Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011326
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 15.01.2025, č.k. 17T/53/2024 - 409, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2025
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.01.2025, č. k. 17T/53/2024-409 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že
dňa 17. júla 2024 v čase o 16.05 hod. v meste Šaľa, v mestskej časti Veča, na Hollého ulici č. 9, vošiel

cez otvorené dvere do predajne NALE TABAK s.r.o., oslovil predavačku C. D. a povedal jej, aby zatvorila
dvere, lebo je to prepad, má pri sebe zbraň ale nechce ju vytiahnuť, nechce nikomu ublížiť ale potrebuje
peniaze, je v núdzi, musí to takto riešiť, lebo nemá inú možnosť, na čo predavačka v obave o svoj život
zamkla dvere na predajni, presunula sa k pokladni a vybrala z pokladne hotovosť vo výške 705,- eur,
ktoré mu podala do ruky, on si ich vložil do vrecka nohavíc, následne povedal, nech mu dá telefón,
aby nemohla zavolať policajtov, že bude nablízku, na čo mu ona povedala, že telefón nemá a potom

obžalovaný odišiel z predajne von na ulicu, presunul sa pred budovu Mestskej polície Šaľa - Veča,
Hollého 1854, kde v jej blízkosti náhodne oslovil taxikára, nasadol do jeho vozidla zn. Škoda Fabia,
strieborná svetlá metalíza, ev. č.: E. a dal sa odviesť do Levíc, čím spoločnosti NALE TABAK s.r.o., so
sídlom Komenského 1439/12, Modra, IČO: 50 864 963, spôsobil škodu vo výške 705,- eur,
Za to mu bol podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 5 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6

(šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku súd obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej spoločnosti NALE TABAK s.r.o., so sídlom
Komenského 1439/12, Modra, IČO: 50 864 963, škodu vo výške 705,- eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste, ktoré odôvodnil cestou

obhajkyne podaním zo dňa 28.01.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Obhajoba považuje napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste za neprimeraný a
nezákonný. Obžalovaný si takmer ihneď po spáchaní skutku uvedomil, že sa dopustil závažnej trestnej
činnosti a svoje správanie si nevedel vysvetliť. Dôkazom o tom je skutočnosť, že sa ihneď na to, ako
sa dozvedel, že je v pátraní, sám prihlásil na policajnej stanici a v pokoji sedel a čakal na chodbe bez
toho, aby musel byť pripútaný; nemienil ujsť, práve naopak, chcel za svoje konanie niesť zodpovednosť.

Uvedenéžiadaobhajobazohľadniťobdobneakovprípadepoľahčujúcejokolnosti-oznámeniatrestného
činu orgánom činným v trestnom konaní. Obžalovaný popísal skutok takmer totožne ako poškodená aobaja uvádzali, že obžalovaný na poškodenú nekričal, nevyvíjal nejaký enormný psychický nátlak a už
vôbec nie fyzický, nebol zamaskovaný, z predajne odišiel pokojným tempom a potom ako videl, že je
poškodená vystresovaná, snažil sa ju ukľudniť a ubezpečiť, že sa nič nestane a ako motív uviedol, že

je v materiálnej núdzi a potrebuje peniaze. Všetky peniaze, ktoré boli k dispozícii ani nevzal.
2.2.Vpredmetnejvecijezákladnátrestnásadzba3rokyaž8rokovavzhľadomnaopakovanéspáchanie
zločinujenutnéupraviťdolnúhranicutrestnejsadzbypodľa§38ods.3,ods.6Trestnéhozákona,pričom
táto následne bude 4 roky až 8 mesiacov (zákonná sadzba bude 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov). Ak
teda prichádza do úvahy zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody, tak následné

zníženie o jednu tretinu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona sa musí vykonať s prihliadnutím na takto
zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
2.3. Obhajoba uvádza, že v konkrétnom prípade možno pozorovať predpoklady pre aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom tieto sú v zásade 3:
1) existencia okolností prípadu alebo pomery páchateľa,
2) neprimeraná prísnosť trestnej sadzby, vyplývajúca z okolností prípadu, alebo z pomerov páchateľa,

3) ochrana spoločnosti bude zabezpečená aj trestom uloženým pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.
Ohľadom aplikácie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody poukazuje obhajoba na rozhodnutie
číslo 32/2009, ktoré bolo uverejnené v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, pričom v zmysle tohto má zákonná hranica zníženého trestu odňatia slobody

vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine predstavovať výmeru 3 roky 2 mesiace a 20 dní.
Prvostupňový súd uvádza, že obžalovanému ukladá trest na upravenej spodnej hranici trestu odňatia
slobody,avšakobhajobapoukazujenato,žetrestvovýmere3rokya6mesiacovniejedolnouhranicoua
prvostupňový súd mal po zohľadnení okolností prípadu a pomerov páchateľa, s prihliadnutím na ochranu
spoločnosti a ostatné atribúty nutné zohľadňovať pri ukladaní trestu podľa názoru obhajoby ukladať trest

maximálne vo výmere 3 roky 2 mesiace a 20 dní, ktorá predstavuje zákonnú dolnú hranicu trestu odňatia
slobody.
2.4. Obhajoba poukazuje na ustálenú judikatúru, na podklade ktorej žiada o dôslednú individualizáciu
trestu uloženého obžalovanému, pričom žiada o uloženie trestu primeraného a spravodlivého a v
konečnom dôsledku zákonného, pričom napadnutý rozsudok podľa názoru obhajoby tieto atribúty

nenapĺňa. Z uvedeného dôvodu obhajoba žiada Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“
v príslušnom gramatickom tvare), aby podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný (miernejší)
trest.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa navrhla odvolaciemu súdu postupovať podľa

§ 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok a vo veci rozhodnúť v
zmysle podaného odvolania. Obžalovaný sa k návrhu obhajkyne pripojil. Prokurátor navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,
v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu

predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
6. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že
zohľadnil spôsob a rozsah spáchanej trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností, prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj na možnosť jeho nápravy.
Základná trestná sadzba za prejednávaný trestný čin je 3 - 8 rokov. Prvostupňovým súdom bola zistená

jedna poľahčujúca okolnosť (v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal
a oľutoval trestný čin) a jedna priťažujúca okolnosť (podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že
tento už bol v minulosti odsúdený). Prvostupňový súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby
3 - 8 rokov, pričom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona musel zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby na
4 roky a 8 mesiacov, následne súd aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., keď sa dolná hranica
trestnej sadzby upravila na (podľa názoru prvostupňového súdu) 3 roky a 6 mesiacov. Prvostupňový

súd pri určovaní druhu trestu vychádzal najmä zo skutočnosti, že obžalovaný bol doposiaľ 8 krát (v
skutočnosti10-krát–pozn.odvolaciehosúdu)súdnetrestaný,bolimuuloženéväčšinounepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré však neviedli k jeho náprave, o čom svedčí spáchaný zločin lúpeže. Súd pri
ukladanítrestuvšakzobraldoúvahyajpostojobžalovanéhokstíhanejtrestnejčinnostiaokolnostiam,za
akých došlo k spáchaniu skutku, obžalovaný sa od začiatku trestného stíhania priznával a svoje konanie

oľutoval a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, súd preto aplikoval aj ustanovenie
§ 39 ods. 5 Trestného zákona. Prvostupňový súd preto obžalovanému vymeral nepodmienečný trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa vyššie citovaných ustanovení
Trestného zákona, pričom však ďalej neznižoval dolnú hranicu tak, ako to žiadala obhajkyňa, nakoľko
mal za to, že ďalšie zníženie trestu by nesplnilo svoj prevýchovný účel a to s ohľadom na doterajšie

odsúdenia obžalovaného. Pre výkon trestu prvostupňový súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods.
4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko mal za to,
že účel trestu je možné dosiahnuť zaradením obžalovaného práve do tohto stupňa stráženia, keďže
z postoja obžalovaného mal súd za preukázané, že si uvedomuje, čo spáchal, oľutoval svoj skutok a
na hlavnom pojednávaní sa ospravedlnil poškodenej. Preto nie je potrebné zaradiť tohto do stredného

stupňa stráženia, hoci by podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona tam mal byť zaradený (posledný
nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal 24. 01. 2016).
7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste
a spôsobe jeho výkonu v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bode 6 tohto uznesenia, považuje
za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.

8. Rovnako považuje odvolací súd za správne aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel z
vykonaného dokazovania a ktoré sú citované vyššie. Vzhľadom na úplnosť odôvodnenia tejto časti
napadnutého rozsudku a jeho vecnú správnosť, nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať správnu
argumentáciu prvostupňového súdu, preto na ňu na tomto mieste iba odkazuje s potrebou ojedinelej

korekcie. Vecne správny je poukaz obhajkyne na fakt, že prvostupňový súd mohol po vykonanom
vyhlásení o vine znížiť v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona trest až na 3 roky, 2 mesiace a 20 dní
(dolnáhranicatrestnejsadzbypojejzvýšenívzmysle§38ods.3Trestnéhozákonaanáslednomznížení
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona predstavuje túto hodnotu).
9. Odvolacou námietkou obžalovaného bolo, že takto uložený trest je možné považovať za

neprimerane vysoký a teda žiada o jeho zníženie, resp. mimoriadne zníženie. K tomuto odvolací súd
uvádza, že výška uloženého trestu odňatia slobody a rozhodnutie o spôsobe jeho výkonu, správnym
spôsobom zohľadňujú najmä trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol opakovane súdne trestaný za
páchanie úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný bol postupne súdne trestaný spolu 10-krát (údaj o 8
odsúdeniach z rozsudku prvostupňového súdu sa týka len odsúdení slovenskými súdmi), pričom v 9.

prípadoch ide o skutky úplne alebo čiastočne majetkového charakteru. Stíhaná trestná činnosť (zločin
lúpeže) pritom v sebe zahŕňa ako násilný, tak aj majetkový charakter, ide teda o skutok spáchaný
v príčinnej súvislosti s nepochybne zistenou špeciálnou recidívou na strane obžalovaného. Obžalovaný
bol navyše už v roku 2000 podmienečne prepustený z výkonu trestu za spáchanie majetkovej trestnej
činnosti (výkon zvyšku ktorého mu musel byť nariadený v dôsledku neosvedčenia sa), následne bol

opakovane odsúdený najmä za ďalšie skutky majetkovej povahy. V zmysle odpisu registra trestov
strávil obžalovaný vo výkone trestu doposiaľ minimálne viac ako 10 rokov, pričom na jeho osobu nemali
tieto etapy opakovane dostatočný nápravný efekt. Ak obhajoba poukazuje, že obžalovaný spáchal
stíhaný skutok z dôvodu majetkovej núdze a snažil sa nevystaviť poškodenú nadmernému stresu, tuje nutné uviesť, že tento argument zohľadnil už prvostupňový súd, odvolací súd ho zohľadňuje, avšak
nepreceňuje. Vo všeobecnosti možno uviesť, že proces ukladania trestov v trestnom konaní závisí od
dvoch skupín podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa,

pričom niektoré atribúty sa môžu aj prelínať. Pokiaľ ide o okolností na strane skutku, tieto je možné
vyhodnotiť ako menej dramatické, avšak nie najnižšej možnej závažnosti, pričom fakt, že obžalovaný
nebol násilný ani neprimerane zastrašujúci, odvolací súd nespochybňuje. Na druhej strane, ale počet
a štruktúra predchádzajúcich odsúdení u obžalovaného svedčí zásadne v prospech záveru o potrebe
nielen symbolického ukladania trestu. Preto správne prvostupňový súd rozhodol, že obžalovanému

je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom tento možno vzhľadom na vykonané
vyhlásenie o vine aj mimoriadne znížiť v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona. Pokiaľ prvostupňový
súd rozhodol o uložení trestu vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, možno uzavrieť, že ide
oprejavsudcovskejindividualizácietrestu,ktorározhodnenetrpíatribútomneprimeranejprísnostitrestu.
Iba takto uložený trest môže totiž naplniť účel trestu, spočívajúci v splnení požiadavky individuálnej aj
generálnej prevencie. Pokiaľ odvolací súd nezistil predpoklady pre uloženie trestu na samotnej dolnej

hranici trestnej sadzby, tieto argumenty sú plne použiteľné aj pri odôvodnení nemožnosti mimoriadneho
zníženia trestu pri osobe obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.
10. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného
v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
11. Vzhľadom na fakt, že vo veci pôvodne konajúci predsedu senátu Mgr. Michal Pollák bol s účinnosťou

od 01.04.2025 dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR, podpisuje v zmysle §
172 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok iný člen senátu (JUDr. Martin Žovinec).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.