Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202657
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6923202657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: A. B. C., C., so
sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený F. G., C., so sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovaným: 1/ D. C., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom H. XXX, 2/ I. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom H.
XXX, 3/ J. C., nar. XX. I. XXXX, bytom H. XXX, 4/ D. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom H. XXX, všetci
zastúpení I. K. L. D., advokátom, so sídlom F. C., E. XX, o zaplatenie 11 200,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp/47/2023-242 zo dňa
18. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolaniežalobcuprotivýrokuI.rozsudkuOkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.10Csp/47/2023-242
zo dňa 18. júna 2024 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp/47/2023-242 zo dňa 18. júna 2024 vo
výroku V. a VI. p o t v r d z u j e.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne
o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby, ktorou žiadal žalobca, aby bola žalovaná 1/
zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 411,84 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 5 411,84 eur od 23. júna 2021 do zaplatenia oproti pôvodne žalovanej sume 5 264,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 264,- eur od 23. júna 2021 do zaplatenia
(výrok I.), zastavil konanie voči žalovanému 2/ v časti o zaplatenie sumy 49,28 eur spolu s 5% ročným

úrokom z omeškania od 23. júna 2021 do zaplatenia (výrok II.), zastavil konanie voči žalovanému 3/
v časti o zaplatenie sumy 49,28 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 23. júna 2021 do
zaplatenia (výrok III.), zastavil konanie voči žalovanej 4/ v časti o zaplatenie sumy 49,28 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania od 23. júna 2021 do zaplatenia (výrok IV.), žalobu žalobcu voči žalovaným
1/, 2/, 3/, 4/ zamietol (výrok V.) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ plnú náhradu
trov konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(výrok VI.).

1.1Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcasažaloboudomáhalodžalovanej
1/ zaplatenia sumy 5 264,- eur s úrokom z omeškania, od žalovaného 2/ zaplatenia sumy 1 979,04
eur s úrokom z omeškania, od žalovaného 3/ zaplatenia sumy 1 979,04 eur s úrokom z omeškania, od
žalovanej 4/ zaplatenia sumy 1 979,04 eur s úrokom z omeškania. Nárok žalobcu predstavuje úver pomimoriadnom zosplatnení, z titulu zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu: C. C. M.
(ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „banka“) s právnym predchodcom žalovaných: I. C., nar. XX. XXXXX
XXXX, zomr. XX. XXXX XXXX (ďalej len „pôvodný dlžník“ alebo „poručiteľ“).

1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v nadväznosti na záver súdu prvej inštancie o výške
všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa navrhol zmenu petitu žaloby. Návrh na zmenu petitu žaloby vo
vzťahu k žalovanej 1/ vyhodnotil súd prvej inštancie ako návrhu na zmenu žaloby, ktorý v zmysle ust. §
294 CSP vyhodnotil ako neprípustný, nakoľko ide o spotrebiteľský spor, v ktorom vystupuje spotrebiteľ
na strane žalovaného. Vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/ súd vyhodnotil návrh na zmenu petitu žaloby ako

čiastočné späťvzatie návrhu, o ktorom rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP.
1.3 Vo veci samej súd prvej inštancie pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 10Csp/47/2023-181 dňa 21.
novembra 2023 tak, že žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoCsp/5/2024-229 zo dňa 24. apríla 2024
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
1.4 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že pôvodný dlžník uzavrel dňa 22. decembra

2016 s pôvodným veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol pôvodnému dlžníkovi poskytnutý
úver vo výške 23 000,- eur, ktorý mal splácať v splátkach vždy po 368,67 eur mesačne, 20. dňa
v kalendárnom mesiaci. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. júna 2021 (ďalej
len „zmluva o postúpení pohľadávky“), pôvodný veriteľ postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu.
Z dedičského spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3D/669/2019 súd prvej inštancie zistil,

že v dedičskom konaní po pôvodnom dlžníkovi bola nesprávne uvedená (sčítaná) všeobecná hodnota
dedičstva, ktorá správne predstavuje výšku 18 601,19 eur. K uvedenej hodnote súd prvej inštancie
pričítal hodnotu majetku pôvodného dlžníka zistenú v dodatočnom konaní o dedičstve, a teda súd prvej
inštancie určil, že konečná suma všeobecnej ceny majetku pôvodného dlžníka, resp. poručiteľa bola
19 349,26 eur. Z uvedených hodnôt potom súd prvej inštancie vypočítal, že v zmysle § 470 ods. 2

Občianskeho zákonníka pomer nadobudnutého dedičstva žalovanej 1/ k celkovej hodnote dedičstva
predstavuje 48,32 % (9 349,26 eur / 19 349,26 eur) a podiel žalovaných 2/ až 4/ každý po 17,23
% (3 333,33 eur / 19 349,26 eur). Z výzvy pôvodného veriteľa zo dňa 3. februára 2021 adresovanej
každému žalovanému vyplýva, že všetci žalovaní boli rovnako vyzvaní na zaplatenie sumy 4 313,51 eur
s tým, že boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ďalej len „výzva pred

zosplatnením“). Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11. marca 2021 vyplýva, že
pôvodný veriteľ oznámil všetkým žalovaným, že pre prípad porušenia bodu 8.1 písm. a/ produktových
obchodných podmienok – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace,
banka ku dňu 10. marca 2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorá činí 19 936,77 eur
(ďalej len „oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru“). Z výzvy pôvodného veriteľa zo dňa 26.

marca2021adresovanejkaždémužalovanému vyplýva,žebankavyzvalarovnakovšetkýchžalovaných
na zaplatenie sumy 19 995,69 eur s poučením, že ak dlh neuhradia, banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe (ďalej len „výzva banky pred postúpením“). Z oznámenia pôvodného veriteľa zo
dňa 29. júna 2021 vyplýva, že každému žalovanému bolo oznámené, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 22. júna 2021 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu (ďalej len „oznámenie

o postúpení“).
1.5 Rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu považoval súd prvej inštancie proces mimoriadneho
zosplatnenia úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka za platný.
Dodal, že žalovaní ako dlžníci boli v omeškaní so zaplatením splátky dlhšie ako 3 mesiace, boli
upozornení písomne na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva,

k zosplatneniu úveru došlo najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ pritom nebol limitovaný
nijakoupovinnosťouvnútornediferencovaťskladbudlhuvaspekte§470ods.2Občianskehozákonníka,
ide teda o platné zosplatnenie mimoriadneho úveru.
1.6 V nadväznosti na pokyn odvolacieho súdu pristúpil súd prvej inštancie k skúmaniu, či pred
postúpením bankovej pohľadávky došlo k dodržaniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Za výzvu banky

považoval súd prvej inštancie výzvu banky pred postúpením zo dňa 26. marca 2021 (č. l. 64), ktorou
vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu vo výške 19 995,69 eur, s poučením o riziku možnosti pohľadávku
postúpiť tretej osobe. Súd prvej inštancie z výsledkov dokazovania zistil, že od okamihu doručenia
výzvy pred postúpením žalovaným, do času postúpenia žalovanej pohľadávky, neuplynula lehota 90 dní.
Postúpenie pohľadávky tak považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor

s ust. § 92 ods. 8 Zákon o bankách, z dôvodu ktorého žalobca v konaní nedisponoval aktívnou vecnou
legitimáciu, pre ktorú skutočnosť súd prvej inštancie žalobu zamietol.1.7 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní
plne úspešní, priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, pričom uviedol, že rozsudok
napáda len vo výroku I., V. a VI. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel.Vprvomradenamietolnesprávnyzáveroporušeníust.§92ods.8Zákonaobankáchauviedol,

ževzmyslenajnovšejjudikatúrynajvyššíchsúdnychautorítjemožnézavýzvubankypovažovaťajvýzvu
na zaplatenie dlhu obsiahnutú v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru (sp. zn. 8Cdo/169/2020,
9Cdo/165/2022). Tvrdil, že podmienku výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách v konaní
preukázal už doručením oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru žalovaným. Dodal, že závery
súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti postúpenia a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sú tak
nepreskúmateľné, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä nedostatočného

zistenia skutkového stavu, keďže závery súdu sú v priamom rozpore s obsahom dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, čím súd znemožnil žalobcovi, aby vykonával jemu patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V druhom rade tvrdil, že k návrhu na zmenu petitu
žaloby pristúpil vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v rozsudku č. k.10Csp/47/2023-181 zo dňa 21.
novembra 2023 uviedol, že konečná suma všeobecnej ceny majetku poručiteľa je suma 19 349,26

eur, a preto upravil petit žaloby. Dodal, že žalovaná suma ako taká zostala nezmenená, upravil len
pomery k žalovanej sume v zmysle upozornenia súdu ohľadom konečnej sumy všeobecnej ceny majetku
poručiteľa. To znamená, že si od žalovanej 1/ uplatnil o 147,84 eur viac, pričom však od žalovaných 2/
až 4/ si uplatnil od každého menej o 49,28 eur (čo predstavuje sumu spolu 147,84 eur), pričom súd voči
žalovaným 2/ až 4/ konanie v tejto časti zastavil, avšak už nepripustil zmenu žaloby voči žalovanej 1/.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní, ktorí uviedli,
že s argumentami žalobcu v odvolaní sa nestotožňujú a nad rámec dôvodov uvedených v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnili, dodali, že platne postúpiť je možné len splatnú
pohľadávku banky. Výzva pred zosplatnením sa podľa žalovaných vzťahovala len na sumu 4 313,51

eur a nie na sumu predčasne zosplatneného úveru, pričom ani jeden žalovaný túto sumu v čase
výzvy nedlžil. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. septembra 2021
pritom vyplýva, že vo výzve musí byť zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník
uhradiť. Žalovaní uzatvorili, že ani vo výzve pred zosplatnením, a ani v oznámení o mimoriadnom
zosplatnení úveru nebola uvedená skutočná výška záväzku každého jedného žalovaného osobitne,

nakoľko ani jeden zo žalovaných záväzok vo výške 19 995,96 eur nikdy nemal, a to vzhľadom na
výsledokdedičskéhokonania.Zuvedenéhodôvodutakpodľažalovanýchniejemožnépredmetnévýzvy
považovať za výzvu banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (odvolacia

replika) a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentov produkovaných v podanom odvolaní.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní (odvolacia
duplika), ktorí nad rámec argumentov produkovaných vo vyjadrení k odvolaniu neuviedli už žiadne
relevantné skutočnosti.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) podľa ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v prvom rade skúmal splnenie
podmienok prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu, že odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítanía iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva

duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku rozhodol
o nepripustení zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanej 1/ v zmysle § 142 a § 143 CSP. Rozhodnutie o
(ne)pripustenízmenyžalobymápritompovahusamostatnéhouznesenia,atobezohľadunaskutočnosť,
že je súčasťou výrokovej časti rozsudku. Žalobca podal proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie

odvolanie, ktoré je tak predmetom odvolacieho prieskumu, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie
v poučení strany sporu dostatočným spôsobom poučil, že odvolanie je možné podať len proti výroku
II. až VI. rozsudku.

11. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktoré je

prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje a proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, len ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam súdu prvej
inštancie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok a ani žiadny iný osobitný právny predpis

nepripúšťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo o nepripustení zmeny žaloby
odvolanie.

13. Odvolací súd, po oboznámení sa so súdnym spisom, v rámci skúmania podmienok prípustnosti
odvolania zistil, že žalobca podal odvolanie voči výroku I. rozsudku, ktorým súd rozhodol o nepripustení

zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanej 1/, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP „a
contrario“). Uvedená skutočnosť vytvorila zákonný stav, v rámci ktorého nedošlo k naplneniu procesných
podmienok v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, ktoré by oprávňovali odvolací súd odvolanie
žalobcu smerujúce proti výroku I. rozsudku po vecnej stránke preskúmať a vo veci rozhodnúť.
Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako odvolanie žalobcu v tejto časti v súlade

s ustanovením § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

14. Odvolací súd ďalej po zistení, že odvolanie žalobcu v zostávajúcej časti (proti výroku V. a VI.)
je prípustné, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ rozsudok okresného súdu vo

výroku V. a v závislom výroku VI. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia
skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v
podanom odvolaní neuviedol už žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej), nežiadal ani doplniť dokazovanie

za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by
nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní
o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli
naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávaniezo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje,
že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, nemožno mu

vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne.
Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov je
názoru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd poznamenáva, že výroky II. až IV. rozsudku súdu prvej

inštancie neboli odvolaním napadnuté, z dôvodu ktorého nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti právoplatnosť.

17. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodná úprava procesného práva
poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej

inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s
jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny
(akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov
šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd
prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo

tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti
argumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy
ešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie
sám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho
chyba nastala (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo/69/2016 zo dňa 22. februára 2017).

18. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného, po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu dospel k
záveru,žeodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejevovýrokuV.aVI.vecnesprávny,avšak
dôvody uvedené v odôvodnení, ktoré viedli súd prvej inštancie k vydaniu vo výroku vecne správneho
rozhodnutia v prejednávanej veci, z dôvodu zmeny relevantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít,

neobstoja a je potrebné ich korigovať.

19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie, viazaným právnym názorom odvolacieho
súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesením, považoval proces mimoriadneho zosplatnenia úveru za
platný, resp. považoval ho za vykonaný v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

Nadväzujúc na tento záver skúmal preukázanie dodržania povinnosti vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách pred postúpením bankovej pohľadávky. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho
súdu považoval súd prvej inštancie za kvalifikovanú výzvu banky výzvu veriteľa pred postúpením
pohľadávky zo dňa 29. júna 2021, vo vzťahu ktorej skonštatoval nerešpektovanie uplynutia 90 dní
omeškania dlžníka ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov vyhodnotil súd prvej

inštancie postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu za neplatné, pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, v dôsledku čoho žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

20. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania konštatuje, že relevantný procesný útok
žalobcu v odvolaní sa kumuloval do odvolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, resp.

nesprávneho posúdenia aktívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobca v tomto smere v odvolaní uviedol,
že podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách boli dodržané a za predmetnú výzvu
(v zmysle Zákona o bankách), s ohľadom na aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít, považoval
už výzvu obsiahnutú v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru.

21. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie
tvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebopasívnej-existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v

ktoromkoľvek štádiu konania (pozri R 6/2022, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009).22. Súd prvej inštancie sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, najmä s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami
sporu, v nadväznosti na potrebu poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľovi v spore s dodávateľom

a súd prvej inštancie správne zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platnosti postúpenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je
skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovanému, ako spotrebiteľovi, domáha (R
6/2022). V spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti postúpenia pohľadávky
z pôvodného veriteľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení § 524 až § 530

Občianskeho zákonníka zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu, ktorá na daný právny vzťah dopadá.

23. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského
vzťahu predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky
banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o
bankách (osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek

písomnej výzve banky). Súčasne ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá ako podmienku
platnosti úkonu postúpenia bankovej pohľadávky aj dodržanie podmienky (ust. § 17 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov), aby sa postupovala pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti, alebo ktorá sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti.
Uvedené podmienky sú totiž zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle

hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky (R 4/2021).

24. V rozsahu odvolacej námietky o povahe kvalifikovanej výzvy banky v aspekte ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách odvolací súd uvádza, že medzičasom, od zrušenia v poradí prvého rozsudku
súdu prvej inštancie do opätovného predloženia veci odvolaciemu súdu, došlo v predmetnej otázke

k relevantnej zmene rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (pozri R 60/2018, sp. zn. 9Cdo/165/2022
zo dňa zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa zo dňa 27. februára 2024, sp. zn.
9Cdo/90/2023 zo dňa zo dňa 30. októbra 2024), v zmysle ktorej je možné považovať za výzvu banky
aj výzvu na zaplatenie konkrétne špecifikovanej pohľadávky obsiahnutú v oznámení o mimoriadnom
zosplatnení úveru. Rešpektujúc tak výklad ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách podaný najvyšším súdom,

potom neobstojí právny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého považoval za výzvu banky len
výzvu veriteľa pred postúpením pohľadávky zo dňa 29. júna 2021, vo vzťahu ktorej skúmal dodržanie
podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 predmetného zákona.

25. Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd akcentuje na skutočnosť, že tak ako došlo v priebehu

súdneho konania k relevantnej zmene rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu v otázke povahy výzvy
banky (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách), tak prišlo aj k zmene relevantnej judikatúry najvyššieho súdu
v otázke podmienky platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru v aspekte ust. § 53 ods. 9
vspojenís§565Občianskehozákonníkavznení účinnomdo31.októbra2024,vosvetlektorejpôvodný
právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v zrušujúcom uznesení, o dodržaní podmienok platnosti

úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru neobstojí.

26. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že v intenciách zákona a judikatúry je odvolací súd v zásade
oprávnenýsaodkloniťodsvojhopôvodnéhoprávnehonázoruvyjadrenéhovzrušujúcomuznesení,aka)
došlo k zmene skutkového stavu, b) došlo k zmene relevantnej judikatúry, c) ak by pôvodný právny názor

nebol ústavne udržateľný (s dôrazom na princíp spravodlivosti). (Pozri tiež rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/232/2022 zo dňa 25. apríla 2022).

27. V medziach skúmania dodržania podmienok platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru
podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024

odvolací súd vychádza zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že
žalobca na preukázanie dodržania zákonných podmienok (§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka) predložil výzvu pred zosplatnením a oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru. Z výzvy
predzosplatnenímzodňa3.februára2021vyplýva,ževšetcižalovaníbolirovnakovyzvanínazaplatenie
sumy 4 313,51 eur s tým, že boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,

výzva bola žalovaným doručená dňa 8. februára 2021. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 11. marca 2021 vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil všetkým žalovaným, že pre prípad porušenia
bodu 8.1 písm. a/ produktových obchodných podmienok – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky
banky o viac ako 3 mesiace, banka ku dňu 10. marca 2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky,ktorá činí 19 936,77 eur. Predmetné oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 17. marca 2021. Odvolací
súd uvádza, že vyššie uvedené skutkové zistenia boli prijaté súdom prvej inštancie na základe riadne
vykonaného dokazovania, ktoré zároveň poskytujú dostatočný skutkový základ pre prijatie záveru

o (ne)preukázaní dodržania podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka.

28. Na základe zisteného skutkového stavu a záväzného názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení, súd prvej inštancie prijal právny záver o naplnení podmienok pre platné mimoriadne

zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

29. Odvolací súd, reflektujúc na zmenu relevantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít, považuje svoj
pôvodný právny názor vyjadrený v zrušujúcom uznesení (č. k. 14CoCsp/5/2024-229 zo dňa 24. apríla
2024, bod 13.2, 13.3) a právny záver súdu prvej inštancie za judikatúrne prekonaný.

30. Vo vzťahu k podmienke platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia odvolací súd uvádza, že
podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods.
9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024. Tieto hmotnoprávne
podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie
§ 53 ods. 9 predmetného zákona pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a

preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na omeškanie presne vyšpecifikovanej konkrétnej
splátky s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z
dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové
splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak ide o

plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka predstavuje v spotrebiteľských zmluvách „lex specialis“ oproti všeobecnej norme § 565
Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže
veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie

s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou
veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá
nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie

upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné
zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ

musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s
jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky,
ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie
uplatniť, inak jeho právo zaniká.

31. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky(sp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.januára2024,sp.zn.5Cdo/197/2022zodňa26.júna2024,sp.
zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024), v zmysle
ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to
v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je

zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením (NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022,
6Cdo/15/2023)) resp. v samotnom zosplatnení (NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023), presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

32. Odvolací súd, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v predmetnej

otázke konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že ani vo výzve pred zosplatnením
a ani v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru nie je konkrétne špecifikovaná splátka,
pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil. Uvedený nedostatok potom neumožňuje pre konajúci
súd jednoznačným a nesporným spôsobom vyabstrahovať tú splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil kmimoriadnemu zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho nie je možné ani jednoznačne a bez dôvodných
pochybností zistiť, či veriteľ v procese mimoriadneho zosplatnenia postupoval v súlade s ust. § 53 ods.
9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024. V konkrétnosti

prejednávanej veci to znamená, že pre posúdenie dodržania podmienok mimoriadneho zosplatnenia
nie je prípustné, aby sa konajúci súd z vlastnej úvahovej iniciatívy snažil vyabstrahovať po skutkovej
stránke splátku, pre ktorú mal pôvodný veriteľ úver mimoriadne zosplatniť, ak uvedenie takejto splátky
nemá základ v produkovaných dôkazoch a v zistenom skutkovom stave. Odvolací súd zdôrazňuje, že
takáto identifikácia splátky je potrebná aj z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty,

ale i pre potrebu vedomosti dlžníka (spotrebiteľa) o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru (sp. zn. 2Cdo/149/2021). Identifikácia je tak podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ
predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale
neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený (pozri sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024).

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavka špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne
zosplatňuje má svoj racionálny základ v potrebe zabezpečenia „rovnomernej“ právnej ochrany
protistrany. Aj skrz spotrebiteľský charakter právneho vzťahu je dôležité, aby mal dlžník (spotrebiteľ)
možnosť objektívne z oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru zistiť, pre ktorú splátku došlo

k aktivácii mimoriadneho zosplatnenia dlhu, v závislosti od ktorej je kreovaná pre dlžníka možnosť
posúdiť platnosť či neplatnosť takéhoto úkonu a k tomu prispôsobiť svoju následnú ekonomicko-právnu
interakciu. Nie je žiadúce, aby v prípade, že dlžník považoval mimoriadne zosplatnenie dlhu za neplatný
právny úkon, bol nútený čakať až na spor vyvolaný veriteľom, v ktorom by veriteľ až dodatočne
špecifikoval splátku (napr. v žalobe), pre ktorú dlh zosplatnil a s ktorou skutočnosťou, by sa tak dlžník po

prvý raz oboznámil až v rámci súdneho konania. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah zastal odvolací
súd názor, podľa ktorého absenciu špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil, nie
je možné konvalidovať ani žiadnym dodatočným (skutkovým) vymedzením v rámci súdneho konania
(napr. v žalobe či v replike).

34. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že pôvodný právny názor
v otázke predpokladov platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia vyjadrený v zrušujúcom uznesení,
ktorý vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. januára 2024, bol
judikatúrne prekonaný, keď ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu podmieňuje platnosť úkonu
mimoriadneho zosplatnenia presným (špecifickým) uvedením splátky pre ktorú veriteľ uver zosplatňuje.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri právnom posúdení veci je viazaný právnym výkladom
príslušnýchustanovenízákonapodanýnajvyššímisúdnymiautoritamivčasesvojhorozhodovania.Nový
právny názor (judikatúra) sa pritom aplikuje retrospektívne, keď sa vychádza z prevažujúceho prístupu,
že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ tak dôjde k zmene judikatúry (ustálenej rozhodovacej
praxe) bez zmeny právnej normy, ako je tomu aj v prejednávanej veci, nejde o zmenu právneho pravidla,

ale ide o tú istú normu, iba je na novo vyjadrený jej obsah. Z toho potom vyplýva, že účinky zmeny
judikatúry (ustálenej rozhodovacej praxe) nemožno obmedziť len do budúcnosti (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/89/2021 zo dňa 27. apríla 2023).

35. Vo svetle vyššie uvedeného odvolací súd, skúmajúc „ex offo“ aktívnu vecnú legitimáciu (R 6/2022),

najmä s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu, v nadväznosti
na potrebu poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľovi v spore s dodávateľom, konštatuje, že žalobca
v konaní nepreukázal dodržanie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu ktorého nedošlo k platnému mechanizmu mimoriadneho zosplatnenia dlhu.
Nadväzujúc na uvedenú skutočnosť potom došlo v procese postúpenia žalovanej pohľadávky

k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
v spojení s ust. § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky,
keď predmetom postúpenia bola banková pohľadávka, ktorá v čase postúpenia nedosiahla povahu
splatnej pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je
potom absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (R 4/2021) pre

rozpor so zákonom (pozri tiež rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021,
4Cdo/162/2020). Preto, ak súd prvej inštancie v prejednávanej veci vychádzal zo záveru o neplatnom
postúpení pohľadávky pre nedodržanie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na základe čoho prijal
záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, odvolací súd konštatuje, že tento právnyzáver je vecne správny, avšak právne dôvody, ktoré dotujú prijatý záver vecnou správnosťou, spočívajú
v zistení, že sa postupovala pohľadávka banky, ktorá v čase postúpenia nedospela do splatnosti, a to
z dôvodu neplatnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru.

36. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je
v meritórnom výroku, ktorým súd žalobu zamietol vecne správny, odvolací súd postupom podľa § 387
ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. ako vecne správny potvrdil.

37.AkovýrokzávislýpreskúmalodvolacísúdivýrokVI.rozsudkusúduprvejinštancieotrováchkonania,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal voči
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie
je správny, a preto potvrdil i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a čl. 4 CSP
tak, že žalovaným ako plne procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, priznal voči procesne
neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie. Miera procesného

úspechu v odvolacom konaní sa odvíja medzi tým, čoho sa odvolateľ v odvolaní domáhal a tým, ako
odvolací súd vo veci rozhodol. Žalobca sa v odvolaní domáhal zmeny výroku I. napadnutého rozsudku,
pričom v tejto časti bolo odvolanie žalobcu odmietnuté, čo možno považovať svojimi účinkami za
zastavenie odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie skončí bez vecného preskúmania v tejto
časti napadnutého rozhodnutia (§ 256 ods. 1 CSP). Žalobca sa v odvolaní domáhal tiež zmeny výroku V.

a VI. napadnutého rozsudku, pričom v tejto časti nebol žalobca úspešný ani z časti, procesný úspech tak
v tomto smere prináleží v celom rozsahu žalovaným (§ 255 ods. 1 CSP). Z vyššie uvedených dôvodov
pretoodvolacísúdrozhodolotrováchodvolaciehokonaniatak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a eoho sa dovolate3 domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).