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody, iba čiastočnej kritickosti k spáchanej trestnej činnosti

a zistenie recidívy úmyselnej trestnej činnosti, trestanej nepodmienečným trestom odňatia slobody pred
súčasným výkonom trestu, krajský súd sa stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu o nesplnení
zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66
ods. 1 Tr. zák.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.