Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101231.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SKLOBETÓN, s. r. o., so sídlom Kopčianska 63, 851 01
Bratislava, IČO: 35 820 578, zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 472 44 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o všeobecnej správnej
žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101784762/2024 zo dňa 24. 06. 2024,

o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16. 08.
2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 16. 08. 2024
sažalobcadomáhapreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovaného č.101784762/2024

zodňa24.06.2024(ďalejlen„rozhodnutiežalovaného“alebo„napadnutérozhodnutie“),ktorýmžalovaný
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 100674432/2024 zo dňa 21.02.2024
(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmprvostupňovýorgánpodľa§156ods.1písm.a)daňového
poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 294,80 Eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej

hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 101904724/2018 v ustanovenej lehote
a ustanovenej výške.

2. Súčasťou žaloby v bode IX. bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (ďalej
tiež len „návrh“). Priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že vyrubenie úroku z omeškania

nemá zákonný dôvod. Súčasne poukázal na svoje finančné možnosti, kedy v rokoch 2022 a 2023
podľa verejne dostupných registrov nevykázal žiaden zisk a podľa účtovnej závierky zaevidovanej dňa
26.06.2024 je výsledok hospodárenia rovnako v hodnote 0. Priznanie odkladného účinku by podľa
žalobcu nebolo v rozpore s verejným záujmom pretože fungovanie žalovaného by nebolo ohrozené,
zmysel a účel rozhodnutia by nebol dotknutý, nebola by ohrozená ani príjmová stránka rozpočtu, keďže
vo vzťahu k štátnemu rozpočtu ide o zanedbateľnú sumu, žalobca bude musieť uloženú povinnosť

uhradiť v prípade rozhodnutia správneho súdu a samotné napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo
súdneho prieskumu. Dôvodom na priznanie odkladného účinku je tiež doručenie výzvy prvostupňového
orgánu na zaplatenie dlhovanej pohľadávky s poučením o možnosti jej vymáhania, ak by nedošlo
včasnej úhrade daňovej povinnosti. K návrhu žalobca pripojil aj svoju účtovnú závierku zostavenú ku
dňu 31.12.2023.

3. K návrhu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.02.2025,
kedy súčasne doručil aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, žeodôvodnenie návrhu nie je založené na právne relevantných dôvodoch, pretože žalobca nepreukázal,
že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými jeho právnymi následkami
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku by preto bolo
podľa žalovaného v rozpore s verejným záujmom. Návrh preto žalovaný považoval za argumentačne
nepodložený a právne neopodstatnený a navrhol mu nevyhovieť.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na

návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm.
a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné.
Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej
žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania

účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych
následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne
ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode

týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo
dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020,

zo dňa 16.04.2020, bod 18).

8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť
a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované
tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je

nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil
(obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa
24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) .

9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať

závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka
konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku
trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či
iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch

na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy,
pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne
ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania
odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie

stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa
26. januára 2022, bod 34).

10. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti
návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, nedostatku
finančných možností z dôvodu žiadneho hospodárskeho výsledku, v existencii výzvy správcu
dane o povinnosti úhrady daňovej povinnosti a tiež v tvrdeniach o existencii hrozby závažnej ujmy ich
okamžitým výkonom a o bezrozpornosti jeho návrhu s verejným záujmom.

11. Správny súd k argumentácii žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného považoval za potrebné
pripomenúť, že tento druh námietok nie je pre aktuálne štádium konania relevantný, keďže predmetom
posúdenia je skúmanie otázok možného vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku
napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným (bod 7. uznesenia).

12. Tvrdenia žalobcu o nedostatku jeho finančných možností na úhradu daňovej povinnosti považoval
správny súd za nedôvodné. Žalobca okrem samotného odkazu na túto skutočnosť neuviedol žiadne
bližšieskutkovétvrdeniaojehoaktuálnejfinančnejsituáciiasúčasnenepredložildôkaz,ktorýbytvrdenia
o nedostatku finančných možností preukazoval. Z predloženej účtovnej závierky ku dňu 31.12.2023 bolo
zistené, že žalobca mal disponovať okrem iných druhov majetku aj finančným majetkom vo forme peňazí

aúčtovvbankáchvsume21607Eur.Zároveňjetrebapodotknúť,žežalobcavnávrhubližšienevysvetlil,
aké dopady by malo rozhodnutie žalovaného na jeho aktuálne finančné pomery, a teda nebolo možné
posúdiť intenzitu zásahu do týchto pomerov napadnutým rozhodnutím.

13. V tejto súvislosti je potrebné opäť pripomenúť, že návrh na priznanie odkladného účinku je vo

výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov a ich preukázania na základe
predložených dôkazov závisí v konečnom dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu
o tomto návrhu (bod 7. a 8. uznesenia).

14. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že aj v prípade preukázania skutočností o nedostatku

finančných prostriedkov, príp. neschopnosti žalobcu uhradiť vyrubenú daň, tieto nie je možné považovať
za paušálne dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pripustením takéhoto výkladu
by boli osoby, ktoré nedisponujú finančnými prostriedkami na úhradu daňových povinností, de facto
vo výhodnejšom postavení oproti osobám, ktoré by finančnými prostriedkami disponovali (obdobne aj
uznesenie Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 5 Afs 50/2020, zo dňa 26.06.2020, bod 9).

15. Pokiaľ ide o žalobcovu argumentáciu týkajúcu sa hrozby vymáhania daňovej povinnosti správny
súd uvádza, že existencia výzvy správcu dane na úhradu daňovej povinnosti s poučením o možnosti
jej následného vymáhania nie je spôsobilým dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby,
keďže táto nijak do majetkovej sféry žalobcu nezasahuje. V danom kontexte je potrebné dodať, že

aj prípadná hrozba exekúcie nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku. Vymáhanie daňových
nedoplatkov je predmetom samostatného daňového exekučného konania podľa ustanovení štvrtej hlavy
daňového poriadku. Tieto ustanovenia upravujú jednotlivé fázy daňového exekučného konania, v rámci
ktorých má žalobca možnosť uplatňovať rôzne prostriedky procesnej obrany, pričom nie je vylúčené ani
právodomáhaťsavovymedzenýchprípadochajsúdnehoprieskumuniektorýchvkonaníuskutočnených

procesných úkonov. Žalobca sa preto najskôr musí domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom
tých procesných inštitútov, ktoré mu priznáva daňový poriadok (obdobne aj uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 01. 09. 2021 bod 10, tiež uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ?5 Afs 50/2020 zo dňa 26.03.2020, bod 10).

16. Správny súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu hrozby
značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej
kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu
zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. (obdobne aj uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 Afs 20/2021 zo dňa 02. 02. 2021, bod 11)

17. V konaní preto neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo
rozhodnuté o pozastavení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného žalovaným.18.Nazákladevyššieuvedenéhopretosprávnysúdpodľa§188SSPzamietolnávrhtak,akojeuvedené
vo výrokovej časti uznesenia.

19. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].