Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210324
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8223210324.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Jozef Stašák, advokát
so sídlom advokátskej kancelárie E. X, XXX XX D., IČO: 32 051 867 proti žalovaným: 1. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení: JUDr. Janka Martonová, advokátka so sídlom
advokátskej kancelárie F. X, XXX XX D., IČO: 37 797 310, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 19.10.2023 domáhala určenia, že
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. D., vedené ako parcely registra
“C“, parc.č. XXXX/X – záhrada o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX - zast. plocha a nádvorie o výmere XX
m2 a LV č. XXXXX, k.ú. D., vedené ako parcely registra “C“, parc.č.XXXX/X – zast. plocha a nádvorie o
výmere XX m2 a parc.č.XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XX m2. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX darovala žalobkyňa (matka
žalovaného 1/) žalovaným nehnuteľnosti: pôvodne zapísané na LV č. XXXX k.ú. D., parcely reg.“C“
XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X a XXXX, každému vo veľkosti podielu: X/X k celku. V dôsledku zmien
geometrickými plánmi sú aktuálne zapísané nehnuteľnosti: LV č. XXXXX, k.ú. D., vedené ako parcely
re.“C“, parc.č. XXXX/X – záhrada o výmere XXX m2, parc.č. XXXX - zast. plocha a nádvorie XX m2,
žalobkyňa X/X k celku a žalovaní každý v podiele X/X k celku LV č. XXXXX, k.ú. D., vedené ako parc.
reg.“C“, parc.č.XXXX/X – zast. plocha a nádvorie XX m2, parc.č.XXXX/X - zast. plocha a nádvorie XXX 2

v podieloch u žalovaných, každý X/X k celku. Predmetom daru bol aj pôvodný dom č.s. XXXX, kde však
v dôsledku jeho prestavby a prístavby, na základe žiadosti žalovaných došlo k vydaniu kolaudačného
rozhodnutia a nového súpisného čísla ako pre vec novú. V dôsledku narušenia vzájomných vzťahov
v takej intenzite, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, vyzvala žalobkyňa na vrátenie daru a to ako
písomne osobne, tak následne aj cestou svojej právnej zástupkyne . Žalovaní sa cestou svojej právnej
zástupkyne G. G. H. vyjadrili, že nevyhovujú výzve na vrátenie daru, nakoľko majú zato, že vzťahy nie
sú až tak vážne narušené. Žalobkyňa v roku XXXX darovala žalovaným okrem iného pozemky, kde

predmetom daru bol aj pôvodný dom s tým, že žalovaní si dom upravia podľa vlastných predstáv a budú
tam bývať. Jedná sa o dom, ktorý je postavený bezprostredne pri dome žalobkyne na jednom dvore, kde
v spoločnom podchode sú vstupy do jednotlivých domov. Pri týchto domoch je záhrada. Už pri samotnej
prestavbe domu žalovanými začali vznikať prvé problémy. Žalovaní dávali žalobkyni podpisovať nejaképapiere, tvrdiac, že aby si mohli prestavať dom – zaviesť novú elektrinu, plyn, potrebujú jej súhlas.
Ukázali jej kde a ako budú ťahať vedenia. Keďže im dôverovala, podpísala im listinu. Následne po
porade s manželom žalobkyňa chcela žalovaných požiadať o ukázanie týchto papierov, aby sa poradila s

manželom,kdeužjejanineotvorilidvereanepustilijudodomu.Následnekeďťahalirozvodymédií,tieuž
umiestňovali úplne na iných miestach, ako bolo dohodnuté a žalovanými deklarované, dokonca navŕtali
aj dom žalobkyne, kde chceli umiestniť svoje vedenie elektriny. Keďže toto im už žalobkyňa nedovolila,
vyhrážali sa jej políciou. Zo strany žalobkyne, jej manžela, dcéry, sa snažili vždy vychádzať v ústrety
žalovaným, napr. keď už žalovaný pracoval v I., manžel žalobkyne preňho chodil až do A. k vlaku autom,

aby bol žalovaný čo najskôr doma. Keď ochoreli vnúčatá a v noci prišla žalovaná, že dieťa je choré,
napriek tomu, že aj ona má vodičské oprávnenie, manžel žalobkyne naštartoval svoje auto a odviezol
ich k lekárovi. Manžel žalobkyne aktívne pomáhal pri prestavbe domu žalovaných. Postupne sa vzťahy
narušili do tej miery, že napriek tomu, že žili na jednom dvore, nedovolili svojim deťom (jej vnúčatám),
aby nielen, že komunikovali s ňou alebo ich dcérou, ale zakázali im vôbec zdraviť sa. Nedovolili jej
prísť ani na oslavu krstín jej vnúčat, kde tvrdili, že žiadna oslava nebude a do kostola, že sa môže prísť

pozrieť výlučne len ona bez manžela a dcéry. Keďže bývajú na jednom dvore, videli a počuli, že oslavu
krstín riadne urobili, kde boli pozvaní len rodinní príslušníci žalovanej a ich priatelia. Rovnako to bolo/je s
oslavami narodenín. Žalovaná opakovane vulgárne vynadala dcére žalobkyne. Stalo sa aj, že žalobkyňa
ochorela a veľmi zle sa cítila. Žalovaná práve odvážala autom deti do školy okolo nemocnice. Žalobkyňa
ju poprosila, že sa cíti veľmi zle, potrebuje ísť k lekárovi a či by ju cestou nevyložila u lekára. Žalovaná

jej s úsmevom odpovedala, že chodia taxíky a odišla. Manžel žalobkyne sa sám staral o záhradu, ktorú
žalovaní ani nepokosili. Keď im pripomenul, že je potrebné kosiť, vynadali mu, aby sa tu nerozťahoval, že
je obyčajný žobrák, ktorý sa len priživuje na žalobkyni. Aktuálne obaja žalovaní žijú v I. J., kde nepozná
aniichadresu,napriektomu,žesapýtalažalovanéhonaňu.Odpovedaljej,žeexistujútelefónyatostačí.
Dohliadnutím nad domom poverili susedu H. H., s ktorou nemá dobré vzťahy, keďže zistili, že rozširuje

klebety o dcére žalobkyne, že ju vyhodili zo školy, že len sedí doma ako princezná a nič nerobí a pod.
Táto suseda preberá údajne aj poštu doručovanú žalovaným a opakovane ju pristihli prechádzať sa po
ich dvore v čase ich neprítomnosti. Keď jej povedali, že si neželajú, aby bez ich vedomia chodila po ich
pozemkulenodvrkla,žeonamápoverenieodžalovanýchažetammôžechodiťkedyaakosajejzachce.
Žalovaní sa opakovane vyhrážajú, že predajú dom sociálne neprispôsobivým občanom. Aktuálne aj

oslovujú žalobkyňu na podpis zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, kde
nerešpektujú zachovanie aspoň základného súkromia pre žalobkyňu, manžela a dcéru.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.4.2024 uviedli, že je pravdou, že im žalobkyňa doručila výzvu
na vrátenie darovaných nehnuteľnosti, ku ktorej sa vyjadrili, že s vrátením daru nesúhlasia a že vzťahy

nie sú tak vážne narušené, aby mohli zakladať hrubé porušenie dobrých mravov, prípadne porušenie
dobrých mravov značnej intenzity, ktoré by malo za následok zánik darovacieho vzťahu. Žalobkyňa
uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Je potrebné hodnotiť aj správanie žalobkyne
ako darkyne. Aj keď povinnosť vďačnosti obdarovaných nie je výslovne formulovanou povinnosťou
v darovacej zmluve de lege lata, žalovaní sa voči žalobkyni, ako k svojej matke a svokre, ako aj ďalším

členom rodiny vždy správali vďačne, úctivo a s rešpektom. Je im ľúto, že žalobkyňa vyhrotila situáciu
tým spôsobom, že spor sa rieši na súde. S patričnou vďakou prijali darované nehnuteľnosti aj s tým, že
ako rodina budú svorne nažívať vo vzájomnom susedstve a budú si pomáhať. Pripustili, že pri niektorých
situáciách došlo aj k ostrejšej výmene názorov medzi nimi, ale nikdy nedošlo k situácii, aby to bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Sama žalobkyňa uvádza, že vzťahy medzi nimi boli dobré a že si navzájom

pomáhali. Súhlasia s ňou, že aj oni majú záujem aj do budúcna o to, aby medzi nimi bola zdravá
rodinnáatmosfére.Nesúhlasiastým,abydeťombránilivstykusožalobkyňou.Kjednotlivýmkonkrétnym
skutočnostiam, uvádzaným v žalobe, ako je vulgárne vyjadrovanie sa žalovanej na adresu dcéry a syna
žalobkyne, uviedli, že medzi nimi došlo k ostrejšej výmene názorov, avšak nie vulgárnym spôsobom ako
to opísala žalobkyňa. Majú za to, že žalobkyňu viedlo k podaniu žaloby to, že chceli vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti parcely registra C a to parcely č. XXXX/X evidovanej ako záhrada,
zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. D. v spoluvlastníckom podiele 1 re žalobkyňu a v spoluvlastníckom
podiele 1 pre žalovanú v 2. rade. Žalobkyňa už v roku 2022 vedela, že chcú vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo. Nezáujmom a neochotou ich doviedla k tomu, že boli nútení dňa 9.11.2023 podať
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva sa chceli dohodnúť mimosúdne, ku ktorým nezaujala stanovisko, ale podala na súdu
túto žalobu o určenie vlastníckeho práva. Práve týmto momentom im začala zasahovať do života
a narúšať vzájomné vzťahy. Sú samostatná rodina a chceli si majetok vyporiadať a život riadiť
a organizovať bez zásahu tretích osôb a svojím majetkom nakladať podľa svojej vôle a nie podľavôle iných osôb. Poukázali tiež na nesprávnosť parcely č. XXXX, evidovanej ako zastavaná plocha
a nádvorie, nakoľko táto nemá výmeru XX m2, ale jej výmera je XXX m2, preto ak by súd žalobe vyhovel,
nemali by žiadny prístup k svojej nehnuteľnosti. Aj týmto konaním je preukázané, že žalobkyňa chce

svojím konaním zasahovať do ich života a obmedzovať ich. Do rodinného domu naviac pri rekonštrukcii
investovali značnú sumu finančných prostriedkov. Nemajú záujem sa so žalobkyňou súdiť. Vyslovili
ľútosť nad tým, že vzťahy nie sú vážne narušené, ale práve žalobkyňa sa podaním tejto žaloby snaží
ich úplne narušiť. S matkou sa súdiť nechcú, ale nechcú nechať riadiť ich život inými osobami.

4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 9.5.2024 uviedla, že narušenie dobrých mravov je možné preukázať
objektívnym stavom vecí a to, že nemala vedomosť o adrese žalovaného, na ktorej sa zdržiava a tiež
nemá plnú moc na preberanie poštových zásielok pre žalovaných, resp. pre vnúčatá, ale ich má iná
cudzia, tretia osoba a tiež kľúče od domu žalovaných na bežnú kontrolu, či je dom v poriadku počas
dlhodobej neprítomnosti žalovaných nemá žalobkyňa, ale tretia osoba, ktorá bez ohlásenia kedykoľvek
vstupuje do dvora a sleduje, čo sa deje v záhrade, pričom sa jedná o osobu, s ktorou má žalobkyňa

dlhodobo narušené vzťahy. Vzťahy medzi účastníkmi nie sú také ako sa ich snažia vykresliť žalovaní.

5. Žalovaní v duplike zo dňa 15.5.2024 uviedli, že zotrvávajú na tvrdení, že sa k svojej matke a členom jej
rodiny (manžel a dcéra) nikdy nesprávali tak, aby sa ich správanie mohlo hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Pri posudzovaní správania sa ich ako žalovaných vo vzťahu k matke a členom jej

rodiny, treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnej žalobkyne a členov jej rodiny k nim, v tom
zmysle, či práve ich správanie nie je príčinou správania sa žalovaných voči nim, tzv. princíp vzájomnosti.
Ako rodina sa dlhšiu dobu zdržiavajú v I.. S matkou a jej rodinou nie sú od ich odchodu do zahraničia
v žiadnom kontakte. Majú X maloleté deti, ktorým sa snažia zabezpečiť riadnu výchovu a uspokojiť
všetky ich potreby. So žalobkyňou a jej rodinou sa vždy snažili dobre vychádzať a prejaviť jej patričnú

vďaku a úctu. Ak však žalobkyni viac záleží na hmotných statkoch, ako na vlastných deťoch a vnúčatách
a žalobkyňa bude naďalej zotrvávať na podanej žalobe, v snahe do budúcna viesť riadny a pokojný život
bez súdnych konaní so žalobkyňou, sú ochotní vrátiť žalobkyni jej požadovanú nehnuteľnosť s tým, že
im vyplatí vnos finančných prostriedkov, ktoré do predmetnej nehnuteľnosti investovali.

6. Na pojednávaní dňa 4.9.2024 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a prostredníctvom právnej
zástupkyne nesúrodo po prednesení predbežného právneho názoru súdu uviedla, že upravuje žalobný
petit v tom zmysle, že eventuálne žiada žalobkyňa určiť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie D., vedené ako parcely reg. C, parc. č. XXXX/X ako
záhrada, o výmere XXX m2, eventuálne navrhujeme rozhodnúť podľa výsledkov dokazovania. Keďže

žalobkyňa uvádza, že ona chce späť iba záhradu, nie aj pozemky pod domom, vedené ako zastavaná
plocha a nádvorie, nakoľko nehnuteľnosti boli predmetom jednej darovacej zmluvy, v prípade pokiaľ
súd má zato, že je možné čiastočné odstúpenie od darovacej zmluvy, v takom prípade žalobkyňa činí
predmetom sporu len nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, katastrálne územie D., parc. č. XXXX/
X v zmysle označeného eventuálneho petitu, avšak vzhľadom na to, že sa nejednalo o zrozumiteľné

vyjadrenie, súd ju vyzval na uvedenie, či trvá na podanej žalobe, alebo berie žalobu späť, na čo uviedla,
že trvá na žalobe ako bola doručená súdu. Ďalej uviedla, že žalobkyňa si podľa § 630 Občianskeho
zákonníka uplatnila právo na vrátenie daru s poukazom na právo darcu, ktorý sa môže domáhať vrátenia
daru pokiaľ sa obdarovaný správa k nej alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy.
Touto žalobou sa žalobkyňa ako matka žalovaného a svokra žalovanej domáha vrátenia daru z dôvodu

opakovaného, nevhodného správania sa obdarovaných, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej
uviedla, že splnomocnenie na preberanie pošty treťou osobou má preukazovať, že bežné vzťahy medzi
rodičom a deťmi sú také, že pokiaľ bývajú v jednom dome, pokiaľ to dieťa odíde do zahraničia, tak zvykne
poveriť rodiča, nech dohliadne na dom, poverí rodiča, aby preberal poštu a nie cudziu, úplne cudziu
osobu, s ktorou naviac ten rodič má nedobré vzťahy.

7. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 4.9.2024 uviedla, že vzťahy medzi stranami sporu
nie sú tak vážne narušené, aby mohli zakladať vrátenie daru. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhla,
aby súd žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 4.9.2024 pri výsluchu okrem iného uviedla, že „prvé nezhody nastali,
keď žalovaní ešte bývali v bytovke. Bolo to pred rokom 2014. Po svadbe sa nasťahovali k nim. Potom sa
odsťahovali do bytovky do nájmu a tak si kúpili byt. U nich sa im narodila najstaršia vnučka, odsťahovali
sa do nájmu a už tam začali konflikty, lebo keď bývali v nájme, nevesta jej začala posielať SMS a správy,že je falošná, intriguje. Najstaršia vnučka, keď sa narodila, ani nevedeli, že kedy boli krstiny, vôbec ich
ani nepozvali, ani nevedeli. Po dvoch rokoch prišiel syn na návštevu, prečítal si SMS, povedala mu, aby
prišiel aj s nevestou, a tak sa tie vzťahy narušené už vtedy, sa udobrili, pretože im to odpustila. Navrhla

im, aby prišli bývať a prestávať si ten dom, tú prístavbu. Keď si prestavovali, tak všetko bolo v poriadku,
lebo manžel robil, aj najstarší syn, aj oni pomáhali. Potom, už keď sa nasťahovali, tak už začalo. Začalo
to hojdačkou, urobili si s mužom kávu a deti skákali po hojdačke, upozorňovali deti, že už dvakrát vyliali
kávu a následne im posunuli hojdačku. Nevesta sa zlostila na nich, vnučka už im nezdravila. Vyhýbali
sa im. Potom jej syn povedal, že ide do I.. Hovorila im, že dobre, ale prípojky keď stavali, tak majú

pripojené od jej domu a ona nebude platiť za nich inkaso všetko, tak si musia urobiť prípojky zvlášť a že
aj záhradu rozdeliť na poly. To im povedala. Potom povedal syn, že prípojky budú pri ich prípojkách, lebo
sa dohodli, že bude parkovisko vpredu v záhradke. Tie prípojky, keď sa robili, tak dali jej papier podpísať
ani nevedela, že čo. Nevedela, kde pôjdu tie prípojky. Nevesta vulgárne nadávala jej manželovi, že je
žobrák. Boli také zvady, že mesiac nevedeli prísť k sebe, pravidelne sa hádali. To sa stupňovalo. Niekedy
ju ani týždeň nevidela a syn jej z I. volá, že čo robia neveste E.. Ako najhrubšie porušenie dobrých

mravov považovala to, že jej povedal, že ju dá na súd a všetko bude hradiť. Tiež to, že ich nezavolali
na krstiny. Vnučkám bránili sa s ňou stretávať a raz ju žalovaná v 2. rade odmietla odviesť k lekárovi,
keď jej bolo zle. Nevie, kde momentálne žalovaní s vnúčatami v I. bývajú. Ďalej, čo ju najviac mrzí, že
žalovaní si urobili prípojky k domu a museli po nich poupratovať. Chce naspäť záhradu. So susedou H.,
ktorá chodí žalovaným preberať poštu, nemá nijaký vzťah. Suseda si po dvore, keď bola kontrolovať

dom, chodila ako primadona.“

9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 4.9.2024 pri výsluchu okrem iného uviedol, že to, čo uvádzala
žalobkyňa nie je pravdou. Stále sa s manželkou snažili. Aj sa chcel normálne so žalobkyňou dohodnúť
ako s matkou, aby tam mali dobré vzťahy, ale tam sa nedalo potom buď s jej manželom, alebo s dcérou,

potom sa už nevychádzalo. Tam boli naštrbené vzťahy s rodinou žalobkyne, a to s otčimom aj so sestrou.
So žalobkyňou nemali nikdy zlé vzťahy. Mali dobré vzťahy. Myslí, že veľmi dobré vzťahy. Stále chceli,
aby spolu dobre nažívali. Neraz sa o tom s mamou bavili, že nikto nezakazuje ich deťom, aby sa s ňou
stýkali, nikto. Neoznámil adresu žalobkyni, na ktorej bývajú, lebo to nepovažoval za potrebné. Má jeho
telefónne číslo, dá jej aj e-mailovú adresu. Tam boli vyhrážky, že ho vyhľadá polícia, že sa jej vyhýba.

Raz menil prácu, mali dvojizbový byt a potom sa presťahovali do trojizbového bytu. Momentálne bývajú
v štvorizbovom byte, zase majú novú adresu. Preto nepovažoval za také dôležité, aby zadával adresu.
Povedal žalobkyni, že má jeho telefónne číslo, e-mail, môžu komunikovať spolu, nemá problém, ničomu
sa nevyhýba. S dcérou žalobkyne s C., nemali dobrý vzťah. Manžela žalobkyne nikdy neprijal ako otca,
pričom ani on si ich neosvojil. Brali ho s rešpektom, ale mali nezhody medzi sebou, s jeho matkou

(žalobkyňou) sami, aj v rodine mali a väčšinou to prenášali aj na nich. Tak sa postupom času odcudzili.
Vzťahy sa narušili po nezhodách žalovanej v 2. rade s dcérou manžela žalobkyne. Neposielajú si so
žalobkyňou darčeky na narodeniny a meniny asi posledné dva roky, predtým tak robili, mali dobré vzťahy.

10. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 4.9.2024 pri výsluchu okrem iného uviedla, že jej vzťah k

žalobkyni bol od začiatku v rámci normy, nevesta, svokra. Pokiaľ ide o incidenty, tak tie neboli priamo
so žalobkyňou, ale s jej dcérou a manželom a starším synom. Bola to len ľudská hlúposť, na ktorej
teraz sa rozvinula ešte väčšia ľudská hlúposť. To znamená, že bol incident s jej dcérou, kde sa jej aj
ospravedlňovala. Bola sama s deťmi, nastala napätá situácia a vynadala jej. Potom sa všetko otočilo.
Manžel žalobkyne po nej spľúval, nadával jej vulgárne a potom bol konflikt so synom žalobkyne, kde

jej bránil vstupu na pozemok. Vzťahy sa neprejavujú, lebo tam nechodí. V čase, keď tam ešte bývali,
zatvárali im bránku, obchádzali sa. Rešpektovala manžela žalobkyne až do situácie, kedy jej nadával,
asi 4 – 5 rokov dozadu. Na krstiny dcéry pozýval manžel, nie ona, ale v kostole žalobkyňa bola. Poslali
jej aj tortu a pizzu.

11. Svedok G. B. na pojednávaní dňa 25.11.2024 uviedol, že žalovaným chceli darovať, aby si to
prerobili na dom. Nemali peniaze, pomohli im, prerobilo sa. Chceli prerábať a žiadali žalobkyňu, aby
podpísala dokumenty, ktoré by to umožnili. Vtedy a vzťahy naštrbili. Boli urážky, nevesta na žalobkyňu,
aj vnúčatá, deťom bránili sa s nimi stretávať. Žalovaní pri príležitosti sviatkov, narodenín, menín zo
začiatku navštevovali žalobkyňu. Bol ideálny vzťah, všetko klapalo, všetko bolo dobré. Navštevovali sa.

Ako k nim prišli, skončilo to. Spory začali pre prípojky, keďže dovtedy bolo všetko na jednom inkase.
Tak im podpísali, že si môžu všetky tieto prípojky urobiť. Prípojky si spravili po svojom. Mali to dať do
pôvodného stavu. Dali to do pôvodného stavu, ale časom to kleslo. Dvor si potom museli sami upratať.
Potom robili krstiny a ich nezavolali a do kostola mohla ísť na krstiny len žalobkyňa. Urobili krstiny,ale zavolali ľudí len zo strany nevesty(žalovanej). Potom mu žalovaná robila ku koncu naschvály, keď
nechcela ani preparkovať auto a materiál musel voziť na fúriku. Vypínali na noc spoločné osvetlenie.
S deťmi sme mali výborný vzťah. Až potom nevesta zakázala vstup deťom k nim. Žalovaní po odchode

neuviedli ani adresu, na ktorej sa nachádzajú. Žalovaní nemali voči nim žiadnu dôveru. Nenechali im ani
kľúče od domu, aby sa starali. Najprv nechali kľúče susedke. Potom dali kľúče svatovcom. Dom sa vôbec
neužíva. Sem tam chodia na kontrolu. V dome nespia, sem tam chodia skontrolovať, natemperovať pred
zimou. Keď prídu z I. ani nedajú vedieť, že sú tu.

12. Svedok K. B. na pojednávaní dňa 25.11.2024 okrem iného uviedol, že spočiatku veľmi dobre
vychádzali s bratom. Potom sme sa niekoľkokrát pohádali kvôli švagrinej. Narobila problémy, vyvolávala
medzi nimi konflikty. Zakazovala deťom stretávať sa s nimi, navštevovať ich. Zakázala zúčastniť sa
na krstinách. Deti učila, aby ich nezdravili. Odmietala, aby sa stretával s ich deťmi napriek tomu, že
je prostrednej dcére krstným otcom. S bratom nekomunikujú spolu vôbec, ani s deťmi. Rodičia pýtajú
akurát len pozemok, dom nech mu ostane, lebo sa treba o to starať. Naposledy ho žalovaná napadla,

vynadala mu na ulici. Pokiaľ ide o pozemky, tak tie pod domom nie, len záhradu chcú.

13. Svedkyňa C. B. na pojednávaní dňa 25.11.2024 okrem iného uviedla, že spor je o nevhodnom
správaní v ich rodine, zväčša zo strany švagrinej. Konflikty boli medzi švagrinou a ňou a jej bratom.
Cez korou išla odhrnúť sneh pred vchodom, chodníčky, všetko vyzametala a žalovaná prišla s autom,

nacúvala a tak nevhodne sa postavila, že jej otec s mamou (žalobkyňou), nemali s autom kde
zaparkovať. Tak otvorila okno a poprosila, že nevhodne stojí, či by bola ochotná auto preparkovať. V tom
okamihu držiac malé dieťa na rukách začala po nej vulgárne vykrikovať. Potom jej žalovaná vyčítala, že
ju deti nepoznajú. Je to aj pravda, lebo deti v tej dobe mali zakázané sa jej zdraviť, Posledný rok predtým
ako odišli do I. tak sa jej deti doslova vyhýbali, že keď ju uvideli niekde na chodníku, tak museli prejsť na

druhú stratu, aby sa nepozdravili. Žalovaná sa správala k manželovi žalobkyne neúctivo. Bol trestaný
za malichernosti. Keď napríklad kosil trávu a chcel poprosiť, že majú hračky na záhrade, deti za sebou
neupratovali a potreboval, aby trampolína sa posunula, tak dostal vynadané, že je žobrák. Žalobkyni raz
prišlo zle a žalovaná ju odmietla odviezť k lekárovi, tak ju viezol sused na pohotovosť. Bola s ňou raz
v nemocnici a nezaujímali sa o to. Posledná komunikácia s bratom bola rok predtým než odišli do I.. Ani

nevie presne kedy, lebo väčšinu času trávi v B..

14. Na nariadenom pojednávaní dňa 4.9.2024 súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a
oboznámil listinné dôkazy čítaním, resp. spôsobom podľa ustanovenia § 204 CSP, a to: žaloba na č.l.
4-5, výzva na vrátenie daru, na č.l. 7, notárska zápisnica na č.l. 8-9, výpis z LV na č.l. 10-11, uznesenie

na č.l. 46-47, vyjadrenie žalovaných na č.l. 67-68, replika na č.l. 75-78, duplika na č.l. 84, podanie
PZ žalobkyne – návrh na uzatvorenie dohody zo dňa XX.X.XXXX, návrh na uzavretie dohody zo dňa
XX.XX.XXXX s prílohami, výzva zo dňa X.X.XXXX na udelenie súhlasu s uskutočnením drobnej stavby,
SMS, ako aj ďalšími v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi.

15. Na nariadenom pojednávaní dňa 25.11.2024 súd oboznámil spis Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 1C/35/2023, z ktorého zistil, že žalovaní v tomto konaní (2C/58/2023) sa domáhajú voči žalobkyni
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D.,
obec D., L. D., zapísaným Okresným úradom, katastrálnym odborom D. na LV. č. XXXXX, ako parcely
registra C evidované na katastrálnej mape parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, záhrad a to reálnym

jej rozdelením na základe geometrického plánu č. M. XXX/XXXX na oddelenie parcely č. XXXX/X
vyhotoveného spoločnosťou M. D., F., N. J. O. XX, D., zo dňa XX.XX.XXXX a úradne overeného dňa
XX.XX.XXXX.

16. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celku, ktorých podiely

žalobkyňa darovala žalovaným darovacou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX, a to: parcelu registra C č. XXXX/
X, záhrada o výmere XXX m2 a parcelu registra C č. XXXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, obe
zapísané na LV č. XXXXX v k.ú D., L. D., obec D. (každý zo žalovaných 1 k celku) a tiež parcelu registra
C č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parcelu registra C č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanú na LV č. XXXXX v k.ú D., okres D., obec D. (každý zo

žalovaných X/X k celku).

17. Z darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX (čl. 8-9 spisu) plynie, že žalobkyňa darovala parcelu CKN
XXXX/X zastavané plochy o výmere XX m2 a parcelu CKN XXXX/X zastavané plochy o výmere XXm2 žalovaným do podielového spoluvlastníctva, každému v 1. Zároveň žalobkyňa darovala podiel 1 na
parcelách CKN XXXX/X záhrady o výmere XXXXX a CKN XXXX, zastavané plochy o výmere XXX m2
žalovaným do podielového spoluvlastníctva, každému v 1.

18.ZdarovacejzmluvyzodňaX.XX.XXXXtiež plynie,žežalobkyňadarovalaspolusG.B.,žalovanýmaj
rodinný dom s.č. XXXX v k.ú. D., vedený na CKN XXXX/X do ich podielového spoluvlastníctva, každému
v 1.

19. Z výpisu z LV č. XXXXX vedeného Okresným úradom D., katastrálnym odborom, pre obec D., okres
D., k.ú. D., plynie, že parcela registra C č. XXXX/X záhrada o výmere XXXXX a parcela registra C
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
s podielom X/X , a žalovaných (každý z nich podiel 1).

20. Z návrhu na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa X.XX.XXXX

plynie, že žalovaní oslovili žalobkyňu s návrhom Dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s pripojeným geometrickým plánom. Dňa 24.8.2023 žalovaní opäť vyzvali žalobkyňu,
aby sa vyjadrila k návrhu a predišla žalobe na súd zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

21. Z výzvy na udelenie súhlasu zo dňa 4.8.2022 plynie, že žalovaní požiadali žalobkyňu o súhlas

s uskutočnením drobnej stavby, aby si mohli zriadiť vodovodnú a plynovú prípojku na parcele č. XXXX.

22. Z sms správ (čl. 104 spisu) plynie, že medzi stranami vznikol spor ohľadom nemožnosti
splnomocnenej osoby na kontrolu domu a preberania pošty pre vypustenie psa na pozemok
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu.

23. Pokiaľ sa jedná o navrhovaný dôkaz výsluchom svedkyne H. H., tento aj po zhode strán sporu na
nepotrebnosti uvedeného výsluchu, keďže ostala nespornou skutočnosť, že poštu žalovaným preberala
istého času susedka, preto z dôvodu hospodárnosti súd tento dôkaz nevykonával.

24. Súd teda vykonal všetko navrhované dokazovanie a teda otázkou ostalo právne posúdenie, ktoré
na základe zisteného skutkového stavu realizoval nasledovne:

25. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

26. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

27. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

29. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

30. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,

a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

32.Podľa§134OZoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržitevdržbepodobutroch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúťvlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby

podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

33. Podľa § 137 písm. c) OSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

35. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

37. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

38. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania – súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti

akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu,
ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.
Uvedenéustanovenie,ktorézarelevantnéoznačujelensprávanieobdarovaného,nemožnorozširujúcim
spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného,
hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 63/2004).

39. Dar je vo všeobecnosti neodvolateľný, je dobrovoľný a bezodplatný. Bezodplatnosť darovania
znamená, že darca od obdarovaného nezíska žiadny majetkový prospech. Rovnako tak “donation sub
modo”, čiže darovanie s príkazom nie je darovaním, nakoľko obdarovaný sa tu zaväzuje pre darcu niečo

urobiť, čo darcovi prinesie úžitok vyjadriteľný v peniazoch.

40. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušenídobrýchmravovobdarovaným(RXX/XXXX).Predpokladomvráteniadarujelentakénegatívne

správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia
dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou),
pričomjehovonkajšímprejavommôžubyťfyzickénásilie,hrubéurážky,neposkytnutiepotrebnejpomoci,
hrubýnezáujemapod.Vsúlades§630Občianskehozákonníkamožnozaprávnerelevantnépovažovať

len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu (R XX/XXXX).

41. Pri kvalifikácii správania obdarovaného je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti, čo znamená,
že treba prihliadať aj na správanie darcu, zistiť, či sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore

s dobrými mravmi a či jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
a členom rodiny. V takom prípade by išlo o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom
aobdarovaným,ktorúbyvšak nebolomožnékvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravovzostrany
obdarovaného okrem prípadu, ak by bolo správanie obdarovaného v zjavnom nepomere k správaniu
darcu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 zo dňa 27.5.2008).

42. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
platne uzavretá darovacia zmluva, ktorá spĺňala aj formálne predpoklady a na základe ktorej žalobkyňa
darovala parcelu CKN XXXX/X zastavané plochy o výmere XX m2 a parcelu CKN XXXX/X zastavanéplochy o výmere XX m2 žalovaným do podielového spoluvlastníctva, každému v 1. Zároveň žalobkyňa
darovala podiel 1 na parcelách CKN XXXX/X záhrady o výmere XXXXX a CKN XXXX, zastavané plochy
ovýmereXXXm2žalovanýmdopodielovéhospoluvlastníctva,každémuv1.Žalobkyňatoutodarovacou

zmluvou darovala spolu s G. B., žalovaným aj rodinný dom s.č. XXXX v k.ú. D., vedený na CKN XXXX/
X do ich podielového spoluvlastníctva, každému v 1.

43. Pre súd bolo následne potrebné pre možnú aplikáciu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka
vyhodnotiť, či konanie žalovaných a ich správanie voči žalobkyni a členom jej rodiny je v hrubom rozpore

s dobrými mravmi. Z výpovedí účastníkov konania, svedkov, ale aj zo zabezpečených listinných dôkazov
súddospelkzáveru,žesícedošlokzjavnémuporušeniudobrýchmravov,avšaktotonemožnovzhľadom
na vzájomné správanie sa strán sporu, vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, aké má na
mysli § 630 Občianskeho zákonníka.

44. Žalobkyňa vidí hrubé porušenie dobrých mravov v nezáujme žalovaných, nepozvaní na krstiny,

incidente s vulgarizmami, prenechaní preberania pošty žalovaných inej osobe ako jej. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že vzťahy v rodine, pritom ide o blízkych, najbližších príbuzných, sú vážne
naštrbené. Jedná sa o konflikty v susedných nehnuteľnostiach, pričom žalovaní toho času žijú v I..
K vzájomným sporom a konfliktom dochádza z oboch strán, keď jednak žalobkyňa má tendenciu
zasahovať do výkonu vlastníckeho práva im nepatriacej nehnuteľnosti (okrem iného viď napr. tvrdenia

o úpravách pri dome, chodníku, prípojky, osadenia hojdačky) a na druhej strane žalovaní sa nevhodným
spôsobom správajú k žalobkyni, resp. najmä k jej manželovi a deťom a robili si schválnosti. Je pravdou,
že takéto správanie odporuje mravným a etickým normám spoločnosti. Zároveň však z vykonaného
dokazovania bolo zistené, že samotná žalobkyňa nemá dobré vzťahy ani s vlastnou susedou H. (čo
sama tvrdí v žalobe) a tiež úpravu vzťahov (aj samotného pozdravenia sa synovi – žalovanému v 1.

rade) podmieňuje vrátením daru. Za hrubé porušenie dobrých mravov podľa názoru súdu nemožno
považovať skutočnosť, že žalovaný v 1. rade majúc vlastné rodinné zázemie, nechcel zasahovať
do konfliktov a vzniknutých animozít medzi ostatnými príbuznými a robiť v týchto sporoch rozhodcu
a tým, že sa odsťahoval s rodinou do I.. Súd mal za to vychádzajúc z poukazu na princíp vzájomnosti
v správaní, ale predovšetkým zo skutočností uvádzaných oboma stranami konania, že nedošlo k

hrubému neporušeniu dobrých mravov. Uvedené zhodne potvrdili v záverečných vyjadreniach aj právni
zástupcovia strán sporu, teda že došlo ku skutočnostiam porušujúcim dobré mravy, avšak tieto boli
mierne závažné (právny zástupca žalobkyne). Žalobkyňa podmieňovala to, aby sa zdravila žalovaným
tým, že sa vráti dar, taktiež podmieňovala uvedeným aj následnú úpravu vzťahov a že len vtedy sa
žalovaným pozdraví. Z vykonaného dokazovania plynie, že žalobkyňa svojím prístupom, kedy sa stavia

do pozície, že usmerňuje rodinu a odmieta komunikovať so žalovanými, kým nevrátia dar a nezačnú
s ňou komunikovať, nenapomáha úprave vzťahov. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že zlé
vzťahy má aj s osobou , ktorá bola splnomocnená na preberanie zásielok žalovanými, susedou.

45. V tomto prípade je zrejmé, že kríza vzťahov nie je jednostranná, pričom odpustenie je jediná

cesta, ako pomôcť zraneným vzťahom. Odpustenie má v sebe uzdravujúcu moc. Voči tým, ktorým
človek odmieta odpustiť, ostáva v reťaziach emocionálnej ťarchy. Zadržaním odpustenia, ostáva človek
v držaní bolesti, pričom bez schopnosti pohnúť sa, začína život prekypovať horkosťou, ktorá sa prenáša
do vzájomných medziľudských vzťahov. Odpustenie a vzájomné zmierenie je najsilnejšou zbraňou
proti nenávisti a zlu v živote. Kde niet odpustenia, niet lásky. Je zrejmé, že zo strany žalovaných

(nekontaktovaniežalobkyneajejrodiny,odstrihnutiesaodtejtorodiny,neumožnenievnúčatámstretávať
sa s rodinou žalobkyne) dochádza nepochybne k porušovaniu dobrých mravov, zhodne tak aj zo strany
žalobkyne, ktorá akúkoľvek úpravu vzájomných vzťahov (odmietla sa pred pojednávaním pozdraviť
žalovanému v 1. rade (synovi), odmietla s ním komunikovať, pričom na otázku súdu: „Prečo?“,
neodpovedala) podmieňuje vrátením nehnuteľnosti s tým, že inak komunikovať so žalovanými nebude

a len vrátením nehnuteľnosti sa vzťahy môžu upraviť. Podľa názoru súdu však takýto prístup nesvedčí
tomu, že by malo dochádzať k narúšaniu vzťahov len jednostranne a práve také usporiadanie, ktorým by
súd vrátil dar (teda pozemky slúžiace na obsluhu nehnuteľnosti (domu)), by práve naopak vyvolal ešte
väčšie prieky, keďže by to bol dom „na ostrove“ medzi pozemkami žalobkyne. Uvedený stav by spôsobil
len väčšiu mrzutosť medzi stranami a nepokoj, keďže by urobil žalovaných odvislých od vôle žalobkyne

na obsluhu pozemku (znehodnocoval by ho, robil temer nepredajným), resp. by kumuloval ďalšie spory.

46. Odpustenie je jediný spôsob, ako zastaviť prieky medzi rodinou, blízkymi, ktorými dochádza
k zraneniam. Odpustenie je náročné a v určitých chvíľach temer nemožné, ak je viera v to, že najprvsa musí človek, ktorý zranil, ospravedlniť. Rovnako je problém odpustiť inému človeku, ak očakáva, že
prejaví ľútosť alebo nedá dôkaz, že sa zmenil. Len zbavenie sa zatrpknutosti, hnevu, rozhorčenia, môže
priniesť úpravu vzťahov, pričom uvedené predpokladá vzájomnú úctu a možno prvý krok vzájomného

odpustenia z oboch strán (teda aj zo strany žalovaných!), nielen jednej strany, a vzájomnej láskavosti.
Podmieňovanie úpravy vzťahov až vrátením daru takéto atribúty nemá a aj podmieňovanie zásahov do
rodinného života obdarovaných a daru (starostlivosti o nehnuteľností) podľa predstáv darcu, v tomto
prípade v súlade riadiac sa princípom vzájomnosti, nemôže viesť k vráteniu daru. Pri kvalifikácii
správania obdarovaných súd vychádzal z princípu vzájomnosti, čo znamená, že treba prihliadať aj

na správanie darcu, zistiť, či sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či
jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a členom rodiny.
Tak súd aj vyhodnotil správanie oboch strán majúce charakter spoločensky nežiaducej vzájomnej
komunikácie (zo strany žalovaných nekontaktovaním sa, alebo len pro forma kontaktom, resp. zo
strany žalobkyne (táto uviedla, že bude komunikovať až po vrátení daru)) podmieňovanej vrátením
daru), ktorú (ne)komunikáciu, nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany

obdarovaných. Je pravdou, že zo strany žalovaných dochádza sčasti ignoráciou žalobkyne k istému
porušovaniu dobrých mravov, avšak toto je obojstranné a nie je v zjavnom nepomere. Na základe
uvedeného, keďže súd nemal preukázané hrubé porušenie dobrých mravov (čo v konečnom dôsledku
potvrdil v záverečnom prednese aj právny zástupca žalobkyne, že sa jednalo o mierne porušenie
dobrých mravov), ktoré by (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 zo dňa 27.5.2008)

bolo v zjavnom nepomere k správaniu darcu a tiež vyhodnotiac žalobu v súvislostiach, kedy by jej
vyhovením došlo ešte k väčším priekom medzi stranami sporu, lebo vlastníkmi domu by ostali žalovaní,
ale pozemky okolo domu a pod ním by boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a znížili by hodnotu domu,
súd žalobu zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.)
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti

za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

50. Súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP s tým, že prejednávaný

prípad vykazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, predovšetkým s prihliadnutím na
príbuzenský vzťah medzi sporovými stranami a okolnosti, ktoré žalobkyňu viedli k podaniu žaloby. Podľa
zhodných skutkových tvrdení žalobkyne a žalovaných, k vzájomnému odcudzeniu došlo vzájomnými
schválnosťami oboch strán, pričom žiadna zo strán nechce ustúpiť a nejakým spôsobom nadviazať
vzájomnú komunikáciu aspoň na báze základného rámca slušnosti (pozdravením sa). Súd má za

to, že najbližší príbuzenský vzťah medzi sporovými stranami (matka a syn), darovanie nehnuteľnosti
žalovaným za účelom ich zabezpečenia do budúcna sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.