Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708010613
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8708010613.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2025, v trestnej
veci odsúdeného A. B., pre zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 2T/103/2008 zo dňa 17.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad postupom podľa 405b ods. 1 Tr. poriadku, účinného od
15.03.2024, s použitím § 84 Tr. zákona, účinného od 06.08.2024 zrušil výrok o úhrnnom treste odňatia
slobody uložený odsúdenému A. B. rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/103/2008 zo dňa
29.04.2010, právoplatný dňa 15.05.2010 podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona č. 576/2009 Zb., s použitím § 47

ods. 2 Tr. zákona, § 437 ods. 5 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov,
s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48
ods. 4 Tr. zákona.

Zároveň podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona č. 576/2009 Zb., s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona, § 437 ods. 5
Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)

rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkonu trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal písomne odôvodnené odvolanie odsúdený nie len sám, ale aj

prostredníctvom svojej obhajkyne.

Odsúdený A. B. v dôvodoch odvolania uviedol, že v tejto veci konanej po novele Trestného zákona,
žiada krajský súd o zrušenie vyhláseného rozsudku, ako aj odňať trestnú vec Okresnému súdu Poprad
pre zaujatosť, nakoľko na tomto súde už mal niekoľko žiadostí o povolenie obnovy konania. Na týchto
konaniach boli tí istí sudcovia. Tak isto ako aj v tomto poslednom prípade, keď sa malo konať po novele

Trestného zákona. Opäť mala pojednávanie sudkyňa C. D. E., ktorá taktiež v minulosti pojednávala vo
veciach jeho návrhov na povolenie obnovy konania, ktoré mu vždy zamietla. Má za to, že na Okresnom
súde Poprad sú sudcovia voči jeho osobe zaujatí. Žiada preto krajský súd, aby rozhodol o odňatí tejto
veci a jej pridelení inému okresnému súdu, najlepšie čo najďalej od Okresného súdu Poprad, myslí si,
že najlepšie do Bratislavy. Súčasne trvá na tom, že nebola dodržaná lehota predvolania na prípravu
na verejné zasadnutie. Do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody mu bol zaslaný fax, nevedel, ani kam

ide a z akého dôvodu. Rovnako mu bol ustanovený obhajca, ktorý dostal iba fax. Dňa 16.09.2024 prišla
obhajkyňa za ním do výkonu trestu odňatia slobody s tým, že 17.09.2024 bude pojednávanie. Uviedlamu, že ona sama má ísť na dovolenku, ktorú odložila s tým, že ešte nemá jeho spis. Má za to, že nebola
jeho advokátka riadne oboznámená so spisovým materiálom. Z toho dôvodu podľa neho ani nebola
splnená lehota na oboznámenie sa so spisom, preto ho nemohla obhajkyňa ani riadne obhajovať, preto

žiada krajský súd, aby vo veci rozhodol v súlade so zákonom na spravodlivý súdny proces a to aj preto,
že nebola zachovaná lehota na prípravu na verejné zasadnutie. Taktiež pri porade o vynesenie nového
rozsudku nesmie byť prítomný okrem senátu prokurátor aj obhajca, podľa § 170 ods. 1 Tr. poriadku tak,
ako sa to stalo na pojednávaní 17.09.2024 v Poprade. Z dôvodu, že je tých porušení zákona viac, žiada,
aby bola vec odňatá, pridelená na iný okresný súd, nakoľko sa jednalo o novelu Trestného zákona.

Na pojednávaní mu sudkyňa po vyhlásení nového rozsudku povedala, že ľutuje, keď mu znížila trest
o 1 (jeden) rok, lebo povedal, že podľa § 48 ods. 3 Tr. zákona nedovoľuje zaradiť páchateľa do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia. Nesúhlasí so zníženým trestom, nakoľko to nie je v pomere s novelou
zákona. Na záver by chcel podotknúť, že v posledných desiatich rokoch nebol trestaný. Od roku 1999
do roku 2010, kedy bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, tým chcel podotknúť, že asperačná
zásada trikrát a dosť by sa naňho nemala vzťahovať. Verí, že krajský súd spravodlivo rozhodne a vec

postúpi späť na okresný súd v inom okresnom meste. Taktiež by chcel poukázať na dĺžku už vykonaného
trestu. Za pochopenie a správne rozhodnutie ďakuje.

Písomne odôvodnené odvolanie odsúdeného A. B. doplnila písomným vyjadrením aj jeho obhajkyňa. Po
rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedla, že trest odsúdenému uložený rozsudkom

Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/103/2008 považuje za neprimerane prísny vzhľadom k tomu, že v
dôsledku zmeny zákona novelou účinnou 06.08.2024 k zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods.
2písm.a/Tr.zákonadošlokzmeneuplatnenejzásadytrikrát adosť,zakotvenejv§47ods.2Tr.zákona,
v ktorej bol vypustený ods. 2, ktorý sa vzťahuje k zločinu, za ktorý bol odsúdený potrestaný. Následne
obhajkyňa predložila komparáciu znenia ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona účinného do a po 05.08.2024.

Trestný zákon účinný do 05.08.2024 obsahoval znenie ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona tak, že „ak súd
odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin .... vydierania podľa § 189 ods. 2., 2 alebo 4,..., ktorý už
bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia
slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné

osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať
rokov“. Podľa § 47 ods. 2 Tr. zákon účinného od 06.08.2024 zase platí, že „ak súd odsudzuje páchateľa
za dokonaný trestný čin..., vydierania podľa § 189 ods. 3 alebo 4,..., ktorému už bol za takéto trestné činy,
hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne
odložený, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1

písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné
osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať
rokov“. Z tohto dôvodu Okresný súd Poprad mohol a mal uložiť trest aj miernejší ako vo výmere 24
rokov. Stotožňujeme sa so zásadou subsidiarity trestnej represie a so zásadou humanizmu uplatnenou
Okresným súdom Poprad a s aplikáciou Radbruchovej formuly: „že konflikt medzi spravodlivosťou a

právnou istotou možno riešiť len tak, že pozitívne právo zaisťované predpismi a mocou, má prednosť
aj vtedy, pokiaľ je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, s výnimkou toho, ak rozpor medzi pozitívnym
zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako „nenáležité právo“
spravodlivosti ustúpiť“. Napokon v reakcii na argumentáciu odsúdeného k splneniu podmienok na
prípravu na verejné zasadnutie, na ktorom prvostupňový súd vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok,

uviedla, že ako ustanovený obhajca sa dňa 13.09.2024 nazretím do trestného spisu sp. zn. 2T/103/2008
oboznámila s celým spisovým materiálom a navštívila odsúdeného v ÚVV a ÚVTOS Prešov za účelom
uskutočnenia porady. Vzhľadom na aplikáciu ustanovenia 405a a 405b Tr. poriadku nebol dôvod na
dodržanie lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Pri rozhodovaní o odvolaní v posudzovanom prípade bolo pritom nevyhnutné zohľadniť osobitosti
konania podľa § 405a Tr. poriadku a nasl., ktoré sa týkajú preskúmania rozhodnutia v dôsledku zmeny(Trestného) zákona. Po takomto preskúmaní dospel krajský súd k záveru, že odvolanie odsúdeného
nie je dôvodné. Súčasne postupom podľa § 405d ods. 3 Tr. poriadku krajský súd ako nadriadený súd
rozhodol na neverejnom zasadnutí.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj samotného rozsudku okresného súdu vyplýva, že bol vydaný
postupom podľa § 405b Tr. poriadku, z dôvodu preskúmania rozhodnutia v dôsledku zmeny (Trestného)
zákona. Takto bol okresným súdom preskúmaný právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
2T/103/2008 zo dňa 29.04.2010, právoplatný dňa 15.05.2010.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/103/2008 zo dňa 29.04.2010 bol ods. A. B. uznaný
vinným zo spolupáchateľstva zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
zo spolupáchateľstva prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zákona a zo spolupáchateľstva prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods.
1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- spoločne so spoluodsúdenou F. G. dňa 31.07.2008 v čase okolo 21,35 hod. v E. na Ul. A. H. XXXX/X,
po vzájomnej dohode, pod vplyvom alkoholu prišli obaja obvinení A. B. a F. G. ku zabuchnutým dverám
bytu na jedenástom poschodí, ktorého majiteľom je I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. A. H. XXXX/
XX, tieto vykopol A. B., následne vošli do bytu, kde v miestnosti spálne ležal v posteli poškodený I. D., A.

B. kričal na neho: „Davaj mobil, zabijem ťa, ty si ho zobral!“, pri tomto F. G. chytila poškodeného za vlasy
a dala mu tri facky a kričala na neho: „Ty sviňa“, následne A. B. rozbil drevenou tyčou sklenenú výplň
na dverách spálne, vytrhol dvere na skrini a začal prehľadávať oblečenie, medzitým sa poškodený I. D.
pokúsil privolať pomoc a vybehol na spoločnú chodbu obytného domu, avšak A. B. a F. G. ho vtiahli do
bytu, do chodby, kde stále od neho žiadali mobil a kričali, že ho zabijú, kde keď im poškodený povedal, že

mobil nemá, opätovne ho začali fyzicky napádať, a to tak, že A. B. ho udieral po hlave, chrbte a hrudníku
a F. G. ho udrela päsťami najmenej 4-krát do oblasti hlavy a trafila ho aj do ľavého oka a líca, ďalej A.
B. vošiel do miestnosti obývačky, kde na obývačkovej stene porozbíjal drevenou palicou sklá a F. G.
medzitým niečo hľadala po skrinkách a došlo k porozhadzovaniu na podlahu videoprehrávača, vázy a
kvetináčov, rozhodeniu skriniek a stola, medzitým však poškodený I. D. chcel znovu ísť hľadať pomoc k

susedom, ale A. B. ho vtiahol a hodil do kresla v obývačke, kde v ďalšom konaní už obvineným A. B. a F.
G. zabránila hliadka Mestskej polície Poprad, ktorá sa na miesto dostavila, čím svojím konaním spôsobili
poškodenému I. D. tržno-zmliaždené rany vo vlasovej časti hlavy, tržno-zmliaždenú ranu pravého líca
a dolnej pery úst, pomliaždenie pravej očnice, pomliaždenie hrudníka vpredu aj vzadu, pomliaždenie
hrudnej steny vpredu a pomliaždenia predlaktia, sedacej časti vľavo a stehna vľavo s dobou liečenia

a práceneschopnosti od 1.8.2008 do 8.9.2008 a na poškodení zariadenia bytu mu spôsobili škodu vo
výške 14 595,-Sk (484,50 eur),

pretože
- spoločným konaním iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal

a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania,
- spoločným konaním neoprávnenie vnikol do obydlia iného a spáchal uvedený čin závažnejším
spôsobom konania, pričom prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,
- spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

za ktorý mu bol uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona č. 576/2009 Zb., s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona,
§ 437 ods. 5 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť)
rokov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona do ústavu na výkonu trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia,

zároveň mu bola uložená aj povinnosť spoločne a nerozdielne (F. G.) zaplatiť poškodenej K. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., A. H. XXXX/XX škodu vo výške 484,50 eur (14 595,-Sk) a poškodenej L. G. E.,
M., N. E. E., N. X, E. regres vo výške 4,40 eur.

Rozsudok Okresného súdu Poprad, sp.zn. 2T/103/2008 ako už bolo uvedené, nadobudol právoplatnosť

dňom 15.05.2010.

K odvolacej námietke odsúdeného týkajúcej sa vykonania verejného zasadnutia dňa 17.09.2024
Okresným súdom Poprad v jeho trestnej veci sp. zn. 2T/103/2008 aj napriek tomu, že neboli splnenépodmienky z titulu nezachovania lehoty na prípravu na verejné zasadnutie jednak v jeho prípade, no
najmä v prípade jeho obhajkyne, krajský súd poukazuje na zákonné ustanovenia, ktoré takýto procesný
postup upravujú.

Podľa § 292 ods. 1 Tr. poriadku, predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých
osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu,
ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok

svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Predseda senátu
o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu
alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet. Ak sa má
rozhodovať vo veciach spojených s výkonom kontroly technickými prostriedkami, predseda senátu o
verejnom zasadnutí upovedomí aj príslušného probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 292 ods. 3 Tr. poriadku, deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby
osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť rozhodnutím
priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie
alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti
uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho

je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom
upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.

V predmetnej veci procesná sudkyňa (predsedníčka senátu) pokynom zo dňa 05.09.2024 pre trestnú
kanceláriu nariadila termín verejného zasadnutia na konanie o postupe podľa § 405b Tr. poriadku na

deň 17.09.2024.

O termíne verejného zasadnutia bol upovedomovaný prokurátor, odsúdený A. B. a rovnako tak
odsúdenému dňom 09.09.2024 ustanovená obhajkyňa C. B. C..

Odsúdenému A. B. bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí doručené do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody v Leopoldove dňa 09.09.2024, v rovnaký deň teda 09.09.2024 prevzala upovedomenie
o termíne verejného zasadnutia aj Okresná prokuratúra Poprad, u odsúdeného a prokurátora bola
teda lehota piatich pracovných dní na prípravu na verejné zasadnutie zachovaná (to všetko na č.l.
735 spisu). Naopak pokiaľ upovedomenie o termíne verejného zasadnutia aj s opatrením konajúceho

súdu o ustanovení ako obhajkyne odsúdenému v tomto konaní bolo advokátke C. B. C. doručené
dňa 13.09.2024 (na č.l. 735 spisu), lehota piatich pracovných dní na prípravu na verejné zasadnutie
zachovaná nebola.

Súčasne platí, že obhajkyňa ešte v ten istý deň (13.09.2024) vykonala úkon a to nahliadnutím (štúdiom

spisu, kde zo spisu boli aj vyhotovené kópie vlastnými technickými prostriedkami) do súdneho spisu
sp. zn. 2T/103/2008 (na č.l. 716 spisu) a dňa 16.09.2024 (podľa vyjadrenia odsúdeného) vykonala
v ÚVV a ÚVTOS Prešov, do ktorého bol eskortovaný, osobne poradu s odsúdeným ešte pred samotným
verejným zasadnutím, ktoré bolo nariadené (a aj vykonané) na deň 17.09.2024.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí sp. zn. 2T/103/2008 zo dňa 17.09.2024 na č.l. 747-748 potom plynie,
že žiadna zo strán v konaní, teda ani odsúdený (u ktorého bola lehota na prípravu na verejné zasadnutie
riadne zachovaná) ani menovaná obhajkyňa nenamietala nezachovanie lehoty na prípravu na verejné
zasadnutie. Rovnako tak odsúdený na verejnom zasadnutí nenamietal dostatok času a priestoru na
prípravu obhajoby v posudzovanom prípade, kde s predmetom konania bol zjavne riadne oboznámený,

mal možnosť sa k nemu vyjadriť, taktiež k dôkazom na ňom vykonanými, ako aj napokon mal možnosť
predniesť konečný návrh pred vyhlásením rozsudku a po jeho vyhlásení bol riadne poučený o možnosti
podania opravného prostriedku, či zjavne využil a to všetko v prítomnosti mu ustanovenej obhajkyne.

Napokon k nezachovaniu lehoty na prípravu na verejné zasadnutie menovaná obhajkyňa odvolanie

odsúdeného v doplňujúcom písomnom vyjadrení uviedla, že „Napokon v reakcii na argumentáciu
odsúdeného k splneniu podmienok na prípravu na verejné zasadnutie, na ktorom prvostupňový súd
vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok, uviedla, že ako ustanovený obhajca sa dňa 13.09.2024
nazretím do trestného spisu sp. zn. 2T/103/2008 oboznámila s celým spisovým materiálom a navštívilaodsúdeného v ÚVV a ÚVTOS Prešov za účelom uskutočnenia porady. Vzhľadom na aplikáciu
ustanovenia 405a a 405b Tr. poriadku nebol dôvod na dodržanie lehoty na prípravu na hlavné
pojednávanie“.

Za danej dôkaznej situácie podľa názoru krajského súdu bolo právo odsúdeného na uplatnenie obhajoby
v posudzovanom prípade v zákonom predpokladom rozsahu zachované, keďže bolo v plnej kompetencii
(profesionálnej a odbornej zdatnosti) obhajkyne uplatniť si lehotu piatich pracovných dní na prípravu na
verejnézasadnutie,pokiaľtakneučinila,takriadneajspoukazomnaosobitosťkonania(akobudeneskôr

aj bližšie rozvinuté) podľa § 405b Tr. poriadku vysvetlila, že čas, ktorý mala k dispozícii na prípravu na
verejné zasadnutie, jej postačoval na prípravu obhajoby - na oboznámenie sa so spisovým materiálom,
vykonanie porady s klientom, a to ešte pred rozhodnutím súdu na verejnom zasadnutí konanom dňa
17.09.2024.

K ďalšej námietke odsúdeného na odňatie, prikázanie jeho trestnej veci Okresnému súdu Poprad inému

súdu, krajský súd zistil, že v rámci tejto odvolacej výhrady namietal zaujatosť C. D. E. - predsedu
senátu v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 Tr. poriadku a v ktorom súčasne navrhol, aby Krajský súd v
Prešove trestnú vec vedenú na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 2T/103/2008 odňal Okresnému
súdu Poprad a prikázal ju inému súdu (Bratislava) v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. poriadku.
Námietku zaujatosti vo vzťahu k predsedovi senátu C. D. E. ods. A. B. odôvodňoval tým, že v minulosti

prejednávala a rozhodovala o jeho návrhoch na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 2T/103/2008, ktorým nevyhovela a návrh na odňatie a
prikázanievecitým,žesudcoviaOkresnéhosúduPopradsúvočinemuzaujatíprávepreto,ževminulosti
opakovane konali aj oni o jeho návrhoch na povolenie obnovy konania, ktoré taktiež boli zamietnuté.

Po oboznámení sa s obsahom hore prezentovaného návrhu odsúdeného procesná sudkyňa v rámci
písomnevyhotovenéhovyjadreniauviedla,žepodľa§32ods.6Tr.poriadkuonámietkezaujatostistrany,
ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo
ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Tr. poriadku alebo ak je dôvodom námietky len
riadny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní sa nekoná; to platí aj o

námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr. poriadku.

Procesná sudkyňa C. D. E. ďalej uviedla, že z obsahu predmetného trestného spisu Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 2T/103/2008 a najmä zo zápisnice o verejnom zasadnutí vykonanom dňa 17.09.2024
nevyplývajú žiadne dôležité dôvody, pre ktoré by vec príslušnému okresnému súdu mohla byť odňatá

a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa i s poukazom na ustanovenie § 405a ods. 2
Tr. poriadku, podľa ktorého v konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v
prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát a to do 30
dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona. V tejto súvislosti je potrebné poukázať nato, že po
zániku funkcie sudcu pôvodnému predsedovi senátu C. C. N. bola vec náhodným výberom pridelená do

senátu C. D. E. dňom 25. 4.2017 na základe opatrenia podpredsedu Okresného súdu Poprad C. E. N.
č. 1 SprR/46/2017 zo dňa 21.04.2017 (č.l. 701 trestného spisu).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. poriadku, z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná
inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo
prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o

nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní.

Podľa § 31 ods. 4 Tr. poriadku, námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo

sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na
rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.Podľa § 32 ods. 6 Tr. poriadku, o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,
pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa
§ 31 ods. 4 Tr. poriadku alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných

v trestnom konaní alebo súdu v konaní sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných
dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr. poriadku.

Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2021, Tpj
37/2021, na zjednotenie výkladu ustanovenia § 23 Tr. poriadku,

publikovaného v Zbierke Stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR po č. 48/2021, jeho právnej vety pod
I. vyplýva, že

„medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. poriadku patrí aj vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania.

Rozhodujúcou je v tomto smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa 31 ods. 1 Tr. poriadku,
ktorý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých
sudcov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa 32 ods. 6 Tr. poriadku o námietke zaujatosti vznesenej
voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr.
poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho

(jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý
je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom
príslušného súdu (argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne
zaznamenať, aby bolo zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý.

Pokiaľ v takejto situácii predloží príslušný súd návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšie spoločne
nadriadenému súdu, ten mu ho bez rozhodnutia vráti“.

Vychádzajúc z argumentácie odsúdeného prednesenej v odvolacích námietkach, opierajúc sa v celom
rozsahu aj o vyjadrenie procesnej sudkyne Okresného súdu Poprad, krajský súd má zato, že námietky

odsúdeného nespĺňajú kritéria uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. poriadku.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, dôvody vzniku pochybností, uvedených v § 31 ods. 1 Tr.
poriadku, totižto sú taxatívne vymedzené. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej
osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k tým osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,

prípadne ich splnomocnencom alebo obhajcom.

Pomerom úradnej osoby k prejednávanej veci je najmä vzťah prezentovaný záujmom úradnej osoby
na výsledku prejednávanej veci, napr. z dôvodu, že v takejto veci vystupuje ako poškodený alebo
poškodeným je jej blízky príbuzný, alebo vzťah založený na situácii, že úradná osoba bola svedkom

prejednávanej veci a pod.

Pomerom k osobe, ktorej sa úkon týka, môže byť napr. vzťah príbuzenský, úzko priateľský alebo
prípadne naopak nepriateľský, opierajúci sa však o konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
takýto pomer vyvodiť.

Vždy však ide o okolnosti, ktoré bránia byť sudcovi vo veci, či už subjektívne alebo objektívne,
nestranným.

Okolností, ktoré bránia sudcovi objektívne byť nestranným, nastávajú nezávisle od jeho vôle, vyvolávajú

však oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, so zreteľom napr. na štatút, či funkcie, ktoré vo
veci vykonával a aj keby sudca subjektívne bol nestranným, nemôže vo veci pre ich existenciu konať
v zmysle teórie zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa takým aj
objektívne javiť stranám v konaní. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný
opak a spravidla sa posudzuje podľa správania sudcu.

Okolnosti, na ktorých odsúdený zakladá dôvod na odňatie a prikázanie svojej trestnej veci Okresnému
súdu Poprad, ale nepriamo aj všetkých okresných súdov v územnom obvode Krajského súdu v Prešove
(a prikázal ju inému súdu – v Bratislave), podľa názoru krajského súdu opierajúc sa o citovanú právnuúpravu a rozhodovaciu prax súdov, zjavne nespĺňajú zákonom predpokladané kritéria (§ 31 ods. 1 Tr.
poriadku), keďže vyslovene vyjadruje nespokojnosť s minulou (predchádzajúcou) rozhodovacou praxou
sudcovOkresnéhosúduPoprad,ktorýhonielenvtejtoveciodsúdili,alemuajopakovanezamietajújeho

návrhy na obnovu konania, teda namieta procesný postup súdu, pričom takúto námietku mal vzniesť
ihneď bez meškania už po otvorení verejného zasadnutia dňa 17.09.2024, keďže ako sám uvádza, už
mal dlhodobú negatívnu skúsenosť s rozhodovaním procesnej sudkyne.

Všetky tieto výhrady vo svojom súhrne je potom možné subsumovať pod prípady uvedené v ust. § 32

ods. 6 Tr. poriadku, o ktorých sa nekoná, ak teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o
vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a
prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči
všetkým sudcom príslušného súdu, čo bol aj dôvod, prečo krajský súd o návrhu odsúdeného na odňatie
a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. priadku ako nedôvodnom nekonal.

Napokon chyby odvolací súd nezistil ani pri samotnom rozhodovaní prvostupňového súdu o treste, pri
ktorom správne aplikoval všetky do úvahy prichádzajúce zákonné ustanovenia.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 405a ods. 1 Tr. poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa §
84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého
zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405b ods. 1 Tr. poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84
Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

Krajskýsúdprirozhodovaníoodvolanívsúvislostispostupomokresnéhosúdupodľa§405bTr.poriadku
a nasl. konštatuje, že trest uložený napadnutým rozsudkom zodpovedá zákonu a účelu trestu tak, ako je

vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Okresný súd v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne uviedol, prečo
zrušil výrok o treste v predmetnom rozsudku, ale aj následne, za ktoré trestné činy ukladal úhrnný trest
a vo vzťahu ku ktorému trestnému činu zanikla jeho trestnosť. Správne okresný súd poukázal na zánik
trestnosti prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 125 Tr.
zákona, nakoľko škoda, ktorá bola trestným činom spôsobená, bola vo výške 484,50 eur. V zmysle § 125

Tr. zákona účinného od 06.08.2024 je škodou malou škoda prevyšujúca sumu 700,- eur, čo v danom
prípade nebolo naplnené, a preto vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Tr. zákona zanikla trestnosť tohto prečinu.

Pri odôvodnení výroku o treste okresný súd hoci z pôvodného výroku rozsudku Okresného súdu Poprad,

sp. zn. 2T/103/2008 zo dňa 29.04.2010, právoplatného dňom 15.05.2010 je objektívne zrejmé, že ods.
A. B. bol uložený trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, v znení zákona č. 576/2009 Z.z.,
s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona a § 437 ods. 5 Tr. zákona a podľa zásad platných pre ukladanie
úhrnného trestu odňatia slobody uvedených v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zákona, ale konajúci súd
poukazuje na to, že základným účelom inštitútu preskúmania rozhodnutia v dôsledku zmeny Tr. zákona,

účinného od 06.08.2024 bolo a je dosiahnuť to, aby sa nevykonávali tresty za činy, pri ktorých zanikla
trestnosť (v danom prípade to bolo odsúdenie aj za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zákona, účinného do 06.08.2024) a následne, aby sa odsúdeným osobám uložili primerané trestyodňatia slobody podľa všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov v zmysle § 34, § 36, § 37 a
§ 38 Tr. zákona, účinného do 06.08.2024.

Konajúci súd síce poukazuje nato, že primeraným trestom môže byt’ aj rovnaký trest, ktorý už bol
uložený, avšak nie prísnejší ako už bol uložený s tým, že nemožno preskúmavať výrok o vine, ale
poukazuje zároveň i na jeho nasledujúce právne úvahy a závery, ktoré ho viedli k uloženiu miernejšieho
primeraného trestu odňatia slobody ods. A. B..

Pri uložení nového primeraného trestu odňatia slobody u ods. A. B. konajúci súd prihliadol okrem vyššie
uvedeného i nato, že trest je najintenzívnejšou formou štátneho donútenia a predstavuje najzávažnejší
zásah do práv a slobôd človeka zo strany štátnej moci, že predstavuje právny následok spáchania
trestného činu a že môže byť uložený za splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok, čo
vyplýva aj z článku 49 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vyjadruje požiadavku nulla poena sine lege.
Ukladanie trestov ovplyvňujú, ale aj ďalšie zásady - zásada subsidiarity trestnej represie, či zásada

humanizmu (upravená v čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sú považované za základné
zásady trestného práva hmotného. Ak teda k spáchaniu trestného činu nedošlo, nemožno podľa názoru
konajúceho súdu u odsúdeného A. B. aplikovať právny následok v podobe trestu, bez ohľadu nato, že
pôvodný úhrnný trest odňatia slobody mu bol uložený vo výmere 25 rokov podľa zásad uvedených v
§ 47 ods. 2 Tr. zákona a v § 437 ods. 5 Tr. zákona konštatujúc pritom, že v čase jeho uloženia neboli

zistené žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa pre uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere,
t. j. pod 20 rokov. Po takto vyhodnotených všeobecných i individuálnych zásad, platných pre ukladanie
trestov, vrátane ich ochranných, represívnych, preventívnych a morálnych funkcií, i s poukazom na
vyššie uvedené články Ústavy Slovenskej republiky dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného A.
B. sa účel trestu dá a môže dosiahnuť i uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 24 rokov,

za použitia príslušných ustanovení uvedených v § 189 ods. 2 Tr. zákona č. 576/2009 Z.z., s použitím §
47 ods. 2 Tr. zákona, § 437 ods. 5 Tr. zákona a v § 41 ods. 2 Tr. zákona, s jeho výkonom v ústave na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona.

V kontexte hore uvedenej argumentácie okresného súdu, ktorú si krajský súd v celosti osvojil, je

na mieste opäť pripomenúť, že v posudzovanom prípade zákonodarca prikazuje súdom aplikovať pri
určovaní druhu trestu, no najmä výmery ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona účinného do 05.08.2024, kde ak
súd odsudzuje páchateľa za niektorý z tam taxatívne vymenovaných dokonaných trestných činov, okrem
iného aj pre dokonaný trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 2, ods. 3 alebo 4 Tr. zákona účinného do
05.08.2024, ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia

slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie,
ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Za danej situácie posúdiac celú skutkovú situáciu, no predovšetkým osobu odsúdeného, jeho
trestnoprávnu minulosť, spôsob spáchania činu a jeho následok (súdny spis sp. zn. 2T/103/2008), v čase
spáchania skutku kladeného za vinu odsúdenému a jeho právneho posúdenia aj v čase ukladania
pôvodného trestu pri zahrnutí trestného činu, ktorého trestnosť podľa § 84 Tr. zákona účinného od
06.08.2024 zanikla (§ 245 ods. 1 Tr. zákona), skutočne neboli zistené žiadne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, na podklade ktorých by existoval rozumný dôvod ukladať odsúdenému A. B. z hľadiska výmery
trestuodňatiaslobodypodsúdomurčenúvýmeru24(dvadsiatichštyroch)rokov,rovnakotaksrovnakým
záverom o zaradení pre spôsob výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona
do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Krajský súd pripomína, že trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť
výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším
členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana
spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú

zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť
vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní
trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osobypáchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok
omožnostinápravypáchateľasisúdvytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnosti

spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Napokon s ohľadom na odvolacie námietky odsúdeného predložené prostredníctvom mu ustanovenej
obhajkyne krajský súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že verejné zasadnutie sa podľa §
405d ods. 2 Tr. poriadku nariaďuje len za účelom vyhlásenia rozsudku, a nie za účelom doplnenia

dokazovania, a tiež že predmetom konania podľa § 405b a nasl. Tr. poriadku je preskúmanie
právoplatného rozhodnutia súdu len z hľadiska zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona a v
prípade uloženého súhrnného trestu uloženie primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné
činy, pri ktorých trestnosť činu nezanikla. Pri ukladaní primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa
trestné činy tak súd vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia pôvodného
odsudzujúceho rozsudku, resp. trestného rozkazu. Neboli preto dôvodné námietky odvolateľa ohľadom

jeho plánov na doplnenie dokazovania.

Ďalej pokiaľ obhajoba trvala na tom, že súdy mali postupovať pri ukladaní nového primeraného trestu
a aplikovať ustanovenia podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a teda zohľadniť skutočnosť,
že podľa Trestného zákona po novele účinného od 06.08.2024 už najprísnejšie trestný čin, pre ktorý bol

odsúdený uznaný vinným v posudzovanom prípade, nie je (§ 189 ods. 2 Tr. zákona) zaradený medzi
taxatívne vymenované trestné činy v ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona, pre ktoré platí zásada tzv. trikrát
a dosť, čím by pre súd neplatila povinnosť ukladať trest odsúdenému podľa v tomto ustanovení určených
prísnych pravidiel, krajský súd opätovne uvádza.

Konanie podľa § 405b Tr. zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba
výroku o treste, aj to len jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť zanikla.
Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine, ten je aj
naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom trestnosť
činu nezanikla, inak právne kvalifikovať.

Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá podľa Tr. zákona účinného v čase, keď bol
pôvodný trest ukladaný, nie podľa Tr. zákona účinného od 06.08.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo
potrebné ukladať nový úhrnný trest podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla,
pričom okresný súd správne rozhodoval podľa Tr. zákona účinného v čase spáchania činu a súčasne

aj vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia.

V prípadoch trestných činov, ktorých trestnosť nezanikla a za ktoré bol právoplatne uložený trest do
05.08.2024, nie je možné ukladať trest podľa Tr. zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko novela Tr.
zákona ani Tr. poriadku účinná od 06.08.2024 neumožňuje prehodnocovať tresty pri trestných činoch,

kde trestnosť činu nezanikla.

Účelom novely Tr. zákona účinného od 06.08.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky
trestov, za činy, ktorých trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za
trestné činy, kde trestnosť nezanikla.

Okresný súd nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Tr. zákona účinného od
06.08.2024. Rovnako okresný súd nepochybil, ak ako primeraný trest za zostávajúce trestné činy určil
trest vo výmere 24 (dvadsiatich štyroch) rokov, oproti trestu aký bol odsúdenému uložený pôvodným
rozhodnutím. Taký trest už z povahy veci nemôže byť neprimerane prísny. Možno dodať, že primeranosť

trestu v zmysle ustanovenia § 405b ods. 1 Tr. poriadku neznamená, že nanovo uložený trest nutne musí
byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne
uložený trest v rovnakej výmere.

Vzhľadom na uvedené, krajský súd odvolanie odsúdeného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku

postupom podľa § 405d ods. 3 Tr. poriadku jednomyseľne zamietol.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.