Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/210/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323201102
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5323201102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka C. D., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX, zastúpená: JUDr. Liliana Smiešková Kazerooni, advokátka so sídlom Mariánske námestie 21,
Žilina a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, zastúpený: JUDr. Jana Krkošková, DiS.,
advokátka so sídlom Raková 702, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/53/2023-141 zo dňa 4. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/53/2023-141 zo dňa 4. júna 2024 vo výroku I., II., III.,
VI. a VII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. rozhodol, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne s účinnosťou od 05.04.2023 vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa; výrokom II. uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok
na zvýšenom výživnom za obdobie od 05.04.2023 do 30.06.2024 na maloletú v sume 252,35 Eur

a zároveň mu umožnil uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne spolu
s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
nedoplatku; výrokom III. vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol; výrokom IV.
upravil styk otca s maloletou, a to počas školského roka každý nepárny týždeň v sobotu od 9:30 hod.
do 18:30 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod. a počas letných prázdnin každý nepárny týždeň
v sobotu od 9:30 hod. do 18:30 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:30 hod.; výrokom V. uložil matke
povinnosť maloletú na stretnutie s otcom pripraviť, maloletú otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletej

a otcovi uložil povinnosť po uplynutí doby stretnutia maloletú matke vrátiť späť na to isté miesto; výrokom
VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9P/1/2015-48 zo dňa 14.05.2015 v časti úpravy výšky
výživného na maloletú a rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 11P/1/2018-27 zo dňa 19.03.2018 v časti
úpravy styku otca s maloletou; výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá zákona o rodine, § 24 ods. 4 a 5 zákona
o rodine, § 25 ods. 1 zákona o rodine, § 26 zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1
zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, § 43 ods. 1 zákona o rodine,
§ 38 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov(ďalej len „CMP“), na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je daná vecná legitimácia na
zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Čadca č.k. 9P/1/2015-48 zo dňa 14.05.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa

ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletej sumou 120 Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletou. V porovnaní s posledným
rozhodnutím okresný súd konštatoval zmenu v odôvodnených nárokoch maloletej, najmä v súvislosti
s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie, obuv, stravovanie, nakoľko
od posledného rozhodnutia súdu uplynulo 9 rokov, maloletá je na základnej škole a v čase posledného

rozhodnutia súdu mala necelý rok, preto už len z tohto dôvodu, ako aj uplynutím času možno konštatovať
zmenu pomerov na strane maloletej. Okresný súd ustálil výdavky maloletej, ktorá je v 3. ročníku
základnej školy - družina 10 Eur, školské potreby na začiatku roka 100 Eur jednorazovo, strava v škole
40 Eur, krúžok pingpongu 15 Eur za mesiac + 10 Eur ako poplatok na začiatku školského roka, plavecký
kurz maloletej, ktorý absolvovala 2x po 90 Eur, doučovanie z anglického jazyka 10 Eur za hodinu, teda
40 Eur mesačne, stavebné sporenie maloletej 20 Eur, životné poistenie 60 Eur štvrťročne. Okresný

súd konštatoval, že maloletá má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú ortézy, za ktoré sa doplácali
3 eurá, pričom maloletá chodí na kontrolu svojho zdravotného stavu do Žiliny 1x za polroka. Maloletá
navštevovala rehabilitácie, ktoré boli predpísané a ktoré absolvovala v nemocnici, následne pokračuje
v rehabilitácii súkromne, keďže jej už lekárom predpísané neboli, ide o výdavok 25 Eur na jedno sedenie.
Okresný súd vyhodnotil opodstatnenosť matkou uvádzaných výdavkov vo vzťahu k oblečeniu a obuvi,

na ktoré matka uvádzala sumu 50-70 Eur mesačne a 70 Eur za 1 pár topánok. Okresný súd za primeraný
výdavok na oblečenie považoval sumu 20 - 25 Eur mesačne. Čo sa týka ortopedickej obuvi matka
uvádzala, že dvakrát do roka jej vystavujú poukaz a topánky pokiaľ sú na predpis, sú doplácané,
naposledy vo výške 25 Eur, pričom okresný súd zároveň konštatoval, že ortopedické topánky sa dajú
kúpiť pár za 40 Eur, preto za dôvodný považoval výdavok na obuv vo výške 30 Eur mesačne, keďže

maloletá potrebuje aj vložky do ortopedických topánok, ktoré vychádzajú 5 Eur. Rovnako nadhodnotená
sa okresnému súdu javila položka za stravu maloletej v domácom prostredí, ktorú matka uvádzala vo
výške 200-250 Eur, pretože sa snaží, aby sa maloletá stravovala v domácnosti diétnejšie, pretože je
potrebné pod kontrolou udržať jej váhu. Za primeranú sumu okresný súd považoval sumu 120 - 130 Eur
mesačne. Súkromné rehabilitácie, ktoré neboli predpísané maloletej, okresný súd tiež nepovažoval za

nevyhnutný výdavok, aj keď majú skvalitniť život maloletej.

3. Vo vzťahu k príjmu matky okresný súd konštatoval, že v čase posledného rozhodnutia bola matka
na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 223 Eur
mesačne. Aktuálne matka pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba - pedikérka, uvádzala príjem

1.000 Eur mesačne v hrubom a výdavky súvisiace so živnosťou vo výške 280 Eur mesačne, čo sú
odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, výdavok na nájom priestorov 360 Eur mesačne. Matka
uvádzala, že jej príjem závisí aj od ročného obdobia. Priznala, že nie vždy vystavuje doklad o úhrade,
ak ho zákazníčka nevyžaduje.

4. Okresný súd ďalej ustálil výdavky matky na bývanie v sume 50 Eur mesačne, vodné a stočné 80 Eur
na polroka, televízia, internet + paušál 80 Eur mesačne. Matka má splátky dvoch úverov 116,02 Eur
(prerábka bývania a auto) + druhá splátka je 44 Eur (zariadenie domácnosti), výdavky na pohonné hmoty
200 Eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý. Okresný súd neuveril tvrdeniam matky o príjme cca 1.000
Eur v hrubom, pretože po odrátaní povinných odvodov a úhrady nájomného za priestory jej prevádzky,

by matke zostala suma 350 Eur, čo nepredstavuje ani minimálnu mzdu. Pokiaľ matka uvádzala, že jej
finančne pomáha rodina, sestra a jej priateľ, okresný súd vzhľadom na matkou prezentované výdavky
nepredpokladal, že ju dotujú až v takom rozsahu. Príjem matky okresný súd ustálil na minimálne 700
Eur mesačne v čistom a zároveň konštatoval, že ak matka má naozaj zo živnosti taký nízky príjem, mala
by zvážiť zmenu zamestnania. Zmenu pomerov na strane matky kvalifikoval okresný súd vo vzťahu

k zvýšeniu príjmu, zníženie intenzity vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá už nie je v takom
nízkom veku ako v čase pôvodného rozhodovania.

5.Včaseposlednéhorozhodovaniabolotecnezamestnaný,nebolevidovanýnaúradepráce,sociálnych
vecí a rodiny, bol dobrovoľným platcom poistenia, jeho výdavky boli vo výške asi 300 Eur mesačne,

privyrábal si brigádne v sumách od 200 - 500 Eur, mal prax ako obrábač kovov. Aktuálne je otec na
materskej dovolenke, čo je výsledkom dohody s jeho manželkou, ktorá si chce aktuálne otvoriť živnosť,
chcela by mať svoj e-shop. Výška materskej dávky predstavuje sumu 490,86 Eur v mesiaci, ktorý má 30
dní a sumu 524,71 Eur v mesiaci, ktorý má 31 dní. Pred nástupom na materskú dovolenku otec pracovalv spoločnosti TP - KRAN Servis, s.r.o ako mechanik a uvádzal príjem okolo 700 Eur mesačne + 300
Eur ako vianočné odmeny. Zároveň okresný súd uviedol, že otec pracuje v spoločnosti H-P TRADE,
s.r.o., kde pomáha so zimnou údržbou. Bola to práca na dohodu, príjem z tohto zamestnania vychádzal

v priemere 77,23 Eur za obdobie november 2023 až marec 2024 za 12 mesiacov, ide o priemer 32 Eur
na mesiac. Hoci pracuje otec ako automechanik, nemá výučný list, keďže je vyučený zámočník, obrábač
kovov. Okresný súd zároveň konštatoval, že otec prostredníctvom inzerátov predáva autá pre známych
a osoby z rodiny, čím si vie privyrobiť 1.000 Eur ročne, rovnako sprostredkuje služby ako ťažba dreva,
rozvoz dreva a podobne, čo robí pre známych, ktorí robia v lese, za čo má províziu 500 Eur ročne.

Výdavky otca sú za nájom vrátane energií 380 Eur, TV + internet + paušál 100 Eur, splátka za auto 139
Eur, pohonné hmoty 150 Eur, povinné zmluvné poistenie 140 Eur a vozík 30 Eur ročne, strava 250 Eur,
oblečenie, obuv 70 Eur, hygienické potreby 15 Eur, posilňovňa 40 Eur, vitamíny 15 Eur, životná poistka
70 Eur mesačne. Otcovi pribudla od posledného rozhodnutia ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému
I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti.

6. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec sa vozí na aute značky BMW a má dve motorky, otec uvádza
zostatkovú hodnotu auta, ktorého rok výroby je 2010 vo výške 8.000 Eur, čo okresný súd nevyhodnotil
ako nadštandard, rovnako aj matka má osobné motorové vozidlo, a preto u oboch vznikajú náklady
spojené s poistkami a pohonnými hmotami. Pokiaľ ide o motorky otec svoju predal a peniaze postupne
minul, druhá motorka je jeho manželky, ktorú si kupovala pred svadbou. Vo vzťahu k príjmom otca

okresný súd konštatoval, že pri dvoch malých deťoch je jeho príjem zo zamestnania len na úrovni 600
- 700 Eur mesačne nízky, a pretože ide o mladého, zdravého muža v produktívnom veku, ktorý má
prax jednak ako automechanik, zámočník, obrábač kovov, okresný súd neuveril tvrdeniam otca a ustálil
potencionálnypríjemotcavovýške900-1.000Eurmesačnevčistom.Okresnýsúdrovnakopoukázalna
to, že ak by otec vykonával pozíciu zámočník, sústružník, kovovýroba, v oblasti, v ktorej je aj vyučený, by

mal možnosť zamestnať sa s nástupnou mzdou 8 Eur/hod. podľa zručnosti, následne 9-10 Eur/hod. (č.l.
128 spisu okresného súdu), a preto by pri odpracovaní 160 hodín mesačne so mzdou 9 Eur/hod. zarobil
sumu 1.440 Eur v hrubom. Pri potencionálnom príjme otca, ktorý ustálil okresný súd na sume 900 - 1.000
Eur mesačne v čistom, vychádzal zo skutočnosti, že z pracovného pomeru mal otec príjem 700 Eur
mesačne, z dohody o pracovnej činnosti 32 Eur mesačne, vianočná odmena 25 Eur mesačne, inzeráty

za predaje áut 83 Eur mesačne, sprostredkovanie lesníckych služieb 25 Eur mesačne, teda 882 Eur
mesačne. Ak by otec vynaložil vyššiu aktivitu vzhľadom na skutočnosti, že má dve maloleté deti, ktoré
sú na výživu odkázané, vedel by zarobiť 900 - 1.000 Eur mesačne, čo by zhruba predstavoval v čistom
plat zámočníka. Aj keď je otec aktuálne na materskej dovolenke, z časového hľadiska si vie privyrobiť,
keďže jeho manželka je doma a zabezpečujú starostlivosť o maloletého I. spoločne. Pokiaľ manželka

nemá žiaden príjem a ich príjmom by bola len materská dávka, po odrátaní výdavkov na podnájom by
ostala iba suma 144 Eur a rovnako ako u matky otcovi okresný súd neuveril, že mu až v takom finančnom
rozsahu pomáhajú jeho rodinní príslušníci. Pri určení presnej sumy zvýšeného výživného okresný súd
vychádzal z potencionálneho príjmu otca, pričom tento je vyšší ako v minulosti. Určená suma zvýšeného
výživného podľa okresného súdu reflektuje na možnosti otca a zároveň zodpovedá odôvodneným

nárokommaloletej.Okresnýsúdprihliadolktomu,žeotcovipribudlavyživovaciapovinnosťkmaloletému
a zároveň došlo aj k rozšíreniu styku otca s maloletou.

7. Zročné výživné okresný súd ustálil v sume 252,35 Eur mesačne a umožnil otcovi splácať v splátkach
po 30 Eur mesačne za podmienok splatnosti uvedených vo výroku napadnutého rozsudku okresného

súdu. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Vo vzťahu k zmene úpravy styku okresný súd uviedol, že
naposledy bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 11P/1/2018-27 zo dňa 19.03.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/34/2018-41 zo dňa 26.06.2018. Od posledného
rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov, maloletá je staršia, veci vníma inak. Maloletá doteraz strávila
s otcom len pár hodín, pričom otec žiadal svojim návrhom upraviť styk od piatku do nedele, teda aj

s prespávaním, v dôsledku čoho okresný súd pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej za prítomnosti
kolíznej opatrovníčky a psychologičky, bez prítomnosti rodičov a právnych zástupcov. Okresný súd
ustálil, že maloletá je stále veľmi naviazaná na matku, ešte nikdy poriadne neprespala bez matky mimo
domu. Maloletá prejavila želanie, že by sa s otcom nechcela stretávať vôbec, avšak okresný súd bol
toho názoru, že je v záujme maloletej, aby sa ich vzájomný vzťah s otcom prehlboval a utužoval, na čo

je potrebné viacej času. U otca nevzhliadol žiadne patologické prejavy správania sa k maloletej, ktoré
by ho diskvalifikovali z realizácie styku s maloletou. Po zistení denného režimu maloletej za súčinnosti
rodičov, okresný súd vyhodnotil, že v najlepšom záujme maloletej bude aktuálne upraviť styk otca s ňou
bez prespatia a rozsah styku upravil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletá chodí do kostola a otecnie. Rodičia s rozsahom styku uvedeným v napadnutom rozsudku súhlasili. Zároveň obom rodičom
uložil povinnosti v súvislosti s realizáciou styku tak, ako sú upravené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. O trovách rozhodol okresný súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

8. Proti výrokom I., II., a III. rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka z dôvodov ustanovených
v § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že okresný súd pri určení výšky výživného
vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý určil vo výške cca 900 - 1.000 Eur v čistom. S výškou
ustáleného potencionálneho príjmu nesúhlasí, pretože počas konania bolo preukázané, že otec je
zdravý, mladý človek v produktívnom veku, ktorý má prax ako automechanik, vyučený zámočník,
obrábač kovov, šofér kamiónu. Oficiálne otec priznal príjem vo výške 600 - 700 Eur v čistom. Aktuálne je
na materskej dovolenke, pričom zdôraznila, že jeho súčasná manželka je nezamestnaná a je doma. Na

súde prvej inštancie bol otec konfrontovaný s predloženými inzerátmi zverejnenými na stránke bazos.sk,
teda sprostredkúva predaj motorových vozidiel, ťažbu dreva, zvoz dreva a iné. Počas celého konania
nepreukázal jeho reálny príjem z poskytnutých sprostredkovateľských služieb. Na otázky týkajúce sa
opísaných činností otec odpovedal neurčito, a preto má za to, že otec o svojom skutočnom príjme za
sprostredkovateľské služby v oblasti predaja, či ťažby dreva zavádza. Otec rovnako nevedel presne

uviesť koľko áut v roku 2023 predal a ani to, koľko kubíkov dreva predal, preto je podľa matky nesporné,
že otec úmyselne neuvádza svoj skutočný príjem zo sprostredkovania predaja vecí. V prípade, ak
by skutočne predal len jedno auto za rok 2023, tak by odpoveď otca bola konkrétnejšia, určitá a nie
vyhýbavá. Na pojednávaní ho konfrontovala so skutočnosťami, že ho videla napríklad na tatre, videla
ho na autách s prenosnými značkami, videla ho na bagri, po maloletú chodí vždy na nejakom inom

aute, na čo otec reagoval, že toto nepopiera, teda, že nepopiera, že ho mohla vidieť, pretože je na
materskej a nie v domácom väzení, avšak otec uviedol, že skôr je to bez nejakej finančnej odmeny,
je to len za výpomoc. Tieto tvrdenia otca sú podľa matky ničím nepreukázané, účelom je robiť všetko
zadarmo, len aby nebol preukázaný reálny príjem otca. Súd prvej inštancie v odseku 33. napadnutého
rozsudku uviedol, že v prípade, ak otec by pracoval v oblasti, v ktorej je vyučený, teda v pracovnej pozícii

zámočník, sústružník, kovovýroba, jeho príjem by mohol predstavovať sumu 1.099,50 Eur v čistom
a v prípade, ak sa uvedú v mzdových kalkulačkách dve maloleté deti do 18 rokov, je táto suma 1.379,50
Eur v čistom. Je zvláštne podľa matky, že otec dvoch maloletých detí ide na materskú dovolenku napriek
tomu, že jeho súčasná manželka je nezamestnaná a zvládne napriek tomu platiť všetky výdavky na
domácnosť, platiť si poistky, pohonné hmoty, auto a chodiť na výlety. Matka má za to, že súd prvej

inštancie v rámci kľúčových zásad mimosporového konania mohol využiť princíp oficiality a materiálnej
pravdy a mohol vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne zistenia odmeny pre sprostredkovateľa predaja
áut, dreva, či prevoz strojov a zariadení a zistiť, aká je bežná odmena pre túto profesiu. Má za to,
že takéto „podnikateľské aktivity“ otca mu prinášajú oveľa vyšší príjem, ako uviedol na pojednávaní.
Otec nepreukázal jeho skutočný, reálny príjem a ním poskytnuté odpovede o odmene boli neurčité,

preto si otec nesplnil tzv. edičnú povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady pre zhodnotenie
jeho celkových majetkových pomerov. Podľa matky mal práve z tohto dôvodu okresný súd vychádzať
z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného
minima, teda, priemerný mesačný príjem otca ustáliť v sume 5.479,80 Eur a z predmetnej sumy určiť
výživné.PoukázalanarozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.7CoP/58/2022zodňa18.01.2023„Odvolací

súd zdôrazňuje, že rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a musia
im poskytovať nevyhnutné náklady na ich živobytie. Pokiaľ je v možnostiach rodičov poskytnúť vyšší
štandard svojim deťom, je tiež ich povinnosťou toto poskytnúť a deti majú právo na rovnakú životnú
úroveň ako ich rodičia. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Záväzok nie je solidárny, pri
nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom

rozsahunadruhéhorodiča.Tedazákonnávyživovaciapovinnosťobochrodičovneznamenámechanickú
rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich.
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len
čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale
súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol

zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že príjme finančne
nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípade sa zbavuje svojho
majetku. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou
starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhýzrodičovplnívyživovaciupovinnosťformoufinančnéhoplnenia“.Vrámcikonanianasúdeprvejinštancie
bolo jednoznačne preukázané, že otec má schopnosti aj možnosti zarobiť oficiálne oveľa viac peňazí,
možno hovoriť až o dvoj až trojnásobku príjmu, ktorý preukazuje ako oficiálny.

9. Matka v odvolaní uviedla, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že výživné na maloleté dieťa by malo
predstavovať 20 - 30% z príjmu rodiča, ktorý sa osobne nestará o maloleté dieťa, preto považuje výživné
vo výške 250 Eur na skoro 10 ročné maloleté dieťa za primerané. Zdôraznila, že od poslednej úpravy
prešlo viac ako 9 rokov. Skutkový stav ohľadom príjmu otca je skoro rovnaký, aj v tom čase otec tvrdil,

že jeho príjem je nízky 200 - 500 Eur mesačne, avšak celé obdobie otec nemal problém platiť výživné
vo výške 120 Eur, čo predstavovalo takmer polovicu z jeho oficiálneho príjmu. Od narodenia vykonáva
reálne osobnú starostlivosť a výchovu maloletej výlučne sama. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo,
že otec sa o maloletú začal zaujímať viac až od času, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného.
Jeho stretnutia s maloletou sú hodinové, možno dvojhodinové, preto tvrdenie, že sa znížia jej náklady
na maloletú z dôvodu úpravy styku, sú absurdné, priam irelevantné, keďže maloletá musí mať doma

všetko prichystané. Maloletá po vydaní rozsudku má tráviť s otcom 4 dni v mesiaci a zvyšných 26 či 27
dní trávi maloletá s ňou a otec sa s maloletou od vydania rozsudku nestretol.

10. Matka v odvolaní uviedla, že výživné vo výške 250 Eur považuje za dôvodné vzhľadom k tomu, že
maloletá má zvýšené bežné výdavky pre jej zdravotný problém s kolenami, čo bolo v konaní preukázané.

Zabezpečuje pre maloletú rehabilitačnú masáž, ktorú poisťovňa neprepláca, pričom jedno sedenie stojí
25 Eur a je ideálne, aby maloletá sa tejto masáže zúčastnila aspoň 1x do týždňa. V súvislosti s týmto
ochorením maloletá nemôže pribrať na váhe, preto má zvýšené výdavky na stravu. Maloletej musí
pripravovať diétne jedlá, bežné sladkosti maloletej neodopiera, má ich však spojené s nejakou športovou
aktivitou. Práve z tohto dôvodu sú náklady maloletej na stravu v rozsahu 200-250 Eur mesačne. Maloletá

aj v dôsledku svojho zdravotného ochorenia má odporúčanie byť športovo aktívna, z toho dôvodu hrá
futbal, aktívne sa venuje pingpongu, s čím vznikajú náklady na obuv a ošatenie. Nie je preto reálne mať
výdavky na oblečenie v rozsahu 20-25 Eur mesačne, ako to uviedol súd prvej inštancie v odseku 21.
napadnutého rozsudku. Reálne výdavky na oblečenie a obuv sa pohybujú v priemere 70 Eur a viac.

11. V odvolaní matka uviedla, že súd prvej inštancie nepriznal ako nevyhnutný výdavok - rehabilitácie aj
keď môžu skvalitniť život maloletej, pričom otec prejavil záujem podieľať sa na polovici nepravidelných
výdavkov, pokiaľ mu to oznámi. Má za to, že rehabilitácie majú charakter nepravidelného výdavku,
nakoľko keď sa zdravotný stav maloletej zlepší, ide o balík rehabilitácií, ktorý sa po využití nemusí
opakovať. Okresný súd nezobral na zreteľ skutočnosť, že maloletej treba kúpiť novú posteľ do izby,

pričom otec nemá záujem na posteľ prispieť. Nad rámec bežného výživného otec na výžive maloletej
neparticipuje okrem vecí, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na jednej strane
okresný súd otcovi zarátal do výdavkov jeho návštevu posilňovne, na druhej strane do výdavkov
maloletej nezarátal rehabilitácie pri zdravotnej indikácii, ktoré majú výrazným spôsobom skvalitniť život
maloletej. Okresný súd svojou rétorikou, keď pri jej osobe hovorí o „dotovaní tretími stranami“, zatiaľ čo

pri otcovi rétoriku zjemňuje na slovné spojenie „prispievať“, porušil zásadu rovnosti a nesprávne právne
postupoval. Je zjavné z odôvodnenia okresného súdu, že tento bol jednostranne nastavený v prospech
otca, keďže na strane jej akoby na ťarchu pričítava skutočnosť, že jej pomery sa zmenili tým, že zarába,
hoci sa mal súd prvej inštancie zamerať v prvom rade na osobu povinnú z vyživovacej povinnosti a riešiť
potencionálny príjem. Podľa matky skutočnosť, že otec má vyššiu životnú úroveň ako deklaruje, svedčí

aj to, že maloletej kúpil PlayStation 5 v hodnote cca 600 Eur. Po tom, ako sa dohodli na rozšírení styku,
zobral maloletú vrátane svojej novej rodiny do Aquaparku Bešeňová, kde vstupné pre dospelú osobu je
39 Eur a dieťa do 11 rokov 29 Eur, k čomu je potrebné pripočítať stravu a pohonné hmoty. Matka má za
to, že osoba, ktorá má finančné ťažkosti alebo nízky príjem, si takéto výdavky nedovolí. Zároveň sa ostro
ohradila voči informácii uvedenej v odseku 22. napadnutého rozsudku „priznala, že nie vždy vystavuje

doklad o úhrade, ak ho zákazníčka nevyžaduje“, kedy sa jedná o nepravdivé tvrdenie. Na pojednávaní
na otázku uviedla, že pokladničný doklad vystavuje pri každom úkone, ale ak príde kamarátka a nechce
dať doklad, tak jej ho nevystavuje, teda sa jedná o veľmi ojedinelý prípad a týka sa len kamarátky,
nakoľko riziku vysokej pokuty by sa nevystavila.

12. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ho považuje za nedôvodné, nakoľko má za to,
že rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a vecne správny a stotožňuje sa s ním v celom rozsahu.
Matka vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré boli súdu prvej inštancie známe a neuvádza žiadnenové fakty a skutočnosti na svoju obranu, práve naopak. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto ho v napadnutých výrokoch

I., II., III., VI. a súvisiacom výroku VII. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2
CSP).

16. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a

rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom

odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

17. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov
pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona

o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté

dieťa z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých je maloleté dieťa doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia
podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre
určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca
č.k. 9P/1/2015-48 zo dňa 14.05.2015. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu,

že v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov maloletého dieťaťa odôvodňujúca zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca, na ktorú okresný súd podľa odvolacieho súdu správne reflektoval svojím
rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti otca.

20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky viažuce sa k nesprávnemu ustáleniu odôvodnených výdavkov

maloletej okresným súdom a to najmä vo vzťahu k nákladom maloletej na oblečenie a obuv, stravu
a nákladov na rehabilitáciu, či kúpu novej postele pre maloletú odvolací súd opakuje, že na strane
oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby.
Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými
potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale

aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti
a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej
životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej
situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie
možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. V danom prípade súd prvej

inštancie celkom jednoznačne pri rozhodovaní vzal do úvahy odôvodnené výdavky maloletej, zohľadnil
oprávnené výdavky maloletej pokrývajúce základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením/
obuvou, zdravotnou starostlivosťou, školskou dochádzkou a záujmovou činnosťou maloletej. Výdavky
maloletej deklarované matkou správne neprevzal okresný súd bez ďalšieho, ale ich náležitým spôsobom
vyhodnotil z pohľadu ich dôvodnosti a zaoberal sa primeranosťou konkrétnych položiek, pričom s jeho

úvahami sa odvolací súd stotožňuje.

21. K matkou spochybňovanému záveru okresného súdu k vyhodnoteniu ňou uplatnených nákladov
na stravu maloletej vo výške 250 Eur mesačne ako nadhodnotených, odvolací súd konštatuje, že ajkeď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloletá trpí nadváhou (č.l. 11 spisu okresného súdu),
matka nepredložila žiadne správy od dietológa alebo lekára, ktoré by dokladovali, že zdravotný stav
maloletej si vyžaduje špecifickú diétu alebo zvýšené výdavky na stravu, preto okresný súd správne

vychádzal z bežných nákladov na stravu maloletého dieťaťa v školskom veku. Naopak z odvolania
matky je zrejmé, že sa snaží maloletej stravu obmedzovať vo vzťahu k množstvu nezdravých, resp.
kalorických vecí (sladkosti za odmenu) a pripravovať maloletej zdravšie varianty normálnej stravy, preto
odvolací súd pri absencii dôkazov o špecifických potrebách maloletej nemohol konštatovať, že suma
na stravu maloletej ustálená okresným súdom je podhodnotená. Odvolací súd pripomína, že maloletá

sa stravuje pravidelne v školskej jedálni, čo pokrýva značnú časť jej denného príjmu potravy. Tento fakt
znižuje celkové náklady na stravu, ktoré znáša matka, pretože školské stravovanie predstavuje efektívny
a ekonomický spôsob zabezpečenia obeda pre maloletú. Suma 130 Eur ustálená okresným súdom na
stravu maloletej v domácom prostredí, odráža fakt, že časť stravy je zabezpečovaná v školskej jedálni
(na rozdiel od posledného rozhodnutia súdu) a zohľadňuje aj potrebu zabezpečenia zvyšných, nutrične
vyvážených jedál doma matkou.

22. K výdavkom na oblečenie a obuv matka vo svojej odvolacej argumentácii uvádza, že výdavky
maloletej na obuv a oblečenie vzhľadom na jej zdravotný problém ako aj športovú činnosť sa pohybujú
reálne v sume 70 Eur a viac (bod 11.4. odvolania matky, č.l. 160 spisu okresného súdu), nie ako
ustálil okresný súd vo výške 20 – 25 Eur mesačne na oblečenie. Odvolací súd primárne poukazuje

na vyhodnotenie opodstatnenosti nákladov maloletej na obuv a oblečenie obsiahnuté v odseku 21.
napadnutého rozsudku. Okresný súd za primeraný výdavok na oblečenie považoval sumu 20 - 25 Eur
mesačne, primeraný výdavok na obuv vo výške 30 Eur mesačne, spolu vo výške 45 – 55 Eur mesačne.
Matkou tvrdená suma predstavuje len mierne zvýšenie oproti sume ustálenej okresným súdom. Je
nutné zároveň uviesť, že tento rozdiel nebol podložený konkrétnymi dokladmi, ktoré by preukázali, že

uvedené výdavky pravidelne a nevyhnutne presahujú sumu ustálenú okresným súdom. Okresný súd
pri určení výšky opodstatnených výdavkov na oblečenie a obuv vychádzal z priemerných nákladov na
obuv a oblečenie pre dieťa v danom veku a zohľadnil aj osobitné potreby maloletej, vrátene potreby
ortopedickej obuvi.

23. Matka v odvolaní rovnako namietla záver okresného súdu, ktorý nepriznal ako nevyhnutný výdavok
- rehabilitácie aj keď môžu skvalitniť život maloletej. Odvolací súd berie na vedomie, že rehabilitácie,
najmä ak sú nariadené odborníkmi, môžu byť dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie dieťaťa.
Z odôvodnenia okresného súdu je zrejmé, že maloletá navštevovala rehabilitácie, ktoré boli predpísané
a ktoré absolvovala v nemocnici, následne pokračuje v rehabilitácii súkromne, keďže jej už lekárom

predpísané neboli. Matka však nepredložila žiadne lekárske správy, odporúčania od špecialistov, ktoré
bypreukazovali,žepokračovanievrehabilitáciáchsúkromnejepremaloletúnevyhnutnézozdravotného
hľadiska, nepredložila ani doklady, z ktorých by bolo možné ustáliť počet absolvovaných rehabilitácií
a náklady, ktoré na ne boli zo strany matky vynaložené. Z dokladov predložených matkou vyplýva len
odporúčanie rehabilittácií (č.l. 11, 105 – 107 spisu okresného súdu). Za daného stavu odvolací súd

konštatuje, že rehabilitácie môžu prispieť k zlepšeniu kvality života maloletej, tak ako to tvrdí matka,
tak okresný súd, ako i odvolací súd však musia pri rozhodovaní vychádzať z dostupných dôkazov. Bez
relevantných odborných podkladov nie je možné jednoznačne určiť, že tieto náklady vznikajú a ani to,
že sú nevyhnutné a odôvodnené.

24. Ak okresný súd nezobral na zreteľ skutočnosť, že maloletej treba kúpiť novú posteľ do izby, odvolací
súd uvádza, že procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti,
ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.

25. Odvolací súd sa stotožnil aj s úvahami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa posúdenia zmeny
majetkových pomerov otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie správne ustálil
príjem otca a jeho majetkové pomery, pričom zisteným pomerom otca zodpovedá určené výživné
pre maloleté dieťa, a to aj po zohľadnení odôvodnených výdavkov otca a jeho ďalších vyživovacích
povinností.Kmatkounamietanejokresnýmsúdomustálenejvýškepotencionálnehopríjmuotcaodvolací

súd uvádza, že posúdenie konkrétnej výšky výživného sa odvíja, okrem opodstatnených výdavkov
maloletého dieťaťa, aj od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v § 75 ods. 1 zákona o rodine, a teda
možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného. Súd prvej inštancie správnepristúpil k rozboru príjmu výživou povinnej osoby - otca. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zisťoval príjmy otca, majetkové pomery otca, ich zmenu oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom.

26. Matka v odvolaní naznačovala, že je zvláštne, že otec ako mladý a zdravý muž, otec dvoch malých
detí ide na rodičovskú dovolenku, napriek tomu, že jeho súčasná manželka je nezamestnaná a zároveň
dokáže naďalej pokrývať svoje záväzky. Je zrejmé, že otec má druhé dieťa, s ktorým pre jeho nízky vek
bolo nutné ostať v domácom prostredí, čo slovenský sociálny a právny systém umožňuje a je to bežnou
praxouvnašichpodmienkach.Tiežjebežné,žerodičiavyhodnotiavhodnosťstarostlivostioichspoločné

maloleté dieťa na základe svojich preferencií. Otec ako dôvod aktuálneho usporiadania vzťahov v rodine
označil začatie podnikania jeho manželkou, a tým vznik potreby poskytovania osobnej starostlivosti
o jeho druhé maloleté dieťa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že pri
rozhodovaní o zvýšení výživného nepracoval s príjmom otca, ktorý by spočíval v rodičovskom príspevku,
ale pracoval s jeho potencionálnym príjmom 900 – 1.000 Eur mesačne v čistom, ktorý ustálil z ponuky
voľných pracovných miest zverejnených na portáli www.profesia.sk (č.l. 97-99). Okresný súd považoval

nástup otca na rodičovskú dovolenku za vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu, aj keď tento záver
vo svojom rozhodnutí explicitne neuviedol a v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil rodičovskú
dovolenku otca len ako „čiastočne opodstatnenú“, nakoľko partnerka otca ostala rovnako v domácnosti.
K argumentácii matky viažucej sa k záveru okresného súdu obsiahnutého v odseku 33. napadnutého
rozsudku, že „v prípade, ak otec by pracoval v oblasti, v ktorej je vyučený, teda v pracovnej pozícii

zámočník, sústružník, kovovýroba, jeho príjem by mohol predstavovať sumu 1.440 Eur v hrubom, teda
1.099,50Eurvčistom,avšakvprípadeuvedeniahrubéhopríjmuvmzdovýchkalkulačkáchsozohľadním
dvoch maloletých detí do 18 rokov, tak ako je to v prípade otca, by okresný súd mal pracovať so sumou
1.379,50 Eur v čistom, odvolací súd uvádza, že z predložených listinných dokladov nevyplýva, že by si
otec uplatňoval daňový bonus na svoje dve maloleté deti, o ktorých sumu je navýšená výška čistého

príjmu plynúceho zo mzdovej kalkulačky.

27. Odvolací súd nemohol dať za pravdu ani odvolacej argumentácii matky týkajúcej sa aplikácie § 63
ods. 1 zákona o rodine na príjmy otca, pretože podľa jej názoru otec neposkytol dostatočné dôkazy
o svojej príjmovej situácii. Pripomína, že v zmysle označeného zákonného ustanovenia, rodič, ktorý

má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením
údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na
rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného
príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Táto domnienka sa však neuplatňuje

automaticky a musí byť podložená zistením, že rodič odmieta spolupracovať alebo zatajuje skutočné
príjmy. Zo spisového materiálu vyplýva, že otec predložil doklady preukazujúce jeho príjmy, a tieto
okresný súd vyhodnotil ako dostatočné na to, aby mohol objektívne posúdiť príjmovú situáciu otca. Na
tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť ani vykonaným dokazovaním preukázaná a otcom nespochybnená
činnosť spočívajúca v obstarávaní áut pre známych, resp. sprostredkovaní pilčíckych prác, ktorú matka

v odvolaní označila ako “podnikateľskú činnosť“ otca, pričom s týmto príjmom sa okresný súd správne
vysporiadal v 34 napadnutého rozsudku.

28. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní namietala, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že výživné na maloleté
dieťa by malo predstavovať 20 – 30% z príjmu povinného rodiča, tak za tejto situácie odvolací súd

považuje za podstatné uviesť, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 87/1993, je obsahom princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre
účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho
súdu (otec poukazoval však na rozhodnutie krajského súdu) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto

rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
(ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným
spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ
určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ide skutočne
o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. Vzhľadom na

tieto postuláty potom nebolo možné odvolaciemu súdu stotožniť sa s argumentáciou matky v odvolaní,
v ktorom naznačuje odklon súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolací súd dodáva,
že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie vyživovacej povinnosti percentuálne
(okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú hranicu sumy, ktorá by povinnémurodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie jeho potrieb. Dodáva sa, že určenie
výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

29. Rovnako aj zročné výživné za obdobie od 05.04.2023 do 30.06.2024 v sume 252,35 Eur súd prvej
inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne a správne umožnil otcovi vzhľadom na jeho výšku jeho
splatenie v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

30. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Podľa odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloletú súdom prvej inštancie zodpovedá

tak jej odôvodneným potrebám a veku ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov,
ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté
dieťa. Odvolacie argumenty matky vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd
za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia
všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré matka vo svojom odvolaní poukazovala,

pričom v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III., VI. a VII. potvrdil ako vecne správne
cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.