Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/222/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222202252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8222202252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Cigeľský komunitný spolok, 086 02
Cigeľka 28, IČO: 42 230 772, zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, 085
01 Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovanému: MM & K, s. r. o., Tehelná 11, 085 01 Bardejov, IČO:
36 502 782, zastúpený: JUDr. Jana Závodská, advokátka, Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 42 326 460, o vypratanie a o zaplatenie 30.964,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/49/2022-97 z 14. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/49/2022-97 z 14. augusta 2023

v napadnutom II. výroku.

II. Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/49/2022-97 z 14. augusta 2023
v napadnutom I. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom:
I. žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamietol (výrok I);
II. žalobu o zaplatenie sumy 30 964,- eur s príslušenstvom zamietol (výrok II);

III. žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 15.5.2014 sa domáhal v spore vedenom
pôvodne pod sp. zn. 1Cb/110/2014 proti žalovanému zaplatenia istiny 9 988,- eur titulom bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 27.11.2013 do 30.4.2014, zaplatenia nákladov na uplatnenie pohľadávky vo
výške 440,- eur.
2.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v k. ú. A. a zapísané na LV č. XXXXX. Žalobca následne zistil, že na pozemkoch
a v budove sa nachádza hnuteľný majetok žalovaného. Preto sa u žalovaného domáhal ústne,
telefonicky i písomne odstránenia hnuteľných vecí v jeho vlastníctve a nahradenia majetkovej ujmy,
ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu nemožnosti užívať nadobudnuté nehnuteľnosti. Dňa 9.12.2013 žalobca
zaslal žalovanému výzvu č. 2 a vyzval ho na odovzdanie kľúčov od budovy a brán a na zdržanie
sa činností súvisiacich s podnikaním žalovaného. Žalovaný pristúpil k vyprataniu nehnuteľností dňa
5.2.2014, 15.2.2014 a 22.2.2014, avšak nedošlo k vyprataniu všetkých priestorov. Po neúspešných

rokovaniach žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a oznámil mu začiatok výkonu zádržného
práva. Na základe týchto skutočností došlo ku vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorý užíval
priestory a pozemky vo vlastníctve žalobcu od 27.11.2013 bez dohody na právnom titule.2.2. Žalobca tvrdil, že medzi stranami nikdy nebola uzavretá nájomná alebo iná zmluva, pričom
žalovaný využíval a naďalej využíva predmetné nehnuteľnosti, neplatí žalobcovi žiadnu odplatu a tým sa
bezdôvodne obohacuje. Výška požadovaného bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku obvyklého

nájomného za užívanie veci v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel žalobcom uplatnený nárok. Uviedol, že listom zo dňa 6.12.2023
vyzval žalobcu, aby mu umožnil vypratať si veci. K vyprataniu nedošlo pre správanie žalobcu, ktorý
žalovaného na dotknuté nehnuteľnosti nevpustil. Žalobca vypratanie nehnuteľností umožnil až vo

februári 2014, k úplnému vyprataniu však nedošlo, a to opätovne pre správanie žalobcu, ktorý neumožnil
ďalšie vypratávanie. Žalovaný mal za to, že je to práve žalobca, ktorý bráni žalovanému užívať jeho
hnuteľný majetok, ak nedovolí vypratanie nehnuteľností. Žalovaný dodal, že niektoré hnuteľné veci už
medzičasom predal a žalobca odmieta tieto veci vydať aj novým vlastníkom.

4. V priebehu sporu žalobca viackrát žiadal pripustiť zmenu žaloby.

4.1. Podaním zo dňa 1.3.2018 žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 30.964,- eur, náklady na uplatnenie pohľadávky 440,- eur; pre
prípad, že by súd takúto žalobu zamietol, žalobca navrhol rozhodnúť eventuálne, a to tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30.964,- eur, náklady na uplatnenie pohľadávky 440,- eur do 3 dní od
právoplatnostirozsudkuavyprataťnehnuteľnosť-priemyselnúbudovu-skladsosúpisnýmčíslomXXXX

postavený na parcele č. 3838/66, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 279 m2, parcelu č. 3838/17
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 783 m2, parcelu č. 3838/70 zastavané plochy a nádvoria s
výmerou 237 m2, parcelu č. 3838/21 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 64 m2, parcelu č. 3838/33
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 52 m2, parcelu č. 3838/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
1700 m2 vedených na LV č. XXXXX, k. ú. A. (ďalej len „nehnuteľnosť“), do 30 dní od uhradenia sumy

podľa prvého výroku.
4.2. Zároveň formuloval tento výrok aj inak a zmenu žaloby navrhol pripustiť tak, že žalovaný je povinný
žiadanú peňažnú sumu žalobcovi zaplatiť do vypratania nehnuteľností, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a nahradiť mu trovy konania.
4.3. Navrhovanú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní dňa 16.9.2020.

5. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 12.10.2020, č. k. 1Cb/110/2014-346 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.
5.1. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil rozsudkom zo dňa 28.9.2021,
č. k. 7Cob/27/2021-404.

5.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.10.2022, č. k. 1Obdo/34/2022-505 zrušil
rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na č. l. 28 sa
nachádza žalobcom predložená zásielka neprevzatá v odbernej lehote adresovaná žalovanému, pričom
táto mala obsahovať nielen výzvu na zaplatenie peňažnej sumy, ale aj uplatnenie zádržného práva.
Preto nepresvedčivo, pre nedostatok odôvodnenia vyznel záver súdu prvej inštancie, že žalobca riadne

nepreukázal uplatnenie zádržného práva, keď súd prvej inštancie neuviedol dôvod, pre ktorý žalobcom
predloženú obálku neakceptoval a nepovažoval ju za dôkaz preukazujúci uplatnenie zádržného práva
voči žalovanému.

6. Žalobca v prejednávanom spore tvrdil, že po nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam

sa na týchto nachádzali hnuteľné veci žalovaného, ohľadom ktorých žalobca žalovaného žiadal, aby
ich z nehnuteľnosti odstránil alebo pristúpil k uzavretiu nájomnej zmluvy či inej dohody o užívaní
nehnuteľnostívovlastníctvežalobcu.Napriekopakovanýmvýzvamzostranyžalobcužalovanýdokonca
roka 2013 nehnuteľnosti nevypratal, pričom tak urobiť mohol, keďže žalobca nemal k dispozícii kľúče
od brány a budovy. Sporná medzi stranami ostala aj skutočnosť, kto okrem žalovaného je vlastníkom

ostatných hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach žalobcu. Žalobca fyzicky chránil
tieto hnuteľné veci aj vykonávaním obhliadok, v dôsledku čoho mu vznikli náklady, ktorých uhradenie
žiadal od žalovaného prostredníctvom vystavených faktúr. V mesiacoch január a február 2014 došlo
k čiastočnému vyprataniu nehnuteľností žalobcu. Dňa 17.2.2014 sa konalo stretnutie strán sporu, kde
žalovaný prisľúbil ďalšie vypratanie nehnuteľností, k tomu však nedošlo a žalovaný nepristúpil ani

k úhrade za užívanie pozemkov. Preto si žalobca dňa 3.3.2014 uplatnil zádržné právo na hnuteľné veci
nachádzajúce sa na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve.7. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že sa niekoľkokrát pokúsil vypratať nehnuteľnosti
žalobcu, avšak pre žalobcovu neochotu a nespoluprácu to žalovanému umožnené nebolo. Čiastočné
vypratanie sa konalo až začiatkom februára 2014, avšak ďalšie vypratávanie nehnuteľností žalobca

odmietol. Žalovaný trval na tom, že žalobca bránil žalovanému, ako aj iným osobám, ktoré medzičasom
nadobudli vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa u žalobcu, v užívaní ich hnuteľných
vecí. Zdôraznil, že žalobca nemal záujem na vyprataní nehnuteľností, ale výlučne na zaplatení úhrady
za užívanie nehnuteľností. Dokonca časť vecí, ktoré patria žalovanému a sú uložené v priemyselnom
areáli žalobcu tento odniesol do zberne surovín a časť odpredal obchodnej spoločnosti SILVERGAS

s. r. o. Žalovaný poprel vznik zádržného práva u žalobcu, keďže tento nedisponoval žiadnou splatnou
pohľadávkou voči žalovanému a nebol ani oprávneným držiteľom sporných hnuteľných vecí, ktoré
v oznámení o začatí výkonu zádržného práva ani nie sú presne špecifikované.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa na týchto nachádzali hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného.

Žalobca nebránil žalovanému si tieto veci prevziať, keďže nemal k dispozícii kľúče od brány a budovy.
Priestory žalobcu sa vypratávali v dňoch 28. až 31. januára 2014, kedy sa vypratalo asi 30 ton materiálu
(oceľové nosníky, betonárky, kovový materiál) v objeme 40 nákladných áut. Priestor, z ktorého bolo
potrebné materiál odviezť, ohradený nebol a nachádzalo sa na ňom cca 50 ton materiálu, ktorý si
žalovaný mohol kedykoľvek zobrať. Pristúpil k tomu až vo februári 2014, kedy sa na vypratávanie dňa

5.2.2014 dostavilo cca 12 ľudí, pričom títo nevedeli, komu patrí tá-ktorá vec. Vypratávalo sa cca do
14:00 hod., potom zástupca žalovaného B. C. D. potreboval odísť do Košíc, dal pokyn na skončenie
prác a odišiel. Žalovaný na nehnuteľnostiach nechal azbestové dosky, pneumatiky, rozbité autobatérie,
neznáme kvapaliny a majetok, ktorý má minimálnu hodnotu. Žalobca zdôraznil, že na nehnuteľnostiach
sa nachádzajú hnuteľné veci, o ktorých žalobca nevie, komu patria a nikto sa formálne nedožadoval

ich vydania. Žalobcovi v súvislosti s nehnuteľnosťami vznikli náklady vo výške 10.000,- eur, likvidoval
odpad, platil dane, avšak svoje nehnuteľnosti nemôže užívať, keďže sa na nich nachádzajú hnuteľné
veci žalovaného a iných osôb. Preto si žalobca dňa 3.3.2014 uplatnil k týmto veciam zádržné právo. Po
tomto dátume žalovaný žalobcu nekontaktoval.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že po tom, čo sa dozvedel o zmene vlastníka nehnuteľností
sa viackrát pokúsil odviezť z nich svoje hnuteľné veci, ale pre neochotu žalobcu to nebolo možné.
K čiastočnému vyprataniu nehnuteľností došlo až dňa 5.2.2024. Na stretnutí dňa 17.2.2024 žalobca
podmienil vypratanie nehnuteľností zaplatením nájomného vo výške 6.000,- až 7.000,- eur. Uviedol, že
nie je pravdou, že žalobca nemal kľúče od brány a budovy, keďže na vstupnej bráne bola vymenená

kladka, od ktorej žalovaný kľúče nemal, tie mal iba od budovy. Zdôraznil, že hnuteľné veci, ktoré sa
nachádzajúnanehnuteľnostiach,žalobcanaďalejzadržiava,žalovanýichnemôžeužívať,čímmuvzniká
škoda. Tiež uviedol, že veci, ktoré sa nachádzajú mimo oploteného areálu, sú vo výlučnom vlastníctve
E. F. a nie žalovaného.

10. Svedok G. G., bývalý konateľ žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že po darovaní nehnuteľností
žalobcovi na tých zostali hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, ale aj iných osôb, ktoré ich
medzičasom odkúpili a neprevzali. Po prevode nehnuteľností vstup do areálu nemal, keďže došlo
k výmene visiaceho zámku na bráne. K vydaniu vecí došlo jedenkrát, kedy ich odvážal pán G. G..
Kovový materiál z areálu vyvážal aj zástupca žalobcu H. A., ktorý si zapisoval aj váhy, akoby mu materiál

patril. Svedok B. G. rovnako vypovedal, že na nehnuteľnostiach sa nachádzali hnuteľné veci, ktoré
patrili aj jemu. Na nehnuteľnosti sa dostavil s B. C. D. a E. F. a preberali veci, avšak po príchode H.
A. museli nehnuteľnoti opustiť. Svedok I. H. vo svojej výpovedi uviedol, že G. G. ho požiadal o pomoc
pri vypratávaní vecí. Pri vypratávaní areál otváral H. A. spolu so svokrom. Veci sa nakladali do auta zn.
Tatra, zapli sa aj za vozidlo. Po ich vrátení už bol areál uzamknutý a vypratávanie skončilo. Svedok od

žalovaného odkúpil nožnice na plech a iné veci, ale H. A. konštatoval, že ich kúpna cena bola nízka
a odmietol ich vydať. Svedok G. G. vo svojej výpovedi uviedol, že vlastnil auto zn. Tatra s mechanickou
rukou, ktorým pomáhal pri vypratávaní nehnuteľností. Išlo o jeden deň, kedy sa s autom otočil dva,
trikrát. Potom bol areál uzamknutý a vypratávanie sa skončilo cca o 13:00 hod. Svedok B. J. rovnako
vypovedal, že odkúpil nejaké hnuteľné veci od žalovaného a poveril iné osoby, aby mu ich priviezli avšak

H. A. ich odmietol vydať, čo zdôvodňoval nízkou kúpnou cenou. Svedok B. C. D. vypovedal, že pomáhal
žalovanému pri vypratávaní nehnuteľností. Kontaktoval H. A. a žalovaný bol pripravený na vypratávanie
raz pred Vianocami, kedy sa H. A. nedostavil a raz medzi sviatkami, kedy H. A. prišiel spolu so svokrom
a žalovanému oznámil, že ho na pozemok a do haly nevpustia. Tretíkrát žalovaný začal s vypratávaním,avšak v jeho priebehu H. A. osoby zúčastnené na vypratávaní vykázal z nehnuteľností, bránu uzavrel
a nedovolil odnášať ďalšie hnuteľné veci. Na stretnutí dňa 17.2.2014 H. A. požadoval nájomné a po jeho
zaplatení bol ochotný veci vydať, s čím žalovaný nesúhlasil.

11. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zápisnicou z mimosúdneho
rokovaniastránz17.2.2014,Zápisnicouzozhromaždenia„Riaditeľstvazdruženia“z21.12.2013,Výzvou
z 30.11.2013, Výzvou č. 2 z 4.12.2013, Výzvou č. 3 z 5.12.2013, Výzvou č. 4 z 9.12.2013, Výzvou č. 5
z 10.12.2013, Výzvou č. 6 a 7 z 13.12.2013, Výzvou z 22.1.2018, Súpisom vecí, Predžalobnou výzvou

a oznámením o uplatnení zádržného práva z 4.3.2014.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalovaný je
obchodnou spoločnosťou, v mene ktorej konali jej konatelia G. G. a E. F.. Žalovaný mal hnuteľné veci
potrebné pre výkon svojej podnikateľskej činnosti uložené na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.
ú. A. a zapísaných na LV č. XXXXX, a to na pozemku a v budove skladu. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v priemyselnom areáli vlastnil sčasti výlučne E. F. a sčasti boli v podielovom spoluvlastníctve. Za žalobcu
konal H. A., švagor E. F.. V priebehu roka 2013 došlo k zmene vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v priemyselnom areáli, pričom vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam správa
katastrapovoliladňom27.11.2013.Pozmenevlastníckehoprávananehnuteľnostiachostaliumiestnené
hnuteľné veci žalovaného, E. F., G. G. a ďalších osôb. Žalobca si neželal, aby sa tieto veci na

nehnuteľnostiach ďalej nachádzali, nehnuteľnosti chcel užívať podľa svojich predstáv. Výzvou zo dňa
30.11.2013 žalobca žiadal o uzavretie nájomnej zmluvy ohľadom jeho nehnuteľností alebo o ich
vypratanie.Výzvouč.2adresovanoužalovanémužalobcažiadal,abyžalovanýokamžiteodovzdalkľúče
od budovy, príslušenstva a všetkých brán. Listom zo dňa 6.12.2013 žalovaný oznámil, že kľúče od haly
žalobcovi odovzdá pri vyprataní nehnuteľností, pretože sa tam nachádzal hnuteľný majetok žalovaného.

Vypratávanie začalo v januári 2014 a pokračovalo do februára 2014. Následne si žalobca uplatnil
zádržné právo k veciam nachádzajúcim sa na nehnuteľnostiach a žiadal o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia.

13. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) upravujúci obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka,
§ 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) obsahujúci
zákaz výkonu práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi, § 35
ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúci spôsoby realizácie právneho úkonu, § 123 Občianskeho
zákonníka zakotvujúci obsah vlastníckeho práva, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúci

vlastnícke žaloby, § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka charakterizujúci zádržné právo, § 451 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka upravujúci bezdôvodné obohatenie, § 488, § 489 a § 492 Občianskeho
zákonníka upravujúce záväzkový právny vzťah, právne dôvody vzniku záväzkov a záväzky vznikajúce
z iných skutočností, § 563 Občianskeho zákonníka upravujúci čas plnenia a § 568 Občianskeho
zákonníka upravujúci uloženie predmetu záväzku do úschovy.

14. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym, keďže pri jeho vzniku nebolo zrejmé, že sa týka ich
podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia o dvoch
samostatných nárokoch, a to o uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosť vo vlastníctve

žalobcu a o zaplatenie peňažného plnenia z bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalobca žiadal
o úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom zádržného práva.

15. Vo vzťahu k nároku na vypratanie nehnuteľností súd prvej inštancie uviedol, že po tom, čo
žalobca nadobudol dňa 27.11.2013 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v priemyselnom areáli, na týchto

sa nachádzali hnuteľné veci, ktorých súpis žalobca nepredložil a ktoré patrili viacerým vlastníkom,
pričom žalobca pri podaní žaloby nevedel uviesť, ktoré hnuteľné veci patria ktorému vlastníkovi.
Až dňa 3.10.2017 žalobca predložil do konania súpis hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali na jeho
nehnuteľnostiach a ktoré mali patriť žalovanému. Z tohto súpisu žalovaný uznal za veci v jeho
vlastníctve len pohon miešačky 2 ks, miešacie jadrá, zelenú unimobunku, prstence (drevená paleta)

a stohovací vozík BAS 120 A. Podľa vyjadrenia žalovaného ostatné hnuteľné veci patrili E. F.
a obchodnej spoločnosti SILVERGAS s. r. o. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že po
zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa sporné hnuteľné veci nachádzali na pozemkoch
a v hale žalobcu bez právneho dôvodu, preto nebolo len povinnosťou žalovaného prevziať si svojehnuteľné veci na nich sa nachádzajúce, ale bolo aj povinnosťou žalobcu tieto veci vydať ich vlastníkovi,
prípadne zložiť ich do úschovy. Ohľadom určenia termínu vypratania a dostavenia sa k vyprataniu
si strany navzájom odporovali a označovali druhú stranu ako príčinu nevypratania. Z vykonaného

dokazovania, predovšetkým z výpovede svedkov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že po prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam už žalovaný nemal prístup do areálu žalobcu. Na jeho vypratanie
bol žalovaný pripravený jednak pred Vianocami, ako aj medzi sviatkami, avšak žalobca mu vstup do
areálu neumožnil, pričom medzičasom sám žalobca vynášal kovový šrot do výkupne. K čiastočnému
vyprataniu nehnuteľnosti došlo až dňa 5.2.2014, avšak aj toto vypratávanie bolo predčasne ukončené

z dôvodu uzamknutia areálu žalobcom. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že bez náležitej
súčinnosti zo strany žalobcu žalovaný nemohol pristúpiť k vyprataniu nehnuteľností žalobcu, pričom
tento preukázateľne požadovanú súčinnosť neposkytol. Takéto správanie žalobcu považoval súd prvej
inštancie za rozporné s dobrými mravmi a zároveň také, ktorým sa bez právneho dôvodu zasiahlo
do práv a oprávnených záujmov žalovaného, preto konštatoval, že nároku žalobcu na vypratanie jeho
nehnuteľností žalovaným nemožno poskytnúť právnu ochranu. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu

ako nového vlastníka nehnuteľností hnuteľné veci nachádzajúce sa na nich ihneď vydať a žalovaný
v priebehu konania potvrdil, že má záujem dobrovoľne nehnuteľnosti vypratať, ak mu to žalobca umožní.
Nakoľko žalovaný v priebehu konania preukázal, že má záujem na riadnom a dobrovoľnom prevzatí
si hnuteľných vecí, ale toto pre správanie žalobcu nemôže realizovať, súd prvej inštancie žalobu
o vypratanie nehnuteľností zamietol.

16. V súvislosti s umiestnením hnuteľných vecí na pozemku a v budove žalobcu súd prvej inštancie (v
odseku 77. odôvodnenia) konštatoval, že po 27.11.2013 došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, avšak plnenie z toho plynúce nemohol žalobcovi priznať pre jeho konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Uviedol, že obdobie od 27.11.2013 do momentu uplatnenia zádržného práva je

zaťažené konaním žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a bez právneho dôvodu zasahuje
do práv a oprávnených záujmov žalovaného, a preto bezdôvodné obohatenie nemožno priznať ani za
toto obdobie vo vzťahu k veciam, ktoré žalovaný označil za svoje. Nielen žalovaný, ale aj žalobca bol
povinný konať podľa zákona vo vzťahu k veciam, ktorých nie je vlastníkom, čo neurobil. Neposkytol
žalovanému potrebnú súčinnosť, aby si veci vypratal (súhlas so vstupom na nehnuteľnosť), po umožnení

vypratávania 5.2.2014 zamedzil ďalšiemu vypratávaniu (výpovede svedkov, prehlásenie B. F.). Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalobca neposkytol žalovanému po 27.11.2013 potrebnú
súčinnosť pre vypratanie vecí a navyše 5.2.2014 tomuto aj zamedzil, konal v rozpore s dobrými mravmi,
právami a oprávnenými záujmami žalovaného, a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mu
ani za obdobie po 5.2.2014 nepatrí.

17. Súd prvej inštancie za nedôvodný považoval aj nárok na úhradu nákladov súvisiacich s výkonom
zádržného práva, ktoré platne nevzniklo. Podľa § 151s Občianskeho zákonníka podmienkami pre
vznik zádržného práva sú existencia splatnej peňažnej pohľadávky, povinnosť vydať hnuteľnú vec
a skutočnosť, že veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe. Súd prvej inštancie uviedol,

že žalobca v konaní nepreukázal už samotný vznik zádržného práva, keď listinu o jeho zriadení
až do 17.4.2023 do konania nepredložil. Rovnako v konaní ostalo sporné, komu mal žalobca
zadržané hnuteľné veci vydať, keď žalovaný nebol vlastníkom všetkých hnuteľných vecí. Spornou
medzi stranami ostala aj splatnosť pohľadávky žalobcu z bezdôvodného obohatenia, ktorá mala byť
zabezpečená zádržným právom a ktorá vyplývala z faktúry, ktorá v konaní predložená nebola a ktorej

doručenie žalovaný poprel. Pre vznik zádržného práva nebola splnená ani podmienka oprávnenej
držby žalobcu, keďže zadržané hnuteľné veci sa u žalobcu nachádzali bez existencie právneho titulu,
ktorý by osvedčoval oprávnenosť držby žalobcom. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nadobudnutím
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevstúpil do žiadnych práv a povinností vo vzťahu k hnuteľným
veciam. Navyše bez konkrétneho určenia zadržaných hnuteľných vecí nemožno hovoriť ani o určitosti

jeho právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
17.1. Preto aj nárok žalobcu zo zádržného práva uplatnený podanou žalobou považoval súd prvej
inštancie za nedôvodný.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V podanom odvolaní žalobca namietal, že pred prevodom nehnuteľností žalovaný vedel, že na

týchto sa nachádzajú hnuteľné veci v jeho vlastníctve, ohľadom ktorých po prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam neexistovala žiadna dohoda, ktorá by žalovaného oprávňovala označené
nehnuteľnosti užívať. Vedomosť o týchto skutočnostiach vyplývala z toho, že konateľ žalovaného E.
F. bol fyzickou osobou, ktorá previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu. Následne
žalobca niekoľkokrát opakovane vyzýval žalovaného na vypratanie nehnuteľností, preto nie je správny
záver súdu prvej inštancie, že k vypratávaniu sa nepristúpilo pre správanie žalobcu, resp. že

žalobca neposkytol súčinnosť potrebnú k vyprataniu nehnuteľností. Na označenie vecí, ktoré mali byť
z nehnuteľností odstránené, žalobca predložil do konania fotodokumentáciu, ktorej správnosť žalovaný
nerozporoval, dokonca sám potvrdil, že na nehnuteľnostiach žalobcu sa nachádzajú hnuteľné veci
v jeho vlastníctve. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že k bezdôvodnému obohateniu u žalovaného došlo,
čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ktorý však žalobcovi následne náhradu za užívanie

nehnuteľností žalovaným žalobcovi nepriznal pre rozpor s dobrými mravmi, s čím žalobca nesúhlasil.
Žalobca trval na tom, že bol žalovanému po celý čas k dispozícii a tento mohol kedykoľvek vypratať
priestory žalobcu, a to až do uplatnenia zádržného práva. Toto zriadil žalobca platne, keď disponoval
pohľadávkouzbezdôvodnéhoobohateniavočižalovanémuajehohnuteľnévecimalvoprávnenejdržbe.

21. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 17.10.2023 a žiadal potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny.
21.1. Žalovaný poukázal na žalobný petit žalobcu a jeho zmeny v priebehu sporu, zo znenia ktorých
mal za to, že cieľom žalobcu v konaní bolo získanie finančného prospechu a nie vypratanie jeho
nehnuteľností, ktorému sa po celý čas bránil a znemožňoval žalovanému nakladať s jeho majetkom.

Žalovaný poprel akýkoľvek nárok žalobcu na finančné plnenie, pretože od nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam bránil žalovanému v prístupe k týmto nehnuteľnostiam, bránil mu v ich
vyprataní, bezprostredne po prevode nehnuteľností vymenil zámok na vstupnej bráne a na výzvy
žalovaného na vydanie hnuteľných vecí nereagoval, čo bolo potvrdené výpoveďami svedkov v konaní.
Títo mali sami na nehnuteľnostiach žalobcu svoje hnuteľné veci, ktoré im žalobca rovnako odmietol

vydať. Bolo to teda správanie žalobcu, pre ktoré nebolo možné nehnuteľnosti v jeho areáli vypratať.
Listiny, ktoré majú preukazovať opak, boli vyhotovené samotným žalobcom a preto nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu. Fotodokumentácia predložená žalobcom zachytáva len časť vecí, ktoré po uzavretí
darovacej zmluvy ostali na nehnuteľnostiach.
21.2. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že na nehnuteľnostiach žalobcu by sa mali nachádzať aj iné hnuteľné

vecižalovaného,napr.plechovýzelenýskladnaparceleč.3838/17,vktoromsanachádzajúprevodovky,
elektromotory a ďalšie zariadenia ako náhradné diely na betonárky, železné závitovky a pod. Žalovaný
tvrdil, že žalobcovi poskytol potrebnú súčinnosť, aby si svoje hnuteľné veci prevzal a dňa 22.1.2018
žalobcu aj písomne vyzval na ich vydanie, na čo žalobca nereagoval.
21.3. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný namietal, že žalobca počas sporu nepreukázal rozsah,

v akom hnuteľné veci žalovaného zaberajú nehnuteľnosti žalobcu a rozsah, v akom sa na
nehnuteľnostiach žalobcu nachádzajú hnuteľné veci tretích osôb. Tým žalobca podľa žalovaného
nepreukázal základ svojho nároku.
21.4. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o platnom zriadení zádržného práva, o existencii
ktorého sa žalovaný dozvedel až po piatich rokoch trvania sporu. Podľa žalovaného neboli splnené

zákonné podmienky pre vznik zádržného práva, keď žalobca nedisponoval splatnou pohľadávkou voči
žalovanému a nebol ani oprávneným držiteľom zadržaných hnuteľných vecí.
21.5. Zároveň žalobca nedokázal konkretizovať hnuteľné veci žalovaného, ktoré zadržal.

22. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 7.11.2023, repliku svojho odvolania v konaní

nepodal.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je čiastočne dôvodné (a to v napadnutom I. a III. výroku).

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody boli
čiastočne naplnené.

26. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú

subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

29. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či nesprávne vec právne

posúdil,tovšetkosprihliadnutímnato,ževodôvodnenírozhodnutianemusíbyťdanáodpoveďnakaždú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené
odvolacie dôvody boli čiastočne naplnené.

30. Odvolací súd z podanej žaloby a jej následných zmien zistil, že žalobca si v prejednávanom spore
uplatnil nárok na vypratanie nehnuteľností v jeho vlastníctve, peňažný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie sporných nehnuteľností bez právneho dôvodu a peňažný nárok na zaplatenie
nákladov, ktoré mu vznikli výkonom zádržného práva k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného.
Ide o tri samostatné nároky žalobcu, ktoré síce skutkovo spolu súvisia, avšak pri rozhodovaní o ich

(ne)priznaní súd posudzuje tieto nároky individuálne, keďže nejde o synallagmatické záväzky (R
13/2002).

31. Odvolací súd z predložených dôkazov zistil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
vzťahom občianskoprávnym, keďže pri vzniku ich záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky

okolnosti nebolo zrejmé, že obe strany sporu sú podnikateľmi a že vzťah medzi nimi vzniknutý sa týka
ich podnikateľskej činnosti.

32. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku tvrdil, že odo dňa 27.11.2013, kedy nadobudol
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, až do 3.3.2014 žalovaného žiadal o vypratanie hnuteľných

vecí nachádzajúcich sa na jeho nehnuteľnostiach a zároveň požadoval zaplatenie peňažnej náhrady
za užívanie týchto nehnuteľností bez právneho dôvodu, teda vydanie bezdôvodného obohatenia. Od
3.3.2014 si žalobca vo vzťahu k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa na jeho nehnuteľnostiach uplatnil
zádržné právo, ktorým zadržiaval hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného a ich vydanie podmienilzaplatením plnenia z bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných nehnuteľností bez právneho
dôvodu.

33. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vypratanie sporných nehnuteľností súd prvej inštancie tento
považoval za nedôvodný, nakoľko správanie žalobcu spočívajúce v neposkytnutí dostatočnej súčinnosti
žalovanému na vypratanie nehnuteľností vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, ktorému nemožno
poskytnúť súdnu ochranu.

34. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

35. Odvolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ do absolútneho vlastníckeho práva niekto neoprávnene
zasiahne, vznikne medzi vlastníkom a narušiteľom relatívny hmotnoprávny vzťah. Jeho obsahom

je predovšetkým povinnosť narušiteľa vec vydať alebo upustiť od ďalších neoprávnených zásahov,
prípadne odstrániť ich následky. Právnym prostriedkom ochrany vlastníka sú v takomto prípade
tzv. vlastnícke žaloby. Pokiaľ sa vlastník domáha vydania – prípadne aj formou vypratania –
veci (nehnuteľnosti), ide o žalobu reivindikačnú. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany
poskytovanej reivindikačnou žalobou musí preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu (aktívna

legitimácia), skutočnosť, že sa vec (nehnuteľnosť) nachádza u tretej osoby (pasívna legitimácia), pričom
táto osoba označenú vec zadržiava u seba neoprávnene. Povinnosť žalobcu v spore o vypratanie
nehnuteľnosti je žalobným petitom jasne, určite a zrozumiteľne konkretizovať nehnuteľnosť, ktorá má
byť žalovaným vyprataná. Odvolací súd zároveň konštatuje, že povinnosťou žalobcu pri formulovaní
reivindikačnej žaloby nie je presne označiť hnuteľné veci, ktoré má žalovaný z nehnuteľnosti žalobcu

odstrániť, ale presne identifikovať nehnuteľnosť, ktorá má byť žalovaným vyprataná, keďže nejde
o žalobu o vypratanie hnuteľných vecí, ale o žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/1792/2001, v zmysle ktorého neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k veci – pozemku

– môže spočívať aj v tom, že na pozemku sú umiestnené hnuteľné veci iného bez toho, aby sa ich
umiestnenie opieralo o právny dôvod, napr. zmluvu, rozhodnutie správneho orgánu, zákon a pod.
V takomto prípade sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku
žalobou na vypratanie proti vlastníkovi hnuteľných vecí.

37. V podmienkach posudzovaného prípadu medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je odo dňa
27.11.2013 vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobnom petite tvoriacich priemyselný
areál, na ktorých na nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, pričom ohľadom umiestnenia
hnuteľných vecí na nehnuteľnostiach žalobcu neexistovala medzi stranami sporu žiadna zmluva ani
dohoda, teda tieto sa na nehnuteľnostiach nachádzali bez právneho dôvodu a žalobca dôvodne

požadoval ich odstránenie žalovaným, resp. dôvodne sa dožadoval vypratania svojich nehnuteľností.
V tomto kontexte je bez právneho významu, či sa na nehnuteľnostiach žalobcu nachádzali aj hnuteľné
veci vo vlastníctve tretích subjektov, resp. že žalobca počas konania nevedel presne špecifikovať,
ktoré hnuteľné veci má vzhľadom na svoje vlastníctvo žalovaný z nehnuteľností odstrániť. Ako už
bolo uvedené vyššie, predmetom žalobného návrhu nie je povinnosť žalovaného odstrániť hnuteľné

veci z nehnuteľností žalobcu, ale povinnosť žalovaného vypratať sporné nehnuteľnosti, t. j. vydať
nehnuteľnosti žalobcovi tak, aby sa na nich bez právneho dôvodu nenachádzali hnuteľné veci vo
vlastníctve žalovaného.

38. Odvolací súd udáva, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby na vypratanie

nehnuteľnosti je daná vtedy, keď je žalobca vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Žalobca zmenou žaloby
v priebehu konania žiadal o vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A. a zapísaných na LV č.
XXXXX, a to konkrétne skladu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3838/66, parcely č. 3838/2 s výmerou
1 700m2 ostatná plocha, parcely č. 3838/17 s výmerou 783 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely č.
3838/21 s výmerou 64 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. 3838/33 s výmerou 52 m2 zastavaná

plocha a nádvoria a parcely č. 3838/70 o výmere 237 m2 zastavaná plocha a nádvoria. Odvolací súd
z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. A. zistil, že vlastníkom označených nehnuteľností sa odo dňa 12.5.2023
– ešte pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie – stalo občianske združenie SARISIA o. z., sosídlom Priemyselná 3033, Bardejov, IČO: 55 887 998 (ďalej len „SARISIA o. z.), teda subjekt odlišný
od osoby žalobcu.

39. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009), teda aj sporu o vypratanie nehnuteľnosti,
pričom súd je povinný skúmať vecnú legitimáciu strany sporu z úradnej moci. Z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pred vyhlásením napadnutého rozsudku touto
okolnosťou dostatočne nezaoberal, keď pri rozhodovaní o vyprataní nehnuteľnosti vychádzal zo

skutočnosti, že žalobca, t. j. Cigeľský komunitný spolok, je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktorých
vypratania sa dožadoval a pre správanie ktorého, majúce charakter rozporu s dobrými mravmi, súd prvej
inštancie jeho nárok na vypratanie nehnuteľnosti zamietol. Ušlo jeho pozornosti, že v čase vyhlásenia
rozsudku už žalobca vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol, tieto boli prevedené na občianske
združenie SARISIA o. z., a teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyprataní nehnuteľnosti (výrok I.)
vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci.

40. Tým bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, z ktorého dôvodu odvolací súd
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok vo výroku I., ktorým tento zamietol žalobu
o vypratanie nehnuteľnosti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože pri rozhodovaní o tomto nároku sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal

s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore.

41. Odvolací súd zároveň zrušil aj súvisiaci výrok III. napadnutého rozsudku o trovách konania podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP a v tejto časti rovnako vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, keďže bez úplného rozhodnutia o merite veci nemožno ustáliť pomer úspechu strán sporu

v konaní.

42. Odvolací súd ďalej udáva, že vo vzťahu k neoprávnenému užívaniu označených nehnuteľností sa
žalobca podanou žalobou zároveň domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
30.964,- eur titulom užívania nehnuteľností žalobcu bez právneho dôvodu, o ktorom súd prvej inštancie

rozhodol výrokom II. napadnutého rozhodnutia.

43. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Odvolací súd konštatuje, že úprava zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech vychádza
zo zásady občianskoprávnych vzťahov, podľa ktorej sa nikto nesmie na úkor spoločnosti alebo
spoluobčanov obohacovať (R 20/1974). Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia

nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov
právnych vzťahov. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým je existencia objektívnej skutočnosti
vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Následne toto obohatenie
musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva, t j. majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej

peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Pritom platí, že musí existovať
určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou)
v majetkovej sfére iného subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na
jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

45. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie
užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci (obdobne rozhodnutie NS ČR sp. zn.
30Cdo/1789/2002). V takomto prípade bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, kto svojím konaním
dosiahol postavenie držiteľa veci tým, že túto mal po celý čas vo svojej dispozičnej sfére, a to bez ohľadu
na to, nakoľko intenzívne ju aj skutočne využíval. Vtedy sa výška nájomného musí odvíjať od výšky

nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k spornej
nehnuteľnej veci.46. Ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnom spore bolo preukázané, že počnúc dňom 27.11.2013
sa na nehnuteľnostiach žalobcu nachádzali hnuteľné veci žalovaného bez právneho dôvodu, z ktorého
dôvodudochádzalonastranežalovanéhokjehobezdôvodnémuobohacovaniu.Tospočívalovzískavaní

majetkového prospechu žalovaným v podobe neposkytovania náhrady (nájomného) za užívanie
nehnuteľnostížalobcu,tedavrozporesozákonomnedošlokznižovaniumajetkovejpodstatyžalovaného
a naopak k získavaniu majetkového prospechu u žalobcu.

47. Výšku tohto bezdôvodného obohatenia žalobca dôvodne odvodzoval od výšky nájomného

zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu sporu však bolo
preukázané, že v rovnakom čase nehnuteľnosti žalobcu neoprávnene užívali aj iné subjekty, napr. bývalý
konateľ žalovaného E. F., či spoločnosť SILVERGAS s. r. o., ktorí rovnako mali umiestnené hnuteľné
veci na pozemku a stavbe žalobcu, neoprávnene užívali nehnuteľnosti žalobcu, a teda aj na ich strane
dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu vo vzťahu k totožným nehnuteľnostiam.

48. Odvolací súd poukazuje na to, že mieru, v akej ten-ktorý subjekt, vrátane žalovaného, užíval
nehnuteľnosti žalobcu, žalobca v spore presne nešpecifikoval a teda nepreukázal. Za tejto situácie, kedy
na strane žalovaného preukázateľne dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, avšak
v presne nešpecifikovanej výške, nemožno žalovanému uložiť povinnosť poskytnúť žalobcovi peňažnú
náhradu vo výške obvyklého nájomného za užívanie celých sporných nehnuteľností. Takéto prenášanie

zodpovednosti aj za iné subjekty, ktoré mali hnuteľné veci umiestnené na nehnuteľnostiach žalobcu,
nemá oporu v zákone. Žalobca sa nemôže úspešne domáhať od žalovaného zaplatenia peňažnej
náhrady za užívanie sporných nehnuteľností v celom rozsahu, keď tieto užívali aj iné osoby. Nakoľko
žalobca v spore presne nešpecifikoval rozsah, v akom žalovaný užíval jeho nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, nemožno žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať ani sčasti.

49. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď – aj keď z iného dôvodu (pre
rozpor s dobrými mravmi) – posúdil nárok žalobcu na zaplatenie 30.964,- eur ako nedôvodný.

50. Odvolací súd ďalej udáva, že žalobca podanou žalobou si uplatnil aj nárok na úhradu nákladov,

ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom zádržného práva. Otázku vzniku a výkonu zádržného práva
za rozhodnú považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.
1Obdo/34/2022, keď uložil súdom nižších inštancií sa týmto právnym inštitútom a jeho zriadením zo
strany žalobcu zaoberať.

51. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,
aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

52. Podľa § 151t Občianskeho zákonníka, ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým

spojených má ten, kto vec zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.

53. Odvolací súd konštatuje, že zádržné (retenčné) právo ako inštitút občianskeho práva patrí medzi
vecné práva k cudzej veci, ktorého právna úprava je obsiahnutá v §§ 151s až 151v Občianskeho
zákonníka. Zádržné právo ako vecnoprávny prostriedok slúži na zabezpečenie splatnej pohľadávky

veriteľa tým, že zadržovateľ, aj keď je povinný vec vydať, odmieta tak urobiť, pokiaľ mu povinný subjekt
neposkytne požadované protiplnenie. Vo svojej podstate ide o právo, ktoré umožňuje veriteľovi zadržať
cudziu vec, ktorú má vo svojej moci a ktorú by mal vydať tomu, kto k nej má vlastnícke alebo obdobné
právo.

54. Pre vznik zádržného práva Občiansky zákonník stanovuje niekoľko zákonných podmienok, ktorými
sú 1. existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorá musí byť v zásade peňažná a splatná; 2.
spôsobilý predmet zadržania, ktorým môže byť len hnuteľná vec, pričom zákon výslovne nestanovuje,
že musí ísť o vec vo vlastníctve dlžníka; 3. veriteľ má zadržanú vec v oprávnenej držbe, t. j. predmetom
zádržného práva nemôže byť vec svojvoľne alebo ľstivo odňatá; a 4. povinná osoba pri odovzdávaní

veci neuložila, aby sa s ňou zaobchádzalo spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva
(§ 151s ods. 3 OZ).55. V prejednávanom spore žalobca pristúpil k zriadeniu zádržného práva z dôvodu, že disponoval voči
žalovanému pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia majúcou základ v užívaní nehnuteľností v jeho
vlastníctve žalovaným bez právneho dôvodu.

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou platného vzniku zádržného práva je aj
oprávnenosť držby hnuteľných vecí zo strany veriteľa. Spôsobilým predmetom zádržného práva môžu
byť len tie hnuteľné veci, ktoré sa do držby veriteľa dostali v súlade s vôľou dlžníka, t. j. neboli veriteľom
svojvoľne alebo ľstivo odňaté (NS ČR 33Odo/839/2004).

56.1. V prejednávanom spore sa hnuteľné veci dostali do dispozície žalobcu momentom nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých boli umiestnené, a to bez právneho dôvodu z kvázi
nájomného vzťahu. Pri hnuteľných veciach umiestnených na predmete nájmu odborná literatúra už
dávnejšie dospela k záveru, že tieto sa nenachádzajú v detencii prenajímateľa nehnuteľnosti, napr. bytu,
ale v oprávnenej držbe nájomcu, preto vo vzťahu k týmto hnuteľným veciam prenajímateľ nemôže platne
zriadiť zádržné právo, s výnimkou podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ŠVESTKA, Jiří a kol.

Občanský zákonník I. 2. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2009. Komentár k § 176 Občanského
zákonníka). Ak prenajímateľ z nájomného vzťahu nemá v oprávnenej držbe hnuteľné veci nachádzajúce
sa na predmete nájmu, ani vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci iného subjektu
bez právneho dôvodu, a teda z kvázi nájomného vzťahu, nemôže platne zriadiť k týmto hnuteľným
veciam zádržné právo, pretože ich nemá v oprávnenej držbe a teda existuje negatívna podmienka

v zmysle § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá bráni tomu, aby sa zádržné právo platne zriadilo
a vzniklo.
56.2. Odvolací súd ďalej uvádza, že bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že žalobca
v čase zamýšľaného zriadenia zádržného práva a jeho údajného výkonu nevedel napevno ustáliť ani
presný výpočet a označenie hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom zádržného práva. Žalobca

predložil v spore spolu so žalobou fotodokumentáciu hnuteľného majetku nachádzajúceho sa na jeho
nehnuteľnostiach a neskôr aj vecný zoznam zadržaných hnuteľných vecí, ktorého správnosť žalovaný
namietal poukazujúc na prevod vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam na tretie subjekty. V časti
identifikácie zadržaných hnuteľných vecí tak zamýšľaný právny úkon nebol ani dostatočne určitý,
z ktorého dôvodu žalovaný dôvodne namietal jeho platnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

57. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uzavrel,
že v prejednávanom spore nedošlo k platnému zriadeniu a vzniku zádržného práva zo strany žalobcu,
z ktorého dôvodu, žalobcovi nárok na náhradu nákladov súvisiacich s výkonom zádržného práva
nemožno priznať.

58. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti, t. j.
v časti o zaplatenie 30.964,- eur s príslušenstvom (výrok II.) dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, keď ako nedôvodný
posúdil nárok žalobcu na zaplatenie 30.964,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a nákladov

súvisiacich s výkonom zádržného práva, ktoré nebolo zriadené platne. Preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku II podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

59. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vypratanie dotknutých nehnuteľností (výrok I.), v ktorej časti bol
rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený a vrátený na ďalšie konanie, bude úlohou súdu

prvej inštancie v prvom rade vysporiadať sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore vzhľadom
na zistenú zmenu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a s prihliadnutím aj na procesnú
aktivitu strán sporu vec prejednať a o tomto nároku žalobcu (o vypratanie nehnuteľnosti) opätovne
rozhodnúť, pričom pri novom rozhodovaní o veci súd prvej inštancie zohľadní aj vyššie uvedené závery
odvolacieho súdu vzťahujúce sa k posúdeniu nároku na vypratanie nehnuteľnosti. Úlohou súdu prvej

inštancie zároveň bude nové rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo odôvodniť.

60. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto
o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).