Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-3C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200659
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2719200659.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcov: 1. F. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.

P.R. X. Č.. XXX, X. R. L., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. X.W. Č.. XXX, obaja žalobcovia zastúpení: Advokátska
kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728 proti
žalovanej: L. L., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. X.F. Č.. XXX, zastúpenej: JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom,
advokátom so sídlom Sladovnícka 22, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca 1. a žalobkyňa 2. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemkov
zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie P. X., obec P. X., okres F.: parcely registra „C“ - parc. č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a rodinného domu súp. č. XXX
postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku.

II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. (ďalej len ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa
9.5.2019 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súp. č.
XXX na parcele č. XXX/X a pozemkov parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXXX
m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX

m2 v P. X. zapísaných na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXX pre obec a k.ú. P.
X. (ďalej len ako „nehnuteľnosti“ alebo „sporné nehnuteľnosti“) každý v podiele 1 k celku.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že na podnet žalovanej uzavreli ako predávajúci dňa 23.04.2009
kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena so žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej
previedli ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1 na žalovanú (ich dcéru) vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-680/09 Okresným úradom Skalica,

katastrálny odbor dňa 21.5.2009. Kúpnu cenu 16.597,- eura, ktorá mala byť podľa kúpnej zmluvy
zaplatená žalovanou pred jej podpisom žalobcom každému po 8.298,50 eura, nikdy žalobcovia
neobdržali a ani ju nežiadali, pretože kúpna zmluva bola uzavretá ako simulovaný právny úkon (len
na oko), nakoľko skutočným úmyslom účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009 bolo od začiatkuuzavretie darovacej zmluvy, o čom boli účastníci celú dobu uzrozumení. Žalobcovia nehnuteľnosti
nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 od rodičov žalobcu 1. na základe darovacej zmluvy
zo dňa 30.11.2008 (zavkladovanej 08.01.2009), a to za doopatrovanie vážne chorého otca žalobcu 1.

V darovacej zmluve obdarovaní (žalobcovia 1. a 2.) zriadili v prospech darujúcich rodičov žalobcu 1.
(L. L., O.. XXXX R. Š. L. O.. XXXX) vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného a bezplatného
bývania a užívania nehnuteľností. Žalobcovia majú tri dcéry, dve staršie už s rodičmi nebývajú a od
žalobcov už dostali finančné prostriedky na získanie domu alebo bytu. Nakoľko žalobcovia 1. a 2.
svoje deti delili rovnakým dielom, žalobkyňa 2. približne vo februári 2009 iniciovala, aby za rovnakých

podmienok ako nehnuteľnosti získali žalobcovia (so zriadením vecného bremena, práva doživotného
užívania a opatery pre nich) tieto nehnuteľnosti darovali najmladšej dcére - žalovanej, v predstave,
že so žalobcami zostane bývať a na starobu sa o nich postará. Žalobcovia oboznámili žalovanú so
svojim úmyslom darovať jej nehnuteľnosti, s čím žalovaná súhlasila a prehlásila, že o prevod vlastníctva,
vyhotovenie potrebnej zmluvy a ostatné náležitosti sa postará. Tak žalobcovia 1. a 2. čakali na podpis
darovacej zmluvy. Medzitým dňa 19.3.2009 došlo k ťažkému úrazu žalobcu 1., ktorý pádom z rebríka

utrpel faktúru panvy a pravého ramena, podstúpil operáciu a pre bolesti bol dlhodobo tlmený liekmi
a nevyhnutne hospitalizovaný do 15.4.2009 v NsP Skalica, následne v NsP Myjava a práve v tomto
období prišla žalovaná za žalobcami s návrhom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva predmetných
nehnuteľností. Rodičom nahovorila, že je lepšie, keď sa o prevode vlastníctva napíše kúpna zmluva.
Nevysvetlilaimdôvody,prečoaprekohojekúpnazmluvalepšiaakodarovaciaažalobcoviasavzhľadom

na vzniknutú situáciu ani na dôvody nedotazovali. Otec žalovanej trpel bolesťami a bol tlmený liekmi a
matka to neriešila, bola spokojná, že žalovaná nehnuteľnosti získa. Zmluvu dňa 23.4.2009 podpísali,
pričom nikdy nemali úmysel nehnuteľnosti žalovanej predať. Až neskôr zistili, že prišlo k uzavretiu
fiktívnej kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná sledovala cieľ vyhnúť sa rizikám súvisiacim s nadobudnutím
vlastníctva darovaním. V kúpnej zmluve bolo zriadené i vecné bremeno spočívajúce v práve žalobcov

1. a 2. doživotne a bezplatne nehnuteľnosti obývať a užívať a v prípade ich nevládnosti malo byť o
nich postarané. Žalobcovia sú presvedčení, že kúpnu zmluvu je nutné považovať za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa jedná o simulovaný právny úkon,
pretože účastníci predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale v skutočnosti si dohodli zmluvu darovaciu.
Účastníci kúpnej zmluvy navonok prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu za podmienok v nej dohodnutých,

výrazom čoho bolo spísanie listiny o tomto právnom úkone a jej predloženie orgánu, rozhodnutím
ktorého zmluva nadobudla účinnosť, pričom takto prejavili niečo iné, než na čom sa v skutočnosti
dohodli. Zhodujú sa navzájom ich vôle, zhodujú sa aj ich prejavy, nie je však zhoda medzi skutočnou
spoločnou vôľou a spoločným prejavom tejto vôle, pretože svojim prejaveným (simulovaným) úkonom
zastierali iný disimulovaný právny úkon. Po podpísaní kúpnej zmluvy sa žalovaná postupne začala voči

žalobcom správať neprimerane, prestala do domu dochádzať, prejavovať o nich záujem, poskytovať
im pomoc a vďaku. Vyvrcholilo to v roku 2018 podaním žaloby žalovanej na vlastnú sestru. Žalobcovia
sa ťažko zmierovali so správaním vlastnej dcéry (žalovanej) voči svojej sestre a jej deťom, ktorej pri
riešení vlastného bývania (ako rodičia) na krátky čas pomohli s bývaním a s deťmi ju prichýlili. Podanie
žaloby (ktoré konanie po späťvzatí bolo nakoniec zastavené) považujú za bezohľadné, netolerantné

a šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná vedela, že sestra si rieši svoju bytovú
situáciu, stavia doma a s deťmi sa v krátkej dobe do 31.1.2019 vysťahuje. Pritom žalovaná od roku
2014 (ako sama vo vyjadrení k výzve) uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva. Takéto hrubé
správanie žalovanej žalobcov hlboko ranilo a vyprovokovalo, aby voči žalovanej zakročili a pripomenuli
jej povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazala a neplnila ich. Naliehavý právny záujem žalobcov na

určení vlastníctva nehnuteľností je daný spornosťou právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Postavenie
žalobcov sa stalo neisté, pokiaľ ide o trvanie a existenciu ich práv z tohto občianskeho vzťahu a túto
neistotu nie je možné odstrániť inak než výrokom, ktorého sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú.
Súdna prax zastáva názor, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcovia
poukázali na rozhodnutie NS SR č. Cdo 56/2003, v ktorom súd uviedol, že ak je žalovaný zapísaný
v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníctva.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.08.2019 (č.l. 32) uviedla, že žalobu ako celok
považuje za nedôvodnú, tvrdenia v nej uvedené za účelové, vnútorne si rozporujúce, zavádzajúce
až klamlivé. Tvrdenia týkajúce sa iniciatívy uzavretia kúpnej zmluvy uvedené v žalobe sú vnútorne
nekonzistentné. Zástupkyňa žalobcov najskôr tvrdí, že kúpna zmluva bola uzavretá na podnet žalovanej,predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, čím sa snaží preukázať
údajný „nekalý“ úmysel žalovanej, avšak zároveň tvrdí, že iniciatíva k uzavretiu takejto zmluvy vyšla od
žalobkyne 2., ktorá krátko po nadobudnutí vlastníctva dotknutých nehnuteľností tieto chcela previesť

na žalovanú. Vyslovene zástupkyňa žalobcov uvádza, že matka žalovanej (žalobkyňa 2.) chcela, aby
rodinný dom vlastnila žalovaná. Následne zástupkyňa žalobcov uvádza, že z titulu napadnutej kúpnej
zmluvy žalobcovia nikdy neobdržali finančné prostriedky a ani ich nežiadali, pretože podľa jej tvrdení
malo ísť o simulovaný právny úkon, no skutočnosť je opäť opačná. Žalobcovia listom zo dňa 23.10.2018
- Výzva na zaplatenie kúpnej ceny, explicitne vyzývajú žalovanú k zaplateniu kúpnej ceny a primeraných

nákladov. Úmyslom obidvoch zmluvných strán bolo jednoznačne uzavrieť kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva
so zriadením vecného bremena zo dňa 23.04.2009 obsahuje všetky podstatné náležitosti vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov, zmluvné strany si túto zmluvu prečítali, tak ako bola vyhotovená
zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú si vzájomne vážne, zrozumiteľne a slobodne prejavili (bod 7.4
Kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009), na čoho dôkaz túto zmluvu aj podpísali. Právny úkon uskutočnený
zmluvnými stranami Kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009 bol uskutočnený slobodne. Voči žiadnej zo

zmluvných strán nebolo použité žiadne priame fyzické donútenie (vis absoluta), ani bezprávna vyhrážka
(vis compulsiva), na základe ktorej by bolo možné uvažovať o neplatnosti právneho úkonu. Uvedený
právny úkon bol uskutočnený vážne. Predmetné preukazuje okrem samotnej kúpnej zmluvy, ktorú
na potvrdenie skutočnej vôle zmluvné strany podpísali, aj samotná žaloba, v ktorej sa uvádza, že
žalobkyňa 2. chcela od počiatku previesť vlastnícke právo na žalovanú, čo bolo uskutočnené práve

predmetnou kúpnou zmluvou. Uvedený právny úkon bol uskutočnený dostatočne určite a zrozumiteľne.
Z kúpnej zmluvy a jej jednotlivých ustanovení jednoznačne vyplýva, čo je predmetom tejto zmluvy, kto
je účastníkom tejto zmluvy, ako aj jednotlivé dojednania sa zmluvných strán sú jasné, zrozumiteľné,
bez vnútorných rozporov. Prejav vôle vyjadrený v kúpnej zmluve účastníkmi tejto zmluvy je nevyhnutne
nutné považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný, nakoľko cieľom obidvoch zmluvných strán

bolo previesť vlastnícke právo na kupujúcu za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú v zmysle tejto kúpnej
zmluvy mala kupujúca zaplatiť predávajúcim už pred podpísaním tejto kúpnej ceny. Tvrdenia zástupkyne
žalobcov, že nie je zhoda medzi skutočnou vôľou a prejavom zmluvných strán, vyvracia žalovaná tým, že
samotní žalobcovia požadovali zaplatiť kúpnu cenu, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia chceli
uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam za odplatu (predaj nehnuteľností). Je v súlade pravidlami výkladu právnych úkonov v
zmysle § 35 Občianskeho zákonníka rešpektovať autonómiu vôle zmluvných strán. Medzi tieto pravidlá
napríklad patrí: pravidlo prednosti prejavu vôle pred jeho jazykovým alebo iným vyjadrením, pravidlo in
favor negotii (contractus) - v prípade pochybností o platnosti úkonu platí pravidlo preferencie platnosti
zmluvy, a ďalšie. Zároveň platí, že skutočná vôľa konajúceho môže byť vykladaná podľa jazykového

prejavu len v prípade, ak nie je v rozpore s jednoznačne písomne vyjadreným prejavom. Už vyjadrený
obsah právneho úkonu nie je možné ďalej meniť, dopĺňať alebo nahrádzať podľa vôle konajúceho, pokiaľ
taká vôľa bez pochybností nevyplýva z výslovne vyjadreného úkonu. Pri písomne vykonaných prejavoch
vôle sa neuplatní ani prípadná vnútorná výhrada konajúceho s vykonaním úkonu. Platnosť, či neplatnosť
právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia.

Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol
preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným
(R 53/2010). V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda - a to aj v prípadoch, ak je to
pre niektorú stranu nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných
záväzkoch a nemôže zmluvu uzavrieť a neskôr namietať jej neplatnosť podľa vlastnej vôle (Rozhodnutie

ÚS ČR, III. ÚS ČR 3900/12). Žalobcovia v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009 mali záujem
na uzavretí takejto kúpnej zmluvy spoločne so zriadením vecného bremena, v zmysle ktorej previedli
vlastnícke právo na žalovanú za dohodnutú kúpnu cenu. Po nasledovných skutočnostiach, a to že
žalovaná opustila spoločnú domácnosť - predmetné nehnuteľnosti - po dlhotrvajúcom spore medzi ňou
a žalobcom 1. s motívom možného ukľudnenia vzájomných vzťahov, a že žalovaná podala žalobu na R.

L., ktorá napriek predchádzajúcim pokusom o mimosúdne vyriešenie sporu, sa bez súhlasu vlastníka
nehnuteľnosti - žalovanej, dlhodobo zdržiavala v predmetnej nehnuteľnosti, spoločne s vlastným synom
a vnukom, čím bezprostredne zaťažovala žalobcov ako aj nehnuteľnosti (pre úplnosť predmetná žaloba
bola v plnom rozsahu vzatá späť z dôvodu splnenia povinnosti pani R. L., jej synom a vnukom, po
podaní tejto žaloby - vypratali nehnuteľnosti, aj to po čase ktorý uvádza právna zástupkyňa žalobcov,

nakoľko ani tento termín, o ktorom žalovaná nevedela a ktorý nebol v súdnom konaní preukázaný za
dodržaný neboli schopní predmetnú nehnuteľnosť vypratať), sa žalobcovia zjavne rozhodli, že napadnú
predmetnú kúpnu zmluvu pre jej údajnú neplatnosť. Podľa žalovanej z uvedeného jasne vyplýva,
že žalobcovia až po uzavretí kúpnej zmluvy - viac ako 10 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy - saúčelovo snažia presvedčiť súd, že pôvodne malo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy, pričom z prejavu
vôle uskutočnenom v čase uzavretia jasne a bezprostredne vyplýva, že žalobcovia mali záujem na
uzavretí kúpnej zmluvy, túto kúpnu zmluvu uzavreli, napriek explicitnému vyjadreniu v kúpnej zmluve

o zaplatení kúpnej ceny požadovali úhradu tejto kúpnej ceny listom zo dňa 23.10.2018, čím opätovne
len potvrdili existenciu kúpnej zmluvy, a to s cieľom vyhlásenia neplatnosti právneho úkonu a spätného
získania týchto nehnuteľností, len z dôvodu zlých vzájomných vzťahov medzi žalobcom 1/ a žalovanou.
Žalobcoviaakorodičiažalovanejtakuskutočňujúlennapodnetazvôležalobcu1.,sktorýmmážalovaná
dlhodobo zlý vzájomný vzťah, a to napriek tomu, že žalovaná počas spomínaného úrazu žalobcu 1.

sa o neho starala, poskytovala mu opateru, v čoho dôsledku opustila svoju prácu v tom čase, aby
mohla otcovi pomáhať. Žalobcovia sa nevedeli následne vysporiadať so skutočnosťou, že žalovaná
pracujedlhodobovzahraničí,nebývačastodomaapovyústenívzájomnýchkonfliktovsožalobcom1.sa
žalovaná odsťahovala z predmetných nehnuteľností. Ako zástupkyňa žalobcov sama uviedla v žalobe,
celá frustrácia žalobcov voči žalovanej vyvrcholila podanou žalobou na R. L. - sestru žalovanej, ktorá sa
v predmetných nehnuteľnostiach dlhodobo zdržiavala bez vedomosti a bez súhlasu žalovanej. Žalovaná

zároveň ani nemala vedomosť, kedy túto nehnuteľnosť opustí, na pokus o mimosúdne vyriešenie sporu
nereagovala, respektíve jej odpoveď bola neurčitá. Pani R. L. spoločne so svojim synom a vnukom sa z
nehnuteľnosti vysťahovali až po podaní žaloby, v dôsledku čoho bola žaloba vzatá späť. Všetko vyššie
uvedené smerovalo k tomu, že žalobcovia sa rozhodli podať predmetnú žalobu s cieľom - motívom
určitej odplaty - pomsty za to, že sa žalovaná nezdržuje v spoločnej domácnosti so žalobcami, nebola

ochotná znášať neustále hádky a krik zo strany žalobcu 1., ako aj to, že podala žalobu voči R. L.,
jej synovi a vnukovi, čo sami vo svojej žalobe uvádzajú. Podľa žalovanej kúpna zmluva so zriadením
vecného bremena zo dňa 23.04.2009 je platná a účinná, nakoľko zachytáva skutočnú a prejavenú vôľu
zmluvných strán tejto kúpnej zmluvy previesť vlastnícke právo na žalovanú za dohodnutú kúpnu cenu,
pričom žalobcovia sa domáhajú neplatnosti tejto kúpnej zmluvy len z dôvodu odplaty - pomsty voči

žalovanej, nakoľko neexistuje žiadny právny ani faktický dôvod vyhlásenia neplatnosti tejto zmluvy, preto
navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznať jej náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

4. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 25.02.2019 (č.l. 41) uviedli, že iniciatíva k prevodu vlastníctva

nehnuteľností zo žalobcov na žalovanú vyšla od matky žalovanej, ako je uvedené v žalobe v čl. II.
bod 2, avšak úmysel žalobcov bol nehnuteľnosti darovať, s čím žalovaná, ktorá sa podujala postarať o
vybavenie potrebných formalít, bez pripomienok súhlasila. Následne sa však už postarala a žalobcov
presviedčala, aby uzavreli kúpnu zmluvu s odôvodením, že je to tak lepšie. V čom je lepšia a pre koho je
lepšia kúpna zmluva oproti darovacej im už nevysvetlila. V tom čase otec žalovanej trpel bolesťami po

vážnom úraze a bol tlmený liekmi , bližšieho vysvetlenia sa tak ani nedomáhal a matka to neriešila, bola
spokojná,žežalovanánehnuteľnostizíska.Zmluvudňa23.4.2009podpísali,pričomnikdynemaliúmysel
nehnuteľnostižalovanejpredať.Dôvodzáujmužalovanejnauzavretíkúpnejzmluvyaniedarovacejzistili
neskôr, cieľom bolo obídenie rizík spojených s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľností darom. Žalovaná
si bola vedomá, že rodičia zaplatenie kúpnej ceny v prípade, ak aj príde k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá

je odplatná, reálne od nej žiadať ani nebudú, pretože jednak vedeli, že finančné prostriedky nemá a
svoje rozhodnutie bezodplatne previesť na ňu vlastníctvo nehnuteľnosti nezmenili. Prišlo tak k uzavretiu
zmluvy na oko, „fiktívnej kúpnej zmluvy“. Kúpnu cenu tak žalovaná nikdy nezaplatila a žalobcovia ju od
nej ani nežiadali až do r. 2018, kedy bezohľadne podala žalobu o vypratanie z domu na vlastnú sestru,
ktorú žalobcovia spolu s deťmi nakrátko v dome prijali. Vtedy žalovanej v rozhorčení listom pripomenuli,

že za dom, z ktorého sestru s deťmi vyhadzuje, neplatila a dostala ho bezplatne a jej správanie považujú
za netolerantné voči vlastnej sestre, za šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi. K tvrdeniu žalovanej, že
žalobcovia požadovali zaplatiť kúpnu cenu, z čoho podľa nej vyplýva, že účastníci chceli uzavrieť kúpnu
zmluvu a ich cieľom bolo previesť vlastníctvo na kupujúcu za dohodnutú kúpnu cenu, čiže odplatne
a preto nemožno hovoriť o nezhode medzi skutočnou vôľou a prejavom zmluvných strán, žalobcovia

uviedli, že majú tri dcéry, ktorým vždy delili rovnakým dielom, pričom samotná žalovaná v žalobe, na
základe ktorej viedla súdny spor so sestrou na Okresnom súde Skalica sp. zn. 9/C/11/2018 o vypratanie
uviedla, že sestry od rodičov dostali na kúpu domu či bytu finančné prostriedky a ona nadobudla dom na
základe zmluvy, pričom nikdy neuviedla, že by išlo o prevod odplatný (str. 2 bod II žaloby prvý odsek) ani
by sa neodvážila tvrdiť, že rodičom za prevod domu platila, pretože celá rodina vie, že sa tak nestalo.

Z uvedených skutočností naďalej vyplýva, že kúpna zmluva trpí nezhodou vôle a prejavu účastníkov,
obidve zmluvné strany zhodne prejavili niečo iné, než na čom sa v skutočnosti dohodli, niečo iné, než
čo chceli. Takýto simulovaný právny úkon je v zmysle ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonník neplatný aj
preto,žeprejavilivôľu,ktorúvôbecnemali(predaťakúpiť),takžeprejavenávôľaniejevážna.Nazákladetohto je námietka žalovanej vo vyjadrení zo dňa 2.8.2019 na str. 2 „ výklad k pravidlám práv. úkonov
podľa § 35 Obč. zák. „irelevantná“. Argumenty uvádzané žalovanou o opustení spoločnej domácnosti
v predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu dlhotrvajúceho sporu s otcom sú vykonštruované a nepravdivé,

pretože sa jasne vyjadrila, že ona je už zvyknutá na mestský život a nemá záujem opatrovať starých
ľudí a realizovať tak povinnosti z vecných bremien, pretože toho má dosť, keď tak činí v zahraničí, kde
vykonáva opatrovateľku za odplatu. Žalobcovia namietajú, že je nepravdivé tvrdenie žalovanej resp. jej
zástupcu, že dôvodom podania žaloby o neplatnosť právneho úkonu a spätné získanie nehnuteľnosti je
zlý vzájomný vzťah medzi otcom - žalobcom 1. a žalovanou. Žalobcovia navrhli výsluch svedkov: sestry

žalovanej R. L. O.. XX.X.XXXX, sestry žalovanej Ľ. P. O.. XX.X.XXXX a zaťov žalobcov.

5. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 22.05.2020 (č.l. 44) zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2019
s tým, že žalobcovia nepreukázali neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy ako právny dôvod určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcov. Poukázala na tie isté rozhodnutia ako vo svojom
vyjadrení zo dňa 02.08.2019. Žalobcovia si podľa nej svojimi vyjadreniami rozporujú, pričom je dôležité

upriamiť pozornosť práve na list zo dňa 23.10.2018, prostredníctvom ktorého žiadali zaplatiť kúpnu
cenu a primerané náklady, čím sami potvrdili platnosť kúpnej zmluvy. Návrhy na vykonanie dôkazov
zo strany žalobcov formou výsluchu sestier a zaťov žalovanej sú účelové, neopodstatnené a tým
pádom by ich vykonanie bolo aj nehospodárne, nakoľko navrhovaní svedkovia objektívne nemôžu
preukázať tvrdenia žalobcov o rozpore ich vôle s ich prejavom. Vyjadrenie, že žalovaná vo svojej žalobe

o vypratanie nehnuteľnosti neuviedla odplatnosť alebo neodplatnosť prevodu vlastníckeho práva, je
absolútne irelevantná a zavádzajúca, nakoľko označenie predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009
„iba zmluvou“ bolo zadefinované - identifikované v prvom bode tejto žaloby, za účelom prehľadného
vyjadrenia skutkových okolností („Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 27.08.2018, sp. zn.
9C/11/2018, čl. I: Žalobkyňa nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy so zriadením

vecného bremena zo dňa 23.04.2009 uzavretej medzi predávajúcimi: F. L., E.. L. R. R. L., E.. D.
a kupujúcou: L. L., E.. L.Í., s povoleným vkladom dňa 21.05.2009 pod číslom V: XXX/XX (ďalej už
len „zmluva“). Ďalšie vnútorne rozporné tvrdenie žalobcov je aj v tom, že na jednej strane tvrdia, že
žalovaná nemá záujem opatrovať starých ľudí, no hneď záverom tej istej vety potvrdzujú, že žalovaná
pracuje ako opatrovateľka v zahraničí. Žalobcovia v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy boli

plne spôsobilí na právne úkony, ich cieľom bolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
žalovanú prostredníctvom napadnutej platne a účinne uzavretej kúpnej zmluvy za odplatu, čo napriek
výslovnému vyjadreniu o zaplatení kúpnej ceny v danej zmluve preukazuje aj ich nasledovná výzva zo
dňa 23.10.2018.

6. Žalobcovia vo svojej triplike zo dňa 06.06.2021 (č.l. 53) uviedli, že ich úmyslom bolo nehnuteľnosti
žalovanej darovať, s čím žalovaná súhlasila a podujala sa postarať o vybavenie právnych formalít.
Spoľahli sa, že potrebné náležitosti pre „prepis“ (vyjadrenie žalobcov), korektne a správne vybaví. Až do
podania žaloby v r. 2018 žili žalobcovia v domnení, že dom žalovanej darovali, kúpnu cenu neobdržali
ani ju z dôvodu presvedčenia o darovaní nežiadali. Až listom z 23.10.2018, keď ju upozornili na jej hrubé

a bezohľadného spávania sa voči sestre a pripomenuli, aby nezabudla, že dom dostala bezplatne, sa
dozvedeli, že im zaplatila každému po 8298,50,- € za dom a zároveň jej pripomenuli povinnosť prispievať
primerane na opravy a údržbu. Uvedený list z 23.10.2018 nie je v žiadnom prípade potvrdením, že
by žalobcovia chceli uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu. K argumentu, že právny úkon, ktorý v čase
urobenia zodpovedal zákonným požiadavkám, a preto bol platný a nemôže sa stať neplatný v dôsledku

skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, žalobcovia podotkli s poukazom na identické rozhodnutie
(R 53/2010), že pre neplatnosť zmluvy môžu byť významné len také skutočnosti, ktoré ovplyvňovali
rozhodovanie a konanie účastníka zmluvy pri jej uzavretí. V danom prípade rozhodnutie účastníkov, že
dom žalovanej darujú, s čím súhlasila a formality vybavovala. K namietanému tvrdeniu, že žalovaná
nemá záujem opatrovať starých ľudí, pričom žalovaná na inom mieste potvrdzuje, že pracuje ako

opatrovateľka v zahraničí, žalobcovia uviedli, že práve z toho dôvodu sa vyjadrila, že má toho dosť,
keď opatruje starších ľudí v práci a nieto ešte doma. Žalobcovia na preukázanie, že ako rodičia vždy
poskytovali dcéram finančné a iné plnenia bezodplatne, predložili k vyjadreniu doklad o vážnom zranení
žalobcu 1. v čase prevodu, prijímaciu správu Nsp Skalica, PN, prepúšťaciu správu Nsp Myjava, kúpnu
zmluvu o prevode pozemkov z 10.12.2007, kúpnu zmluvu o prevode pozemkov z 9.12.2011.

7. Okresný súd Skalica rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 3C/7/2019 zo dňa 16.06.2022 tak,
že žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcom 1.a 2. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Zamietnutie žaloby bolo odôvodnené tým, že žalobcovia ako aj žalovaná vedeli (museli vedieť),že idú uzatvárať kúpnu zmluvu, aj keď pôvodný úmysel bol sporné nehnuteľnosti žalovanej darovať.
Nebolo tvrdené (ani preukázané), že by žalobcovia boli v danom čase (23.4.2009) v nejakom prípadnom
časovom, finančnom prípadne inom tlaku, v dôsledku ktorého by museli konať rýchlo a možno aj

neuvážene. Podľa súdu žalobcovia jednoznačne vedeli (museli vedieť), že podpisujú kúpnu zmluvu,
nakoľko pri ich podpise na tejto kúpnej zmluve (pre prípad, že by nečítali celú zmluvu) sú zvýrazneným
písmom označení ako predávajúci. Tento fakt umocňuje aj tá skutočnosť, že ich podpisy (ako prevodcov)
boli úradne overované, čo podľa súdu vylučuje nejaké podsunutie listiny na podpis. Taktiež podľa
súdu nemalo na podpis, resp. platnosť kúpnej zmluvy vplyv to, že žalobca 1. bol po úraze. Nebolo

žiadnym dôkazom preukázané, že by nebol schopný podpisu tohto právneho úkonu, uvedomenia si jeho
významu. Podľa súdu žalobcovia vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu, k zmene ich postoja došlo až v roku
2018popodanížalobyžalovanounavyprataniespornejnehnuteľnosti(9C/11/2018).Súdpodaniežaloby
žalobcami hodnotí ako prejavenie určitého ich postoja k správaniu sa žalovanej (nimi hodnotené ako
bezohľadné, netolerantné, šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi), čo žalobcovia v podstate potvrdili v
žalobe, pričom uviedli aj to, že po tomto (podaní žaloby na vypratanie) bolo pre nich popudom, aby voči

žalovanej zakročili. Na platnosť kúpnej zmluvy nemá v danom prípade vplyv ani tá prípadná skutočnosť,
či bola, resp. nebol kúpna cena za predmet zmluvy kupujúcou (žalovanou) uhradená. Súd konštatoval,
že kúpna zmluva je platným právnym úkonom, nešlo v danom prípade o simuláciu právneho úkonu v
zmysle§41aods.2OZ,atoanivtomprípade,akbybolopreukázané,žekúpnacenadoposiaľuhradená
nebola, nakoľko podľa súdu žalobcovia jednoznačne vedeli (museli vedieť) aký právny úkon uzatvárajú,

tento spĺňal všetky zákonom požadované náležitosti, neboli zistené (preukázané) žiadne skutočnosti,
ktoré by spôsobovali neplatnosť tohto právneho úkonu kúpnej zmluvy. Z dokazovanie nevyplynula
ani žiadna motivácia zúčastnených strán na prípadnom zastieraní darovacej zmluvy kúpnou zmluvou.
Hlavným dôvodom právneho napádania spornej kúpnej zmluvy bolo až podanie žaloby o vypratanie
žalovanou. Súdu sa javí, že až po tejto udalosti (podanie žaloby o vypratanie žalovanou) si žalobcovia

zrejme uvedomili právny stav vyvolaný podpísaním kúpnej zmluvy, ktorú dovtedy žiadnym právnym
spôsobom nenapadli. Podľa súdu sú však žalobcovia plne zodpovední z právneho hľadiska, aký právny
úkon uzatvorili. Konanie zmluvných strán kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2009 bolo podľa súdu v rámci ich
zmluvnej voľnosti (slobody), nebolo preukázané, že by tu bola daná nejaká skutočnosť vyvolávajúca
neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Súd poukázal aj na zásadu rímskeho práva, že právo patrí bdelým,

ostražitým, opatrným, starostlivým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv („vigilantibus iura
scripta sunt“). Žalobcovia sú zodpovední za svoje právne správanie, a teda aj za to, že podpísali kúpnu
zmluvu, aj keď pôvodne mohli mať úmysel uzatvoriť darovaciu zmluvu.

8. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. O odvolaní bolo rozhodnuté Krajským súdom v Trnave

uznesením č.k. 24Co/114/2022 - 149 zo dňa 25.04.2023 (ďalej ako „odvolací súd“) tak, že napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odvolací súd odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie neposúdil predmetnú kúpnu zmluvy z hľadiska podmienky platnosti právneho
úkonu (§ 37 ods. 1 OZ), a to vážnosti vôle účastníkov právneho úkonu uzavrieť kúpnu zmluvu, resp.
vyvolať zamýšľané právne následky predaja nehnuteľnosti. Pokiaľ sa právny úkon vyznačuje vadou vôle

alebo jej prejavu, je absolútne neplatný. V prípade posúdenia vady vážnosti vôle účastníka právneho
úkonu je podstatné, aby súd mal za preukázané, či konajúci chcel alebo nechcel vyvolať následky, ktoré
s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. V danom prípade malo dôjsť k odplatnému
prevodu nehnuteľností zo žalobcov 1. a 2. ako predávajúcich na žalovanú ako kupujúcu. Z rozsahu
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je však nesporné, že kúpna cena nebola nikdy

zaplatená (žalobcovia 1. a 2. tvrdili, že kúpna cena nebola zaplatená, pričom v čase uzavretia kúpnej
zmluvy od žalovanej jej zaplatenie nikdy nemali v úmysle žiadať a žalovaná neuhradenie kúpnej ceny
nepoprela). Pokiaľ však účastník odplatného právneho úkonu nemal v úmysle previesť nehnuteľnosť
za odplatu a nemal pri uzatváraní právneho úkonu ani vôľu kúpnu cenu požadovať, recipročne ak
nadobúdateľ nehnuteľnosti nemal pri uzatváraní kúpnej zmluvy vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť za

odplatu a túto odplatu aj uhradiť, nemôže ísť o vážne vykonaný právny úkon - kúpnu zmluvu. Súd
však okolnosti vážnosti prejavu vôle strán konania neskúmal, preto ani nemožno dospieť z záveru, na
základe ktorých skutočností považoval právny úkon kúpnej zmluvy za platný v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Odvolací súd poukázal aj na to , že podľa § 41a ods. 2 prvá veta OZ, ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon ak sú o.i. splnené všetky jeho náležitosti. Ak by strany

simulovali kúpnu zmluvu, ktorej predmetom prevodu je nehnuteľnosť a chceli zastrieť darovanie, ani
darovacia zmluva by nemohla byť považovaná za platnú, a to pre nedodržanie zákonnej písomnej formy
(pozri napr. rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/101/2001), pričom medzi podstatné náležitosti darovacej
zmluvy patrí dohoda o predmetu plnenia a bezodplatnosť prenechania daru za podmienky, že prejavyúčastníkov sú zachytené na tej istej listine. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o
žalobe, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne
pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán, k vyhodnoteniu nimi navrhnutých dôkazov - vrátane

výsluchustránkonania,najmäsozameranímnapreukázanieposúdeniazákonnýchpodmienokplatnosti
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní toho, či právny úkon trpí vadou nedostatku
vážnosti vôle účastníkov je potrebné mať na pamäti aj to, že relevantný je len stav v čase uzavretia
právneho úkonu, pričom pohnútky, ktorá viedli žalobcov 1. a 2. k podaniu žaloby, ktoré nastali až v čase
po podpise zmluvy (napr. správanie žalovanej k sestre) nie sú spôsobilé nič zmeniť na tom, aký úmysel

mali účastníci právneho úkonu v čase jeho uzavretia a aké právne následky ním chceli vyvolať. Výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a to
najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich
zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco
a logicky vysvetlené, nevzbudzujúc pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

9. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Súd po vrátení veci (odvolacím súdom) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nariadil na prejednanie
veci samej pojednávanie.

11. Zástupkyňa žalobcov súdu (v zmysle § 181 CSP) uviedla, že žalobcovia v celom rozsahu trvajú
na podanom návrhu s tým, že kúpna zmluva o predaji nehnuteľností zo dňa 23.4.2009 je neplatný

právny úkon, zotrvávajú na tom, že sa jedná v tomto prípade o simulovaný právny úkon. Účastníci v
tejto kúpnej zmluve navonok prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale v tejto kúpnej zmluve prejavili
úplne niečo iné ako sa dohodli a ako v skutočnosti chceli. Úmyslom žalobcov bolo nehnuteľnosti
žalovanej darovať. Čo sa týka neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, tak z hľadiska práva sa zhodujú s
prejavom vôle účastníkov. Zhodujú sa aj ich prejavy, nie však skutočná zhoda so skutočnou vôľou

a prejavom vôle. V danom prípade svojim prejaveným úkonom zastierali disimulovaný právny úkon -
darovaciu zmluvu. Kúpna zmluva trpí nezhodou prejavu vôle a prejavu vôle účastníkov. V kúpnej zmluve
účastníci v skutočnosti prejavili úplne niečo iné ako chceli a ako sa dohodli. Teda darovaciu zmluvu.
Tento simulovaný právny úkon je neplatný aj preto, že prejavená vôľa nebola vážna (prejavená vôľa
ku kúpnej zmluve). Účastníci prejavili vôľu, ktorú nikdy nemali, teda predať a kúpiť. Úmyslom žalobcov

bolo nehnuteľnosti žalovanej darovať, s čím súhlasila a podujala sa vybaviť potrebné právne úkony
pre uzavretie zmluvy. Nemôže súhlasiť s vyjadrením zástupcu žalovanej, že žalobcovia vyjadrili alebo
prejavili vôľu žalovanej predať uvedené nehnuteľnosti v liste zo dňa 29.10.2018, ktorým reagovali v
inom spore vedenom na tunajšom súde na nezodpovedné správanie žalovanej, ba dokonca hrubé
a nemorálne správanie žalovanej voči svojej sestre, na ktorú podala žalobu o vypratanie. Týmto

listom len chceli zdôrazniť a žalovanú upozorniť, že v skutočnosti dostala nehnuteľnosti darom, za
čo by mala byť v podstate vďačná a nemala sa správať hrubo voči svojej sestre. Na otázku súdu či
žalujúca strana sa chce vyjadriť k naliehavému právnemu záujmu, zástupkyňa žalobcov uviedla, že
sa vyjadrili k nemu v žalobe a zotrvávajú na ňom. Na žiadosť súdu vyjadriť sa k tomu, keď na jednej
strane žalobcovia tvrdia, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam malo prejsť na žalovanú

titulom darovacej zmluvy, no žalobou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva žalobcov 1. a 2. k tejto
nehnuteľnosti, zástupkyňa žalobcov uviedla, že kúpna zmluva bola simulovaný právny úkon, darovacia
zmluvaboladisimulovanýprávnyúkon,avšaktentonemalnáležitostidarovacejzmluvyvzmyslezákona.
Na vystúpenie zástupcu žalovanej, že nerozumie vyjadreniu protistrany, keď na jednej strane tvrdí, že
právny úkon je neplatným, že aj darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, reagovala zástupkyňa

žalobcov tak, že úmyslom žalobcov bolo predmetné nehnuteľnosti darovať, avšak žalovaná na podpis
predložilakúpnuzmluvu,ktorúpodpísalibeztoho,abysijuriadneprečítali.Naotázkusúdu,čidošloresp.
malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva žalobcov 1. a 2. na žalovanú, zástupkyňa žalobcov uviedla, že
k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú došlo titulom kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tejto žaloby.
Na otázku súdu, ktorý právny úkon bol disimulovaný, ak tvrdia, že kúpna zmluva bola simulovaným

právnymúkonom,zástupkyňažalobcovuviedla,žezastretýprávnyúkonbolakúpnazmluva.Zástupkyňa
žalobcov na otázku súdu doplnila, keď žalobcovia 1. a 2. podpisovali kúpnu zmluvu, boli v tom, že
podpisujú darovaciu zmluvu. Vôľa žalobcov 1. a 2. bola predmetné nehnuteľnosti žalovanej darovať.
Toto žalovaná akceptovala hneď po tom, čo jej zo strany žalobcov bol prejavený takýto záujem. Naotázku súdu, prečo došlo k podaniu žaloby v roku 2019, keď tvrdená neplatnosť kúpnej zmluvy vychádza
z roku 2009, zástupkyňa žalobcov uviedla, že k podaniu žaloby žalobcov viedlo neprimerané správanie
žalovanej v roku 2019. Na otázku súdu, aký prípadný právny význam má správanie žalovanej vo vzťahu

k neplatnosti kúpnej zmluvy, zástupkyňa žalobcov tvrdila, že vtedy sa žalobcovia dozvedeli, že prišlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Zistili to z podanej žaloby žalovanou voči jej sestre. Vec je vedená pod
sp. zn. 9C/11/2019. Na otázku súdu, či bolo žalobcom doručené rozhodnutie katastra k predmetnej
kúpnej zmluve, zástupkyňa žalobcov uviedla, že áno, bolo to v roku 2009. Na otázku súdu, čo sa dá z
tohto rozhodnutia zistiť, či obdržali žalobcovia po podpise vyhotovenie tejto kúpnej zmluvy, zástupkyňa

žalobcov uviedla, že áno, žalovaná im to odovzdala po podpise, ale nečítali ju. K uzavretiu darovacej
zmluvy nedošlo, napriek tomu, že si ju dohodli. Na otázku súdu, čo znamená, že si sporové strany
dohodli darovaciu zmluvu, zástupkyňa žalobcov uviedla, že dohodou majú na mysli prejavený úmysel
bezodplatne previesť predmetné nehnuteľnosti na žalovanú.

12. Zástupca žalovanej súdu (§ 181 CSP) uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, považuje ju za

neoprávnenú a neopodstatnenú. Žalobcovia nielen že nepreukázali opodstatnenosť podanej žaloby, ale
svojimi vyjadreniami pred súdom ako aj v súdnom konaní si rozporujú, čím vytvárajú celú vec zmätočnou
a aj úmyselne vykonštruovanou. Na jednej strane žiadajú žalobcovia uhradenie kúpnej ceny, o ktorej v
zmluve vyhlásili dokonca v dvoch ustanoveniach tejto zmluvy, že bola uhradená v plnom rozsahu pred
podpísaním zmluvy, na druhej strane uvádzajú, že takúto zmluvu uzavrieť nechceli. V rozpore s touto

zmluvou, v ktorej uvádzajú, že túto uzavreli dobrovoľne, vážne, dôvodne, že si ju celú prečítali a s týmito
ustanoveniami súhlasia, po viac ako 10 rokoch od uzavretia tejto zmluvy tvrdia, že to tak nemysleli.
Je presvedčený, že ide zo strany žalobcov o akýsi spôsob potrestania vlastnej dcéry - žalovanej, za
podanú žalobu voči vlastnej sestre, ktorá sa neoprávnene zdržiavala v predmetnej nehnuteľnosti a na to
nadväzujúce zlé vzťahy, pričom nepreukazujú opodstatnenosť takto podanej žaloby. Vzhľadom k tomu je

presvedčený, že vzájomne zlé rodinné vzťahy nemôžu spôsobiť po uplynutí viac ako 10 rokov neplatnosť
právneho úkonu. Nakoľko neexistuje právny ani faktický dôvod na vyhlásenie neplatnosti kúpnej zmluvy
aurčenievlastníckehoprávažalobcovvzmyslepodanejžaloby,navrholsúdu,abyžalobupovykonanom
dokazovaní zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Po vyjadrení zástupcov sporových strán (§ 181 CSP) súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov R. L., Ľ. P. R. L.. Š., výsluchom sporových strán,

listinami: uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 9C/11/2018-111 z 13.2.2019, predžalobnou výzvou
zo dňa 23.10.2018, vyjadrením k predžalobnej výzve z 19.11.2018, darovacou zmluvou z 30.11.2018
so zriadením vecného bremena, kúpnou zmluvou o zriadení vecného bremena z 23.4.2009 (č.l.13 a
202), výpisom z LV č. XXX pre obec a k.ú. P. X. Č.. XX, kúpnou zmluvou z 10.12.2007 (čl. 54), kúpnou
zmluvou z 9.12.2011, lekárskymi správami na žalobcu 1/ zo dňa 19.3.2009 a z 2.4.2009, potvrdením

o dočasnej práceneschopnosti, rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru pod č. V XXXX/
XXXX z 14.12.2011, časťou II. žaloby z konania na Okresnom súde Skalica sp. zn. 9C/11/2018, návrhom
na povolenie vkladu zo dňa 23.4.2009 (č.l. 200) a zistil tento skutkový stav veci:

15. Z výsluchu žalobcu 1. vyplýva, že v roku 2009 keď bol po úraze ležiaci jeho manželka navrhla, aby

žalovanej dali dom, sestry žalovanej s tým súhlasili s tým, že sa žalovaná o nich v starobe postará.
Od žalovanej peniaze nechceli ani nedostali. Nikdy nerátali, že by dom mali žalovanej predať. Stále
mysleli, že jej dom dali, vyvrcholilo to v roku 2018, kedy nestaršej dcére navrhli dočasné nasťahovanie
sa do predmetného domu, žalovaná dala na súd vypratanie domu. Žalobca 1. uviedol, že predmetnú
žalobu podali z dôvodu, že žalovaná ich začala v roku 2018 obmedzovať a zistili, že každému vyplatila

cca. 8.000,-€ za predaj domu. Žalobca uviedol, že všetky veci ohľadom zmluvy vybavovala u svedka Š.
žalovaná, jeho manželka sa o to nezaujímala. Predmetnú zmluvu si neprečítal. Vyplatenie kúpnej ceny
od žalovanej nikdy nežiadali, lebo jej dom chceli dať.

16. Z výsluchu žalobkyne 2. vyplýva, že dom chceli žalovanej darovať, aby sa o nich v starobe postarala.

Pred uzavretím zmluvy bola žalovaná u svedka Š., ž e je napíše darovaciu zmluvu, ona si zmluvu pred jej
podpisom nečítala či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu. Žalobkyňa 2. potvrdila, že so žalovanou
chodievala k svedkovi Š., ale nezisťovala akú zmluvu tam píšu. zaplatenie kúpnej ceny nepýtali.17. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že rodičia jej pred rokmi predali rodinný dom, túto zmluvu považuje
za platnú, obe strany vedeli, čo podpisujú, tento spor považuje za pomstu za to, že dala žalobu na jej
sestru, keď sa táto nasťahovala do domu (do jej izby). Uzavretia kúpnej zmluvy iniciovali rodičia, túto

zmluvu vypracoval svedok Š., u ktorého bola s jej mamou (žalobkyňou 2.). Kúpnu cenu v čase uzavretia
zmluvy nezaplatila, nemala na to finančné prostriedky, bola nezamestnaná, vrátila sa na Slovensko na
koľko jej otec spadol zo stromu a jej dedo zomrel. Rodičia od nej v roku 2018 (2019) žiadala zaplatenie
kúpnej ceny. Zmluvu podpisovala v dome rodičov za prítomnosti pracovníka pracovníčky matriky (p. P.),
svedok Š. prítomný nebol. Zmluvu si všetci prečítali, priniesla ju on so žalobkyňou 2. od svedka Š.. Či

niekedy kontaktovala rodičov za účelom zaplatenia kúpnej ceny si žalovaná nepamätala.

18. Svedkyňa R. L. uviedla, že je dcérou žalobcov a sestrou žalovanej a že v minulosti sa rozprávali o
tom, že by rodičia darovali sestre (žalovanej) sporný dom s tým, že rodičov a starú matku doopatruje.
Nedoopatrovala ich, už tri roky nebola v tom dome. Asi pred dvomi rokmi išla (svedkyňa) stavať rodinný
dom, tak sa potrebovala na tri mesiace nasťahovať do predmetného domu, ponúkli jej to rodičia v dobrej

viere. Potom bola zo strany jej sestry (žalovanej) na ňu (svedkyňu) podaná žaloba, že sa v dome zdržuje
neoprávnene. Až v rámci tohto konania bolo zistené, že k prevodu predmetného domu došlo kúpnou
zmluvou, čo hodnotí ako podvod na rodičov. Otec bol v čase prevodu po úraze pod vplyvom morfiových
nálepiek, matka tomu nerozumela. Ona (svedkyňa) ani o tom nevedela, čo sa udialo - tento prevod.
Na otázku zástupkyne žalobcov, či sa stalo niekedy, že by im rodičia niekedy niečo predali zo svojho

majetku, svedkyňa odpovedala, že rodičia im nikdy nič nepredali, vždy im všetko darovali rovnakým
dielom, či peniaze, či pozemky. Na otázku zástupcu žalovanej, čo dostala od rodičov ona, v akej hodnote
to bolo približne, svedkyňa uviedla, že dostala peniaze od rodičov na strechu, takto jej pomohli, keď
stavala dom, nepamätá si to (hodnotu), bolo to niekedy v roku 2001. Na otázku zástupcu žalovanej,
koľko mohla byť hodnota rodičovského domu v čase predaja, svedkyňa uviedla, že na túto otázku nikdy

neodpovie, lebo tento dom sa nikdy nepredal, peniaze rodičia nikdy nedostali, zároveň k otázke, či
bola hodnota rodinného domu rovnajúca sa tomu, čo ona (svedkyňa) dostala od rodičov, uviedla, že
nebola a na otázku, či dostala žalovaná od ich rodičov viac ako dostala svedkyňa, uviedla, že v podstate
áno. Svedkyňa nechcela na otázku zástupcu žalovanej uviesť, kto vypracoval predmetnú kúpnu zmluvu,
uviedla len, že išlo o známeho z matkinej strany. Na otázku zástupcu žalovanej, či bola pri podpise

kúpnej zmluvy, uviedla, že nebola pri podpise zmluvy, ktorú považuje za darovaciu.

19. Svedkyňa Ľ. P. uviedla, že je dcérou žalobcov a sestrou žalovanej a že prišla vypovedať, lebo jej
sestra sa súdi so svojimi rodičmi o rodičovský dom, ktorý jej darovali. Darovali jej to s tým, že bola
najmladšia a všetci dúfali a ona sama povedala, že ich doopatruje. Ona (svedkyňa) s tým súhlasila. Ona

(svedkyňa) so sestrou už mali postavené domy, mali rodiny. Sestra (žalovaná) bola slobodná. Oni jej
to darovali s tým, že sa o nich postará, bude tam bývať. Sú tri sestry a ich rodičia dávali vždy každej
rovnakým dielom. Boli vydaté, mali rodiny, keď napr. predali pozemky, dali im rovnako. Jej (svedkyni)
sestra povedala, že jej rodičia darujú dom, vedela, že dostane (žalovaná) dom, sama jej to hovorila.
Mala so žalovanou bližší vzťah, to, že jej (žalovanej) rodičia dom darujú jej druhá sestra nevedela. Na

otázku zástupkyňa žalobcov, či vie uviesť, či sa dozvedela a ak áno kedy, že rodičia mali predať rodinný
dom žalovanej a v akej súvislosti, svedkyňa uviedla, že sa to dozvedela asi pred dvomi rokmi a to v
tej súvislosti, že jej sestra (svedkyňa R. L.) sa tam nasťahovala, nakoľko prerábala svoj rodinný dom,
potom na ňu prišla žaloba zo súdu. Na otázku, či sa stalo niekedy, že im niekedy rodičia zo svojho
majetku niekedy niečo predali, svedkyňa odpovedala, že nie, nestalo, vždy im dali rovnakým dielom. Na

otázku zástupcu žalovanej, či dostala jej sestra - žalovaná niekedy viac ako ona (svedkyňa), svedkyňa
uviedla,ževpodstateáno,lebodostalarodinnýdomodrodičov.Naotázku,ktovypracovalkúpnuzmluvu
medzi žalobcami a žalovanou, svedkyňa uviedla, že to bol pán Š.O. K. H., manžel sesternice jej mamy
(žalobkyne 2.). Na otázky zástupcu žalovanej, akú hodnotu - cenu mohol mať predmetný rodinný dom
v čase prevodu a či bola prítomná pri uzatváraní kúpnej zmluvy, svedkyňa nevedela uviesť hodnotu

rodinného domu a uviedla, že nebola dňa 23.4.2009 pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

20. Z výsluchu svedka L.. L. Š. vyplýva, že jeho manželka je sesternicou žalobkyne 2., a že nejaké
dni pred uzavretím zmluvy ho navštívili žalobkyňa 2. a žalovaná, pričom z prehlásenia žalobkyne 2.
vyplynulo, že chcú predať žalovane dom, on ich preto požiadal, aby zabezpečili potrebné doklady na

vypracovanie zmluvy, potom vypracoval kúpnu zmluvu aj so zriadením vecného bremena a návrh na
vklad do katastra nehnuteľností. Svedok uviedol, že podrobne ich oboznámil s obsahom kúpnej zmluvy,
každé ustanovenie im prečítal, proti žiadnemu ustanoveniu kúpnej zmluvy neboli námietky, zmluvu
podpisovali všetci traja pred matrikárkou OÚ P. X. (P.. P.). Predmetnú zmluvy si prišli prevziať žalobkyňa2. a žalovaná, t.j. bez žalobcu 1., ktorý bol po úraze na posteli. Pri podpise zmluvy on nebol. Podstatné
náležitosti zmluvy mu uviedla žalobkyňa 2. a žalovaná. Svedok po nahliadnutí potvrdil vypracovanie
kúpnejzmluvyzodňa23.4.2009.Vyjadrilsa,žejednoznačnežalobkyňa2.žiadalaovypracovaniekúpnej

zmluvy. Podpísané zmluvy niesol potom na kataster. Svedok taktiež uviedol, že za ním bola R. L. (sestra
žalovanej) spolu s jej švagrom Z. P., aby sa s tou zmluvou (pozn. súdu kúpnou zmluvou) niečo spravilo,
bolo to dávno po jej podpise, asi pred 5 rokmi, načo im uviedol, že zmluva je perfektná a nie je čo
opravovať. Svedok uviedol, že požiadavka alebo myšlienka na vypracovanie darovacej zmluvy tu zo
strany žalobcov ani žalovanej jednoznačne nebola. Svedok si nepamätal, či sa niekedy o tejto zmluve

rozprával priamo so žalobcom 1. O zaplatení kúpnej ceny pri riešení tejto zmluvy reč nebola, rozprávali
sa len o sume.

21. Okresný súd Skalica uznesením č.k. 9C/11/2018-111 z 13.2.2019 zastavil konanie v spore žalobkyne
L. L., O.. XX.XX.XXXX (v tomto konaní žalovanej) proti žalovaným 1. R. L., O.. XX.XX.XXXX, X. P.
P., O.. XX.XX.XXXX R. X. U.. U. O., O.. XX.XX.XXXX, o vypratanie nehnuteľnosti. Podľa odôvodnenia

rozhodnutia žalobkyňa L. L. sa žalobou (súdu doručenou dňa 28.8.2018) domáhala, aby súd uložil
žalovaným 1. až 3. povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie
P. X., ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby.

22. V Predžalobnej výzve zo dňa 23.10.2018 o zaplatenie kúpnej ceny a primeraných nákladov (č.l. 8),
adresovanej žalovanej, zástupkyňa žalobcov s odkazom na čl. III kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009 o
prevode vlastníctva nehnuteľností, v ktorom sa žalovaná zaviazala zaplatiť jej klientom každému sumu
8298,50 eura, uviedla, že kúpna cena doteraz nebola predávajúcim vyplatená a preto žalovanú vyzvala
na vyplatenie kúpnej ceny každému z jej klientov v sume 8.298,50 eura najneskôr do 20.11.2018.

Zároveň s poukazom na čl. VI kúpnej zmluvy ju vyzvala na zaplatenie sumy 15.820,50 eura, teda
každému z jej klientov sumu 7.910,- eura. Zároveň oznámila žalovanej, že prejav vôle účastníkov
kúpnej zmluvy o kúpnej cene nebol vážny a jedná sa o predstieraný (simulovaný) právny úkon,
ktorý trpí nedostatkom vážnosti prejavenej vôle účastníkov a preto je kúpna zmluva (právny úkon)
absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Uviedla tiež, že jej klienti sú pripravení vyriešiť

vzniknutú situáciu zmierom, pokiaľ vlastníctvo dotknutých nehnuteľností prevedie žalovaná späť na
nich. Uviedla tiež, že zo strany žalovanej nie sú plnené ani záväzky z vecných bremien viaznúcich na
nehnuteľnostiach.

23. Vyjadrením k predžalobnej výzve zo dňa 19.11.2018 (č.l. 7) zástupca žalovanej poukázal na vnútorný

rozpor tvrdení žalobcov v predžalobnej výzve, keď na jednej strane požadujú zaplatenie kúpnej ceny
a primeraných nákladov na zachovanie a opravy zaťaženej nehnuteľnosti, no na druhej strane tvrdia,
že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 23.04.2009 je neplatná a žiadajú previesť
nehnuteľnosti späť na nich. Je toho názoru, že jeho klientka ako aj žalobcovia boli pri uzatváraní kúpnej
zmluvy osoby konajúce slobodne, vážne a najmä uvedomujúc si právne následky svojho konania, čo

preukazuje aj podpísanie kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 23.04.2009 spoločne
s osvedčením pravosti podpisov na kúpnej zmluve všetkých zmluvných strán a kladným rozhodnutím
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj bezproblémové užívanie predmetnej
nehnuteľnosti po dobu takmer 10 rokov odo dňa uzavretia kúpnej ceny. V čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy bolo cieľom a úmyslom žalobcov previesť vlastnícke právo na jeho klientku a z tohto dôvodu

nemôže ísť o predstieraný právny úkon a teda nemožno ani uvažovať nad neplatnosťou právneho
úkonu. Výšku náhrady primeraných nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľnosti považuje za ničím
nepodloženú, je dôležité mať na zreteli mieru užívania nehnuteľnosti jednotlivými osobami, keď jeho
klientka od roku 2010 bývala a predmetné nehnuteľnosti užívala len obmedzene z dôvodu výkonu práce
v zahraničí, od roku 2014 v predmetnej nehnuteľnosti nebýva vôbec. V nasledujúcich rokoch začali

predmetné nehnuteľnosti na základe neoprávneného súhlasu žalobcov užívať ďalšie osoby. Na základe
uvedeného považoval predžalobnú výzvu za neopodstatnenú.

24. Darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 30.11.2018 (č.l. 9) darcovia L. L.,
O.. XX.XX.XXXX, V. P. X. XXX R. Š. L., O.. XX.XX.XXXX, V. P. X. XXX darovali žalobcom 1. a 2.

nehnuteľnosti : rodinný dom s.č. XXX a pozemky v obci P. X. zapísaných na LV č. XXX R. XXX. Zároveň
žalobcovia ako obdarovaní zriadili k nehnuteľnostiam vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť
bezodplatne doživotné bývanie a užívanie všetkých predmetných nehnuteľností v prospech darcov.
Darcovia sa zaviazali uhrádzať v primeranej miere náklady spojené s údržbou a opravami predmetnýchnehnuteľností. Obdarovaní sa zaviazali, že zabezpečia v prípade úmrtia obom darcom ich pohreb a
zaviazali sa poskytnúť darcom v prípade ich nevládnosti vyhovujúcu stravu, zaistiť teplú a studenú vodu,
vykurovanie miestností darcami užívaných, nakupovať základné potraviny z prostriedkov darcov, vyprať

a vyžehliť bielizeň, v prípade potreby darcov ošetriť, privolať lekársku pomoc resp. ich odviezť k lekárovi.

25. Predmetom kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 23.04.2009 (č.l. 13), kde
predávajúcimi boli žalobcovia 1. a 2. ako podieloví spoluvlastníci o veľkosti podielu po 1 bol prevod
ich vlastníckeho práva na žalovanú ako kupujúcu k predmetným sporným nehnuteľnostiam za kúpnu

cenu 16.597,- eura. Podľa čl. III bod 3.2 kúpnej zmluvy kupujúca kúpnu cenu 16.597,- eura zaplatila
obidvom predávajúcim pred podpisom tejto kúpnej zmluvy tak, že prvú polovicu kúpnej ceny vo výške
8.298,50 eura zaplatila predávajúcemu 1. (žalobcovi 1.) a druhú polovicu kúpnej ceny vo výške 8.298,50
eura zaplatila predávajúcemu 2. (žalobkyni 2.). Predávajúci prehlásili, že predmet tejto zmluvy predávajú
spolu s vecným bremenom, ktoré je zapísané ako ťarcha na LV č. XXX a zriadené v prospech L. L., O..
XX.XX.XXXXR.Š.L.,O..XX.X.XXXX,kupujúcaprehlásila,žepredmetnénehnuteľnostikupujesťarchou

ako je zapísaná na LV č. XXX. V čl. VI kúpnej zmluvy je zriadené vecné bremeno kupujúcou (žalovanou)
v prospech predávajúcich (žalobcov 1. a 2.) spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania
nehnuteľností. Kupujúca sa zaviazala v čl. VI bodoch 6.3, 6.4 a 6.5, že zabezpečí v prípade úmrtia
oboch predávajúcich ich pohreb a zaviazala sa poskytnúť im v prípade ich nevládnosti ubytovanie,
vyhovujúcu stravu, zaistiť studenú a teplú vodu, vykurovanie miestností užívaných predávajúcimi,

nakupovať základné potraviny z prostriedkov predávajúcich, vyprať a vyžehliť bielizeň, v prípade potreby
zabezpečiť zdravotné ošetrenie predávajúcich, privolať lekársku pomoc resp. odviezť ich na ošetrenie
k lekárovi, na požiadanie im zabezpečiť duševnú útechu v súlade s ich náboženským presvedčením.
Na poslednej strane boli podpisy zmluvných strán s označením predávajúci (tu uvedení žalobcovia) a
kupujúca (žalovaná), pričom podpisy predávajúcich (žalobcov) boli overené na OcÚ P. X. P. Č.. XX/

XXXX R. XX/XXXX a podpis žalovanej pod č. XX/XXXX. Na predloženej kúpnej zmluve (č.l. 202) podpis
kupujúcej nebol, ale overenie podpisu tu dané bolo pod totožným číslom XX/XXXX. Povolenie vkladu
bolo na tejto kúpnej zmluve vyznačené doložkou Správy katastra Skalica o povolení vkladu zo dňa
21.05.2009 pod V XXX/XX.

26. Podľa výpisu z LV č. XXX pre obec a k.ú. P. X. vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaná
v podiele 1/1, v časti C: ťarchy je uvedené doživotné bezplatné bývanie a užívanie nehnuteľností v
prospech L. L., O.. XX.XX.XXXX a tiež doživotné bezplatné bývanie a užívanie nehnuteľností v prospech
žalobcov 1. a 2.

27. Kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2007 (čl. 54) predávajúca - žalobkyňa 2. predala kupujúcim:
manželom L. V. R. R. V. nehnuteľnosti v obci a k.ú. H. zapísané na LV č. XXX vedenom Katastrálnym
úradom v Trnave - Správa katastra Skalica v podiele 1/1 - rodinný dom súpisné číslo X, postavený na
pozemkoch parc. XXX o výmere XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X o výmere XX
m2 a pozemky - zastavaná plocha dvor, nádvorie na parc. č. XXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXX o

výmere XXX m2 a ďalej nehnuteľnosti v podiele 1 k celku - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. H. okres
F. zapísaný na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave - Správa katastra Skalica - záhrada
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, a to za kúpnu cenu 600.000,- Sk, ktorú sumu mali kupujúci podľa
čl. III bod 3.2 zaplatiť predávajúcej bezhotovostne bankovým prevodom v prospech bankového účtu
predávajúcej do 20 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami.

28. Kúpnou zmluvou zo dňa 09.12.2011 (č.l. 56 - predložené boli súdu len strany 1, 26, 27,31 a 32 tejto
zmluvy) predávajúce - žalobkyňa 2. (predávajúca 1.), žalovaná (predávajúca 2.), Ľ. L., O.. XX.XX.XXXX
(predávajúca 3.) a R. P., O.. XX.XX.XXXX (predávajúca 4.) predali kupujúcemu Agrarbetrieb Eichhorn
u. Enkel s.r.o., so sídlom SNP 13, Bratislava, IČO: 46 310 711 nehnuteľnosti patriace do výlučného

vlastníctva žalobkyne 2. - zapísané na LV č. XXX pod B1 parcela registra „E“ orná pôda vo výmere
XXX,XX m2 (podľa str. 1 kúpnej zmluvy) a nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne 2. v podiele 3/192 k celku v k.ú. H. zapísané na LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda vo
výmere XXXX m2 (podľa str. 26 kúpnej zmluvy). Podľa čl. II predávajúca 1/ (žalobkyňa 2.) predala časť
predávaných nehnuteľností za kúpnu cenu 26.361,28 eura, predávajúca 2. (žalovaná) predala ďalšiu

časť predávaných nehnuteľností za kúpnu cenu 2.645,58 eura, predávajúca 3. Ľ. L. predala ďalšiu časť
predávaných nehnuteľností za kúpnu cenu 2.645,58 eura a predávajúca 4. R. P. predala ďalšiu časť
predávaných nehnuteľností za kúpnu cenu 2.645,58 eura.29. Z lekárskej správy Ortopedického oddelenia NsP Skalica zo dňa 19.03.2009 (č.l. 59) vyplýva, že
žalobca 1. bol prijatý do nemocnice z dôvodu pádu z rebríka pri orezávaní stromov a pre bolesti delt.
krajiny vpravo. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 02.04.2009 (č.l. 59), bol žalobca 1. prijatý s úrazom

panvy a pr. ramena, bol operovaný v celkovej anestéze, po stabilizovaní stavu bol daný pokyn na
preloženie pacienta na ďalšie doliečenie v NsP Myjava. V Správe pre ošetrujúceho lekára (č.l. 59)
vystavenej dňa 02.04.2009 je údaj o prijatí žalobcu 1. dňa 19.03.2009 bez odporúčania lekára, o
ukončení hospitalizácie v NsP Skalica dňa 02.04.2009 a o preložení pacienta do NsP Myjava.

30. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (čl. 60) vystaveného dňa 19.03.2009 U.. E. P.,
P.., sekundárnym lekárom NsP Skalica, súd zistil, že žalobca 1. bol neschopný práce od 19.03.2009,
posledný dátum ošetrenia je uvedený dňa 13.11.2009, budúce ošetrenie alebo kontrola bola stanovená
na termín 15.01.2010 U.. C. U., posudkovým lekárom.

31. Zo žalobkyňou predloženej kópie jednej strany žaloby vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp.

zn. 9C/11/2018 súd zistil, že je v nej v čl. II uvedené, že „Žalobkyňa je dcérou oprávnených z vecného
bremena. Už pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, spoločne so svojimi rodičmi
v predmetnom rodinnom dome bývala. Žalobkyňa má dvoch súrodencov - sestry, z ktorých jedna z
nich je žalovaná 1/, ktoré v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne v predmetnom rodinnom
dome nebývali. Zatiaľ čo žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy

od svojich rodičov, sestrám žalobkyne boli poskytnuté finančné prostriedky od rodičov na kúpu ich
vlastného domu či bytu. Okrem poskytnutých finančných prostriedkov si rodina navzájom pomáhala pri
stavbe/rekonštrukcii vlastných obydlí. Sestry žalobkyne si boli vedomé toho, že predmetný rodinný dom
nadobúda do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa. Žalobkyňa už pred nadobudnutím vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v období rokov 2008 -2009 pracovala v zahraničí na výletnej lodi. Obyčajne

jednatakátoplavbabolavčasovomtrvaní2mesiacov,načonadväzovali2týždnevoľna,ktoréžalobkyňa
trávila v rodinnom dome. V roku 2009 žalobkyňa skončila svoju prácu na výletne lodi z dôvodu ťažkého
zranenia svojho otca - F. L., ktoré si spôsobil pádom zo stromu. Týmto pádom si otec žalobkyne spôsobil
rôzne zranenia, čo mu neumožňovali pohyb a riadny spôsob života a z toho dôvodu“ (ďalší text čl. II
už súdu nebol predložený).

32. Zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že podanú žalobu považuje za dôvodnú. Pri
posudzovaní vôle účastníkov je potrebné vychádzať zo stavu v čase uzavretia tohto právneho úkonu.
Poukázal na to, že kúpna cena nebola nikdy zaplatená (napriek zneniu v kúpnej zmluve o jej vyplatení
pred podpisom zmluvy), čo môže mať aj podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na platnosť kúpnej

zmluvy. Obaja žalobcovia ako i svedkyne R. L. R. Ľ. P. potvrdili, že v danom prípade sa malo jednať
o darovanie a nie o predaj (štyri výpovede oproti jednej výpovedi žalovanej). Žalovaná ako dôvod
nezaplatenia kúpnej ceny uviedla, že nemala finančné prostriedky (dokonca že bola nezamestnaná),
pretojenelogické,abyvrámcirodinyuzatváralikúpnuzmluvuaniedarovaciuzmluvu.Žalobcovianemali
v pláne kúpnu cenu po žalovanej požadovať, žalobcovia sú presvedčení, že žalovaná v čase podpisu

zmluvy ani nemala v pláne vyplatiť kúpnu cenu, a teda konanie žalovanej bolo v rozpore s dobrými
mravmi, a z tohto dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatnou (§ 39 OZ). Výpoveď žalovanej o tom, že
rodičia dali vypracovať kúpnu zmluvu je v rozpore s výpoveďou svedka Š., ktorý uviedol, že iniciátormi
zmluva bola žalobkyňa 2. aj žalovaná. Svedok Ś. nebol pri podpise kúpnej zmluvy, a preto sa nevie
relevantne vyjadriť a posúdiť skutočnú vôľu žalobcov pri podpisovaní tejto zmluvy. Vôľa žalobcov nebola

uzatvoriť kúpnu zmluvu ale bola nehnuteľnosti darovať. Zástupca poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR III. ÚS 120/2020, podľa ktorého sa s chýbajúcou neslobodou či nevážnosťou vôle spája
následok spočívajúci v neplatnosti právneho úkonu. Pri hľadaní spravodlivého riešenia tohto sporu je
súd povinný vziať do úvahy všetky okolnosti daného prípadu. Žalovaná keď podpisovala kúpnu zmluvu
tak vedela, že dojednanie o vyplatení kúpnej ceny pred podpisom je nepravdivé, čo nemôže byť súladné

s dobrými mravmi, navyše, ani rodičom neposkytla potrebnú pomoc, ku ktorej sa zmluvne zaviazala
a ani sa nepokúsila kontaktovať svojich rodičov za účelom vyplatenia kúpnej ceny, resp. dohodnutia
splátok, čo len potvrdzuje, že kúpnu cenu nechcela nikdy vyplatiť, a teda prevod nehnuteľnosti sa nikdy
nemal uskutočniť ako odplatný právny úkon. Na strane žalobcov nebol skutočná vôľa na zaplatenie
kúpnej ceny. Nevyplatenie kúpnej ceny v prípade ako účastník zmluvy už pri jej podpise nepočíta s

jej vyplatením je potrebné považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Od samého
začiatku bolo úmyslom všetkých účastníkov darovať nehnuteľnosti, no keďže nebola dodržaná písomná
forma, t.j. uzavretá kúpna zmluva neobsahovala bezodplatnosť prevodu, tak nemôže platiť ani právny
úkon darovacej zmluvy.33. Zástupca žalovanej sa v záverečnej reči ohradil voči tvrdeniu, že žalovaná klamala. Poukázal
na dvojakú argumentáciu žalobcov, keď svedok Š. ako osoba neprítomná pri podpise kúpnej zmluvy

nemohla poznať skutočnú vôľu účastníkov predmetnej zmluvy, no svedkyne L. R. P. ako osoby taktiež
neprítomné pri podpise kúpnej zmluvy jednoznačne mali potvrdiť, že účastníci chceli uzatvoriť darovaciu
zmluvu. Formou rečníckych otázok sa dotazoval, aký bol skutočný úmysel svedkyne L., keď po
niekoľkých rokoch navštívila svedka Š.O., aby s napadnutou zmluvou niečo spravil. Dokazuje to podľa
neho nekalý úmysel tejto svedkyne, navyše keď ani nechcela odpovedať na otázku, kto predmetnú

zmluvu vypracoval. Za svedkom Š. bol aj manžel svedkyne P.. Zástupca ďalej uviedol, že je vecou
veriteľa (nie dlžníka), aby sa zaujímal o zaplatenie svojej pohľadávky. Žalovaná chcela kúpnu cenu
zaplatiť, s týmto úmyslom aj uzatvárala kúpnu zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na list žalobcov zo dňa
23.10.2018, v ktorom vyzvali žalovanú na zaplateniu kúpnej ceny. Rozhodnutie Ústavného súdu SR III.
ÚS 120/2020 považuje za neaplikovateľný na daný spor z dôvodu odlišného skutkového stavu. Poukázal
na to, že to boli žalobcovia, konajúci žalobkyňou 2. za prítomnosti žalovanej, ktorí zadali požiadavku

svedkovi Š. na vypracovanie kúpnej zmluvy, u tohto svedka boli opakované stretnutia, zmluvu si
prečítali, čo zavŕšili svojim podpisom. K predloženej kúpnej zmluve z katastra nehnuteľností bez podpisu
žalovanej (č.l. 202) uviedol, že nerozumie ako je to možné, podpísanie predmetnej zmluvy žiadna
sporová strana nerozporovala v konaní. K pravosti podpisov žalobcov na návrhu na vklad uviedol, že sa
jedná o odbornú otázku, žalobcovia svoje tvrdenie o nepravosti podpisu žalobcov dôkazne nepodložili.

Podanú žalobu považuje za nedôvodnú, neopodstatnenú, žaloba bola podaná z pomsty či až nenávisti k
vlastnej dcére. Žalobcovia ako osoby plne spôsobilé na právne úkony uzatvorili kúpnu zmluvu, po dobu
9 rokov zaplatenie kúpnej ceny nespochybňovali, až dňa 23.10.2018 vyzvali žalovanú na zaplatenie
kúpnej ceny a primeraných nákladov. V danom prípade vychádzajúc zo skutkových aspektov procesu
uzatvorenie kúpnej zmluvy nemohlo ísť o obojstrannú ani jednostrannú simuláciu právneho úkonu,

preto ani samotná kúpne zmluva nemôže byť neplatnou. Úmyslom a vôľou žalovanej bolo nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Napriek tomu, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, táto
skutočnosť nemôže spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 22 Cdo/4172/2007. Tvrdenie žalobcov, že chceli uzatvoriť darovaciu zmluvu bolo však popreté
vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplýva, že to boli práve žalobcovi prostredníctvom žalobkyne 2.,

ktorí zadali požiadavku na vypracovanie kúpnej zmluvy, svedkovi Štefánikovi poskytli aj potrebné údaje
(podstatné náležitosti), následne výzvou zo dňa 23.10.2008 žiadali od žalovanej zaplatenie kúpnej ceny.
Kúpnazmluvazodňa23.04.2009jeplatnáaúčinná,nakoľkojevnejprejavenáskutočnávôľazmluvných
strán previesť vlastnícke právo za odplatu. Z toto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

34. Podľa § 34 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

35. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

36. Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

37. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

39. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.40. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

41. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

42. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave, viazaný pritom právnym názorom

odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa pred právnym posúdením merita
veci zaoberal najprv tým, či na podanej žalobe majú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko
základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa §
137 písm. c) CSP (ktorou je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam), je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Súd je
toho názoru, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe daný je, tento spočíva v tom, že je tu daný

stav právnej neistoty ohľadom existencie vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam. A
práve prípadné vyhovenie žalobe je spôsobilým podkladom na vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov, čím bol osvedčený naliehavý právny záujem
na podanej žalobe.

43. Vychádzajúc aj z povinnosti uloženej súdu odvolacím súdom, t.j. posúdiť zákonné podmienky
platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, či tento úkon trpí/netrpí vadou nedostatku vážnosti vôle
účastníkov (relevantný je pritom len stav v čase uzavretia právneho úkonu), súd pristúpil k posúdeniu
platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 23.04.2009 v zmysle
ust. § 37 ods. 1 OZ.

44. Ako vyplýva z ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedeného potom
vyplýva, že nevyhnutným predpokladom vzniku právneho úkonu je jednak vôľa t.j. psychický vzťah
konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku a súčasne aj prejav tejto vôle. S poukazom

na § 37 ods. 1 OZ je potrebné súčasne uviesť, že právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je z
okolností zrejmé, že konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s
takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. V danom prípade bol týmto posudzovaným právnym
úkonom Kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 23.4.2009. Ak prejav posúdený podľa
objektívnych skutočností nevzbudzuje pochybnosť o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle,

predpokladá sa, že ním je. Pri vážnosti vôle je potrebné sa vysporiadať s tým, či prejav tejto vôle nie
je iba zdanlivým prejavom s tým, že v skutočnosti samotná vôľa neexistuje, alebo skutočná vôľa je iná.
Ak absentuje vážnosť vôle pri právnom úkone, spôsobuje to neplatnosť právneho úkonu, pričom sa
jedná o absolútnu neplatnosť pôsobiacu voči všetkým, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
Ako vyplýva z ust. § 588 OZ, podstatou kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy

za dohodnutú kúpnu cenu t.j. jedná sa o odplatný právny úkon. Ak by bola v písomnom vyhotovení
kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená cena odchýlna od kúpnej ceny skutočne dojednanej,
neplatnou by bola celá kúpna zmluva (Z IV s.461). Nemožno pri neplatne dojednanej kúpnej cene
v kúpnej zmluve považovať za platnú zvyšnú časť tejto kúpnej zmluvy (právneho úkonu), nakoľko
podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpy, ale i dohoda o cene, pričom tieto

náležitosti sú na seba naviazané, nemožno ich od seba oddeliť bez toho, aby bola zachovaná podstata
právneho úkonu kúpnej zmluvy. Ako už bolo súdom vyššie uvedené, danosť vážnej vôle je základným
predpokladom každého právneho úkonu, tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú
náležitosť právneho úkonu (uznesenie NS SR sp.zn. 7MCdo 12/2011 z 20.6.2012). Aj keď v zásade
sa predpokladá, že prejav (ako vonkajšia manifestácia) tejto vôle konajúcou osobou zodpovedá jeho

skutočnej vôli, právna teória pripúšťa i možnosť nesúladu vôle a jej prejavu. Táto nezhoda môže byť
jednostranná i dvojstranná, vedomá i nevedomá. O spoločnú vedomú nezhodu vôle a jej prejavu pri
dvojstrannom právnom úkone (akým je v danom prípade predmetná kúpna zmluva z 23.4.2009) ide
vtedy, ak medzi vôľou a prejavom oboch zmluvných strán je rovnaká nezhoda a obe strany o tom vedia
(NS SR sp.zn. 3Sžfk/8/2019 z 26.2.2020). Zmluvné strany v takomto prípade teda vo vzájomnej zhode

prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú, zhodujú sa ich vôle ako i prejavy vôle (pozn. súdu - nie
skutočnej vôle), avšak chýba zhoda medzi ich spoločnou vôľou a ich vzájomnými zhodnými prejavmi.
Právna teória pri vedomej nezhode medzi vôľou a jej prejavom rozlišuje jednak tzv. absolútnu simuláciu,
kedy strany predstierajú určitý úkon, hoci v skutočnosti nechcú uzavrieť žiadny právny úkon a jednaktzv. relatívnu simuláciu (dissimulácia), kedy strany predstieraním uzavretia jedného právneho úkonu
zastierajú iný právny úkon, ktorý má zostať nepoznaný. Predstieraný (simulovaný) právny úkon trpí
nesúladom vôle a jej prejavu, tak i nedostatkom vážnosti vôle, a preto je z tohto dôvodu absolútne

neplatným. Platnosť zastieraného (dissimulovaného) právneho úkonu je potrebné posúdiť samostatne.
Vychádzajúc zo skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade
je daný nesúlad skutočnej vôle žalobcov 1. a 2. a žalovanej súvisiaci s prevodom vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam a prejavom tejto vôle obsiahnutom v predmetnej kúpnej zmluve so zriadením
vecného bremena zo dňa 23.4.2009. Uvedený stav potom z právneho hľadiska vyvoláva neplatnosť

tohto právneho úkonu v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, teda
kúpnej zmluvy, platnosť právneho úkonu zriadenia vecného bremena tým nie je dotknutá (nie je ani
predmetom tohto sporu). K takémuto právnemu záveru súd dospel na základe nasledovných úvah.

45. Zo zisteného skutkového stavu v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam popísaných v spornej zmluve zo dňa 23.4.2009 ako predmet kúpy jednoznačne

vyplýva, že napriek dojednaniu obsiahnutého v bode 3.2 tejto zmluvy, t.j. že kúpna cena vo výške
16.597,- eur bola kupujúcou (žalovanou) zaplatená obidvom predávajúcim (žalobcom 1. a 2.) pred
podpisom tejto kúpnej zmluvy, táto kúpna cena nebola nikdy (ani pred podpisom ani po podpise
zmluvy) žalovanou ako kupujúcou uhradená v prospech žalobcov ako predávajúcich. Uvedené je i
nespornou skutočnosťou, navyše výslovne uvedenou aj sporovými stranami (ich zástupcami). Tu je

potrebné zamyslieť sa nad tým, z akého dôvodu predmetná zmluva z 23.4.2009 obsahovala predmetné
dojednanie o už zaplatenej kúpnej cene, ak všetkým zmluvným stranám bolo zrejmé (boli si vedomé
toho), že táto skutočnosť nezodpovedá realite. Z tohto dôvodu tu vzniká dôvodná pochybnosť, či
prejav vôle obsiahnutý v predmetnej zmluve zo dňa 23.4.2009 je prejavom skutočnej vôle zmluvných
strán alebo je len prejavom tzv. „naoko“, a to s prihliadnutím na tvrdenia žalujúcej strany. Z výsluchu

oboch žalobcov ako i svedkýň Janíkovej a Procházkovej vyplýva, že žalobcovia 1. a 2. ako rodičia
žalovanej a dvoch vyššie uvedených svedkýň mali záujem sporné nehnuteľnosti žalovanej bezodplatne
dať (darovať). Vychádzajúc zo skutočnosti, že k zaplateniu kúpnej ceny za predmet kúpy nikdy nedošlo,
pričom neboli v tomto smere podniknuté niekoľko rokov (9 rokov) ani žiadne (čo i len formálne)
kroky tak zo strany kupujúcej (žalovanej) ani predávajúcich (žalobcov), všetko nasvedčuje len tomu, že

skutočná vôľa týchto subjektov bola bezodplatne previesť sporné nehnuteľnosti z vlastníctva žalobcov
do vlastníctva žalovanej. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že až v roku 2018 písomnou výzvou zo
dňa 23.10.2018 žalobcovia ako predávajúci vyzvali žalovanú ako kupujúcu k zaplateniu kúpnej ceny.
Podľasúdutobolareakcianarušenievzájomnýchvzťahovsporovýchstránvsúvislostispodanímžaloby
žalovanou na vypratanie spornej nehnuteľnosti voči jej sestre (konanie sp.zn. 9C/11/2018). Súčasne súd

poukazuje na to, že v predmetnej výzve zo dňa 23.10.2018 žalobcovia okrem výzvy na zaplatenie kúpnej
ceny (a primeraných nákladov) sa zmienili (pozn. súdu - rozporne) i k neplatnosti predmetnej zmluvy zo
dňa 23.4.2009. Ako uviedol aj odvolací súd, rozhodujúcim pre posúdenie skutočnej vôle zmluvných strán
je okamih uskutočnenia právneho úkonu, čo v danom prípade bolo dňa 23.4.2009. V tomto okamihu
podľa súdu skutočná vôľa konajúcich subjektov bola bezodplatne previesť vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaná v danom čase ani nemala ani finančné prostriedky (bola bez príjmu
zozamestnania).Bezpovšimnutianemožnoponechaťtúskutočnosť,žesúčasťoupredmetnejzmluvyzo
dňa 23.4.2009 bolo i zriadenie vecného bremena žalovanou ako kupujúcou osobou v prospech žalobcov
ako predávajúcich spočívajúce aj v práve doživotného, bezplatného užívania spornej nehnuteľnosti. Je
všeobecne známe, že takýto inštitút vecného bremena spočívajúci v bezplatnom užívaní nehnuteľnosti

sa ako prejav vďaky využíva pri bezodplatných právnych úkonoch (darovacie zmluvy), ako prejav vďaky
za bezodplatné nadobudnutie vlastníckeho práva. Uvedené bolo súdom tiež zohľadnené v danom
spore pri vyhodnocovaní skutočnej vôle zmluvných strán, nakoľko skutočnú vôľu nemožno zistiť priamo.
Navyše z ekonomického hľadiska by bolo nelogickým (nie však vylúčeným) v danom prípade to, aby za
situácie, keď žalovaná ako kupujúca formálne za prevod vlastníckeho práva (obsahujúceho i oprávnenie

kupovanú vec užívať) mala zaplatiť finančnú kompenzáciu v prospech žalobcov ako predávajúcich, im
potom ešte bezodplatne umožňovala doživotne užívať predmet kúpy, za ktorý mala zaplatiť. I na túto
pochybnosť bolo súdom prihliadané pri zisťovaní skutočnej vôle v danom prípade.

46. Na závere súdu o tom, že skutočnou vôľou sporových strán ako zmluvných strán bolo bezodplatné

prevedenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nič nemení ani výpoveď svedka Š., ktorý sa
vyjadril, že na požiadanie žalobkyne 2. a žalovanej pripravil práve predmetnú kúpnu zmluvu, nakoľko
záver súdu je taký, že medzi sporovými stranami bola daná zhoda v prejave vôle v podobe kúpnej
zmluvy, nezhoda podľa súdu bola medzi skutočnou vôľou a prejavom vôle. Tvrdenie žalobcov, že aždo roku 2018 nemali vedomosť, že podpísali kúpnu zmluvu, súd vyhodnotil ako účelové, nemajúce
oporu vo vykonanom dokazovaní, a to s ohľadom tak na výpoveď svedka Š. ako i tú skutočnosť, že ich
podpisy na kúpnej zmluve boli úradne overované a napokon samotní žalobcovia v žalobe sami uviedli,

že žalovaná mala za nimi prísť s návrhom kúpnej zmluvy. Podľa súdu tak žalobcovia ako i žalovaná
vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu, avšak táto podľa súdu nezodpovedala ich skutočnej vôli z dôvodov
uvedených vyššie súdom. Napriek tomu, že žalobca 1. nebol osobne prítomný u svedka Š., ktorý podľa
jeho výpovede žalobkyni 2. a žalovanej ním pripravenú kúpnu zmluvu po dodaní podstatných údajov
prečítal, ako manžel žalobkyne 2. napriek tomu, že bol po úraze (nebolo preukázané, že by nebol

pri vedomí) musel mať vedomosť o pripravovanej veci realizácie prevodu a navyše jeho podpis bol
taktiež úradne overený matrikárkou pri podpise. Z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy nemohlo tak dôjsť
k platnému prevodu vlastníckeho práva žalobcov 1 a 2 (ako podielových spoluvlastníkov po 1/2) na
žalovanú. K prevodu nemohlo dôjsť ani titulom prípadného dissimulovaného právneho úkonu - darovacej
zmluvy,nakoľkoakouviedolajodvolacísúd,vprípadeakstranysimulovalikúpnuzmluvuachcelizastrieť
darovanie, darovacia zmluva nemôže byť považovaná za platnú pre nedodržanie zákonnej písomnej

formy, pričom podstatou darovacej zmluvy je bezodplatnosť, ktorá musí byť zachytená pri nehnuteľnosti
na listine, čo v danom prípade splnené nebolo. Skutočnosť, ktorá viedla žalobcov podať túto predmetnú
žalobu až po niekoľkých rokoch od uskutočnenia právneho úkonu z 23.4.2009 je právne nevýznamnou.
Na základe toho potom žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a vyhovel jej určujúcom výrokom I. tak, aby dal
do súladu skutočný stav zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam so stavom právnym,

keďže na základe neplatného právneho úkonu zo dňa 23.4.2009 nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, a teda je potrebné obnoviť stav pred zápisom vkladu V - 680/09.
Súd sa pri posudzovaní daného sporu pri svojich úvahách spravoval aj úvahami obsiahnutými v náleze
Ústavného súdu SR III.ÚS 120/2020 zo dňa 19.8.2020. Predmetný nález je pre daný spor použiteľný
v časti III. A , kde sa ústavný súd zaoberal pojmom vôľa ako všeobecného pojmu. Vychádzajúc z bodu

22. odôvodnenia tohto nálezu súd v danom prípade postupoval pri riešení tohto sporu tak, aby nastolil
spravodlivé riešenie v prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti, čo v danom prípade
bolo podľa názoru súdu na strane žalobcov ako pôvodných vlastníkov sporných nehnuteľností. Súd
pritom zobral do úvahy všetky okolnosti a súvislosti majúce pôvod vo vykonanom dokazovaní.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie o neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy v
zmysle § 37 ods. 1 OZ sa súd potom už nezaoberal ďalšou argumentáciou žalujúcej strany ohľadom
neplatnosti právneho úkonu z iných dôvodov (§ 39 OZ) , nakoľko to súd vyhodnotil ako nadbytočné.
Tak isto súd neskúmal a ani sa bližšie nevyjadroval k otázke pravosti podpisov žalobcov v návrhu na
vklad nehnuteľností, keďže to bolo bez právneho významu na výsledok tohto sporu (návrh na vklad

vlastníckeho práva môže podať čo i len jedno zmluvná strana). Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09). V
prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

52. O nároku na náhradu trov konania (zahrňujúcej aj trovy odvolacieho konania) súd rozhodol aj bez
návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcom 1. a 2. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanejv rozsahu 100 % (výrok II.), pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3
CSP, nakoľko žalobcovia 1. a 2. sú tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1
CSP), keďže ich žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o

nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.