Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010371
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010371.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 08. apríla 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX.XXXX vo Zvolene, stíhaného pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/65/2024 zo dňa 25. novembra 2024

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/65/2024 zo dňa 25. novembra 2024 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného
zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že
dňa 30.08.2023 v čase o 20.50 h po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol na nástupišti
železničnej zástavky Zvolen mesto mal. S. A., nar. XX.XX.XXXX, čiže na verejnosti prístupnom mieste
tým spôsobom, že keď tento vstal z lavičky na ktorej sedel, tak ho udrel pravou rukou do ľavej časti krku,
následkom čoho mal. S. P. spadol a udrel si zadnú časť hlavy a hornú časť chrbta o betónovú zárubňu
okna budovy zástavky a následne ho A. B. stiahol na zem, kde ho pákou ľavej ruky škrtil celkový čas

1,08 minúty, kým ich od seba neodtrhli tam prítomné osoby, čím spôsobil mal. S. P, nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Opava, prechodne bytom C. X, D. zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie
a odreninu v oblasti ramena a lopatky vľavo, pomliaždenie lakťa vpravo a pomliaždenie piateho prsta
vpravo, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 14 dní, pričom
sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T 86/2023 zo dňa 31.07.2023, právoplatným dňa 11.08.2023 odsúdený pre prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v
trvaní 4 rokov, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 86/2023 zo dňa 26.08.2024
právoplatným dňa 11.09.2024 ktorým mu bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1
rok a 10 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a 6 mesiacov.
Za to bol obžalovaný podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024 s použitím § 36

písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46, § 49 ods. 2 Trestného zákona odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava škodu vo výške 121,24 Eur a mal. poškodenému E.

A. škodu vo výške 1 588,80 Eur.Proti tomuto rozsudku v časti výroku o uloženom treste odňatia slobody podal v zákonnej lehote
blanketné odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil podaním
doručeným okresnému súdu dňa 22.01.2025. Namietal, že okresný súd sa nedostatočne, resp. vôbec

nevysporiadal s návrhom na uloženie trestu domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona, pre
možnosť uloženia ktorého súdu poskytol aj svoj písomný sľub podľa § 53 ods. 1 písm. c) uvedeného
zákona. V dôsledku uvedeného je rozsudok okresného súdu v napadnutej časti nepreskúmateľný. Bol
toho názoru, že súd mohol a mal preskúmať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami,
pretože vzhľadom na jeho osobné a rodinné pomery, nepriaznivý zdravotný stav jeho družky - matky

ich spoločnej dcéry jeho postoj k trestnému stíhaniu a vôli viesť riadny život a nedopúšťať sa už trestnej
činnosti, je na dosiahnutie účelu trestu vhodnejší a efektívnejší trest domáceho väzenia, ktorý je zároveň
aj postačujúci na jeho nápravu a ochranu spoločnosti.

Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zrušil rozsudok okresného súdu a vo veci rozhodol sám
tak, že mu uloží trest domáceho väzenia v primeranej výške.

Okresný prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k

späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Krajský súd vykonal vo veci verejné zasadnutie na výslovnú žiadosť obžalovaného v jeho neprítomnosti,
na ktorom obhajkyňa obžalovaného zotrvala na obsahu podaného odvolania s tým, aby odvolací súd
po zrušení prvostupňového rozsudku v odvolaním napadnutom výroku rozhodol o treste obžalovaného

sám a uložil mu trest domáceho väzenia v primeranej výške.
Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku považujúc prvostupňový rozsudok vo výroku o uloženom treste za zákonný a správny.
Primárne krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa
konanom dňa 25.11.2024 po zákonnom poučení a postupe v zmysle § 257 ods. 1, ods. 4 Trestného

poriadku vvhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie okresný súd
pozistenístanoviskaprokurátora,obhajcuapoškodenéhopodľa§257ods.7,ods.8Trestnéhoporiadku
prijal s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.
Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a ani v postupe súdu

predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, z podnetu obžalovaným podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného
poriadku len výrok o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému a správnosť postupu konania, ktorý
mu predchádzal a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, a preto ho podľa § 319
Trestného poriadku zamietol.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o uloženom treste v súlade s § 2 ods.
10 Trestného poriadku a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku. V odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 3 a 4 ) v súlade s § 168 ods.
1 Trestného poriadku podrobne, presvedčivo a v súlade s obsahom vykonaných dôkazov vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, existenciu ktorých
skutočností považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania za preukázané, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov a z akých dôvodov rozhodol o treste obžalovaného tak, ako
rozhodol. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o skutkových zisteniach týkajúcich sa uloženého trestu
a ich právneho posúdenia, a preto si v celom rozsahu osvojil úvahy a závery súdu prvého stupňa, na

ktoré v podrobnostiach odkazuje, pretože nie je účelom tohto uznesenia krajského súdu, aby opakoval
skutkové zistenia, závery a úvahy súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil.
Nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu obžalovaného, že sa okresný súd nevysporiadal s jeho návrhom
na uloženie trestu domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona, pretože táto odvolacia námietkanemala oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Okresný súd na strane 4/ svojho rozsudku
podrobne uviedol, prečo nepovažoval za dostačujúce ukladať obžalovanému trest domáceho väzenia,
keď poukázal na trestnú minulosť obžalovaného a skutočnosť, že skutku uvedeného v obžalobe sa

dopustil len 19 dní po tom, ako mu začala plynúť skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo dňa 31.07.2023
(sp. zn. 3T/86/2023) za rovnakú trestnú činnosť (prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b), d), e) Trestného zákona a iné). Pritom uviedol, že uloženie trestu nespojeného s odňatím
slobodyzjavnenemalonanehotakývplyv,abyhoodradiloodpáchaniaďalšejtrestnejčinnosti. Aktuálne

osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní okresného súdu uviedol, že
si našiel priateľku, ktorá pracuje, spolu s ňou a spoločnou trojmesačnou dcérou bývajú u svokrovcov,
naučila ho, že sa dá žiť riadnym životom, abstinuje, pričom priateľka má t. č. zdravotné ťažkosti, okresný
súd v rámci zákonných možností a v súlade s § 34 ods. 3 Trestného zákona zohľadnil uložením trestu
odňatia slobody obžalovanému na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby napriek
ukladaniu úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona (obžalovaný spáchal 2 prečiny).

Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je uloženie
trestudomáceho väzenia páchateľovitrestnéhočinumožné(zasplneniaajďalšíchvzákoneuvedených
podmienok) len vtedy, ak vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa uloženie
trestu domáceho väzenia postačuje na dosiahnutie jeho účelu z hľadiska naplnenia jeho represívnej
aj preventívnej funkcie. Hoci sa obžalovaný po spáchaní skutku uvedeného v obžalobe podľa odpisu

z registra trestov, údajov z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a lustráciou v rezorte
Generálnej prokuratúry SR nedopustil ďalšieho protiprávneho konania, čo nasvedčuje jeho skutočnej
snaheviesťriadnyživot,trestukladanývtomtokonanísavzťahujekjehominulejtrestnejčinnosti.Okrem
toho má v registri trestov doposiaľ 12 záznamov za rôznorodú trestnú činnosť, za ktorú mu boli ukladané
úhrnné aj súhrnné tresty. V dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v jednom prípade

mu bol nariadený výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, inak uložené tresty vykonal.
Aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda aj u pôvodne
uloženého podmienečného trestu odňatia slobody prichádza do úvahy nariadenie jeho výkonu. 11
krát bol priestupkovo postihnutý za priestupky rôzneho druhu. Uvedené skutočnosti aj podľa názoru
odvolacieho súdu neumožňujú dospieť k záveru, že vzhľadom na povahu trestných činov, z ktorých

bol obžalovaný uznaný vinným a jeho osobu, je obžalovaným navrhované uloženie trestu domáceho
väzenia postačujúce.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 citovaného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov je zákonný, primeraný a správny a ako celok v dostatočnej miere
zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a zároveň zohľadňuje aj osobu
obžalovaného v súlade so skutkovými zisteniami okresného súdu, na ktoré odvolací súd už vyššie

poukázal. Takto uložený trest v primeranom rozsahu obsahuje prvky represie ako aj prvky individuálnej
a generálnej prevencie a zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 Trestného zákona, ako
aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Okresný súd pritom nepochybil ani pri
zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný
bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4

Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je neprípustný.