Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Ps/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201870
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824201870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci starostlivosti súdu

o opatrovanca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D. B., zastúpený procesným opatrovníkom:
E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D. B., o návrhu navrhovateľky: H. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, D. B., na udelenie súhlasu so zriadením internetbankingu a vydaním platobnej karty,
takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh z a m i e t a .

II/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 15.7.2024 navrhovateľka žiadala, aby súd udelil súhlas so zriadením

internetbankingu a platobnej karty k účtu opatrovanca č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenému
Slovenskej sporiteľni, a.s. Návrh odôvodnila tým, že bola ustanovená za opatrovníčku svojho syna A.
B., nar. XX.X.XXXX a bola poverená nakladať s jeho finančnými prostriedkami. Rozsudkom sp. zn.
18Ps/2/2023 bol daný súhlas na zrušenie jeho vkladnej knižky a prevod nasporenej sumy na účet. Tým
mu bol zrušený internetbanking a platobná karta. Manipulácia s finančnými prostriedkami je v súčasnosti
možná len cez ich účet. Všetky operácie na účte opatrovanca, vrátane výpisov z účtu pre potreby súdu
a pod. môže vyhotoviť len banka, pričom tieto úkony sú spoplatnené. Tento systém neumožňuje osobitnú

evidenciu jeho výdavkov. Preto žiada o súhlas so zriadením internetbankingu a platobnej karty k účtu
opatrovanca, ku ktorému bude mať prístup iba ona. Tým sa odstránia všetky problémy, ktoré vznikli jeho
predchádzajúcim zrušením.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise
a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

3. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“) ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania.
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.Podľa § 111 písm. k) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o správe
majetku maloletého.

Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý
okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.

4. CMP neupravuje samostatné konanie o správe majetku opatrovanca. Z tohto dôvodu je potrebné pri
samotnom postupe v konaní použiť analógiu právnej úpravy konania vo veciach starostlivosti súdu o

maloletých upravenej v § 111 CMP.

5. Podľa § 26 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), pokiaľ
fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím

pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Podľa § 30 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami
zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd
osobitného zástupcu.

6. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

2Ps/2/2017 zo dňa 28. 9. 2017 súd obmedzil A. B., nar. XX.X.XXXX spôsobilosť na právne úkony
tak, že nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad výšku 50 Eur mesačne, nakladať
s majetkom, uzatvárať zmluvy, dohody a záväzky. Týmto rozsudkom súd ustanovil A. B., nar. XX.X.XXXX
opatrovníčku H. B., nar. X.X.XXXX, ktorý je oprávnená a povinná zastupovať A. B. v rozsahu, v akom
je obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. Na pojednávaní dňa 3. 2. 2025 navrhovateľka –

opatrovníčka A. B., nar. XX.X.XXXX uviedla, že v minulosti mal jej syn A. B. bežný bankový účet,
na ktorý mu prichádzal dôchodok; k tomuto účtu mala platobnú kartu aj prístup na internet banking.
Okrem toho mal ešte vkladnú knižku, kde mu sporili. Navrhovateľka ďalej uviedla, že minulý rok im
v G. G. povedali, že oni majú svoje interné predpisy, podľa ktorých ona nemôže mať prístup na internet
bankinganiplatobnúkartu,chceli,abyimpodpísaladohoduoukončeníplatnostizmluvyoelektronických

službách a o platobnej karte. Navrhovateľka túto podpísala. Doplnila, že v banke jej to vysvetlili tak,
že keďže nemôže nakladať s finančnými prostriedkami na účte svojho syna, tak nemôže mať prístup
k elektronickému bankovníctvu ani k platobnej karte. Navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti to rieši tak,
že k synovmu bežnému účtu zriadila ešte sporiaci podúčet a k nemu zriadila trvalý príkaz na úhradu, kde
z jeho bežného účtu každý mesiac odchádza 600 Eur na sporiaci podúčet a z tohto sporiaceho podúčtu

prostredníctvom internet bankingu prevádza tieto peniaze na bankový účet, ktorý majú s manželom
a z tohto účtu potom robí všetky potrebné úhrady bežných životných potrieb pre syna. Navrhovateľka
uviedla, že tento návrh podala z dôvodu, že keď napr. potrebuje podať správu súdu, tak musí zaplatiť
poplatok za výpis z účtu , ktorý je 10 Eur a v prípade, že by mala prístup na internet banking, tak by
si ho zabezpečila bezplatne. Navrhovateľka uviedla, že tiež je veľmi náročné viesť osobitnú evidenciu

výdavkov, ktoré platila za svojho syna, pretože tieto výdavky sú vlastne zmiešané s výdavkami ich
s manželom. Ona má teda internet banking len k sporiacemu podúčtu, nie k hlavnému účtu ich syna,
nemá však ani platobnú kartu a zo sporiaceho podúčtu syna môže previesť peniaze cez internet banking
len na ich účet .

7. Na ďalšom pojednávaní dňa 5.3.2025 navrhovateľka predložila list Slovenskej sporiteľne, a.s.
(ďalej len „ banka“ ) zo dňa 24.2.2025, ktorý jej uvedená banka doručila. Uvádza sa v ňom, že
ak sa banka dozvie o obmedzenej spôsobilosti na právne úkony klienta – majiteľa účtu, zabezpečí
prístup k peňažným prostriedkom opatrovanej osoby v zmysle platnej legislatívy, z ktorej vychádzajú
aj interné postupy banky. Banka ďalej v liste uvádza, že ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie

s majetkom potrebné schválenie súdu. Banka je povinná pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne
a s odbornou starostlivosťou. Preto ku zriadeniu aktívneho prístupu cez službu internetbanking, ako
aj ku vydaniu platobnej karty k účtu opatrovanej osoby, ktoré umožňujú opatrovníkovi neobmedzený
prístup k peňažným prostriedkom opatrovanej osoby ( teda aj nad rámec bežnej veci ) požadujebanka predloženie písomného súhlasu súdu s týmito právnymi úkonmi. Podľa banky čo je a čo nie
je „ bežná vec „ však zákon neustanovuje, preto banka posudzuje individuálne okolnosti konkrétneho
prípadu. Za bežnú vec banka považuje napr. zriadenie účtu na meno opatrovanej osoby, výber nižšieho

obnosu peňazí, zriadenie trvalého príkazu z účtu opatrovanej osoby v sume do výšky poukazovaného
dôchodku opatrovanej osoby, úhrady faktúr na meno opatrovanej osoby atď. Za podstatnú vec ( t.j.
nad rámec bežnej veci ) banka určite považuje výber vyššieho obnosu peňazí, zriadenie disponenta
na účte opatrovanej osoby, vydanie platobnej karty či služby internetbankingu I. k účtu opatrovanej
osoby. K službám, ktoré napĺňajú charakter podstatnej veci a umožňujú opatrovníkovi neobmedzený

prístup k peňažným prostriedkom opatrovanej osoby preto banka vyžaduje schválenie zo strany
súdu. Banka ďalej uvádza, že zriadením aktívneho prístupu do služby internetbanking by opatrovník
nadobudol možnosť nakladania s peňažnými prostriedkami na účte opatrovanej osoby , a to najmä
formou platobných príkazov v rozsahu aj nad rámec bežnej veci, rovnako tak vydaním platobnej
karty by opatrovník nadobudol možnosť nakladať s peňažnými prostriedkami na účte opatrovanej
osoby ( najmä formou výberov hotovosti a platieb platobnou kartou ) aj nad rámec bežnej veci.

Podľa banky v prípade zriadenia aktívneho prístupu do internetbankingu a vydania platobnej karty
k účtu opatrovanej osoby banka nedokáže technicky zabezpečiť limitácie ( jednorazový limit, denný
limit ) v nakladaní s prostriedkami opatrovanej osoby v intenciách splnenia zákonnej požiadavky na
disponovanie s majetkom osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony opatrovníkom v rozsahu
bežnej veci v súlade s ust. § 28 Občianskeho zákonníka. Nakoniec banka uvádza, že bez písomného

súhlasu súdu môže ( navrhovateľka ) v pobočke banky zriadiť trvalý príkaz z účtu opatrovanej osoby
v sume do výšky poukazovaného dôchodku tejto osoby ( napr. aj v prospech účtu navrhovateľky ).
8. Súd toto stanovisko Slovenskej sporiteľne, a.s. nepovažuje za správne. Súd poukazuje na ust. § 28
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Na

toto ustanovenie vo svojom stanovisku zo dňa 24. 2. 2025 odkazuje aj banka. Súd je názoru, že banka
si osvojila nesprávny výklad § 28 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie obsahuje dva kľúčové
pojmy - spravovanie majetku a nakladanie s majetkom. Toto ustanovenie zároveň ukladá, že ak nejde
o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Ako vyplynulo z vyjadrenia banky,
navrhovateľke ako opatrovníčke A. B. banka odmietla zriadiť prístup k internetbankingu a vydať platobnú

kartu, s odôvodnením, že ide o vec v rámci nakladania s majetkom opatrovanej osoby, ktorá nie je
bežná. V prvom rade súd považuje za potrebné ustáliť, či zriadenie prístupu k internetbankingu a vydanie
platobnej karty je nakladaním s majetkom opatrovanej osoby. Podľa názoru súdu tieto úkony nie sú
úkonmi nakladania s majetkom opatrovanej osoby. Pri zistení, či určitý úkon je alebo nie je nakladaním
smajetkom,súdporovnalobsahpojmu„nakladaniespredmetomvlastníctva„podľa§132Občianskeho

zákonníka. Súd tento pojem považuje za totožný s pojmom „ nakladanie s majetkom „ . Nakladaním
s majetkom ( alebo s predmetom vlastníctva ) sa rozumie po právnej stránke zmena vlastníctva,
jeho obsahu alebo práv s ním spojených, typicky ide o prevod vlastníctva zmluvou, založenie veci,
zriadenievecnéhobremena,zvereniavecidoužívanieinejosoby,zriadeniezávetu,vktoromjeurčitávec
zahrnutá. Zriadenie internetbankingu a vydanie platobnej karty k bankovému účtu nespôsobuje zmenu

vlastníctva, obsahu ani práv spojených s vlastníctvom peňažných prostriedkov na účte opatrovanej
osoby, ale je len technickým prostriedkom, akým oprávnená osoba ( v danom prípade opatrovník )
môže buď vykonať výber hotovosti alebo platby u obchodníkov prostredníctvom platobnej karty, alebo –
v prípade internetbankingu - vykonať bezhotovostné úhrady, prevodné príkazy či už jednorazové alebo
trvalé a napr. zabezpečiť si aj výpisy z účtu pre potreby podania správy súdu. Rozdiel medzi nakladaním

s majetkom a ( technickou ) možnosťou prístupu k peňažným prostriedkom na bankovom účte si
zrejme uvedomuje aj banka, keď vo svojom stanovisku opakovane internet banking a platobnú kartu
označuje ako „ možnosť nakladať s peňažnými prostriedkami na účte „ . Neobstojí ani argumentácia
banky ohľadne nemožnosti zabezpečiť limitáciu, či už dennú alebo inú, pre nakladanie s prostriedkami
opatrovanca na účte. Podľa rozsudku, ktorým bol opatrovník ustanovený do funkcie, totiž žiadny denný

ani iný limit nakladania s peňažnými prostriedkami opatrovanca stanovený nie je. Súd je názoru, že
úkon zriadenia internetbankingu a vydania platobnej karty je úkonom v rámci oprávnenia opatrovníka
zastupovať opatrovanca pri uzatváraní zmlúv, dohôd a záväzkov, kde opatrovník nie je viazaný žiadnymi
obmedzeniami ani dodatočnými povinnosťami. Ani vysvetlenie banky, že súhlas súdu so zriadením
uvedených služieb požaduje z dôvodu povinnosti postupovať pri svojej činnosti obozretne a s odbornou

starostlivosťounepovažujesúdzarelevantné.Súdjenázoru,žebankasitútosvojupovinnosťvsúvislosti
s požadovaním súhlasu na zriadenie služby internetbankingu a vydaním platobnej karty vysvetľuje príliš
extenzívne. Opatrovník je totiž podľa rozsudku, ktorým bol ustanovený do funkcie, povinný podávať
dva krát ročne správu o opatrovancovi a o nakladaní s majetkom. Na výkon funkcie opatrovníka jeteda povinný dohliadať súd, nie banka. Argumentáciu banky ohľadne povinnosti postupovať obozretne
a dbať na to, aby opatrovník dôsledne dodržiaval svoje povinnosti súd napokon nepovažuje za správnu
aj preto, že banka pripúšťa možnosť zriadiť trvalý príkaz z účtu opatrovanca v sume do výšky dôchodku

opatrovanca, napr. aj v prospech opatrovníka ( to znamená ale aj inej osoby než opatrovníka ), čo
v konečnom dôsledku spôsobí, že peniaze z účtu opatrovanca sa dostanú na účet inej osoby, kde nie
sú pod kontrolou súdu. Ako uviedla navrhovateľka, postup, do ktorého boli fakticky“ donútení „bankou,
spôsobuje neprehľadnosť, kedy na bankový účet, kde majú peňažné prostriedky spolu s manželom,
prichádzajú aj peňažné prostriedky ich syna – opatrovanej osoby a je potom komplikované viesť

evidenciu o tom, aké výdavky boli zaplatené za samotnú opatrovanú osobu a akú za nich s manželom.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zriadenie internetbankingu a vydanie platobnej karty
k bankovému účtu opatrovanca nie sú úkonmi nakladania s majetkom opatrovanca nad rámec bežnej
veci, kedy sa vyžaduje súhlas súdu a preto návrh navrhovateľky zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku ,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov ( § 62 C.m.p.).