Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123460567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123460567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO:
00 585 441, o zaplatenie 125,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/28/2024-70 zo dňa 23. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/28/2024-70 zo dňa 23. mája 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 125,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 125,- eur
od 18.09.2023 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (prvá veta výrokovej časti). Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
nanáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,že ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesamostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku (druhá veta výrokovej časti).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vyššie uvedeného
plnenia na tom základe, že došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť TATRA-AUDIT, spol. s r. o.
(poškodený). Poškodený nechal poškodené vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do servisu,
a zároveň uzavrel dňa 23.06.2023 zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 799/2023. Nájom trval
od 23.06.2023 do 27.06.2023 po dobu zotrvania vozidla v servise až do ukončenia opravy a doručenia

krycieho listu žalovaným, po ktorú nemohol poškodený s vozidlom disponovať. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 799/2023 na sumu 650,- eur bez DPH za 5 dní, ktorú si uplatnil
u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak,
že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu a poskytol plnenie iba vo výške 525,- eur. Poškodený
uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom.
3. Žalovaný sa v spore bránil tým, že listom zo dňa 04.09.2023 - Oznámenie o poistnom plnení - oznámil

žalobcovi, že dňa 31.08.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Vzhľadom
na dĺžku opravy motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu žalobcovi vyplatil
na jeho účet sumu vo výške 525,- eur za 4 dni zapožičania náhradného vozidla, t. j.
od 23.06.2023 do dňa ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j.do 26.06.2023, pričom dátum ukončenia opravy 26.06.2023 vyplýva z faktúry č. 31232359 vystavenej
autoservisom MD-Bavaria Žilina, s. r. o. Žalovaný mal za to, že náklady vynaložené za prenájom
náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 26.06.2023 nebolo možné považovať

za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Považoval za vylúčené, aby
v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla boli aj naďalej za účelné považované
náklady
za prenájom náhradného vozidla. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného
motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie, t. j. dobu po

ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Zároveň žalovaný
namietal aj uplatnené úroky z omeškania s tým,
že ukončil šetrenie a vyplatil poistné plnenie v zákonom stanovenej lehote na plnenie, preto sa nemohol
dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Úroky z omeškania majú charakter sankcie za to, že
dlh nebol splnený riadne a včas a keďže si svoju povinnosť
v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona o č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov splnil, nie je povinný poškodenému uhradiť úroky
z omeškania.
4. V stanovisku k obrane žalovaného žalobca uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného

nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať
náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu
náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z
dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež
zaskúmaniareálnejmožnostipoškodenéhoužívaťsvojemotorovévozidlo.Poškodenýprišielomožnosť

využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva, aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec
nebral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania

vylúčený
z užívania svojho vozidla. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde
do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože
samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť
prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo

vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu, resp. po úhrade poistného plnenia. V závislosti od toho,
ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Oznámenie o poistnom plnení, resp. krycí list bol zo strany
žalovaného vystavený dňa 27.06.2023. V zmysle uvedeného bol poškodený okamžite po vystavení
a doručení krycieho listu dňa 27.06.2023 informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a
toto si aj v uvedený deň vyzdvihol. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v

danom konkrétnom prípade neinformoval poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu
motorovéhovozidla.Tútozasielapriamopoisťovni,t.j.žalovanémuaopravenémotorovévozidlovydáva
poškodenému až po doručení krycieho listu od poisťovne, resp. vyplatení poistného plnenia. Žalobca
preto rozporoval tvrdenie žalovaného o tom, že poškodený si mohol prevziať a užívať opravené vozidlo
uždňa26.06.2023.Otom,žezostranypoškodenéhonešloošpekulatívnekonaniesvedčíajskutočnosť,

že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise MD-Bavaria Žilina,
s. r. o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného, a zároveň aj autorizovaným servisom pre model
poškodeného vozidla.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlo do
vystavenia krycieho listu, a tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšieho nájmu náhradného

vozidla, čo však nemôže byť na ťarchu vinníka škodovej udalosti ani jeho poisťovateľa. Žalovaný
nespochybňoval, že poškodenému vznikla škoda neprimerane dlhým nájmom náhradného vozidla,
avšak za vznik tejto škody nezodpovedá ani on, ani jeho klient. Má za to, že vznik uvedenej škody
nesúvisí s neskorým vystavením krycieho listu žalovaným, ale s neoprávneným uplatnením zádržného
práva zo strany autoservisu. Zároveň žalovaný uviedol, že autoservis, ktorý vykonával opravu a ktorý

je zároveň aj zmluvným partnerom havarijného poisťovateľa, nemohol mať vzhľadom na zmluvný vzťah
medzinímapoisťovateľompochybnostiotom,čimutentovyplatícenuopravypoškodenéhomotorového
vozidla, preto nemal dôvod zadržiavať motorové vozidlo
do vystavenia krycieho listu.6. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. čl. 4, § 15 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 153 § 186 ods. 2 veta
prvá, § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 4 ods. 1
a 2, § 11 ods. 6, 7 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust.

§ 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uviedol, že medzi stranami bolo
nesporné, že dňa 20.06.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť TATRA-AUDIT, spol. s r. o., pričom
škoda bola spôsobená subjektom, ktorý bol poistený u žalovaného. Poškodený bol nútený vozidlo si
dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to

zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Žalobca a poškodený uzatvorili dňa 23.06.2023 zmluvu
o nájme č. 799/2023 za účelom nájmu vozidla od 23.06.2023 s dennou sadzbou nájomného 150,- eur
a s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla 30,- eur. Doba prenájmu bola
do 27.06.2023. Po skončení nájmu vystavil prenajímateľ, t. j. žalobca, nájomcovi faktúru č. 7992023 zo
dňa 27.06.2023 za prenájom vozidla podľa zmluvy o nájme č. 799/2023 za 5 dní, t. j. od 23.06.2023 do
27.06.2023, čo pri dojednanej výške nájomného 150,- eur za deň predstavovalo spolu 780,- eur s DPH,

650,- eur bez DPH vrátane poplatku za pristavenie
a prevzatie vozidla. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2023 poškodený postúpil svoju
pohľadávku na žalobcu a listom zo dňa 27.06.2023 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky.
Žalovaný listom zo dňa 04.09.2023 oznámil žalobcovi, že dňa 31.08.2023 ukončil šetrenie poistnej
udalosti, na základe čoho poskytol poistné plnenie vo výške 525,- eur. Žalovaný v danom oznámení

uviedol, že priznaná bola primeraná doba zapožičania náhradného vozidla 4 dni, v ktorej je zahrnutý
čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov, čas potreby na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, zapožičanie
náhradného vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 26.06.2023. Zároveň mal súd
prvejinštanciepreukázané,žeopravamotorovéhovozidlapoškodenéhobolaukončenádňa26.06.2023,

pričom vozidlo bolo odovzdané poškodenému dňa 27.06.2023 po doručení krycieho listu autoservisu
žalovaným.
7. Na podklade zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pričom
postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne

úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
Postúpenie bolo riadne oznámené
a zo zmluvy o postúpení vyplývala predmetná pohľadávka voči žalovanému, pričom postúpenie odplatné
za odplatu, ktorá zodpovedala faktúre č. 7992023 vystavenej žalovanému a zmluvné strany sa dohodli,
že si vzájomné nároky na úhradu odplaty

za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo započítavajú.
8. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001
Z. z. je poistná udalosť vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Z toho vyplýva,
že poškodený má nárok za nájom náhradného vozidla až do dňa, kedy je poškodenému reálne vydané

jeho vozidlo zo servisu, teda nielen po oznámení výšky plnenia, ale zároveň aj po poskytnutí plnenia,
resp. po doručení krycieho listu. S poukazom na zaužívanú súdnu prax považoval súd prvej inštancie
za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla až do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu
náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla. Poškodený bol obmedzovaný v užívaní svojho
vozidla nie vlastnou vinou, ale zavinením klienta žalovaného. Napriek tomu žalovaný vyžadoval aj to,

aby si poškodený prevzal vozidlo v deň ukončenia opravy, čo bolo pred doručením krycieho listu, čo
by znamenalo, že poškodený by musel zaplatiť faktúru z vlastných prostriedkov. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s obranou žalovaného, že nebol dôvod čakať na krycí list, ak autoservis je zazmluvnený s
poisťovňou, v dôsledku čoho sa autoservis nemusel obávať, že mu nebude faktúra uhradená. Podľa
súdu prvej inštancie nie je možné od autoservisov spravodlivo požadovať, aby odovzdali vozidlo

poškodenému ihneď po ukončení opravy bez toho, aby bola faktúra uhradená, resp. aby bol doručený
krycí list od poisťovne, a to len preto, že sú s poisťovňou zazmluvnení. Bolo v záujme žalovaného doručiť
krycí list, resp. vyplatiť opravu čo najskôr a nie požadovať, aby došlo k úhrade zo strany poškodeného,
resp. aby servis odovzdal vozidlo po ukončení opravy ihneď ešte pred doručením krycieho listu. Súd
prvej inštancie mal za to, že nejde o svojvoľné rozhodnutie poškodeného ako ani autoservisu čakať na

krycí list. Až poskytnutím plnenia bola škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžite možnosť prevziať
svoje vozidlo, a tým vrátiť náhradné vozidlo. Dokonca poškodený nemal ani vedomosť o vystavení
faktúry dňa 26.06.2023 a ani o ukončení danej opravy.9. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 125,- eur ako dôvodnej
vyhovel. Žalobcovi uvedené plnenie priznal titulom práva na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 v
spojení s ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení

vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 OZ.
10. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, súd prvej inštancie považoval za
nesporné, že žalovaný listom zo dňa 04.09.2023 oznámil, že dňa 31.08.2023 ukončil šetrenie poistnej
udalosti, pričom v danom oznámení uviedol, v akej sume priznal plnenie a v akej sume nepriznal plnenie.
SúdprvejinštanciepoukazujúcnazáveryuvedenévnálezeÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS/309/2020-33

zo dňa 14.10.2021 považoval uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za opodstatnený.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu.
12.Protirozsudkusúduprvejinštancievcelomjehorozsahupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
13. Žalovaný v podanom odvolaní zásadne zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v spore už pred
súdom prvej inštancie. Nestotožnil sa s posúdením súdu prvej inštancie,
že poškodenému vzniklo právo požadovať náhradu škody za prenájom náhradného vozidla aj za dobu
po ukončení opravy do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného. V tomto kontexte odkazoval

žalovaný na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 11.03.2019, ako aj na rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota spis. zn. 12C/4/2022 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
spis. zn. 11Co/34/2022 zo dňa 21.07.2022. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu ČR spis. zn.
IV.ÚS/2043/2017 zo dňa 14.02.2018. Žalovaný mal tak za to, že jeho povinnosťou je uhrádzať nároky
poškodených, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním jeho klienta, a nie nároky,

ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním iných osôb; v danom prípade v dôsledku
neoprávneného zadržiavania opraveného motorového vozidla zo strany servisu.
14. Zároveň žalovaný v odvolaní zopakoval tiež svoju argumentáciu ohľadom žalobou uplatneného
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil nárok
na náhradu škody dňa 03.07.2023. Dňa 04.09.2023 poskytol žalobcovi v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm.

b) zákona č. 381/2001 Z. z. vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím
trojmesačnej zákonnej lehoty. Šetrenie ukončil dňa 31.08.2023 a vyplatil poistné plnenie vo výške 525,-
eur dňa 05.09.2023, pričom tak dodržal zákonnú lehotu 15 dní na plnenie podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. Do omeškania sa tak nemohol dostať, a preto mu ani nemohla v zmysle ust. § 11 ods.
8 zákona č. 381/2001 Z. z. vzniknúť povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V rozsiahlom vyjadrení zásadne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v konaní pred
súdom prvej inštancie, pričom na jej podporu poukázal na nález Ústavného súdu SR spis. zn.
III.ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 a na rozsudky Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/88/2023

zo dňa 26.03.2024, spis. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024 a Krajského súdu v Bratislave spis. zn.
3Cob/202/2020 zo dňa 24.11.2021, spis. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023 a 3Cob/94/2023 zo dňa
15.11.2023.
16. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch odvolania, pričom doplnil, že v prípade
nároku na náhradu škody za opravu titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

vystupujú 3 záväzkové vzťahy, ktorými sú záväzkový vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a
škodcom ako poisteným na základe zmluvy o poistení, záväzkový vzťah medzi žalovaným a zmluvným
autoservisom na základe zmluvy o spolupráci a záväzkový vzťah medzi poškodeným a autoservisom
na základe zmluvy o oprave. Žalobca sa však snaží stotožniť zmluvný vzťah medzi žalovaným a
autoservisom so zmluvným vzťahom medzi poškodeným a autoservisom, ktorý je nezávislým vzťahom

od ostatných uvedených vzťahov. Zároveň nie je možné stotožňovať zodpovednostný vzťah medzi
škodcom (poisteným) a poškodeným so zodpovednostným vzťahom, ktorý môže vzniknúť medzi
poškodeným a autoservisom, ktorý môže spôsobiť poškodenému škodu napr. neodbornou opravou
alebo (ako v tomto prípade) neoprávneným uplatnením zádržného práva k opravovanému motorovému
vozidlu. Žalovaný nezodpovedá za činnosť autoservisu, ktorý si slobodne vybral poškodený na opravy

motorovéhovozidla,vočipoškodenému.Tvrdeniežalobcuotom,žeje„vazalom“zmluvnéhoautoservisu
a výberom iného autoservisu by podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody
voči poisťovni je zavádzajúce, keďže poškodený má vždy možnosť vybrať si akýkoľvek autoservis, ktorý
uzná za vhodné, nie je povinný vybrať si zmluvný servis žalovaného. Vo vzťahu medzi poškodenýma autoservisom vystupuje žalovaný ako tretí subjekt, ktorý plní namiesto poškodeného. Aj oznámenie
o poistnom plnení za opravu je adresované poškodenému a nie autoservisu. Inak do vzťahu medzi
poškodeným a autoservisom nevstupuje, a preto nie je ani zodpovedný za konanie autoservisu voči jeho

klientovi (poškodenému).
17. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné ďalšie
podania strán v odvolacom konaní.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď

žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2
a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378

ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
v celom rozsahu, t. j. tak v prvej vete jeho výrokovej časti, ako aj v závislom výroku – druhej vete jeho
výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje

rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
21. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380
CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na
ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže,
aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ
má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.

preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych
námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
22. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné.

23. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku zásadne namietal, že náklady vynaložené poškodeným
na nájom náhradného motorového vozidla po dni ukončenia opravy jeho poškodeného motorového
vozidlaniejemožnépovažovaťzaúčelnevynaloženévpríčinnejsúvislostiskonanímškodcupoisteného
u žalovaného pre prípad zodpovednosti škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla. Po dni
ukončenia opravy nie sú akékoľvek náklady vynaložené poškodeným na nájom náhradného motorového

vozidla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu poisteného u žalovaného. Ak teda servis vykonávajúci
opravu motorového vozidla poškodeného protiprávne zadržiaval toto motorové vozidlo po ukončení
opravy, škodca - poistený u žalovaného - za škodu spočívajúcu v nákladoch vynaložených
na ďalší nájom náhradného motorového vozidla už nezodpovedá.
24. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za potrebné

vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými prevádzkou
motorového vozidla škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, žepoškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel
poistnú zmluvu a jednak tým,
ževrámcizdruženiazodpovednostnýchpoistiteľovzakladávznikpoistnéhogarančnéhofondu,zktorého

sa odškodňujú poškodení z dopravných nehôd, ktorým bola škoda spôsobená prevádzkou nepoisteného
alebo neznámeho motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť
čo najväčšie zmiernenie ujmy poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou
spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust.
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ

z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na
to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve
inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu
nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať

aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu
poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze č. k.
III.ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až

do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok...“.
25. V posudzovanej veci bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do

vykonaniaopravypoškodeníjehomotorovéhovozidla,ktorébolispôsobenéškodcom(poisteným),alebo
až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať (hoci už bolo opravené).
26. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla
(ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou
zo dňa 20.06.2023) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody,

ktorá bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo
i to, že nájom predmetného motorového vozidla trval 5 dní (od 23.06.2023 do 27.06.2023). Medzi
stranami sporu však zostala spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla,
ktorá bola ukončená dňa 26.06.2022, t. j. dňa 27.06.2023 (kedy autoservis odovzdal poškodenému
opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil krycí list), možno nájomné za tento deň

považovať za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, keď opravené motorové vozidlo poškodeného servis podľa názoru žalovaného zadržiaval
poškodenému protiprávne. Žalovaný považoval podmieňovať vydanie už opraveného motorového
vozidla poškodenému doručením krycieho listu poisťovne za protiprávny postup servisu. Notoricky
známou, a tiež

z vlastnej rozhodovacej činnosti v identických veciach je pritom odvolaciemu súdu známa prax, že
autoservis je zo strany poškodeného splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom škodcu, keď
poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany
poisťovateľaškodcu(t.j.žalovaného)formouvydaniakrycieholistužalovaným.Vtejtosúvislostiodvolací
súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti
poskytuje poistné plnenia
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,keďnezriedkaposkytujepoistnéplneniazaškodu,
ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových
vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými

môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia
určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo
slúži práve tzv. krycí list. Ako zmluvný partner poisťovne má nepochybne skúsenosti s komunikáciou
so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým,
že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla je v takýchto prípadoch likvidovaná formou

„krycieho listu“. Je tak zrejmé, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného
zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo
strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý
faktúru za opravu motorového vozidla nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo žalovanému akopoisťovni škodcu. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom)
chode udalostí bude predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho listu,
prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu bude podmienené úhradou

(prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný žalovaný). Argumentácia žalovaného
potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom. Bol to
práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej
opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí krycí list autoservisu. V danom prípade
to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.

27. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis
po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade
platného povinného zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho
súdu takáto prax autoservisov nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného
práva, a to zádržnom práve tak, ako je prezumované ust. § 151s OZ. Zádržné právo vzniká na

základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci.
Predpokladomnarealizáciujednostrannéhoprávnehoúkonujeexistenciasplatnejpeňažnejpohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa,
t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva
napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku

zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru
odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v
tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise
poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis

na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to,
že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v posudzovanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi

poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na
báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv

a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s
určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah)
nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo

vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho
listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis
oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť
nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného
procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“

dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové
vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom
napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri
uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k

ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého
servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa
škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je
potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v
partnerskom servise poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v posudzovanom prípade). Odvolací súd

má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením
(okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou,
ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na
to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahuk poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú
dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu cenu

opravy uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla
zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia
žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je
(vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do

vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej
synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod,
aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania
krycieho listu.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej

súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 20.06.2023) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.
29. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy

dňa 26.06.2023. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil, ani inak nevyšlo
najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej
úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený
disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa
mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov

škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou
poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať
výkladom e ratione legis zákona č. 381/2001 Z. z. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného
zmluvnéhopoisteniamotorovýchvozidieljezabezpečenieprostriedkovnazaplatenieškôdspôsobených
iným na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa

bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných
prostriedkovpoškodenéhonaúhraducenyzaopravumotorovéhovozidla.Nakoniec-vzhľadomnato,že
prevádzkou motorových vozidiel vznikajú často škody relatívne vyššieho rozsahu, pre väčšinu populácie
by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky refunduje.
30. K poukazom žalovaného na rozhodovaciu činnosť, či už okresných alebo krajských súdov, odvolací

súd považuje za potrebné uviesť, že táto netvorí ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
ako ju má na mysli ust. čl. 2 ods. 2 CSP a nejde ani o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd viazaný
vzmysleust.§193či§455CSP.Napokonsrozhodnutíčiužsúdovprvejinštancie,alehlavneodvolacích
súdov označených obidvoma stranami sporu vyplýva, že rozhodovacia prax okresných či krajských
súdov je v otázke riešenej v tomto odvolacom konaní nejednotná. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu

v reáliách rôznej rozhodovacej praxe odvolacích súdov reagovať na odlišné rozhodnutia iných krajských
súdov a vyporiadavať sa s ich argumentáciou. Odvolací súd sa snažil v zmysle ust. § 393 ods. 2 CSP
vyčerpávajúcim spôsobom dať odpoveď na zásadné odvolacie námietky žalovaného v posudzovanej
veci. Pokiaľ ide o žalovaným označené na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. IV.ÚS/2043/2017 zo dňa
14.02.2018, odvolací súd poukazuje na to, že dotknutý nález Ústavného súdu ČR sa zaoberal absolútne

odlišným skutkovým stavom, nemožno ho vzťahovať na podnikanie žalobcu. V danom prípade išlo o
konanie spoločnosti v súčinnosti s autoservisom, ktorého výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy
došlo
k „umelému“ navyšovaniu reálnych nákladov na vykonanie opravy. Napokon odvolací súd neprihliadal
na stanovisko Národnej banky Slovenska, keďže nie je orgánom, v ktorého pôsobnosti je výklad

posudzovania splnenia hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti
za škodu.
31. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného ohľadom posúdenia uplatneného nároku
na zaplatenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd túto považoval za
neopodstatnenú. V kontexte s uvedenou námietkou odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 11 ods. 8 zákona

č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s
poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe
tohto ustanovenia nárok na úroky z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len
omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnejudalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením
jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody.
Výklad ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. spočívajúci v tom, že poškodený má nárok na úroky

z omeškania jedine v prípade uvedenom v tomto ustanovení, nemožno akceptovať pre jeho prílišný
formalizmus popierajúci zmysel a účel inštitútu úrokov z omeškania (k tomu nález Ústavného súdu
SR spis. zn. II.ÚS/263/2022 zo dňa 07.09.2022). Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená
v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.
j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom (do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie), dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu
(aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný
v ust. § 517 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie tak uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
správne právne posúdil, pričom vychádzal aj zo správneho skutkového zistenia o skončení prešetrenia
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie (dňa 31.08.2023).

32. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak v prvej vete jeho výrokovej časti, ako aj
v závislom výroku – druhej vete jeho výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku
žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).