Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123313866
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123313866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335
004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. D. XX,
zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Košice, Adlerova 839/15, o zaplatenie 2.926,51
eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 65Csp/21/2023-184 zo
dňa 14. novembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok čo do zaplatenia sumy 2.319,13 eura, zaplatenia úroku z omeškania 5 %
ročne zo sumy 12,67 eura od 16.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 24,41 eura od 16.10.2020 do zaplatenia,

zo sumy 24,84 eura od 16.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.257,21 eura od 20.3.2021 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok tak, že v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov celého konania v rozsahu 20,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ a ,,súd“) rozsudkom určil, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 2.926,51 eura, úrok 246,54 eura, úrok 10,80 % ročne zo sumy 2.679,97 eura

od 20.3.2021 do zaplatenia, najviac do 15.5.2027, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.679,97 eura
od 20.3.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobkyni
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 2.679,97 eura,
úrok 246,54 eura, úrok 10,80 % ročne zo sumy 2.679,97 eura od 20.3.2021 do zaplatenia, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 2.679,97 eura od 20.3.2021 do zaplatenia, nahradenia trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že poskytla žalovanému na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
2103025 zo dňa 17.5.2019 uzavretú medzi stranami sporu úver vo výške 3.100 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou 96 pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 47,17 eura, a to až do
celkovej výšky sumy pôžičky 4.589,11 eura, pričom doposiaľ žalovaný uhradil iba časť sumy, a to sumu
718,87 eura, preto si svoje právo uplatnila súdnou cestou. Žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť
pre splátku splatnú za mesiac december 2020, t.j. splatnú k 15.12.2020 a s ktorou bol žalovaný ku dňu
vyhlásenia splatnosti v omeškaní dlhšie ako 3 mesiace.

Žalovaný nárok žalobkyne neuznal, považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový. Splátky splatné od
15.6.2019 do 15.4.2020 považoval žalovaný za premlčané, t.j. 11 splátok x 32,29 eura, t.j. 355,19 eura.3. Súd prvej inštancie právne vec súd posudzoval podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 3, 5, 9, § 53b,
§ 54 ods. 1, § 54a, § 563, § 517 ods. 2, § 565, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len

„ZoSÚ“), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“). Súd
uzavrel, že pohľadávka žalobkyne nie je premlčaná, keďže vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad
je nepochybné, že žalovaný ako prvú splátku nezaplatil splátku splatnú v decembri 2020, t.j. splatnú
15.12.2021, pričom ho žalobkyňa výzvou zo dňa 3.2.2021 vyzvala k uhradeniu celkovej sumy 277,36

eura, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok úveru, vrátane splátky
za mesiac február 2021, pričom bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého úveru. Výzva bola
doručená žalovanému dňa 8.2.2021. Omeškané splátky neboli žalovaným uhradené, preto žalobkyňa
Oznámením dňa 19.3.2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť zostatku úveru, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 20.3.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že došlo k platnému
zosplatneniu dlhu žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Súd uzavrel, že v súlade s uznesením

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/243/2019 zo dňa 22.7.2020, premlčacia lehota začala plynúť 3
mesiace po splatnosti decembrovej splátky, t.j. od 16.12.2020 a uplynula dňa 16.12.2023, pričom žaloba
bola podaná na súde dňa 12.5.2023, t.j. včas a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky žalobkyne.

4. Súd mal v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa v konaní preukázala splnenie svojho záväzku vyplývajúceho mu zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2103025 zo dňa 17.5.2019, keďže reálne poskytla žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 3.100 eur, ktoré mal žalovaný splácať v jednotlivých mesačných splátkach
v počte 96, každá vo výške 47,17 eura. Žalovaný uhradil do podania žaloby platby v celkovej výške
718,87 eura, (za rok 2019 uhradil platby vo výške 188,68 eura splatné od 15.6.2019 do 15.9.2019,

za rok 2020 platby vo výške 524,53 eura a uhradil splátku splatnú k 15.9.2020 vo výške 5,66 eur).
Pohľadávka žalobkyne predstavuje istinu poskytnutého úveru vo výške 3.100 eur, pričom žalobkyňa si
neuplatnila sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 165 eur.
Na základe uvedeného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vznikla žalovanému povinnosť
vrátiť požičanú sumu v jej nesplatenej časti vo výške 2.926,51 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške

2.679,97 eura a z nezaplatených 10,80 % ročne úrokov za úver do 19.3.2021, spolu vo výške 246,54
eura.

5. Súd považoval námietku žalovaného o nedostatočnom skúmaní bonity pred poskytnutím úveru
žalobkyňou za nedôvodnú. Z predložených listinných dokladov predložených žalobkyňou, ktorými

preskúmavala bonitu klienta, mal za to, že žalobkyňa pri poskytnutí úveru konala v súlade s právnymi
predpismi a bonitu žalovaného overila dostatočne. Žalobkyňa bonitu žalovaného preverila jednak
správou zo SRBI, zo sociálnej poisťovne, výpisom na základe údajov poskytnutých žalovaným v žiadosti
o úver. Z reportu SRBI vyplynulo aj to, že k dátumu podania žiadosti o úver žalovaný nemal žiadnu
omeškanú splátku, dodržiaval platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnil riadne a včas, teda z jeho

obsahu je zrejmé, že bonita žalovaného bola overená dostatočne. Žalobkyňa zohľadnila dobu, na ktorú
sa poskytol spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa (starobný dôchodok),
nahliadla do príslušnej databázy (SRBI, sociálna poisťovňa, výpis z registra klientskych informácii) a
vychádzala z údajov poskytnutých mu žalovaným v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, a teda
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade neporušila a už v žiadnom prípade nešlo

o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. V súlade s vyššie uvedeným súd žalobe vyhovel
a žalovanému uložil povinnosť vyšpecifikovanú vo výroku I. rozhodnutia.

6. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou záväzku, súd žalobkyni priznal i úrok z omeškania
zo sumy 2.679,97 eura od 20.3.2021 (nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu) do

zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. l CSP tak,
že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu
úspešná.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1.027,45 eura, a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur pod následkom
straty výhody splátok, neuhradením, čo i len jednej splátky riadne a včas (výrok I.), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietne (výrok II.), uloží žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia(výrok III.) alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.Podľažalovanéhožalobkyňanepreukázalasplneniesipovinnostipodľa§7ods.1ZoSÚ.Veriteľ
neskúmal výdavky žalovaného (žalovaný dlhodobo žije v podnájme, za ktorý uhrádza sumu 200 eur

mesačne, má i iné výdavky). Údaje, ktorými žalobkyňa disponovala nestačili na to, aby veriteľ mohol
zodpovedne a s odbornou starostlivosťou posúdiť, či bude žalovaný po dobu 8 rokov schopný splácať
pravidelne mesačné splátky vo výške 47,17 eura. Takýto postup žalobkyne bol hrubým porušením
odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Žalovaný podaním

zo dňa 12.10.2024 zároveň napádal platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobkyňou.
Žalobkyňazaslalažalovanémudokumentsnázvom–Upozornenienavyhláseniemimoriadnejsplatnosti
zo dňa 3.2.2021, ktorým žalovaného vyzvala na zaplatenie omeškaných splátok úveru ku dňu 17.2.2021
vo výške 277,36 eura, a to v lehote do 17.2.2021. Žalobkyňa mala uplatniť zosplatnenie úveru do
15.3.2021, čo však spravila až 19.3.2021, teda po splatnosti splátky najbližšej, pretože termín splatnosti
jednotlivých splátok bol dohodnutý na 15.deň v príslušnom mesiaci. Nedošlo teda k postupu podľa §

565 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020). Ku konečnej splatnosti
úveru dôjde až 15.5.2027, preto úverový vzťah naďalej trvá. Žalovaný nakoniec uviedol, že vo vyjadrení
zo dňa 20.02.2024 a 12.10.2024 žiadal súd o povolenie splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po
100 eur, pretože je starobný a invalidný dôchodca, na tom naďalej trvá.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, pretože je
vecne správny a dostatočne odôvodnený. Súd svoje rozhodnutie náležite, dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že pri schvaľovaní predmetného úveru postupovala v zmysle
vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Schopnosť žalovaného
plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe predloženia podkladov ku skúmaniu

príjmu žalovaného, ktoré žalobkyni predložil a dopytmi z registrov. Všetky záväzky, ktoré žalovaný mal,
splátky iných úverov, boli riadne zahrnuté do bonity klienta a táto bola postačujúca na splácanie splátky
predmetného úveru aj po zohľadnení nákladov na plnoletú osobu, rezervy NBS a existujúce záväzky.
Odvolacie dôvody, ktoré žalovaný uplatnil, nie sú dané, preto žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie.

9. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je v časti dôvodné a že pre svoje rozhodnutie má dostatočný skutkový základ,
preto v merite veci sám rozhodol procesným postupom podľa § 387 CSP a § 388 CSP tak, ako to je
uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.2.2025 o hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

12. Žalovaný si uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použiliný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Žalovaný v podstatnom spochybňoval platnosť a účinnosť zosplatnenia úveru žalobkyňou a
nedostatočné skúmanie bonity žalobkyňou pred poskytnutím úveru žalovanému, čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, žalovaný vzniesol i námietku premlčania žalovanej
pohľadávky.

16. Odvolací súd konštatuje, že podmienky upravené v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ boli splnené vo
vzťahu k splátke splatnej za mesiac december 2020, pretože je nesporné, že túto splátku žalovaný
neuhradil riadne a včas. Dňa 16.12.2020 sa potom dostal do omeškania s úhradou tejto splátky a v
súlade s § 53 ods. 9 OZ mohol veriteľ úver zosplatniť po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou
tejto splátky, t. j. najskôr 16.3.2021, ale do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. do 16.4.2021.

Zároveň bola splnená aj podmienka upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru najmenej 15
dní pred využitím tohto práva veriteľa, keďže výzva zo dňa 3.2.2021 bola žalovanému doručená dňa
8.2.2021. Ak potom pôvodný veriteľ úver zosplatnil dňa 20.3.2021, urobil tak v súlade s § 53 ods. 9 OZ
a § 565 OZ. Zosplatnenie úveru je potrebné považovať za platné a účinné.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie uzavrel správne otázku skúmania bonity
žalobkyňou pred poskytnutím úveru žalovanému. Žalobkyňa posúdila s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver, pričom zobrala do úvahy dobu, na ktorú mu poskytla úver, výšku
úveru, ako aj príjem a výdavky žalovaného. Úver poskytnutý žalovanému na základe úverovej zmluvy
zo dňa 16.5.2019 nemožno považovať z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ

za bezúročný a bez poplatkov. Keďže veriteľ skúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou,
bol preto veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
i z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 2 veta prvá zákona ZoSÚ. Odvolací súd preskúmal
spotrebiteľskú zmluvu ex offo a konštatuje:

18. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru, keď
v danom prípade bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ako čiastka, ktorá je týmto úverom
poskytnutá suma 3.100 eur. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu
výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň
definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom

vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol dojednaný
v úverovej zmluve vo výške 2 % z poskytnutého úveru, t.j. v sume 62 eur a ktorý bol splatný v deň
čerpania úveru (čo vyplýva z predmetnej zmluvy o úvere bod 8.1. a výpisu z účtu stavebného úveru),
je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. Je pojmovo vylúčené, aby poplatok za
poskytnutie úveru bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej

zmluvy, ako tomu tak bolo v prejednávanom prípade. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/287/2021 z 3.6.2022 (R 49/2022), v ktorom bolo poukázané na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, ktorom sa súdny dvor okrem
iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu,
akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l/ a článku

10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice, keď
odpovedal, že článok 3 písm. l/ a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne

vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet
závisíodcelkovejvýškyúveru.Zároveňinformáciaocelkovýchnákladochúveruumožňujespotrebiteľovi
porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku.

19. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2
ZoSÚ, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia
byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa
účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa opodmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť
údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň
spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo

konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil
výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona,
stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je údaj o
výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. h/ ZoSÚ. Spotrebiteľ na základe správne v
zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej

hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má
povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže,
a v prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy
a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda
údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne,
nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej

povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez
poplatkov(§11ods.1písm.b/ZoSÚ).Vtomtosmeretedaneexistuježiadnavýnimkaaveriteľsanemôže
zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že
v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju
prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa,

a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru
podľa obchodných podmienok. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj
o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku
alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje
osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane

poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý
je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň
považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy.

20. Žalobkyňa tak poskytla žalovanému finančné prostriedky v sume 3.038 eur, bola mu tak poskytnutá

suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd
rešpektujúc právny názor vyššej súdnej autority (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/287/2021 z 3.6.2022) vyhodnotil predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový,
pretože úverová zmluva neobsahuje správny údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ (celkovú výšku
spotrebiteľského úveru).

21. Odvolací súd konštatuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2103025015 z 16.5.2019 neobsahuje
zákonom stanovenú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy.
Poskytnutýúverzpredmetnejzmluvyjepretobezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b/ZoSÚ
účinného v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný celkovo uhradil žalobkyni sumu 718,87 eura. Po odpočítaní

tejto sumy z poskytnutého úveru je žalovaný povinný zaplatiť istinu vo výške 2.319,13 eura, preto
odvolací súd potvrdil rozsudok do zaplatenia sumy 2.319,13 eura. Predmetný úver bol zosplatnený za
omeškanie so splátkou splatnou k 15.12.2020, no žalovaný nedodržiaval platobnú disciplínu od mesiaca
september 2020. Z tohto dôvodu je nedôvodná námietka žalovaného, že uplatnený nárok žalobkyne je
premlčaný, pretože žalobkyňa podala žalobu dňa 12.5.2023.

22. Nakoľko predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd zamietol zvyšný nárok žalobkyne
uvedený v petite žaloby.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Odvolací súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobkyni
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 12,67 eura od 16.9.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,41eura od 16.10.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,84 eura od 16.11.2020 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 2.257,21 eura od 20.3.2021 (platné a účinné zosplatnenie úveru) do zaplatenia.

26. Súd pristúpil k posúdeniu splnenia podmienok pre povolenie splácať dlh v splátkach u žalovaného.
Hľadiskami pre úvahu súdu, či žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určuje, ne/má priznať výhodu
splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, prípadná v konaní
prejavená jeho snaha o plnenie záväzkov, možnosť žalobkyne domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej

povinnostinedodržanímjednotlivýchsplátokvriešenomprípadevzhľadomnaosobnépomeryžalobkyne
(ne)bolo príliš ťaživé. Žalovaný v podanom odvolaní (a v predchádzajúcich podaniach) súdu len navrhol
povolenie splácať dlh v splátkach, no tento návrh neodôvodnil a súdu nepreukázal svoju aktuálnu
majetkovúsituáciu.Vdanomprípadeaktuálnafinančnásituáciažalovaného,ktorýsaodvolanímdomáha
povolenia splátok, odvolaciemu súdu nie je známa. V súdnom spise ku dňu jeho rozhodovania sa
nenachádzajú žiadne podklady ani dôkazy o výške aktuálneho príjmu žalovaného, ale ani žiadne listiny

o jeho osobných a majetkových pomeroch. Odvolací súd preto nepovolil žalovanému splácať dlh v
splátkach.

27. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 2.679,97

eura, kapitalizovaný úrok 246,54 eura, úrok 10,80 % ročne zo sumy 2.679,97 eura od 20.3.2021 do
zaplatenia,úrokzomeškania5%ročnezosumy2.679,97euraod20.3.2021dozaplatenia,odvolacísúd
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.319,13 eura s príslušenstvom
vyšpecifikovanom vo výroku I. rozhodnutia, vo zvyšku súd žalobu zamietol. Úspech žalobkyne je tak
60,30 % a úspech žalovaného je 39,70 %. Žalobkyňa má v tomto konaní úspech 20,60 %, čo je

rozdiel úspechu a neúspechu žalobkyne (60,30 % - 39,70 %). Preto odvolací súd priznal žalobkyni
proti žalovanému náhradu trov celého konania v rozsahu 20,60 %. O výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie osobitným rozhodnutím. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa
na aplikáciu § 257 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol oodvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).