Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121203460
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3121203460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu A. B.,
podnikajúceho pod obchodným menom A. B. A., s miestom podnikania Športová 552, 972 26 Nitrianske
Rudno, IČO: 32 942 010, v konaní zast. Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Môťovská 497/2, 960 01
Zvolen, IČO: 36 856 517 proti žalovanému B.T. Transport s.r.o., so sídlom Piaristická 6, 911 01 Trenčín,
IČO: 36 331 171, v konaní zast. Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova
10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994 o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/3/2021 zo dňa 10. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/3/2021 zo dňa 10. augusta 2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom inej,
vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v sume 39 305,05 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii
žalovaného, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2020, prihláškou pohľadávky por. č.
1 zo dňa 24.02.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 3/A-1, titulom úrokov z omeškania v

sume 27 138,34 Eur a nákladov z uplatnenia v sume 12 166,71 Eur, na základe Rámcovej kúpnej zmluvy
a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv, uzavretej dňa 11.12.2006 medzi žalobcom
a žalovaným a Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská
Arbitrážna a Mediačná, a.s. so sídlom Sienkiewiczová 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882, číslo
konania 090711 zo dňa 21.11.2014,
vo výroku II. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v sume 60
465,23 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.

40R/2/2020, prihláškou pohľadávky por. č. 2 zo dňa 24.02.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod
por. č. 3/A-2, titulom istiny v sume 18 759,95 Eur, úrokov z omeškania v sume 38 379,67 Eur a nákladov
z uplatnenia v sume 3 325,61 Eur, na základe dohody o odplatnom používaní tankovacích kariet veriteľa
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a
povinností z leasingových zmlúv, uzavretej dňa 11.12.2006 medzi žalobcom a žalovaným, Nájomnej
zmluvy na prenájom nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.12.2006
a Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a Mediačná,

a.s. so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava- Staré Mesto, IČO 45 744 581, číslo konania 090712 zo
dňa 15.11.2016,
vo výroku III. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v sume 2
405,52 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.40R/2/2020, prihláškou pohľadávky por. č. 3 zo dňa 25.02.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod
por.č.3/A-3,titulomnáhradytrovkonaniaaprávnehozastúpeniavzmyslevýrokuIIrozsudkuOkresného
súdu Bratislava I číslo konania 25Cb/12/2015 - 509 zo dňa 18.01.2019 v spojení s výrokom II rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/180/2019-560 zo dňa 29.09.2020.
Vo výroku IV. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti
žalovanému domáhal určenia, že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v sume

39 305,05 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.
zn. 40R/2/2020, prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 24.02.2021, zapísanej v zozname pohľadávok
pod por. č. 3/A-1, titulom úrokov z omeškania v sume 27 138,34 Eur a nákladov z uplatnenia v
sume 12 166,71 Eur, na základe Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností
z leasingových zmlúv, uzavretej dňa 11.12.2006 medzi žalobcom a žalovaným a Rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská Arbitrážna a Mediačná, a.s., so

sídlom Sienkiewiczová 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882, číslo konania 090711 zo dňa 21.11.2014;
inej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v sume 60 465,23 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii
žalovaného, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2020, prihláškou pohľadávky por.
č. 2 zo dňa 24.02.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 3/A-2, titulom istiny v sume 18
759,95 Eur, úrokov z omeškania v sume 38 379,67 Eur a nákladov z uplatnenia v sume 3 325,61 Eur,

na základe dohody o odplatnom používaní tankovacích kariet veriteľa uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným, Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv,
uzavretej dňa 11.12.2006 medzi žalobcom a žalovaným, Nájomnej zmluvy na prenájom nebytových
priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.12.2006 a Rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a Mediačná, a.s. so sídlom Dunajská

15, 811 01 Bratislava- Staré Mesto, IČO 45 744 581, číslo konania 090712 zo dňa 15.11.2016;
inej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v sume 2 405,52 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii
žalovaného, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2020, prihláškou pohľadávky por.
č. 3 zo dňa 25.02.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 3/A-3, titulom náhrady trov
konania a právneho zastúpenia v zmysle výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I číslo konania

25Cb/12/2015 - 509 zo dňa 18.01.2019 v spojení s výrokom II. rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Cob/180/2019-560 zo dňa 29.09.2020.

3. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/2/2020
zo dňa 29.01.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 19/2021, bola povolená reštrukturalizácia

žalovaného. V reštrukturalizácii si žalobca ako veriteľ v zákonnej lehote na prihlásenie pohľadávky
uplatnil svoje pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej sume 102 175,80 Eur, a to
prostredníctvom prihlášky s por. č. 1 sumu 39 305,05 Eur, pričom uvedená suma pozostáva z úrokov
z omeškania vo výške 27 138,34 Eur a nákladov z uplatnenia vo výške 12 166,71 Eur (ďalej len
„Pohľadávka 1“), prostredníctvom prihlášky s por. č. 2 sumu vo výške 60 465,23 Eur, pričom uvedená

suma pozostáva z istiny vo výške 18 759,95 Eur, úrokov z omeškania vo výške 38 379,67 Eur a
nákladov z uplatnenia vo výške 3 325,61 Eur (ďalej len „Pohľadávka 2“) a prostredníctvom prihlášky
s por. č. 3 sumu vo výške 2 405,52 Eur, pričom uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 2 405,52
Eur (ďalej len „Pohľadávka 3“). V prihláškach žalobca riadne uviedol názov, sídlo a IČO veriteľa aj
úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky a sumu pohľadávky s podrobným rozdelením na istinu a

príslušenstvo. Dňa 12.03.2021 bolo veriteľovi doručené potvrdenie správcu o zapísaní pohľadávok do
zoznamu. Dňa 30.03.2021 bola žalobcovi doručená výzva správcu na poskytnutie súčinnosti podľa ust.
§ 75 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z., prostredníctvom ktorej správca požiadal veriteľa o predloženie výpisu
z bankového účtu veriteľa, na ktorý boli pripísané finančné prostriedky vymožené v exekučnom konaní
vedenom voči dlžníkovi ako povinnému. Žalobca sprievodným listom zo dňa 31.03.2021 požadovaný

výpis z bankového účtu správcovi poskytol.

4. Vo vzťahu k Pohľadávke 1 žalobca uviedol, že dňa 27.12.2006 boli medzi veriteľom a dlžníkom
uzatvorené podľa bodu 9 článku 6 Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností
z leasingových zmlúv uzavretej 11.12.2006 (ďalej len „RKZ“), viaceré kúpne zmluvy k nákladným

motorovým vozidlám, v zmysle ktorých veriteľ previedol na dlžníka ako kupujúceho vlastnícke právo
k tovaru riadne a včas a vystavil mu za to titulom dohodnutej kúpnej ceny faktúry, a to č. 0605119,
splatná dňa 04.01.2007, na sumu 777 218,80 SKK, č. 0605120, splatná dňa 04.01.2007, na sumu 814
034,40 SKK, č. 0605121, splatná dňa 04.01.2007, na sumu 814 034,40 SKK, č. 0605122, splatná dňa04.01.2007, na sumu 814 034,40 SKK, č. 0605123, splatná dňa 04.01.2007, na sumu 924 481,30 SKK.
Uvedené faktúry dlžník uhradil po lehote ich splatnosti. V zmysle čl. IV bod 1 RKZ si veriteľ a dlžník
dohodli pre prípad omeškania dlžníka so zaplatením kúpnej ceny jednorazovú zmluvnú pokutu, a to

vo výške kúpnej ceny so splatnosťou do 7 dní od vyzvania na jej zaplatenie. Veriteľ dňa 21.06.2007
písomne vyzval dlžníka na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 4 120 899,- SKK, ktorú dlžník neuhradil.
Veriteľ a dlžník sa v RKZ (v čl. 5 ods. 7) dohodli na rozhodcovskej doložke. Uhradenia predmetnej
zmluvnej pokuty sa veriteľ domáhal v rozhodcovskom konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., ktorý následne vo veci

o zaplatenie 4 120 899,- SKK s prísl. dňa 29.10.2008 vydal prvý rozhodcovský rozsudok, ktorým
rozhodcovskýsúdžalobežalobcuvcelomrozsahuvyhovel.Žalovanýpodalnavšeobecnomsúdežalobu
o zrušenie prvého rozhodcovského rozsudku, o ktorej rozsudkom rozhodol Okresný súd Bratislava III
v znení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave a prvý rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu zrušil. Rozhodcovský súd vo veci vydal druhý rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský
súd v celom rozsahu pôvodnej žalobe žalobcu vyhovel. Druhý rozhodcovský rozsudok rozhodcovského

súdu s č. k. 090711, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2014 a vykonateľnosť dňa 20.12.2014, spolu
s istinou vo výške 136 788,79 Eur, priznal veriteľovi aj 14,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 136
788,79 Eur od 29.06.2007 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania (zaplatený súdny poplatok)
vo výške 5 471,69 Eur a trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 5 827,82 Eur.
Žalobca na podklade druhého rozhodcovského rozsudku po uplynutí lehoty na plnenie podal návrh

na začatie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 106/2015. Žalovaný podal žalobu o zrušenie druhého
rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Predmetné súdne konanie
bolo právoplatne skončené v neprospech dlžníka vydaním rozsudku OS BA I zo dňa 18.01.2019, sp. zn.
25Cb/12/2015-509, ktorým súd žalobu dlžníka zamietol, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 2Cob/180/2019-560. Všeobecné súdy priznali veriteľovi aj

nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100%, o ktorých
presnej výške OS BA I právoplatne nerozhodol. V exekúcii došlo k čiastočnému vymoženiu nárokov
veriteľa v rozsahu: istina 136 788,79 Eur, úroky z omeškania vo výške 242 837,76 Eur. Žalovaný (dlžník)
podal dňa 09.11.2020 voči rozsudku KS BA sp. zn. 2Cob/180/2019 dovolanie, o ktorom ku dňu podania
žaloby Najvyšší súd SR nerozhodol. Z uvedeného dôvodu si žalobca prihláškou s por. č. 1 prihlásil voči

dlžníkovi svoju Pohľadávku 1 v celkovej výške 39 321,55 Eur, pozostávajúcu zo zvyšku neuhradeného
úroku z omeškania vo výške 1 274,44 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 5 471,69 Eur (titulom
zaplateného súdneho poplatku), trov právneho zastúpenia priznaných rozhodcovským rozsudkom vo
výške 5 827,82 Eur, trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur (titulom zaplateného súdneho poplatku
za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) a trov právneho zastúpenia v

exekučnom konaní vo výške 867,20 Eur.

5. Vo vzťahu k pohľadávke 2 žalobca uviedol, že dňa 11.12.2006 bola medzi veriteľom a dlžníkom
uzatvorená RKZ, následne na jej základe boli uzatvorené v dňoch 22.12.2006 až 28.12.2006 viaceré
kúpne zmluvy k nákladným motorovým vozidlám (32 ks ťahačov a 31 ks návesov), v zmysle ktorých

veriteľ previedol na dlžníka ako kupujúceho vlastnícke právo k tovaru riadne a včas. V súvislosti s RKZ
sa veriteľ a dlžník o. i. dohodli, že veriteľ dlžníkovi umožní využívať tankovacie karty EUROSHELL,
patriace veriteľovi, za čo veriteľ vystavil dlžníkovi faktúry v rozsahu ich používania dlžníkom, a to faktúru
č. 0700042 splatná dňa 14.03.2007 na sumu 488 979,- SKK, č. 0700048 splatná dňa 23.03.2007 na
sumu 59 559.- SKK, č. 0700067 splatná dňa 19.04.2007 na sumu 324,- SKK, č. 0700066 splatná

dňa 19.07.2007 na sumu 5 976,- SKK. Taktiež dňa 29.12.2006 bola medzi dlžníkom ako nájomcom
a veriteľom ako prenajímateľom uzavretá aj Nájomná zmluva na prenájom nebytových priestorov, 10
parkovacích miest a hnuteľného majetku - kancelárskeho zariadenia. Titulom nájomného veriteľ vystavil
dlžníkovi 2 faktúry, a to č. 0700081 splatná dňa 05.05.2007 na sumu 34 986,- SKK a č. 0700101 splatná
dňa 05.06.2007 na sumu 34 986,- SKK. Uvedené faktúry (istinu) v celkovej sume 624 810,- SKK (20

739,89 Eur) dlžník neuhradil ani len v časti. Veriteľ a dlžník sa v RKZ (v čl. 5 ods. 7) a v Nájomnej zmluve
(v čl. VII ods. 3) dohodli na rozhodcovskej doložke. Uhradenia predmetných faktúr sa veriteľ domáhal
následne v rozhodcovskom konaní vedenom pred Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská a Mediačná, a.s. so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava- Staré
Mesto, IČO 45 744 581, ktorý vo veci o zaplatenie 20 739,89 Eur s prísl. vydal dňa 15.11.2016

rozhodcovský rozsudok č. k. 090712, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.12.2016 a vykonateľnosť dňa
09.12.2016. Spolu s istinou vo výške 18 759,95 Eur (rozhodcovský súd nepriznal žalobcovi časť vo
výške 1 979,94 Eur) rozhodcovský súd priznal veriteľovi aj 14,75% úrok z omeškania ročne zo sumy
16 231,12 Eur od 15.03.2007 do 03.05.2007, zo sumy 14 251,18 Eur od 04.05.2007 do zaplatenia, zosumy 1 976,99 Eur od 24.03.2007 do zaplatenia, zo sumy 10,75 Eur od 20.04.2007 do zaplatenia, zo
sumy 198,36 Eur od 20.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 1 164,32 Eur od 06.05.2007 do zaplatenia a
zo sumy 1 164,32 Eur od 06.06.2007 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania (zaplatený súdny

poplatok) vo výške 671,24 Eur a trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 2 193,01
Eur. Po márnom uplynutí lehoty na plnenie žalobca podal návrh na začatie exekúcie pod sp. zn. EX
6865/2016. Exekúcia bola ex lege zastavená povolením reštrukturalizácie dlžníka. Dňa 27.01.2017
žalovaný podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. 090712. V súdnom konaní OS BA
V vydal dňa 13.10.2020 rozsudok sp. zn. 23Cr/11/2017-238, ktorým žalobu zamietol. Tento rozsudok

ku dňu podania žaloby nenadobudol právoplatnosť, nakoľko na KS BA nebolo rozhodnuté o odvolaní
dlžníka. Vzhľadom k tomu, že v exekúcii nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov, žalobca
si prihláškou Pohľadávky 2 uplatnil pohľadávku v celkovej výške 60 144,15 Eur, pozostávajúcu z
neuhradenej istiny vo výške 18 759,95 Eur, neuhradených úrokov z omeškania vo výške 38 379,67
Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 671,24 Eur (titulom zaplateného súdneho poplatku), trov
právneho zastúpenia priznaných rozhodcovským rozsudkom vo výške 2 193,01 Eur, trov exekučného

konania vo výške 16,50 Eur (titulom zaplateného súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi) a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 444,86 Eur.

6. Vo vzťahu k pohľadávke 3 žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že súdne konanie o žalobe
žalovaného o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. 090711 bolo právoplatne skončené, a súdy

priznali žalobcovi právo na náhradu trov konania ako i trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, veriteľ
si z dôvodu právnej istoty prihlásil osobitnou prihláškou č. 3 aj sumu 2 405,52 Eur titulom náhrady trov
konaniaatrovprávnehozastúpeniapriznanýchprávoplatnýmirozhodnutiamipredmetnýchvšeobecných
súdov v tomto konaní, ktoré si vyčíslil v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z. v platnom znení jeho právny zástupca, keď momentom vzniku pohľadávky je jej priznanie súdom.

7. Dňa 04.05.2021 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu o popretí pohľadávok zapísaných do
zoznamu pohľadávok pod por. č. 3/A-1, 3/A-2 a 3/A-3, v celom rozsahu, a to na základe podnetu dlžníka
na popretie pohľadávok.

8. Ako dôvod popretia zapísanej pohľadávky pod por. č. 3/A-1 (Pohľadávky 1) v celom rozsahu, žalovaný
a správca (zhodne) uviedli, že dôvodom popretia Pohľadávky 1 je existencia neskončeného dovolacieho
konania vedeného na Najvyššom súde SR, iniciované na základe dovolania dlžníka podaného voči
rozsudku KS BA. Dôvodom popretia Pohľadávky 1 je dlžníkom a správcom tvrdená (cit.): „možná
absolútna neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ...“. RKZ je podľa správcu od podstaty svojim účelom v

rozpore s právnymi predpismi, a teda absolútne neplatná, čo sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku
a na ústne zmluvy dojednané na základe RKZ. Právny dôvod individuálnych fakturačných nárokov
dlžníka nespočíva v obsahu dojednaní RKZ, ide o neexistenciu príčinného vzťahu. Písomne dohodnutá
rozhodcovská doložka sa nevzťahuje k právnemu vzťahu, ktorého pôvod a dôvod vzniku nespočíva
v písomných dojednaniach RKZ, čo zakladá neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu. Namietal

tiež neprimeranú výšku zmluvnej pokuty (700% istiny). Právne nároky veriteľa možno kvalifikovať ako
nároky z bezdôvodného obohatenia, neboli uplatnené na súde, pričom správca namietal premlčanie
uplatnených nárokov.

9. Ako dôvod popretia zapísanej pohľadávky pod por č. 3/A-2 (Pohľadávky 2) správca uviedol existenciu

neskončeného odvolacieho konania. Veriteľ podľa správcu nepreukázal vznik nároku na zaplatenie
uplatnených nárokov, poskytnutie, resp. dodanie fakturovaných plnení, v konaní absentuje preukázaný
zmluvný titul pre nájom, v konaní absentuje preukázaný zmluvný titul pre používanie tankovacích kariet
a prehľad vykonaných tankovaní, v konaní absentuje preukázanie dohody medzi zmluvnými stranami
o výške odplatných plnení za nájom, či užívanie tankovacích kariet. Správca tvrdil aj možnú absolútnu

neplatnosťrozhodcovskejzmluvy.RKZjepodľasprávcuodpodstatysvojimúčelomvrozporesprávnymi
predpismi, a teda absolútne neplatná, čo sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku a na ústne zmluvy
dojednané na základe RKZ. Právny dôvod individuálnych fakturačných nárokov dlžníka nespočíva
v obsahu dojednaní RKZ, ide o neexistenciu príčinného vzťahu. Písomne dohodnutá rozhodcovská
doložka sa nevzťahuje k právnemu vzťahu, ktorého pôvod a dôvod vzniku nespočíva v písomných

dojednaniach RKZ - neexistencia právomoci rozhodcovského súdu. Správca tiež tvrdil, že právne nároky
veriteľa možno kvalifikovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, ktoré neboli uplatnené na súde a
namietal premlčanie uplatnených nárokov.10. Ako dôvod popretia zapísanej pohľadávky pod por. č. 3/A-3 (Pohľadávky 3) v celom rozsahu správca
uviedol existenciu neskončeného dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR, iniciované na
základe dovolania dlžníka podaného voči rozsudku KS BA, možnú absolútna neplatnosť rozhodcovskej

zmluvy ako aj skutočnosť, že RKZ je od podstaty svojim účelom v rozpore s právnymi predpismi, a teda
absolútne neplatná, čo sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku a na ústne zmluvy dojednané na základe
RKZ.PrávnydôvodindividuálnychfakturačnýchnárokovdlžníkanespočívavobsahudojednaníRKZ,ide
oneexistenciupríčinnéhovzťahu,písomnedohodnutározhodcovskádoložkasanevzťahujekprávnemu
vzťahu, ktorého pôvod a dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach RKZ - neexistencia

právomoci rozhodcovského súdu. Správca namietal neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, právne nároky
veriteľa možno kvalifikovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, neboli uplatnené na súde, vzniesol
tiež námietku premlčania uplatnených nárokov.

11. Žalobca v súvislosti s dôvodmi popretia poukázal na to, že prihlásené pohľadávky boli priznané
právoplatnými rozhodnutiami rozhodcovských súdov a podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít

(rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a
súdovSRpodR53/2019),prijudikovanejpohľadávke(pohľadávkepriznanejvykonateľnýmrozhodnutím
súdu alebo iného príslušného orgánu) môžu nastať okolnosti majúce za následok jej spornosť, čím
je daný zákonný dôvod popretia, avšak takým dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní

rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie
judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
V danom prípade týmto orgánom bol rozhodcovský súd. Správca, ani dlžník, v tejto veci nemajú, ani
nemôžumaťprávomocnarozhodovanieomeritórnychskutočnostiach,oktorýchrozhodovaniekauzálne
prináležalo iba rozhodcovskému súdu. Aj keď ZoKR vyslovene nerozlišuje pohľadávky, pre ktoré patrí

veriteľovi exekučný titul a pre ktoré nie, tzv. incidenčné súdne konanie nie je, a ani nemôže byť s
poukazom na všeobecnú zásadu právnej istoty, osobitným konaním tzv. „tretej inštancie“, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom mohlo mať vplyv na vec už raz právoplatne rozhodnutú (res iudicata), ako to
vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2010. Podľa žalobcu sú dôvody popretia
jeho pohľadávok účelové, nespôsobilé privodiť popretie pohľadávok veriteľa v reštrukturalizácii. Otázky

právneho titulu pohľadávok žalobcu ako aj platnosti rozhodcovskej doložky boli vyriešené v konaniach
pred rozhodcovským súdom. V danom prípade mal rozhodcovský súd za nesporne preukázané, že
Pohľadávka 1 a 2 vznikla, kto je dlžníkom a v akej výške pohľadávka vznikla, aj to, prečo mal právomoc
o veci rozhodovať. Preto je takéto rozhodnutie žalovaného/správcu, o popretí prihlásených pohľadávok
z dôvodu, že nemali za preukázané vznik pohľadávky a existenciu vzájomného vzťahu, nesprávne

a nezákonné, v rozpore so základnou procesnou prekážkou res iudicata vyjadrenou aj v ust. § 230
CSP, ktorým sa spravuje a riadi aj incidenčné konanie. Čo sa týka tvrdeného premlčania, tak žalobca
poukazoval na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť. Rozsudky rozhodcovského súdu nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v

roku 2014 a v r. 2016. Najskôr by sa teda dalo zo strany dlžníka/správcu namietať premlčanie časti
nárokov až v roku 2024.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

13. V prihláške č. 1, v zozname pohľadávok zapísanej pod č. 3/A-1, veriteľ označil za právny dôvod
vzniku pohľadávky zmluvnú pokutu pre omeškanie so splnením peňažnej povinnosti dlžníka v trvaní 7
dní, za čo si uplatnil od dlžníka samotnému plneniu neprimeranú sankciu vo výške 136 788, 79 Eur, zo
sumy ktorej nemá uspokojenú časť nároku zodpovedajúcu výške prihlásenej pohľadávky. Pohľadávka
z právneho dôvodu jej vzniku má charakter pohľadávky podľa § 95 ods. 3 ZKR, ktoré sa posudzujú

v režime podľa § 95 ods. 2 ZKR, čo veriteľ v prihláške neoznačil v snahe zakryť dôvody pre postih
uspokojovania v poslednej skupine ako podriadené pohľadávky. Správca správne poprel pravosť, výšku
aj poradie pohľadávky a žalobca v prihláške neuviedol také dôvody a neponúkol také podklady, pre ktoré
by sa dala pravosť, výška a poradie uznať. Poukázal tiež na dôvody popretia pohľadávky.

14. V prihláške č. 2, v zozname pohľadávok zapísanej pod č. 3/A-2, veriteľ označil za právny
dôvod vzniku pohľadávky nárok za používanie tankovacích kariet a nájomné, keď tento dôvod
neobstojí z dôvodu, že ku tankovacím kartám neuviedol veriteľ správny dôvod vzniku nároku a ku
nájomnému nedokladoval prevzatie nájomných priestorov, teda že plnenie reálne žalovanému dodal.Opodstatnenosť nároku žalobca opieral len o účtovné doklady, ktoré nepreukazujú základné náležitosti
preukázania vzniku pohľadávky spôsobom identifikácie kariet, preukázaním čerpania od poskytovateľa
kreditnej služby oprávňujúcej držiteľa kariet tankovať a neopomenuteľnom preukázaní, že čerpanie

uskutočnil žalovaný prevzatím a držbou kariet, teda skutočnou realizáciou plnenia, ktorého vydania sa
bez opory v doložení právneho dôvodu žalobca od žalovaného domáhal. Žalobca nepreukázal, že by
plnil a poskytol žalovanému služby, ktorých sa v účtovnom doklade za tankovanie a nájomné domáhal.
Poukázal na dôvody popretia pohľadávky.

15. V prihláške č. 3, v zozname pohľadávok zapísanej pod č. 3/A-3, veriteľ označil za právny dôvod
vzniku pohľadávky zmluvnú pokutu pre omeškanie so splnením peňažnej povinnosti dlžníka v trvaní 7
dní, za čo si uplatnil od dlžníka sankciu vo výške 136 788,79 Eur zo sumy, ktorej nemá uspokojenú
časť nároku zodpovedajúcu výške prihlásenej pohľadávky. Pohľadávka z právneho dôvodu jej vzniku
má charakter pohľadávky podľa § 95 ods. 3 ZKR, ktoré sa upravujú v režime podľa § 95 ods. 2 ZKR,
čo veriteľ v prihláške neoznačil v snahe zakryť dôvody pre postih uspokojovania v poslednej skupine.

Žalovaný uviedol, že tento nárok ešte nie je v hmotnoprávnej rovine uznateľnosti, ale len s povahou
budúcej pohľadávky alebo podmienenej, ktorej vznik, výška, aj poradie závisia od priznania a vyčíslenia
konkrétnej výšky v prípade úspechu žalobcu v konaní, ktorého výsledok nie je známy. Správca správne
poprel pravosť, výšku aj poradie pohľadávky.

16. Zhrnul, že žalobca odvodzoval svoj nárok na určenie pravosti, výšky a poradia svojich prihláškami
uplatnených pohľadávok od právnych dôvodov vzniku pohľadávok, ktoré všetky skutkovo nesprávne
označil, právne nesprávne kvalifikoval a žiadnym spôsobom nepreukázal právny podklad dodania
predmetu fakturačných nárokov deklarovaných tovarov a služieb, z čoho plynie, že nesplnil základnú
povinnosť veriteľa, pretože neosvedčil existenciu uplatnených pohľadávok, ani dôvodnosť uplatnených

pohľadávok č. 1-3, zapísaných v zozname pohľadávok dlžníka (žalovaného). Žalobca predloženými
faktúrami nepreukázal vznik uplatnenej pohľadávky za služby (t.j. skutočné využívanie služieb
zamestnancami úpadcu, kedy, ktorí zamestnanci, aké karty využívali, absentuje podrobný zoznam o
realizácii tejto služby), ani za nájomné (t.j. skutočnosť, že išlo o úpadcu, kedy v akom množstve využil
túto službu zazmluvnenú úpadcom), rovnako nepreukázal ani hmotnoprávnu dôvodnosť fakturovanej

pohľadávky. Samotné predloženie daňového dokladu/faktúry, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné
plnenie uskutočnilo tak, ako to je deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ani nepredložil žiadny
dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť dôvodnosť popieracieho prejavu správcu, ktorý žalobcom
prihlásené pohľadávky poprel v právnom dôvode a výške z dôvodu, že veriteľ nepreukázal vznik

nároku na zaplatenie prihlásených pohľadávok, nepreukázal dodanie tovaru a služieb, a ani ich
nekonkretizoval, najmä neuviedol, v akom rozsahu boli tovar a služby skutočne dodané. Žalobca oprel
svoje nároky o účtovné doklady a rozhodcovské nálezy, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu a v
ktorých sa skutkovo rozhodcovia pre formálne prekážky nezaoberali vecným brojením, ktoré uplatnil
reštrukturalizačný správca. Dôvod popretia poradia uplatneného v prihláške správca uviedol takto: „Tak

isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta, sa v konkurze neprihliada.“ Žalobca
žiadnym právne relevantným spôsobom nevysvetlil, pre aké dôvody neuviedol v prihláškach správne
poradie.

17.Súdprvejinštancievychádzalzozistenia,žeuznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.40R/2/2020

zo dňa 25.01.2021, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 19 dňa 29.01.2021, bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného, pričom do funkcie správcu bola ustanovená Ing. Katarína Roderová, so
sídlom kancelárie Piaristická 44, Trenčín.

18. Prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 24.02.2021 si žalobca prihlásil v reštrukturalizácii žalovaného

inú pohľadávku v sume 39 305,05 Eur (úroky z omeškania v sume 27 138,34 Eur, náklady z uplatnenia
v sume 12 166,71 Eur), zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1. Ako právny dôvod vzniku
pohľadávky uviedol: „Dňa 27.12.2006 boli medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorené podľa bodu 9 článku
6 Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinnosti z leasingových zmlúv uzavretej
11.12.2006 (ďalej len „RKZ“), viaceré kúpne zmluvy k nákladným motorovým vozidlám, v zmysle ktorých

veriteľ previedol na dlžníka ako kupujúceho vlastnícke právo k tovaru riadne a včas a vystavil mu za to
titulom dohodnutej kúpnej ceny faktúry, a to č. 0605119, splatná dňa 04.01.2007 na sumu 777 218,80
SKK;č.0605120,splatnádňa04.01.2007nasumu814034,40SKK;č.0605121,splatnádňa04.01.2007
na sumu 814 034,40 SKK; č. 0605122, splatná dňa 04.01.2007 na sumu 814 034,40 SKK; č. 0605123,splatná dňa 04.01.2007 na sumu 924 481,30 SKK. Uvedené faktúry dlžník uhradil až 07.02.2007 (po
ich splatnosti). V zmysle čl. IV bod 1 RKZ, si veriteľ a dlžník dohodli pre príp. omeškanie dlžníka
so zaplatením kúpnej ceny (ako i za porušenie akýchkoľvek iných povinností dlžníka) jednorazovú

zmluvnú pokutu, a to vo výške kúpnej ceny so splatnosťou 7 dní od vyzvania na jej zaplatenie.
Veriteľ dňa 21.06.2007 písomne vyzval dlžníka na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 4 120 899,- SKK,
avšak dlžník do 7 dní sumu neuhradil. A neurobil to aj napriek viacerým výzvam veriteľa. Uhradenia
predmetnej zmluvnej pokuty sa veriteľ domáhal následne v rozhodcovskom konaní vedenom pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., v

tom čase so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO 35 862 882, ktorý následne vo veci o zaplatenie
4 120 899,- SKK s prísl. rozhodol a vydal dňa 21.11.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 090711, ktorý
nadobudol právoplatnosť 16.2.2014 a vykonateľnosť 20.12.2014. Spolu s istinou vo výške 136 788,79
Eur rozhodcovský súd priznal veriteľovi aj nasledovné príslušenstvo: 14,75% úrok z omeškania ročne
zo sumy 136 788,79 Eur od 29.06.2007 do zaplatenia; trovy rozhodcovského konania (zaplatený súdny
poplatok) vo výške 5 827,69 Eur, trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 5 827,82

Eur. Keďže sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty, veriteľ začal požadovať od
dlžníka aj zákonný úrok z omeškania vo výške 14,75% p.a. z predmetnej dlžnej sumy, a to od 29.06.2007
do zaplatenia. Veriteľovi teda vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy do
zaplatenia, vo výške spolu 269 976,10 Eur (suma vyplýva z Konečného vyúčtovania exekúcie, ktoré tvorí
prílohu prihlášky). Výpočet úrokov z omeškania je nasledovný: 14,75% úrok z omeškania ročne zo sumy

136788,79Eurod29.06.2007domomentuzaplatenia/vymoženiaistinyvexekučnomkonaní(vpriebehu
novembra2020).Okremrozhodcovskýmsúdompriznanejistinyspoluspríslušenstvom,veriteľovivznikli
ajďalšienákladyspojenésuplatňovanímsvojejpohľadávkyvočidlžníkoviexekúciou,atovovýške16,50
Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 090711, ako aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo

výške 850,75 Eur. Tieto nároky, vrátane náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia konania
pred rozhodcovským súdom, si veriteľ tiež prihlasuje a uvádza v kolónke náklady z uplatnenia. Navyše
dlžník napadol tento exekučný titul žalobou na všeobecnom súde a snažil sa o dosiahnutie zrušenia
predmetného rozhodcovského rozsudku. Toto súdne konanie právoplatne skončilo v neprospech dlžníka
vydaním rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.01.2019, sp. zn. 25Cb/12/2015-509, ktorým

súd žalobu dlžníka zamietol, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 29.09.2020, sp. zn. 2Cob/180/2019-560. Všeobecné súdy priznali veriteľovi aj nárok na náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100%, o ktorých presnej výške
však ešte Okresný súd Bratislava I právoplatne nerozhodol. Veriteľ si týmto z dôvodu právnej istoty
prihlási aj túto sumu titulom náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia priznaných právoplatnými

rozhodnutiami predmetných všeobecných súdov osobitnou samostatnou prihláškou. Nakoľko v prísl.
exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom ex. úradom
v Šali pod sp. zn. EX 106/2015, došlo k čiastočnému uspokojeniu a vymoženiu predmetných nárokov
veriteľa v nasledovnom rozsahu: istina 136 788,79 Eur; úroky z omeškania vo výške 242 837,76 Eur;
spolu vo výške 379 626,55 Eur, touto prihláškou si veriteľ prihlasuje voči dlžníkovi svoju pohľadávku

iba v celkovej výške 39 321,55 Eur, pozostávajúcu zo zvyšku neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 1 274,44 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 5 471,69 Eur (titulom zaplateného súdneho
poplatku), trov právneho zastúpenia priznaných rozhodcovským rozsudkom vo výške 5 827,82 Eur, trov
exekučného konania vo výške 16,50 Eur (titulom zaplateného súdneho poplatku za vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške

867,20 Eur. Zároveň si veriteľ prihlasuje aj pohľadávku titulom náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia priznaných právoplatnými rozhodnutiami predmetných všeobecných súdov s tým, že presnú
výšku špecifikuje neskôr, nakoľko pohľadávka objektívne z právneho pohľadu vznikla pred povolením
reštrukturalizácie, ale z objektívnych dôvodov nebolo možné uviesť/upresniť jej výšku v lehote na
podanie tejto prihlášky.“

19. Z výpisu pohľadávky žalobcu, prihlásenej v sume 39 305,05 Eur, zapísanej v predmetnej
reštrukturalizácii žalovaného v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1, súd prvej inštancie považoval za
zistené, že reštrukturalizačný správca dlžníka uvedenú pohľadávku poprel čo do jej výšky, právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, vymáhateľnosti, ako aj poradia. Ako dôvod popretia právneho dôvodu

vzniku pohľadávky a jej vymáhateľnosti správca uviedol: - „popieram pohľadávku z dôvodu existencie
konania o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/180/2019 zo dňa 29.09.2020,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/12/2015 z 18.01.2019, v
čase skončenia lehoty na popieranie pohľadávok nebolo konanie o dovolaní právoplatne skončené; -popieram z dôvodu možnej absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola
uzatvorená v súlade s právnym poriadkom, v rámcovej kúpnej zmluve strany uviedli, že rozhodnutiu
vydanému v rozhodcovskom konaní sa podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre zmluvné strany

konečné a záväzné, čo považujeme za faktické sa vzdanie práva vopred, pričom ide o konkrétne právo
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko toto právo v čase uzatvorenia Rámcovej
kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv (ďalej len RKZ) ešte
neexistovalo. Tento záväzok je neplatný a rozhodcovská doložka nie je v súlade s právnym poriadkom.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka v čl. 6 bod 8 RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z

leasingových zmlúv nemôže obstáť aj z dôvodov, že sa odvoláva len na právne vzťahy vzniknuté priamo
z tejto zmluvy. Priamym právnym titulom na zmenu vlastníckeho práva ohľadne predmetu 5 ťahačov
nebola rámcová kúpna zmluva, ale boli individuálne ústne kúpne zmluvy, ktoré však neobsahovali
rozhodcovskúdoložku,atiežnebolovymedzené,žebysanatakétoústnezmluvyrozhodcovskádoložka
mohla vzťahovať. Jediný písomný dokument, ktorý mohol zakladať rozhodcovskú doložku, je absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodu, že účelom dojednania zmluvných strán bolo zabezpečiť budúci

postup strán, no podstatou tohto úkonu bolo, že dvaja účastníci právneho vzťahu si vymedzili postúpenie
takých práv, ktoré sa týkali práva vlastníka predmetu leasingu a ktorí neboli účastníkom právneho úkonu.
Veriteľ previedol zmluvou práva o povinnosti, ktoré mu v tom čase neprislúchali, pričom nikto nemôže
previesť viac práv ako sám má a ako mu prináleží, zmluva je zmluvou absolútne neplatnou podľa §
39 Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Z dôvodu právnej opatrnosti, z rovnakých
dôvodov ako vyššie uvedených, namietame relatívnu neplatnosť zmluvy; - účelom RKZ a zmluvy o
prechode práv a povinností z leasingových zmlúv bolo previesť vlastnícke právo ku predmetu vlastníctva
veriteľa na dlžníka, a tiež previesť práva a povinnosti z leasingových zmlúv na dlžníka. V danom prípade
je potrebné si uvedomiť, že v prípade prevodu práv a povinností by sa tak mohlo stať len v časti

prevodu práv ku predmetom leasingu postupom podľa § 524 Obchodného zákonníka (podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka), pretože ku účinnému prevodu povinnosti či v rozsahu prevzatia existujúceho
dlhu alebo ku prevzatiu záväzkov by bolo potrebné aby bol neopomenuteľným účastníkom tohto vzťahu
vlastník predmetu leasingu, a teda veriteľ. Založený právny vzťah sa v časti prevzatia dlhu posudzuje
podľa § 531 Obchodného zákonníka (podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka) a tento nemôže platne

vzniknúť bez súhlasu veriteľa; - právny úkon je teóriou práva považovaný za najčastejšie využívanú
subjektívnu právnu skutočnosť, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú právne vzťahy. Zákon priznáva
každému subjektu súkromného práva v rámci privátnej autonómie a na vlastnú zodpovednosť vytvárať
právne vzťahy s inými právnymi subjektmi. Právny úkon spočíva vo vedomom ľudskom konaní a ide
teda o skutočnosť subjektívnu a nie objektívnu, ktorá nastane bez konania subjektu práva. Na to, aby

bol právny úkon platný a vyvolal právne následky vznik, zmenu, zánik práv a povinností, musia byť
naplnené jeho náležitosti ustanovené v zákone. Ustanovenia o právnych úkonoch v obchodnom práve
sú predmetom Obchodného zákonníka. Táto právna úprava však nie je komplexná a v rámci použitia
princípu subsidiarity právnych predpisov sa na úkony v obchodnom práve, resp. ich neplatnosť aplikujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka; - teda RKZ a zmluva o prechode práv a povinností z leasingových

zmlúv je od podstaty svojím účelom v rozpore s právnymi predpismi a tento dôvod neplatnosti dopadá aj
na rozhodcovské doložky, ktoré by inak spočívali izolovane bez opory v materiálnom priebehu. Postup
účastníkov, ktorí uzatvorili 5 individuálnych ústnych kúpno-predajných zmlúv bez splnenia podmienky
písomnej formy dojednania doložky alebo iného odkazu, z ktorého sa dalo vyvodzovať, že sa doložka z
neplatnej zmluvy mala vzťahovať aj na ústne zmluvy, ktoré neobsahovali toto dojednanie; - v obchodno-

právnom vzťahu je právne uplatnenou zásadou, že uplatňované zmluvy sú zásadne právne záväzné,
ktoré sa vyznačujú vzájomným protiplnením zmluvných strán. Synalagmatičnosť spočíva v tom, že
podľa Obchodného zákonníka, strana ktorá je sama v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti, nie
je oprávnená sankcionovať druhú zmluvnú stranu pri omeškaní s plnením záväzku. Dlžník nebol
povinný prevziať prevodu s vadami, pričom v čase prevzatia premetu kúpy žalobcom, trpel predmet

kúpy právnymi vadami, keď na predmete prevodu viazlo záložné právo, ktorým veriteľ zabezpečoval
svoj záväzok voči tretím osobám; - predmetom konania v rozhodcovskom konaní boli individuálne
fakturačné nároky dlžníka, ktorých právny dôvod nespočíva v obsahu kogentne vymedzených dojednaní
Rámcovej a kúpnej zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv z 11.12.2006, a ani
takýto príčinný vzťah ku predmetu nárokov nie je možné od danej zmluvy odvodzovať. Predmet zmluvy

vyjadrený v čl. 2. RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv vymedzuje
predmet hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom prevodu a pre účely ktorých došlo k uzatvoreniu RKZ
a zmluvy a o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv (bez predikcie platnosti a dovolenosti
jej dojednania); - je vylúčené aby sa písomne dohodnutá doložka vzťahovala ku právnemu vzťahu,ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach RKZ a zmluvy o prechode
práv a povinností z leasingových zmlúv, z dôvodu že nie je zachované písomne dohodnuté podriadenie
pod právomoc rozhodcovského súdu. RKZ a zmluva o prechode práv a povinností z leasingových

zmlúv nevymedzovala právomoc rozhodcovského súdu k tomuto predmetu sporu; - správca namieta
neprimeranú výšku zmluvnej pokuty (uplatnená vo výške 100% istiny); - právne nároky veriteľa možno
kvalifikovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, neboli uplatnené na súde; Z dôvodu právnej
opatrnosti namietame premlčanie uplatnených nárokov. Z rovnakých dôvodov, pre ktoré správca poprel
právny dôvod vzniku pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1, poprel aj výšku úrokov

z omeškania v sume 27 138,34 Eur a výšku nákladov z uplatnenia v sume 12 166,71 Eur. Výšku
označenej pohľadávky v časti výšky úrokov z omeškania v sume 27 138,34 Eur správca poprel tiež z
dôvodu, že neexistuje samotná istina pohľadávky, t.j. nárok na zmluvnú pokutu voči dlžníkovi, a preto
sa dlžník logicky ani nemohol dostať do omeškania. Správca poprel výšku nákladov z uplatnenia v
sume 12 166,71 Eur tiež z dôvodu, že neexistuje samotná istina pohľadávky, t.j. nárok na zmluvnú
pokutu voči dlžníkovi. Správca mal zato, že náklady z uplatnenia veriteľovi ani nevznikli. Ako dôvod

popretiaporadiapohľadávky,zapísanejvzoznamepohľadávokpodč.3/A-1,správcauviedol:„Popieram
poradie pohľadávky z rovnakých dôvodov ako právny dôvod pohľadávky, výšku pohľadávky, ako aj
vymáhateľnosť.“

20. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 090711 zo dňa 21.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

16.12.2014, Stály rozhodcovsky súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882, zaviazal žalovaného (B.T. Transport
s.r.o.)nazaplatenieistinyvsume136788,79Eurso14,75%ročnýmúrokomzomeškaniaod29.06.2007
do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov rozhodcovského konania žalobcovi titulom
poplatku za rozhodcovské konanie v sume 5 471,69 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 5 827,82

Eur.

21. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 25Cb/12/2015-509 zo dňa 18.01.2019 zamietol žalobu B.T.
Transport s.r.o. ako žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova

4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882 sp. zn. 090711 zo dňa 21.11.2014. Zároveň priznal A. B. 100%
trov konania proti B.T. Transposrt s.r.o. ako žalobcovi.

22. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/180/2019-560 zo dňa 29.09.2020 potvrdil rozsudok
OkresnéhosúduBratislavaIč.k.25Cb/12/2015-509zodňa18.01.2019.ZároveňA.B.A.priznalnáhradu

trov odvolacieho konania

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obdo/10/2021 zo dňa 30.11.2021 odmietol
dovolanie B.T. Transport s.r.o. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/180/2019-560 zo
dňa 29.09.2020. Zároveň A. B. A. priznal proti B.T. Transport s.r.o.. náhradu 100% dovolacieho konania.

24. Prihláškou pohľadávky por. č. 2 zo dňa 24.02.2021 si žalobca prihlásil v reštrukturalizácii žalovaného
inú pohľadávku v sume 60 465,23 Eur (istina 18 759,95 Eur, úroky z omeškania v sume 38 379,67
Eur, náklady z uplatnenia v sume 3 325,61 Eur), zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 3/A-2. Ako
právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: „Dňa 11.12.2006 bola medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorená

Rámcovákúpnazmluvaazmluvaoprechodeprávapovinnostízleasingových(ďalejlenRKZ),následne
na jej základe boli uzatvorené v dňoch 22.12.2006 až 28.12.2006 viaceré kúpne zmluvy k nákladným
motorovým vozidlám (32 ks ťahačov a 31 ks návesov), v zmysle ktorých veriteľ previedol na dlžníka ako
kupujúceho vlastnícke právo k tovaru riadne a včas. V súvislosti s RKZ sa veriteľ a dlžník dohodli, že
veriteľ dlžníkovi umožní využívať tankovacie karty EUROSHELL patriace veriteľovi, za čo veriteľ vystaví

dlžníkovi faktúry v rozsahu ich používania dlžníkom, a to 4 faktúry: č. 070042, splatnú dňa 14.03.2007
na sumu 488 989,- SKK; č. 0700048, splatnú dňa 23.03.2007 na sumu 59 559,- SKK; č. 0700067,
splatnú dňa 19.04.2007 na sumu 324,- SKK; č. 0700066, splatnú dňa 19.07.2007 na sumu 5 976,- SKK.
Taktiež dňa 29.12.2006 bola medzi dlžníkom ako nájomcom a veriteľom ako prenajímateľom uzavretá
aj Nájomná zmluva na prenájom nebytových priestorov, 10 parkovacích miest a hnuteľného majetku -

kancelárskeho zariadenia. Titulom nájomného veriteľ vystavil dlžníkovi nasledovné 2 faktúry: č.0700081,
splatnú dňa 05.05.2007 na sumu 34 986,- SKK; č. 07000101, splatnú dňa 05.06.2007 na sumu 34
946,- SKK. Uvedené faktúry (istinu) v celkovej sume 624 810,- SKK (20 736,89 Eur) dlžník neuhradil
ani len v časti. Uhradenia predmetných pohľadávok sa veriteľ domáhal následne v rozhodcovskomkonaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s. s vtedajším sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO 35 862 882, ktorý následne vo
veci o zaplatenie 20 739,89 Eur s prísl., ktorý rozhodol a vydal dňa 15.11.2016 rozhodcovský rozsudok

č.k. 090712, a ktorý nadobudol právoplatnosť 05.12.2016 a vykonateľnosť dňa 09.12.2016. Spolu s
istinou vo výške 18 759,95 Eur (súd nepriznal časť vo výške 1 979,94 Eur) rozhodcovský súd priznal
veriteľovi aj nasledovné príslušenstvo: 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16 231,12 Eur od
15.03.2007 do 03.05.2007; 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 14 251,18 Eur od 04.05.2007
do zaplatenia; 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 976,99 Eur od 24.03.2007 do zaplatenia;

14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 10,75 Eur od 20.04.2007 do zaplatenia; 14,75 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 198,36 Eur od 20.07.2007 do zaplatenia; 14,75 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 1 164,32 Eur od 06.05.2007 do zaplatenia; 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 164,32
Eur od 06.06.2007 do zaplatenia; trovy rozhodcovského konania (zaplatený súdny poplatok) vo výške
671,24 Eur; trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 2 193,01 Eur. Veriteľovi teda
vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy do povolenia reštrukturalizácie dlžníka

vo výške spolu 38 058,59 Eur. Výpočet úrokov z omeškania je nasledovný: 14,75 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 16 231,12 Eur od 15.03.2007 do 03.05.2007 (321,40 Eur); 14,75 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 14 251,18 Eur od 04.05.2007 do 29.01.2021 (28.904,61 Eur); 14,75 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 1 976, 99 Eur od 24.03.2007 do 29.01.2021 (4 042,54 Eur); 14,75 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 10,75 Eur od 20.04.2007 do 29.01.2021 (21,86 Eur); 14,75 % úrok z omeškania ročne

zo sumy 198,36 Eur od 20.07.2007 do 29.01.2021 (382,72 Eur); 14,75 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 1 164,32 Eur od 06.05.2007 do 29.01.2021 (2 360,56 Eur); 14,75 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 1 164,32 Eur od 06.06.2007 do 29.01.2021 (2 345,98 Eur). Okrem rozhodcovským súdom
priznanej istiny spolu s príslušenstvom, veriteľovi vznikli aj ďalšie náklady spojené s uplatňovaním svojej
pohľadávky voči dlžníkovi exekúciou, a to vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku

za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. 090712,
ako aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 444,86 Eur. Tieto nároky vrátane
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia konania pred rozhodcovským súdom si veriteľ tiež
prihlasuje a uvádza v kolónke náklady z uplatnenia. V prísl. Exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom ex. úradom v Šali pod sp. zn. EX 6865/2016, nedošlo

ani k čiastočnému uspokojeniu, či vymoženiu predmetných nárokov veriteľa. Touto prihláškou si veriteľ
prihlasuje voči dlžníkovi svoju pohľadávku v celkovej výške 60 144,15 Eur. Navyše dlžník napadol
tento exekučný titul žalobou na všeobecnom súde a snažil sa o dosiahnutie zrušenia predmetného
rozhodcovského rozsudku. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu súd nepovolil. Toto súdne konanie
skončilo prvoinštančne v neprospech dlžníka vydaním rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa

13.10.2020, sp. zn. 23Cr/11/2017-238, ktorým súd žalobu dlžníka zamietol, avšak tento rozsudok do
dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť nakoľko nebolo rozhodnuté o odvolaní dlžníka.“

25. Z výpisu pohľadávky žalobcu, prihlásenej v sume 60 465,23 Eur, zapísanej v reštrukturalizácii
žalovaného v zozname pohľadávok pod č. 3/A-2, súd prvej inštancie považoval za zistené, že

reštrukturalizačný správca dlžníka uvedenú pohľadávku poprel čo do jej výšky, právneho dôvodu vzniku
pohľadávky, vymáhateľnosti, ako aj poradia. Ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky
a jej vymáhateľnosti správca uviedol: - „popieram pohľadávku z dôvodu existencie konania o odvolaní
voči rozsudku OS BA IV sp. zn. 23Cr/11/2017 zo dňa 13.10.2020, v čase skončenia lehoty na popieranie
pohľadávok nebolo konanie o dovolaní právoplatne skončené; - veriteľ nepreukázal vznik nároku na

zaplatenie uplatnených nárokov, veriteľ nepreukázal poskytnutie resp. dodanie fakturovaných plnení;
- v konaní absentuje preukázaný zmluvný titul pre nájom; - v konaní absentuje preukázaný zmluvný
titul pre používanie tankovacích kariet. Absentuje prehľad vykonaných tankovaní (t.j. prehľad dátumov
tankovania, objemov tankovania, miest tankovania, identifikácia príslušných vozidiel a pod.). Nárok
veriteľa nie je preukázaný; - v konaní absentuje preukázanie dohody medzi zmluvnými stranami o

výške odplatných plnení za nájom či užívanie tankovacích kariet. Vzhľadom na vzájomné prepojenie
nepreukázaných zmluvných titulov s nárokmi veriteľa prihlásenými prihláškou číslo 1 (a ich objektívne
nepreukázanie), z dôvodu právnej opatrnosti, pohľadávku popieram aj z dôvodov: - popieram z dôvodu
možnej absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v
súlade s právnym poriadkom, v rámcovej kúpnej zmluve strany uviedli, že rozhodnutiu vydanému v

rozhodcovskom konaní sa podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a
záväzné, čo považujeme za faktické sa vzdanie práva vopred, pričom ide o konkrétne právo podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko toto právo v čase uzatvorenia RKZ a zmluvy
o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv ešte neexistovalo. Tento záväzok je neplatný arozhodcovská doložka nie je v súlade s právnym poriadkom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
v čl. 6 bod 8 RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv nemôže obstáť aj
z dôvodov, že sa odvoláva len na právne vzťahy vzniknuté priamo z tejto zmluvy. Priamym právnym

titulom na zmenu vlastníckeho práva ohľadne predmetu 5 ťahačov nebola rámcová kúpna zmluvy, ale
boli individuálne ústne kúpne zmluvy, ktoré však neobsahovali rozhodcovskú doložku, a tiež nebolo
vymedzené, že by sa na takéto ústne zmluvy rozhodcovská doložka mohla vzťahovať. Jediný písomný
dokument, ktorý mohol zakladať rozhodcovskú doložku, je absolútne neplatným právnym úkonom z
dôvodu, že účelom dojednania zmluvných strán bolo zabezpečiť budúci postup strán, no podstatou

tohto úkonu bolo, že dvaja účastníci právneho vzťahu si vymedzili postúpenie takých práv, ktoré sa
týkali práva vlastníka predmetu leasingu a ktorí neboli účastníkom právneho úkonu. Veriteľ previedol
zmluvou práva a povinnosti, ktoré mu v tom čase neprislúchali, pričom nikto nemôže previesť viac práv
ako sám má a ako mu prináleží, zmluva je zmluvou absolútne neplatnou podľa § 39 OZ (Neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom). Z dôvodu právnej opatrnosti, z rovnakých dôvodov ako vyššie uvedených,

namietame relatívnu neplatnosť zmluvy; - účelom RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z
leasingových zmlúv bolo previesť vlastnícke právo ku predmetu vlastníctva veriteľa na dlžníka, a tiež
previesť práva a povinnosti z leasingových zmlúv na dlžníka. V danom prípade je potrebné si uvedomiť,
že v prípade prevodu práv a povinností by sa tak mohlo stať len v časti prevodu práv ku predmetom
leasingu postupom podľa § 524 OZ (podľa § 1 ods. 2 Obch. zák.) pretože ku účinnému prevodu

povinnosti, či v rozsahu prevzatia existujúceho dlhu alebo ku prevzatiu záväzkov by bolo potrebné, aby
bol neopomenuteľným účastníkom tohto vzťahu vlastník predmetu leasingu, a teda veriteľ. Založený
právny vzťah sa v časti prevzatia dlhu posudzuje podľa § 531 OZ (podľa § 1 ods. 2 Obch. zák.) a
tento nemôže platne vzniknúť bez súhlasu veriteľa; - právny úkon je teóriou práva považovaný za
najčastejšie využívanú subjektívnu právnu skutočnosť, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú právne

vzťahy. Zákon priznáva každému subjektu súkromného práva v rámci privátnej autonómie a na vlastnú
zodpovednosť vytvárať právne vzťahy s inými právnymi subjektmi. Právny úkon spočíva vo vedomom
ľudskom konaní a ide teda o skutočnosť subjektívnu a nie objektívnu, ktorá nastane bez konania
subjektu práva. Na to, aby bol právny úkon platný a vyvolal právne následky - vznik, zmenu, zánik
práv a povinností, musia byť naplnené jeho náležitosti ustanovené v zákone. Ustanovenia o právnych

úkonoch v obchodnom práve sú predmetom Obchodného zákonníka. Táto právna úprava však nie je
komplexná a v rámci použitia princípu subsidiarity právnych predpisov sa na úkony v obchodnom práve,
resp. ich neplatnosť aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka; - teda RKZ a zmluva o prechode
práv a povinností z leasingových zmlúv je od podstaty svojím účelom v rozpore s právnymi predpismi
a tento dôvod neplatnosti dopadá aj na rozhodcovské doložky, ktoré by inak spočívali izolovane bez

opory v materiálnom priebehu. Postup účastníkov, ktorí uzatvorili 5 individuálnych ústnych kúpno-
predajných zmlúv bez splnenia podmienky písomnej formy dojednania doložky alebo iného odkazu,
z ktorého sa dalo vyvodzovať, že sa doložka z neplatnej zmluvy mala vzťahovať aj na ústne zmluvy,
ktoré neobsahovali toto dojednanie; - v obchodno-právnom vzťahu je právne uplatnenou zásadou,
že uplatňované zmluvy sú zásadne právne záväzné, ktoré sa vyznačujú vzájomným protiplnením

zmluvných strán. Synalagmatičnosť spočíva v tom, že podľa Obchodného zákonníka, strana ktorá je
sama v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti nie je oprávnená sankcionovať druhú zmluvnú stranu
pri omeškaní s plnením záväzku. Dlžník nebol povinný prevziať prevodu s vadami, pričom v čase
prevzatia premetu kúpy dlžníkom, trpel predmet kúpy právnymi vadami, keď na predmete prevodu viazlo
záložné právo, ktorým veriteľ zabezpečoval svoj záväzok voči tretím osobám; - predmetom konania v

rozhodcovskom konaní boli individuálne fakturačné nároky dlžníka, ktorých právny dôvod nespočíva v
obsahu kogentne vymedzených dojednaní Rámcovej a kúpnej zmluvy o prechode práv a povinností z
leasingových zmlúv z 11.12.2006, a ani takýto príčinný vzťah ku predmetu nárokov nie je možné od
danej zmluvy odvodzovať. Predmet zmluvy vyjadrený v čl. 2 RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností
z leasingových zmlúv vymedzuje predmet hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom prevodu a pre účely

ktorých došlo k uzatvoreniu RKZ a zmluvy a o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv (bez
predikcie platnosti a dovolenosti jej dojednania); - je vylúčené aby sa písomne dohodnutá doložka
vzťahovala ku právnemu vzťahu, ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných
dojednaniach RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv, z dôvodu že nie je
zachované písomne dohodnuté podriadenie pod právomoc rozhodcovského súdu. RKZ a zmluva o

prechode práv a povinností z leasingových zmlúv nevymedzovala právomoc rozhodcovského súdu k
tomuto predmetu sporu; - správca namieta neprimeranú výšku zmluvnej pokuty (uplatnená vo výške
100% istiny); - právne nároky veriteľa možno kvalifikovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia,
neboli uplatnené na súde; Z dôvodu právnej opatrnosti namietame premlčanie uplatnených nárokov.“ Zrovnakých dôvodov, pre ktoré správca poprel právny dôvod vzniku pohľadávky, zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. 3/A-2, poprel aj výšku pohľadávky. Výšku označenej pohľadávky v časti výšky úrokov
zomeškaniavsume38379,67Eursprávcapoprelajzdôvodu,ženeexistujesamotnáistinapohľadávky,

a preto mal zato, že úroky z omeškania veriteľovi ani nevznikli. Správca poprel tiež výšku nákladov
z uplatnenia v sume 3 325,61 Eur z dôvodu, že neexistuje samotná istina pohľadávky, t.j. nárok na
zmluvnú pokutu voči dlžníkovi. Správca mal zato, že náklady z uplatnenia veriteľovi ani nevznikli. Ako
dôvod popretia poradia pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3/A-2, správca uviedol:
„Popieram poradie pohľadávky z rovnakých dôvodov ako právny dôvod pohľadávky, výšku pohľadávky,

ako aj vymáhateľnosť.“

26. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 090712 zo dňa 15.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
05.12.2016, Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15,
811 01 Bratislava - Staré Mesto, zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 18 759,95 Eur s
úrokom z omeškania 14,75 % ročne zo sumy 16 231,12 Eur od 15.03.2007 do 03.05.2007, zo sumy 14

251,18 Eur od 04.05.2007 do zaplatenia, zo sumy 1 976,99 Eur od 24.03.2007 do zaplatenia, zo sumy
10,75 Eur od 20.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 198,36 Eur od 20.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 1
161,32 Eur od 06.05.2007 do zaplatenia a zo sumy 1 161,32 Eur od 06.06.2007 do zaplatenia a na
náhradu trov rozhodcovského konania titulom zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie v sume
671,24 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 2 193,01 Eur.

27. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 23Cr/11/2017-238 zo dňa 13.10.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť28.10.2020,zamietolžalobuB.T.Transports.r.o.ozrušenierozhodcovskéhorozsudkusp.
zn. 090712 zo dňa 15.11.2016, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská
a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto. Zároveň A. B. A. priznal náhradu

100% trov konania.

28. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3CoR/8/2021-285 zo dňa 09.02.2022 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cr/11/2017-238 zo dňa 13.10.2020. Zároveň priznal A. B. náhradu
100% trov odvolacieho konania proti B.T. Transport s.r.o..

29. Prihláškou pohľadávky por. č. 3 zo dňa 25.02.2021 si žalobca prihlásil v reštrukturalizácii žalovaného
inú pohľadávku v sume 2 405,52 Eur (istina), zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 3/A-3. Ako
právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: „Dňa 27.12.2006, boli medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorené
podľa bodu 9 článku 6 Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových

zmlúv uzavretej 11.12.2006 (ďalej len RKZ), viaceré kúpne zmluvy k nákladným motorovým vozidlám,
v zmysle ktorých veriteľ previedol na dlžníka ako kupujúceho vlastnícke právo k tovaru riadne a včas
a vystavil mu za to titulom dohodnutej kúpnej ceny faktúry, a to: č. 0605119, splatná dňa 04.01.2007
na sumu 777 218,80 SKK; č. 0605120, splatná dňa 04.01.2007 na sumu 814 034,40 SKK; č. 0605121,
splatná dňa 04.01.2007 na sumu 814 034,40 SKK; č. 0605122, splatná dňa 04.01.2007 na sumu 814

034,40 SKK; č. 0605123, splatná dňa 04.01.2007 na sumu 924 481,30 SKK. Uvedené faktúry dlžník
uhradil až 07.02.2007 (po ich splatnosti). V zmysle čl. IV bod 1 RKZ si veriteľ a dlžník dohodli pre príp.
omeškania dlžníka so zaplatením kúpnej ceny (ako i za porušenie akýchkoľvek iných povinností dlžníka)
jednorazovú zmluvnú pokutu, a to vo výške kúpnej ceny so splatnosťou do 7 dní od vyzvania na jej
zaplatenie. Veriteľ dňa 21.06.2007 písomne vyzval dlžníka na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 4 120

899,- SKK, avšak dlžník do 7 dní túto sumu neuhradil. A neurobil to aj napriek viacerým výzvam veriteľa.
Uhradenia predmetnej zmluvnej pokuty sa veriteľ domáhal následne v rozhodcovskom konaní vedenom
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s. v tom čase so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO 35 862 882, ktorý následne vo veci
o zaplatenie 4 120 899,- SKK s prísl. rozhodol a vydal dňa 21.11.2014 rozhodcovský rozsudok č.k.

090711, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2014 a vykonateľnosť dňa 20.12.2014. Spolu s istinou vo
výške 136 788,79 Eur rozhodcovský súd priznal veriteľovi aj nasledovné príslušenstvo: 14,75% úrok z
omeškania ročne zo sumy 136 788,79 Eur od 29.06.2007 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania
(zaplatený súdny poplatok) vo výške 5 471,69 Eur, trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní
vo výške 5 827,82 Eur. Dlžník napadol tento exekučný titul žalobou na všeobecnom súde a snažil

sa o dosiahnutie zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Toto súdne konanie právoplatne
skončilovneprospechdlžníkavydanímrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa18.01.2019,sp.zn.
25Cb/12/2015-509, ktorým súd žalobu dlžníka zamietol, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 2Cob/180/2019-560. Všeobecné súdy priznali veriteľoviaj nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100%, o
ktorých presnej výške však ešte Okresný súd Bratislava I do dnešného dňa právoplatne nerozhodol,
ale ide o rozhodnutie, ktoré možno v blízkej budúcnosti očakávať (nakoľko sa už jedná pri rozhodovaní

o výške náhrady trov konania o osobitné súdne konanie sui generis, toto sa neprerušuje povolením
reštrukturalizácie). Veriteľ si prostredníctvom právneho zástupcu výšku tejto náhrady vyčíslil na celkovú
sumu 2 405,52 Eur, vrátane DPH. Veriteľ si týmto z dôvodu právnej istoty prihlasuje osobitnou prihláškou
aj túto sumu titulom náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, priznaných právoplatnými
rozhodnutiami predmetných všeobecných súdov, a to vo výške v akej si tieto trovy vyčíslil podľa vyhl.

MinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.vplatnomzneníjehoprávnyzástupca.Vzhľadomktomu,
že Okresný súd Bratislava I by ex lege nemal priznať viac ako si uplatnil a vyčíslil veriteľ (ako žalovaný v
právoplatne ukončenom spore), táto suma sa môže upraviť len smerom nadol po vydaní a nadobudnutí
právoplatnosti prísl. uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 25Cb/12/2015.“

30. Z výpisu pohľadávky žalobcu, prihlásenej v sume 2 405,52 Eur, zapísanej v reštrukturalizácii

žalovaného v zozname pohľadávok pod č. 3/A-3, súd prvej inštancie považoval za zistené, že
reštrukturalizačný správca dlžníka uvedenú pohľadávku poprel čo do jej výšky, právneho dôvodu vzniku
pohľadávky, vymáhateľnosti, ako aj poradia. Ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky a
jej vymáhateľnosti správca uviedol: - „popieram pohľadávku z dôvodu existencie konania o dovolaní proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Cob/180/2019 zo dňa 29.09.2020, ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/12/2015 z 18.01.2019, v čase skončenia lehoty
na popieranie pohľadávok nebolo konanie o dovolaní právoplatne skončené; - popieram z dôvodu
možnej absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v
súlade s právnym poriadkom, v rámcovej kúpnej zmluve strany uviedli, že rozhodnutiu vydanému v
rozhodcovskom konaní sa podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a

záväzné,čopovažujemezafaktickésavzdanieprávavopred,pričomideokonkrétneprávopodaťžalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko toto právo v čase uzatvorenia Rámcovej kúpnej zmluvy
a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv (ďalej len RKZ) ešte neexistovalo. Tento
záväzok je neplatný a rozhodcovská doložka nie je v súlade s právnym poriadkom. Takto dojednaná
rozhodcovská doložka v čl. 6 bod 8 RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových

zmlúv nemôže obstáť aj z dôvodov, že sa odvoláva len na právne vzťahy vzniknuté priamo z tejto
zmluvy. Priamym právnym titulom na zmenu vlastníckeho práva ohľadne predmetu 5 ťahačov nebola
rámcovákúpnazmluva,aleboliindividuálneústnekúpnezmluvy,ktorévšakneobsahovalirozhodcovskú
doložku, a tiež nebolo vymedzené, že by sa na takéto ústne zmluvy rozhodcovská doložka mohla
vzťahovať. Jediný písomný dokument, ktorý mohol zakladať rozhodcovskú doložku, je absolútne

neplatným právnym úkonom z dôvodu, že účelom dojednania zmluvných strán bolo zabezpečiť budúci
postup strán, no podstatou tohto úkonu bolo, že dvaja účastníci právneho vzťahu si vymedzili postúpenie
takých práv, ktoré sa týkali práva vlastníka predmetu leasingu a ktorí neboli účastníkom právneho úkonu.
Veriteľ previedol zmluvou práva a povinnosti, ktoré mu v tom čase neprislúchali, pričom nikto nemôže
previesť viac práv ako sám má a ako mu prináleží, zmluva je zmluvou absolútne neplatnou podľa §

39 Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Z dôvodu právnej opatrnosti, z rovnakých
dôvodov ako vyššie uvedených, namietame relatívnu neplatnosť zmluvy; - účelom RKZ a zmluvy o
prechode práv a povinností z leasingových zmlúv bolo previesť vlastnícke právo ku predmetu vlastníctva
veriteľa na dlžníka, a tiež previesť práva a povinnosti z leasingových zmlúv na dlžníka. V danom prípade

je potrebné si uvedomiť, že v prípade prevodu práv a povinností by sa tak mohlo stať len v časti
prevodu práv ku predmetom leasingu postupom podľa § 524 Obchodného zákonníka (podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka) pretože ku účinnému prevodu povinnosti, či v rozsahu prevzatia existujúceho
dlhu alebo ku prevzatiu záväzkov, by bolo potrebné, aby bol neopomenuteľným účastníkom tohto vzťahu
vlastník predmetu leasingu a teda veriteľ. Založený právny vzťah sa v časti prevzatia dlhu posudzuje

podľa § 531 Obchodného zákonníka (podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka) a tento nemôže platne
vzniknúť bez súhlasu veriteľa; - právny úkon je teóriou práva považovaný za najčastejšie využívanú
subjektívnu právnu skutočnosť, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú právne vzťahy. Zákon priznáva
každému subjektu súkromného práva v rámci privátnej autonómie a na vlastnú zodpovednosť vytvárať
právne vzťahy s inými právnymi subjektmi. Právny úkon spočíva vo vedomom ľudskom konaní a ide

teda o skutočnosť subjektívnu a nie objektívnu, ktorá nastane bez konania subjektu práva. Na to, aby
bol právny úkon platný a vyvolal právne následky - vznik, zmenu, zánik práv a povinností, musia byť
naplnené jeho náležitosti ustanovené v zákone. Ustanovenia o právnych úkonoch v obchodnom práve
sú predmetom Obchodného zákonníka. Táto právna úprava však nie je komplexná a v rámci použitiaprincípu subsidiarity právnych predpisov sa na úkony v obchodnom práve, resp. ich neplatnosť aplikujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka; - teda RKZ a zmluva o prechode práv a povinností z leasingových
zmlúv je od podstaty svojím účelom v rozpore s právnymi predpismi a tento dôvod neplatnosti dopadá aj

na rozhodcovské doložky, ktoré by inak spočívali izolovane bez opory v materiálnom priebehu. Postup
účastníkov, ktorí uzatvorili 5 individuálnych ústnych kúpno-predajných zmlúv bez splnenia podmienky
písomnej formy dojednania doložky alebo iného odkazu, z ktorého sa dalo vyvodzovať, že sa doložka z
neplatnej zmluvy mala vzťahovať aj na ústne zmluvy, ktoré neobsahovali toto dojednanie; - v obchodno-
právnom vzťahu je právne uplatnenou zásadou, že uplatňované zmluvy sú zásadne právne záväzné,

ktoré sa vyznačujú vzájomným protiplnením zmluvných strán. Synalagmatičnosť spočíva v tom, že
podľa Obchodného zákonníka, strana ktorá je sama v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti nie
je oprávnená sankcionovať druhú zmluvnú stranu pri omeškaní s plnením záväzku. Dlžník nebol
povinný prevziať prevodu s vadami, pričom v čase prevzatia premetu kúpy žalobcom, trpel predmet
kúpy právnymi vadami, keď na predmete prevodu viazlo záložné právo, ktorým veriteľ zabezpečoval
svoj záväzok voči tretím osobám; - predmetom konania v rozhodcovskom konaní boli individuálne

fakturačné nároky dlžníka, ktorých právny dôvod nespočíva v obsahu kogentne vymedzených dojednaní
Rámcovej a kúpnej zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv z 11.12.2006, a ani
takýto príčinný vzťah ku predmetu nárokov nie je možné od danej zmluvy odvodzovať. Predmet zmluvy
vyjadrený v čl. 2. RKZ a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv vymedzuje
predmet hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom prevodu a pre účely ktorých došlo k uzatvoreniu RKZ

a zmluvy a o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv (bez predikcie platnosti a dovolenosti
jej dojednania); - je vylúčené aby sa písomne dohodnutá doložka vzťahovala ku právnemu vzťahu,
ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach RKZ a zmluvy o prechode
práv a povinností z leasingových zmlúv, z dôvodu že nie je zachované písomne dohodnuté podriadenie
pod právomoc rozhodcovského súdu. RKZ a zmluva o prechode práv a povinností z leasingových

zmlúv nevymedzovala právomoc rozhodcovského súdu k tomuto predmetu sporu; - správca namieta
neprimeranú výšku zmluvnej pokuty (uplatnená vo výške 100% istiny); - právne nároky veriteľa možno
kvalifikovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, neboli uplatnené na súde; - z dôvodu právnej
opatrnosti namietame premlčanie uplatnených nárokov.“ Z rovnakých dôvodov, pre ktoré správca poprel
právny dôvod vzniku pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3/A-3, poprel aj výšku

pohľadávky 2 405,52 Eur. Výšku označenej pohľadávky správca poprel aj z dôvodu, že neexistuje
samotná istina pohľadávky, t.j. nárok na zmluvnú pokutu voči dlžníkovi. Správca mal zato, že náklady
z uplatnenia veriteľovi ani nevznikli. Ako dôvod popretia poradia pohľadávky, zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. 3/A-3, správca uviedol: „Popieram poradie pohľadávky z rovnakých dôvodov ako
právny dôvod pohľadávky, výšku pohľadávky, ako aj vymáhateľnosť.“

31. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 11.12.2006 uzavrel žalobca so žalovaným
Rámcovú kúpnu zmluvu a zmluvu o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv. Dňa 29.12.2006
uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol
nájom nebytových priestorov (144 m2 administratívnych priestorov), pozemku (časť parcely č. 1383/1

- 10 parkovacích miest pre nákladné motorové vozidlá) a hnuteľných vecí prenajímateľa nájomcovi za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve.

32. Súd prvej inštancie dôvody popretia pohľadávok žalobcu reštrukturalizačným správcom posúdil ako
neopodstatnené.

33. Svoj záver odôvodnil tým, že v incidenčnom konaní je súd oprávnený preskúmavať pohľadávku
popretúsprávcomvreštrukturalizačnomkonanílenvrozsahudôvodovuvedenýchvpopieracomprejave
zaznamenanom správcom v zozname pohľadávok. Týmto popieracím prejavom správca vymedzuje
predmet incidenčného konania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS/409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého je predovšetkým úlohou
správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa
svojich zistení popierať alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj
účasť na uspokojení v reštrukturalizácii. Úlohou incidenčného konania nie je opätovne preskúmavanie
uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť

o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave
správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako
bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzinimi v celej jeho šírke a hĺbke. V reštrukturalizácii si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne
určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v
reštrukturalizácii budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 124 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) je zrejmé, že „rozhodnutie“
správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v
podstate konečné, keďže proti nemu v rámci reštrukturalizačného konania neexistuje žiaden prostriedok
nápravy. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky
odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom

preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či
správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi, a nie konkurznému
(reštrukturalizačnému) súdu. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou
starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody,
pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky.

Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov než tých, ktoré
správca uviedol v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie
prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a
prihlásená pohľadávka sa považuje následne v spornom rozsahu za zistenú.

34. Dôvodom popretia výšky, právneho dôvodu vzniku pohľadávok, zapísaných v zozname pohľadávok
pod č. 3/A-1 a č. 3/A-3, ich vymáhateľnosti a poradia bola existencia konania o dovolaní proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/180/2019 zo dňa 29.09.2020, ktorým bol potvrdený rozsudok
OkresnéhosúduBratislavaIč.k.25Cb/12/2015z18.01.2019,keďvčaseskončenialehotynapopieranie
pohľadávok nebolo konanie o dovolaní právoplatne skončené. Uznesením sp. zn. 4Obdo/10/2021 zo

dňa 30.11.2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie B.T. Transport s.r.o. ako žalobcu
v označenom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/180/2019-560 zo dňa
29.09.2020. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie posúdil tento dôvod popretia výšky, právneho dôvodu
vzniku, vymáhateľnosti a poradia pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1 a č. 3/A-3,
ako neopodstatnený, keďže dovolacie konanie bolo v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

právoplatne skončené.

35. Dôvodom popretia výšky, právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti a poradia pohľadávky zapísanej
v zozname pohľadávok pod č. 3/A-2 bola existencia konania o odvolaní voči rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 23Cr/11/2017 zo dňa 13.10.2020, v čase skončenia lehoty na popieranie

pohľadávok nebolo konanie o odvolaní právoplatne skončené. Rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 23Cr/11/2017 zo dňa 13.10.2020 súdu predložený nebol. Vo vzťahu k žalovanej pohľadávke,
zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3/A-2, je takto označený rozsudok právne irelevantný. Podľa
názoru súdu prvej inštancie sa jednalo len o omyl v označení okresného súdu, ktorý predmetný
rozsudok sp. zn. 23Cr/11/2017 zo dňa 13.10.2020 vyhlásil, pričom správne malo ísť o rozsudok

Okresného súdu Bratislava V. Rozsudkom č.k. 3CoR/8/2021-285 zo dňa 09.02.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť 19.03.2022, Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V
č.k. 23Cr/11/2017-238 zo dňa 13.10.2020. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie posúdil tento dôvod
popretia výšky, právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti a poradia pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. 3/A-2, ako neopodstatnený, keďže označené odvolacie konanie bolo v čase

vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie už právoplatne skončené.

36. Reštrukturalizačný správca žalovaného v predmetnej reštrukturalizácii poprel pohľadávky žalobcu,
zapísané v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1, č. 3/A-2 a č. 3/A-3, čo do ich výšky, právneho
dôvodu vzniku, vymáhateľnosti a poradia aj z dôvodu možnej absolútnej neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy, neplatnosti Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností z lesingových
zmlúv, že veriteľ nepreukázal dodanie fakturovaných plnení, absentuje preukázaný zmluvný titul pre
nájom a používanie tankovacích kariet, absentuje dohoda strán o výške odplaty za nájom a užívanie
tankovacích kariet. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že Rozhodcovským rozsudkom
sp. zn. 090711 zo dňa 21.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2014, Stály rozhodcovsky

súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4,
811 09 Bratislava, IČO 35 862 882 zaviazal žalovaného (B.T. Transport s.r.o.) na zaplatenie istiny
v sume 136 788,79 Eur so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2007 do zaplatenia.
Zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov rozhodcovského konania žalobcovi titulom poplatkuza rozhodcovské konanie v sume 5 471,69 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 5 827,82
Eur. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 090712 zo dňa 15.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
05.12.2016, Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15,

811 01 Bratislava - Staré Mesto, zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 18 759,95 Eur s
úrokom z omeškania 14,75 % ročne zo sumy 16 231,12 Eur od 15.03.2007 do 03.05.2007, zo sumy
14 251,18 Eur od 04.05.2007 do zaplatenia, zo sumy 1 976,99 Eur od 24.03.2007 do zaplatenia, zo
sumy 10,75 Eur od 20.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 198,36 Eur od 20.07.2007 do zaplatenia, zo
sumy 1 161,32 Eur od 06.05.2007 do zaplatenia a zo sumy 1 161,32 Eur od 06.06.2007 do zaplatenia

a na náhradu trov rozhodcovského konania titulom zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie v
sume 671,24 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 2 193,01 Eur. V označených rozhodcovských
konaniach boli účastníkmi žalobca a žalovaný tak, ako aj v tomto incidenčnom konaní, a teda výroky
uvedených rozhodcovských rozsudkov sú, podľa § 228 ods. 1 CSP a § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, medzi stranami sporu záväzné (tzv. subjektívna
záväznosť rozsudku). Súd, ktorý v zmysle § 124 ods. 4 ZoKR rozhoduje o určení pohľadávky popretej

v reštrukturalizácii, musí zistiť, či pohľadávka je oprávnená, bez ohľadu na to, že je preukázaná
právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu. Súd, ktorý rozhoduje v incidenčnom konaní o
oprávnenosti prihlásenej pohľadávky, ktorá bola priznaná rozhodnutím rozhodcovského súdu, však nie
je akýmsi osobitným stupňom a druhom súdu, ktorý by mal preskúmavať rozhodnutia iných súdov. Z
uvedeného teda vyplýva, že v incidenčnom konaní v tomto prípade možno preskúmať oprávnenosť

žalovaných pohľadávok č. 3/A-1 (okrem 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a 850,75 Eur titulom trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní) a č.3/A-2 (okrem 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a 444,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní), ktoré sú
priznané právoplatnými rozsudkami rozhodcovského súdu, len v dôsledku skutočností, ktoré nastali po

vydaní predmetných rozhodcovských rozsudkov. Z dôvodov popretia pohľadávok žalobcu, zapísaných
v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1, č. 3/A-2 a č. 3/A-3 takéto okolnosti nevyplývajú. Žalovaný
uvedené skutkové tvrdenia mohol tvrdiť už v označených rozhodcovských konaniach. Žalovaný trval
na tom, že popierací dôvod v právnom dôvode, výške a poradí spočíval v tom, že veriteľ žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik nároku na zaplatenie prihlásených pohľadávok. Posúdenie otázky vzniku

žalovaných pohľadávok aj z hľadiska dodania tovaru a služieb bolo tzv. prejudiciálnou (predbežnou)
otázkou v tomto incidenčnom konaní. Aj túto otázku však posudzoval rozhodcovský súd v predmetných
rozhodcovských rozsudkoch. Vzhľadom k tomu bol súd v tomto incidenčnom konaní viazaný skorším
posúdením vzniku žalovaných pohľadávok v právoplatne skončených rozhodcovských rozsudkoch č.
090711 a č. 090712. Rozhodcovský súd v označených rozhodcovských rozsudkov posudzoval aj otázky

jeho právomoci, platnosti rozhodcovskej doložky (i z hľadiska včasnosti podania námietky), platnosti
RKZ a zmluvy o prevode práv a povinností z leasingových zmlúv, omeškania žalovaného, ako aj
predmetu plnenia, ktoré správca namietal v dôvodoch popretia žalovaných pohľadávok. V súvislosti s
posúdením tzv. prejudiciálnej otázky súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31. 01. 2012, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov

Slovenskej republiky č. 3/2013 pod číslom 40 (R 40/2013). Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie posúdil
dôvody popretia pohľadávok žalobcu, zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 3/A-1, č. 3/A-2 a č. 3/
A-3, ako bezpredmetné.

37. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôvody popretia výšky žalovaných pohľadávok (okrem námietky

neprimeranej výšky zmluvnej pokuty) posúdil ako nedôvodné, keďže prihlásenú výšku žalovaných
pohľadávok relevantne nespochybňujú. Svoj záver odôvodnil tým, že výška pohľadávky je popretá vtedy,
ak sa tvrdí, že tu pohľadávka síce je, avšak úpadca dlhuje menej, než koľko bolo v prihláške uvedené
(tvrdenie, že úpadca nič nedlhuje, predstavuje popretie pravosti pohľadávky). Ten, kto popiera výšku
pohľadávky alebo jej poradie (vrátane práva na oddelené uspokojenie), musí súčasne tvrdiť, aká je v

skutočnosti výška pohľadávky, poprípade v akom poradí má byť pohľadávka pri rozvrhu uspokojená.
Takéto okolnosti (okrem námietky neprimeranej výšky zmluvnej pokuty), týkajúce sa priamo výšky
žalovaných pohľadávok, správca v popretí žalovaných pohľadávok čo do ich výšky (zaznamenanom v
zozname pohľadávok) neuviedol. Ako dôvod popretia výšky, právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti
a poradia žalovaných pohľadávok správca namietal i neprimeranú výšku zmluvnej pokuty (uplatnená

vo výške 100% istiny). Aj tento dôvod popretia žalovaných pohľadávok čo do výšky, právneho dôvodu
vzniku, vymáhateľnosti a poradia súd prvej inštancie posúdil ako neopodstatnený. Celková výška
zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je totiž jediným kritériom, pre ktoré môže súd
postupom podľa § 301 Obch. zák. zmluvnú pokutu znížiť (R 43/2019). Neprimerane vysokú zmluvnúpokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Správca
sa však k týmto dvom zákonným požiadavkám zníženia neprimeranej zmluvnej pokuty v popieracom
prejave v zozname pohľadávok nevyjadril, ani ich nezdôvodnil. Taktiež neuviedol výšku zmluvnej pokuty,

ktorú by považoval za primeranú a z akých dôvodov. Žalovaný ani na pojednávaní dňa 01.06.2022
neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré malo ísť o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

38. Podľa výpisov žalovaných pohľadávok zo zoznamu pohľadávok, správca ich poprel aj čo do poradia
ich uspokojenia. Poradie žalovaných pohľadávok žalobcu správca poprel z rovnakých dôvodov ako

právny dôvod pohľadávky, výšku pohľadávky, ako aj vymáhateľnosť. Z popieracieho prejavu správcu je
podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že i keď poprel poradie žalovaných pohľadávok, neuviedol poradie,
v ktorom by mali byť uspokojené. Taktiež konkrétne nenamietal, že by boli podriadenými pohľadávkami
alebo pohľadávkami, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, ani
neoznačil konkrétnu skupinu pohľadávok, v ktorej by mali byť zaradené. Aj s prihliadnutím na to, že v
zmysle § 124 ods. 1 ZoKR v reštrukturalizácii sa poradie nezabezpečených pohľadávok neprihlasuje,

a ani nezisťuje, posúdil súd prvej inštancie dôvody popretia poradia žalovaných pohľadávok správcom
ako bezpredmetné. Pokiaľ v písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2021 žalovaný uviedol, že tak isto ako
podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta, s ohľadom na obsah popieracieho prejavu
správcu,zaznamenanéhovzoznamepohľadávokpripopretíporadiažalovanejpohľadávkyvpredmetnej
reštrukturalizácii žalovaného, súd prvej inštancie posúdil uvedenú námietku žalovaného ako právne

irelevantnú, pretože tieto námietky nie sú ako dôvody popretia žalovaných pohľadávok správcom
uvedené v zozname pohľadávok. Súd v incidenčnom konaní nie je oprávnený preskúmavať popretú
pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v
zozname pohľadávok (R (ZSR) 7/2017-63).

39. Námietku premlčania uplatnených nárokov ako dôvod popretia žalovaných pohľadávok súd prvej
inštancie v zmysle § 110 ods. 1 prvej vety Obč. zák. posúdil ako nedôvodnú, nakoľko boli priznané
predmetnými rozhodnutiami rozhodcovských súdov, okresných súdov, a označených rozsudkov
Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava V, Krajského súdu v Bratislave a uznesením
Najvyššieho súdu SR a odo dňa, keď sa malo podľa predmetných rozhodnutí plniť, ku dňu podania

prihlášok žalovaných pohľadávok, neuplynulo 10 rokov.

40. Žalované pohľadávky (v časti istiny pohľadávky pod č. 3/A-2, zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania,
trov rozhodcovského konania) boli žalobcom uplatnené v predmetných rozhodcovských konaniach, v
ktorých mu boli rozhodcovskými rozsudkami priznané a v ktorých sú i riadne právne kvalifikované.

Ostatné náklady z uplatnenia, prihlásené v žalovaných prihláškach (mimo trov rozhodcovských konaní)
žalobcovi preukázateľne vznikli jeho účasťou v predmetných súdnych a exekučných konaniach.
Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie posúdil ako bezpredmetné aj dôvody popretia žalovaných
pohľadávok, v ktorých správca namietal, že právne nároky veriteľa možno kvalifikovať ako nároky z
bezdôvodného obohatenia, pričom neboli uplatnené na súde.

41. Podľa súdu prvej inštancie lehota na popieranie pohľadávok v predmetnej reštrukturalizácii
žalovaného uplynula dňom 29.04.2021. Žaloba v tomto spore bola podaná na súde 28.05.2021, teda v
lehote stanovenej v § 124 ods. 4 ZoKR.

42. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
oboznámením sa so spismi rozhodcovského súdu sp. zn. 090711 a sp. zn. 090712, spisom Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/12/2015 a spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/11/2017,
nakoľko tieto dôkazy posúdil ako nadbytočné, keďže v tomto spore boli rozsudky vydané v označených
konaniach predložené, medzi stranami nebola sporná existencia označených konaní a strany neoznačili

konkrétne listiny, ktoré by mal súd prvej inštancie vykonať ako dôkazy.

43. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
proti žalovanému náhradu 100% trov konania.

44. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
alebo po doplnení dokazovania zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

45. Podanie odvolania žalovaný odôvodnil tým, že pokiaľ si žalobca v prihláške pri Pohľadávke 1
uplatnil ako právny dôvod „zmluvnú pokutu“, tak v žalobnom petite uplatnenom v prekluzívnej lehote sa
domáhal výroku oporou vo formulovanom petite bez označenia právneho dôvodu. Žalobca až podaním
zo 6.6.2022 doplnil žalobný petit o návrh na zmenu žaloby zodpovedajúci podaniu vo forme a obsahu
podľa §140 ods. 1 CSP, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol, keď nevydal uznesenie podľa § 143
CSP a preto mal buď rozhodovať o pôvodnom žalobnom petite, alebo mal pred rozhodnutím vo veci

samej pripustiť zmenu žaloby a doručiť takéto uznesenie stranám konania. Súd prvej inštancie závažne
pochybil, keď procesne zavinil, že žalovaný nevedel, aký žalobný návrh bol predmetom konania, teda
či pôvodný alebo zmenený žalobný petit. Súd prvej inštancie tým, že nerozhodol o doplnení návrhu
žalobcu a ani nedoručil uznesenie o takomto návrhu žalovanému, hoci rozhodol v obsahovej zhode
s formuláciou zmeneného žalobného petitu, ukrátil žalovaného na jeho právach. Súd prvej inštancie

podriadil nárok žalobcu v I výroku napadnutého rozhodnutia pod „plnenie úrokov z omeškania na
základe Rámcovej kúpnej zmluvy“, keď opomenul vo výroku vyjadriť skutočný právny dôvod, ktorý bol
žalobcom v Prihláške č. 1 vymedzený ako „Zmluvná pokuta“, čo má zásadný a určujúci význam k povahe
nároku, ktorý sa uspokojuje inak alebo v inom rozsahu a výške. Pokiaľ je právnym dôvodom nárok na
zaplatenie sankcie (zmluvná pokuta), malo nájsť oporu v prihláške vymedzenie označenia pohľadávky

ako podriadenej podľa § 137 v spojení s § 95 ods. 3 ZoKR a žalobca mal v prihláške uviesť podľa
§ 124 ods. 4 ZoKR skutočný právny dôvod, čo má význam pre podriadenie do skupiny veriteľov a
ich spôsobu uspokojovania. Žalovaný zotrval na argumentácii, že právnym dôvodom vzniku nároku je
zmluvná pokuta za porušenie právnej povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu včas, čo bolo právnym
dôvodom uplatnenia nároku v prihláške. Súd prvej inštancie neuviedol, pre aké dôvody pohľadávku

nekvalifikoval ako nezabezpečenú a pre aké dôvody sa vyhol určeniu poradia.

46. Ďalej namietal, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky 3/A-2 nemôže byť len RKZ, pretože
tá záväzky strán na odovzdanie tankovacích kariet žalobcom žalovanému ani prenájom plôch za
parkovanie nevyjadrovala, ale skutočným právnym dôvodom bolo materiálne nepreukázateľné plnenie

žalobcu tretím osobám (za používanie kariet) a využívanie plôch v obsahu prípadného prisvojovania
si úžitkovej hodnoty plôch na parkovanie žalovaným na úkor žalobcu ako vlastníka z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že vo faktúre vyjadrených plneniach išlo o
dodanie služby, výkonu a prác (plneniu). To má význam k povahe nároku zariadenia do skupiny. K tejto
časti žalobného petitu namietal, že súd prvej inštancie o návrhu na zmenu žalobného petitu žalobcu

zo 6.6.2022 nerozhodol a hoci išlo o doplnenie žaloby, pojednával o novom obsahu žalobného petitu
bez toho, aby uznesenie podľa § 142 ods. 2 CSP doručil žalovanému, čím mu znemožnil poznať, o
akom obsahu žalobného nároku rozhodoval. Súd prvej inštancie sa nevyjadril, či sa v čl. II malo jednať
o nezabezpečenú pohľadávku, nevymedzil ani poradie a ani v tejto časti návrh žalobcu nezamietol.

47. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že výrok III. oprel o právny dôvod náhrady trov konania vo
výške, v ktorej neuskutočnil žiadne dokazovanie k počtu, hodnote a význame úkonov, o ktorých žiaden
iný súd nerozhodol. Rovnako sa aj k tejto časti výroku vzťahuje námietka, že súd prvej inštancie rozhodol
bez toho, aby uznesením pripustil zmenu petitu podľa návrhu žalobcu zo 6.6.2022, a bez toho, aby
podľa § 142 ods. 2 CSP doručil uznesenie o zmenenom návrhu, o ktorom rozhodoval, čím znemožnil

žalovanému poznať obsah žalobného petitu, o ktorom rozhodoval.

48. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

49. K argumentácií žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie ohľadom
žalobného petitu žalobcu žalobca poukázal na to, že v danom prípade sa nejednalo o aplikáciu
procesného inštitútu zmeny žaloby, a preto o nej súd prvej inštancie nebol povinný osobitným
uznesením rozhodovať. Dňa 01.06.2022 sa konalo vo veci ústne pojednávanie, zo záverov ktorého (a nazáklade uznesenia súdu) vyplynula pre žalobcu dodatočná povinnosť formálne doplniť žalobný petit aj
o právne dôvody v reštrukturalizácií uplatnených pohľadávok, ktoré boli podrobne a určito špecifikované
v samotnom obsahu žaloby. Žalobca bol povinný v súdom stanovenej lehote v zmysle uznesenia

súdu doplniť žalobný petit formálne o právne dôvody vzniku pohľadávok. V danom prípade však
s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti tejto veci (incidenčný spor) nedošlo (a ani nemohlo dôjsť)
k posudzovaniu podaní žalobcu ako zmeny žaloby. Prílišný formalizmus je protiústavný a z ustálenej
judikatúry súdov SR vyplýva, že aj napriek tomu, že súd je pri rozhodovaní žalobným návrhom viazaný,
toto nebráni súdu plneniu jeho inej zákonnej povinnosti, a to dbať o to, aby každý rozsudok bol

vykonateľný, čo každému súdu umožňuje (aj bez návrhu) modifikovať žalobný petit takým spôsobom,
aby tento mohol byť premietnutý do rozsudku a mohol nadobudnúť vykonateľnosť, a to nie len formálne,
ale aj v praxi, pričom súd musí dbať len o to, aby sa takou zmenou/opravou neporušil obsah žalobného
návrhu, aby nedošlo k tzv. stavu ultra petitum. Opačný výklad za použitia striktného formalizmu by
znamenal právny stav ad absurdum, kedy by sa povinnosť tvorby konkrétnych doslovných výrokov
každého jedného rozsudku ukladala na plecia (a zodpovednosť) žalobcu v každom jednom spore, vždy

pod hrozbou zamietnutia žaloby. Zvolený procesný postup súdu prvej inštancie považuje žalobca za
správny a zákonný (rozhodnutie ÚS SR – II. ÚS 135/2004, II. ÚS 31/2004 a I. ÚS 156/2004 a i.).
K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal v prípade pohľadávky zapísanej do zoznamu
prihlásených pohľadávok pod č. 3/A-1 zohľadniť, že sa nejednalo o tzv. inú pohľadávku, ale len o tzv.
podriadenú pohľadávku, žalobca poukázal na to, že medzi dôvodmi popretia správcom nebol dôvod,

že sa nemalo jednať o tzv. inú pohľadávku. Konajúci súd je dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávok
viazaný. Správkyňa nikdy nepoprela pohľadávku č. 3/A-1 z dôvodu, že sa malo jednať o podriadenú
pohľadávku, ale poprela ju z úplne iných dôvodov, čo znamená, že sa v tomto prípade jedná o právne
irelevantnú skutočnosť, ktorá nie je a nebola predmetom tohto súdneho konania a súd nemá ani
právomocsaňouzaoberať.Poukázalpritomnazáveryrozhodnutiač.63NSSRpublikovanomvZbierke

stanovísk NS a súdov SR č. 7/2017 (sp. zn. 3Obdo/70/2016).

50. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval právnemu zástupcovi žalovaného
vyjadrenie žalobcu k odvolaniu s tým, že sa môže k nemu vyjadriť v lehote 10 dní. Vyjadrenie žalobcu
bolo dňa 07. 10. 2022 doručené do elektronickej schránky zástupcu žalovaného (§ 92 ods. 2, § 110

ods. 1 CSP). Žalovaný sa k nemu nevyjadril.

51. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Ndob/15/2023 zo dňa 27. 9. 2023) po zistení, že odvolanie bolo podané včas [§ 362 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na
prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne

vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP) a rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

52. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie v súdenej veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne
posúdil, keď napadnutým rozhodnutím žalobe žalobcu vyhovel a určil poradie, právny dôvod, výšku
a vymáhateľnosť žalobcom prihlásených pohľadávok do reštrukturalizácie žalovaného v I., II. a III.
výroku napadnutého rozhodnutia, keď sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o neopodstatnenosti popretia žalobcom prihlásených pohľadávok reštrukturalizačným správcom. Po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalovaného odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový
stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané,
vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky významné pre rozhodnutie sporu, ako
ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom

rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie bez potreby opakovania ním vyslovených správnych záverov výlučne vo väzbe na obsahové
vymedzenie odvolania odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné skutočnosti.53. Keďže odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), ktorý bude uvádzať pri vysporiadavaní sa s jednotlivými
odvolacími námietkami žalovaného.

54. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobca v prekluzívnej lehote na uplatnenie nároku
na súde uplatnil žalobný petit bez vyjadrenia právneho dôvodu popretých pohľadávok, podaním zo
dňa 6.2.2022 žalobca síce žalobný petit doplnil, ale súd prvej inštancie o zmene žaloby nerozhodol,
mal preto rozhodovať o pôvodnom žalobnom petite. Súd prvej inštancie týmto procesne zavinil, že

žalovaný nevedel, aký žalobný návrh bol predmetom konania. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené
odvolacie námietky žalovaného ohľadom doplnenia žalobného návrhu (petitu) uvedeného v žalobe
musel vysporiadať so vzťahom medzi obsahom žaloby a žalobným petitom a zároveň v širšom zmysle
s možným dopadom tohto vzťahu na zákonom určenú hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na podanie
incidenčnej žaloby v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).

55. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v petite žaloby zo dňa 28.05.2021 proti žalovanému
domáhal určenia, že jeho peňažná pohľadávka prihlásená prihláškou pohľadávky s poradovým č. 1 zo
dňa 24.02.2021 v celkovej výške 39.305,05 Eur zapísanou do zoznamu pohľadávok pod poradovým
č. 3/A-1, uplatnená ako „nezabezpečená iná pohľadávka“, v reštrukturalizácii vedenej na majetok

dlžníka, prihláškou pohľadávky s poradovým č. 2 zo dňa 24.02.2021 v celkovej výške 60.465,23
Eur zapísanou do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 3/A-2, uplatnená ako „nezabezpečená iná
pohľadávka“ v reštrukturalizácii vedenej na majetok dlžníka, prihláškou pohľadávky s poradovým č. 3
zo dňa 21.02.2021 v celkovej výške 2.405,52 Eur zapísanou do zoznamu pohľadávok pod poradovým
č. 3/A-3, uplatnená ako „nezabezpečená iná pohľadávka“ v reštrukturalizácii vedenej na majetok

dlžníka, je pohľadávkou zistenou a nespornou čo do jej pravosti, právneho dôvodu, vymáhateľnosti
ako aj výšky. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že prihláškou s poradovým č. 1 si prihlásil voči
dlžníkovi Pohľadávku 1 v celkovej výške 39.321,55 Eur pozostávajúcu zo zvyšku neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 1.274,44 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 5.471,69 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku, trov právneho zastúpenia priznaných rozhodcovským rozsudkom vo

výške 5.827,82 Eur, trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku
za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 867,20 Eur poukazujúc na rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu
č. k. 090711, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2014 a vykonateľnosť dňa 20.12.2014 a tiež poukázal
na skutočnosť, že medzi veriteľom a dlžníkom bola uzatvorená podľa bodu 9 článku 6 Rámcovej

kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností z lízingových zmlúv uzavretej 11.12.2006
(ďalej len „RKZ“) viaceré kúpne zmluvy k nákladným motorovým vozidlám, v zmysle ktorých veriteľ
previedol na dlžníka ako kupujúceho vlastnícke právo k tovaru riadne a včas a vystavil mu za to titulom
dohodnutej kúpnej ceny z faktúry č. 0605119, 0605120, 0605121, 0605122, 0605123, ktoré dlžník
uhradil po lehote splatnosti dňa 07.02.2007 a preto si v zmysle článku IV bod 1 Rámcovej kúpnej

zmluvy veriteľ a dlžník dohodli pre prípad omeškania dlžníka so zaplatením kúpnej ceny jednorazovú
zmluvnú pokutu vo výške kúpnej ceny so splatnosťou do siedmich dní od vyzvania na zaplatenie a
uhradenia predmetnej zmluvnej pokuty sa veriteľ domáhal následne v rozhodcovskom konaní vedenom
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., ktorý rozhodcovský súd vydal v tejto veci aj konštatovaný rozhodcovský rozsudok. Vo vzťahu

k Pohľadávke 2 žalobca uviedol, že dňa 11.12.2006 bola medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorená
RKZ, na základe ktorej boli uzatvorené v dňoch 22.12.2006 až 28.12.2006 viaceré kúpne zmluvy
k nákladným motorovým vozidlám, v zmysle ktorých veriteľ predviedol na dlžníka ako kupujúceho
vlastnícke právo k tovaru riadne a včas a v súvislosti rámcovou kúpnou zmluvou sa veriteľ a dlžník
okrem iného dohodli i na tom, že veriteľ umožní dlžníkovi využívať tankovacie karty EUROSHELL

patriace veriteľovi, za čo veriteľ vystavil dlžníkovi faktúry v rozsahu ich používania dlžníkom, a to faktúry
č. 0700042, 070048, 0700067 a 0700066. Tiež dňa 29.12.2006 bola medzi dlžníkom ako nájomcom
a veriteľom ako prenajímateľom uzatvorená nájomná zmluva na prenájom nebytových priestorov,
10 parkovacích miest a hnuteľného majetku - kancelárskeho zariadenia. Titulom nájomného veriteľ
vystavil dlžníkovi dve faktúry č. 0700081 a č. 0700101, ktoré žalovaný neuhradil ani len sčasti a

preto sa uhradenia predmetných faktúr veriteľ domáhal v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná č.
k. 090712, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.12.2016 a vykonateľnosť dňa 09.12.2016. Vo vzťahu k
Pohľadávke č. 3 žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k Pohľadávke 1 súdnekonanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo právoplatne skončené a súdy v tomto konaní priznali
žalobcovi právo na náhradu trov konania i trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, veriteľ si
prihlásil osobitnou prihláškou pohľadávku titulom náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia

priznaných právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 18.01.2019, sp. zn. 25Cb/12/2015-509, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2020,
sp. zn. 2Cob/180/2019-560) v súlade vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. v platnom znení.

56. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 01.06.2022,
vyplýva, že došlo k odročeniu pojednávania za účelom doplnenia petitu žaloby žalobcu o (konkrétny)
právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý žalobca žiada určiť, keď žalobca na pojednávaní na otázku
súdu prvej inštancie, aký právny dôvod pohľadávok žiada určiť, uviedol, že tento je totožný s právnym
dôvodom uvedeným v prihláškach tej ktorej pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka, ale za účelom jeho
presnej špecifikácie žiadal o odročenie pojednávania (č.l. 222 spisového materiálu vedeného v listinnej

podobe).

57. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vedeného v listinnej podobe vyplýva, že podaním zo dňa
07.06.2022 žalobca doplnil žalobný petit o konkrétne právne dôvody vzniku popretých pohľadávok,
a to vo vzťahu k Pohľadávke 1 vymedzil, že vznikla žalobcovi z Rámcovej kúpnej zmluvy a Zmluvy

o prechode práv a povinností z lízingových zmlúv uzavretej dňa 11.12.2006 a ktorá bola priznaná
žalobcovi rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. č. k. 090711 zo dňa 21.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.12.2014 a vykonateľnosť dňa 20.12.2014, vo vzťahu k Pohľadávke 2 uviedol, že vznikla z osobitnej
dohody o odplatnom užívaní tankovacích kariet žalobcu a dlžníka na základe Rámcovej kúpnej zmluvy a

Zmluvy o prechode práv a povinností z lízingových zmlúv uzavretej dňa 11.12.2006 a z nájomnej zmluvy
na prenájom nebytových priestorov uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 29.12.2006 uzavretej v
priamej súvislosti s Rámcovou kúpnou zmluvou a Zmluvou o prechode práv a povinností z lízingových
zmlúv z 11.12.2006, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná č. k. 090712 zo dňa 15.11.2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 05.12.2016 a vykonateľnosť dňa 09.12.2016 a vo vzťahu k Pohľadávke 3 vymedzil,
že táto pohľadávka vznikla žalobcovi na základe II. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
18.01.2019 sp. zn. 25Cb/12/2015-509 v spojení s II. výrokom odvolacieho rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 2Cob/180/2019-560.

58. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecné náležitosti podania vymedzuje ustanovenie § 127 ods.
1 CSP, podľa ktorého sa v podaní okrem iného uvedie, čo sa ním sleduje, t.j. musí tak byť zjavné, čo
je jeho obsahom, t.j. aké právne následky sa ním v procesnoprávnych vzťahoch sledujú. Konkrétne
náležitosti žaloby ako podania vo veci samej sú následne vymedzené v ustanovení § 132 CSP, podľa
ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí uvedie aj pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich

skutočnostíažalobnýnávrh.Žalobnýprocesnýnároksaskladázdvochzložiek,prvoujesubstancovanie
relevantných skutkových okolností, t.j. skutkového deja, z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo
porušenie subjektívneho práva materiálnej povahy, ktorému zodpovedá procesná povinnosť pravdivo a
úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového deja, t.j. splnenie povinnosti tvrdenia. Druhou zložkou
žalobného nároku je vždy tzv. žalobný návrh, t.j. petit žaloby, v ktorej sa konkretizuje poskytnutie

ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju (str. 479 diela Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Pre účely vysporiadania sa s odvolacou
argumentáciou žalovaného odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť predovšetkým to, že popis
skutkových okolností ako aj vymedzenie petitu žaloby tvorí jednotu. Žalobný nárok, t.j. predmet konania

je preto potrebné posudzovať podľa obsahu žaloby v spojení so žalobným petitom, t.j. predmet žaloby
tvorískutkovéodôvodneniepodanejžalobyspolusožalobnýmnávrhom(petitom)(str.487dielaŠtevček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným
návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa

petendi). Je preto povinnosťou súdu skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.
Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke, ktorý musí vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou (rozhodnutie NS
SR publikované ako R 14/2021).59. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to,
čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (porov. NS SR sp. zn. 5 Cdo 254/2009) a k posudzovaniu

obsahu žaloby a žalobného petitu (podľa jeho obsahu) musí pristupovať tak, aby sa predišlo formálnemu
posudzovaniu uplatnených práv a povinností, čo by mohlo viesť k odmietnutiu spravodlivosti (napr.
rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 135/2004). Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za
vhodné dodať tiež to, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov pri formulácii petitu incidenčných
žalôb nie je jednoznačná. Odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Sžso/1/2018 zo dňa 29.05.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý vo
výroku určil, že v konkurznom konaní úpadcu pohľadávka žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok
je zistená v konkrétnej výške, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Tiež ďalším
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/4/2019 zo dňa 23.05.2019 bol potvrdený rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/82/2015 z 28.11.2018, v ktorom krajský súd určil, že pohľadávka
žalobcu v konkrétnej výške prihlásená prihláškou v konkurznom konaní proti úpadcovi sa čo do určenia

právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky považuje za zistenú. Odvolací súd tým poukazuje
na skutočnosť, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov pri formulácii petitov incidenčných žalôb
pri určovaní popretých pohľadávok (predchádzajúca úprava narábala s pojmom určenie „pravosti“
pohľadávky) je rôzna. O to viac sa preto musia súdy konajúce práve v incidenčnom konaní zdržať
prílišného formalizmu pri posudzovaní žalôb veriteľov v konaní o určenie popretej pohľadávky.

60. Odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavka vyplývajúca z ust. § 132 ods. 1 CSP, aby obsahom žaloby
bolo určenie, čoho sa žalobca domáha, znamená, že v petite žaloby žalobca uvádza, ako by podľa jeho
želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozsudku. Ním žalobca zároveň (v spojení so
skutkovými dôvodmi podania žaloby) vymedzuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje medze

toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Žalobný petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie
vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Pretože ide o návrh súdneho
výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, ktorými sú predovšetkým požiadavka na
presnosť a určitosť (a teda aj vykonateľnosť). Je to nutné z dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť,
o čom má rozhodnúť. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, resp. pokiaľ vymedzenie práv a povinností v ňom

obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho
rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť (porov. NS SR sp. zn. 7 Cdo/122/01). Preto ak
žalobný petit trpí vadami, tieto musia byť odstránené postupom podľa § 129 ods. 1 CSP. K zmene žaloby
v zmysle ust. § 140 CSP v zásadne nemôže dôjsť v prípade, ak žalobca zasiahne do žalobného petitu
za účelom odstránenia jeho vád spočívajúcich v jeho nevykonateľnosti (o ktorých odstránenie sa musí

súd prvej inštancie vždy pokúsiť v zmysle § 129 ods. 1 CSP), vylúčiť to však nemožno. Po vykonaní
procesného úkonu v podobe odstránenia vád žalobného petitu je preto vždy úlohou súdu posúdiť, či
týmto úkonom došlo výlučne k odstráneniu vád petitu žaloby, alebo aj k zmene žaloby.

61. Z obsahu spisu vyplýva, že v súdenej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia právneho dôvodu

popretej pohľadávky bez toho, aby v petite žaloby presne, zrozumiteľne a určito uviedol, určenia akého
konkrétneho právneho dôvodu popretej pohľadávky sa domáha. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu
o doplnenie petitu žaloby žalobcu o (konkrétny) právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca opravil petit
žaloby tak, že ho doplnil o konkrétny právny dôvod popretých pohľadávok, ktorý uviedol i v skutkových
dôvodochpôvodnejžaloby.Odvolacísúdjetohonázoru,žetentoúkonžalobcupredstavovalodstránenie

nedostatkov žaloby (v intenciách § 129 ods. 4 CSP) a nie (ako sa domnieva žalovaný) zmenu žaloby,
o ktorej pripustení by mal súd prvej inštancie rozhodovať podľa § 142 CSP.

62. Odvolací súd pripomína, že zmena žaloby je procesný inštitút, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo (§ 140 ods. 1 CSP). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie

rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Z obsahu pôvodného žalobného
petitu a doplneného žalobného petitu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobca po doplnení petitu
rozšíril uplatnené právo alebo si uplatnil iné právo, keďže aj v pôvodnom žalobnom petite žiadal určiť,
že pohľadávka žalobcu sa považuje čo do právneho dôvodu za zistenú, pričom ten-ktorý právny dôvod
vzniku pohľadávky vyplýval z obsahu žalobných tvrdení uvedených v pôvodnej žalobe, ktoré sa však

v konkrétnej rovine neodrazili v petite pôvodnej žaloby. Aj z obsahu § 140 ods. 1 CSP vyplýva, že nie
každý zásah žalobcu do žalobného petitu je zmenou žaloby. Keďže žalobca sa od počiatku domáhal
určenia rovnakého právneho dôvodu ním prihlásených pohľadávok (ktorý na základe podania zo dňa
07.06.2022 premietol aj to petitu žaloby a odstránil tým jeho vady), neobstojí odvolacia argumentáciažalovaného, že tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby, znemožnil žalovanému poznať,
aký žalobný návrh bol predmetom konania, keď žalobný návrh sa od počiatku podľa obsahu žalobných
tvrdení a žalobného petitu týkal určenia právneho dôvodu popretých pohľadávok žalobcu tak, ako ich

žalobca vymedzil v texte pôvodnej žaloby, čomu zodpovedá aj procesná obrana žalovaného prednesená
vpriebehukonania,ktoráviedlakspochybňovaniukonkrétnehoprávnehodôvodupopretýchpohľadávok
žalobcu. Pokiaľ žalobca v žalobe dostatočne určitým spôsobom vymedzil skutkové okolnosti vrátane
špecifikácie právneho titulu vzniku pohľadávok žalobcu prihlásených do reštrukturalizácie žalovaného,
na základe ktorých namietal popretie ním prihlásenej pohľadávky a v petite uviedol, že sa domáha

oprávnenosti ním prihlásenej pohľadávky do konkrétneho reštrukturalizačného konania, a to v rozsahu
popretia čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti, potom dostatočným spôsobom
vymedzil predmet tohto konania a dôsledok, ktorým mienil navrhovaným petitom dosiahnuť, aby pre
účelykonkurzunímprihlásenápohľadávkamalacharakter(právnydôvod),výšku,poradieadeklarovanú
vymáhateľnosť tak, ako bola uplatnená v jeho prihláške. Špecifikáciou právneho dôvodu v žalobnom
petite v podaní zo dňa 07.06.2022 nedošlo k zmene ani k rozšíreniu žaloby a skutkových dôvodov

pôvodne uvedených vo včas podanej žalobe, ale došlo z procesného hľadiska k odstráneniu vád
pôvodne uplatneného návrhu bez kvalitatívnej a kvantitatívnej zmeny obsahu žaloby tvorenej žalobným
návrhom (petitum) a opísaním skutkového deja (causa petendi). Pokiaľ potom žalobca vady petitu
v podobe neuvedenia konkrétneho právneho dôvodu sporných pohľadávok odstránil tým, že opravil
žalobu v časti žalobného petitu v súlade s požiadavkami súdu prvej inštancie, predstavoval tento

úkon odstránenie vád žaloby (§ 129 ods. 4 CSP) a nie zmenu žaloby, o ktorej pripustení by mal súd
prvej inštancie rozhodovať (strana 517 diela Števček, M., Ficová, S., Baricová , J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
1540 s.).

63. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žaloba bola žalobcom podaná včas, ako to konštatoval aj súd
prvej inštancie odseku 24. napadnutého rozhodnutia, ktorého závery vo vzťahu k dodržaniu lehoty podľa
§124ods.4ZoKRžalovanývpodanomodvolanívovzťahukposudzovaniulehôtosobitnenespochybnil,
vzhľadom na pôvodné znenie petitu (určenie, že pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami pohľadávky
s por. č. 1,2,3 a zapísané do zoznamu pohľadávok pod por. č. 3/A-1, 3/A-2 a 3/A-3 sú pohľadávkami

zistenými a nespornými čo do pravosti, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky), pričom z obsahu
jeho žalobných tvrdení celkom zjavne vyplýva, že sa žalobca domáhal určenia tej kvality a uspokojenia
ním prihlásenej pohľadávky, ktorú si uplatnil v prihláške, ktorú následne správca zapísal do zoznamu
pohľadávok, keď z obsahu pôvodnej žaloby je zrejmé, že sa domáhal určenia konkrétneho poradia,
vymáhateľnosti, právneho dôvodu a výšky žalovaných pohľadávok tak, ako si ich uplatnil aj v prihláške.

Takýmto súborom skutkových tvrdení a pôvodne formulovaného petitu bola podľa odvolacieho súdu
splnená aj požiadavka včasnosti podania incidenčnej žaloby, ktorou žalobca uplatnil svoje právo na
určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti pohľadávky.

64. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie rezignoval vo vzťahu k otázke, pre aké

dôvody pohľadávky žalobcu nekvalifikoval ako nezabezpečené, odvolací súd uvádza, že takéto určenie
ani netvorilo predmet sporu. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si sporné pohľadávky prihlásil ako
nezabezpečené a správca ich poprel čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti. Len
veriteľ, ktorý si prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, musí v prihláške uviesť druh, poradie vzniku,
právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva, určenie majetku, ktorým je prihlasovaná pohľadávka

zabezpečená a sumu, do ktorej je zabezpečená. Až následne je daná povinnosť správcu pri
preskúmavaní zabezpečenej pohľadávky preskúmať existenciu zabezpečovacieho práva, jeho poradie
a výšku a prípadne zabezpečovacie právo poprieť v spornom rozsahu tak, že rozsah popretia a dôvody
popretia zapíše do zoznamu pohľadávok (§ 124 ods. 2 ZoKR). Veriteľ je následne oprávnený podať
žalobu v rozsahu, v akom mu bola pohľadávka popretá (§ 124 ods. 4 ZoKR). Táto argumentačná línia

žalovaného preto nenachádza podklad v skutkových reáliách súdenej veci, keďže predmetom tohto
incidenčného konania nebola otázka zabezpečenia prihlásenej pohľadávky zabezpečovacím právom
a žalovaný v podanom odvolaní nepodal odvolaciemu súdu žiadne vysvetlenie, z akých dôvodov bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie kvalifikovať (určiť) vo výroku napadnutého rozhodnutia pohľadávky
žalobcu ako nezabezpečené.

65. Odvolateľ tiež namietal, že mu nie zrejmé, pre aké dôvody sa súd prvej inštancie vyhol určeniu
poradia. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. vo vzťahu ku všetkým sporným pohľadávkamžalobcu určil, že žalobca je veriteľom „inej“ pohľadávky, keď z obsahu podanej žaloby a jej príloh vyplýva,
že žalobca si pri svojich pohľadávok z hľadiska vymedzenia ich poradia v prihláškach uplatnil poradie
„iná pohľadávka“ a správca toto poradie v popieracom prejave poprel. V tomto smere odvolací súd

ďalej poukazuje na odsek 20.1 rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom vyčerpávajúcim spôsobom
vysvetlil, že správca síce poprel poradie prihlásených pohľadávok, učinil tak ale z rovnakých dôvodov,
ako pri popretí právneho dôvodu prihlásených pohľadávok. I keď poprel poradie, neuviedol poradie,
v akom majú byť tieto pohľadávky uspokojené a aj s prihliadnutím na § 124 ods. 1 ZoKR, z ktorého
podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že poradie pohľadávok sa neprihlasuje, posúdil súd prvej inštancie

dôvody popretia poradia prihlásených pohľadávok žalobcu zo strany správcu v popieracom prejave za
bezpredmetné.Žalovanýžiadnoukonkrétnouodvolacouargumentácioutietozáverysúduprvejinštancie
nespochybnil, čím znemožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti dôvodov prijatých zo strany súdu
prvej inštancie k tejto otázke, keďže je odvolacími dôvodmi viazaný. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej
inštancie,žeanineurčilporadieaanivtejtočastižalobunezamietol,odvolacísúduvádza,žeajkeďzust.
§ 124 ods. 1 ZoKR nie je vyvoditeľné oprávnenie správcu v reštrukturalizácii preskúmavať resp. poprieť

poradie prihlásenej pohľadávky (porov. aj Ďurica. M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.
4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 1496) a aj keď správca (aj z tohto dôvodu) neuviedol priliehavé
dôvodypopretiaporadiaprihlásenýchpohľadávok,ničtonemenínafakte,žeichčodoporadiapoprel(čo
nenamietal ani samotný žalovaný) a že žalobca sa v tomto incidenčnom spore domáhal určenia poradia
týchto pohľadávok tak, ako ho uviedol v prihláške, preto súd prvej inštancie nepochybil, ak v záujme

procesnej istoty strán určil aj popreté poradie prihlásených pohľadávok žalobcu ako „iných“ pohľadávok,
keď § 124 ods. 4 ZoKR oprávňuje veriteľa na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky v rozsahu,
v akom mu bola pohľadávka správcom popretá.

66. Žalovaný tiež v podanom odvolaní tvrdil, že vo vzťahu k Pohľadávke 1 bola právnym dôvodom jej

vzniku zmluvná pokuta a preto mala byť táto pohľadávka označená ako podriadená pohľadávka podľa
§ 137 ZoKR v spojení s § 95 ods. 3 ZoKR. Ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, tieto
dôvody popretia popierací prejav správcu neobsahoval, preto im nebolo možné v tomto súdnom konaní
pripísať žiadnu relevanciu. Tie isté závery je nutné vzťahovať aj na odvolacie tvrdenia žalovaného,
že vo vzťahu k Pohľadávke 3 súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie k počtu, hodnote a

význame úkonov, pretože z obsahu spisu vyplýva, že ani tieto skutočnosti neboli uvedené ako dôvody
popretia v popieracom prejave správcu (čo žalovaný v odvolaní ani netvrdil). Vo vzťahu k Pohľadávke
3 odvolací súd poukazuje tiež na to, že v zmysle § 124 ods. 2 ZoKR platí, že pokiaľ správca poprie
pohľadávku čo do výšky, v zozname uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky, čo v prípade
Pohľadávky 3 správca nevykonal, a v popieracom prejave pri Pohľadávke 3 predstavujúcej nárok na

náhradu trov konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevymedzil, v akom rozsahu
(t.j.za aké úkony právnej pomoci) a v akej konkrétnej výške prislúcha žalobcovi proti dlžníkovi
nárok na náhradu trov tohto konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného
súdu SR z 11.09.2014 č. k. II. ÚS 409/2013, zo záverov ktorého vyplýva, že je predovšetkým úlohou
správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich

zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť
na uspokojovaní v konkurze (reštrukturalizácii). Úlohu incidenčného konania nie je potom opätovne
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či
dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z

uspokojenia tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť
celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze (reštrukturalizácii) si veritelia
uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmavanie a
prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Toto rozhodnutie je možné

vzťahovať všeobecne na incidenčné konanie, keď ústavný súd v predmetnom náleze vo všeobecnej
rovine charakterizoval konanie o určenie pravosti pohľadávky, pričom vysvetlil jednotlivé špecifiká
konania o určenie pravosti pohľadávky ako osobitného typu sporového konania. Preto bolo povinnosťou
správcu pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade,
ak je pohľadávka sporná, vnikla správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. ZoKR v § 124

ods. 2 ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného
konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp.
neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je
daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za predmet incidenčnéhokonania len preskúmanie popieracieho prejavu správcu, v ktorom je správca povinný uviesť všetky
právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu
prihlásenej pohľadávky. Pokiaľ správca takéto dôvody popretia neuvedie a uvedie ich až v priebehu

incidenčného konania, nové dôvody popretia prihlásenej pohľadávky nie sú v rámci incidenčného
konania právne relevantné, pokiaľ ich správca neuvedie v popieracom prejave. Opačný prístup by totiž
nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné vzhľadom na povinnosti správcu a taký záver by bol aj v
rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko ZoKR preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje
správcovi a nie konkurznému súdu a preto správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať

na konkurzný súd (porov. NS SR sp. zn. 3Obdo/70/2016). Aj podľa komentárovej literatúry (porov. aj
Ďurica. M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s.
1496),podľajudikatúryÚstavnéhosúduSRanásledneajNajvyššiehosúduSRsavincidenčnomkonaní
súd zaoberá pri preskúmavaní pohľadávky len tými dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka popretá.

67. Napokon vo vzťahu k Pohľadávke 2 žalovaný zopakoval svoju procesnú obranu prednesenú pred

súdom prvej inštancie, že jej skutočným právnym dôvodom bolo bezdôvodné obohatenie. Odvolací
súd v tomto smere ale zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie na podklade
konkrétneho skutkového stavu a na podklade konkrétnych právnych dôvodov, v ktorých sa vysporiadal aj
s touto argumentáciou žalovaného. Žalovaný následne v podanom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne
dôvody nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia, pričom úlohou odvolacieho súdu nie je opätovné

preskúmanie sporu a argumentácie žalobcu a žalovaného v priebehu konania, ale jeho úlohou je
preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia na podklade podaného opravného prostriedku. Jedná
sa o opravné konanie, v ktorom však žalovaný neuviedol, že by rozsudok prvej inštancie vykazoval vady
vplývajúce na jeho vecnú správnosť. Súd prvej inštancie pritom podrobne a vyčerpávajúco zdôvodnil
odsekoch16.3až17.,prečotátoargumentáciažalovanéhoobstáťnemôže,keďpoukázalnasubjektívnu

záväznosť rozsudku rozhodcovského súdu medzi rovnakými stranami sporu, v ktorom bola otázka
právneho titulu vzniku tejto pohľadávky záväzne vyriešená, pričom súd v incidenčnom konaní nie je
ďalším stupňom súdnictva, ktoré by mal toto rozhodnutie preskúmavať. Túto skutočnosť mohol žalovaný
namietať už v rozhodcovskom konaní, pričom súd v incidenčnom konaní môže preskúmavať prihlásené
pohľadávkylenzdôvodov,ktorénastaliažpojehovydaní,čoniejedanýprípad.Odvolacísúdkonštatuje,

že tieto závery súdu prvej inštancie zodpovedajú rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (NS SR
sp. zn. 3Obdo/61/2018 zverejnené ako R 53/2019), čo žalovaný napokon v odvolaní ani nespochybnil.
Zobsahupodanéhoodvolanianevyplývastanoviskoodvolateľa,zakýchdôvodovvoväzbenakonkrétne
skutkové okolnosti a prijaté právne závery rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepovažuje
za správne. Žalovaný podané odvolanie obsahovo nevymedzil tak, aby umožnil odvolaciemu súdu

preskúmaťnazákladekonkrétnychodvolacíchnámietoksprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia
súdu prvej inštancie. Nedostatok obsahového (kvalitatívneho) vymedzenia odvolania v posudzovanom
prípade nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by odvolací súd mal odvolateľa vyzývať (§ 373 ods.
1 in fine CSP), avšak neuvedenie konkrétnych dôvodov nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia má
za následok, že podané odvolanie odvolací súd pre absenciu relevantných odvolacích tvrdení nemohol

v tejto časti posúdiť ako dôvodné. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nie je jeho úlohou domýšľať si
odvolacie dôvody a nahrádzať procesnú aktivitu žalovaného ako odvolateľa tým, že by sám vyhľadal
dôvody, pre ktoré je potrebné považovať napadnuté súdne rozhodnutie za nesprávne, keďže môže
vykonať odvolací prieskum len v rozsahu odvolania a odvolacích dôvodov uvedených odvolateľom,
ktorými je viazaný (§ 379, § 380 CSP). Posudzovanie opodstatnenosti podaného odvolania nie je

ovládané revíznou zásadou, ktorá by zaväzovala odvolací súd k aktívnemu vyhľadávaniu všetkých
relevantných odvolacích dôvodov, na ktorých základe by bolo možné prijať záver o dôvodnosti podaného
odvolania z úradnej povinnosti. Práve naopak, právna úprava odvolaciemu súdu nedovoľuje, aby
v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (čl. 6 CSP) takýmto spôsobom zasahoval do sporu
v prospech žalovaného. Ak by odvolací súd bez náležitého obsahového vymedzenia odvolania pristúpil

k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, porušil by základné právo na súdnu
ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (obd. roz. ÚS SR sp. zn. II. ÚS 172/03). Preto ani
v tejto časti odvolanie žalovaného odvolací súd nemohol považovať za opodstatnené.

68. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní(II.ÚS78/05).Odvolací
súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný preto rozhodnutie súdu prvej inštanciepreskúmal výlučne z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní, ktorými sa žalovanému
vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie spochybniť nepodarilo. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré odvolací súd

prihliada aj vtedy, ak neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

69. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (I. výroková veta rozhodnutia odvolacieho súdu).

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II. výroková veta rozhodnutia odvolacieho
súdu).

71.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).