Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200883
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200883.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 2/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., obaja právne
zastúpení JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345,
proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právom s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. KK

- 6Csp/61/2023 - 49 z 13. 10. 2023 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Poprad, č. k. KK -
6Csp/61/2023 - 78 z 11. 03. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku I.

II. Zrušuje rozsudok v napadnutom súvisiacom výroku II. o trovách konania a v zrušenej časti vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v znení opravného
uznesenia rozhodol tak, že cit.:

„ I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.“

2. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom (potom ako mu bol jeho skorší rozsudok

č. k. 2Csp/6/2019-93 zo 14. 10. 2020, ako aj potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu č. k.
6CoCsp/2/2021-177 z 15. 07. 2021 uznesením NS SR sp.zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 03. 2023 zrušený
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie – poznámka odvolacieho súdu) o žalobe
doručenej ešte Okresnému súdu Kežmarok dňa 18. 12. 2018 (v pôvodnom konaní vedenom pod
sp. zn. 2Csp/6/2019), ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, k. ú. D., a to pozemky C KN parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
775 m2, č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 44 m2, stavby- rodinný dom súp. č XXX, postavený na pozemku C KN č. XX/X a garáž súp. č.
XXXX, postavená na pozemku C KN parc. č. 32/8 vo vlastníctve žalobcov v podiele 1/1 a nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, k. ú. D., a to pozemok C KN parc. č. XXX/XX- orná pôda o výmere 1219 m2 vo
vlastníctve žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1 (ďalej len „označené nehnuteľnosti“) nie sú zaťaženézáložným právom podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy z 11.
07. 2008 (ďalej len „záložná zmluva“) z 11. 07. 2008 uzatvorenej z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30. 06. 2008 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“),

ktorej vklad bol povolený dňa 16. 09. 2008, Správou katastra Kežmarok pod č. V 1424/08 a nároku na
náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2 písm. a/ zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.
06. 2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, §
101, § 112, § 151a, § 151j ods. 1 a 2, § 151 l ods. 1 a 4, § 151md ods. 1, § 552 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a § 137 písm. c/ Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Na podklade vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná uzavreli 30.6.2008
zmluvu o splátkovom úvere s odkazom na ust. § 497 až § 508 Obchodného zákonníka, na základe
ktorej im žalovaná poskytla peňažné prostriedky vo forme úveru v sume 132 775,68 eur (4 000 000,-
SK), a to ako účelový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Zároveň žalovaná ako

záložný veriteľ so žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami uzatvorila podľa ust. § 151a a nasl. OZ dňa 11.
07. 2008 záložnú zmluvu, v ktorej boli ako predmet zálohu uvedené vyššie označené nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a na
LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Súčasťou záložnej zmluvy je i mandátna
zmluva, ktorou záložcovia ako mandanti poverili a splnomocnili záložného veriteľa ako mandatára, aby

na ich účet za odplatu 1,- Sk uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva
podľa predmetnej zmluvy o záložnom práve, ktorá tvorí obsah listiny, a aby v ich mene urobil všetky
právne úkony potrebné na prevod vlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu. Na podklade skutočností
známych mu z predchádzajúcej činnosti (rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Csp/98/2020)
vychádzalzozistenia,žežalobcovia1/a2/sadostalidoomeškaniasosplácanímúveru,vdôsledkučoho

žalovaná po predchádzajúcich výzvach zosplatnila predmetný úver ku dňu 19. 10. 2017 Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 19. 10. 2017, v ktorom uviedla, že nastal Prípad porušenia v
zmysle bodu 8.1. písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne a. s., s účinnosťou od 01. 01. 2015, s tým že toto oznámenie bolo žalobcom 1/ a
2/ doručené 23. 10. 2017. Na podklade záverov vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. 6Csp/98/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/39/2022 súčasne
konštatoval platnosť tohto vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko zo strany
žalovanej boli splnené všetky kumulatívne podmienky tákajúce sa zosplatnenia úveru. Vychádzal tiež
zo zistenia, že oznámením o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe z 08. 12. 2018 a doplnením Oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 01. 02. 2018 žalovaná

začala výkon záložného práva, že táto skutočnosť bola v súlade s ust. § 151l ods. 4 OZ vyznačená na
listoch vlastníctva a vyplýva aj zo zhodných tvrdení sporových strán a tiež že po začatí výkonu záložného
práva na návrh žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd uznesením č. k. 17Co/123/2018-34 z 18. 09. 2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 03. 12. 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou z 11. 07.
2008 k označeným nehnuteľnostiam a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia
tohto uznesenia podať žalobu voči žalovanej vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. S ohľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadnym spôsobom nepopreli žalovanou
v konaní predložené Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume

a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 a nasl. zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách konštatoval, že toto obsahuje všetky zákonné náležitosti a
jeho záver obsahuje prehlásenie dražobníka, že predložený návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na
predmet dražby prijíma.

5. Právne uzavrel, že na podanej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust.
§ 137 písm. c/ CSP, pretože žalobcovia 1/ a 2/ majú záujem na tom, aby záložné právo na ich listoch
vlastníctva nebolo vyznačené, pretože ich pri nakladaní s nehnuteľnosťami môže obmedzovať a práve
nimi navrhované rozhodnutie môže odstrániť stav ich právnej neistoty, t. j. či ich nehnuteľnosti sú / niesú zaťažené záložným právom, a tak práve rozhodnutie v tomto spore predstavuje spôsobilý právny
prostriedok ochrany ich práv ako vlastníkov založených nehnuteľností (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022). V tomto smere poukázal aj na uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré žalobcom 1/ a 2/ uložilo povinnosť podať žalobu
vo veci samej, t. j. žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva, a na záver Najvyššieho súdu SR
v zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 03. 2023, v ktorom bolo konštatované, že už len
z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia a uloženej povinnosti podať žalobu v zmysle ust. § 336
ods.1CSPvzáujmeodstráneniaspornostiatrvaléhousporiadaniavzťahovdočasneprávneupravených

predmetným neodkladným opatrením, je daný naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom
určení. Akcentujúc právne postavenie zmluvných strán ďalej uzavrel, že zmluva o splátkovom úvere
uzavretá medzi bankou a žalobcami 1/ a 2/ dňa 30. 06. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou, že záložné
právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu a nepremlčí sa skôr ako
zabezpečená pohľadávka, čo je dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného
zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Poukazujúc na

ustálenú súdnu prax (najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/71/2010, a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 250/2011 z 08. 12. 2011) zastal názor, že záložné právo nie
je majetkovým právom vylúčeným z premlčania a záložca má možnosť domáhať sa proti záložnému
veriteľovi ochrany prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (na podporu
tohto záveru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021), keď určovací výrok v

znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je spôsobilým podkladom pre výmaz
predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. Vychádzal zo
záveru, že k zosplatneniu úveru žalovanou došlo k 19. 10. 2017, a že premlčacia doba vo vzťahu k
záložnému právu začala plynúť odo dňa, keď mohlo byť toto právo vykonané prvýkrát (§ 101 OZ), t.j.
od 20. 10. 2017, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, pričom k

začatiu plynutia premlčacej doby záložného práva nemohlo dôjsť dňa 20. 05. 2015, ako tvrdia žalobcovia
1/ a 2/, pretože v tom čase ešte žalovanej nevzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
zo zálohu. Podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky realizáciou záložného práva zo strany žalovanej ako záložného veriteľa, čo mu vyplynulo
z oznámenia o začatí výkonu záložného práva a jeho doplnení z 08. 12. 2018 a 01. 02. 2018, ako

aj z vyhlásenia navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti
pohľadávky, ako aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Prešov č. k. 17Co/123/2018-34 z 18.
09. 2018 a predložených listov vlastníctva č. XXX F. G. XXX, k. ú. D., ktorých obsah nebol nikým
spochybnený, čím mal preukázané, že dražobník - H. I., F., C. X, XXX XX J., A.: XX XXX XXX
prijala návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Na základe uvedeného zastal názor o začatí spočívania

plynutia premlčacej doby záložného práva s poukazom na ust. § 112 OZ, k záveru ktorému súd prvej
inštancieodkázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/64/2020z30.11.2022,podľaktorého
„iným príslušným orgánom“ v zmysle ust. § 112 OZ je tiež dražobník dobrovoľnej dražby, pričom počas
dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa záložné právo premlčuje. Nadväzne na to konštatoval,
že len v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť

zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalobcom 1/ a 2/ podať žalobu vo veci
samej, nedošlo zo strany dražobníka k vykonaniu dražby. Súčasne považoval za nepochybné, že zo
strany žalovanej nedošlo k upusteniu výkonu záložného práva z jej vôle, ale bezpochyby išlo len o
splnenie si zákonnej povinnosti, ktorá žalovanej neumožňuje vo výkone záložného práva pokračovať.
K ostatnej argumentácii žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že účelom a funkciou záložného práva realizovaného

podľa zákona o dobrovoľných dražbách, je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa bez toho, aby
musel pred uplatnením výkonu záložného práva získať exekučný titul. Pokiaľ sa žalovaná rozhodla, že
si svoju pohľadávku voči žalobcom 1/ a 2/ uspokojí prostredníctvom záložného práva realizovaného
podľa zákona o dobrovoľných dražbách, jeho vôľu je potrebné rešpektovať. Ak žalobcovia 1/ a 2/
poukazovali na iné spôsoby výkonu záložného práva vo všeobecných obchodných podmienkach, tieto

súdu predložené neboli a súd teda nemohol posúdiť, akým iným spôsobom mohla žalovaná uspokojiť
svoju pohľadávku.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP majúc
za to, že žalovaná mala v konaní plný úspech, vzhľadom k čomu žalovanej priznal voči žalobcom 1/ a

2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
žalobcovia 1/ a 2/ a to z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ d/, f/ a h/ CSP.Napadnutý rozsudok žiadali zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní dôvodili, že súd prvej
inštancie sa vo svojej argumentácii sústredil iba na posúdenie námietky premlčania výkonu záložného

práva a zvyšnú argumentáciu a tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ opomenul. Zvýraznili, že záložné právo ma
akcesorickú povahu, a je späté s existenciou pohľadávky, ktorú zabezpečuje, vo vzťahu, ku ktorej však
žalovaná stratila akékoľvek oprávnenie domáhať sa jej vymoženia. Namietali, že súd prvej inštancie sa
v konaní nezaoberal princípom primeranosti a proporcionality, pokiaľ ide o právo na plnenie z naturálnej
obligácie a práva na obydlie. Poukázali tiež na právne úvahy rozvinuté v rozsudku Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 7Co/171/2018 z 25. 03. 2019 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
22Co/22/2018 z 21. 06. 2018. Samotný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby vo vzťahu
k súdom judikovanej premlčanej pohľadávke označili za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
de facto za nevymáhateľný, keď judikovaná nevymáhateľnosť pohľadávky vylučuje jej vymáhateľnosť
iným súkromnoprávnym spôsobom v rozpore s vôľou dlžníka. Podľa žalobcov 1/ a 2/ by nastala iná
situácia, ak by zabezpečená pohľadávka nebola buď vôbec premlčaná, alebo by napriek jej premlčaniu

dlžník námietku premlčania nevzniesol; iba v takom prípade by bol poukaz na ust. § 151j ods. 2 OZ
podľa žalobcov 1/ a 2/ náležitý. V ďalšom poukázali na závery vyplývajúce z rozsudku Okresného
súdu Kežmarok, sp. zn. 6Csp/98/2020, podľa ktorého začiatok plynutia premlčacej doby bol stanovený
na 20. 05. 2015, kedy žalovaná mohla prvýkrát pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
a skutočnosť, že tak urobila až v roku 2017 je i s ohľadom na ust. § 101 OZ irelevantná. Podľa žalobcov

1/ a 2/ gramatický, logický ako aj systematický výklad § 101 OZ a § 151j ods. 1 OZ stavia odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie do výkladu contra legem. Ak je začiatok plynutia premlčacej
doby pre výkon záložného práva viazaný výhradne na úkon veriteľa v podobe vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, potom by si veriteľ sám mohol upravovať začiatok plynutia premlčacej doby a predĺžiť
automaticky aj výšku dlhu pre sankcie z omeškania. Súčasne namietali záver súdu prvej inštancie

v ods. 50. odôvodnenia jeho rozsudku, ktorý označili za zmätočný. Rovnako namietali aj nevykonanie
ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok viažucich sa na záložné právo veriteľa a či boli
splnené podmienky späté so začatím dobrovoľnej dražby, najmä podmienky ust. § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. S ohľadom na konštatovanie súdu prvej inštancie ohľadne
neposúdenia obsahu všeobecných obchodných podmienok namietali aj nedostatočne zistený skutkový

stav. Vo vzťahu ku výroku o nároku na náhradu trov konania namietali potrebu použitia ust. § 257 CSP
poukazujúc na to, že na podanie žaloby boli zaviazaní výrokom odvolacieho súdu v uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia sp. zn. 17Co/123/2018 z 18. 09. 2018.

8. Žalovaná sa k súdom prvej inštancie doručenému odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nevyjadrila. Sporové

strany ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v odvolacom konaní neuplatnili.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa ust. § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než tých, ktoré boli
výslovne uvedené. Výnimkou by mohli byť len vady konania týkajúce sa procesných podmienok, aj keď
v odvolacích dôvodoch neboli uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí
byť verejne vyhlásený, odvolací súd v zákonom stanovenej lehote uverejnil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.

2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie

nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky

práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte

celého konania.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento dôvod
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné

odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom

vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní

(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňujesvojenárokalebosabrániprotiichuplatnenie,prípadneštádiacivilnéhoprocesu.Knámietkam
nesprávneho skutkového zistenia vyplývajúceho z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust.

§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá
vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky
(quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej

norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu
interpretujeanapodkladesvojichskutkovýchzisteníprijímaprávnezáveryoexistenciialeboneexistencii
dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29. 09. 2021). Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu a zo zistených skutočností prijal správne právne závery. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a podľa odvolacieho súdu nie sú svojvoľné ani
inak neudržateľné, preto sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie
vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (hlavne v bodoch 12. až 19. ako aj 37., 38.,
40. až 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a v podrobnostiach na ne poukazuje. Z napadnutého
rozsudku ani z konania predchádzajúceho jeho vydaniu odvolací súd neidentifikoval takú vadu, ktorá

by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a poukazuje
na jeho vecne správne dôvody, ako sú uvedené v jeho písomnom vyhotovení. Vzhľadom k tomu,
že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane

(por. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku v merite
veci a k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ uvádza odvolací súd nasledovné:

17. Predmetom sporu je žalobný nárok žalobcov 1/ a 2/ o určenie, že v žalobe označené nehnuteľnosti“)
nie sú zaťažené záložným právom podľa záložnej zmluvy z 11. 07. 2008 uzatvorenej z dôvodu
zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0493450754 z 30. 06. 2008, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16. 09. 2008, Správou katastra Kežmarok pod č. V 1424/08.
Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie (por. bod 32. odôvodnenia napadnutého

rozsudku) konštatuje procesnú prípustnosť predmetnej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022 publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 70/2023,
podľa ktorého na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania
je daný naliehavý právny záujem. Premlčané záložné právo totiž nemôže plniť svoju uhradzovaciu

ani zabezpečovaciu funkciu, z dôvodu ktorého je jeho ďalší zápis príslušnom katastri nehnuteľností
neopodstatnený, bez relevantného dôvodu zaťažuje žalobcu záložcu a je preto žiaduce, aby takýto
zápis bol vymazaný (k tomu porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/427/2023 z 05. 09. 2023).

18. Súd prvej inštancie v predmetnom prípade posúdil námietku premlčania záložného práva
vzneseného žalobcami 1/ a 2/ vecne správne, pričom jej právne posúdenie podrobne odôvodnil,
predovšetkým v bodoch 43. až 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Opodstatnene vychádzal
z názoru, že záložné právo podlieha premlčaniu v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ako aj že námietku premlčania

záložného práva môže vzniesť iba záložca, pričom prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente,
keď mu uplynula aj premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva z akcesorickej povahy
záložného práva vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 100 ods. 2
OZ, t. j. že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí skôr, než uplynie
premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že obidve premlčacie doby (premlčacia

doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť
v rovnaký deň a v rovnaký deň nemusia ani uplynúť. Tomu korešponduje ust. § 151j ods. 2 OZ,
podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je
zabezpečená pohľadávka premlčaná, to však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právozáložného veriteľa domáhať sa svojho uspokojenia zo zálohu. Nie je totiž vylúčené, aby trojročná
premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynula záložnému veriteľovi neskôr,
než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi. Vychádzajúc

z uvedeného dospel súd prvej inštancie k vecne správnemu záveru, že premlčacia doba záložného
práva žalobcom 1/ a 2/ neuplynula, nakoľko po zosplatnení úveru žalovaným, ku ktorému došlo k 19.
10. 2017, v dôsledku čoho začala dňom 20. 10. 2017 plynúť premlčacia doba aj vo vzťahu k záložnému
právu, nastala právna skutočnosť, pre ktorú začala premlčacia doba spočívať v zmysle ust. § 112 OZ.
Touto skutočnosťou bolo uplatnenie záložného práva u dražobníka, ktorý je subjektom, ktorému zákon

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“) zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa
na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, a ktorého je potrebné
považovať za tzv. iný príslušný orgán v zmysle ust. § 112 OZ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 z 30. 11. 2022). V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatoval,

že vyhlásením navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 a nasl. zákona č. 527/2002 Z. z.,
ktoré dražobník (Dražobná spoločnosť s, a.s., Zeleninárska 6, 821 08 Bratislava, IČO : 35 849 703)
prijal začala premlčacia doba záložného práva spočívať a to aj s prihliadnutím na uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. k. 17C/123/2018 - 34 zo dňa 18. 09. 2018 právoplatné dňa 03. 12. 2018, ktorým

bol žalovaný zaviazaný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe záložnej
zmluvy, z dôvodu ktorého zo strany dražobníka nedošlo k vykonaniu dražby. Dôvodne tiež konštatoval
žezákonnáprekážkaplynutiapremlčacejdobyzáložnéhoprávadoposiaľneodpadlaapretoaninemohlo
dôjsť k premlčaniu výkonu záložného práva.

19. K odvolacej argumentácii žalobcov 1/ a 2/ právnymi závermi vyplývajúcimi z rozsudku tohto
odvolacieho súdu sp. zn. 7Co/171/2016 z 25. 03. 2019, podľa ktorého, ak námietka premlčania
neumožňuje priznať pohľadávku z úverovej zmluvy, je nemysliteľné a odporujúce základným zásadám
logiky uspokojiť tú istú pohľadávku formou realizácie výkonu záložného práva (toto rozhodnutie bolo
zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/130/2019 z 28. 04. 2022), prípadne rozsudku

odvolacieho súdu sp. zn. 22Co/22/2018 z 21. 06. 2018 odvolací súd uvádza, že rozhodnutia iného
senátu tohto istého odvolacieho súdu nenapĺňajú atribúty pojmu ustálená rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít a nemajú horizontálnu záväznosť pre senát prejednávajúci tento spor vedený medzi
inými sporovými stranami. Právne závery ustálené vo vyššie označených rozhodnutiach odvolacieho
súdu považuje odvolací súd v čase vydania tohto rozhodnutia za prekonané následnou judikatúrou (por.

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 z 30. 11. 2022, či sp. zn. 2Cdo/36/2019 z 26.
08. 2019 a sp. zn. 3Cdo/94/2019 z 18. 02. 2020 ai). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, napríklad
aj na rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/103/2019 - 367 z 26. 11. 2020, podľa ktorého je z ust. § 151
je ods. 2 OZ zreteľné, že v prípade premlčania zabezpečenej pohľadávky (nie k jej zániku), záložné
právo nezaniká, a záložný veriteľ ho môže, ak jeho výkon nebol premlčaný, realizovať. V uvedenom

rozhodnutí odvolací súd poukázal na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 526/2002 Z.z., podľa
ktorej sa v predmetnej právnej úprave realizuje vôľa zákonodarcu posilniť zabezpečujúci prostriedok,
keďzálohjevzmyslezákonavec,právoaleboinámajetkováhodnota,vyhradenáprezáložnéhoveriteľa,
ktorý zabezpečením pohľadávky získava istotu, že v prípade nesplnenia zo strany dlžníka bude mať
možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Prekážkou výkonu záložného práva pritom nie je ani skutočnosť,

že právnym dôvodom premlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva; k tomu porovnaj
§ 54a prvá veta, časť za bodkočiarkou OZ.

20. K námietke žalobcov 1/ a 2/, že súd prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom rozsudku sústredil
iba na posúdenie námietky premlčania výkonu záložného práva opomenúc sa pritom vysporiadať

s ostatnou ich argumentáciou odvolací súd uvádza, že z priebehu konania vyplýva postupná zmena
argumentácie žalobcov 1/ a 2/ odôvodňujúcej nárok uplatnený žalobou, ktorá pôvodne spočívala
na spochybnení platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovanou, a tým aj existencie
splatnej pohľadávky vo výške určenej výhradne žalovanou, pre ktorú z jej strany bol započatý
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Osobitne z posledných stanovísk žalobcov 1/ a 2/

prednesených pred vydaním napadnutého rozsudku (napríklad na pojednávaní 13. 09. 2023) však
vyplýva dôraz žalobcov 1/ a 2/ na premlčanie nielen obligačného záväzku, ktorý voči nim má žalovaný,
ale aj samotného záložného práva a súčasne stotožnenie sa so závermi o premlčaní pohľadávky
124605,32eursprísl.,akotietovyplývajúzkonaniaojejzaplatenievedenéhomedzisporovýmistranamiv opačnom procesnom postavení pod sp. zn. 6Csp/98/2020. Odvolací súd k uvádzanej námietke
poukazuje na body 38. a 39. odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva posúdenie tejto
pôvodnej argumentácie žalobcov 1/ a 2/ spočívajúce v stotožnení sa súdu prvej inštancie so závermi

formulovanými v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Csp/98/2020 z 01. 06. 2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/35/2022-319 z 15. 11. 2022.

21. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so záverom súdu prvej inštancie rozvedenom hlavne bode
33. napadnutého rozsudku, že právny vzťah medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou má povahu

spotrebiteľského právneho vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere a nadväzujúcou záložnou
zmluvou. K odvolacej námietke žalobcov 1/ a 2/, že súd prvej inštancie nevykonal ex offo prieskum
neprijateľných zmluvných podmienok viažucich sa k záložnému právu veriteľa je nutné v prvom
rade konštatovať, že pokiaľ má byť žalobcom 1/ a 2/ ako spotrebiteľom poskytnutá účinná ochrana
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez dôsledného preskúmania základného
úverového vzťahu zabezpečeného záložným právom t.j. bez preskúmania zmluvy o úvere a rovnako

tak aj na ňu nadväzujúcej záložnej zmluvy (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Cdo/187/2022 z 27. 11. 2023). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa platného
právneho poriadku taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s tým, že zo
súdneho prieskumu ich neprijateľnosti sú vylúčené zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, pokiaľ sú tieto vyjadrené určito a jasne a zrozumiteľne (§ 53 ods. 1 OZ“).

22. Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných
podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: "Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu
súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej

nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku,
pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane
prípadu" (rozsudok C-243/08, ECLI:EU:C:2009:350, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s
takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie
C-76/10,ECLI:EU:C:2010:685,bod50),atobezohľadunazastupovaniespotrebiteľaadvokátom(porov.

rozsudok C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47).

23. Odvolací súd pripomína aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.:
„Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. 06. 2000, Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Z vyššie uvedeného vyplýva,
že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, znamená, že vnútroštátny súd môže ex offo určiť, či
je zmluvná podmienka, ktorá mu bola predložená, nekalá. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená

ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s
ich uplatnením (pozri rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).

24. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v rámci ním vykonaného

dokazovania na návrh žalobcov 1/ a 2/ vyplývajúci zo žaloby pripojil ku konaniu aj spis Okresného
súdu Poprad sp. zn. KK - 3Csp/25/2018, ktorý obsahuje ako zmluvu o splátkovom úvere, tak aj záložnú
zmluvu, zo strany súdu prvej inštancie došlo k oboznámeniu sa s ním ako aj s listinami v ňom
obsiahnutými, t.j. ako so zmluvou o splátkovom úvere tak aj so záložnou zmluvou, s tým že z týchto
listín vyvodil konkrétne skutkové závery (porovnaj hlavne body 14. a 15. odôvodnenie napadnutého

rozsudku). Z uvedeného možno vyvodiť, že obidve tieto zmluvy považoval súd prvej inštancie za platné
právne úkony neobsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky súvisiace s predmetom sporu tak, ako
ho vymedzili procesné strany. V okolnostiach prípadu je totiž podstatné, že predmet konania spočíva
v posúdení, či záložné právo žalovanej k označeným nehnuteľnostiam vzniklo, a či trvá aj v čase
rozhodnutia vo veci konajúcich miestne, vecne a funkčne príslušných súdov, netýka sa však spôsobu

a procesu výkonu záložného práva, ani výšky a dôvodnosti pohľadávky veriteľa, ktorú si tento uplatňoval
v návrhu na vykonanie dražby, predchádzajúcom podaniu žaloby. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej
inštancie konštatuje, že zo záložnej zmluvy vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ ako záložcovia sa spolu s E.
C. ako ďalším záložcom so žalovanou ako záložným veriteľom dohodli na zriadení záložného právakoznačenýmnehnuteľnostiamnazabezpečeniepohľadávokzáložnéhoveriteľavyplývajúcichzozmluvy
o splátkovom úvere, ktoré sú v časti I. bode 3. záložnej zmluvy podrobne špecifikované, pričom bod 4.
tejto časti zmluvy súčasne obsahuje v zmysle ust. § 151b ods. 3 OZ aj údaj o najvyššej hodnote istiny,

do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ktorej výška je totožná s výškou úveru vyplývajúcou zo zmluvy
splátkovom úvere. V časti II. čl. I záložnej zmluvy sú podrobne špecifikované založené nehnuteľnosti a
čl. II. tejto časti záložnej zmluvy obsahuje úpravu vzniku, trvania a zániku záložného práva. Z obsahu
rozvedenýchčastízáložnejzmluvy,ktorýchsapredmetsporurelevantnedotýka,podľaodvolaciehosúdu
nevyplývajú také medzi stranami individuálne nedojednané zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami zmluvy, majúce dopad na daný predmet
sporu t.j. na otázku trvania, resp. vzniku a zániku, samotného záložného práva.

25. K odvolacej námietke o rozpore napadnutého rozsudku s princípom proporcionality odvolací súd
opäť poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je otázka výkonu záložného práva, ktoré
s ohľadom na tento princíp, môže podliehať určitým obmedzeniam, resp. podmienkam, napr. v závislosti

od toho, či ide o chránený záloh (obydlie), či dražbou dotknuté osoby je nutné považovať za chránené,
či existuje možnosť udržania vlastníctva zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou,
či je dobrovoľná dražba prostriedkom ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva,
či existuje možnosť reštartu v splácaní úveru, či existuje hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, či veriteľ s odbornou starostlivosťou vyhodnocoval schopnosť

dlžníkov splatiť poskytnutý úver a pod. Ako bolo vyššie konštatované, platná zákonná úprava
výslovne umožňuje trvanie (existenciu) záložného práva aj v prípade, že obligačné právo veriteľa na
plnenie je už premlčané, preto všeobecná argumentácia princípom proporcionality pokiaľ ide o právo
na plnenie z naturálnej obligácie prostredníctvom nepremlčaného záložného práva nemôže odôvodniť
iné rozhodnutie vo veci, než ku akému dospel už súd prvej inštancie. Nedôvodná je tiež výhrada

žalobcov 1/ a 2/ prezentovaná v odvolaní, že žalovaná mohla prvýkrát zosplatniť úver už 28. 05. 2015.
Veriteľ je len nositeľom oprávnenia úver zosplatniť, nie je to jeho povinnosť. Nevyužitie tohto práva
veriteľa vyplývajúceho z dohody účastníkov právneho vzťahu v úverovej zmluve v konečnom dôsledku
môže byť prostriedkom reštartu splácania úveru, a môže mať význam pri hodnotení, či ide o prostriedok
ultima ratio v súvislosti s existenciou iných možností splatenia úveru.

26. Rovnaký názor zastáva odvolací súd aj pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov 1/ a 2/ o rozpore
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby vo vzťahu k súdom judikovanému premlčaniu
pohľadávky s dobrými mravmi. Predmetom tohto konania nie je výkon záložného práva jednou
zo zákonom pripustených foriem, ale posúdenie jeho existencie, resp. neexistencie ku dňu vydania

rozhodnutiasúdu.Vtomtosmereodvolacísúdpoukazujenaznenieust.§53ods.10OZvplatnomznení,
ktoré bolo do označeného ustanovenia zavedené zákonom č. 106/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého sa môže záložný veriteľ v prípade výkonu záložného práva zabezpečujúceho
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona

alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Z neho vyplýva, že záložné právo zo záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy možno vykonať aj iným spôsobom ako formou dobrovoľnej
dražby, preto na podklade uvedeného argumentu nemožno vyhovieť návrhu žalobcov na vyslovenie
neexistencie samotného záložného práva označeným nehnuteľnostiam.

27. Postup súdu podľa ust. § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov,
či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť,
či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva
vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení

niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2895/99
z 29. 03. 2001). Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zásah do výkonu už
existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010).

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade preukázania výkonu záložného práva žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi, čo v okolnostiach prípadu nebolo pred súdom prvej inštancie žalobcami 1/
a 2/ preukázané (a vo svojej podstate ani tvrdené), uvedené nemôže spôsobiť zánik záložného práva
nakoľko aplikácia ust. § 3 ods. 1 OZ nemá „vlastnú normotvornú platnosť.“28. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto konania je určovací nárok týkajúci sa existencie,
resp. trvania záložného práva, je otázka iných spôsobov výkonu záložného práva podľa všeobecných

obchodných podmienok pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku právne irelevantná; preto je
nedôvodná je odvolacia námietka žalobcov 1/ a 2/ o nedostatočne zistenom skutkovom stave potrebnom
pre rozhodnutie vo veci.

29.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdpokiaľideorozhodnutie,ktorýmbolorozhodnutéomerite

veci, dospel k záveru o nenaplnení žalobcami 1/ a 2/ v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, z dôvodu ktorého v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil.

30. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej voči
žalobcom 1/ a 2/ sa odvolací súd zhoduje s odvolacou námietkou žalobcov 1/ a 2/, že súd prvej inštancie

sa pri rozhodovaní v tejto časti nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobcovia 1/ a 2/ boli uznesením
odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/123/2018 - 34 z 18. 09. 2018 zaviazaní na podanie žaloby voči žalovanej
o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Okrem toho súd prvej inštancie nevzal
do úvahy, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní predchádzajúcom tomuto konaniu úspešní
a že samotné dovolacie konanie predstavuje samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania,

čo zakladá súdu možnosť (aj keď nie povinnosť) nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť
len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní,
bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn. odvolacieho súdu). Základné ustanovenie o nároku na
náhradu trov konania vyjadrené v ust. § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer

úspechu v jednotlivých fázach konania, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov
jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v ust. § 262 ods. 2 CSP (k tomu porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019).

31. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba z dôvodu
nepreskúmateľnosti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v
zmysle ust. § 391 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne zhodnotiť relevantné
aspekty prípadu majúce význam pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania, správne ich

právne posúdiť nielen podľa ust. § 255 CSP, ale aj ust.§ 257 CSP, o tomto uplatnenom nároku rozhodnúť
a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. V ďalšom rozhodnutí súd prvej inštancie súčasne
v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania a v zmysle ust. § 453 ods.
3 CSP aj o trovách tomuto rozsudku predchádzajúceho dovolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).