Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201473
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., t.č. bytom E. F. XXXX/X, G. H. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., t.č. bytom I.
XXXX, G. H., v konaní o návrhu matky na určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 7P/71/2024-82 zo dňa 5. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/71/2024-82 zo dňa 5. augusta 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250 Eur mesačne, vždy do každého
15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa výživné poskytuje, do rúk matky maloletého dieťaťa
počnúc dňom 31.05.2024; výrokom II. určil, že otec je povinný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od
31.05.2024 do 05.08.2024 v sume 500 Eur do rúk matky maloletého dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; výrokom III. vo zvyšnej časti zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na určenie výživného;
výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, na základe
vykonaného dokazovania konštatoval, že otec maloletého nepreukázal svoje tvrdenie, že by na výživu
maloletého dieťaťa prispieval riadne a včas. Okresný súd výživné na maloleté dieťa určil s ohľadom
na vek a potreby maloletého dieťaťa, ktoré pre zdravotné problémy navštevuje špeciálnu materskú
školu, v ktorej matka platí stravu 50 Eur mesačne a rodičovský príspevok 10 Eur mesačne. Matka býva

s maloletým v prenajatom byte, kde platí 265 Eur nájomné + elektrika 20 Eur mesačne + internet 24
Eur mesačne. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa v sume 565 Eur mesačne. Medzi rodičmi nebolo sporné, že otec v roku 2023 prispieval na výživu
maloletého sumou 300 Eur mesačne, avšak v roku 2024 matka popierala tvrdenia otca, že prispieva na
výživumaloletéhosumou150-200Eurmesačne.Priurčenívýživnéhookresnýsúdvychádzalzmožností
a schopností otca a zohľadňoval jeho potencionálny príjem. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Dolný Kubín okresný súd zistil, že otec maloletého je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,

pričom otec má podpísanú dohodu o pracovnej činnosti, podľa ktorej so zamestnávateľom OK STAVBY
s.r.o., Dolný Kubín sa dohodol, že bude vykonávať prácu pomocného stavebného robotníka s miestom
výkonu práce Dolný Kubín, na dobu určitú do 30.06.2025, s maximálnou dĺžkou pracovného času 10
hodín týždenne a odmenou 4,50 Eur za hodinu. Okresný súd vypočítal, že pokiaľ ide o dohodnutúpracovnú odmenu 4,50 Eur za hodinu a maximálny pracovný čas 10 hodín týždenne, pri 5-dňovom
pracovnom týždni by to znamenalo priemerne 2 hodiny práce denne, t.j. pri 21 pracovných dňoch
v mesiaci by príjem otca predstavoval 189 Eur mesačne. Otec maloletého však deklaroval výdavky na

domácnosť 250 Eur mesačne, nákupy potravín 80 - 100 Eur mesačne, zo správy kolízneho opatrovníka
vyplynulo, že platí internet a tri mobilné telefóny 85 Eur mesačne, teda jeho deklarované výdavky sú 425
Eur mesačne. Otec v rámci konania nevysvetlil, z akého zdroja platí svoje výdavky.

3. Okresný súd z pracovných ponúk na prácu murára, ktoré voľné pracovné miesta sú zverejnené na

internetovej stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, zistil, že otec má možnosť sa
zamestnať ako murár - odbor, v ktorom je vyučený a má aj prax. Z týchto ponúk ustálil potencionálny
príjem otca vo výške 1.300 Eur mesačne, zohľadňujúc ponuky viacerých firiem uvedených v odseku
7. napadnutého rozsudku okresného súdu. Zároveň okresný súd konštatoval, že zdravotný stav otca
je podľa jeho vlastného vyjadrenia dobrý a nič mu nebráni, aby sa zamestnal v riadnom pracovnom
pomere na plný pracovný úväzok, resp. pracoval ako živnostník. S ohľadom na vek maloletého a jeho

potreby, ktoré sú len bežné, dospel okresný súd k záveru, že výživné vo výške 250 Eur mesačne je
postačujúce na výživu maloletého dieťaťa. Otcovi uložil vyživovaciu povinnosť od 31.05.2024 hoci matka
žiadala priznať výživné od začiatku roka 2024, avšak netvrdila ani nepreukázala žiadny dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý návrh na začatie konania nepodala skôr. Zároveň okresný súd určil dlžné
výživné odo dňa podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku vo výške 500 Eur mesačne, vo zvyšnej

časti ako nedôvodný návrh zamietol.

4. V napadnutom rozsudku k žiadosti otca maloletého dieťaťa, aby maloleté dieťa bolo zverené do
osobnejstarostlivostistarejmatky,okresnýsúdpoznamenal,žepodľa§125ods.1,2zákonač.161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) podanie vo veci samej možno podať buď

v listinnej podobe alebo elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ otec maloletého
na tomto návrhu trvá, má možnosť podať návrh na začatie konania. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že
vykonal zisťovanie v domácnosti matky a v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky,
preto okresný súd nevidel dôvod, aby začal v tejto veci konanie bez návrhu. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 52 CMP.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; urobil dôkladné
šetrenie týkajúce sa starostlivosti matky o maloletého a posúdil, či je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti; rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti

starej matky, ktorá je schopná maloletému poskytnúť vhodné a stabilné prostredie pre jeho výchovu.
V odvolaní otec uviedol, že okresný súd nedostatočne skúmal jeho majetkové a sociálne pomery
anevenovaldostatočnúpozornosťjehotvrdeniamostarostlivostimatkyomaloletého.Okresnýsúdsapri
rozhodovaníovýživnomneopieraloúplnéadostatočnezistenéfaktyojehomajetkovýchpomeroch,jeho
možnosti a schopnosti nezohľadnil v plnom rozsahu, čím porušil zásadu materiálnej pravdy. Zároveň sa

okresný súd nevysporiadal s jeho tvrdeniami o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletého. Zistenia
o nevhodnom vplyve prostredia, v ktorom sa maloleté dieťa nachádza, neboli dostatočne prešetrené,
hoci počas konania poukázal na relevantné skutočnosti. Podľa otca by mal súd hľadať a prihliadať na
najlepší záujem maloletého, k čomu v danom prípade nedošlo. Nedostatočne bolo prešetrené, či matka
je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť a či maloletý nie je vystavený negatívnym vplyvom. Okresný

súd stanovil výšku výživného vo výške 250 Eur mesačne bez dôkladného zistenia jeho majetkových
pomerov. V priebehu konania predložil dôkazy o tom, že už na výživu maloletého prispieva a matka
tieto tvrdenia nevyvrátila ani nespochybnila. Vo svojich tvrdeniach uviedol, že v priebehu roka 2024
prispieval na výživu maloletého, matka tieto tvrdenia nerozporovala. Okresný súd mal tieto skutočnosti
považovať za preukázané a zahrnúť ich do rozhodovania o výške výživného. Už počas konania

navrhoval, aby maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti starej matky, teda jeho matky, ktorá už aj
fakticky vykonáva náhradnú starostlivosť. Tento návrh bol podaný v súlade s procesnými predpismi, no
súd ho nesprávne posúdil a nezohľadnil potrebu šetrenia v najlepšom záujme maloletého. Súd aj bez
návrhu môže začať konanie o starostlivosti súdu o maloleté dieťa a pokiaľ aj vykonal úkon smerujúci
k začatiu konania, tak súd by mal začať konanie o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

Stará matka už vykonáva fakticky náhradnú osobnú starostlivosť, a preto mal okresný súd vykonať
potrebné šetrenia a dokazovania na posúdenie tejto možnosti. Domnieva sa, že prostredie, v ktorom
sa maloletý nachádza u matky, nie je vhodné pre jeho vývoj a vychovávanie. Maloletý je vystavovaný
negatívnym vplyvom, ktoré môžu mať dlhodobý negatívny vplyv na jeho psychický a emocionálny vývin.Ak matka nevykonáva riadnu starostlivosť, alebo vedie nezodpovedný životný štýl, dieťa nemôže trpieť
emocionálnou neistotou, ktorá má negatívny vplyv na jeho vzťahy a sebavedomie.

6. Matka vo svojom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil. O maloletého
sa riadne a adekvátne stará najlepšie ako vie. Maloletý navštevuje špeciálnu materskú školu, vždy je
čistý, upravený, najedený a má všetko, čo potrebuje, pričom uvedené bolo konštatované aj kolíznym
opatrovníkom. Uviedla, že nerozumie odvolaniu otca, nakoľko otec jej telefonoval a aj sms správami
oznámil, že jej časť výživného (500 Eur) poslal poštou a tvrdil, že uvedenú sumu a zvyšok sumy zaplatí

do konca septembra. Otec sa nespráva ako psychicky zdravý človek. Je zaevidovaný na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, pričom pracuje na čierno, na ruku dostáva príjem 1.400 - 1.600 Eur mesačne
v čistom + po víkendoch na fuškách je schopný zarobiť aj 500 Eur. Vie to, pretože s ním žila niekoľko
rokov v spoločnej domácnosti a takto stále peniaze zarábal. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti, otec
peniaze prepil a prehral, preto veľakrát nemali z čoho žiť. Požiadala, aby odvolací súd dôkladne prešetril
firmu, v ktorej otec pracuje a riadne overil všetky skutočnosti a tvrdenia otca. Žiadala, aby odvolací súd

si rovnako vyžiadal výpis z bankového účtu za rok 2023 a 2024, nakoľko ho musela predložiť aj ona.
Ďalej žiadala, aby odvolací súd riadne prešetril majetkové pomery otca vrátane jeho účtu v stávkovej
spoločnosti Niké za roky 2023 a 2024, v ktorej otec pravidelne peniaze vsádza a prehráva. V konaní bolo
riadne a dostatočne preukázané, že otcove mesačné výdavky vo veľkej miere prevyšujú jeho mesačný
príjem. Otec má 3 mobilné telefóny a internet na paušál, pričom nebolo preukázané, na čo otec potrebuje

3 mobilné telefóny. Otec hráva hazardné hry aj cez účet svojej sestry, keďže svoj účet má už zrejme
zablokovaný kvôli svojej závislosti na hazardných hrách, preto navrhuje aj tieto skutočnosti dôkladne
preveriť a vypočuť jeho sestru. Otec nie je zdravotne znevýhodnený a ani nepoberá invalidný dôchodok,
preto nevidí žiadny dôvod, aby sa riadne nezamestnal na trvalý pracovný pomer a riadne platil výživné.
S maloletým žije na pokraji chudoby, nemá čo jesť a z čoho žiť, preto bola nútená si každý mesiac si

požičiavať peniaze od známych. Potraviny berie aj z charity a s maloletým takto žije. Keď bol maloletý
chorý a žiadala peniaze od otca na lieky, jeho odpoveď znela, že jej nič nedá, nech ide do roboty, preto si
znova musela peniaze požičať. Snaží si nájsť brigádu, nakoľko je stále na rodičovskej dovolenke, keďže
maloletý potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Na otca sa nemôže spoľahnúť, je nezodpovedný. V čase,
keď je maloletý u otca, otec sa o neho riadne nestará, nevodí ho do škôlky ani zo škôlky, tieto činnosti

vykonávajú jeho rodinní príslušníci (stará matka, súrodenci). Poukázala na situáciu zo dňa 03.10.2024,
kedy jej z materskej školy volali s tým, že kto v daný deň vyzdvihne maloletého zo škôlky, pretože nemá
zabezpečenú riadnu obuv. Keď sa uvedenú situáciu snažila riešiť telefonicky s otcom, tento jej zdvihol
veľmi opitý, začal jej nadávať. V ten deň telefonovala aj s jeho matkou, ktorá jej odovzdala oblečenie pre
maloletého a sťažovala sa na otca maloletého, že jej ničí život, že má všetkého dosť, že všetko prehrá

a prepije. Otcom uvedené skutočnosti v odvolaní vo vzťahu k zvereniu maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti nie sú predmetom daného konania, predmetom je určenie výživného na maloletého. Otec
maloletého je alkoholik, liečil sa ambulantne, liečbu však sám prerušil a pije naďalej, je aj gemblerom.
Jeho matka je psychiatrická pacientka s ťažkou schizofréniou, na čo poberá aj invalidný dôchodok,
navyše v minulosti bola matka otca trestne stíhaná, taktiež bol trestne stíhaný aj jej manžel a aj jej

najstarší syn. Otec maloletého bol nedávno odsúdený, preto žiada, aby tieto skutočnosti boli dôkladne
prešetrené a bolo na ne prihliadané. Kriminálne a narušené rodinné prostredie považuje za absolútne
nevhodné pre výchovu maloletého, nakoľko takéto prostredie by malo dlhodobý negatívny vplyv na jeho
psychický a emocionálny vývoj. Neexistuje žiadny dôvod, aby jej maloleté dieťa bolo odobrané a zverené
do starostlivosti psychicky chorej a aj trestne stíhanej osoby. Má pritom vedomosť, že matka otca je

pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Otec neustále na ňu žiarli a strpčuje jej život tým, že ju sledujú
spolu s jeho matkou, kam chodí, s kým sa stretáva a čo robí.

7. Kolízny opatrovník uviedol vo svojom vyjadrení, že nemá nové dôkazy a návrh na zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozshu podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne
rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými
okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahustotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom
vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému

dieťaťu, ktorú okresný súd určil vo výške 250 Eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Otec
vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho tvrdeniami
o nevhodnej starostlivosti matky o maloletého, z dôvodu čoho navrhoval zveriť maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti svojej matky. Okresný súd podľa otca nedostatočne skúmal aj jeho majetkové
a sociálne pomery, nezohľadnil ani to, že dobrovoľne na výživu maloletého prispieva.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku

ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolacísúdpovažujezapodstatnésapotomvyjadriťosobitnelenkniektorýmodvolacímdôvodomotca,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
detiniesúschopnésamésaživiť(§62ods.1zákonaorodine);vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomje
ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou
dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie,

obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby a podobne). Pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 zákona o rodine) ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine). Schopnosti
a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,

zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; podľa súdnej praxe,
pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové
pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení
výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity; v zmysle § 62 ods. 5 zákona

o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a
pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/165/2017 zo
dňa 27.11.2018). Pri posudzovaní potenciality príjmov musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť

všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu; zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť
rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) a pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z ktorého by vedel
zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z
jeho potenciálnych možností. Potenciálny príjem nie je ten, ktorý povinný fakticky zarobí, ale to, čo jeobjektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
13. Otec v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody, neuvádzal skutočnosti, dôvody, ktoré by boli

spôsobilé odôvodniť vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom;
ani na takéto všeobecné tvrdenie nenavrhol vykonať dôkazy. V nadväznosti na odvolaciu námietku otca,
že okresný súd pri určovaní vyživovacej povinnosti k maloletému nedostatočne skúmal jeho majetkové
ako aj sociálne pomery, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zistil sociálne a majetkové pomery
otca. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že otec žije spolu so svojou matkou

v byte, ktorý má prenajatý matka otca, ako aj to, že jeho pravidelné mesačné výdavky spočívajú vo
výdavkochnadomácnosť250Eur,strava80–100Eur,natelefóny85Eur.Zobsahuspisovéhomateriálu
okresného súdu je rovnako zrejmé, že otec je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Dolný Kubín ako nezamestnaný (č.l. 75 spisu okresného súdu). Otec uzavrel dohodu o pracovnej
činnosti so zamestnávateľom OK STAVBY s.r.o., so sídlom Severná 785/33, 025 01 Dolný Kubín, IČO:
53 749 928, z ktorej vyplýva dohodnutá práca – druh práce: pomocný stavebný robotník, dohodnutá

odmena: 4,50 Eur/hod., maximálna dĺžka pracovného času: 10 hodín týždenne, spôsob vyplatenia
odmeny za vykonanú prácu: v hotovosti (č.l. 74 spisu okresného súdu). Okresný súd následne pri
určovaní výšky výživného otca na maloleté dieťa na základe vykonaného dokazovania uplatnil princíp
potencionality príjmu otca, ktorý má prednosť pred princípom fakticity, pričom odvolací súd sa s jeho
postupom stotožnil. Príjem, ktorý by mohol otec maximálne dosiahnuť z vyššie označenej dohody

o pracovnej činnosti vo výške 189 Eur mesačne, nezodpovedá totiž výdavkom otca deklarovaným
minimálne vo výške 425 Eur mesačne. Z uvedeného je teda podľa odvolacieho súdu nepochybné, že
otcom deklarovaný reálny príjem z pracovného pomeru nezodpovedá skutočnosti, keďže jeho výdavky
prevyšujú ním preukazované príjmy a je teda otázne, z čoho otec uhrádza svoje základné životné
potreby, tak ako to konštatoval aj okresný súd. Potencionálny príjem otca okresný súd správne ustálil

z ponuky voľných pracovných miest zverejnených internetovej stránke Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Dolný Kubín, zohľadniac odbor, v ktorom je otec maloletého vyučený vo výške 1.300 Eur
mesačne v čistom (č.l. 76-78 spisu okresného súdu). Odvolacie námietky otca vo vzťahu k výške
jeho vyživovacej povinnosti teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej

inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že otec túto skutočnosť v odvolaní ani netvrdil.
14. Súčasne odvolací súd preskúmal námietky otca maloletého uvedené v jeho opravnom prostriedku
vo vzťahu k nedostatočnej starostlivosti matky. Po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné, pričom konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým
súdom zistený skutkový stav považoval za preukázané, že matka dokáže riadne zabezpečiť starostlivosť
o maloleté dieťa. Odvolacie námietky otca týkajúce sa nevhodnej starostlivosti matky vzhľadom na
stanovisko kolízneho opatrovníka a jeho správu z prešetrenia pomerov v domácnosti matky neobstoja
a sú založené len na jeho subjektívnych pocitoch, pričom v konaní bol preukázaný opak. Zo správy

kolízneho opatrovníka zo dňa 18.07.2024 (č.l. 23 spisu okresného súdu), ako aj z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka na pojednávaní (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 05.08.2024, č.l. 79-81 spisu okresného
súdu) je zrejmé, že kolízny opatrovník nemal vedomosť o žiadnych nedostatkoch v starostlivosti
matky o maloletého. K otcom opakovane uvádzanou možnosťou zverenia maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti odvolací súd uvádza, že stará matka maloletého návrh na zverenie

maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti nepodala, čo podľa odvolacieho súdu odzrkadľuje jej
aktuálny záujem/nezáujem k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté dieťa. Zo záverov vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie nemožno vzhľadom na už spomenuté, podľa odvolacieho súdu,
vyvodiť záver, že matka nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
čo by vytváralo priestor uvažovať nad zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti.

15. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 31.05.2024 do 05.08.2024 v sume 500 Eur na
maloletého súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne, nakoľko v konaní nebolo zo
strany otca preukázané, že by si v čase od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
okresným súdom dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému. K odvolacej argumentácii otca,

že dobrovoľné plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému medzi rodičmi v konaní nebolo sporné,
a preto malo byť zohľadnené vo výške jeho vyživovacej povinnosti, upresňuje odvolací súd, že medzi
rodičmi nebolo sporné dobrovoľné plnenie povinnosti otca k maloletému len do februára 2024 (ods.6 napadnutého rozsudku okresného súdu), v následnom časovom období matka argumentáciu otca
o dobrovoľnom prispievaní na výživu maloletého poprela.
16. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne

zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal
aj s ostatnými námietkami uplatnenými otcom maloletého dieťaťa už počas prvoinštančného konania
a vzhľadom na to, že otec maloletého ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo
potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.